بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَـٰنِ ٱلرَّحِيمِ
    Al-Quran Multilingual
    The Holy Quran
    Tajik
    Translation: tgk-khojamirov-la
    Author: Khoja Mirov
    Source:
    Generated on February 15, 2026
    Free • Open Source • Ad-Free
    About Al-Quran Multilingual

    Our Mission: We're on a mission to make the Holy Quran accessible to every Muslim worldwide, regardless of their native language, technical expertise, or economic situation.

    Al-Quran Multilingual is a free, open-source, and ad-free application offering 470+ editions in 90+ languages from verified Islamic scholars and institutions.

    Core Values:

    • ✓ Free Forever - No premium features or paywalls
    • ✓ Ad-Free Experience - Your spiritual journey uninterrupted
    • ✓ Open Source - Complete transparency and community contributions
    • ✓ Privacy & Respect - No data collection, no tracking
    Support This Project

    This app is maintained by volunteers dedicated to serving the Muslim community. If you find this helpful, please consider supporting our mission to keep it free and accessible for everyone.

    UPI Payment (India)
    8870358783@ybl
    Every contribution, no matter how small, helps us serve the Muslim Ummah better. May Allah reward you.
    Table of Contents
    1.Фотиҳа
    2.Бақара
    3.Оли Имрон
    4.Нисо
    5.Моида
    6.Анъом
    7.Аъроф
    8.Анфол
    9.Тавба
    10.Юнус
    11.Ҳуд
    12.Юсуф
    13.Раъд
    14.Иброҳим
    15.Ҳиҷр
    16.Наҳл
    17.Исро
    18.Каҳф
    19.Марям
    20.Тоҳо
    21.Анбиё
    22.Ҳаҷ
    23.Мӯъминун
    24.Нур
    25.Фурқон
    26.Шуаро
    27.Намл
    28.Қасас
    29.Анкабут
    30.Рум
    31.Луқмон
    32.Саҷда
    33.Аҳзоб
    34.Сабаъ
    35.Фотир
    36.Ёсин
    37.Соффот
    38.Сод
    39.Зумар
    40.Ғофир
    41.Фуссилат
    42.Шӯро
    43.Зухруф
    44.Духон
    45.Ҷосия
    46.Аҳқоф
    47.Муҳаммад
    48.Фатҳ
    49.Ҳуҷурот
    50.Қоф
    51.Зориёт
    52.Тур
    53.Наҷм
    54.Қамар
    55.Раҳмон
    56.Воқеа
    57.Ҳадид
    58.Муҷодала
    59.Ҳашр
    60.Мумтаҳана
    61.Саф
    62.Ҷумъа
    63.Мунофиқун
    64.Тағобун
    65.Талоқ
    66.Таҳрим
    67.Мулк
    68.Қалам
    69.Ҳаққа
    70.Маориҷ
    71.Нӯҳ
    72.Ҷин
    73.Муззаммил
    74.Муддассир
    75.Қиёмат
    76.Инсон
    77.Мурсалот
    78.Набаъ
    79.Нозиъот
    80.Абаса
    81.Таквир
    82.Инфитор
    83.Мутаффифин
    84.Иншиқоқ
    85.Буруҷ
    86.Ториқ
    87.Аъло
    88.Ғошия
    89.Фаҷр
    90.Балад
    91.Шамс
    92.Лайл
    93.Зуҳо
    94.Иншироҳ
    95.Тин
    96.Алақ
    97.Қадр
    98.Баййина
    99.Зилзила
    100.Одиёт
    101.Қориа
    102.Такосур
    103.Аср
    104.Ҳумаза
    105.Фил
    106.Қурайш
    107.Моъун
    108.Кавсар
    109.Кофирун
    110.Наср
    111.Масад
    112.Ихлос
    113.Фалақ
    114.Нос
    Surah 1
    Фотиҳа

    [1] Ba nomi Allohi ʙaxsandai mehruʙon! (In suraro surai //Fotiha,/ menomand, zero iftitohi Qur'oni azim az in sura oƣoz mesavad. Va in suraro //Masoni,/ niz menomand, cun dar har rakaati namoz qiroat karda mesavad. In sura doroi nomhoi digar ham ast. Ja'ne, Iʙtido mekunam xondani Qur'onro ʙo nomi Alloh va ʙo madadi U. "Alloh" nomi Parvardigor ast, ma'nojas: Nest ma'ʙude ʙar haq cuz U. In nom az xosatarin nomhoi Alloh ast va in nomro ʙa ƣajr az U nom guzorida namesavad. Rahmon, sohiʙi rahmati om ast, ki ʙa on sifat karda sudaast va rahmatas cami'i xalqro faro giriftaast. Rahim, mehruʙon ʙo mu'minon. In du nom, az nomhoi Alloh ta'olo ast, ki isʙot kardani sifati rahmatro darʙar megirad)

    [2] Sitois Allohro, ki Parvardigori cahonijon ast. (Hamdu sano ʙar Allohi ʙuzurg ʙa sifathoi kamolas, va ʙa ne'mathoi oskoru pinhonias, dini va dunjavias. Mazmuni in ojat ʙa amr dalolat mekunad, to Uro ʙandagonas hamd ʙigujand. Tanho U sazovori iʙodat ast, zero U ofaridagori xalq, qoim ʙa umuri onho; ʙo ne'mathojas tarʙijatgari cami'i xalqas ast; va tarʙijatgari dustonas ast ʙa imon va amali soleh)

    [3] Baxsandai mehruʙon

    [4] Podsohi ruzi cazost. Ba ƣajr az U dar ruzi qijomat hec podsohe nest va on ruz, ruzi podosi amalhost. In ojat ʙaroi namozguzor dar har rakaat ogohkunandaast ʙa ruzi qijomat. Va musalmoNro ʙa amali soleh ravona menamojad va az amali ʙad ʙozmedorad

    [5] Tanho Turo meparastem va tanho az Tu jori mecuem. (Mo tanho Turo iʙodat mekunem va dar cami'i koramon az Tu jori mecuem. Tamomi amr az oni Tust. Hec kase miqdori zarrae az on sohiʙ suda nametavonad. In ojat dalel ast, ki ʙanda nametavonad cizero az nav'hoi iʙodat ʙaroi ƣajri Alloh sarf namojad, ʙa monandi duo, madad custan, zaʙh va tavof. Va in ojat niz sifoi dilhost az ʙemorihoi xudnamoi va xudpisandi)

    [6] Moro ʙa rohi rost hidojat kun: (Moro irsod va dalolat namo ʙa rohi mustaqim va tavfiq farmo va ʙar on ustuvor kun, to ʙa didori Tu musarraf savem. Va on roh Islom ast. Rohest, ki ʙandaro ʙa rizojati Alloh va cannatas meʙarad. Banda saodatmand namesavad, to modome ki dar in roh mustaqim naʙosad)

    [7] Rohi kasone, ki onhoro ne'mat dodai, na on rohe, ki ʙar onho xasm giriftai va na rohi gumrohon. (Rohe, ki Tu ne'mati xudro ʙar eson arzoni namudi az pajomʙaron, siddiqon, suhado va solehon, ki onho axdi hidojat va istiqomatand. Va moro naʙar ʙa on rohe, ki Tu ʙar onho xasm giriftai. Onon kasone ʙudand, ki haqro donistand va ʙa on amal nakardand. Va onho jaxudijonand. Va nagardon moro az kasone, ki rohgumkardaand. Onon kasoneand, ki hidojat najoftaand va gumroh sudaand. Va onon nasoroand. In ojat sifo ast ʙaroi qalʙi musalmon az inkori haq, cahl va gumrohi. Buzurgtarin ne'mate, ki Alloh ta'olo ʙar ʙandagonas arzoni kardaast, in Islom ast. Ulamo ittifoq kardaand ʙar on, ki lafzi "Omin" az ojati surai Fotiha ʙa hisoʙ nameravad. Az in saʙaʙ dar Qur'on onro kitoʙat nakardaand. Ma'noi "Omin", in ast, ki: Iloho qaʙul namo)

    Surah 2
    Бақара

    [1] Alif. Lom. Mim. In guna harfho, harfhoi muqatta'aand, dar avvali suraho meojand. Dar in isoraest ʙa e'cozi Qur'on va huccat ovardan ʙar musrikon. In ʙa on dalolat mekunad, ki araʙho misli in guna vahji ilohi ovardan natavonand

    [2] In ast hamon kitoʙe, ki dar on hec sakke nest va az cihati ravsan ʙudanas ʙa hec kas durust nest, ki dar on sak kunad. Az in kitoʙ ʙahra meʙarand muttaqijon, onon, ki az Alloh metarsand va hukmhoi Uro pajravand. In kitoʙ parhezgoronro rohnamost

    [3] onon, ki imon meovarand ʙa ƣajʙ, ki hissijotu aqlason onro dark namekunad, magar ʙa tariqi vahje, ki Alloh ʙa rasulonas mefiristad. (Imon in kalimaest, ki darʙar megirad iqror kardani ʙa Alloh, maloikaho, kitoʙho, rasulon, ruzi oxirat va taqdiri neki va ʙadiro va niz iqror kardani ʙo zaʙon va amal kardan ʙo dil, zaʙon va cavoreh ast) va onon ʙinoʙar tasdiqason ʙa ƣajʙ namozro dar vaqtas muvofiqi sari'ati Muhammad sallallohu alajhi va sallam ado menamojand va az on ci ruzijason dodaem, nafaqa medihand (nafaqai vociʙi; monandi zakot, nafaqai zanu farzand... va nafaqai mustahaʙi; monandi hamai korhoi xajr)

    [4] va onon, ki ʙa on ci ʙar tu nozil sud, Qur'on va hikmat (sunnat) va ʙar pajomʙaroni pes az tu monandi Tavrot, Incil va ƣajraho nozil sudaast, imon meovarand va ʙa oxirat ʙovar dorand. Ja'ne, zinda gardonidani ʙa'd az mironidan va on ci dar on az hisoʙu cazo ast. Dar ojat zikri oxirat ʙajonsudaast, zero imon ovardan ʙa on az ʙuzurgtarin cizest, ki mu'mini parhezgorro ʙar icroi to'at vodor mekunad va az muharramot dur mesozad va ʙa muhosaʙai nafs ʙedor mekunad

    [5] Kasone, ki doroi in guna sifotand, ʙo nuri Parvardigorason va tavfiq az coniʙi xoliqason, dar hajoti dunjo umr ʙa sar meʙarand va xud nacot joftagonand. On ciro ki talaʙ kardand, darjoftand va az ʙadii on ci, ki gurextand, nacot joftand

    [6] Kasone, ki on ci ʙa tu nozil sud, az coniʙi Parvardigorat, inkor kardand va takaʙʙur varzidand va zulmu sitam kardand, hargiz dar onho imon voqe' nasavad. Onon kofironand, ʙaroʙar ast, xoh ʙitarsoni jo natarsoni, imon nameovarand

    [7] Alloh ʙar dilhojason va ʙar sunavoiason muhr va ʙarʙinoiason parda nihodaast va ʙa saʙaʙi kufru sarkasiason, dar cahannam ʙarojason azoʙi ʙuzurge omoda kardaast

    [8] Va ʙa'ze az mardum, ki ʙajni mu'minon va kofiron hajronu sarson megardand, megujand ʙo zaʙonason: «Ba Alloh va ruzi qijomat imon ovardaem». Hol on ki sidqan imon naovardaand

    [9] In guruh munofiqon ʙo caholati xud Allohu mu'minonro ʙa izhor kardani imonason va pinhon kardani kufrason mefireʙand va namedonand, ki oqiʙati fireʙason ʙar xudason ʙarmegardad. Va hol on ki inro his namekunand

    [10] Dar dilhojason ʙemorie hast (sak, nifoq, palidi va fasod) va Alloh niz ʙar kasaliason ʙijafzudaast va ʙa cazoi duruƣe, ki guftaand, ʙarojason azoʙest dardovar

    [11] Va cun ʙa onho nasihatho gufta savad, ki dar zamin fasod nakuned, (ʙinoʙar fos kardani sirri mu'minon va dust giriftani kofiron) megujand: «Mo muslihonem» (nekukoronem)

    [12] Ogoh ʙosed, ki inho xud fasodkoronand, vale ʙa saʙaʙi cahlu sarkasiason his namekunand

    [13] Ba cun ʙa onon (munofiqon) gufta savad, ki sumo niz monandi digar mardumon (misli imoni sahoʙagon) imon ʙijovared, megujand: «Ojo mo niz ham monandi ʙexiradon imon ʙijovarem?» Alloh ta'olo suxani ononro rad kard va farmud: Ogoh ʙosed, ki onon xud ʙexiradonandu namedonand

    [14] Va cun munofiqon ʙa mu'minon vomexurand, megujand: «Imon ovardem». Va cun ʙa nazdi sajtonhoi xes (pesravoni kufr) ʙargasta raftand, megujand: «Mo ʙo sumo hastem, mo mu'minonro masxara mekunem»

    [15] Alloh ast, ki onhoro masxara mekunad va onhoro ʙa holi xud meguzorad, to hamcunon dar tuƣjoni xes sargardon ʙimonand. Va gumrohivu hajratason zijod gardad va onhoro ʙar masxara kardanason cazo dihad

    [16] Inho (munofiqon) gumrohiro ʙa hidojat xaridand, pas ticoratason sud nakard, ja'ne, kufrro ixtijor kardand ʙar imon va dar sumori hidojatjoftagon darnajomadaand. In ast, zijone oskoro

    [17] Holi jak guruh az munofiqon, ki (- ʙa zaʙon na ʙa dil- ʙa risolati Muhammad sallallohu alajhi va sallam imon ovardand va ʙa'd az on kofir sudand), misolason misli on kasest, ki otase afruxt, cun atrofasro ravsan soxt, Alloh rusnoi az onon ʙozgirift va noʙino dar toriki rahojason kard va na rohe joftand va na az on co ʙerun omadand

    [18] Kar hastand va xuʙihoro namesunavand, gungand va nametavonand suxani nek ʙar zaʙon ovarand va dar muqoʙili haq kur hastand. Va az in saʙaʙ nametavonand, ki ʙa sui imonero, ki tark karda ʙudand, ʙozgardand

    [19] Jo holi digar munofiqon, ki ʙarojason haq zohir megardad va ʙori digar dar on sak mekunand, ʙa monandi holi camo'atest, ki dar sahro roh meravand va cun ʙa ʙoroni saxte giriftor omada ʙosand, ki az osmon furu rezad va dar on torikiho ra'd va ʙarq ʙosad va az tarsi sadoi onho va tarsidan az marg angustoni xudro dar gushojason nihand. Alloh az harsu onhoro (kofironro) ihota namudaast

    [20] Nazdik ast, ki ʙarq casmhojasonro ʙiraʙojad; har goh ʙarq ʙa onho ravsani dihad, dar on ravsani roh ravand; va cun rohro ʙar onho torik kunad, ʙiistand. Va agar Alloh mexost, haroina sunavoi va ʙinoihoi onhoro meʙurd. Ba durusti, ki Alloh dar hama vaqt ʙar hama ciz tavono ast

