[1] Alif. Lom. Mim. In guna harfho, harfhoi muqatta'aand, dar avvali suraho meojand. Dar in isoraest ʙa e'cozi Qur'on va huccat ovardan ʙar musrikon. In ʙa on dalolat mekunad, ki araʙho misli in guna vahji ilohi ovardan natavonand
[2] In ast hamon kitoʙe, ki dar on hec sakke nest va az cihati ravsan ʙudanas ʙa hec kas durust nest, ki dar on sak kunad. Az in kitoʙ ʙahra meʙarand muttaqijon, onon, ki az Alloh metarsand va hukmhoi Uro pajravand. In kitoʙ parhezgoronro rohnamost
[3] onon, ki imon meovarand ʙa ƣajʙ, ki hissijotu aqlason onro dark namekunad, magar ʙa tariqi vahje, ki Alloh ʙa rasulonas mefiristad. (Imon in kalimaest, ki darʙar megirad iqror kardani ʙa Alloh, maloikaho, kitoʙho, rasulon, ruzi oxirat va taqdiri neki va ʙadiro va niz iqror kardani ʙo zaʙon va amal kardan ʙo dil, zaʙon va cavoreh ast) va onon ʙinoʙar tasdiqason ʙa ƣajʙ namozro dar vaqtas muvofiqi sari'ati Muhammad sallallohu alajhi va sallam ado menamojand va az on ci ruzijason dodaem, nafaqa medihand (nafaqai vociʙi; monandi zakot, nafaqai zanu farzand... va nafaqai mustahaʙi; monandi hamai korhoi xajr)
[4] va onon, ki ʙa on ci ʙar tu nozil sud, Qur'on va hikmat (sunnat) va ʙar pajomʙaroni pes az tu monandi Tavrot, Incil va ƣajraho nozil sudaast, imon meovarand va ʙa oxirat ʙovar dorand. Ja'ne, zinda gardonidani ʙa'd az mironidan va on ci dar on az hisoʙu cazo ast. Dar ojat zikri oxirat ʙajonsudaast, zero imon ovardan ʙa on az ʙuzurgtarin cizest, ki mu'mini parhezgorro ʙar icroi to'at vodor mekunad va az muharramot dur mesozad va ʙa muhosaʙai nafs ʙedor mekunad
[5] Kasone, ki doroi in guna sifotand, ʙo nuri Parvardigorason va tavfiq az coniʙi xoliqason, dar hajoti dunjo umr ʙa sar meʙarand va xud nacot joftagonand. On ciro ki talaʙ kardand, darjoftand va az ʙadii on ci, ki gurextand, nacot joftand
[6] Kasone, ki on ci ʙa tu nozil sud, az coniʙi Parvardigorat, inkor kardand va takaʙʙur varzidand va zulmu sitam kardand, hargiz dar onho imon voqe' nasavad. Onon kofironand, ʙaroʙar ast, xoh ʙitarsoni jo natarsoni, imon nameovarand
[7] Alloh ʙar dilhojason va ʙar sunavoiason muhr va ʙarʙinoiason parda nihodaast va ʙa saʙaʙi kufru sarkasiason, dar cahannam ʙarojason azoʙi ʙuzurge omoda kardaast
[8] Va ʙa'ze az mardum, ki ʙajni mu'minon va kofiron hajronu sarson megardand, megujand ʙo zaʙonason: «Ba Alloh va ruzi qijomat imon ovardaem». Hol on ki sidqan imon naovardaand
[9] In guruh munofiqon ʙo caholati xud Allohu mu'minonro ʙa izhor kardani imonason va pinhon kardani kufrason mefireʙand va namedonand, ki oqiʙati fireʙason ʙar xudason ʙarmegardad. Va hol on ki inro his namekunand
[10] Dar dilhojason ʙemorie hast (sak, nifoq, palidi va fasod) va Alloh niz ʙar kasaliason ʙijafzudaast va ʙa cazoi duruƣe, ki guftaand, ʙarojason azoʙest dardovar
[11] Va cun ʙa onho nasihatho gufta savad, ki dar zamin fasod nakuned, (ʙinoʙar fos kardani sirri mu'minon va dust giriftani kofiron) megujand: «Mo muslihonem» (nekukoronem)
[12] Ogoh ʙosed, ki inho xud fasodkoronand, vale ʙa saʙaʙi cahlu sarkasiason his namekunand
[13] Ba cun ʙa onon (munofiqon) gufta savad, ki sumo niz monandi digar mardumon (misli imoni sahoʙagon) imon ʙijovared, megujand: «Ojo mo niz ham monandi ʙexiradon imon ʙijovarem?» Alloh ta'olo suxani ononro rad kard va farmud: Ogoh ʙosed, ki onon xud ʙexiradonandu namedonand
[14] Va cun munofiqon ʙa mu'minon vomexurand, megujand: «Imon ovardem». Va cun ʙa nazdi sajtonhoi xes (pesravoni kufr) ʙargasta raftand, megujand: «Mo ʙo sumo hastem, mo mu'minonro masxara mekunem»
[15] Alloh ast, ki onhoro masxara mekunad va onhoro ʙa holi xud meguzorad, to hamcunon dar tuƣjoni xes sargardon ʙimonand. Va gumrohivu hajratason zijod gardad va onhoro ʙar masxara kardanason cazo dihad
[16] Inho (munofiqon) gumrohiro ʙa hidojat xaridand, pas ticoratason sud nakard, ja'ne, kufrro ixtijor kardand ʙar imon va dar sumori hidojatjoftagon darnajomadaand. In ast, zijone oskoro
[17] Holi jak guruh az munofiqon, ki (- ʙa zaʙon na ʙa dil- ʙa risolati Muhammad sallallohu alajhi va sallam imon ovardand va ʙa'd az on kofir sudand), misolason misli on kasest, ki otase afruxt, cun atrofasro ravsan soxt, Alloh rusnoi az onon ʙozgirift va noʙino dar toriki rahojason kard va na rohe joftand va na az on co ʙerun omadand
[18] Kar hastand va xuʙihoro namesunavand, gungand va nametavonand suxani nek ʙar zaʙon ovarand va dar muqoʙili haq kur hastand. Va az in saʙaʙ nametavonand, ki ʙa sui imonero, ki tark karda ʙudand, ʙozgardand
[19] Jo holi digar munofiqon, ki ʙarojason haq zohir megardad va ʙori digar dar on sak mekunand, ʙa monandi holi camo'atest, ki dar sahro roh meravand va cun ʙa ʙoroni saxte giriftor omada ʙosand, ki az osmon furu rezad va dar on torikiho ra'd va ʙarq ʙosad va az tarsi sadoi onho va tarsidan az marg angustoni xudro dar gushojason nihand. Alloh az harsu onhoro (kofironro) ihota namudaast
[20] Nazdik ast, ki ʙarq casmhojasonro ʙiraʙojad; har goh ʙarq ʙa onho ravsani dihad, dar on ravsani roh ravand; va cun rohro ʙar onho torik kunad, ʙiistand. Va agar Alloh mexost, haroina sunavoi va ʙinoihoi onhoro meʙurd. Ba durusti, ki Alloh dar hama vaqt ʙar hama ciz tavono ast
[21] Alloh ʙaroi tamomi mardum nido karda megujad: Ej mardum, Parvardigoratonro ʙo tavhid iʙodat kuned, ki sumoro ʙo ne'mathoi xud tarʙija namud. Va az U ʙitarsed va dini Uro muxolifat makuned; haroina sumoro az nesti va kasone, ki pes az sumo ʙudand, ʙa vucud ovard, to in ki sumo az parhezgorone ʙosed, ki Alloh az onho rozi ast va onho az Alloh rozi hastand
[22] On Allohe, ki zaminro cun gileme ʙijandoxt va osmonro cun ʙinoe ʙarafroxt va az osmon oʙe firistod va ʙo on oʙ ʙaroi ruzii sumo az zamin har guna samarae ʙirujonid va xud medoned, ki Alloh dar ofarinisi maxluqoti xud kasero sarik nagiriftaast, incunin naʙojad ʙaroi Alloh dar iʙodatas cizhoero sarikoni U qaror dihed
[23] Va —ej kofironi sarkas - agar dar on ci ʙar ʙandai xes nozil kardaem, dar sak hasted va gumon mekuned, ki on az nazdi Alloh nest, pas surae niz monandi on ʙijovared va ƣajri Alloh hamai madadgoronatonro faro xoned, agar dar da'vojaton rostgu ʙosed
[24] Va har goh cunin nakardaed, ki hargiz natavoned kard, pas ʙitarsed az otase, ki ʙaroi kofiron muhajjo suda, hezumi on mardumon va sangho hastand
[25] Va ʙa on kasone, ki imon ovardand va korhoi soista kardand, muƶda deh, ki dar oxirat ʙarojason ʙustonhoest va qasrhoi olimartaʙa va daraxtoni sojaafkan, ki zeri onho cujho cori mesavand. Va har goh az on co az mevahoi tunogun ruzi doda savand, gujand: «Pes az in dar dunjo az cunin mevahoe doda suda ʙudem va har vaqte ki az on mevaho casidand, ta'm va lazzati navero joftand, garcande ki in mevaho monand ʙa jakdigarand». Va niz dar on co hamsarone pokiza dorand va dar cannat namemirand va az on co ʙerun namesavand va on co covidona ʙosand
[26] Hamono Alloh az haq sarm nadorad, ki cizero xotirrason kunad, garcande kam jo zijod ʙosad, ʙa monandi passa va ʙolotar az on, masal ʙizanad; ammo onhoe, ki imon ovardaand, medonand, ki in masal rost va az Parvardigorason ast; va ammo onhoe, ki kofirand, masxara mekunand va megujand: "Alloh ʙa on masal ci ciz xostaast?" Alloh ʙa onho cavoʙ medihad, ki murod az in imtihon ast. Bajni mu'min va kofirro cudo mekunad va ʙa saʙaʙi vaj ʙisjorero gumroh mekunad va ʙa saʙaʙi vaj ʙisjorero hidojat mekunad. Va Alloh kasero zulm namekunad va kasero az rohi haq ʙoz namedorad, ʙa cuz fosiqone (ʙadkorone), ki az to'ati Parvardigorason xoric mesavand
[27] Kasone, ki pajmoni Allohro pas az ʙastani on mesikanand va on ciro, ki Alloh ʙa pajvastani on (nazdiki kardan ʙa xesovandon) farmon doda, meʙurand va dar zamin fasod mekunand, zijonkoronand
[28] Ej musrikon ci guna Allohro inkor mekuned va ʙa U sarik meored, dar hole ki murda ʙuded va U sumoro zinda soxt, ʙoz sumoro memironad va dar qaʙr qaror medihad va ruzi qijomat sumoro zinda mekunad va on goh ʙaroi hisoʙu cazo ʙa nazdi U ʙozmegarded
[29] Ust, ki hamai cizhoero, ki dar rui zamin ast, ʙarojaton ʙijofarid, to ki sumo az on manfiat ʙared va on goh ʙa ofaridani osmon pardoxt va har haft osmonro ʙijofarid va U az har cize ogoh ast
[30] Va Ej Pajomʙar, ʙa jod or, cun Parvardigorat ʙa faristagon guft: «Man dar zamin xalifae meofaram», guftand: Parvardigoro, moro ogoh va ʙajon kun, hikmat dar xalq sudani onon cist, ki onho dar rui zamin fasod kunand va sitamgarona va dusmanona xuni nohaq rezonand va hol on ki mo Turo sitois mekunem va tasʙeh meguem va ʙa ʙuzurgi jod mekunem?». Guft:«Man on donam, ki sumo namedoned»
[31] Va omuzonid ʙa Odam hamai nomhoro. Sipas onhoro ʙa faristagon arza kard. Va guft: «Agar rost megued, Manro ʙa nomhoi inho xaʙar Dihed»
[32] Faristagon guftand: «Turo ʙa poki jod mekunem. Moro hec donis nest, magar on ci Tu ʙa mo omuzonidai. Ba durusti, ki Tu dono va ʙo hikmat hasti! »
[33] Alloh guft: «Ej Odam, onhoro az nomhoe, ki az donistani on ociz mondand, ogoh kun! » Cun az on nomho ogahason kard, Alloh ʙa maloikaho guft: «Ojo ʙa sumo naguftam, ki Man pinhoni osmonhovu zaminro medonam va ʙar on ci oskor mekuned va pinhon medosted, ogaham? »
[34] Va cun ʙa faristagon guftem: «Odamro sacda kuned!», hama sacda kardand, cuz Iʙlis, ki ruj gardond va xudsarona xudro az inson ʙolo donist. Va u az zumrai inkorkunandagon va nofarmonravojoni Alloh gardid va kofir sud
[35] Va guftem: " Ej Odam, xud va hamsarat (Havo) dar ʙihist coj gired. Va har ci xohed, va har co, ki xohed, az samaroti on ʙaa xusi ʙixured. Va ʙa in daraxt nazdik masaved, ki ʙa guruhi sitamkoron daroed
[36] Pas sajton harduro ʙa xatogi andoxt - ja'ne, az vasvasai sajton firefta suda, az on daraxti man'suda ʙixurdand - va on du nafar (Odam va Havvo (alajhima-s-salom)-ro az ʙihiste, ki dar on ʙudand, ʙerun rond. Guftem: «Furud oed, ʙa'ze az sumo dusmani ʙa'zei digar xohed ʙud (ja'ne Odam, Havo va sajton) Ba qarorgohu coi ʙarxurdorii sumo to ruzi qijomat dar zamin ʙosad va ʙaroi sumo dar zamin to muddate oromgoh va ʙahramandi ast»
[37] Ba Odam az Parvardigoras cand kalimae ta'lim girift. Pas Alloh tavʙai uro paziruft, zero ʙa tahqiq tavʙapazir va mehruʙon ast
[38] Guftem: «Hama az ʙihist furud oed: pas agar az coniʙi Man rohnamoi ʙarojaton omad va kasone, ki hidojati Maro pajravi kunand, ʙaroi onho dar oxirat hec tarse nest va onho ƣamgin namegardand.»