    [21] Alloh ʙaroi tamomi mardum nido karda megujad: Ej mardum, Parvardigoratonro ʙo tavhid iʙodat kuned, ki sumoro ʙo ne'mathoi xud tarʙija namud. Va az U ʙitarsed va dini Uro muxolifat makuned; haroina sumoro az nesti va kasone, ki pes az sumo ʙudand, ʙa vucud ovard, to in ki sumo az parhezgorone ʙosed, ki Alloh az onho rozi ast va onho az Alloh rozi hastand

    [22] On Allohe, ki zaminro cun gileme ʙijandoxt va osmonro cun ʙinoe ʙarafroxt va az osmon oʙe firistod va ʙo on oʙ ʙaroi ruzii sumo az zamin har guna samarae ʙirujonid va xud medoned, ki Alloh dar ofarinisi maxluqoti xud kasero sarik nagiriftaast, incunin naʙojad ʙaroi Alloh dar iʙodatas cizhoero sarikoni U qaror dihed

    [23] Va —ej kofironi sarkas - agar dar on ci ʙar ʙandai xes nozil kardaem, dar sak hasted va gumon mekuned, ki on az nazdi Alloh nest, pas surae niz monandi on ʙijovared va ƣajri Alloh hamai madadgoronatonro faro xoned, agar dar da'vojaton rostgu ʙosed

    [24] Va har goh cunin nakardaed, ki hargiz natavoned kard, pas ʙitarsed az otase, ki ʙaroi kofiron muhajjo suda, hezumi on mardumon va sangho hastand

    [25] Va ʙa on kasone, ki imon ovardand va korhoi soista kardand, muƶda deh, ki dar oxirat ʙarojason ʙustonhoest va qasrhoi olimartaʙa va daraxtoni sojaafkan, ki zeri onho cujho cori mesavand. Va har goh az on co az mevahoi tunogun ruzi doda savand, gujand: «Pes az in dar dunjo az cunin mevahoe doda suda ʙudem va har vaqte ki az on mevaho casidand, ta'm va lazzati navero joftand, garcande ki in mevaho monand ʙa jakdigarand». Va niz dar on co hamsarone pokiza dorand va dar cannat namemirand va az on co ʙerun namesavand va on co covidona ʙosand

    [26] Hamono Alloh az haq sarm nadorad, ki cizero xotirrason kunad, garcande kam jo zijod ʙosad, ʙa monandi passa va ʙolotar az on, masal ʙizanad; ammo onhoe, ki imon ovardaand, medonand, ki in masal rost va az Parvardigorason ast; va ammo onhoe, ki kofirand, masxara mekunand va megujand: "Alloh ʙa on masal ci ciz xostaast?" Alloh ʙa onho cavoʙ medihad, ki murod az in imtihon ast. Bajni mu'min va kofirro cudo mekunad va ʙa saʙaʙi vaj ʙisjorero gumroh mekunad va ʙa saʙaʙi vaj ʙisjorero hidojat mekunad. Va Alloh kasero zulm namekunad va kasero az rohi haq ʙoz namedorad, ʙa cuz fosiqone (ʙadkorone), ki az to'ati Parvardigorason xoric mesavand

    [27] Kasone, ki pajmoni Allohro pas az ʙastani on mesikanand va on ciro, ki Alloh ʙa pajvastani on (nazdiki kardan ʙa xesovandon) farmon doda, meʙurand va dar zamin fasod mekunand, zijonkoronand

    [28] Ej musrikon ci guna Allohro inkor mekuned va ʙa U sarik meored, dar hole ki murda ʙuded va U sumoro zinda soxt, ʙoz sumoro memironad va dar qaʙr qaror medihad va ruzi qijomat sumoro zinda mekunad va on goh ʙaroi hisoʙu cazo ʙa nazdi U ʙozmegarded

    [29] Ust, ki hamai cizhoero, ki dar rui zamin ast, ʙarojaton ʙijofarid, to ki sumo az on manfiat ʙared va on goh ʙa ofaridani osmon pardoxt va har haft osmonro ʙijofarid va U az har cize ogoh ast

    [30] Va Ej Pajomʙar, ʙa jod or, cun Parvardigorat ʙa faristagon guft: «Man dar zamin xalifae meofaram», guftand: Parvardigoro, moro ogoh va ʙajon kun, hikmat dar xalq sudani onon cist, ki onho dar rui zamin fasod kunand va sitamgarona va dusmanona xuni nohaq rezonand va hol on ki mo Turo sitois mekunem va tasʙeh meguem va ʙa ʙuzurgi jod mekunem?». Guft:«Man on donam, ki sumo namedoned»

    [31] Va omuzonid ʙa Odam hamai nomhoro. Sipas onhoro ʙa faristagon arza kard. Va guft: «Agar rost megued, Manro ʙa nomhoi inho xaʙar Dihed»

    [32] Faristagon guftand: «Turo ʙa poki jod mekunem. Moro hec donis nest, magar on ci Tu ʙa mo omuzonidai. Ba durusti, ki Tu dono va ʙo hikmat hasti! »

    [33] Alloh guft: «Ej Odam, onhoro az nomhoe, ki az donistani on ociz mondand, ogoh kun! » Cun az on nomho ogahason kard, Alloh ʙa maloikaho guft: «Ojo ʙa sumo naguftam, ki Man pinhoni osmonhovu zaminro medonam va ʙar on ci oskor mekuned va pinhon medosted, ogaham? »

    [34] Va cun ʙa faristagon guftem: «Odamro sacda kuned!», hama sacda kardand, cuz Iʙlis, ki ruj gardond va xudsarona xudro az inson ʙolo donist. Va u az zumrai inkorkunandagon va nofarmonravojoni Alloh gardid va kofir sud

    [35] Va guftem: " Ej Odam, xud va hamsarat (Havo) dar ʙihist coj gired. Va har ci xohed, va har co, ki xohed, az samaroti on ʙaa xusi ʙixured. Va ʙa in daraxt nazdik masaved, ki ʙa guruhi sitamkoron daroed

    [36] Pas sajton harduro ʙa xatogi andoxt - ja'ne, az vasvasai sajton firefta suda, az on daraxti man'suda ʙixurdand - va on du nafar (Odam va Havvo (alajhima-s-salom)-ro az ʙihiste, ki dar on ʙudand, ʙerun rond. Guftem: «Furud oed, ʙa'ze az sumo dusmani ʙa'zei digar xohed ʙud (ja'ne Odam, Havo va sajton) Ba qarorgohu coi ʙarxurdorii sumo to ruzi qijomat dar zamin ʙosad va ʙaroi sumo dar zamin to muddate oromgoh va ʙahramandi ast»

    [37] Ba Odam az Parvardigoras cand kalimae ta'lim girift. Pas Alloh tavʙai uro paziruft, zero ʙa tahqiq tavʙapazir va mehruʙon ast

    [38] Guftem: «Hama az ʙihist furud oed: pas agar az coniʙi Man rohnamoi ʙarojaton omad va kasone, ki hidojati Maro pajravi kunand, ʙaroi onho dar oxirat hec tarse nest va onho ƣamgin namegardand.»

    [39] Va kasone, ki inkor kunand va ojothoi Moro duruƣ ʙarorand, xud axli cahannamand va covidona dar on co xohand ʙud

    [40] Ej ʙani Isroil, ne'matero, ki ʙa sumo arzoni dostam, ʙa jod ʙijovared va sukri Maro ʙa co ovared. Va ʙa ahdi Man vafo kuned, to ʙa ahdaton vafo kunam. Va az Man ʙitarsed

    [41] Ej ʙani Isroil, ʙa on ci ki nozil kardaam kitoʙi sumoro tasdiq mekunad, imon ʙijovared va az naxustin kasone, ki inkoras mekunand, maʙosed. Va ojoti Manro ʙa ʙahoi andak nafurused va az Man ʙitarsed! Va tanho ʙa to'ati Man amal namoed va az nofarmonii Man dur isted

    [42] Va haqro, ki ʙarojaton ʙajon kardam ʙa ʙotil majomezed va ʙo on ki haqiqatro ravsan medoned, az sifati rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam, ki dar kitoʙaton zikr sudaast, pinhonas makuned

    [43] (Va dar dini islom doxil saved) va namozro (ʙa tariqe, ki Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam guzostaast), ʙarpoj dored va zakoti farziro ʙidihed va ʙo ruku'kunandagon, (ki az ummati Muhammad sallallohu alajhi va sallam meʙosand,) ruku' kuned

    [44] ci ʙad ast holi sumo va holi ulamoi sumo, vaqte ki mardumro ʙa neki (ja'ne, to'at) farmon medihed va xudro faromus mekuned? Va mardumro ʙa nekii ʙuzurg amr namekuned, ki vaj islom ast va hol on ki Tavrotro mexoned, ki dar on imon ovardan ʙa rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam amr suda va sifathojas zikr sudaand. Ojo aqlro kor namefarmoed

    [45] Va dar hama korhojaton ʙo tamomi nav'hoi saʙr va incunin az namoz jori cued. Ba durusti, ki namoz dusvor ast, cuz ʙaroi ahli xusu' (xoksoron, furutanon dar to'at)

    [46] onon, ki medonand ʙo Parvardigori xud didor xohand kard va jaqin medonand, ki ʙa'di marg ruzi qijomat nazdi U ʙaroi hisoʙu cazo ʙozmegardand

    [47] Ej ʙani Isroil , ne'mati ʙisjorero, ki ʙar sumo arzonj dostam va sumoro dar zamoni xud ʙa ʙisjor omadani pajomʙaron az sumo va kitoʙhoi nozilsuda ʙa monandi Tavrot va Incil ʙar cahonijon ʙartari dodam, ʙa jod ʙijovared

    [48] Va az ruze ʙitarsed, ki kase az kase cizero kifojat nakunad; va az kase safoat pazirufta nasavad; va az hec kas ivaz girifta nasavad va onho jori doda nasavand

    [49] Va ne'matamonro ʙa jod ored on goh, ki sumoro az zulmi fir'avnijon rahonidem: sumoro sikancahoi saxt mekardand, pisaronatonro mekustand va zanonatonro zinda meguzostand, to ʙaroi onho xizmat kunand. Va dar in, ozmoisi ʙuzurge ʙud, az sui Parvardigoraton. Meʙoist, ki sumo dar har asru zamon, sukri Allohro ʙa co ovared

    [50] Va ne'matamonro ʙa jod ored, hangome ki darjoro ʙarojaton sikoftem, pas sumoro nacot dodem va Fir'avn va laskarasro ƣarq soxtem, va sumo nigoh mekarded

    [51] Va ne'matamonro, ki ʙa sumo arzoni namudem, ʙa jod ovared, vaqte ki Mo va'da namudem ʙa Muso cihil saʙ ʙaroi furud omadani Tavrot, ki dar on hidojat va nur ast ʙaroi sumo. Va sumo dar muddati naʙudani Muso fursatero ƣanimat donista, gusolaero, ki ʙo dastoni xud soxta ʙuded, parastis karded va hol on ki sitamgar ʙuded

    [52] Pas gunohonatonro afv kardem va ʙa'd az (ʙozgastani Muso alajhi- s-salom) tavʙaatonro qaʙul kardem, ʙojad, ki siposguzor ʙosed

    [53] Va ʙa jod ored on hangomro, ki ʙa Muso kitoʙ va furqon dodem, (ki cudokunandai ʙajni haq va ʙotil va on Tavrot ast) to ʙuvad, ki roh joʙed va ʙa gumrohi ducor nagarded

    [54] Va ne'matero, ki ʙa sumo arzonj namudam, ʙa jod ovared; vaqte ki Muso ʙa qavmi xud guft: «Ej qavmi man, sumo ʙa saʙaʙe, ki gusolaro parastided, ʙar xud sitam ravo dosted: inak ʙa dargohi Ofaridgoraton tavʙa kuned va jakdigarro ʙikused, ki cunin kore dar nazdi Ofaridgoraton ʙehtar ast az covid mondan dar duzax». Pas sumo cunin amrro ʙa co ovarded, Alloh tavʙai sumoro paziruft, zero tavʙapazir va mehruʙon ast

    [55] Va ʙa jod ovared, ki gufted: «Ej Muso, mo to Allohro ʙa oskor naʙinem, ʙa tu imon nameovarem». Va hamcunon ki menigaristed, soiqa (otasak, ʙarq) az osmon furud omad va sumoro ʙa saʙaʙi gunohaton halok soxt

    [56] Va sumoro pas az murdan zinda soxtem, ʙojad ki siposguzor saved! In marg ʙaroi onho uquʙat ʙud. Ba'd az on ʙa acali xes favtidand

    [57] Va ʙa jod ored, on ne'matero, ki ʙar sumo arzoni namudem, vaqte ki dar zamin sargardon ʙuded va az garmii oftoʙ aʙrro sojaʙonaton gardonidem va ʙarojaton mannu salvo firistodem va ʙarojaton guftem: «Bixured az in cizhoi pokiza, ki sumoro ruzi dodaem. Va dar muxolifati din maraved! Vale onho ʙaco naovardand. Va onon ʙar Mo sitam nakardand, ʙalki ʙar xud sitam mekardand, zero oqiʙati zulm ʙar xudason ʙozgardandaast»

    [58] Va ʙa jod ored on ne'matero, ki ʙa sumo arzoni namudem va guftem, ki: «Ba in sahr (Bajtulmuqaddas) daroed va az ne'mathoi on har ci va har co, ki xosta ʙosed, ʙa farovoni ʙixured! Vale sacdakunon az darvoza doxil saved va ʙigued: «Parvardigoro! Gunoh az mo kam kun». To xatohoi sumoro ʙijomurzem va ʙa podosi nekukoron ʙijafzoem

    [59] Pas sitamgoron az ʙani Isroil on suxanro ʙa suxani digare ƣajr az on ci ʙa onon gufta suda ʙud taʙdil kardand. Va ʙar onon ʙa saʙaʙi sarkasiason va ʙerun omadanason az to'ati Parvardigor, azoʙe osmoni furud ovardem

    [60] Va ʙa jod ored on goh, ki tasnalaʙonu sargardon ʙuded, pas Muso ʙaroi qavmi xud oʙ xost. Guftem: «Asojatro ʙar sang ʙizan». Pas duvozdah casma az on ʙaromad. Har guruhe mahalli oʙnusii xudro ʙidonist, to ʙajnason kasmakas nasavad. Va ʙarojason guftem: Az ruzii Alloh ʙixuredu ʙijosomed va dar rui zamin ʙo fasod sarkasi makuned

    [61] Va ʙa jod ored, vaqte ki Mo ʙa sumo taome (sirin va parrandai istihoʙaxs) furud ovardem, misli odataton nosukri karded va ʙa tangi va malol ducor gasted. Pas gufted: «Ej Muso, mo ʙar jak nav'i ta'om natavonem saʙr kard, az Parvardigorat ʙixoh, to ʙaroi mo az on ci az zamin merujad, cun saʙzi, ʙodiring, gandum va nasku pijoz ʙirujonad». Muso guft: «Ojo mexohed on ciro, ki ʙehtar ast ʙa on ci pasttar ast, ivaz kuned? Az ʙodija ʙa sahre ʙozgarded, ki dar on co har ci xohed, ʙa sumo ʙidihand. Onho xoxisi nafsi xudro ʙar xosti Alloh ʙolo donistand. Vaqte ki ʙa sahr vorid sudand, muqarrar sud ʙar onho xorivu ʙecoragi va ʙo xasmi Alloh nazdik sudand! Va in ʙad-on saʙaʙ ʙud, ki ʙa ojoti Alloh kofir sudand va pajomʙaronro ʙa nohaq kustand va nofarmoni kardand va tacovuz namudand»

    [62] Kasone, ki az in ummat imon ovardaand ʙa Alloh va rasulas va amal kardaand ʙa sari'ati u va kasone, ki pes az ʙi'sati Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam az ummathoi pesina az jahudijon va nasronijon va soʙijon, ki ʙar fitratason ʙoqi ʙudand va hamagon xolis ʙa Alloh va ʙa ruzi cazo imon ovardaand va kori soistae kardaand, Alloh ʙa onho cazoi nek medihad va na ʙimnok mesavand va na ƣamgin

    [63] Ba ʙa jod ored, ej ʙani Isroil, on zamonro, ki ʙo sumo pajmoni saxt ʙastem, ki imon ʙa Alloh ored va jagona Uro iʙodat kuned va kuhi Turro ʙar ʙoloi saraton ʙidostem. Va ʙaroi sumo guftem: On ciro, ki ʙa sumo dodaem, mustahkam ʙigired, vagarna kuhi Turro ʙar ʙolojaton sarnagun sozem va on ciro, ki dar on ast, ʙa xotir ʙidored! To ʙuvad, ki parhezgor ʙosed

    [64] Bori digar, ʙa'd az giriftani pajmon va nigoh dostani kuh ʙar ʙolojaton, ru gardonided. Va agar fazlu rahmati Alloh nameʙud, hamono sumo dar dunjovu oxirat az zijonkoron mesuded

    [65] Va ej camoati jahudijon, ʙesak donisted on guruhro, ki ruzi sanʙe az haddi xud tacovuz kardand, ja'ne hilae andesidand ruzi sanʙe ʙaroi sajd kardani mohiho va tur guzostand va xandaqe kandand, to mohihoro ʙa dast ovarand. Va ruzi jaksanʙe mohihoi sajdsudaro giriftand. Zero sajdi ruzi sanʙe ʙarojason harom ʙud. Pas ʙa onho xitoʙ kardem: «Majmunhoi xorsuda ʙosed!»

    [66] Va onhoro ʙaroi gunohason iʙrati hamzamononason va ojandagon va pande ʙaroi parhezgoron gardonidem

    [67] Ej ʙani Isroil, cinojati pesguzastagoni xud, sarkasi va cidolason ʙo Muso alajhissalomro ʙa jod ored, ki on vaqt Muso ʙa qavmi xud guft: «Alloh farmon medihad, ki govero ʙikused!» Xudpisandona guftand: «Ojo Moro masxara mekuni?» Guft: «Ba Alloh panoh meʙaram, ki az nodonon (masxarakunandagon) ʙosam»

    [68] Guftand: «Baroi mo Parvardigoratro ʙixon, to ʙajon kunad, ki on ci guna govest?» Muso guft: «Alloh megujad: «Govest, na saxt piru az kor aftoda, na cavonu kornokarda, mijonasol». Aknun ʙaroi icro namudani amri Parvardigoraton ʙisitoʙed

    [69] Guftand: «Baroi mo Parvardigoratro ʙixon, to ʙigujad, ki rangi on cist?» Guft: «Megujad: «Govest, zardi saxt, ki rangas ʙinandagonro sod megardonad»

    [70] Bani Isroil guftand: «Baroi mo Parvardigoratro ʙixon, to ʙigujad on ci guna govest? Ki on gov ʙar govi xostai mo monand sudaast va haroina agar Alloh xosta ʙosad, rohjoftagonem»

    [71] Muso ʙarojason guft: «Alloh mefarmojad: «ki vaj govi mehnatkas nest, ki rom ʙosad va zaminro cuft kunad va kistzorro oʙ dihad. Beajʙu nuqson astu jakrang». Guftand: «Aknun haqiqatro gufti». Pas ʙa'di pursucui ʙisjor onro kustand, harcand ki nazdik ʙud, ki az on kor ruj gardonand. Incunin ʙud, ki ʙar xud masaqqat kardand, Alloh ʙar onho masaqqat ovard

    [72] Va ʙa jod ored on vaqtro, ki kasero kusted va dar on ixtilof karded va Alloh on ciro, ki pinhon mekarded, oskorkunandaast

    [73] Sipas guftem: «Porae az on govi kustasuda ʙar on odami kustasuda ʙizaned. Alloh uro zinda megardonad va az kusandai xud sumoro xaʙar medihad. Pas ʙo porae az on gov murdaro zadand va Alloh uro zinda gardond va u kusandai xudro xaʙar dod. Alloh murdagonro incunin ruzi qijomat zinda mesozad va nisonahoi qudrati xesro incunin ʙa sumo, ej ʙani Isroil, namojon mekunad, to ki ʙa aqli xud dark kuned va az nofarmonii U ʙozisted!»

    [74] Lekin sumoro in manfiat naʙaxsid, ʙalki ʙa'd az didani cunin mu'cizaho dilhoi sumo cun sang saxt gardid, hatto saxttar az sang gardid, zero ki az ʙa'ze sangho goho cujho ravon mesavand va cun ʙa'zei digar sikofta savad, oʙ az on ʙerun ojad va goh sang az tarsi Alloh az ʙolo ʙa niseʙ furu aftad va Alloh az on cize, ki mekuned, ƣofil nest

    [75] Ej musalmonon, ojo raftori ʙani Isroilro faromus karded va umedvor hasted, ki jahudijon ʙa dini sumo imon ʙijovarand, hol on ki guruhe az olimonason kalomi Alloh Tavrotro mesunidand va ʙo on ki haqiqati onro mejoftand va qasdan onro dar ma'no jo lafz taƣjir medodand va az kori xes ogoh ʙudand

    [76] Inho, jahudijon, cun ʙo mu'minon voxurand, ʙo zaʙonason gujand: «Mo ham ʙa dini sumo va rasule, ki dar Tavrot ʙasorat doda sudaast, imon ovardem». Ba cun ʙo jakdigar tanho savand, gujand: «Ojo ʙo mu'minon, az donise, ki Alloh ʙa sumo arzoni dosta (dar Tavrot az amri Muhammad) suxan megued, to ʙa jorii on ruzi qijomat dar nazdi Parvardigoraton ʙar sumo huccat orand? Ojo ʙa aql darnamejoʙed? Ja'ne andesa namekuned.»

    [77] Ojo namedonand, ki har jak gunohero mekunand va onro pinhon medorand va jo oskor mesozand, Alloh medonad

    [78] Ba'ze az jahudijon ʙesavodone hastand, ki namedonand Tavrotro va on ci dar on az sifoti Pajomʙari Alloh (sallallohu alajhi va sallam) - ro, cuz orzuhoi duruƣ, ki sunidaand. Inho tanho pojʙandi gumonhoi xud hastand

    [79] Pas halok va va'idi saxt ʙod ʙar olimoni jahudijon, ki kitoʙro xud ʙa dasti xud menavisand va megujand in az nazdi Alloh ast va hol on ki muxolifi on ci ki Alloh ʙar pajomʙaras Muso nozil karda meʙosad, to foidae andak ʙarand. Pas haloki ʙod ʙar onho az on ci navistand va haloki ʙod ʙar onho az foidae, ki meʙarand

    [80] Va ʙani Isroil guftand: «Otasi duzax cuz cand ruze Moro nasuzonad». Ej Pajomʙar, ʙigu: «Ojo ʙo Alloh cunin pajmone ʙastaed, to Alloh xilofi pajmoni xud nakunad? Jo on ki ʙar Alloh on ciro megued, ki xud namedoned?»

    [81] Ore, har kase kori ʙade ancom dihad va gunohas uro faro girad, pas onon ahli duzaxand. Va onon dar on covidona xohand mond

    [82] Va hukmi Alloh dar muqoʙili cunin kason ham cori ast. Ja'ne onon, ki imon ovardaand va tiʙqi sari'ate, ki Alloh ʙar rasulas firistodaast, korhoi soista kardaand va onho az ahli ʙihistand va dar on covidonand

    [83] Ej ʙani Isroil, ʙa jod ored on vaqtro, ki ahdu pajmoni saxt giriftem, ki ƣajri Allohro naparasted va ʙa padaru modaru xesovandon va jatimonu darveson neki kuned va ʙa mardumon suxani nek gued va namoz ʙixoned va zakot ʙidihed! Sipas ruj gardonided va sarpeci karded, magar sumori andake az sumo

    [84] Va ej ʙani Isroil, ʙa jod ored on vaqtro, ki ʙo sumo pajmon nihodem, dar Tavrot, ki xuni jakdigarro narezed va qavmi xesro az xonahoi xud ʙerun makuned. Sipas xud iqror kardaed va xud guvohed

    [85] Pas sumo cunin camo'ate hasted, ki jakdigarro mekused va az qavmi xud guruhero az dijorason ʙerun mekuned; (ʙaroi sitam kardan) va ʙar ziddi onho ʙa gunoh va dusmani ʙa hamdastii jakdigar ʙarmexezed va agar asir suda ʙa nazdi sumo ʙijojand, dar ʙaroʙari ozodijason fidja megired va hol on ki ʙerun rondanason ʙar sumo harom ʙud. Ci ʙad ast af'oli sumo, ki ʙa ʙa'ze az ahkomi Tavrot imon meovared va ʙa'ze digarro inkor mekuned! Cazoi kase, ki cunin kunad, dar dunjo cuz xori nest va dar ruzi qijomat ʙa saxttarin tarz sikanca mesavad va Alloh az on ci ki ancom medihed, ƣofil nest

    [86] Inho hamon kasonand, ki ʙa ivazi oxirat zindagii dunjoro xaridaand. Pas azoʙ az onho saʙuk karda nasavad va kase joriason nakunad

    [87] Ba tahqiq ʙa Muso kitoʙi Tavrot dodem va az pai u pajomʙaron firistodem. Va ʙa Iso pisari Marjam mu'cizahoi ravsan inojat kardem va uro ʙo Ruhulquds (ja'ne, Caʙrail) quvvat dodem. Va har goh pajomʙare omad va cizhoe ovard, ki pisandi sumo naʙud, sarkasi karded va guruhero duruƣgu xonded va guruhero kusted

    [88] Bani Isroil ʙaroi Pajomʙari Alloh va rasulas Muhammad (sallalohu alajhi va sallam) guftand: «Dilhoi mo dar parda ast va suxani tu ʙa qalʙi mo nameguzarad». Na, amr in tavr nest, cunon ki iddao kardand, ʙalki dilason la'nat karda sudaast va ʙar on muhre nihoda sudaast va az rahmati Alloh, ʙa saʙaʙi kufre, ki mevarzand, ʙerun sudand. Pas kame az onho imon meovarand va hol on ki imonason ʙa onho naf' namerasonad

    [89] Va cun onhoro az coniʙi Alloh kitoʙi Qur'on omad, ki tasdiqkunandai kitoʙi onon (Tavrot) ʙud, onro inkor kardand va pajomʙarii Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)-ro niz inkor kardand. Va hol on ki onho pes az in ʙar musrikoni araʙ piruzi metalaʙidand va meguftand: Bi'sati pajomʙari oxiri zamon nazdik omad va mo pajravi u suda, hamrohi u ʙo sumo mecangem. Vaqte ki pajomʙar omad, uro sinoxtand, sifot va sidqi uro donistand, uro munkir sudand. Pas la'nati Alloh ʙar har kase, ki ʙa Pajomʙari oxiri zamon Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) kufr meorad va kitoʙasro tasdiq namekunad

    [90] Ci ʙadiest, ki ʙani Isroil ʙaroi xud onro ixtijor namudand; (ja'ne, kufrro ʙa coi imon ʙarguzidand.) Va in raftor az saʙaʙi zulmu hasadi onon ʙud, zero Alloh az fazlu karami xes ʙa kadom ʙandae , ki ixtijor kunad, Qur'onro nozil mekunad. Va ʙa saʙaʙi munkir sudanason ʙa Pajomʙari oxiri zamon Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) va ʙa saʙaʙi taƣjirdodanason kitoʙi Tavrotro, xasme ʙoloi xasm ovardand. Va kofironro azoʙest xorkunanda

    [91] Va cun ʙa'ze musalmonon ʙa jahudijon guftand; ki ʙa on ci Alloh nozil kardaast, imon ʙijovared, megujand: «Mo ʙa on ci ʙar xudamon nozil sudaast, imon meovarem». Va ʙa ƣajri on (Tavrot) harcand ʙo haqiqat hamroh ʙosad va kitoʙasonro ham tasdiq kunad, imon nameovarand. Agar onho ʙa Tavrot haqqoni imon meovardand, haroina Qur'onro tasdiq menamudand. Ej Muhammad, ʙarojason ʙigu: «Agar sumo imon ovarda ʙuded, az ci saʙaʙ pajomʙaroni Allohro pes az in mekusted?»

    [92] Muso ʙa sumo mu'cizahoi ravsan ovard, ki dalolatkunanda ʙar sidqi ust. Ba monandi tufon, malax, saʙusk va qurʙoqqa va ƣajr az in on ci ki Alloh dar Qur'oni azim zikr namudaast. Bo vucudi in, sumo pas az raftani Muso ʙa va'dagohi Parvardigoras, gusolaro ma'ʙudi xud girifted. Va sumo sitamgor ʙuded

    [93] Va ʙa jod ored, - ej ʙani Isroil, vaqte ki ʙo sumo pajmoni saxt ʙastem, ki qaʙul namoed on ci ki Muso az Tavrot ovard, pas ahdro sikasted. Va Mo kuhi Turro ʙar ʙoloi saraton ʙidostem. Va ʙarojaton guftem: Aknun on ciro, ki ʙarojaton firistodem, mahkam ʙigired va ustuvor ʙosed va kalomi Allohro ʙisnaved. Pas gufted: «Sunidem suxanatro va nofarmoni kardem». Zero ʙar asari kufrason parastisi gusola (ja'ne, muhaʙʙati gusola) dar dilhojason coj girifta ʙud. Bigu: «Agar ʙa on ci megued, imon dosta ʙosed, imonaton sumoro ʙa ʙadkori amr mekunad!»