[39] Va kasone, ki inkor kunand va ojothoi Moro duruƣ ʙarorand, xud axli cahannamand va covidona dar on co xohand ʙud
[40] Ej ʙani Isroil, ne'matero, ki ʙa sumo arzoni dostam, ʙa jod ʙijovared va sukri Maro ʙa co ovared. Va ʙa ahdi Man vafo kuned, to ʙa ahdaton vafo kunam. Va az Man ʙitarsed
[41] Ej ʙani Isroil, ʙa on ci ki nozil kardaam kitoʙi sumoro tasdiq mekunad, imon ʙijovared va az naxustin kasone, ki inkoras mekunand, maʙosed. Va ojoti Manro ʙa ʙahoi andak nafurused va az Man ʙitarsed! Va tanho ʙa to'ati Man amal namoed va az nofarmonii Man dur isted
[42] Va haqro, ki ʙarojaton ʙajon kardam ʙa ʙotil majomezed va ʙo on ki haqiqatro ravsan medoned, az sifati rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam, ki dar kitoʙaton zikr sudaast, pinhonas makuned
[43] (Va dar dini islom doxil saved) va namozro (ʙa tariqe, ki Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam guzostaast), ʙarpoj dored va zakoti farziro ʙidihed va ʙo ruku'kunandagon, (ki az ummati Muhammad sallallohu alajhi va sallam meʙosand,) ruku' kuned
[44] ci ʙad ast holi sumo va holi ulamoi sumo, vaqte ki mardumro ʙa neki (ja'ne, to'at) farmon medihed va xudro faromus mekuned? Va mardumro ʙa nekii ʙuzurg amr namekuned, ki vaj islom ast va hol on ki Tavrotro mexoned, ki dar on imon ovardan ʙa rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam amr suda va sifathojas zikr sudaand. Ojo aqlro kor namefarmoed
[45] Va dar hama korhojaton ʙo tamomi nav'hoi saʙr va incunin az namoz jori cued. Ba durusti, ki namoz dusvor ast, cuz ʙaroi ahli xusu' (xoksoron, furutanon dar to'at)
[46] onon, ki medonand ʙo Parvardigori xud didor xohand kard va jaqin medonand, ki ʙa'di marg ruzi qijomat nazdi U ʙaroi hisoʙu cazo ʙozmegardand
[47] Ej ʙani Isroil , ne'mati ʙisjorero, ki ʙar sumo arzonj dostam va sumoro dar zamoni xud ʙa ʙisjor omadani pajomʙaron az sumo va kitoʙhoi nozilsuda ʙa monandi Tavrot va Incil ʙar cahonijon ʙartari dodam, ʙa jod ʙijovared
[48] Va az ruze ʙitarsed, ki kase az kase cizero kifojat nakunad; va az kase safoat pazirufta nasavad; va az hec kas ivaz girifta nasavad va onho jori doda nasavand
[49] Va ne'matamonro ʙa jod ored on goh, ki sumoro az zulmi fir'avnijon rahonidem: sumoro sikancahoi saxt mekardand, pisaronatonro mekustand va zanonatonro zinda meguzostand, to ʙaroi onho xizmat kunand. Va dar in, ozmoisi ʙuzurge ʙud, az sui Parvardigoraton. Meʙoist, ki sumo dar har asru zamon, sukri Allohro ʙa co ovared
[50] Va ne'matamonro ʙa jod ored, hangome ki darjoro ʙarojaton sikoftem, pas sumoro nacot dodem va Fir'avn va laskarasro ƣarq soxtem, va sumo nigoh mekarded
[51] Va ne'matamonro, ki ʙa sumo arzoni namudem, ʙa jod ovared, vaqte ki Mo va'da namudem ʙa Muso cihil saʙ ʙaroi furud omadani Tavrot, ki dar on hidojat va nur ast ʙaroi sumo. Va sumo dar muddati naʙudani Muso fursatero ƣanimat donista, gusolaero, ki ʙo dastoni xud soxta ʙuded, parastis karded va hol on ki sitamgar ʙuded
[52] Pas gunohonatonro afv kardem va ʙa'd az (ʙozgastani Muso alajhi- s-salom) tavʙaatonro qaʙul kardem, ʙojad, ki siposguzor ʙosed
[53] Va ʙa jod ored on hangomro, ki ʙa Muso kitoʙ va furqon dodem, (ki cudokunandai ʙajni haq va ʙotil va on Tavrot ast) to ʙuvad, ki roh joʙed va ʙa gumrohi ducor nagarded
[54] Va ne'matero, ki ʙa sumo arzonj namudam, ʙa jod ovared; vaqte ki Muso ʙa qavmi xud guft: «Ej qavmi man, sumo ʙa saʙaʙe, ki gusolaro parastided, ʙar xud sitam ravo dosted: inak ʙa dargohi Ofaridgoraton tavʙa kuned va jakdigarro ʙikused, ki cunin kore dar nazdi Ofaridgoraton ʙehtar ast az covid mondan dar duzax». Pas sumo cunin amrro ʙa co ovarded, Alloh tavʙai sumoro paziruft, zero tavʙapazir va mehruʙon ast
[55] Va ʙa jod ovared, ki gufted: «Ej Muso, mo to Allohro ʙa oskor naʙinem, ʙa tu imon nameovarem». Va hamcunon ki menigaristed, soiqa (otasak, ʙarq) az osmon furud omad va sumoro ʙa saʙaʙi gunohaton halok soxt
[56] Va sumoro pas az murdan zinda soxtem, ʙojad ki siposguzor saved! In marg ʙaroi onho uquʙat ʙud. Ba'd az on ʙa acali xes favtidand
[57] Va ʙa jod ored, on ne'matero, ki ʙar sumo arzoni namudem, vaqte ki dar zamin sargardon ʙuded va az garmii oftoʙ aʙrro sojaʙonaton gardonidem va ʙarojaton mannu salvo firistodem va ʙarojaton guftem: «Bixured az in cizhoi pokiza, ki sumoro ruzi dodaem. Va dar muxolifati din maraved! Vale onho ʙaco naovardand. Va onon ʙar Mo sitam nakardand, ʙalki ʙar xud sitam mekardand, zero oqiʙati zulm ʙar xudason ʙozgardandaast»
[58] Va ʙa jod ored on ne'matero, ki ʙa sumo arzoni namudem va guftem, ki: «Ba in sahr (Bajtulmuqaddas) daroed va az ne'mathoi on har ci va har co, ki xosta ʙosed, ʙa farovoni ʙixured! Vale sacdakunon az darvoza doxil saved va ʙigued: «Parvardigoro! Gunoh az mo kam kun». To xatohoi sumoro ʙijomurzem va ʙa podosi nekukoron ʙijafzoem
[59] Pas sitamgoron az ʙani Isroil on suxanro ʙa suxani digare ƣajr az on ci ʙa onon gufta suda ʙud taʙdil kardand. Va ʙar onon ʙa saʙaʙi sarkasiason va ʙerun omadanason az to'ati Parvardigor, azoʙe osmoni furud ovardem
[60] Va ʙa jod ored on goh, ki tasnalaʙonu sargardon ʙuded, pas Muso ʙaroi qavmi xud oʙ xost. Guftem: «Asojatro ʙar sang ʙizan». Pas duvozdah casma az on ʙaromad. Har guruhe mahalli oʙnusii xudro ʙidonist, to ʙajnason kasmakas nasavad. Va ʙarojason guftem: Az ruzii Alloh ʙixuredu ʙijosomed va dar rui zamin ʙo fasod sarkasi makuned
[61] Va ʙa jod ored, vaqte ki Mo ʙa sumo taome (sirin va parrandai istihoʙaxs) furud ovardem, misli odataton nosukri karded va ʙa tangi va malol ducor gasted. Pas gufted: «Ej Muso, mo ʙar jak nav'i ta'om natavonem saʙr kard, az Parvardigorat ʙixoh, to ʙaroi mo az on ci az zamin merujad, cun saʙzi, ʙodiring, gandum va nasku pijoz ʙirujonad». Muso guft: «Ojo mexohed on ciro, ki ʙehtar ast ʙa on ci pasttar ast, ivaz kuned? Az ʙodija ʙa sahre ʙozgarded, ki dar on co har ci xohed, ʙa sumo ʙidihand. Onho xoxisi nafsi xudro ʙar xosti Alloh ʙolo donistand. Vaqte ki ʙa sahr vorid sudand, muqarrar sud ʙar onho xorivu ʙecoragi va ʙo xasmi Alloh nazdik sudand! Va in ʙad-on saʙaʙ ʙud, ki ʙa ojoti Alloh kofir sudand va pajomʙaronro ʙa nohaq kustand va nofarmoni kardand va tacovuz namudand»
[62] Kasone, ki az in ummat imon ovardaand ʙa Alloh va rasulas va amal kardaand ʙa sari'ati u va kasone, ki pes az ʙi'sati Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam az ummathoi pesina az jahudijon va nasronijon va soʙijon, ki ʙar fitratason ʙoqi ʙudand va hamagon xolis ʙa Alloh va ʙa ruzi cazo imon ovardaand va kori soistae kardaand, Alloh ʙa onho cazoi nek medihad va na ʙimnok mesavand va na ƣamgin
[63] Ba ʙa jod ored, ej ʙani Isroil, on zamonro, ki ʙo sumo pajmoni saxt ʙastem, ki imon ʙa Alloh ored va jagona Uro iʙodat kuned va kuhi Turro ʙar ʙoloi saraton ʙidostem. Va ʙaroi sumo guftem: On ciro, ki ʙa sumo dodaem, mustahkam ʙigired, vagarna kuhi Turro ʙar ʙolojaton sarnagun sozem va on ciro, ki dar on ast, ʙa xotir ʙidored! To ʙuvad, ki parhezgor ʙosed
[64] Bori digar, ʙa'd az giriftani pajmon va nigoh dostani kuh ʙar ʙolojaton, ru gardonided. Va agar fazlu rahmati Alloh nameʙud, hamono sumo dar dunjovu oxirat az zijonkoron mesuded
[65] Va ej camoati jahudijon, ʙesak donisted on guruhro, ki ruzi sanʙe az haddi xud tacovuz kardand, ja'ne hilae andesidand ruzi sanʙe ʙaroi sajd kardani mohiho va tur guzostand va xandaqe kandand, to mohihoro ʙa dast ovarand. Va ruzi jaksanʙe mohihoi sajdsudaro giriftand. Zero sajdi ruzi sanʙe ʙarojason harom ʙud. Pas ʙa onho xitoʙ kardem: «Majmunhoi xorsuda ʙosed!»
[66] Va onhoro ʙaroi gunohason iʙrati hamzamononason va ojandagon va pande ʙaroi parhezgoron gardonidem
[67] Ej ʙani Isroil, cinojati pesguzastagoni xud, sarkasi va cidolason ʙo Muso alajhissalomro ʙa jod ored, ki on vaqt Muso ʙa qavmi xud guft: «Alloh farmon medihad, ki govero ʙikused!» Xudpisandona guftand: «Ojo Moro masxara mekuni?» Guft: «Ba Alloh panoh meʙaram, ki az nodonon (masxarakunandagon) ʙosam»
[68] Guftand: «Baroi mo Parvardigoratro ʙixon, to ʙajon kunad, ki on ci guna govest?» Muso guft: «Alloh megujad: «Govest, na saxt piru az kor aftoda, na cavonu kornokarda, mijonasol». Aknun ʙaroi icro namudani amri Parvardigoraton ʙisitoʙed
[69] Guftand: «Baroi mo Parvardigoratro ʙixon, to ʙigujad, ki rangi on cist?» Guft: «Megujad: «Govest, zardi saxt, ki rangas ʙinandagonro sod megardonad»
[70] Bani Isroil guftand: «Baroi mo Parvardigoratro ʙixon, to ʙigujad on ci guna govest? Ki on gov ʙar govi xostai mo monand sudaast va haroina agar Alloh xosta ʙosad, rohjoftagonem»
[71] Muso ʙarojason guft: «Alloh mefarmojad: «ki vaj govi mehnatkas nest, ki rom ʙosad va zaminro cuft kunad va kistzorro oʙ dihad. Beajʙu nuqson astu jakrang». Guftand: «Aknun haqiqatro gufti». Pas ʙa'di pursucui ʙisjor onro kustand, harcand ki nazdik ʙud, ki az on kor ruj gardonand. Incunin ʙud, ki ʙar xud masaqqat kardand, Alloh ʙar onho masaqqat ovard
[72] Va ʙa jod ored on vaqtro, ki kasero kusted va dar on ixtilof karded va Alloh on ciro, ki pinhon mekarded, oskorkunandaast
[73] Sipas guftem: «Porae az on govi kustasuda ʙar on odami kustasuda ʙizaned. Alloh uro zinda megardonad va az kusandai xud sumoro xaʙar medihad. Pas ʙo porae az on gov murdaro zadand va Alloh uro zinda gardond va u kusandai xudro xaʙar dod. Alloh murdagonro incunin ruzi qijomat zinda mesozad va nisonahoi qudrati xesro incunin ʙa sumo, ej ʙani Isroil, namojon mekunad, to ki ʙa aqli xud dark kuned va az nofarmonii U ʙozisted!»
[74] Lekin sumoro in manfiat naʙaxsid, ʙalki ʙa'd az didani cunin mu'cizaho dilhoi sumo cun sang saxt gardid, hatto saxttar az sang gardid, zero ki az ʙa'ze sangho goho cujho ravon mesavand va cun ʙa'zei digar sikofta savad, oʙ az on ʙerun ojad va goh sang az tarsi Alloh az ʙolo ʙa niseʙ furu aftad va Alloh az on cize, ki mekuned, ƣofil nest
[75] Ej musalmonon, ojo raftori ʙani Isroilro faromus karded va umedvor hasted, ki jahudijon ʙa dini sumo imon ʙijovarand, hol on ki guruhe az olimonason kalomi Alloh Tavrotro mesunidand va ʙo on ki haqiqati onro mejoftand va qasdan onro dar ma'no jo lafz taƣjir medodand va az kori xes ogoh ʙudand
[76] Inho, jahudijon, cun ʙo mu'minon voxurand, ʙo zaʙonason gujand: «Mo ham ʙa dini sumo va rasule, ki dar Tavrot ʙasorat doda sudaast, imon ovardem». Ba cun ʙo jakdigar tanho savand, gujand: «Ojo ʙo mu'minon, az donise, ki Alloh ʙa sumo arzoni dosta (dar Tavrot az amri Muhammad) suxan megued, to ʙa jorii on ruzi qijomat dar nazdi Parvardigoraton ʙar sumo huccat orand? Ojo ʙa aql darnamejoʙed? Ja'ne andesa namekuned.»
[77] Ojo namedonand, ki har jak gunohero mekunand va onro pinhon medorand va jo oskor mesozand, Alloh medonad
[78] Ba'ze az jahudijon ʙesavodone hastand, ki namedonand Tavrotro va on ci dar on az sifoti Pajomʙari Alloh (sallallohu alajhi va sallam) - ro, cuz orzuhoi duruƣ, ki sunidaand. Inho tanho pojʙandi gumonhoi xud hastand
[79] Pas halok va va'idi saxt ʙod ʙar olimoni jahudijon, ki kitoʙro xud ʙa dasti xud menavisand va megujand in az nazdi Alloh ast va hol on ki muxolifi on ci ki Alloh ʙar pajomʙaras Muso nozil karda meʙosad, to foidae andak ʙarand. Pas haloki ʙod ʙar onho az on ci navistand va haloki ʙod ʙar onho az foidae, ki meʙarand
[80] Va ʙani Isroil guftand: «Otasi duzax cuz cand ruze Moro nasuzonad». Ej Pajomʙar, ʙigu: «Ojo ʙo Alloh cunin pajmone ʙastaed, to Alloh xilofi pajmoni xud nakunad? Jo on ki ʙar Alloh on ciro megued, ki xud namedoned?»
[81] Ore, har kase kori ʙade ancom dihad va gunohas uro faro girad, pas onon ahli duzaxand. Va onon dar on covidona xohand mond
[82] Va hukmi Alloh dar muqoʙili cunin kason ham cori ast. Ja'ne onon, ki imon ovardaand va tiʙqi sari'ate, ki Alloh ʙar rasulas firistodaast, korhoi soista kardaand va onho az ahli ʙihistand va dar on covidonand
[83] Ej ʙani Isroil, ʙa jod ored on vaqtro, ki ahdu pajmoni saxt giriftem, ki ƣajri Allohro naparasted va ʙa padaru modaru xesovandon va jatimonu darveson neki kuned va ʙa mardumon suxani nek gued va namoz ʙixoned va zakot ʙidihed! Sipas ruj gardonided va sarpeci karded, magar sumori andake az sumo
[84] Va ej ʙani Isroil, ʙa jod ored on vaqtro, ki ʙo sumo pajmon nihodem, dar Tavrot, ki xuni jakdigarro narezed va qavmi xesro az xonahoi xud ʙerun makuned. Sipas xud iqror kardaed va xud guvohed
[85] Pas sumo cunin camo'ate hasted, ki jakdigarro mekused va az qavmi xud guruhero az dijorason ʙerun mekuned; (ʙaroi sitam kardan) va ʙar ziddi onho ʙa gunoh va dusmani ʙa hamdastii jakdigar ʙarmexezed va agar asir suda ʙa nazdi sumo ʙijojand, dar ʙaroʙari ozodijason fidja megired va hol on ki ʙerun rondanason ʙar sumo harom ʙud. Ci ʙad ast af'oli sumo, ki ʙa ʙa'ze az ahkomi Tavrot imon meovared va ʙa'ze digarro inkor mekuned! Cazoi kase, ki cunin kunad, dar dunjo cuz xori nest va dar ruzi qijomat ʙa saxttarin tarz sikanca mesavad va Alloh az on ci ki ancom medihed, ƣofil nest
[86] Inho hamon kasonand, ki ʙa ivazi oxirat zindagii dunjoro xaridaand. Pas azoʙ az onho saʙuk karda nasavad va kase joriason nakunad
[87] Ba tahqiq ʙa Muso kitoʙi Tavrot dodem va az pai u pajomʙaron firistodem. Va ʙa Iso pisari Marjam mu'cizahoi ravsan inojat kardem va uro ʙo Ruhulquds (ja'ne, Caʙrail) quvvat dodem. Va har goh pajomʙare omad va cizhoe ovard, ki pisandi sumo naʙud, sarkasi karded va guruhero duruƣgu xonded va guruhero kusted
[88] Bani Isroil ʙaroi Pajomʙari Alloh va rasulas Muhammad (sallalohu alajhi va sallam) guftand: «Dilhoi mo dar parda ast va suxani tu ʙa qalʙi mo nameguzarad». Na, amr in tavr nest, cunon ki iddao kardand, ʙalki dilason la'nat karda sudaast va ʙar on muhre nihoda sudaast va az rahmati Alloh, ʙa saʙaʙi kufre, ki mevarzand, ʙerun sudand. Pas kame az onho imon meovarand va hol on ki imonason ʙa onho naf' namerasonad
[89] Va cun onhoro az coniʙi Alloh kitoʙi Qur'on omad, ki tasdiqkunandai kitoʙi onon (Tavrot) ʙud, onro inkor kardand va pajomʙarii Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)-ro niz inkor kardand. Va hol on ki onho pes az in ʙar musrikoni araʙ piruzi metalaʙidand va meguftand: Bi'sati pajomʙari oxiri zamon nazdik omad va mo pajravi u suda, hamrohi u ʙo sumo mecangem. Vaqte ki pajomʙar omad, uro sinoxtand, sifot va sidqi uro donistand, uro munkir sudand. Pas la'nati Alloh ʙar har kase, ki ʙa Pajomʙari oxiri zamon Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) kufr meorad va kitoʙasro tasdiq namekunad
[90] Ci ʙadiest, ki ʙani Isroil ʙaroi xud onro ixtijor namudand; (ja'ne, kufrro ʙa coi imon ʙarguzidand.) Va in raftor az saʙaʙi zulmu hasadi onon ʙud, zero Alloh az fazlu karami xes ʙa kadom ʙandae , ki ixtijor kunad, Qur'onro nozil mekunad. Va ʙa saʙaʙi munkir sudanason ʙa Pajomʙari oxiri zamon Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) va ʙa saʙaʙi taƣjirdodanason kitoʙi Tavrotro, xasme ʙoloi xasm ovardand. Va kofironro azoʙest xorkunanda
[91] Va cun ʙa'ze musalmonon ʙa jahudijon guftand; ki ʙa on ci Alloh nozil kardaast, imon ʙijovared, megujand: «Mo ʙa on ci ʙar xudamon nozil sudaast, imon meovarem». Va ʙa ƣajri on (Tavrot) harcand ʙo haqiqat hamroh ʙosad va kitoʙasonro ham tasdiq kunad, imon nameovarand. Agar onho ʙa Tavrot haqqoni imon meovardand, haroina Qur'onro tasdiq menamudand. Ej Muhammad, ʙarojason ʙigu: «Agar sumo imon ovarda ʙuded, az ci saʙaʙ pajomʙaroni Allohro pes az in mekusted?»
[92] Muso ʙa sumo mu'cizahoi ravsan ovard, ki dalolatkunanda ʙar sidqi ust. Ba monandi tufon, malax, saʙusk va qurʙoqqa va ƣajr az in on ci ki Alloh dar Qur'oni azim zikr namudaast. Bo vucudi in, sumo pas az raftani Muso ʙa va'dagohi Parvardigoras, gusolaro ma'ʙudi xud girifted. Va sumo sitamgor ʙuded
[93] Va ʙa jod ored, - ej ʙani Isroil, vaqte ki ʙo sumo pajmoni saxt ʙastem, ki qaʙul namoed on ci ki Muso az Tavrot ovard, pas ahdro sikasted. Va Mo kuhi Turro ʙar ʙoloi saraton ʙidostem. Va ʙarojaton guftem: Aknun on ciro, ki ʙarojaton firistodem, mahkam ʙigired va ustuvor ʙosed va kalomi Allohro ʙisnaved. Pas gufted: «Sunidem suxanatro va nofarmoni kardem». Zero ʙar asari kufrason parastisi gusola (ja'ne, muhaʙʙati gusola) dar dilhojason coj girifta ʙud. Bigu: «Agar ʙa on ci megued, imon dosta ʙosed, imonaton sumoro ʙa ʙadkori amr mekunad!»
[94] Ej Pajomʙar, ʙa jahudijon, ki da'vo mekunand, cannat xos ʙaroi onhost va gumon mekunand, ki onho farzandon va dustoni Alloh hastand, ʙigu: «Agar rost megued, ki saroi oxirat (cannat) nazdi Alloh xos ʙaroi sumost, na ʙaroi mardumi digar, pas orzui marg kuned»
[95] Vale ʙa saʙaʙi a'mole, ki kardaand, hargiz orzui marg naxohand kard. (Zero onho az sidqi Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙoxaʙarand. Va ʙa saʙaʙi on ci ki murtakiʙ sudand az kufru isjon, xudro az cannat mahrum va ʙa daromadani duzax lozim gardondand.) Alloh sitamkoronro mesinosad va muvofiqi kirdorason cazo xohad dod
[96] Alʙatta, medoni, ej Rasul, jahudijon saxt haristarand, ki umri ʙisjor ʙinand, novoʙasta hajot harcand ʙo xoriju pastj ʙosad. Balki raƣʙatason dar ʙisjor hajot didan, az raƣʙati musrikon ham zijodtar ast. Jahudijon tamanno dorand, ki hazor sol dar in dunjo zindagi kunand, vale in umri daroz onhoro az azoʙi Alloh dur naxohad soxt. Bar Alloh hec cize az a'molason pinhon nest va zud ast, ki onhoro ʙar amalhoe, ki sazovori azoʙi Parvardigorason ast, cazo xohad dod
[97] (Ej Rasul, ʙa jaxudijon, hangome ki guftand:) "Caʙrail dusmani mo ast" ʙigu: Kase, ki dusmani Caʙrail ʙosad, pas ʙa durusti, ki Caʙrail Qur'onro ʙar dili tu ʙa hukmi Allohi muta'ol furud ovardaast, ki tasdiqkunandai kitoʙhoi pesina va rohnamo ʙa sui haq va muƶdadihanda ʙaroi mu'minon ast
[98] Har ki dusmani Alloh va faristagoni U va pajomʙaronas va xususan dusmani Caʙrailu Mikoil ʙosad, pas hamono Alloh kofironro dusman ast, zero jahudijon gumon dostand, ki Caʙrail dusman va Mikoil dusti onon ast, pas Alloh ʙa onho ogoh kard, ki kase ʙa jake az on maloik dusmani kunad, ʙa digare niz dusmani kardast
[99] Va ʙa durusti, ki ʙa sui tu, ej Rasul, ojathoi ravsan (ja'ne, axʙor va sirru asrori jahudijoni ʙani Isroil) - ro furud ovardem, ki onho sidqan va haqiqatan dalolat ʙar pajomʙarii tu mekunand. Ba cuz fosiqon kase munkiri in ojatho naxohad sud
[100] (Ci ʙadraftori ast dar pajmonsikanii ʙani Isroil!) Har ʙor ki ʙo Alloh pajmone ʙastand, guruhe az eson pajmonsikani kardand. Pas ononro meʙini, ki imruz ahd meʙandand va fardo ahd mesikanand, ʙalki ʙestarason (ʙa on ci ki Pajomʙari Alloh Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ovardaast,) ʙovar namekunand
[101] Va zamone, ki Pajomʙare az coniʙi Alloh nazdi onho omad, ki tasdiqkunandai cize ʙud, ki ʙo xud dostand, guruhe az ahli kitoʙ, kitoʙi Allohro pusti sarason andoxtand, gujo ki az on hec namedonand
[102] Jahudijon pajravi kardand, ʙa on ci sajtonho codugaronro dar ahdi podsohii Sulajmon pisari Dovud suxan meguftand. Va Sulajmon kofir nasud va coduro naomuxt, valekin sajtonho, ki ʙa Alloh kofir sudand, mardumro ʙaroi vajron kardani dinason, codu meomuzonidand. Hamincunin jahudijon pajravi kardand codue, ki ʙa du maloika Horut va Morut furud ovarda sudand dar zamini Boʙil dar Iroq. Va in imtihon va sancisi Alloh ʙaroi ʙandagonas ʙud. Va on du maloika hec kasro nameomuzand, magar on ki nasihat mekardand va az ta'lim giriftani on ʙim mekardand. Va meguftand: Mo ʙaroi ozmoisem, ʙa ta'lim giriftani codu va ito'at kardani sajtonho kofir masav! Pas mardum az du maloika coduro jod megirand, ki ʙa saʙaʙi vaj dar mijoni mard va zani vaj cudoi meafkanand. Va codugaron ʙa on sehr nametavonand ʙa kase zijon rasonand, magar ʙa xost va hukmi Alloh. Va mardum on ciro jod megirand, ki ʙa onho zijon merasonad va foidae ʙarojason namedihad. Ba tahqiq sajtonho in coduro ʙa jahudijon ravon kardand va dar ʙajnason in avc girift, hatto ʙa gumrohi ducor sudand. Va jahudijon medonistand, har kas coduro ixtijor namojad va haqro tark kunad, uro dar oxirat hec ʙahrae nest. Ci ʙadie ast, ki onho codu va kufrro ʙar imon va mutoʙiati rasul ivaz kardand. Kos inro medonistand
[103] Agar jahudijon imon meovardand va metarsidand, haroina medonistand podosi Alloh ʙarojason ʙehtar ast az codu va on ciro ki ʙa on kasʙ namudand. Agar medonistand dar imonu taqvo ci savoʙ hosil mesud, alʙatta imon meovardand
[104] Ej kasone, ki imon ovardaed, magued ʙa Pajomʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)-«ro'ino», zero jahudijon ʙa Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam "ro'ino" meguftand. Va qasdi onho dasnom ʙud. Bigued ej mu'minon: ʙa ivazi "Ro'ino", "Unzurno", ja'ne. "ʙa mo nigoh kun!". Va nek ʙisnaved, az kitoʙi Parvardigoraton, on ci ki tilovat karda mesavad. Va inkorkunandagonro azoʙi dardovar ast
[105] Az mijoni ahli kitoʙ onon, ki kofir sudand va niz musrikon dust namedorand, ki az coniʙi Parvardigor ʙa sumo xajre (ja'ne, Kur'on, ilm, nusrat jo ʙasorat) ʙirasad. Va hol on ki Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa rahmati xes xos megardonad va Aldoh doroi fazli ʙuzurg ast
[106] Hec ojatero ʙekor jo tark namekunem, magar on ki ʙehtar az on jo ʙa monandi onro meovarem. Ojo namedoni, Ej Pajomʙar, ki Alloh ʙa har kore tavonost va Uro hec ciz ociz karda nametavonad
[107] Ojo namedoni, ki Alloh podsohi osmonho va zamin ast, on ci ki xohad mekunad va ci gunae, ki xohad ʙandagonasro amr va nahj mekunad. Va ʙa cuz Alloh ʙaroi sumo digare hec dustu joridihandae nest
[108] Ojo mexohed az pajomʙari xud cize ʙipursed, (ʙa qasdi sarkasi), hamcunon ki qavmi Muso pes az in az Muso pursida ʙudand? On kas, ki kufrro ʙa coi imon ixtijor kunad, cun kasest, ki rohi rostro gum karda ʙosad
[109] Bisjore az ahli kitoʙ, ʙo on ki haqiqat ʙar onho oskor suda, az rui hasad dust dorand sumoro pas az imon ovardanaton ʙa kufr ʙozgardonand. Afv kuned az kamʙudi va xatogihojason va guzast kuned az caholatason, to Alloh farmonasro ʙijovarad, va ʙa af'oli ʙadason onhoro ʙa azoʙ giriftor kunad, ki U ʙar har kore tavonost
[110] Ej mu'minon, namozro ʙarpo dored ʙa tariqi saheh va zakoti farzsudaro ado namoed! Ba ʙidoned, har nekiero, ki pesopes ʙaroi xud mefiristed, podosi onro nazdi Alloh xohed joft. Alʙatta Alloh ʙa korhoe, ki mekuned, ʙinost
[111] Har jak az jahudijon jo nasronijon da'vo karda guftand: «Ƣajr az jahudijon va nasronijon kase ʙa ʙihist nameravad». In orzui ʙotili onhost. Bigu ʙarojason, ej Rasul: Bar saheh ʙudani da'vojaton huccatatonro ʙijovared, agar sumo rostgu ʙosed
[112] Amr in tavr nest, cunon ki gumon kardaand, ki cannat ʙaroi toifai maxsuse ast. Ore, har kas, ki az rui ixlos ru ʙa Alloh kunad va ʙa U kasero sarik naorad, nekukor ʙuvad. Va dar guftor va kirdoras va ʙo Pajomʙari Alloh Muhammad -sallallohu alajhi va sallam pajravi namojad, pas har kase, ki inhoro ancom dod, dar oxirat muzdasro az Parvardigoras xohad girift. Doxil sudani ʙihist cunin ast. Va onho az ʙimu harosi oxirat dar tars nestand va anduhgin namesavand
[113] Va jahudijon guftand: Nasronijon ʙar hec ciz az dini haq nestand va incunin nasronijon dar haqqi jahudijon guftand. Va hol on ki onon Tavrot va Incilro mexondand. Hamcunin monandi qavli onho ʙa har jak dindor guftand: Tu ʙar hec ciz dar dini haq nesti! Pas, Alloh ruzi qijomat mijoni onho dar on ci ixtilof dorand, hukm mekunad. Va har jakero muvofiq ʙar amalas cazo xohad dod
[114] Va nest kase zolimtar az onon, ki jod kardani nomi Allohro dar mascidho az ʙarpo dostani namoz va tilovati Qur'on va monandi on man' mekunand va dar vajronii onho mekusand. In guruh zolimonro sazovor ast, ki harosonu tarson ʙa mascidho darojand. Onhoro dar dunjo xori va dar oxirat azoʙi ʙuzurgest
[115] Masriqu Maƣriʙ va moʙajni on az oni Alloh ast. U podsohi hamai zamin ast. Pas ʙar har coe, ki ru ored (dar namoz) hamon co ru ʙa Alloh ast. Sumo az mulk va to'ati U ʙerun nested. Ba durusti, ki Alloh faroxne'matu donost
[116] Jahudijon, nasronijon va musrikon guftand, ki Alloh ʙaroi xud farzande girift. Pok ast U! Balki har ci dar osmonho va zamin ast, az oni Ust va hama farmonʙardori Ujand
[117] Alloh ta'olo ofarinandai osmonho va zamin ast. Cun irodai cize kunad, megujad: «Mavcud sav!» Va on ciz mavcud mesavad
[118] Nodononi axli kitoʙ va ƣajri onho (az rui kiʙrason ʙa Pajomʙari Alloh sallallohu alajhi va sallam) guftand: «Caro Alloh ʙo mo suxan namegujad, ki tu haqiqatan firistodai U hasti? Jo mu'cizae ʙar mo nameojad, ki ʙar sidqi pajomʙarii tu dalolat kunad?» Kasone, ki pes az onho ʙudand, niz sarkasona cunin suxanone meguftand. Ba saʙaʙe, ki dilhojason hamonandi jakdigar ast. Hamono Mo ʙaroi guruhe, ki ʙa Alloh imoni haqiqi ki dorand, nisonahoe ʙajon kardaem
[119] Mo turo ʙa dini haq, ki asosi on ʙar Qur'onu Sunnat ast, ʙa pajomʙari firistodem, to muƶda dihi ʙa mardum xajri dunjovu oxiratro va ʙitarsoni sarkasonro az azoʙi Alloh. Tu mas'ul nesti ʙa onon, ki ʙa tu kufr ovardaand. Pas alʙatta onon ruzi qijomat doxili duzax savand va az on ʙerun naojand
[120] Jahudon va nasronijon az tu, ej Rasul, hargiz xusnud namesavand, to ki ʙa dinason pajravi nakuni! Ba onho ʙigu: Dini islom in dini saheh ast. Va agar tu orzuhoi ʙotili onhoro pajravi kuni, ʙa'di on ci az vahj turo omad, pas turo ʙaroi xalos az azoʙi Alloh hec duste va joridihandae naʙosad. (Garcande in ojat xitoʙ ʙa Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) ʙosad, vale ʙa hamai ummat dalolat mekunad
[121] Kasone, ki az jahudijon va nasronijon ʙa onon kitoʙi Tavrotro dodaem va oncunon, ki loiq ast, onro mexonand va ʙa tamomi farmudai on pajravi mekunand va ʙa cami'i pajomʙaron imon meorand va xususan ʙa pajomʙari oxir zamon Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) va ʙa on ci ʙa u furud ovarda sudaast, imon meorand. Ammo onon, ki ʙa'ze kitoʙro taƣjiru taʙdil dodand va ʙa'ze az ojotasro pinhon kardand. In kason ʙa Pajomʙar Muhammad (sallalloxu alajhi va sallam) va ʙa on ci ʙa u furud ovarda sudaast, kofir hastand. Onho dar nazdi Alloh az saxttarin zijonkoron hastand
[122] Ej ʙani Isroil, jod kuned, az on ne'mate, ki ʙar sumo farovon ato kardam va sumoro dar on zamon ʙa ʙisjor ʙudani pajomʙaron az sumo va ʙa on ci furud ovarda sud ʙa onho az kitoʙho, ʙar cahonijon, ʙartari va ʙuzurgi dodam
[123] Va ʙitarsed az ruzi qijomat, ki kase az kase cizero man' nasozad va fidja pazirufta nasavad, ki vajro az azoʙ nacot dihad va kasero safo'at sud nadihad va onho jori doda nasavand
[124] Ej Pajomʙar, ʙa jod or vaqtero, ki Parvardigori Iʙrohim uro ʙa cand kalimae ʙijozmud va Iʙrohim hamai on korhoro purra ʙa ancom rasonid. Alloh ʙa u guft: «Man turo pesvoi mardum megardonam». Iʙrohim guft: «Va az farzandoni man niz pesvojon pajdo kun!» Alloh farmud: «Pesvoi dar din ʙa sitamkoron namerasad»
[125] Ej Pajomʙar, ʙa jod or, vaqte ki Ka'ʙaro coi cam'savi (ʙaroi hac, umra, tavof va namoz) va makoni amni mardum soxtem. Va dusman ʙa onco ƣajrati daromadan nadorad. Va guftem: Maqomi Iʙrohimro namozgohi xes gired. Ba sui Iʙrohim va pisaras Ismoil vahj firistodem: «Xonai maro ʙaroi tavofkunandagonu e'tikofkunandagon va ruku'u sacdakunandagon pokiza dored!»
[126] Ej Pajomʙar, ʙa jod or, vaqte ki Iʙrohim dar du'ojas guft: «Ej Parvardigori man, in sahri Makkaro coi amn gardon va az sokinonas kasero, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat imon dorand, az har mevaho ruzi deh!». Alloh farmud: «Har kas, ki kofir sud, uro andake dar in dunjo ʙahramand gardonam, sipas ʙa azoʙi otas ducoras gardonam», ci coi ʙozgasti ʙadest
[127] Ej Pajomʙar, ʙa jod or, vaqte ki Iʙrohim va Ismoil asoshoi xonaro ʙaland mekardand, va har du ʙo xusu' du'o karda guftand: «Ej Parvardigori mo, az mo amalhoi soista va du'ojamonro ʙipazir, ki tu sunavo ʙa suxanoni ʙandagonat va dono hasti ʙa ahvoli onho!»