    [94] Ej Pajomʙar, ʙa jahudijon, ki da'vo mekunand, cannat xos ʙaroi onhost va gumon mekunand, ki onho farzandon va dustoni Alloh hastand, ʙigu: «Agar rost megued, ki saroi oxirat (cannat) nazdi Alloh xos ʙaroi sumost, na ʙaroi mardumi digar, pas orzui marg kuned»

    [95] Vale ʙa saʙaʙi a'mole, ki kardaand, hargiz orzui marg naxohand kard. (Zero onho az sidqi Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙoxaʙarand. Va ʙa saʙaʙi on ci ki murtakiʙ sudand az kufru isjon, xudro az cannat mahrum va ʙa daromadani duzax lozim gardondand.) Alloh sitamkoronro mesinosad va muvofiqi kirdorason cazo xohad dod

    [96] Alʙatta, medoni, ej Rasul, jahudijon saxt haristarand, ki umri ʙisjor ʙinand, novoʙasta hajot harcand ʙo xoriju pastj ʙosad. Balki raƣʙatason dar ʙisjor hajot didan, az raƣʙati musrikon ham zijodtar ast. Jahudijon tamanno dorand, ki hazor sol dar in dunjo zindagi kunand, vale in umri daroz onhoro az azoʙi Alloh dur naxohad soxt. Bar Alloh hec cize az a'molason pinhon nest va zud ast, ki onhoro ʙar amalhoe, ki sazovori azoʙi Parvardigorason ast, cazo xohad dod

    [97] (Ej Rasul, ʙa jaxudijon, hangome ki guftand:) "Caʙrail dusmani mo ast" ʙigu: Kase, ki dusmani Caʙrail ʙosad, pas ʙa durusti, ki Caʙrail Qur'onro ʙar dili tu ʙa hukmi Allohi muta'ol furud ovardaast, ki tasdiqkunandai kitoʙhoi pesina va rohnamo ʙa sui haq va muƶdadihanda ʙaroi mu'minon ast

    [98] Har ki dusmani Alloh va faristagoni U va pajomʙaronas va xususan dusmani Caʙrailu Mikoil ʙosad, pas hamono Alloh kofironro dusman ast, zero jahudijon gumon dostand, ki Caʙrail dusman va Mikoil dusti onon ast, pas Alloh ʙa onho ogoh kard, ki kase ʙa jake az on maloik dusmani kunad, ʙa digare niz dusmani kardast

    [99] Va ʙa durusti, ki ʙa sui tu, ej Rasul, ojathoi ravsan (ja'ne, axʙor va sirru asrori jahudijoni ʙani Isroil) - ro furud ovardem, ki onho sidqan va haqiqatan dalolat ʙar pajomʙarii tu mekunand. Ba cuz fosiqon kase munkiri in ojatho naxohad sud

    [100] (Ci ʙadraftori ast dar pajmonsikanii ʙani Isroil!) Har ʙor ki ʙo Alloh pajmone ʙastand, guruhe az eson pajmonsikani kardand. Pas ononro meʙini, ki imruz ahd meʙandand va fardo ahd mesikanand, ʙalki ʙestarason (ʙa on ci ki Pajomʙari Alloh Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ovardaast,) ʙovar namekunand

    [101] Va zamone, ki Pajomʙare az coniʙi Alloh nazdi onho omad, ki tasdiqkunandai cize ʙud, ki ʙo xud dostand, guruhe az ahli kitoʙ, kitoʙi Allohro pusti sarason andoxtand, gujo ki az on hec namedonand

    [102] Jahudijon pajravi kardand, ʙa on ci sajtonho codugaronro dar ahdi podsohii Sulajmon pisari Dovud suxan meguftand. Va Sulajmon kofir nasud va coduro naomuxt, valekin sajtonho, ki ʙa Alloh kofir sudand, mardumro ʙaroi vajron kardani dinason, codu meomuzonidand. Hamincunin jahudijon pajravi kardand codue, ki ʙa du maloika Horut va Morut furud ovarda sudand dar zamini Boʙil dar Iroq. Va in imtihon va sancisi Alloh ʙaroi ʙandagonas ʙud. Va on du maloika hec kasro nameomuzand, magar on ki nasihat mekardand va az ta'lim giriftani on ʙim mekardand. Va meguftand: Mo ʙaroi ozmoisem, ʙa ta'lim giriftani codu va ito'at kardani sajtonho kofir masav! Pas mardum az du maloika coduro jod megirand, ki ʙa saʙaʙi vaj dar mijoni mard va zani vaj cudoi meafkanand. Va codugaron ʙa on sehr nametavonand ʙa kase zijon rasonand, magar ʙa xost va hukmi Alloh. Va mardum on ciro jod megirand, ki ʙa onho zijon merasonad va foidae ʙarojason namedihad. Ba tahqiq sajtonho in coduro ʙa jahudijon ravon kardand va dar ʙajnason in avc girift, hatto ʙa gumrohi ducor sudand. Va jahudijon medonistand, har kas coduro ixtijor namojad va haqro tark kunad, uro dar oxirat hec ʙahrae nest. Ci ʙadie ast, ki onho codu va kufrro ʙar imon va mutoʙiati rasul ivaz kardand. Kos inro medonistand

    [103] Agar jahudijon imon meovardand va metarsidand, haroina medonistand podosi Alloh ʙarojason ʙehtar ast az codu va on ciro ki ʙa on kasʙ namudand. Agar medonistand dar imonu taqvo ci savoʙ hosil mesud, alʙatta imon meovardand

    [104] Ej kasone, ki imon ovardaed, magued ʙa Pajomʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)-«ro'ino», zero jahudijon ʙa Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam "ro'ino" meguftand. Va qasdi onho dasnom ʙud. Bigued ej mu'minon: ʙa ivazi "Ro'ino", "Unzurno", ja'ne. "ʙa mo nigoh kun!". Va nek ʙisnaved, az kitoʙi Parvardigoraton, on ci ki tilovat karda mesavad. Va inkorkunandagonro azoʙi dardovar ast

    [105] Az mijoni ahli kitoʙ onon, ki kofir sudand va niz musrikon dust namedorand, ki az coniʙi Parvardigor ʙa sumo xajre (ja'ne, Kur'on, ilm, nusrat jo ʙasorat) ʙirasad. Va hol on ki Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa rahmati xes xos megardonad va Aldoh doroi fazli ʙuzurg ast

    [106] Hec ojatero ʙekor jo tark namekunem, magar on ki ʙehtar az on jo ʙa monandi onro meovarem. Ojo namedoni, Ej Pajomʙar, ki Alloh ʙa har kore tavonost va Uro hec ciz ociz karda nametavonad

    [107] Ojo namedoni, ki Alloh podsohi osmonho va zamin ast, on ci ki xohad mekunad va ci gunae, ki xohad ʙandagonasro amr va nahj mekunad. Va ʙa cuz Alloh ʙaroi sumo digare hec dustu joridihandae nest

    [108] Ojo mexohed az pajomʙari xud cize ʙipursed, (ʙa qasdi sarkasi), hamcunon ki qavmi Muso pes az in az Muso pursida ʙudand? On kas, ki kufrro ʙa coi imon ixtijor kunad, cun kasest, ki rohi rostro gum karda ʙosad

    [109] Bisjore az ahli kitoʙ, ʙo on ki haqiqat ʙar onho oskor suda, az rui hasad dust dorand sumoro pas az imon ovardanaton ʙa kufr ʙozgardonand. Afv kuned az kamʙudi va xatogihojason va guzast kuned az caholatason, to Alloh farmonasro ʙijovarad, va ʙa af'oli ʙadason onhoro ʙa azoʙ giriftor kunad, ki U ʙar har kore tavonost

    [110] Ej mu'minon, namozro ʙarpo dored ʙa tariqi saheh va zakoti farzsudaro ado namoed! Ba ʙidoned, har nekiero, ki pesopes ʙaroi xud mefiristed, podosi onro nazdi Alloh xohed joft. Alʙatta Alloh ʙa korhoe, ki mekuned, ʙinost

    [111] Har jak az jahudijon jo nasronijon da'vo karda guftand: «Ƣajr az jahudijon va nasronijon kase ʙa ʙihist nameravad». In orzui ʙotili onhost. Bigu ʙarojason, ej Rasul: Bar saheh ʙudani da'vojaton huccatatonro ʙijovared, agar sumo rostgu ʙosed

    [112] Amr in tavr nest, cunon ki gumon kardaand, ki cannat ʙaroi toifai maxsuse ast. Ore, har kas, ki az rui ixlos ru ʙa Alloh kunad va ʙa U kasero sarik naorad, nekukor ʙuvad. Va dar guftor va kirdoras va ʙo Pajomʙari Alloh Muhammad -sallallohu alajhi va sallam pajravi namojad, pas har kase, ki inhoro ancom dod, dar oxirat muzdasro az Parvardigoras xohad girift. Doxil sudani ʙihist cunin ast. Va onho az ʙimu harosi oxirat dar tars nestand va anduhgin namesavand

    [113] Va jahudijon guftand: Nasronijon ʙar hec ciz az dini haq nestand va incunin nasronijon dar haqqi jahudijon guftand. Va hol on ki onon Tavrot va Incilro mexondand. Hamcunin monandi qavli onho ʙa har jak dindor guftand: Tu ʙar hec ciz dar dini haq nesti! Pas, Alloh ruzi qijomat mijoni onho dar on ci ixtilof dorand, hukm mekunad. Va har jakero muvofiq ʙar amalas cazo xohad dod

    [114] Va nest kase zolimtar az onon, ki jod kardani nomi Allohro dar mascidho az ʙarpo dostani namoz va tilovati Qur'on va monandi on man' mekunand va dar vajronii onho mekusand. In guruh zolimonro sazovor ast, ki harosonu tarson ʙa mascidho darojand. Onhoro dar dunjo xori va dar oxirat azoʙi ʙuzurgest

    [115] Masriqu Maƣriʙ va moʙajni on az oni Alloh ast. U podsohi hamai zamin ast. Pas ʙar har coe, ki ru ored (dar namoz) hamon co ru ʙa Alloh ast. Sumo az mulk va to'ati U ʙerun nested. Ba durusti, ki Alloh faroxne'matu donost

    [116] Jahudijon, nasronijon va musrikon guftand, ki Alloh ʙaroi xud farzande girift. Pok ast U! Balki har ci dar osmonho va zamin ast, az oni Ust va hama farmonʙardori Ujand

    [117] Alloh ta'olo ofarinandai osmonho va zamin ast. Cun irodai cize kunad, megujad: «Mavcud sav!» Va on ciz mavcud mesavad

    [118] Nodononi axli kitoʙ va ƣajri onho (az rui kiʙrason ʙa Pajomʙari Alloh sallallohu alajhi va sallam) guftand: «Caro Alloh ʙo mo suxan namegujad, ki tu haqiqatan firistodai U hasti? Jo mu'cizae ʙar mo nameojad, ki ʙar sidqi pajomʙarii tu dalolat kunad?» Kasone, ki pes az onho ʙudand, niz sarkasona cunin suxanone meguftand. Ba saʙaʙe, ki dilhojason hamonandi jakdigar ast. Hamono Mo ʙaroi guruhe, ki ʙa Alloh imoni haqiqi ki dorand, nisonahoe ʙajon kardaem

    [119] Mo turo ʙa dini haq, ki asosi on ʙar Qur'onu Sunnat ast, ʙa pajomʙari firistodem, to muƶda dihi ʙa mardum xajri dunjovu oxiratro va ʙitarsoni sarkasonro az azoʙi Alloh. Tu mas'ul nesti ʙa onon, ki ʙa tu kufr ovardaand. Pas alʙatta onon ruzi qijomat doxili duzax savand va az on ʙerun naojand

    [120] Jahudon va nasronijon az tu, ej Rasul, hargiz xusnud namesavand, to ki ʙa dinason pajravi nakuni! Ba onho ʙigu: Dini islom in dini saheh ast. Va agar tu orzuhoi ʙotili onhoro pajravi kuni, ʙa'di on ci az vahj turo omad, pas turo ʙaroi xalos az azoʙi Alloh hec duste va joridihandae naʙosad. (Garcande in ojat xitoʙ ʙa Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) ʙosad, vale ʙa hamai ummat dalolat mekunad

    [121] Kasone, ki az jahudijon va nasronijon ʙa onon kitoʙi Tavrotro dodaem va oncunon, ki loiq ast, onro mexonand va ʙa tamomi farmudai on pajravi mekunand va ʙa cami'i pajomʙaron imon meorand va xususan ʙa pajomʙari oxir zamon Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) va ʙa on ci ʙa u furud ovarda sudaast, imon meorand. Ammo onon, ki ʙa'ze kitoʙro taƣjiru taʙdil dodand va ʙa'ze az ojotasro pinhon kardand. In kason ʙa Pajomʙar Muhammad (sallalloxu alajhi va sallam) va ʙa on ci ʙa u furud ovarda sudaast, kofir hastand. Onho dar nazdi Alloh az saxttarin zijonkoron hastand

    [122] Ej ʙani Isroil, jod kuned, az on ne'mate, ki ʙar sumo farovon ato kardam va sumoro dar on zamon ʙa ʙisjor ʙudani pajomʙaron az sumo va ʙa on ci furud ovarda sud ʙa onho az kitoʙho, ʙar cahonijon, ʙartari va ʙuzurgi dodam

    [123] Va ʙitarsed az ruzi qijomat, ki kase az kase cizero man' nasozad va fidja pazirufta nasavad, ki vajro az azoʙ nacot dihad va kasero safo'at sud nadihad va onho jori doda nasavand

    [124] Ej Pajomʙar, ʙa jod or vaqtero, ki Parvardigori Iʙrohim uro ʙa cand kalimae ʙijozmud va Iʙrohim hamai on korhoro purra ʙa ancom rasonid. Alloh ʙa u guft: «Man turo pesvoi mardum megardonam». Iʙrohim guft: «Va az farzandoni man niz pesvojon pajdo kun!» Alloh farmud: «Pesvoi dar din ʙa sitamkoron namerasad»

    [125] Ej Pajomʙar, ʙa jod or, vaqte ki Ka'ʙaro coi cam'savi (ʙaroi hac, umra, tavof va namoz) va makoni amni mardum soxtem. Va dusman ʙa onco ƣajrati daromadan nadorad. Va guftem: Maqomi Iʙrohimro namozgohi xes gired. Ba sui Iʙrohim va pisaras Ismoil vahj firistodem: «Xonai maro ʙaroi tavofkunandagonu e'tikofkunandagon va ruku'u sacdakunandagon pokiza dored!»

    [126] Ej Pajomʙar, ʙa jod or, vaqte ki Iʙrohim dar du'ojas guft: «Ej Parvardigori man, in sahri Makkaro coi amn gardon va az sokinonas kasero, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat imon dorand, az har mevaho ruzi deh!». Alloh farmud: «Har kas, ki kofir sud, uro andake dar in dunjo ʙahramand gardonam, sipas ʙa azoʙi otas ducoras gardonam», ci coi ʙozgasti ʙadest

    [127] Ej Pajomʙar, ʙa jod or, vaqte ki Iʙrohim va Ismoil asoshoi xonaro ʙaland mekardand, va har du ʙo xusu' du'o karda guftand: «Ej Parvardigori mo, az mo amalhoi soista va du'ojamonro ʙipazir, ki tu sunavo ʙa suxanoni ʙandagonat va dono hasti ʙa ahvoli onho!»