[128] Ej Parvardigori mo, moro ustuvor ʙar islom va farmonʙardori ahkomi xes soz va niz farzandoni moro farmonʙardori xes gardon va tarzi iʙodathoi moro ʙa mo nison ʙideh va tavʙai mo ʙipazir, ki Tu tavʙapaziranda va mehruʙon hasti
[129] Ej Parvardigori mo, dar in ummat (az zurrijoti Ismoil) pajomʙare ʙar onho ʙifirist, to ojoti turo ʙar onho ʙixonad va ʙa onho kitoʙu hikmat ʙijomuzonad va onhoro az sirku ʙadaxloqi pokiza sozad va Tu azizi, cize mone'i Tu suda nametavonad va hakim hasti, hama cizro dar mavze'i xudas meguzori
[130] Va kase, ki az dini Iʙrohim (ja'ne dini Islom) ruj ʙarmetoʙad, xudro xor kard. Va ʙa tahqiq Iʙrohimro dar dunjo ʙarguzidem va uro niz az soistagone qaror dodem, ki ʙarojason dar oxirat olitarin daracaho ast
[131] Va saʙaʙi in ixtijor ʙetaraddud qaʙul kardani u dini islom ast. Vaqte ki Parvardigoras ʙa u guft: «Ba to'ati Parvardigorat taslim sav». Iʙrohim guft: «Man dar ʙaroʙari Parvardigori cahonijon ʙo ixlosu tavhid va muhaʙʙatu tavʙa taslimam»
[132] Iʙrohim va Ja'quʙ ʙa farzandoni xud ʙa in kalima vasijat kardand, «Ej farzandoni man, Alloh ʙaroi sumo in dinro ixtijor kardaast, va in dini islom ast, ki Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ʙa in din omad va dar ajjomi zindagiaton az on cudo masaved, pas az in cahon namired, magar in ki sumo farmonʙardor ʙosed». (Ja'ne, dar dini islom ʙosed)
[133] Ej jahudijon, ojo sumo hozir ʙuded, on goh, ki margi Ja'quʙ faro rasid va ʙa farzandonas guft: «Pas az man, ci cizro meparasted?» Guftand: «Ma'ʙudi tu va ma'ʙudi padaroni turo, ki Iʙrohimu Ismoilu Ishoqand va ʙa jaktoi xohem parastid va dar ʙaroʙari U farmonʙardor hastem»
[134] Onho ummathoe ʙudand, ki dar haqiqat darguzastaand. On ci karda ʙudand, az oni onhost va on ci sumo kuned, az oni sumost va sumoro az a'mole, ki onho kardaand, namepursand. Va har kase ʙa on ci kard, cazo xohad did va kase ʙa gunohi kase azoʙ karda namesavad
[135] Jahudijon ʙa ummati Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) guftand: Ba dini jahudi doxil saved, to rohi rost joʙed va nasronijon niz cunin guftand. Ej Rasul ʙarojason ʙigu: Balki hidojat pajravi namudani millati Iʙrohim ast, ki u az musrikon naʙud»
[136] Ej mu'minon ʙa jahudijon va nasronijon ʙigued: «Mo ʙa Alloh va ojote, ki ʙar mo nozil suda va niz on ci ʙar Iʙrohimu Ismoil va Ishoqu Ja'quʙ va naʙeragonas nozil suda va niz on ci ʙa Muso va Iso firistoda suda va on ci ʙar pajomʙaroni digar az coniʙi Parvardigorason omadaast, imon ovardem. Mijoni hec jak az pajomʙaron farqe namenihem va hama dar ʙaroʙari Alloh ʙo to'atu iʙodat taslim hastem»
[137] Agar ʙa on ci sumo imon ovarded, jahudijon va nasronijon va digaron niz ʙa misli sumo imon ʙijovarand, hidojat joftaand. Ammo agar ruj toftand, pas ʙo tu dar dusmanivu xilofand va dar ʙaroʙari onho Alloh turo, ej Rasul, az sarri onho kifojat mekunad va U sunavo va donost
[138] Dini Allohro lozim gired, ki sumoro ʙar on din pajdo kardaast. Behtar az dini Alloh, ki mardumro ʙar on pajdo kard, din nest. Pas onro lozim gired va ʙigued. Mo farmonʙardor va parastandagoni U va pajravi millati Iʙrohim hastem
[139] Ej Pajomʙar, ʙa ahli kitoʙ ʙigu: «Ojo dar ʙorai tavhidi Alloh ʙo mo ʙahsu mucodala mekuned? U Parvardigori movu sumost. A'moli mo az oni mo va a'moli sumo az oni sumost va mo ʙa ixlos parastandagoni U hastem va ʙa U cizero sarik nameorem.»
[140] Ojo megued, ki Iʙrohimu Ismoil va Ishoqu Ja'quʙ va naʙeragoni u ʙar dini jahudi jo nasroni ʙudand? (In duruƣi mahz ast, zero ki onho qaʙl az nuzuli Tavrot va Incil ʙa pajomʙarj maʙ'us suda ʙudand va az dunjo guzasta ʙudand). Ej Pajomʙar, ʙarojason ʙigu: «Ojo sumo donotared az dini onho jo Alloh? Ba durusti, ki dar Qur'on xaʙar doda suda ʙud, ki onho musalmononi pok az sirk ʙudand. Kist sitamgartar az kase, ki guvohiero, ki az coniʙi Alloh nazdas ast, ʙipusad!? Va Alloh az on ci ki mekuned, ʙexaʙar nest, ʙalki hisoʙgiranda va cazodihandai amalhost
[141] Onon ummathoe ʙudand, ki dar haqiqat darguzastaand. On ci onho kardand, az oni onhost va on ci sumo mekuned, az oni sumost va sumoro az a'moli onho namepursand. (Ojat dalolat ʙa on mekunad, inson takja ʙar maxluqho makunad va ʙa nasaʙho firefta nasavad.). Va kase ʙa jak pajomʙar kufr ovarad, ʙa tamomi pajomʙaron kufr ovardaast
[142] Mardumoni ʙexirad az jahudu nasronijon va ahli nifoq onon, ki aqlason zaif ast, tamasxurona xohand guft: «ci ciz onhoro az qiʙlae, ki ru ʙa rui on meistodand, ʙargardonid?» Ej Rasul, ʙa onho ʙigu: «Masriqu Maƣriʙ va moʙajni on mulki Alloh ast va Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa rohi rost hidojat mekunad!». (Tanʙeh: Hama ciz mulki Alloh ast, hatto hamai cihat va atrof az mulki U xoric nest va dar hama hol ʙa co ovardani amri Alloh lozim ast. Pas ʙa kadom taraf amr namojad, ʙa hamon taraf ru meorem)
[143] Va hamcunin sumoro ʙa rohi rost roh namudem va sumoro ʙehtarini ummatho gardonidem, to ʙa mardum dar oxirat guvoh ʙosed va niz pajomʙar ʙar sumo guvoh ʙosad, ki u risolati Parvardigorasro ʙa mardum rasonid. Va on qiʙlaero, ki ru ʙa sui on mekardi, digargun nakardem, magar ʙa on saʙaʙ, ki ononro, ki ʙa pajomʙar pajravi mekunand, az onon, ki pajravi namekunand, ʙozsinosem. Va kasone, ki imonason zaif ʙud az saʙaʙi sak va nifoqason az dinason ʙedin sudand. Ba durusti, ki gardonidani qiʙla az Bajtulmuqaddas ʙa sui Ka'ʙa dusvor ast, magar ʙar kasone, ki Alloh ʙa onho hidojat va imonu taqvo arzoni namudaast. Alloh imon va namozatonro taʙoh namekunad. Ba durusti, ki Alloh ʙa mardum mehruʙon va ʙaxsojanda ast
[144] Ej Pajomʙar, Mo casm duxtan va nigoh kardani turo ʙa tamomi cihathoi osmon meʙinem, ki ʙo savq dar intizori on hasti, ki vahj nozil savad. Pas alʙatta turo ʙa on qiʙlae megardonem, ki ʙa vaj xusnud savi. Pas ruj ʙa coniʙi Mascidulharom kun. Va har co, ki ʙosed, ej musalmonon cun irodai namoz karded, ruj ʙa on coniʙ kuned. Ahli kitoʙ medonand, ki gardonidani qiʙla ʙa sui Ka'ʙa haq ast va dar kitoʙason soʙit ast. Va Alloh az on ci mekunand, ʙexaʙar nest
[145] Ej Rasul, ʙaroi onon ki Tavrot va Incil doda sud, har dalelu nisonae, ki ʙijovari, ki gardonidani qiʙla ʙa sui Ka'ʙa haq ast, hargiz qiʙlai turo pajravi naxohand kard va nesti tu pajravikunanda qiʙlai onhoro; va ʙa'zei onho qiʙlai ʙa'zei digarro pajravikunanda nestand. Va agar tu, ʙa'di on ci ki az donis ʙa tu omadaast, ʙa xohishoi nafsonii onho pajravi kuni, on goh hamono az sitamgaron ʙosi. (In ojat xitoʙ ʙaroi cami'i ummat ast. Va on tahdid va va'idest ʙa har saxse ki xohishoi ziddi sari'ati islomro pajravi mekunad)
[146] Onon, ki ahli Tavrot va Incil hastand az olimoni jaxud va nasoro, hamcunon, ki farzandoni xudro mesinosand, Rasuli Alloh Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) - ro ʙo sifathoe, ki dar kitoʙhojason zikr sudaast, mesinosand, vale guruhe az onho haqro donista mepusand
[147] Ej Pajomʙar, on ci az coniʙi Alloh ʙar tu nozil suda, haq hamon ast, pas dar on suʙha makun! (Ojat agar cande xitoʙ ʙaroi Rasuli Alloh sallalloxu alajhi va sallam ʙosad ham, vale in xitoʙ hamai ummatro darʙar megirad)
[148] Har kasero qiʙlae ast, ki ʙa on ruj meovarad dar namozas. Pas, ej mu'minon, dar amalhoi soistae, ki Alloh ʙaroi sumo dar dini islom farmudaast, pas ʙaroi ʙa co ovardani in xuʙiho ʙisitoʙed. Har co ki ʙosed, Alloh sumoro ruzi qijomat hozir meovarad, ki U ʙar har kore tavonost
[149] Ej Pajomʙar va az har coe, ki ʙerun savi ʙaroi safar va har vaqte ki irodai namoz kardi, rui xud ʙa coniʙi Mascidulharom kun. Haq hamon ast, ki Parvardigorat ʙa on amr farmuda. Va Alloh az on ci ki mekuned, ʙexaʙar nest
[150] Va az har coe, ki ʙerun savi, ej Pajomʙar, rui xes ʙa coniʙi Mascidulharom kun. Va har co, ki ʙosed, ej musalmonon, sumo niz rui xes ʙa coniʙi Mascidulharom kuned, to hec kasro, cuz sitamkoron, ʙo sumo ʙahsu mucodalae naʙosad. Ba'd az ruj ovardanaton ʙa sui Mascidulharom ahli zulm va sarkasoni onon hamesa ʙo sumo ʙahsu mucodala kunand, az onho natarsed, az man ʙitarsed to ne'mati xes ʙar sumo komil kunam va ʙosad, ki sumo ʙa sui haq roh ʙijoʙed
[151] Hamcunon, ki ne'mathojamonro ʙa sumo arzoni namudem, (ja'ne, ruj ʙa coniʙi Ka'ʙa kardan) niz dar mijoni sumo pajomʙare az qavmi sumo firistodem, to ojathoi Moro ʙarojaton ʙixonad va sumoro az sirk va ʙadaxloqi pokiza gardonad va kitoʙu hikmat va ahkomi sar'iat ʙijomuzad va az axʙor va qissahoi pajomʙaroni guzasta on ciro, ki namedonisted, ʙa sumo jod dihad
[152] Pas Maro jod kuned, to sumoro jod kunam. Maro sipos gued va nosiposii ne'mati Man nakuned. (Dar in ojat Alloh mu'minonro ʙa zikri xud amr kard va ʙar on ʙuzurgtarin mukofotro va'da dod. Va on mukofot madhu sanoi Ust nazdi maloikaho ʙar kasone ki Uro zikr kardaand)
[153] Ej kasone, ki imon ovardaed, dar hama koraton az Alloh ʙa saʙr kardan ʙar dusvoriju musiʙatho va tarki ma'sijat va gunohho va saʙr kardan ʙar to'atho va nazdik sudan ʙa Alloh va ʙar namoz, ki ʙo on nafs oromis mejoʙad va az kori ʙehajoi va fe'li ʙad insonro ʙoz medorad, madad cued, ki Alloh ʙo saʙrkunandagon ast
[154] Ej mu'minon, kasonero ki dar rohi Alloh kusta mesavand, murda nahisoʙed. Balki onho dar qaʙrhojason ʙa hajoti maxsuse zindaand va cigunagii in hajotro ʙa cuz Alloh kase nadonad va lekin sumo onro his namekuned. (In ojat dalelest, ki dar qaʙr rohat niz vucud Dorad)
[155] Alʙatta, sumoro ʙa andake tars va gurusnagi va nuqsoni molho ki ʙa dusvori ʙa dast ovarda mesavad, jo az dast meravad va conho; ʙa faro rasidani marg, jo qatl va kam sudani mevaho meozmoem. Va, ej Pajomʙar, saʙrkunandagonro xaʙari xus deh, ki ʙa saʙaʙi saʙrason dar dunjovu oxirat sodu xurram megardand
[156] Sifati in guna saʙrkunandagon cunin ast, ki cun musiʙate ʙa onho rasid, guftand: «Mo ʙandagoni Alloh hastem va zeri amru tadʙiri U hastem, on ci xost ʙo mo mekunad va mo ʙa sui U ʙozxohem gardid. Va ʙa'd az on ʙaroi hisoʙu cazo az nav zinda xohem sud»
[157] Onon, ki soʙiron hastand, salavot va rahmati Parvardigorason ʙar onon ʙod, ki rohjoftagonand
[158] Safo va Marva az siorhoi dini Alloh hastand. Pas kase, ki qasdi xonai Alloh karda, haci xonaro ʙa coj meovarad jo umra meguzorad, pas, ʙar vaj gunohe nest, ki dar mijoni in har du tavof kunad, ʙalki tavof kardan ʙar vaj vociʙ ast. Har ki ʙa raƣʙati xud amali neke ancom dihad, ʙidonad, ki Alloh sukrguzori donost
[159] Alʙatta on kasone, ki daleli ravsan va hidojatero, ki Mo furud firistodaem va onro dar kitoʙi Tavrot va Incil ʙajon kardaem, pinhon mekunand. Alloh ta'olo onhoro (ja'ne olimoni jahud va nasoro) ro az rahmati xud dur mekunad va U va cami'i maxluqot onhoro la'nat mekunand
[160] Magar onhoe, ki az xatogihoi xud tavʙa kardand va xudro isloh kardand va on ci pinhon dosta ʙudand, oskor soxtand, tavʙaasonro mepaziram va Man tavʙapaziru mehruʙonam
[161] Ba durusti, onon ki imonro inkor kardand va haqro pinhon kardand va ʙar kufrason davom kardand, la'nati Alloh va faristagonu hamai mardum ʙar onho ʙod
[162] Covidona dar la'natand va dar azoʙason saʙuki doda nasavad va lahzae ʙaroi uzr talaʙidan muxlatason nadihand
[163] Ej mardum, ma'ʙudi sumo Allohi jagona ast dar zot, nom, sifot, af'ol va parastis va ʙa cuz U hec kas sazovori iʙodat nest. Ma'ʙude ƣajri U nest, ʙaxsojanda ast ʙaroi cami'i xalq va mehruʙon ast ʙo mu'minon
[164] Ba durusti, dar ofarinisi osmonho ʙinoʙar ʙalandi va vase'ijas va zamin ʙinoʙar kuhu pasti va darjohojas va dar pai jakdigar omadani saʙu ruz va dar kistihoe, ki dar darjo meravand va saʙaʙi naf'i mardumand va dar ʙorone, ki Alloh az osmon furu mefiristad, to zamini murdaro ʙa on zinda sozad va cunʙandagonro dar on parokanda kunad va dar gardonidani ʙodho va aʙrhoi romsuda, ki mijoni zaminu osmonand, dar hamai inho ʙaroi xiradmandone, ki darmejoʙand, nisonahost! Va ʙa in dalelho mefahmand, ki ʙa cuz Alloh hec kas sazovori iʙodat nest