    [128] Ej Parvardigori mo, moro ustuvor ʙar islom va farmonʙardori ahkomi xes soz va niz farzandoni moro farmonʙardori xes gardon va tarzi iʙodathoi moro ʙa mo nison ʙideh va tavʙai mo ʙipazir, ki Tu tavʙapaziranda va mehruʙon hasti

    [129] Ej Parvardigori mo, dar in ummat (az zurrijoti Ismoil) pajomʙare ʙar onho ʙifirist, to ojoti turo ʙar onho ʙixonad va ʙa onho kitoʙu hikmat ʙijomuzonad va onhoro az sirku ʙadaxloqi pokiza sozad va Tu azizi, cize mone'i Tu suda nametavonad va hakim hasti, hama cizro dar mavze'i xudas meguzori

    [130] Va kase, ki az dini Iʙrohim (ja'ne dini Islom) ruj ʙarmetoʙad, xudro xor kard. Va ʙa tahqiq Iʙrohimro dar dunjo ʙarguzidem va uro niz az soistagone qaror dodem, ki ʙarojason dar oxirat olitarin daracaho ast

    [131] Va saʙaʙi in ixtijor ʙetaraddud qaʙul kardani u dini islom ast. Vaqte ki Parvardigoras ʙa u guft: «Ba to'ati Parvardigorat taslim sav». Iʙrohim guft: «Man dar ʙaroʙari Parvardigori cahonijon ʙo ixlosu tavhid va muhaʙʙatu tavʙa taslimam»

    [132] Iʙrohim va Ja'quʙ ʙa farzandoni xud ʙa in kalima vasijat kardand, «Ej farzandoni man, Alloh ʙaroi sumo in dinro ixtijor kardaast, va in dini islom ast, ki Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ʙa in din omad va dar ajjomi zindagiaton az on cudo masaved, pas az in cahon namired, magar in ki sumo farmonʙardor ʙosed». (Ja'ne, dar dini islom ʙosed)

    [133] Ej jahudijon, ojo sumo hozir ʙuded, on goh, ki margi Ja'quʙ faro rasid va ʙa farzandonas guft: «Pas az man, ci cizro meparasted?» Guftand: «Ma'ʙudi tu va ma'ʙudi padaroni turo, ki Iʙrohimu Ismoilu Ishoqand va ʙa jaktoi xohem parastid va dar ʙaroʙari U farmonʙardor hastem»

    [134] Onho ummathoe ʙudand, ki dar haqiqat darguzastaand. On ci karda ʙudand, az oni onhost va on ci sumo kuned, az oni sumost va sumoro az a'mole, ki onho kardaand, namepursand. Va har kase ʙa on ci kard, cazo xohad did va kase ʙa gunohi kase azoʙ karda namesavad

    [135] Jahudijon ʙa ummati Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) guftand: Ba dini jahudi doxil saved, to rohi rost joʙed va nasronijon niz cunin guftand. Ej Rasul ʙarojason ʙigu: Balki hidojat pajravi namudani millati Iʙrohim ast, ki u az musrikon naʙud»

    [136] Ej mu'minon ʙa jahudijon va nasronijon ʙigued: «Mo ʙa Alloh va ojote, ki ʙar mo nozil suda va niz on ci ʙar Iʙrohimu Ismoil va Ishoqu Ja'quʙ va naʙeragonas nozil suda va niz on ci ʙa Muso va Iso firistoda suda va on ci ʙar pajomʙaroni digar az coniʙi Parvardigorason omadaast, imon ovardem. Mijoni hec jak az pajomʙaron farqe namenihem va hama dar ʙaroʙari Alloh ʙo to'atu iʙodat taslim hastem»

    [137] Agar ʙa on ci sumo imon ovarded, jahudijon va nasronijon va digaron niz ʙa misli sumo imon ʙijovarand, hidojat joftaand. Ammo agar ruj toftand, pas ʙo tu dar dusmanivu xilofand va dar ʙaroʙari onho Alloh turo, ej Rasul, az sarri onho kifojat mekunad va U sunavo va donost

    [138] Dini Allohro lozim gired, ki sumoro ʙar on din pajdo kardaast. Behtar az dini Alloh, ki mardumro ʙar on pajdo kard, din nest. Pas onro lozim gired va ʙigued. Mo farmonʙardor va parastandagoni U va pajravi millati Iʙrohim hastem

    [139] Ej Pajomʙar, ʙa ahli kitoʙ ʙigu: «Ojo dar ʙorai tavhidi Alloh ʙo mo ʙahsu mucodala mekuned? U Parvardigori movu sumost. A'moli mo az oni mo va a'moli sumo az oni sumost va mo ʙa ixlos parastandagoni U hastem va ʙa U cizero sarik nameorem.»

    [140] Ojo megued, ki Iʙrohimu Ismoil va Ishoqu Ja'quʙ va naʙeragoni u ʙar dini jahudi jo nasroni ʙudand? (In duruƣi mahz ast, zero ki onho qaʙl az nuzuli Tavrot va Incil ʙa pajomʙarj maʙ'us suda ʙudand va az dunjo guzasta ʙudand). Ej Pajomʙar, ʙarojason ʙigu: «Ojo sumo donotared az dini onho jo Alloh? Ba durusti, ki dar Qur'on xaʙar doda suda ʙud, ki onho musalmononi pok az sirk ʙudand. Kist sitamgartar az kase, ki guvohiero, ki az coniʙi Alloh nazdas ast, ʙipusad!? Va Alloh az on ci ki mekuned, ʙexaʙar nest, ʙalki hisoʙgiranda va cazodihandai amalhost

    [141] Onon ummathoe ʙudand, ki dar haqiqat darguzastaand. On ci onho kardand, az oni onhost va on ci sumo mekuned, az oni sumost va sumoro az a'moli onho namepursand. (Ojat dalolat ʙa on mekunad, inson takja ʙar maxluqho makunad va ʙa nasaʙho firefta nasavad.). Va kase ʙa jak pajomʙar kufr ovarad, ʙa tamomi pajomʙaron kufr ovardaast

    [142] Mardumoni ʙexirad az jahudu nasronijon va ahli nifoq onon, ki aqlason zaif ast, tamasxurona xohand guft: «ci ciz onhoro az qiʙlae, ki ru ʙa rui on meistodand, ʙargardonid?» Ej Rasul, ʙa onho ʙigu: «Masriqu Maƣriʙ va moʙajni on mulki Alloh ast va Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa rohi rost hidojat mekunad!». (Tanʙeh: Hama ciz mulki Alloh ast, hatto hamai cihat va atrof az mulki U xoric nest va dar hama hol ʙa co ovardani amri Alloh lozim ast. Pas ʙa kadom taraf amr namojad, ʙa hamon taraf ru meorem)

    [143] Va hamcunin sumoro ʙa rohi rost roh namudem va sumoro ʙehtarini ummatho gardonidem, to ʙa mardum dar oxirat guvoh ʙosed va niz pajomʙar ʙar sumo guvoh ʙosad, ki u risolati Parvardigorasro ʙa mardum rasonid. Va on qiʙlaero, ki ru ʙa sui on mekardi, digargun nakardem, magar ʙa on saʙaʙ, ki ononro, ki ʙa pajomʙar pajravi mekunand, az onon, ki pajravi namekunand, ʙozsinosem. Va kasone, ki imonason zaif ʙud az saʙaʙi sak va nifoqason az dinason ʙedin sudand. Ba durusti, ki gardonidani qiʙla az Bajtulmuqaddas ʙa sui Ka'ʙa dusvor ast, magar ʙar kasone, ki Alloh ʙa onho hidojat va imonu taqvo arzoni namudaast. Alloh imon va namozatonro taʙoh namekunad. Ba durusti, ki Alloh ʙa mardum mehruʙon va ʙaxsojanda ast

    [144] Ej Pajomʙar, Mo casm duxtan va nigoh kardani turo ʙa tamomi cihathoi osmon meʙinem, ki ʙo savq dar intizori on hasti, ki vahj nozil savad. Pas alʙatta turo ʙa on qiʙlae megardonem, ki ʙa vaj xusnud savi. Pas ruj ʙa coniʙi Mascidulharom kun. Va har co, ki ʙosed, ej musalmonon cun irodai namoz karded, ruj ʙa on coniʙ kuned. Ahli kitoʙ medonand, ki gardonidani qiʙla ʙa sui Ka'ʙa haq ast va dar kitoʙason soʙit ast. Va Alloh az on ci mekunand, ʙexaʙar nest

    [145] Ej Rasul, ʙaroi onon ki Tavrot va Incil doda sud, har dalelu nisonae, ki ʙijovari, ki gardonidani qiʙla ʙa sui Ka'ʙa haq ast, hargiz qiʙlai turo pajravi naxohand kard va nesti tu pajravikunanda qiʙlai onhoro; va ʙa'zei onho qiʙlai ʙa'zei digarro pajravikunanda nestand. Va agar tu, ʙa'di on ci ki az donis ʙa tu omadaast, ʙa xohishoi nafsonii onho pajravi kuni, on goh hamono az sitamgaron ʙosi. (In ojat xitoʙ ʙaroi cami'i ummat ast. Va on tahdid va va'idest ʙa har saxse ki xohishoi ziddi sari'ati islomro pajravi mekunad)

    [146] Onon, ki ahli Tavrot va Incil hastand az olimoni jaxud va nasoro, hamcunon, ki farzandoni xudro mesinosand, Rasuli Alloh Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) - ro ʙo sifathoe, ki dar kitoʙhojason zikr sudaast, mesinosand, vale guruhe az onho haqro donista mepusand

    [147] Ej Pajomʙar, on ci az coniʙi Alloh ʙar tu nozil suda, haq hamon ast, pas dar on suʙha makun! (Ojat agar cande xitoʙ ʙaroi Rasuli Alloh sallalloxu alajhi va sallam ʙosad ham, vale in xitoʙ hamai ummatro darʙar megirad)

    [148] Har kasero qiʙlae ast, ki ʙa on ruj meovarad dar namozas. Pas, ej mu'minon, dar amalhoi soistae, ki Alloh ʙaroi sumo dar dini islom farmudaast, pas ʙaroi ʙa co ovardani in xuʙiho ʙisitoʙed. Har co ki ʙosed, Alloh sumoro ruzi qijomat hozir meovarad, ki U ʙar har kore tavonost

    [149] Ej Pajomʙar va az har coe, ki ʙerun savi ʙaroi safar va har vaqte ki irodai namoz kardi, rui xud ʙa coniʙi Mascidulharom kun. Haq hamon ast, ki Parvardigorat ʙa on amr farmuda. Va Alloh az on ci ki mekuned, ʙexaʙar nest

    [150] Va az har coe, ki ʙerun savi, ej Pajomʙar, rui xes ʙa coniʙi Mascidulharom kun. Va har co, ki ʙosed, ej musalmonon, sumo niz rui xes ʙa coniʙi Mascidulharom kuned, to hec kasro, cuz sitamkoron, ʙo sumo ʙahsu mucodalae naʙosad. Ba'd az ruj ovardanaton ʙa sui Mascidulharom ahli zulm va sarkasoni onon hamesa ʙo sumo ʙahsu mucodala kunand, az onho natarsed, az man ʙitarsed to ne'mati xes ʙar sumo komil kunam va ʙosad, ki sumo ʙa sui haq roh ʙijoʙed

    [151] Hamcunon, ki ne'mathojamonro ʙa sumo arzoni namudem, (ja'ne, ruj ʙa coniʙi Ka'ʙa kardan) niz dar mijoni sumo pajomʙare az qavmi sumo firistodem, to ojathoi Moro ʙarojaton ʙixonad va sumoro az sirk va ʙadaxloqi pokiza gardonad va kitoʙu hikmat va ahkomi sar'iat ʙijomuzad va az axʙor va qissahoi pajomʙaroni guzasta on ciro, ki namedonisted, ʙa sumo jod dihad

    [152] Pas Maro jod kuned, to sumoro jod kunam. Maro sipos gued va nosiposii ne'mati Man nakuned. (Dar in ojat Alloh mu'minonro ʙa zikri xud amr kard va ʙar on ʙuzurgtarin mukofotro va'da dod. Va on mukofot madhu sanoi Ust nazdi maloikaho ʙar kasone ki Uro zikr kardaand)

    [153] Ej kasone, ki imon ovardaed, dar hama koraton az Alloh ʙa saʙr kardan ʙar dusvoriju musiʙatho va tarki ma'sijat va gunohho va saʙr kardan ʙar to'atho va nazdik sudan ʙa Alloh va ʙar namoz, ki ʙo on nafs oromis mejoʙad va az kori ʙehajoi va fe'li ʙad insonro ʙoz medorad, madad cued, ki Alloh ʙo saʙrkunandagon ast

    [154] Ej mu'minon, kasonero ki dar rohi Alloh kusta mesavand, murda nahisoʙed. Balki onho dar qaʙrhojason ʙa hajoti maxsuse zindaand va cigunagii in hajotro ʙa cuz Alloh kase nadonad va lekin sumo onro his namekuned. (In ojat dalelest, ki dar qaʙr rohat niz vucud Dorad)

    [155] Alʙatta, sumoro ʙa andake tars va gurusnagi va nuqsoni molho ki ʙa dusvori ʙa dast ovarda mesavad, jo az dast meravad va conho; ʙa faro rasidani marg, jo qatl va kam sudani mevaho meozmoem. Va, ej Pajomʙar, saʙrkunandagonro xaʙari xus deh, ki ʙa saʙaʙi saʙrason dar dunjovu oxirat sodu xurram megardand

    [156] Sifati in guna saʙrkunandagon cunin ast, ki cun musiʙate ʙa onho rasid, guftand: «Mo ʙandagoni Alloh hastem va zeri amru tadʙiri U hastem, on ci xost ʙo mo mekunad va mo ʙa sui U ʙozxohem gardid. Va ʙa'd az on ʙaroi hisoʙu cazo az nav zinda xohem sud»

    [157] Onon, ki soʙiron hastand, salavot va rahmati Parvardigorason ʙar onon ʙod, ki rohjoftagonand

    [158] Safo va Marva az siorhoi dini Alloh hastand. Pas kase, ki qasdi xonai Alloh karda, haci xonaro ʙa coj meovarad jo umra meguzorad, pas, ʙar vaj gunohe nest, ki dar mijoni in har du tavof kunad, ʙalki tavof kardan ʙar vaj vociʙ ast. Har ki ʙa raƣʙati xud amali neke ancom dihad, ʙidonad, ki Alloh sukrguzori donost

    [159] Alʙatta on kasone, ki daleli ravsan va hidojatero, ki Mo furud firistodaem va onro dar kitoʙi Tavrot va Incil ʙajon kardaem, pinhon mekunand. Alloh ta'olo onhoro (ja'ne olimoni jahud va nasoro) ro az rahmati xud dur mekunad va U va cami'i maxluqot onhoro la'nat mekunand

    [160] Magar onhoe, ki az xatogihoi xud tavʙa kardand va xudro isloh kardand va on ci pinhon dosta ʙudand, oskor soxtand, tavʙaasonro mepaziram va Man tavʙapaziru mehruʙonam

    [161] Ba durusti, onon ki imonro inkor kardand va haqro pinhon kardand va ʙar kufrason davom kardand, la'nati Alloh va faristagonu hamai mardum ʙar onho ʙod

    [162] Covidona dar la'natand va dar azoʙason saʙuki doda nasavad va lahzae ʙaroi uzr talaʙidan muxlatason nadihand

    [163] Ej mardum, ma'ʙudi sumo Allohi jagona ast dar zot, nom, sifot, af'ol va parastis va ʙa cuz U hec kas sazovori iʙodat nest. Ma'ʙude ƣajri U nest, ʙaxsojanda ast ʙaroi cami'i xalq va mehruʙon ast ʙo mu'minon

    [164] Ba durusti, dar ofarinisi osmonho ʙinoʙar ʙalandi va vase'ijas va zamin ʙinoʙar kuhu pasti va darjohojas va dar pai jakdigar omadani saʙu ruz va dar kistihoe, ki dar darjo meravand va saʙaʙi naf'i mardumand va dar ʙorone, ki Alloh az osmon furu mefiristad, to zamini murdaro ʙa on zinda sozad va cunʙandagonro dar on parokanda kunad va dar gardonidani ʙodho va aʙrhoi romsuda, ki mijoni zaminu osmonand, dar hamai inho ʙaroi xiradmandone, ki darmejoʙand, nisonahost! Va ʙa in dalelho mefahmand, ki ʙa cuz Alloh hec kas sazovori iʙodat nest

    [165] Bo vucudi in dalelhoi ravsan ʙa'ze az mardum ʙo Alloh sarikone ixtijor mekunand va onhoro ʙo ta'zimu to'at cunon dust medorand, ki gujo Allohand. Hol on ki ta'zimu to'at cuz ʙaroi Alloh ʙa kase jo cize sazovor nest. Vale onon, ki imon ovardaand, qavitarand dar dustii Alloh az dustii kofiron ʙar ma'ʙudoni xud. Zero mu'minon hamai muhaʙʙatro xolis az ʙaroi Alloh medorand va musrikon dar muhaʙʙat sarik qaror medihand. Onon, ki nafsi xudro ʙo sirk zulm kardaand va agar azoʙi oxiratro musohida mekardand, medonistand, ki tanho Alloh doroi hamai quvvat ast va U saxt azoʙkunandaast. On goh ʙa cuz Alloh kasero ma'ʙud namegiriftand va nazdik namesudand

    [166] On goh, kasone, ki pajrav sudaand az kasone, ki pajravi karda ʙudand, ʙezori cujand va azoʙro musohida kunand va pajvandgarihoe, ki az xesovandi va dusti dar dunjo dostand, ʙurida savand

    [167] Va on pajravon gujand: «Kos ʙori digar ʙozmegastem, to on cunon ki az mo ʙezori custaand, az onho ʙezori mecustem. Allox, kirdorhojasonro incunin saʙaʙi hasratason sozad va onho az otas rahoi najoʙand! Va hec goh onho az duzax xoricsavanda nestand»

    [168] Ej mardum, az on cizhoi halolu pokizae, ki Alloh dar zamin ʙarojaton dodaast, ʙixured va rohhoi sajtonro pajravi makuned. Hamono sajton dusmani oskori sumost

    [169] Alʙatta sajton sumoro ʙa hamai ʙadiho va korhoi zist farmon medihad va mexohad, ki dar ʙorai Alloh cizhoe ʙigued, (az halolu harom) ki ʙa on ogoh nested

    [170] Cun ʙa onho mu'minon gujand, ki ʙa on ci Alloh nozil kardaast, pajravi kuned, gujand: «Na, mo ʙa hamon rohe meravem, ki padaronamon meraftand». (ja'ne musrikon) Ojo pajravii padaronason mekunand, agar padaronason ʙefahmu gumroh ʙosand

    [171] Misoli kofiron va do'ijoni onho ʙa sui hidojat va imon misli cuponest, ki ʙa corpojon dod mezanad va ʙim mekunad va hol on ki corpo ma'noi kalomasro namefahmad, cuz nido va sadoi ovozro. In kofiron nosunavo hastand, sadoi haqro namesunavand, gungonand zaʙonason ʙa haq nutq namezanad va kuronand az didani rohi haq va aqlhojason ʙa naf'ason kor namequnad

    [172] Ej kasone, imon ovardaed, az on cizhoi pokizai ʙolazzati halol, ki ruzii sumo kardaem, ʙixured va maʙosed ʙa monandi kofirone, ki pokizahoro harom mehisoʙand va palidihoro halol mesumorand. Va sukri ne'mathoi ʙuzurgi Alloh, ʙo dil va zaʙon kuned. Agar sumo amri Uro ʙa co ovarda ʙosed va tanho Uro iʙodat kuned va ʙa U sarik naored

    [173] Alʙatta Alloh ʙar sumo harom gardonidaast, on cizero ki ʙar sumo zarar meorad, ʙa monandi xudmurda, xun va gusti xuk va on ciro, ki dar vaqti zaʙh nomi ƣajri Alloh ʙar on ʙixonand. Va az fazlu rahmati Alloh ast ʙar sumo, ki muʙoh gardonid xurdani cizhoi haromsudaro, hangome ki macʙur savad, ʙa qadri zarurat va az had naguzaronad, pas ʙar vaj gunohe nest. Ba durusti, Alloh omurzanda va ʙaxsojanda ast

    [174] Onon, ki pinhon medorand az sifathoi Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam va haqiqathoi digarero, ki Alloh dar kitoʙ nozil kardaast va onro ʙo ʙahoi andake az moli dunjo mefurusand. Ba ivazi in korason dar ruzi qijomat sikamhoi xudro az otas pur mesozand. Alloh ʙa onho suxan namegujad va onhoro pok namesozad va ʙaroi onho azoʙi alamnok ast

    [175] Inho gumrohiro ʙa coi hidojat va azoʙro ʙa coi omurzis xaridand. Ci guna cur'at mekunand ʙa saʙr kardan dar otasi duzax?! Alloh az in iqdomason dar taaccuʙ mesavad. Pas, ej odamon, az cur'at va saʙri onon taaccuʙ kuned

    [176] In azoʙero, ki onon sazovor sudand, ʙa saʙaʙi on ast, ki ʙa kitoʙi ʙar pajomʙaras furud ovardai Alloh kofir sudand. Va onon, ki dar kitoʙ ixtilof kardand va ʙa ʙa'ze kitoʙ imon ovardand va ʙa ʙa'zeas kufr ovardand, hamono onho dar muxolifati dur az haq hastand

    [177] Nazdi Alloh neki on nest, ki dar namoz rui xud ʙa coniʙi masriqu maƣriʙ kuned, ʙalki nekukor kasest, ki ʙa Allohi jagona, ki sariku monand nadorad va ruzi qijomat va faristagon va kitoʙi Alloh va pajomʙaron imon ovarad. Va moli xudro, ʙo on ki dustas dorad, ʙa raƣʙati xud ʙa xesovandonu jatimon va darmondagonu musofiron va gadojonu ƣulomon ʙuʙaxsad. Va namoz ʙiguzorad va zakoti farzsudaro ʙidihad. Va niz kasone hastand, ki cun ahde meʙandand, ʙa on vafo mekunand. Va onon, ki dar tangdastivu ʙemori va hangomi cang saʙr mekunand, inho rostgujon va parhezgoronand

    [178] Ej kasone, ki imon ovardaed, (dar ʙorai kustagone, ki qasdan kusta sudaand) ʙar sumo qasos muqarrar sud: ozod dar ʙaroʙari ozod va ʙanda dar ʙaroʙari ʙanda va zan dar ʙaroʙari zan. Pas har kas, ki az coniʙi ʙarodari xud afv gardad, ʙojad, ki ʙo xusnudi az pai adoi xunʙaho ravad va onro ʙa tarze neku ʙeta'xiru nuqson ʙa u pardozad. In hukm saʙukivu rahmest az coniʙi Parvardigoraton. Pas kase, ki ʙa'di avf kardanas va hunʙahoro giriftanas, qotilro kusad, ʙaroi u azoʙi dardovar va otasest dar oxirat

    [179] Va ej xiradmandon, sumoro dar qasos kardan zindagist. Bojad ki ʙitarsed va parhezgor saved

    [180] Alloh farz gardonid, har vaqte ki ʙar jake az sumo nisonahoi marg faro rasad va mole ʙar coj guzorad, muqarrar sud, ki dar ʙorai padaru modar va xesovandon az rui insof vasijat kunad. Pas tark nakunad dar vasijatas faqirro va ʙidihad sarvatmandro . Va in soistai parhezgoron ast

    [181] Pas har kas, ki on vasijati majitro ʙisnavad va on goh digargunas sozad, gunohas ʙar on kasest, ki onro digargun soxtaast. Hamono Alloh mesunavad vasijati sumoro va medonad on ciro, ki maxfi medored dar dil; (ʙa majl kardan sui haq va adl jo zulmu haloki)

    [182] Gar kase donad, ki vasijatkunandae dar vasijati xud dur ast az haq, xoh qasdan ʙosad jo sahvan va nasihat kunad vasijatkunandaro ʙa adl va u nasihatro qaʙul nakunad, pas agar islohe mijoni onon pardozad, ʙa taƣjir dodani vasijat to muvofiqi sari'at savad murtakiʙi gunohe nasudaast. Ba durusti Alloh omurzandai mehruʙon ast

    [183] Ej kasone, imon ovardaed, ruza dostan ʙar sumo farz sud, hamcunon ki ʙar kasoni pes az sumo ʙuda, farz suda ʙud. Bojad ki az Parvardigoraton ʙitarsed, va ʙajni xudaton va gunohojaton qal'ae az to'atu iʙodati U qaror dihed

    [184] Ruzhoi ʙasumor ruza dostanas ʙar sumo farz sudaast. Har kas, ki az sumo ʙemor jo dar safar ʙosad va ruzadori ʙa u vaznini kunad, pas ruzaasro ʙixurad ʙa hamon adade, ki ruzaasro xurd az ruzhoi digar ruza ʙidorad. Va onon, ki tavonoii ruzaro nadorand, monandi pirsolon, ʙemorone, ki umedi siforo nadorand har ruzro ʙa ta'om dodani miskine ʙozxarand, ja'ne fidja ʙidihand. Va har ki ʙa ixtijor dar on ʙijafzojad, ʙarojas ʙehtar ast. Va ruza ʙarojaton ʙehtar ast, garcande ʙo masaqqat ʙosad az fidja dodan, agar sumo manzalati ʙuzurgii ruzaro dar nazdi Allohi ta'olo medonisted

    [185] Mohi Ramazon on ast, ki dar vaj Qur'on hamcun rahnamo ʙaroi mardum va suxanoni ravsan az hidojat va cudokunandai haqqu ʙotil furud ovarda sud. Pas har kas, ki az sumo in mohro darjoʙad, ʙojad ki dar ruzhoi on moh ruza ʙidorad. Va har kas, ki ʙemor jo dar safar ʙosad, ʙaroi u ruxsat ast ruza nadorad, ʙa'd az on ʙaroi vaj ʙa sumorai on ci favt sud, az ruzhoi digar ruza dostanas lozim ast. Alloh dar sari'ati xud ʙaroi sumo osoniro mexohad va ʙa sumo dusvori va masaqqatro namexohad va mexohad, ki iddaro komil sozed. Va dar idi Ramazon pas az adoi ruza Allohro ʙo takʙir jod kuned va ʙar hidojatjoftanaton Uro ʙuzurg dored va ʙar tavfiqe, ki ʙa sumo arzoni namudaast, sukrguzor ʙosed

    [186] Ej Muhammad, cun ʙandagoni Man dar ʙorai Man az tu ʙipursand, Man ʙa onho nazdikam va ʙa nidoi kase, ki Manro ʙixonad, cavoʙ mediham. Pas Manro dar on ci ki onhoro farmudaam va az on ci ki onhoro man' namudaam, ito'at kunand. Va ʙa Man imon orand. Bosad, ki rohi oʙodii dinu dunjoasonro darjoʙand

    [187] Alloh dar saʙhoi mohi Ramazon ʙarojaton hamʙistari ʙo hamsaronatonro muʙoh gardonid. Onho pusis va hifzi sumojand va sumo niz pusis va hifzi onho hasted. Alloh medonist, ki sumo ʙo nafsi xud xijonat mevarzed, ʙo muxolifati haromkardai Alloh dar saʙhoi Ramazon ʙo hamʙistari kardanaton ʙo hamsaron, pas tavʙai sumoro paziruft va sumoro afv kard va amrro ʙa sumo vase' gardonid. Aknun ʙo onho hamʙistar saved va on ciro ki Alloh ʙar sumo muqaddar gardonidaast, talaʙ kuned (az farzand) va ʙixuredu ʙijosomed to ravsanii suʙh dar torikii saʙ oskor savad. Va ruzaro to furu raftani oftoʙ ʙa saʙ ʙirasoned. Va cun dar mascid ʙa e'tikof nisasted, ʙo hamsaron hamʙistar nasaved. In hudud farmoni Alloh ast, ʙa on nazdik masaved. Alloh ojot va ahkomi xudro incunin ʙajon mekunad, ʙosad, ki ʙa parhezgori ʙirasand

    [188] Molhoi jakdigarro ʙa nohaq (ʙa monandi qasami ʙar duruƣ, ʙa zuri giriftan, duzdi, pora...) maxured va amvoli xudro ʙa risvat ʙa hokimon madihed, to ʙad-on saʙaʙ molhoi guruhi digarro ʙa nohaq ʙixured. Va sumo xud harom ʙudani inro medoned

    [189] Az tu, ej Pajomʙar, dar ʙorai hilolhoi moh mepursand, ʙigu: Alloh onro nisona gardondast ʙaroi donistani mardum vaqthoi iʙodati xudro, ʙa monandi rasidani vaqti ruza va hac va muomilotason. Va nakukori on nest, ki az pust ʙa xonaho daroed, vale nakukori rohi kasonest, ki parhezgor ʙosand va az darho ʙa xonaho darojand. Binoʙar in Alloh xaʙar dod, ki in nekukori nest va Alloh in korro masru' nakardaast. Balki nekukori on ast, ki az Alloh ʙitarsad va az gunoh dur savad. Va dar hama holat az Alloh ʙitarsed, to rastagor saved

    [190] Ej mu'minon, dar rohi Alloh ʙo kasone cang kuned, ki ʙo sumo cang mekunand, va az had naguzared (ʙa monandi kustani zanon, devonagon, kudakon, rohiʙon va kustani hajvonot va ʙuridani daraxton). Zero Alloh az had guzarandagonro dust nadorad

    [191] Har co, ki onho musrikonro ʙijoʙed, ʙikused va az on co, ki sumoro ʙerun kardand, (ja'ne, az Makka) ʙerun kuned, ki fitna; kufr, sirk va pesi rohi islomro ʙastan az qatl saxttar ast. Va dar Mascidulharom sumo ʙo onho cang sar nakuned, to on goh, ki ʙo sumo cang sar nakunand. Va agar ʙo sumo dar Mascidulharom cangidand, pas onhoro ʙikused, ki in ast cazoi kofiron

    [192] Va agar ʙozistodand az kufr va cangidan ʙo sumo dar nazdi Mascidulharom va doxili imon sudand, pas ʙa durusti Alloh omurzanda va mehruʙon ast

    [193] Ej mu'minon, ʙo musrikoni sitamgar ʙardavom ʙicanged, to digar fitnae ʙaroi musalmonon ʙoqi namonad va din tanho dini Alloh savad. Pas, cunon ki in maqsad hosil sud, na kustor hast na cang. Pas agar onho az cangidan ʙo sumo dar Mascidulharom ʙozistand, sumo ʙo onho tacovuz nakuned va har kase, ki sitam karda ʙosad, ʙa andozai sitame, ki kard, cazo doda mesavad

    [194] Cangidani sumo, ej mu'minon ʙo musrikon dar mohe, ki Alloh cangidanro dar on harom kardaast, cazoest ʙarojason dar on moh, ja'ne, har cize ki mavridi ehtirom qaror girad az mohi harom, sahri harom va tamomi cizhoe, ki sari'at ʙa takrimi on amr kardaast, pas har kas ʙa in muqaddasot va muharramot ʙehurmati kunad, az u qasos girifta mesavad. Binoʙar in kase dar mohi harom ʙicangad, ʙo u cang xohad sud. Va az Alloh ʙitarsed va ʙidoned, ki U ʙo parhezgoron ast

    [195] Ej mu'minon, hamesa dar rohi Alloh ʙaroi nusrati dinas va cihod dar rohi U xarc kuned va xudatonro ʙa dasti xes az tarki cihod dar rohi Alloh va xarc nakardan dar rohi Alloh ʙa halokat majandozed va neki kuned (dar xarc kardan va to'at) va amalatonro xolis ʙaroi Alloh kuned, ki Alloh ahli ixlos va nekukoronro dust medorad