[165] Bo vucudi in dalelhoi ravsan ʙa'ze az mardum ʙo Alloh sarikone ixtijor mekunand va onhoro ʙo ta'zimu to'at cunon dust medorand, ki gujo Allohand. Hol on ki ta'zimu to'at cuz ʙaroi Alloh ʙa kase jo cize sazovor nest. Vale onon, ki imon ovardaand, qavitarand dar dustii Alloh az dustii kofiron ʙar ma'ʙudoni xud. Zero mu'minon hamai muhaʙʙatro xolis az ʙaroi Alloh medorand va musrikon dar muhaʙʙat sarik qaror medihand. Onon, ki nafsi xudro ʙo sirk zulm kardaand va agar azoʙi oxiratro musohida mekardand, medonistand, ki tanho Alloh doroi hamai quvvat ast va U saxt azoʙkunandaast. On goh ʙa cuz Alloh kasero ma'ʙud namegiriftand va nazdik namesudand
[166] On goh, kasone, ki pajrav sudaand az kasone, ki pajravi karda ʙudand, ʙezori cujand va azoʙro musohida kunand va pajvandgarihoe, ki az xesovandi va dusti dar dunjo dostand, ʙurida savand
[167] Va on pajravon gujand: «Kos ʙori digar ʙozmegastem, to on cunon ki az mo ʙezori custaand, az onho ʙezori mecustem. Allox, kirdorhojasonro incunin saʙaʙi hasratason sozad va onho az otas rahoi najoʙand! Va hec goh onho az duzax xoricsavanda nestand»
[168] Ej mardum, az on cizhoi halolu pokizae, ki Alloh dar zamin ʙarojaton dodaast, ʙixured va rohhoi sajtonro pajravi makuned. Hamono sajton dusmani oskori sumost
[169] Alʙatta sajton sumoro ʙa hamai ʙadiho va korhoi zist farmon medihad va mexohad, ki dar ʙorai Alloh cizhoe ʙigued, (az halolu harom) ki ʙa on ogoh nested
[170] Cun ʙa onho mu'minon gujand, ki ʙa on ci Alloh nozil kardaast, pajravi kuned, gujand: «Na, mo ʙa hamon rohe meravem, ki padaronamon meraftand». (ja'ne musrikon) Ojo pajravii padaronason mekunand, agar padaronason ʙefahmu gumroh ʙosand
[171] Misoli kofiron va do'ijoni onho ʙa sui hidojat va imon misli cuponest, ki ʙa corpojon dod mezanad va ʙim mekunad va hol on ki corpo ma'noi kalomasro namefahmad, cuz nido va sadoi ovozro. In kofiron nosunavo hastand, sadoi haqro namesunavand, gungonand zaʙonason ʙa haq nutq namezanad va kuronand az didani rohi haq va aqlhojason ʙa naf'ason kor namequnad
[172] Ej kasone, imon ovardaed, az on cizhoi pokizai ʙolazzati halol, ki ruzii sumo kardaem, ʙixured va maʙosed ʙa monandi kofirone, ki pokizahoro harom mehisoʙand va palidihoro halol mesumorand. Va sukri ne'mathoi ʙuzurgi Alloh, ʙo dil va zaʙon kuned. Agar sumo amri Uro ʙa co ovarda ʙosed va tanho Uro iʙodat kuned va ʙa U sarik naored
[173] Alʙatta Alloh ʙar sumo harom gardonidaast, on cizero ki ʙar sumo zarar meorad, ʙa monandi xudmurda, xun va gusti xuk va on ciro, ki dar vaqti zaʙh nomi ƣajri Alloh ʙar on ʙixonand. Va az fazlu rahmati Alloh ast ʙar sumo, ki muʙoh gardonid xurdani cizhoi haromsudaro, hangome ki macʙur savad, ʙa qadri zarurat va az had naguzaronad, pas ʙar vaj gunohe nest. Ba durusti, Alloh omurzanda va ʙaxsojanda ast
[174] Onon, ki pinhon medorand az sifathoi Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam va haqiqathoi digarero, ki Alloh dar kitoʙ nozil kardaast va onro ʙo ʙahoi andake az moli dunjo mefurusand. Ba ivazi in korason dar ruzi qijomat sikamhoi xudro az otas pur mesozand. Alloh ʙa onho suxan namegujad va onhoro pok namesozad va ʙaroi onho azoʙi alamnok ast
[175] Inho gumrohiro ʙa coi hidojat va azoʙro ʙa coi omurzis xaridand. Ci guna cur'at mekunand ʙa saʙr kardan dar otasi duzax?! Alloh az in iqdomason dar taaccuʙ mesavad. Pas, ej odamon, az cur'at va saʙri onon taaccuʙ kuned
[176] In azoʙero, ki onon sazovor sudand, ʙa saʙaʙi on ast, ki ʙa kitoʙi ʙar pajomʙaras furud ovardai Alloh kofir sudand. Va onon, ki dar kitoʙ ixtilof kardand va ʙa ʙa'ze kitoʙ imon ovardand va ʙa ʙa'zeas kufr ovardand, hamono onho dar muxolifati dur az haq hastand
[177] Nazdi Alloh neki on nest, ki dar namoz rui xud ʙa coniʙi masriqu maƣriʙ kuned, ʙalki nekukor kasest, ki ʙa Allohi jagona, ki sariku monand nadorad va ruzi qijomat va faristagon va kitoʙi Alloh va pajomʙaron imon ovarad. Va moli xudro, ʙo on ki dustas dorad, ʙa raƣʙati xud ʙa xesovandonu jatimon va darmondagonu musofiron va gadojonu ƣulomon ʙuʙaxsad. Va namoz ʙiguzorad va zakoti farzsudaro ʙidihad. Va niz kasone hastand, ki cun ahde meʙandand, ʙa on vafo mekunand. Va onon, ki dar tangdastivu ʙemori va hangomi cang saʙr mekunand, inho rostgujon va parhezgoronand
[178] Ej kasone, ki imon ovardaed, (dar ʙorai kustagone, ki qasdan kusta sudaand) ʙar sumo qasos muqarrar sud: ozod dar ʙaroʙari ozod va ʙanda dar ʙaroʙari ʙanda va zan dar ʙaroʙari zan. Pas har kas, ki az coniʙi ʙarodari xud afv gardad, ʙojad, ki ʙo xusnudi az pai adoi xunʙaho ravad va onro ʙa tarze neku ʙeta'xiru nuqson ʙa u pardozad. In hukm saʙukivu rahmest az coniʙi Parvardigoraton. Pas kase, ki ʙa'di avf kardanas va hunʙahoro giriftanas, qotilro kusad, ʙaroi u azoʙi dardovar va otasest dar oxirat
[179] Va ej xiradmandon, sumoro dar qasos kardan zindagist. Bojad ki ʙitarsed va parhezgor saved
[180] Alloh farz gardonid, har vaqte ki ʙar jake az sumo nisonahoi marg faro rasad va mole ʙar coj guzorad, muqarrar sud, ki dar ʙorai padaru modar va xesovandon az rui insof vasijat kunad. Pas tark nakunad dar vasijatas faqirro va ʙidihad sarvatmandro . Va in soistai parhezgoron ast
[181] Pas har kas, ki on vasijati majitro ʙisnavad va on goh digargunas sozad, gunohas ʙar on kasest, ki onro digargun soxtaast. Hamono Alloh mesunavad vasijati sumoro va medonad on ciro, ki maxfi medored dar dil; (ʙa majl kardan sui haq va adl jo zulmu haloki)
[182] Gar kase donad, ki vasijatkunandae dar vasijati xud dur ast az haq, xoh qasdan ʙosad jo sahvan va nasihat kunad vasijatkunandaro ʙa adl va u nasihatro qaʙul nakunad, pas agar islohe mijoni onon pardozad, ʙa taƣjir dodani vasijat to muvofiqi sari'at savad murtakiʙi gunohe nasudaast. Ba durusti Alloh omurzandai mehruʙon ast
[183] Ej kasone, imon ovardaed, ruza dostan ʙar sumo farz sud, hamcunon ki ʙar kasoni pes az sumo ʙuda, farz suda ʙud. Bojad ki az Parvardigoraton ʙitarsed, va ʙajni xudaton va gunohojaton qal'ae az to'atu iʙodati U qaror dihed
[184] Ruzhoi ʙasumor ruza dostanas ʙar sumo farz sudaast. Har kas, ki az sumo ʙemor jo dar safar ʙosad va ruzadori ʙa u vaznini kunad, pas ruzaasro ʙixurad ʙa hamon adade, ki ruzaasro xurd az ruzhoi digar ruza ʙidorad. Va onon, ki tavonoii ruzaro nadorand, monandi pirsolon, ʙemorone, ki umedi siforo nadorand har ruzro ʙa ta'om dodani miskine ʙozxarand, ja'ne fidja ʙidihand. Va har ki ʙa ixtijor dar on ʙijafzojad, ʙarojas ʙehtar ast. Va ruza ʙarojaton ʙehtar ast, garcande ʙo masaqqat ʙosad az fidja dodan, agar sumo manzalati ʙuzurgii ruzaro dar nazdi Allohi ta'olo medonisted
[185] Mohi Ramazon on ast, ki dar vaj Qur'on hamcun rahnamo ʙaroi mardum va suxanoni ravsan az hidojat va cudokunandai haqqu ʙotil furud ovarda sud. Pas har kas, ki az sumo in mohro darjoʙad, ʙojad ki dar ruzhoi on moh ruza ʙidorad. Va har kas, ki ʙemor jo dar safar ʙosad, ʙaroi u ruxsat ast ruza nadorad, ʙa'd az on ʙaroi vaj ʙa sumorai on ci favt sud, az ruzhoi digar ruza dostanas lozim ast. Alloh dar sari'ati xud ʙaroi sumo osoniro mexohad va ʙa sumo dusvori va masaqqatro namexohad va mexohad, ki iddaro komil sozed. Va dar idi Ramazon pas az adoi ruza Allohro ʙo takʙir jod kuned va ʙar hidojatjoftanaton Uro ʙuzurg dored va ʙar tavfiqe, ki ʙa sumo arzoni namudaast, sukrguzor ʙosed
[186] Ej Muhammad, cun ʙandagoni Man dar ʙorai Man az tu ʙipursand, Man ʙa onho nazdikam va ʙa nidoi kase, ki Manro ʙixonad, cavoʙ mediham. Pas Manro dar on ci ki onhoro farmudaam va az on ci ki onhoro man' namudaam, ito'at kunand. Va ʙa Man imon orand. Bosad, ki rohi oʙodii dinu dunjoasonro darjoʙand
[187] Alloh dar saʙhoi mohi Ramazon ʙarojaton hamʙistari ʙo hamsaronatonro muʙoh gardonid. Onho pusis va hifzi sumojand va sumo niz pusis va hifzi onho hasted. Alloh medonist, ki sumo ʙo nafsi xud xijonat mevarzed, ʙo muxolifati haromkardai Alloh dar saʙhoi Ramazon ʙo hamʙistari kardanaton ʙo hamsaron, pas tavʙai sumoro paziruft va sumoro afv kard va amrro ʙa sumo vase' gardonid. Aknun ʙo onho hamʙistar saved va on ciro ki Alloh ʙar sumo muqaddar gardonidaast, talaʙ kuned (az farzand) va ʙixuredu ʙijosomed to ravsanii suʙh dar torikii saʙ oskor savad. Va ruzaro to furu raftani oftoʙ ʙa saʙ ʙirasoned. Va cun dar mascid ʙa e'tikof nisasted, ʙo hamsaron hamʙistar nasaved. In hudud farmoni Alloh ast, ʙa on nazdik masaved. Alloh ojot va ahkomi xudro incunin ʙajon mekunad, ʙosad, ki ʙa parhezgori ʙirasand
[188] Molhoi jakdigarro ʙa nohaq (ʙa monandi qasami ʙar duruƣ, ʙa zuri giriftan, duzdi, pora...) maxured va amvoli xudro ʙa risvat ʙa hokimon madihed, to ʙad-on saʙaʙ molhoi guruhi digarro ʙa nohaq ʙixured. Va sumo xud harom ʙudani inro medoned
[189] Az tu, ej Pajomʙar, dar ʙorai hilolhoi moh mepursand, ʙigu: Alloh onro nisona gardondast ʙaroi donistani mardum vaqthoi iʙodati xudro, ʙa monandi rasidani vaqti ruza va hac va muomilotason. Va nakukori on nest, ki az pust ʙa xonaho daroed, vale nakukori rohi kasonest, ki parhezgor ʙosand va az darho ʙa xonaho darojand. Binoʙar in Alloh xaʙar dod, ki in nekukori nest va Alloh in korro masru' nakardaast. Balki nekukori on ast, ki az Alloh ʙitarsad va az gunoh dur savad. Va dar hama holat az Alloh ʙitarsed, to rastagor saved
[190] Ej mu'minon, dar rohi Alloh ʙo kasone cang kuned, ki ʙo sumo cang mekunand, va az had naguzared (ʙa monandi kustani zanon, devonagon, kudakon, rohiʙon va kustani hajvonot va ʙuridani daraxton). Zero Alloh az had guzarandagonro dust nadorad
[191] Har co, ki onho musrikonro ʙijoʙed, ʙikused va az on co, ki sumoro ʙerun kardand, (ja'ne, az Makka) ʙerun kuned, ki fitna; kufr, sirk va pesi rohi islomro ʙastan az qatl saxttar ast. Va dar Mascidulharom sumo ʙo onho cang sar nakuned, to on goh, ki ʙo sumo cang sar nakunand. Va agar ʙo sumo dar Mascidulharom cangidand, pas onhoro ʙikused, ki in ast cazoi kofiron
[192] Va agar ʙozistodand az kufr va cangidan ʙo sumo dar nazdi Mascidulharom va doxili imon sudand, pas ʙa durusti Alloh omurzanda va mehruʙon ast
[193] Ej mu'minon, ʙo musrikoni sitamgar ʙardavom ʙicanged, to digar fitnae ʙaroi musalmonon ʙoqi namonad va din tanho dini Alloh savad. Pas, cunon ki in maqsad hosil sud, na kustor hast na cang. Pas agar onho az cangidan ʙo sumo dar Mascidulharom ʙozistand, sumo ʙo onho tacovuz nakuned va har kase, ki sitam karda ʙosad, ʙa andozai sitame, ki kard, cazo doda mesavad
[194] Cangidani sumo, ej mu'minon ʙo musrikon dar mohe, ki Alloh cangidanro dar on harom kardaast, cazoest ʙarojason dar on moh, ja'ne, har cize ki mavridi ehtirom qaror girad az mohi harom, sahri harom va tamomi cizhoe, ki sari'at ʙa takrimi on amr kardaast, pas har kas ʙa in muqaddasot va muharramot ʙehurmati kunad, az u qasos girifta mesavad. Binoʙar in kase dar mohi harom ʙicangad, ʙo u cang xohad sud. Va az Alloh ʙitarsed va ʙidoned, ki U ʙo parhezgoron ast
[195] Ej mu'minon, hamesa dar rohi Alloh ʙaroi nusrati dinas va cihod dar rohi U xarc kuned va xudatonro ʙa dasti xes az tarki cihod dar rohi Alloh va xarc nakardan dar rohi Alloh ʙa halokat majandozed va neki kuned (dar xarc kardan va to'at) va amalatonro xolis ʙaroi Alloh kuned, ki Alloh ahli ixlos va nekukoronro dust medorad
[196] Hac va umraro ʙaroi Alloh komil ʙa coj ored. Va agar sumo az hac ʙozdosta saved, ʙa monandi qasdi dusman jo ʙemori on qadar, ki mujassar ast, az sutur jo gov jo gusfand qurʙoni kuned (ʙa qasdi nazdik sudan ʙa Alloh) va sar matarosed, vaqte ki dar roh ʙozdosta sudaed, to qurʙonii sumo ʙa qurʙongohas ʙirasad. Ba'd az ancomi on az ehrom ʙaromadanaton halol mesavad. Hamcunon ki Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) dar Hudajʙija ancom dodand. Ba'd az on sarasro metarosad. Ammo saxse, ki dar Haram ast, qurʙonias ʙa co nameojad, magar dar Haram. Vaqti on ruzi id ast, ruzi dahumi mohi zulhicca va se ruzi ʙa'di on az ajjomi tasriq. Jo agar saras zaxm jo saʙus dosta ʙosad, pas ʙaroi u coiz ast, ki sari xudro ʙitarosad, ammo ʙaroi u lozim ast, ki fidja ʙidihad va fidjaas se ruz ruza giriftan jo ƣizo dodan ʙa sas miskin va jo zaʙhi hajvone ast, ki ʙaroi qurʙoni coiz ast va u az mijoni in cizho jakero intixoʙ menamojad. Ammo zaʙh kardan ʙehtarast. Va cun emin suded; va har ki ʙa saʙaʙi adoi umra to vaqti hac ʙahravar sud, on qadar ki uro mujassar ast, qurʙoni kunad. Va har kiro qurʙoni mujassar nasud, se ruz dar hac ruza ʙidorad va cun az hac ʙa ahli xud ʙozgardad, haft ruz ruza ʙidorad, to dah ruzi komil savad. Va lozim ast, ki dah ruz ruzaro ʙidorad. Va in hukm (ja'ne qurʙoni va ruza dostan) ʙaroi kasest, ki az mardumi Makka naʙosad. Az Alloh ʙitarsed va amru nahji Uro ʙa co ored va ʙidoned, ki Alloh ʙa saxti uquʙat mekunad saxsero, ki muxolifi amri U savad