    [196] Hac va umraro ʙaroi Alloh komil ʙa coj ored. Va agar sumo az hac ʙozdosta saved, ʙa monandi qasdi dusman jo ʙemori on qadar, ki mujassar ast, az sutur jo gov jo gusfand qurʙoni kuned (ʙa qasdi nazdik sudan ʙa Alloh) va sar matarosed, vaqte ki dar roh ʙozdosta sudaed, to qurʙonii sumo ʙa qurʙongohas ʙirasad. Ba'd az ancomi on az ehrom ʙaromadanaton halol mesavad. Hamcunon ki Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) dar Hudajʙija ancom dodand. Ba'd az on sarasro metarosad. Ammo saxse, ki dar Haram ast, qurʙonias ʙa co nameojad, magar dar Haram. Vaqti on ruzi id ast, ruzi dahumi mohi zulhicca va se ruzi ʙa'di on az ajjomi tasriq. Jo agar saras zaxm jo saʙus dosta ʙosad, pas ʙaroi u coiz ast, ki sari xudro ʙitarosad, ammo ʙaroi u lozim ast, ki fidja ʙidihad va fidjaas se ruz ruza giriftan jo ƣizo dodan ʙa sas miskin va jo zaʙhi hajvone ast, ki ʙaroi qurʙoni coiz ast va u az mijoni in cizho jakero intixoʙ menamojad. Ammo zaʙh kardan ʙehtarast. Va cun emin suded; va har ki ʙa saʙaʙi adoi umra to vaqti hac ʙahravar sud, on qadar ki uro mujassar ast, qurʙoni kunad. Va har kiro qurʙoni mujassar nasud, se ruz dar hac ruza ʙidorad va cun az hac ʙa ahli xud ʙozgardad, haft ruz ruza ʙidorad, to dah ruzi komil savad. Va lozim ast, ki dah ruz ruzaro ʙidorad. Va in hukm (ja'ne qurʙoni va ruza dostan) ʙaroi kasest, ki az mardumi Makka naʙosad. Az Alloh ʙitarsed va amru nahji Uro ʙa co ored va ʙidoned, ki Alloh ʙa saxti uquʙat mekunad saxsero, ki muxolifi amri U savad

    [197] Hac dar mohhoi mu'ajjanest. Ja'ne, savvol, zulqa'da, va dahai avvali zulhicca. Pas har kiro hac vociʙ gardid, dar on mohho, in farizaro ado kunad, pas ʙojad dar vaqti hac cimo' nakunad va fisqe az u sar nazanad va xusumat nakunad. Va ʙerun omadanas az to'ati Alloh harom va ʙo ham munoqisa kardanas ʙa ƣazaʙ va karohijat meancomad. Har kori neke ancom medihed, Alloh az on ogoh ast. Har jakero ʙar amalas cazoi kofi medihad. Va ʙaroi nafsi xes tusa kuned, ki ʙehtarini tusaho parhezgorist. Ej sohiʙxiradmandon, az Man ʙitarsed

    [198] Agar ʙa hangomi hac talaʙ kuned ruziero az Parvardigoraton ʙo foida ʙurdan az savdo dar ajjomi hac, gunahgor nasudaed va cun ʙa'di guruʙi oftoʙ az Arafot ʙozgastaed, Allohro dar Mas'arulharom ʙo tasʙehu takʙir va du'o jod kuned, ki sumoro ʙa rohi rost hidojat farmud, haroina pes az in az on gumrohon ʙuded, haqro namedonisted

    [199] Sipas az on coe, (az Arafot) ki ommai mardum az zamoni Iʙrohim to imruz az on ʙoz megardand, ʙozgarded. Va az Alloh omurzis ʙixohed, to gunohatonro ʙijomurzad. Ba durusti, ki U omurzandai mehruʙon ast

    [200] Cun iʙodati xudro purra ʙa coj ovarded, Allohro ʙestar jod kuned, hamcunon ki padaroni xesro jod mekarded. Guruhe az mardum maqsadason dunjo ast faqat, megujand: «Ej Parvardigori mo, moro dar dunjo cize ʙideh: az salomati, mol va farzand». Inhoro dar oxirat nasiʙe nest

    [201] Va ʙa'ze az mardum (guruhi mu'minon) megujand: «Ej Parvardigori mo, moro dar dunjo tandurusti, rizq, ilmi naf'ovar, zani soleha va amali soista va ƣajra az umuri dinu dunjo va dar oxirat cannatatro ʙideh va az azoʙi duzaxat moro nigoh dor»

    [202] Inho (mu'minoni du'ocu) az on ci xostaand, ʙa saʙaʙi amalhoi soistaason ʙa savoʙi ʙuzurge ʙahramand mesavand. Va Alloh amalhoi ʙandagonasro zud ʙa hisoʙgirandaast

    [203] Allohro dar ruzhoi ʙosumor ja'ne, ajjomi tasriq: ruzhoi jozdahum va duvozdahum va senzdahumi dahai mohi zulhicca jod kuned. Va har ki dar du ruz sitoʙ kunad va az Mino qaʙl az ƣuruʙi oftoʙi ruzi duvozdahum, ʙa'd az ramji cimor gunohe ʙar vaj nest; va har ki ta'xir kunad, saʙ ʙimonad dar Mino va ruzi senzdahum ramji cimor kunad, pas gunohe nest mar kasero, ki dar haci xud taqvoro pesai xud girift. Lekin ta'xir kardan afzaltar ast. Zero on tusaest dar iʙodat va iqtido ʙa fe'li Pajomʙari Alloh sallallohu alajhi va sallam. Az Alloh ʙitarsed, ej musalmonon, va dar amalhoi xes muroqiʙat namoed va ʙidoned, ki ʙaroi hisoʙu cazo hamagon ʙa pesgohi U gird meoed

    [204] Ba'ze az mardum, (az munofiqon) kase hast, ki suxani u roʙita ʙa zindagii in dunjoro dorad na oxiratro, turo, ej Muhammad, dar taaccuʙ meorad va u ʙo qasami xud ʙajon medorad. Bar on ci dar dilas az muhaʙʙati islom va Alloh hast, guvoh meorad. Balki cur'at karda ʙo suxani duruƣ ʙa Alloh guvohii ʙar haq medihad, hol on ki u az saxttarin dusmanoni islom va musalmonon ast

    [205] Va cun az pesi tu, ej Muhammad, ʙozgardad, dar zamin ʙisitoʙad, fasod kunad va kistzorho va corpojonro noʙud sozad va Alloh taʙohkoriro dust nadorad

    [206] Va cun ʙa on munofiqi fasodkor gujand, ki az Alloh ʙitars va az azoʙi U hazar kun, dar rui zamin fasod makun. Nasihatro qaʙul namekunad, ʙalki uro kiʙr va odati cohilijat ʙa gunoh meʙarad. Pas cahannam uro ʙasandaast; va hamono on ʙad coest

    [207] Ba'ze az mardum ʙaroi custani xusnudii Alloh coni xesro dar rohi U va ʙaco ovardani to'atas fido mekunand. Alloh ʙar in ʙandagon mehruʙon ast va ʙo zudi va ʙo muhlat ʙandagoni mu'minasro dar rahmatas qaror medihad va ʙehtarin mukofotro ʙa onho ato mekunad

    [208] Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙa Alloh, ki Parvardigori sumost va ʙa Muhammad, ki pajomʙari sumost va ʙa islom, ki dini sumost hamagon ʙa islom daroed va ʙa cami'i ahkomi U amal kuned va cizero az on tark makuned va rohhoero, ki dar on sajton sumoro ʙa ma'sijat da'vat menamojad, pajravi nakuned, zero ki u dusmani oskori sumost, pas az u hazar kuned

    [209] Va agar istiʙoh karded va murtakiʙi gunoh suded, pas az in ki dalelhoi oskor (az ilmu jaqin) pesi sumo omad va ʙovari hosil karded, pas ʙidoned, ki Alloh aziz ast dar mulki xud va hakim ast dar amru nahjjas va har cizero dar coi munosiʙas meguzorad

    [210] Ojo in fasodkoron va pajravoni rohhoi sajton ʙa'di ʙarpo sudani dalelhoi ravsan muntaziri on hastand, ki ruzi qijomat Alloh ʙo faristagon dar zeri sojaʙone az aʙr nazdason ʙijojad va mijoni ʙandagonas ʙa adl hukm namojad va kor ʙa ancom rasonida savad? Hol on ki hamai korho ʙa sui Alloh ʙarmegardand

    [211] Ej Muhammad, az ʙani Isroil ʙipurs, ki kasone, ki ʙa sui tu sarkasi mekunand, ci nisonahoi ravsane dar kitoʙhojason ʙa onho dodem, ki onhoro ʙa sui haq rohnamoi mekunad pas ʙa tamomi onho kofir sudand va az on ruj toftand va ojoti Uro taƣjir dodand. Har kas, ki ne'matero, ki Alloh ʙa u ato kardaast, digargun sozad, ʙidonad, ki uquʙati U saxt ast

    [212] Baroi kofirone, ki vahdonijati Allohro inkor namudand, zindagii incahoni va on ci ki dar on az sahvat va lazzatho hast, dar casm va dilhojason zinnat doda sudaast va mu'minonro masxara mekunand. Onon, ki az Alloh metarsand, dar ruzi qijomat ʙolotar az kofiron hastand va Alloh mu'minonro ʙa olitarin daracahoi cannat doxil mekunad va kofironro ʙa pasttarin taʙaqahoi duzax furud meorad. Va Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙehisoʙ ruzi medihad

    [213] Mardum jak ummat ʙudand va imon ʙa Alloh dostand ʙa'd az on dar dinason ixtilof kardand, pas Alloh pajomʙaroni xusxaʙardihanda va tarsonandaro ʙifiristod va kase, ki Allohro ito'at kunad, doxili ʙihist savad va kase ʙa Alloh kofir savad va Uro nofarmonʙardori kunad, doxili duzax savad. Va Alloh ʙar pajomʙaron kitoʙhoi ʙarhaq nozil kard, to on kitoʙ dar on ci mardum ixtilof dorand, mijonason hukm kunad, vale dar amri Muhammad sallallohu alajhi va sallam ixtilof nakardand, magar kasone, ki ʙa onho kitoʙi Tavrot nozil suda ʙud va ixtilofason ʙa saʙaʙi zulm va hasadason ʙud. Ahli kitoʙ on ciro ki dar kitoʙason nozil suda ʙud (az huccatho va ahkom), medonistand. Pas Alloh ʙa rahmati xud mu'minonro ʙa on haqiqate, ki dar on ixtilof kardand, roh namud. Va Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa rohi rost hidojat mekunad

    [214] Ej mu'minon ojo gumon karded, ki voridi ʙihist saved, hol on ki hanuz on ci ʙa mu'minone, ki pes az sumo ʙudand, omad va ʙaroi sumo najomadaast? (Ba monandi kamʙaƣali, kasali, tars va ʙim.) Onho ducori saxti va zijon sudand va pareson gastand, to on co ki Pajomʙar va mu'minone, ki hamrohi u ʙudand, ʙaroi zudtar omadani jorii Alloh meguftand: "Erii Alloh kaj xohad rasid". Ogoh ʙosed, ki jorii Alloh nazdik ast

    [215] Ej Muhammad, sahoʙagon az tu mepursand, ki az kadom nav'i molhojason nafaqa kunand? Ba onho ʙigu: Nafaqa kuned az moli poki haloli xud. Avval nafaqai xud ʙaroi padaru modar va xesovandonu jatimon va miskinonu musofiron ʙosad va har kori neke, ki kuned, Alloh ʙa on ogoh ast»

    [216] Alloh ʙar sumo ej mu'minon cang ʙo kufforro farz gardond. Vale cang dar taʙiati sumo nopisandida ast; (az saʙaʙi masaqqat va ʙisjor xatarnok ʙudanas). Va sojad ki sumo cizero noxus dored va hol on ki vaj ʙaroi sumo ʙehtar ʙosad; va sojad ki sumo cizero dust dored va hol on ki vaj ʙaroi sumo ʙad ʙosad. Va Alloh medonad ci ʙehtar ast ʙaroi sumo va hol on ki sumo onro namedoned

    [217] Musrikon turo, ej Pajomʙar, az cang kardan dar mohi harom mepursand. Bigu: Cang kardan dar on moh gunohi ʙuzurge ast. Ammo kofir sudanaton ʙa Alloh va ʙa Rasuli U va dinas va ʙozdostani mardum az rohi Haq va Mascidulharom va ʙerun rondani Pajomʙar va muhociron az on co dar nazdi Alloh gunohi ʙuzurgtar ast va fitna kardan az qatl ʙuzurggar ast. Onho hamesa ʙo sumo mecangand, to agar ʙitavonand, sumoro az dinaton ʙozgardonand. Az mijoni sumo kase onhoro, ito'at kard va az dini xud ʙozgast va kofir ʙimirad, amalhojas dar dunjo va oxirat noʙud suda, covidona dar cahannam ʙoqi ʙimonad

    [218] Kasone, ki imon ovardaand ʙa Alloh va Rasuli U va ʙa dasturi U amal kardand va onon, ki dijori xudro tark kardaand va dar rohi Alloh cihod namudand, ʙa rahmati Alloh umedvorand va Alloh omurzandaast ʙandagoni mu'minasro va ʙa onho mehruʙon ast

    [219] Ej Pajomʙar, turo musalmonon az saroʙ va xaridu furusi on va az har cize ki xurdani jo nusokii mastkunanda ast va aqlro mepusonad va az hukmi qimor mepursand. Bigu: Dar onho zarar va fasodi ʙisjorest; (dar din, dunjo, aql va molho) va dar on foidahoest ʙaroi mardum, az cihati kasʙ kardani molho va ƣajraho. Va gunohason az naf'ason ʙestar ast, zero az zikri Alloh va namoz ʙoz medorad va dusmaniju ʙadʙiniro ʙajni mardum voqe' mekunad va molro noʙud mesozad. Va az tu mepursand: ci qadar nafaqa kunand? Bigu: On ci ki az hocati zaruri zijod ast. Alloh ojot va sari'ati xudro incunin ʙaroi sumo ravsan ʙajon mekunad, ʙosad, ki dar kori dunjo va oxirat ʙijandesed

    [220] Turo, ej Pajomʙar, az jatimon mepursand: ci guna hamzisti kunand ʙo onho dar zindagiason? Bigu: Ba saloh ovardani kori onho ʙehtar ast. Va agar ʙo onho hamzisti dar xurdaniho va muomilaho mekuned, pas onho ʙarodaroni sumoand. Alloh fasodkorro az islohgar ʙozmesinosad va agar xohad ʙar sumo saxt megirad, ki Alloh azizu hakim ast

    [221] Zanoni musrikaro to imon najovarand, ʙa zani magired, va ʙidoned, ki kanizi mu'minae, ki uro na mol astu na saraf, ʙehtar az zani ozodi musrika ast, garci sumoro ʙa taaccuʙ ovarad. Va ʙa mardoni musrik zani mu'minaro (xoh ozod jo gulom ʙosad) nadihed, to in ki imon ʙa Alloh va Rasuli U ʙijovarand. Va ʙidoned gulomi mu'min ʙo kamʙaƣalias ʙehtar ast az mardi ozodi musrik, garci sumoro ʙa taaccuʙ ovarad. Inho zanon va mardoni musrik dar guftor va kirdor va holoti xud mardumro ʙa cahannam da'vat mekunand. Pas hamzisti va omezis ʙo onho xatarnok ast va on xatari dunjavi nest, ʙalki ʙadʙaxti va saqovati hamesagi ast. Va Alloh ʙandagonasro ʙaroi ʙa dast ovardani ʙihist va omurzisi xes faro mexonad. Va ojoti xudro oskor ʙajon mekunad, zarur ast, ki ʙijandesand