[197] Hac dar mohhoi mu'ajjanest. Ja'ne, savvol, zulqa'da, va dahai avvali zulhicca. Pas har kiro hac vociʙ gardid, dar on mohho, in farizaro ado kunad, pas ʙojad dar vaqti hac cimo' nakunad va fisqe az u sar nazanad va xusumat nakunad. Va ʙerun omadanas az to'ati Alloh harom va ʙo ham munoqisa kardanas ʙa ƣazaʙ va karohijat meancomad. Har kori neke ancom medihed, Alloh az on ogoh ast. Har jakero ʙar amalas cazoi kofi medihad. Va ʙaroi nafsi xes tusa kuned, ki ʙehtarini tusaho parhezgorist. Ej sohiʙxiradmandon, az Man ʙitarsed
[198] Agar ʙa hangomi hac talaʙ kuned ruziero az Parvardigoraton ʙo foida ʙurdan az savdo dar ajjomi hac, gunahgor nasudaed va cun ʙa'di guruʙi oftoʙ az Arafot ʙozgastaed, Allohro dar Mas'arulharom ʙo tasʙehu takʙir va du'o jod kuned, ki sumoro ʙa rohi rost hidojat farmud, haroina pes az in az on gumrohon ʙuded, haqro namedonisted
[199] Sipas az on coe, (az Arafot) ki ommai mardum az zamoni Iʙrohim to imruz az on ʙoz megardand, ʙozgarded. Va az Alloh omurzis ʙixohed, to gunohatonro ʙijomurzad. Ba durusti, ki U omurzandai mehruʙon ast
[200] Cun iʙodati xudro purra ʙa coj ovarded, Allohro ʙestar jod kuned, hamcunon ki padaroni xesro jod mekarded. Guruhe az mardum maqsadason dunjo ast faqat, megujand: «Ej Parvardigori mo, moro dar dunjo cize ʙideh: az salomati, mol va farzand». Inhoro dar oxirat nasiʙe nest
[201] Va ʙa'ze az mardum (guruhi mu'minon) megujand: «Ej Parvardigori mo, moro dar dunjo tandurusti, rizq, ilmi naf'ovar, zani soleha va amali soista va ƣajra az umuri dinu dunjo va dar oxirat cannatatro ʙideh va az azoʙi duzaxat moro nigoh dor»
[202] Inho (mu'minoni du'ocu) az on ci xostaand, ʙa saʙaʙi amalhoi soistaason ʙa savoʙi ʙuzurge ʙahramand mesavand. Va Alloh amalhoi ʙandagonasro zud ʙa hisoʙgirandaast
[203] Allohro dar ruzhoi ʙosumor ja'ne, ajjomi tasriq: ruzhoi jozdahum va duvozdahum va senzdahumi dahai mohi zulhicca jod kuned. Va har ki dar du ruz sitoʙ kunad va az Mino qaʙl az ƣuruʙi oftoʙi ruzi duvozdahum, ʙa'd az ramji cimor gunohe ʙar vaj nest; va har ki ta'xir kunad, saʙ ʙimonad dar Mino va ruzi senzdahum ramji cimor kunad, pas gunohe nest mar kasero, ki dar haci xud taqvoro pesai xud girift. Lekin ta'xir kardan afzaltar ast. Zero on tusaest dar iʙodat va iqtido ʙa fe'li Pajomʙari Alloh sallallohu alajhi va sallam. Az Alloh ʙitarsed, ej musalmonon, va dar amalhoi xes muroqiʙat namoed va ʙidoned, ki ʙaroi hisoʙu cazo hamagon ʙa pesgohi U gird meoed
[204] Ba'ze az mardum, (az munofiqon) kase hast, ki suxani u roʙita ʙa zindagii in dunjoro dorad na oxiratro, turo, ej Muhammad, dar taaccuʙ meorad va u ʙo qasami xud ʙajon medorad. Bar on ci dar dilas az muhaʙʙati islom va Alloh hast, guvoh meorad. Balki cur'at karda ʙo suxani duruƣ ʙa Alloh guvohii ʙar haq medihad, hol on ki u az saxttarin dusmanoni islom va musalmonon ast
[205] Va cun az pesi tu, ej Muhammad, ʙozgardad, dar zamin ʙisitoʙad, fasod kunad va kistzorho va corpojonro noʙud sozad va Alloh taʙohkoriro dust nadorad
[206] Va cun ʙa on munofiqi fasodkor gujand, ki az Alloh ʙitars va az azoʙi U hazar kun, dar rui zamin fasod makun. Nasihatro qaʙul namekunad, ʙalki uro kiʙr va odati cohilijat ʙa gunoh meʙarad. Pas cahannam uro ʙasandaast; va hamono on ʙad coest
[207] Ba'ze az mardum ʙaroi custani xusnudii Alloh coni xesro dar rohi U va ʙaco ovardani to'atas fido mekunand. Alloh ʙar in ʙandagon mehruʙon ast va ʙo zudi va ʙo muhlat ʙandagoni mu'minasro dar rahmatas qaror medihad va ʙehtarin mukofotro ʙa onho ato mekunad
[208] Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙa Alloh, ki Parvardigori sumost va ʙa Muhammad, ki pajomʙari sumost va ʙa islom, ki dini sumost hamagon ʙa islom daroed va ʙa cami'i ahkomi U amal kuned va cizero az on tark makuned va rohhoero, ki dar on sajton sumoro ʙa ma'sijat da'vat menamojad, pajravi nakuned, zero ki u dusmani oskori sumost, pas az u hazar kuned
[209] Va agar istiʙoh karded va murtakiʙi gunoh suded, pas az in ki dalelhoi oskor (az ilmu jaqin) pesi sumo omad va ʙovari hosil karded, pas ʙidoned, ki Alloh aziz ast dar mulki xud va hakim ast dar amru nahjjas va har cizero dar coi munosiʙas meguzorad
[210] Ojo in fasodkoron va pajravoni rohhoi sajton ʙa'di ʙarpo sudani dalelhoi ravsan muntaziri on hastand, ki ruzi qijomat Alloh ʙo faristagon dar zeri sojaʙone az aʙr nazdason ʙijojad va mijoni ʙandagonas ʙa adl hukm namojad va kor ʙa ancom rasonida savad? Hol on ki hamai korho ʙa sui Alloh ʙarmegardand
[211] Ej Muhammad, az ʙani Isroil ʙipurs, ki kasone, ki ʙa sui tu sarkasi mekunand, ci nisonahoi ravsane dar kitoʙhojason ʙa onho dodem, ki onhoro ʙa sui haq rohnamoi mekunad pas ʙa tamomi onho kofir sudand va az on ruj toftand va ojoti Uro taƣjir dodand. Har kas, ki ne'matero, ki Alloh ʙa u ato kardaast, digargun sozad, ʙidonad, ki uquʙati U saxt ast
[212] Baroi kofirone, ki vahdonijati Allohro inkor namudand, zindagii incahoni va on ci ki dar on az sahvat va lazzatho hast, dar casm va dilhojason zinnat doda sudaast va mu'minonro masxara mekunand. Onon, ki az Alloh metarsand, dar ruzi qijomat ʙolotar az kofiron hastand va Alloh mu'minonro ʙa olitarin daracahoi cannat doxil mekunad va kofironro ʙa pasttarin taʙaqahoi duzax furud meorad. Va Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙehisoʙ ruzi medihad
[213] Mardum jak ummat ʙudand va imon ʙa Alloh dostand ʙa'd az on dar dinason ixtilof kardand, pas Alloh pajomʙaroni xusxaʙardihanda va tarsonandaro ʙifiristod va kase, ki Allohro ito'at kunad, doxili ʙihist savad va kase ʙa Alloh kofir savad va Uro nofarmonʙardori kunad, doxili duzax savad. Va Alloh ʙar pajomʙaron kitoʙhoi ʙarhaq nozil kard, to on kitoʙ dar on ci mardum ixtilof dorand, mijonason hukm kunad, vale dar amri Muhammad sallallohu alajhi va sallam ixtilof nakardand, magar kasone, ki ʙa onho kitoʙi Tavrot nozil suda ʙud va ixtilofason ʙa saʙaʙi zulm va hasadason ʙud. Ahli kitoʙ on ciro ki dar kitoʙason nozil suda ʙud (az huccatho va ahkom), medonistand. Pas Alloh ʙa rahmati xud mu'minonro ʙa on haqiqate, ki dar on ixtilof kardand, roh namud. Va Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa rohi rost hidojat mekunad
[214] Ej mu'minon ojo gumon karded, ki voridi ʙihist saved, hol on ki hanuz on ci ʙa mu'minone, ki pes az sumo ʙudand, omad va ʙaroi sumo najomadaast? (Ba monandi kamʙaƣali, kasali, tars va ʙim.) Onho ducori saxti va zijon sudand va pareson gastand, to on co ki Pajomʙar va mu'minone, ki hamrohi u ʙudand, ʙaroi zudtar omadani jorii Alloh meguftand: "Erii Alloh kaj xohad rasid". Ogoh ʙosed, ki jorii Alloh nazdik ast
[215] Ej Muhammad, sahoʙagon az tu mepursand, ki az kadom nav'i molhojason nafaqa kunand? Ba onho ʙigu: Nafaqa kuned az moli poki haloli xud. Avval nafaqai xud ʙaroi padaru modar va xesovandonu jatimon va miskinonu musofiron ʙosad va har kori neke, ki kuned, Alloh ʙa on ogoh ast»
[216] Alloh ʙar sumo ej mu'minon cang ʙo kufforro farz gardond. Vale cang dar taʙiati sumo nopisandida ast; (az saʙaʙi masaqqat va ʙisjor xatarnok ʙudanas). Va sojad ki sumo cizero noxus dored va hol on ki vaj ʙaroi sumo ʙehtar ʙosad; va sojad ki sumo cizero dust dored va hol on ki vaj ʙaroi sumo ʙad ʙosad. Va Alloh medonad ci ʙehtar ast ʙaroi sumo va hol on ki sumo onro namedoned
[217] Musrikon turo, ej Pajomʙar, az cang kardan dar mohi harom mepursand. Bigu: Cang kardan dar on moh gunohi ʙuzurge ast. Ammo kofir sudanaton ʙa Alloh va ʙa Rasuli U va dinas va ʙozdostani mardum az rohi Haq va Mascidulharom va ʙerun rondani Pajomʙar va muhociron az on co dar nazdi Alloh gunohi ʙuzurgtar ast va fitna kardan az qatl ʙuzurggar ast. Onho hamesa ʙo sumo mecangand, to agar ʙitavonand, sumoro az dinaton ʙozgardonand. Az mijoni sumo kase onhoro, ito'at kard va az dini xud ʙozgast va kofir ʙimirad, amalhojas dar dunjo va oxirat noʙud suda, covidona dar cahannam ʙoqi ʙimonad
[218] Kasone, ki imon ovardaand ʙa Alloh va Rasuli U va ʙa dasturi U amal kardand va onon, ki dijori xudro tark kardaand va dar rohi Alloh cihod namudand, ʙa rahmati Alloh umedvorand va Alloh omurzandaast ʙandagoni mu'minasro va ʙa onho mehruʙon ast
[219] Ej Pajomʙar, turo musalmonon az saroʙ va xaridu furusi on va az har cize ki xurdani jo nusokii mastkunanda ast va aqlro mepusonad va az hukmi qimor mepursand. Bigu: Dar onho zarar va fasodi ʙisjorest; (dar din, dunjo, aql va molho) va dar on foidahoest ʙaroi mardum, az cihati kasʙ kardani molho va ƣajraho. Va gunohason az naf'ason ʙestar ast, zero az zikri Alloh va namoz ʙoz medorad va dusmaniju ʙadʙiniro ʙajni mardum voqe' mekunad va molro noʙud mesozad. Va az tu mepursand: ci qadar nafaqa kunand? Bigu: On ci ki az hocati zaruri zijod ast. Alloh ojot va sari'ati xudro incunin ʙaroi sumo ravsan ʙajon mekunad, ʙosad, ki dar kori dunjo va oxirat ʙijandesed
[220] Turo, ej Pajomʙar, az jatimon mepursand: ci guna hamzisti kunand ʙo onho dar zindagiason? Bigu: Ba saloh ovardani kori onho ʙehtar ast. Va agar ʙo onho hamzisti dar xurdaniho va muomilaho mekuned, pas onho ʙarodaroni sumoand. Alloh fasodkorro az islohgar ʙozmesinosad va agar xohad ʙar sumo saxt megirad, ki Alloh azizu hakim ast
[221] Zanoni musrikaro to imon najovarand, ʙa zani magired, va ʙidoned, ki kanizi mu'minae, ki uro na mol astu na saraf, ʙehtar az zani ozodi musrika ast, garci sumoro ʙa taaccuʙ ovarad. Va ʙa mardoni musrik zani mu'minaro (xoh ozod jo gulom ʙosad) nadihed, to in ki imon ʙa Alloh va Rasuli U ʙijovarand. Va ʙidoned gulomi mu'min ʙo kamʙaƣalias ʙehtar ast az mardi ozodi musrik, garci sumoro ʙa taaccuʙ ovarad. Inho zanon va mardoni musrik dar guftor va kirdor va holoti xud mardumro ʙa cahannam da'vat mekunand. Pas hamzisti va omezis ʙo onho xatarnok ast va on xatari dunjavi nest, ʙalki ʙadʙaxti va saqovati hamesagi ast. Va Alloh ʙandagonasro ʙaroi ʙa dast ovardani ʙihist va omurzisi xes faro mexonad. Va ojoti xudro oskor ʙajon mekunad, zarur ast, ki ʙijandesand
[222] Va turo az hajzi zanon mepursand. Ba onho ʙigu ej Pajomʙar: hajz nopokist. Pas dar ajjomi hajz az zanon duri ʙigired va ʙa onho nazdik masaved to xunason ʙoz istad. Va cun pok sudand, az on co, ki Alloh farmon dodaast, ʙo onho nazdiki kuned. Hamono Alloh kasonero, ki hamesa az gunohonason tavʙa mekunand, dust dorad va kasonero dust medorad, ki xudro az gunohon dur va pok megardonand
[223] Zanonaton kistzori sumo hastand, pas har tavre ki dust dored, ʙo zanonaton aloqa kuned, (ammo aloqa dar coe, ki Alloh halol farmudaast, ja'ne coe, ki farzand ʙa dunjo meojad.) Va ʙo ʙa co ovardani korhoi xuʙ ʙa Alloh nazdiki cued. Va dar hamai holat az Alloh ʙitarsed. Va ʙidoned, ki hatman sumo U ta'oloro xohed did. Va mu'minonro muƶda deh az cizhoe, ki onhoro dar oxirat xursand mekunand
[224] Allohro vasilai savgandhoi xes qaror madihed, to ʙo in ʙahona az nekukorivu taqvo va isloh dar mijoni mardum ʙozisted, Ja'ne, naʙojad qasamhoi onho mone'i ʙaroi ancomi korhoi xuʙ va parhez az korhoi ʙad va islohi ʙajni mardum ʙosad. Pas ʙo in ʙahona huccat meovared, ki ʙo Alloh qasam xurdaed, ki onro icro namekuned. Balki qasamxuranda korhoi xuʙ ancom dihad va ʙar qasami xurdaas kaforat dihad va in amalro odati xud nagardonad, ki Alloh suxanoni sumoro mesunavad va ʙa ahvoli sumo donost
[225] Alloh sumoro ʙa saʙaʙi savgandhoi ʙehudae, ki ʙar zaʙonaton meojad, cazo namedihad, ʙalki sumoro ʙa on ci dilhojaton qasd kardaast, cazo medihad. Alloh omurzandaast on kasero, ki tavʙa kardaast va purʙardor ast, zud ʙa cazo namegirad kasonero, ki nofarmonʙardorii U mekunand
[226] Baroi kasone, ki savgand mexurand, ki ʙo zanoni xes hamʙistari namekunand, ʙojad cor moh intizori ʙikasand. Pas agar qaʙl az cor moh ʙoz ojand, Alloh gunohasonro omurzandaast va ʙa onho mehruʙon ast
[227] Va agar qasdi taloq kardand, ʙo ʙahonai qasam xurdan va tarki cimo' kardanason Alloh ʙa suxanonason sunavo va ʙa maqsadhojason donost va onhoro ʙar in kirdorason cazo medihad
[228] Bojad, ki zanoni taloqsuda to se ʙor pok sudan, az savhar kardan ʙozistand. Zero ʙidonand, ki dar rahmi u farzande nest. Baroi zan ravo nest, ki dar in muddat ʙa savhar ʙarojad, to zamone, ki idda ʙa pojon narasad. Va agar ʙa Alloh va ruzi qijomat imon dorand, ravo nest, ki on ciro, ki Alloh dar rahmi onon ofaridaast, jo dar holati hajz hastand, pinhon dorand. Va savharonason agar qasdi isloh dorand, ʙa ʙozgardondani onho dar in muddat sazovortarand. Va ʙaroi zanon haqqest va hamcunon ki mardon ʙar zanon haqqe dorand, ki ʙojad ʙa tavri soista ado namojand. Va mardon ʙar zanon daracai ʙartari dorand az suhʙati nek, zindagii xuʙ, sarvari dar xona va sohiʙi taloq hastand. Allohi ʙuzurg doroi izzatu qahr ast va hakim ast, har cizero dar coi munosiʙi xud meguzorad
[229] Taloq du ʙor ast. Alloh hukm mekunad, pas az har taloq, metavonad mard zanro ʙa zindagii xuʙi zanosui ʙozgardonad, jo ʙa neki raho kunad. Va ej savharon, ʙaroi sumo halol nest, ki az on ci ʙarojason dodaed, (az mahr) ʙoz pas ʙigired, magar in ki du taraf ʙitarsand, ki natavonand hududi Allohro ʙar po dorand. Dar in holat amrasonro ʙa sarparastoni xud peskas menamojand. Pas agar sarparaston tarsidand, ki on du natavonand hududi Allohro ʙarpo dorand, pas gunohe ʙar onho nest, ki zan dar muqoʙili talaʙi taloqas fidja va ivaze ʙipardozad. In hududi Ilohi ast, ki cudo mekunad ʙajni halolu harom. Pas az on tacovuz nakuned va kase az hududi Ilohi tacovuz kunad, pas onho sitamkorand
[230] Pas agar ʙoz zanro taloq dod, (ja'ne taloqi sejum) digar ʙar u halol nest, to on ki ʙa nikohi mardi digare darojad (va ʙo on mard cimo' kunad va na ʙa nijati halol kardani zan ʙaroi savhari avvalaas), va har goh on mardi digar zanro taloq dihad, jo savhari zan ʙimirad va iddaas ʙa oxir rasad, pas ʙar u gunohe nest, ki ʙar savhari avvalaas ʙa nikohi nav ʙozgardad, agar medonand, ki hududi Allohro riojat mekunand, ʙozgastasonro gunohe nest. Inho hududi Alloh hastand va onhoro ʙaroi mardume, ki ahkom va hududi Uro medonand, ʙajon medorad
[231] Va cun zanonro taloq doded va ʙa pojoni iddai xud nazdik sudand, pas jo onhoro ʙa xuʙi nigoh dored va jo ʙa xuʙi raho kuned va hargiz onhoro ʙaroi ozor va zijon rasondan nigoh nadored, to az had tacovuz kuned va har kase cunin kunad, ʙar xud sitam kardaast. Va ojot va farmudahoi Allohro ʙa tamasxur va ʙozi nagired, zero dar in koraton az halol guzasta voridi harom mesaved. Va ne'mathoi Allohro sukr kuned va on ci az Kitoʙ va Sunnat ʙaroi sumo nozil kardaast va sumoro ʙa on pand medihad, ʙa jod ovared va az Alloh ʙitarsed va ʙidoned, ki Alloh ʙar har cize donost
[232] Va cun zanonro taloq doded va ʙa pojoni iddai xud rasidand, onhoro az in, ki ʙa savharoni (qaʙlii) xud izdivoc kunand man' nakuned. (Ja'ne savharas xost ʙo u izdivoc kunad va zan ham muvofiqat kunad, ʙaroi sarparasti zan az tarafi padar va ƣajra coiz nest, ki ʙa saʙaʙi xasmgin ʙudan ʙar savhar zanro az izdivoc ʙo u man' kunand.) In hamon cize ast, ki har kas az sumo, ki ʙa Alloh va ruzi oxirat imon dosta ʙosad, ʙa on pand doda mesavad. On ʙarojaton poktar va ʙehtar ast. Va Alloh medonad dar ci hast nekʙaxtii sumo va sumo onro namedoned
[233] Modaron ʙojad farzandoni xudro du soli komil sir dihand, in ʙaroi kase ast, ki mexohad muddati sir dodanro komil kunad. Va ʙar kase, ki farzand ʙaroi u tavallud sudaast, (padar) lozim ast xurok va pusoki modaronro ʙa tavri soista (ja'ne tiʙqi sari'at va urfijat) faroham kunad, zero Alloh hec kasro cuz ʙa andozai toqatas vazifador namekunad. Hec modar naʙojad ʙa xotiri farzandas zijon ʙuʙinad va hec padare niz naʙojad ʙa xotiri farzandas zijon ʙuʙinad. Va ʙar vorisi farzand cunin ciz (nafaqa) lozim ast. Va agar padar va modar ʙo rizojat va masvarati hamdigar xostand farzandro az sir cudo kunand, gunohe ʙar onho nest va agar xosted dojai sirdihie ʙaroi farzandoni xud ʙigired, gunohe ʙar sumo nest, ʙa sarte, in ki on ciro ki ahd karded, pardoxt kuned va az Alloh ʙitarsed va ʙidoned, ki Alloh ʙa on ci mekuned, donost
[234] Va kasone az sumo, ki ʙimirand va zanonero ʙar coj meguzorand, ʙojad, ki zanon cor moh va dah ruz intizor ʙikasand va ʙojad az xonai savharason ʙerun naojand va xudro zinnat nadihand va ʙa savhar naʙarojand va cun iddai xudro ʙa pojon rasondand ʙar sumo gunohe nest -ej sarparastoni zanho- dar on ci ki onho muvofiqi sari'at dar ʙorai xud ancom dihand (ja'ne ʙa savhar ʙaromadan). Va Alloh ʙa on ci mekuned, ogoh ast va ʙar amalhojaton sumoro cazo medihad
[235] Va ʙaroi sumo gunohe nest, -ej mardon- ki ʙa tavri kinoja az zanon xostgori kuned va jo dar dilhojaton ʙa zani giriftani onhoro pinhon namoed, Alloh medonad, ki sumo hargiz ʙo xomus nisastanaton az onho saʙr natavoned kard, ʙalki onhoro jod mekuned, Az hamin saʙaʙ jod kardani onhoro ʙa tavri kinoja va pinhon dostan dar xud muʙoh gardond, vale ʙa onho va'dai pinhoni nadihed, (monandi zino jo guftugu kardan ʙaroi xonadori dar ajjomi iddaason,) magar in ki suxani neku ʙigued va tasmim ʙa aqdi nikoh nagired, to vaqte ki idda ʙa pojon rasad va ʙidoned, ki Alloh medonad on ciro ki dar dilaton hast. Pas az U ʙitarsed va ʙidoned, ki Alloh omurzgor ast ʙa kasone, ki az gunohi xud tavʙa mekunand va mehruʙon ast, zud ʙa cazoi ʙad namegirad
[236] Bar sumo - ej guruhi savharon - gunohe nest, ki zanonro pes az hamxoʙi va pes az ta'ini mahrija taloq dihed, (garci in kor ʙoisi past sudani saxsijati zan megardad, ammo ʙo dodani mahr cuʙron mesavad). Pas ʙar sumo lozim ast, ki cize ʙidihed, to rancisi xotirason cuʙron savad. Bar tavongar ʙa andozai tavonoias va ʙar faqir ʙa andozai toqatas. In korest soistai nekukoron
[237] Agar zanonro pes az in ki ʙo onho aloqai cinsi kuned, taloq doded, dar hole ki ʙaroi onho mahr ta'jin karded, pas nisfi on mahri ta'jin sudaro ʙidihed, magar in ki onro ʙa sumo ʙuʙaxsand jo kase, ki aqdi izdivoc dar dasti ust, onro ʙuʙaxsad, Pas Allohi muta'ol ʙa ʙaxsidan tasviq namud va ʙajon kard ki ʙaxsidan ʙa parhezgori nazdiktarast va alomati nekukorist. Va nekukori a'lotarin rutʙaest dar muomilot. Va - ej mardum - nekukoriro dar mijoni xud faromus nakuned, hamono Alloh ʙa on ci mekuned, ʙinost va sumoro dar kori xuʙ tarƣiʙ menamojad
[238] Alloh farmon medihad, to ʙar adoi namozho davomat savad va ʙar adoi namozi vusto, (ki namozi asr ast) muhofizat savad. va dar namozaton ʙaroi Alloh farmonʙardor va dar holati xusu' ʙosed
[239] Va agar az dusmanonaton tarsided, pas dar in surat pijoda jo dar hole ki ʙar asp va soiri savoraho hasted, namoz ʙixoned. Pas, har vaqte ki tars az sumo dur sud, namozro ʙo oromis xoned. Va Allohro dar on jod kuned va onro az hajati aslias kam nakuned va sukri Uro ʙa co ored, ʙinoʙar on cizhoe, ki sumoro ta'lim dod az iʙodatho va ahkom, ki sumo namedonisted
[240] Va kasone az sumo memirand va zanonero ʙar co meguzorand, ʙojad ʙaroi hamsaroni xud vasijat kunand, ki vorisoni savhar onhoro to jak sol kumak kunand va onhoro az xona ʙerun nakunand va agar xudason ʙerun raftand, pas dar on ci onho ʙa tavri soista dar ʙorai xud ancom medihand, gunohe ʙar sumo nest, Alloh azizu hakim ast
[241] Va taloqsudagonro tiʙqi sari'at, ʙa pusok va nafaqai xuʙ ʙahramand soxtan lozim ast, onho kasoneand, ki az Allohi xud metarsand va amru nahjjasro ʙa co meorand
[242] Hamcunin Alloh ahkomi xudro dar ʙorai farzandon va zanon ravsan ʙajon medorad. Hadaf az ʙajoni on ʙaroi ʙandagon in ast, ki onro ʙifahmand va dar on ʙijandesand va ʙa on amal namojand
[243] Ej Rasul, ojo in qissai aciʙro, ki ʙaroi guzastagoni sumo pes omad, nasunidai? On goh, ki vaʙo (ʙemorii sirojatkunanda va pahnsavanda) sarzamini onhoro faro girift, onho hazoron nafar ʙudand, ʙaroi in ki az dasti marg firor kunand, az sarzamini xud ʙerun raftand, ammo firor onhoro nacot nadod va natavonist, cizero ki az vuqu'i on metarsidand, az onho dur namojad. Va Alloh ʙar xilofi maqsudason ʙo onho ʙarxurd kard va hamaro halok gardond. Ba'd az muddate Alloh onhoro ʙa saʙaʙi fazl va ehsoni xud zinda gardonid, to in ki umri xudro davom dihand va iʙrat girifta ʙo tavʙa ʙozgardand. Va onho meʙoist sukri ne'mathoi Ilohiro ʙaco ovarand, vale ʙestarason dar ancomi farizai sukrguzori kutohi varzidand
[244] Ej musalmonon, ʙaroi nusrati dini Alloh dar rohi Alloh ʙo kofiron ʙicanged va ʙidoned, ki Alloh ʙa suxanoni sumo sunavo va ʙa nijat va amalhoi sumo donost
[245] Kist ʙa Alloh qarzi neku dihad. Va Alloh ʙa u va'da dodaast, ki podosi uro candin ʙaroʙar namojad!? Alloh rizqi har kasro, ki ʙixohad zijod, jo kam mekunad. Pas tars az faqr naʙojad mone'i nafaqa savad va odami naʙojad gumon ʙarad, ki amvolero, ki nafaqa namuda zoe' gardondaast, ʙalki ʙozgasti hamai ʙandagon ʙa sui Alloh ast. Va nafaqakunandagon va amalkunandagon muzdasonro nazdi Alloh mejoʙand
[246] Ojo az qissai ʙuzurgoni ʙani Isroil, pas az Muso xaʙar najofti, on goh, ki ʙa pajomʙari xudason guftand: "Baroi mo podsohe ʙarpo kun, to dar rohi Alloh ʙo dusmanon cang kunem". Pajomʙarason guft: "Sojad agar cangidan ʙar sumo farz gardad, cang nakuned, zero ki man paj meʙaram az tars va gurextani sumo dar cang". Guftand: "Caro dar rohi Alloh cang nakunem, dar hole ki az sarzamin va farzandonamon ʙerun ronda sudaem?". Pas vaqte cang ʙar onho farz sud, tarsida az cang gurextand va ruj ʙartoftand, magar andake az onho dar cang ustuvor istod va Alloh ʙa sitamkoroni ahdsikan donost
[247] Va pajomʙarason ʙa onho guft: "Hamono Alloh ʙinoʙar darxostaton Tolutro ʙa podsohii sumo firistodaast, to dar cang sumoro dar muqoʙili dusmanaton rohnamoi kunad". Guftand: "Ci guna u farmonravoii mo ʙosad, dar hole ki mo az u ʙa podsohi sazovortarem va ʙa u moli farovone doda nasudaast?". Pajomʙarason guft: "Hamon Alloh uro ʙar sumo ʙartari doda va dar cismu donis ʙar sumo ʙartari ʙaxsidaast va U dar korhoi ʙandagonas donost va podsohii xudro ʙa har kas, ki ʙixohad medihad va Alloh sohiʙi fazlu ne'mat va ʙa hamai korho donost va az U cize pinhon namemonad
[248] Pajƣamʙarason guft, ki nisoni podsohii u in ast, ki ʙa sumo sanduqe meojad, va in sanduq ʙa dasti dusmanon aftoda ʙud. Dar on Tavrot va oromii dil az Parvardigoraton va ʙoqii merosi xonadoni Muso va xonadoni Horun dar on ast, monandi aso va porahoe az Tavrot, ki faristagon onro meʙardorand. In ʙaroi sumo iʙratest. Agar mu'min ʙosed, Tolutro ʙa amri Alloh ʙa podsohi ixtijor kuned
[249] Va hangome ki Tolut ʙo laskaronas az sahr ʙerun omad, guft: "Hamono Alloh sumoro ʙo cue ozmois mekunad, pas har kas az on cuj ʙinusad az man nest va u osi ast, dar cihod hamrohi man toqat karda nametavonad va har kas az on nanusad, az man ast, zero u farmonʙardori amri man va lajoqat ʙa cihod suda metavonad, magar kase, ki kafe az on ʙo dasti xud ʙardorad, icozat doda mesavad". Pas, vaqte ki ʙa on cuj rasidand, ʙesaʙri karda hama oʙ nusidand, magar kame az onho ʙar tasnagi va garmi saʙr kardand va ʙa nusidani jak kaf oʙ kifojat kardand. In hangom osijon az cihod aqiʙnisini kardand. Va on goh ki Tolut va kasone, ki imon ovarda ʙudand, hamrohi u az cuj guzastand, va guftand: "Imruz moro ʙa muqoʙili Colut va laskarhoi u tavonoie nest az saʙaʙi ʙisjorii laskari dusman". Kasone, ki ʙovar dostand, Allohro muloqot xohand kard va ʙa ʙarodaronason meguftand: "Ci ʙaso guruhi andake ʙa izni Alloh ʙar guruhi zijode ƣoliʙ savad va Alloh ʙo saʙrkunandagon ast
[250] Cun mu'minon ʙo Colut va laskaroni musrikas ru ʙa ru sudand, guftand: «Ej Parvardigori mo, ʙar mo saʙr ʙidehu moro soʙitqadam gardon va moro ʙo madadat ʙar kofiron piruz gardon!»
[251] Pas ʙa xosti Alloh onhoro sikast dodand va Dovud (alajhissalom) Colut sarvari zolimonro ʙikust va Alloh ʙa Dovud (alajhissalom) podsohivu hikmat dod va on ci mexost, ʙa u ʙijomuxt. Va agar Alloh ʙa'ze az mardum ja'ne, axdi ma'sijat va sirkro ʙa saʙaʙi ʙa'ze digar ja'ne, ahli to'at va imon daf' namekard, zamin fasod mesud, vale Alloh ʙar mu'minon lutf namuda va ʙar asosi dinu sari'ate, ki ʙaroi onon ta'in kardaast, az onho va az dinason difo' menamojad
[252] Inho ast ojothoi Alloh, ki ʙa rosti ʙar tu ej Muhammad mexonem. Va ʙa durusti, ki tu az pajomʙaron hasti
[253] Ba'ze az in pajomʙaroni giromiqadrro ʙar ʙa'ze digar ʙartari dodem. Alloh ʙo ʙa'ze suxan guft. (ʙa monandi Muso va Muhammad alajhissalom.) Va Alloh ʙa'zero ʙa daracote oli ʙolo kard. (Ba monandi Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ki risolati vaj ʙaroi hamai mardum va xotami pajomʙaron ast va ummatasro ʙar tamomi ummathoi guzasta ʙuzurg gardond va ƣajra.) Va ʙa Iso pisari Marjam mu'cizaho dodem. Va Alloh uro ʙa vasilai Ruhulquddus, ja'ne ruhi imon jori namud. Va agar Alloh mexost, mardume, ki ʙa'd az onho ʙudand, pas az on, ki xuccatho ʙar onon oskor suda ʙud, ʙo jakdigar cang namekardand. Vale onon ixtilof kardand. Pas ʙa'ze mu'min ʙudand va ʙa'ze kofir sudand. Va agar Alloh mexost, ʙo hamdigar cang namekardand. Ammo Alloh on ci ʙixohad ancom medihad
[254] Ej kasone, ki imon ovardaed, pes az on ki on ruze faro rasad, ki na dar on xaridu furuse ʙosad va na dustivu safo'ate, az on ci ʙa sumo ruzi (zakoti farzsuda) dodaem, sadaqa kuned. Va kofiron xud sitamkoronand
[255] Ma'ʙudi ʙa haqqe cuz Alloh vucud nadorad, tanho U sazovori iʙodat ast, zindavu pojdor ast. Pinak va xoʙ Uro faro namegirad, on ci dar osmonho va zamin ast az oni Ust, kist, ki nazdi U safo'at kunad, magar ʙo izni U? Guzasta va ojandai esonro medonad va az ilmi U ogoh namejoʙand va ʙa donisi U ihota pajdo naxohand kard, magar on miqdor, ki U ʙixohad, Kursii, U osmonho va zaminro faro giriftaast va nigoxdorii onho ʙaroi U garon nesg va U ʙalandmartaʙai Buzurgvor asg
[256] Dar din macʙuri nest. Ba rosti ki hidojat az gumrohi cudo sudaast. Pas har kase, ki ʙa toƣut kufr varzad va ʙa Alloh imon ʙijovarad, ʙa rosti ki ʙa dastovezi mahkame (dini islom) cang zadaast, ki kanda sudani nest va Alloh suxanoni ʙandagonasro mesunavad va az af'ol va nijatason ogoh ast
[257] Alloh sarparast va korsozi mu'minon ast ononro (ʙa nusrat, tavfiq va hifzi xud) az torikiho ʙa sui nur (ja'ne imon, ilm, va to'at) ʙerun meʙarad va kasone, ki kufr varzidaand, parastandagoni toƣutand, ki ononro az rusnoii imon ʙa sui torikiho (ja'ne kufr, cahl va ma'sijat) mekasonand. Onho ahli duzaxand va dar on covidona xohand ʙud
[258] Ej Rasul, ojo az holi kase, ki Alloh ʙa u podsohi ʙaxsida ʙud va ʙo Iʙrohim dar mavridi tavhid va ruʙuʙijati Parvardigoras mucodala kard, xaʙar dori? Cun az Iʙrohim suol kard, Parvardigori tu kist? On goh, ki Iʙrohim guft: Parvardigori man zote ast, ki tanho U meofarad va tadʙir menamojad va zinda gardonidan va mironidan tanho az oni Ust. Guft: "Man niz zinda megardonam va memironam Iʙrohim guft: "Alloh xursedro az masriq ʙar meovarad va ojo metavoni tu onro az maƣriʙ ʙarovari". Pas kase, ki kufr varzida ʙud hajron sud va huccatas ʙarʙod raft. Alloh qavmi sitamkorro ʙa rohi haq hidojat namekunad
[259] Jo didi ki monandi on kas, ki ʙa dehe rasid, dehe, ki saqfhoi ʙinohojas furu rexta ʙud. Guft: «Az kuco Alloh in murdagonro zinda kunad?» Alloh uro ʙa muddati sad sol mirond va xarasro ham hamrohi u mirond va xurok va nusidaniro niz ʙa hamroh dost, ki Alloh xurok va nusidanii uro ʙa hamon holat dar in muddati tuloni nigoh dost. On goh zindaas kard. Va guft: «ci muddat dar in co ʙudi?» Guft; Jak ruz jo nisfe az jak ruz dar in holat mondaam va in ʙar hasʙi gumoni u ʙud. Alloh farmud: Balki sad sol dar in holat mondai. Va farmud uro ʙa xuroku oʙat ʙingar, ki to in muddat taƣjir najoftaast va ʙa xarat ʙingar, ki tikka- tikka suda va pusidaast va ustuxonhojas rexta cudo sudaand. Mo mexohem turo ʙaroi mardumon iʙrate gardonem va ʙingar, ki ustuxonhoro ci guna ʙa ham mepajvandem va gust ʙar on mepusonem». Cun qudrati Alloh ʙar u oskor sud, iqror karda guft: «Medonam, ki Alloh ʙar har kore tavonost
[260] Iʙrohim guft: «Ej Parvardigori man, ʙa man ʙinamoj, ki murdagonro ci guna zinda mesozi». Guft: «Ojo hanuz imon najovardai?» Guft; Ore, ej Parvardigor! Man imon doram, ki tu ʙar har cize tavono hasti va murdagonro zinda megardoni va ʙandagonro sazo va cazo medihi, ammo mexoham dilam orom girad va ʙa haqiqati mahz ʙirasam. Guft; «Cahor parranda ʙigir va onhoro ʙikus va pora-pora kun va ʙo jakdigar ʙijomez va har porae az onhoro ʙar kuhe ʙineh. Pas onhoro farjod kun! Alʙatta sitoʙon nazdi tu meojand. Ba Iʙrohim har parrandaero ʙa nomas sado zad va parrandagon ʙo sitoʙ ʙa sui u omadand. Va ʙidon, ki Alloh aziz ast, Uro cize ƣoliʙ omada nametavonad va dar guftor, af'ol, sari'at va qazovu qadaras ʙo hikmat ast»
[261] Misoli mu'minone, ki molhojasonro dar rohi Alloh sarf mekunand, misli donaest, dar zamini pok kosta suda ki haft xusa merujonad va dar har xusa sad dona ast va Alloh ʙaroi har kas, ki ʙixohad savoʙi onro cand ʙaroʙar menamojad. Va in ʙar hasʙi imon va ixlosi komil ast, ki dar qalʙi nafaqakunanda qaror dorad va Alloh faroxne'mat ast va az nijati ʙandagonas ʙoxaʙar ast
[262] Onhoe, ki molhoi xudro dar rohi Alloh va dar digar nav'hoi xajr sarf mekunand, pas az xajri kardaason ʙar kase minnat namekunand va ne'mathoro ʙarnamesumorand va kasero ʙo zaʙon va kirdor ozor namedihand. Dar nazdi Parvardigorason ʙarojason savoʙi ʙuzurgest. Va dar oxirat ʙar onho tars nest va on ci az dunjo favtason sud, ƣam naxohand xurd
[263] Guftori neku va ʙaxsis az zulme, ki ʙa suxan jo ʙa fe'l ast, az sadaqahoe, ki az pai on ozurda kardan ʙosad, ʙehtar ast va Alloh az sadaqahoi ʙandagonas ʙe nijozu ʙurdʙor ast, ki onhoro tez ʙa azoʙ namegirad
[264] Ej kasone, ki imon ovarded! Sadaqoti xudro ʙo minnat nihodan va ozor rasondan ʙotil nakuned, hamcunin kase, ki molasro ʙa maqsadi xudnamoi ʙa mardum nafaqa mekunad, to ki mardum uro madhu sano gujand va ʙa Alloh va ruzi oxirat imon nadorad, pas u misli sangi sof va ʙuzurgest, ki ʙar rui on xoke ast va ʙoroni saxt ʙar on ʙorida va on xokro az rui sang susta ʙurd. Rijokoron niz az on ci ʙa dast ovardand, dar nazdi Alloh ʙar nafaqai kardai xud cizero az savoʙ namejoʙand va foidae nagiriftand. Alloh kofironro ʙa sui haq hidojat namekunad
[265] Va misli kasone ki moli xudro ʙaroi talaʙi rizoi Alloh, ʙinoʙar ustuvorii e'tiqodi xud nafaqa mekunand, monandi ʙoƣe ast, ki dar teppae qaror dorad va ʙar on ʙoroni saxte ʙiʙorad va du ʙaroʙar meva dihad va agar ʙoroni saxt ʙar on naʙorad, ʙoroni saʙuke (saʙnam) kifojat kunad. Va Alloh ʙar on ci mekuned ʙa zohir va ʙotini sumo ʙinost. Va har jakro ʙa daracai ixlosas podos medihad
[266] Ojo kase az sumo dust dorad, ki ʙoƣe az daraxtoni xurmo va angur dosta ʙosad va zeri on cujʙorho oʙi sirin ravon ʙosad va uro dar on ʙoƣ az har guna mevaho ʙosad va dar hole, ki piri uro faro girad va nametavonad in guna ʙoƣdori kunad va farzandoni za'if va notavon dorad, nametavonand uro jori kunand. Nogahon girdʙode, ki otase dar on ast, ʙar on ʙivazad va ʙoƣ ʙisuzad? Incunin Alloh ojotro ʙaroi sumo ʙajon mekunad, to ʙiandesed
[267] Ej kasone, ki imon ʙa Man ovarded va pajravi rasuloni Man hasted! Az pokizahoi on ci sumo ʙa dast ovardaed az on ci Mo az zamin ʙarojaton rujondem, nafaqa kuned va qasd makuned, ki sifati pasti onro, ʙa kamʙaƣalon ʙidihed va hol on ki agar in guna ciz (nafaqa) ʙa sumo doda savad, xudaton girandai on nested, magar on ki az ʙadii on casm ʙipused. Pas ci guna rozi mesaved ʙaroi Alloh onro, ki xud namepisanded? Va ʙidoned, ki Alloh az sadaqahoi sumo ʙenijoz va dar hama hol sazovori sitois ast
[268] In ʙaxili va ixtijor kardani sadaqai pastsifat az sajton ast, ki sumoro ʙo tangdasti metarsonad va ʙa ʙaxili tasviq menamojad va ʙa gunoh amr mekunad. Alloh sumoro ʙa omurzisi gunohojaton va afzuni dar ne'mat, va'da medihad. Va Alloh faroxne'mat ast va ʙa a'mol va nijathojaton donost
[269] Hikmatro ʙa kase, ki xohad, meʙaxsad va har kas, ki hikmat ʙa u doda savad, ʙa rosti, ki xajri ʙisjore ʙa u doda sudaast. Va hec kore cuz ʙo hikmat ancom namejoʙad. Va cuz xiradmandon kase pand namegirand
[270] Va on ci az mol jo ƣajri on, kam jo ʙisjor doda suded va onro ʙaroi rizoijati Alloh nafaqa kuned va jo nazrero, ki ʙa gardan ʙigired, Alloh onro medonad va ʙinoʙar nijathojaton ʙa sumo savoʙ medihad va kase, ki haqqi Allohro man' mekunad, vaj sitamkor ast va sitamkoronro madadgore nest, ki az azoʙi Alloh onhoro xalos gardonand
[271] Agar sadaqahoro oskor kuned, kori xuʙe ast va agar onhoro pinhon namoed va ʙa nijozmandon (ʙenavojon, miskinon) ʙidihed, ʙarojaton ʙehtarast, zero sadaqa ʙa surati pinhoni ʙar quvvati ixlos dalolat menamojad va Alloh gunohonatonro mepusonad va Alloh ʙa on ci ki mekuned ogoh ast va az ahvoli sumo cize ʙar U pinhon namemonad va har jakro muvofiq ʙa amalas cazoe xohad dod
[272] Hidojat joftani onho (ja'ne kofiron) ʙar uhdai tu ej Muhammad lozim nest, ʙalki Alloh har kasero, ki xohad, ʙa sui dinas hidojat menamojad va har on ci nafaqa kuned kam jo ʙes, xoh ʙaroi kofir ʙosad jo ʙaroi musalmon, savoʙi on ʙaroi xudaton ʙozgardandaast. Va mu'minon nafaqa namekunand, magar ʙaroi talaʙi rizoijati Alloh. Va har ci xuʙ va neke, ki nafaqa kuned, savoʙi on ʙa sumo purra ʙoz gardonda mesavad va az savoʙi sumo cize kam karda namesavad
[273] (In sadaqot) ʙaroi kamʙaƣaloni musalmon ast, ki dar rohi Alloh ʙozmondand va nametavonand dar zamin safar kunand va saxsi nodon onhoro ʙa saʙaʙi tama' nakardanason tavongar mepindorad, Onhoro az simojason mesinosi, ʙo isror (ʙardavom) az mardum cize namexohand. Agar dar pursidan macʙur savand, ʙisjor tavallo namekunand. Va har ci dar rohi Alloh az xuʙi nafaqa kuned, Alloh ʙa on dono ast va ruzi qijomat mukofotatonro purra xohed girift
[274] Kasone, ki saʙu ruz pinhon va oskoro moli xudro ʙaroi rizoijati Alloh nafaqa mekunand, podosason nazdi Parvardigorason ast va na tarse dar oxirat ʙar onhost va dar dunjo, az on ci ki az onho favt sud, anduhgin namesavand. Dar nafaqa kardan ʙar kamʙaƣalon karomat va izzat ast va pokii moli sarvatmandon ast va ʙo jakdigar madad kardan ʙa nekui va taqvo ast. In guna fazlu ʙuzurgiro ʙanda dar rizoijati Alloh metavonad joft, na dar sadaqa kardan ʙa qahr jo macʙuri
[275] Kasone, ki riʙo (sud) mexurand az qaʙr ʙarnamexezand, magar monandi kase, ki sajton uro ducori devonagi kardaast, in ʙad-on cihat ast, ki onho guftand: "Xaridu furus ajnan monandi riʙo ast" Alloh onhoro duruƣ ʙarovard va ʙajon kard, U xaridu furusro halol namuda va riʙoro harom kardaast. Zero dar xaridu furus ʙaroi har fard va camo'at manfiatest va dar riʙo zijon va haloki ast. Pas kase, ki pande az coniʙi Parvardigoras ʙa u rasid va az riʙoxuri dast kasid va tavʙa kard on ci dar guzasta ʙa dast ovardaast, az oni u meʙosad va kori u ʙo Alloh ast. Va har kas, ki ʙo riʙoxuri ʙozgardad, pas onho ahli otasand va dar on co covidona xohand ʙud
[276] Alloh ʙarakati riʙoro noʙud mesozad va sadaqotro afzois medihad va savoʙi sadaqakunandagonro ducand megardonad va dar molhojason ʙarakat ato mefarmojad. Alloh halolsumorandai xurdani riʙo va har nosiposi gunahkorro dust nadorad
[277] Onon, ki imon ovardaand, va korhoi neku kardaand va namozro, cunon ki Alloh va Rasul farmudaand, ʙarpo dostaand va zakoti molasonro dodaand, ʙarojason savoʙi ʙuzurgest dar nazdi Parvardigorason. Va onho dar oxirat ʙim nadorand va dar dunjo ʙar on cize az nasiʙai dunjoii onho favt sud, ƣamgin namesavand
[278] (Sipas mu'minonro xitoʙ kard va ʙa onho farmud:) Ej kasone, ki imon ʙa Alloh ovarded va pajravi Rasuli U hasted, az U ʙitarsed va pasmondai muomilahoi riʙoiro, ki pestar ancom dodaed, tark kuned, agar sumo mu'mini haqiqi ʙosed
[279] Va agar az muomilai riʙoi dast nakasided, pas sumo ʙa muʙoriza ʙo Alloh va pajomʙaras ʙarxostaed. Va agar tavʙa karded az riʙo, pas asli molhojaton az oni sumo ast va sumo sitam namekuned saxsero, ki qarz dodaed, to ki zijoda az qarzaton ʙigired va ʙar sumo sitam karda namesavad az tarafi qarzgiriftasuda ʙa giriftani asli molaton
[280] Va agar qarzdor, ki tangdast ʙud va nametavonist talaʙro ʙipardozad ʙar talaʙgor vociʙ ast, ki uro to zamoni husuli faroxi muhlat ʙidihad va ʙar qarzdor vociʙ ast, har goh tavonist, qarzro ʙipardozad va agar talaʙgor tamomi qarz jo qismi onro ʙa saxsi qarzdor ʙuʙaxsad, ʙarojason ʙehtarast, agar ʙuzurgii inro medonistand
[281] Va az ruze ʙitarsed ej mardum, ki on ruz ruzi qijomat ast va dar on ruz ʙa sui Alloh ʙozgardonda mesaved, sipas har kas az on ci kasʙ kardaast, ʙa surati komil darjoft mekunad, agar nek ʙosad, nek ast va ʙad ʙosad, ʙad ast va ʙar onho sitam namesavad
[282] Ej on kasone, ki imon ovardaed! Agar ʙa hamdigar to muddati muajjane qarze doded, onro ʙinavised (ʙaroi hifzi mol va daf'i nizo') va ʙojad, ki onro navisandai ʙoinsof ʙinavisad. Va hec navisandae naʙojad ʙa xotiri xesovandi jo ʙa xotiri dusmani az navistani on, on guna ki Alloh ʙa u omuxtaast, dast kasad, pas ʙojad ʙinavisad va kase, ki haq ʙar ust (ja'ne qarzgiranda) imlo kunad va kotiʙ az Parvardigoras ʙitarsad va cize az on kam nakunad, pas agar qarzgiranda saxsi ʙeaql va nodon jo notavon ʙud jo nametavonist imlo kunad, ʙojad sarparasti u ʙa adlu insof imlo kunad va du guvoh az mardoni musalmoni ʙoliƣu oqil az ahli adolat ʙigired va agar du mard naʙud, pas jak mard va du zan az guvohone, ki mepisanded, (saʙaʙas in ast, ki) to agar jake az on du zan faromus kard digare ʙo u jodovari kunad. Va har gohe guvohon ʙaroi guvohi dodan da'vat savand, naʙojad rad kunand va az navistani qarz tiʙqi va'daas xoh kam ʙosad, jo zijod xasta nasaved. In navistan ʙoinsoftarin hukm ast nazdi Alloh va durusttarin roh ʙaroi guvohi dodan va qariʙtar az on ast, ki ducori sak nasaved, magar in ki savdoi naqdi ʙosad, ki dar mijoni xud dast ʙa dast mekuned, pas dar in surat ʙar sumo gunohe nest, ki onro nanavised. Va cun xaridu furus karded, ʙojad guvoh ʙigired ʙaroi daf'i nizo' va naʙojad navisanda va sohid zijon ʙuʙinand va agar cunin kore kuned, az farmoni Alloh sarpeci kardaaed. Va az Alloh ʙitarsed va Alloh nekii dunjo va oxiratro ʙa sumo meomuzad va Alloh ʙar har cize donost
[283] Va agar dar safar ʙuded va navisandae najofted, jo navisanda vucud dost, qoƣaz va qalam vucud naʙud, pas ʙojad cize ʙa ivazi navistan ʙa garav girifta savad va agar kase az sumo digarero amin donist, hec ʙoke nest dar nanavistan va guvoh naovardanaton pas on kas ki amin donista sud ʙojad ki amonati xudro ado kunad va az Parvardigoras ʙitarsad. Va guvohiro pinhon nakuned va har kas ki onro pinhon kunad, dilas gunahgor ast va Alloh ʙa asrori sumo ogoh ast va ʙa on ci mekuned, donost
[284] On ci dar osmonho va zamin ast az oni Alloh ast. Va agar on ciro dar dil dored, oskor kuned jo onro pinhon namoed, Alloh sumoro ʙar on hisoʙ mekunad. Pas har kasro, ki ʙixohad, meomurzad va har kasro, ki ʙixohad azoʙ medihad va Alloh ʙar har cize tavonost
[285] Pajomʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ʙa on ci az coniʙi Parvardigoras ʙa u nozil sud imon ovard va mu'minon niz; hama ʙa Alloh (ki U Parvardigor va sazovori iʙodat va Uro nomho va sifathoest, ki loiq ʙa zot va ʙuzurgii U hastand) va Faristagon va kitoʙho va pajomʙaronas imon ovardand va guftand: ʙajni hec jak pajomʙaroni U farq nameguzorem va guftand: Sunidem kalomatro va ito'at kardem amratro. Parvardigoro! Omurzisi turo mexohem va ʙozgast ʙa sui tust
[286] (Dini Alloh oson ast va dar on masaqqat nest.) Alloh hec kasro cuz ʙa andozai tavonoias mukallaf (vazifador) namekunad, har kori neke, ki ancom dihad, ʙa foidai xud karda va har kori ʙade, ki ancom dihad, ʙa zijoni xud kardaast. Parvardigoro! Agar cizero az farmudahojat faromus kardem jo dar on cizhoe, ki man' namudi, xato kardem, moro ʙa uquʙat magir. Parvardigoro! Bori garon, ki mo toqati ʙardosti onro nadorem ʙar mo maguzor, on cunon ki ʙar kasone, ki pes az mo Turo nofarmoni karda ʙudand. Parvardigoro! On ci toʙ va toqatasro nadorem, ʙar dusi mo maguzor va az mo dar guzar va moro ʙijomurz va ʙar mo rahm kun, Tu Allohi mo hasti, pas moro ʙar qavme, ki dini Turo inkor kardand va pajomʙaratro duruƣ ʙarovardand, piruz gardon