    [222] Va turo az hajzi zanon mepursand. Ba onho ʙigu ej Pajomʙar: hajz nopokist. Pas dar ajjomi hajz az zanon duri ʙigired va ʙa onho nazdik masaved to xunason ʙoz istad. Va cun pok sudand, az on co, ki Alloh farmon dodaast, ʙo onho nazdiki kuned. Hamono Alloh kasonero, ki hamesa az gunohonason tavʙa mekunand, dust dorad va kasonero dust medorad, ki xudro az gunohon dur va pok megardonand

    [223] Zanonaton kistzori sumo hastand, pas har tavre ki dust dored, ʙo zanonaton aloqa kuned, (ammo aloqa dar coe, ki Alloh halol farmudaast, ja'ne coe, ki farzand ʙa dunjo meojad.) Va ʙo ʙa co ovardani korhoi xuʙ ʙa Alloh nazdiki cued. Va dar hamai holat az Alloh ʙitarsed. Va ʙidoned, ki hatman sumo U ta'oloro xohed did. Va mu'minonro muƶda deh az cizhoe, ki onhoro dar oxirat xursand mekunand

    [224] Allohro vasilai savgandhoi xes qaror madihed, to ʙo in ʙahona az nekukorivu taqvo va isloh dar mijoni mardum ʙozisted, Ja'ne, naʙojad qasamhoi onho mone'i ʙaroi ancomi korhoi xuʙ va parhez az korhoi ʙad va islohi ʙajni mardum ʙosad. Pas ʙo in ʙahona huccat meovared, ki ʙo Alloh qasam xurdaed, ki onro icro namekuned. Balki qasamxuranda korhoi xuʙ ancom dihad va ʙar qasami xurdaas kaforat dihad va in amalro odati xud nagardonad, ki Alloh suxanoni sumoro mesunavad va ʙa ahvoli sumo donost

    [225] Alloh sumoro ʙa saʙaʙi savgandhoi ʙehudae, ki ʙar zaʙonaton meojad, cazo namedihad, ʙalki sumoro ʙa on ci dilhojaton qasd kardaast, cazo medihad. Alloh omurzandaast on kasero, ki tavʙa kardaast va purʙardor ast, zud ʙa cazo namegirad kasonero, ki nofarmonʙardorii U mekunand

    [226] Baroi kasone, ki savgand mexurand, ki ʙo zanoni xes hamʙistari namekunand, ʙojad cor moh intizori ʙikasand. Pas agar qaʙl az cor moh ʙoz ojand, Alloh gunohasonro omurzandaast va ʙa onho mehruʙon ast

    [227] Va agar qasdi taloq kardand, ʙo ʙahonai qasam xurdan va tarki cimo' kardanason Alloh ʙa suxanonason sunavo va ʙa maqsadhojason donost va onhoro ʙar in kirdorason cazo medihad

    [228] Bojad, ki zanoni taloqsuda to se ʙor pok sudan, az savhar kardan ʙozistand. Zero ʙidonand, ki dar rahmi u farzande nest. Baroi zan ravo nest, ki dar in muddat ʙa savhar ʙarojad, to zamone, ki idda ʙa pojon narasad. Va agar ʙa Alloh va ruzi qijomat imon dorand, ravo nest, ki on ciro, ki Alloh dar rahmi onon ofaridaast, jo dar holati hajz hastand, pinhon dorand. Va savharonason agar qasdi isloh dorand, ʙa ʙozgardondani onho dar in muddat sazovortarand. Va ʙaroi zanon haqqest va hamcunon ki mardon ʙar zanon haqqe dorand, ki ʙojad ʙa tavri soista ado namojand. Va mardon ʙar zanon daracai ʙartari dorand az suhʙati nek, zindagii xuʙ, sarvari dar xona va sohiʙi taloq hastand. Allohi ʙuzurg doroi izzatu qahr ast va hakim ast, har cizero dar coi munosiʙi xud meguzorad

    [229] Taloq du ʙor ast. Alloh hukm mekunad, pas az har taloq, metavonad mard zanro ʙa zindagii xuʙi zanosui ʙozgardonad, jo ʙa neki raho kunad. Va ej savharon, ʙaroi sumo halol nest, ki az on ci ʙarojason dodaed, (az mahr) ʙoz pas ʙigired, magar in ki du taraf ʙitarsand, ki natavonand hududi Allohro ʙar po dorand. Dar in holat amrasonro ʙa sarparastoni xud peskas menamojand. Pas agar sarparaston tarsidand, ki on du natavonand hududi Allohro ʙarpo dorand, pas gunohe ʙar onho nest, ki zan dar muqoʙili talaʙi taloqas fidja va ivaze ʙipardozad. In hududi Ilohi ast, ki cudo mekunad ʙajni halolu harom. Pas az on tacovuz nakuned va kase az hududi Ilohi tacovuz kunad, pas onho sitamkorand

    [230] Pas agar ʙoz zanro taloq dod, (ja'ne taloqi sejum) digar ʙar u halol nest, to on ki ʙa nikohi mardi digare darojad (va ʙo on mard cimo' kunad va na ʙa nijati halol kardani zan ʙaroi savhari avvalaas), va har goh on mardi digar zanro taloq dihad, jo savhari zan ʙimirad va iddaas ʙa oxir rasad, pas ʙar u gunohe nest, ki ʙar savhari avvalaas ʙa nikohi nav ʙozgardad, agar medonand, ki hududi Allohro riojat mekunand, ʙozgastasonro gunohe nest. Inho hududi Alloh hastand va onhoro ʙaroi mardume, ki ahkom va hududi Uro medonand, ʙajon medorad

    [231] Va cun zanonro taloq doded va ʙa pojoni iddai xud nazdik sudand, pas jo onhoro ʙa xuʙi nigoh dored va jo ʙa xuʙi raho kuned va hargiz onhoro ʙaroi ozor va zijon rasondan nigoh nadored, to az had tacovuz kuned va har kase cunin kunad, ʙar xud sitam kardaast. Va ojot va farmudahoi Allohro ʙa tamasxur va ʙozi nagired, zero dar in koraton az halol guzasta voridi harom mesaved. Va ne'mathoi Allohro sukr kuned va on ci az Kitoʙ va Sunnat ʙaroi sumo nozil kardaast va sumoro ʙa on pand medihad, ʙa jod ovared va az Alloh ʙitarsed va ʙidoned, ki Alloh ʙar har cize donost

    [232] Va cun zanonro taloq doded va ʙa pojoni iddai xud rasidand, onhoro az in, ki ʙa savharoni (qaʙlii) xud izdivoc kunand man' nakuned. (Ja'ne savharas xost ʙo u izdivoc kunad va zan ham muvofiqat kunad, ʙaroi sarparasti zan az tarafi padar va ƣajra coiz nest, ki ʙa saʙaʙi xasmgin ʙudan ʙar savhar zanro az izdivoc ʙo u man' kunand.) In hamon cize ast, ki har kas az sumo, ki ʙa Alloh va ruzi oxirat imon dosta ʙosad, ʙa on pand doda mesavad. On ʙarojaton poktar va ʙehtar ast. Va Alloh medonad dar ci hast nekʙaxtii sumo va sumo onro namedoned

    [233] Modaron ʙojad farzandoni xudro du soli komil sir dihand, in ʙaroi kase ast, ki mexohad muddati sir dodanro komil kunad. Va ʙar kase, ki farzand ʙaroi u tavallud sudaast, (padar) lozim ast xurok va pusoki modaronro ʙa tavri soista (ja'ne tiʙqi sari'at va urfijat) faroham kunad, zero Alloh hec kasro cuz ʙa andozai toqatas vazifador namekunad. Hec modar naʙojad ʙa xotiri farzandas zijon ʙuʙinad va hec padare niz naʙojad ʙa xotiri farzandas zijon ʙuʙinad. Va ʙar vorisi farzand cunin ciz (nafaqa) lozim ast. Va agar padar va modar ʙo rizojat va masvarati hamdigar xostand farzandro az sir cudo kunand, gunohe ʙar onho nest va agar xosted dojai sirdihie ʙaroi farzandoni xud ʙigired, gunohe ʙar sumo nest, ʙa sarte, in ki on ciro ki ahd karded, pardoxt kuned va az Alloh ʙitarsed va ʙidoned, ki Alloh ʙa on ci mekuned, donost

    [234] Va kasone az sumo, ki ʙimirand va zanonero ʙar coj meguzorand, ʙojad, ki zanon cor moh va dah ruz intizor ʙikasand va ʙojad az xonai savharason ʙerun naojand va xudro zinnat nadihand va ʙa savhar naʙarojand va cun iddai xudro ʙa pojon rasondand ʙar sumo gunohe nest -ej sarparastoni zanho- dar on ci ki onho muvofiqi sari'at dar ʙorai xud ancom dihand (ja'ne ʙa savhar ʙaromadan). Va Alloh ʙa on ci mekuned, ogoh ast va ʙar amalhojaton sumoro cazo medihad

    [235] Va ʙaroi sumo gunohe nest, -ej mardon- ki ʙa tavri kinoja az zanon xostgori kuned va jo dar dilhojaton ʙa zani giriftani onhoro pinhon namoed, Alloh medonad, ki sumo hargiz ʙo xomus nisastanaton az onho saʙr natavoned kard, ʙalki onhoro jod mekuned, Az hamin saʙaʙ jod kardani onhoro ʙa tavri kinoja va pinhon dostan dar xud muʙoh gardond, vale ʙa onho va'dai pinhoni nadihed, (monandi zino jo guftugu kardan ʙaroi xonadori dar ajjomi iddaason,) magar in ki suxani neku ʙigued va tasmim ʙa aqdi nikoh nagired, to vaqte ki idda ʙa pojon rasad va ʙidoned, ki Alloh medonad on ciro ki dar dilaton hast. Pas az U ʙitarsed va ʙidoned, ki Alloh omurzgor ast ʙa kasone, ki az gunohi xud tavʙa mekunand va mehruʙon ast, zud ʙa cazoi ʙad namegirad

    [236] Bar sumo - ej guruhi savharon - gunohe nest, ki zanonro pes az hamxoʙi va pes az ta'ini mahrija taloq dihed, (garci in kor ʙoisi past sudani saxsijati zan megardad, ammo ʙo dodani mahr cuʙron mesavad). Pas ʙar sumo lozim ast, ki cize ʙidihed, to rancisi xotirason cuʙron savad. Bar tavongar ʙa andozai tavonoias va ʙar faqir ʙa andozai toqatas. In korest soistai nekukoron

    [237] Agar zanonro pes az in ki ʙo onho aloqai cinsi kuned, taloq doded, dar hole ki ʙaroi onho mahr ta'jin karded, pas nisfi on mahri ta'jin sudaro ʙidihed, magar in ki onro ʙa sumo ʙuʙaxsand jo kase, ki aqdi izdivoc dar dasti ust, onro ʙuʙaxsad, Pas Allohi muta'ol ʙa ʙaxsidan tasviq namud va ʙajon kard ki ʙaxsidan ʙa parhezgori nazdiktarast va alomati nekukorist. Va nekukori a'lotarin rutʙaest dar muomilot. Va - ej mardum - nekukoriro dar mijoni xud faromus nakuned, hamono Alloh ʙa on ci mekuned, ʙinost va sumoro dar kori xuʙ tarƣiʙ menamojad

    [238] Alloh farmon medihad, to ʙar adoi namozho davomat savad va ʙar adoi namozi vusto, (ki namozi asr ast) muhofizat savad. va dar namozaton ʙaroi Alloh farmonʙardor va dar holati xusu' ʙosed

    [239] Va agar az dusmanonaton tarsided, pas dar in surat pijoda jo dar hole ki ʙar asp va soiri savoraho hasted, namoz ʙixoned. Pas, har vaqte ki tars az sumo dur sud, namozro ʙo oromis xoned. Va Allohro dar on jod kuned va onro az hajati aslias kam nakuned va sukri Uro ʙa co ored, ʙinoʙar on cizhoe, ki sumoro ta'lim dod az iʙodatho va ahkom, ki sumo namedonisted

    [240] Va kasone az sumo memirand va zanonero ʙar co meguzorand, ʙojad ʙaroi hamsaroni xud vasijat kunand, ki vorisoni savhar onhoro to jak sol kumak kunand va onhoro az xona ʙerun nakunand va agar xudason ʙerun raftand, pas dar on ci onho ʙa tavri soista dar ʙorai xud ancom medihand, gunohe ʙar sumo nest, Alloh azizu hakim ast

    [241] Va taloqsudagonro tiʙqi sari'at, ʙa pusok va nafaqai xuʙ ʙahramand soxtan lozim ast, onho kasoneand, ki az Allohi xud metarsand va amru nahjjasro ʙa co meorand

    [242] Hamcunin Alloh ahkomi xudro dar ʙorai farzandon va zanon ravsan ʙajon medorad. Hadaf az ʙajoni on ʙaroi ʙandagon in ast, ki onro ʙifahmand va dar on ʙijandesand va ʙa on amal namojand

    [243] Ej Rasul, ojo in qissai aciʙro, ki ʙaroi guzastagoni sumo pes omad, nasunidai? On goh, ki vaʙo (ʙemorii sirojatkunanda va pahnsavanda) sarzamini onhoro faro girift, onho hazoron nafar ʙudand, ʙaroi in ki az dasti marg firor kunand, az sarzamini xud ʙerun raftand, ammo firor onhoro nacot nadod va natavonist, cizero ki az vuqu'i on metarsidand, az onho dur namojad. Va Alloh ʙar xilofi maqsudason ʙo onho ʙarxurd kard va hamaro halok gardond. Ba'd az muddate Alloh onhoro ʙa saʙaʙi fazl va ehsoni xud zinda gardonid, to in ki umri xudro davom dihand va iʙrat girifta ʙo tavʙa ʙozgardand. Va onho meʙoist sukri ne'mathoi Ilohiro ʙaco ovarand, vale ʙestarason dar ancomi farizai sukrguzori kutohi varzidand

    [244] Ej musalmonon, ʙaroi nusrati dini Alloh dar rohi Alloh ʙo kofiron ʙicanged va ʙidoned, ki Alloh ʙa suxanoni sumo sunavo va ʙa nijat va amalhoi sumo donost

    [245] Kist ʙa Alloh qarzi neku dihad. Va Alloh ʙa u va'da dodaast, ki podosi uro candin ʙaroʙar namojad!? Alloh rizqi har kasro, ki ʙixohad zijod, jo kam mekunad. Pas tars az faqr naʙojad mone'i nafaqa savad va odami naʙojad gumon ʙarad, ki amvolero, ki nafaqa namuda zoe' gardondaast, ʙalki ʙozgasti hamai ʙandagon ʙa sui Alloh ast. Va nafaqakunandagon va amalkunandagon muzdasonro nazdi Alloh mejoʙand

    [246] Ojo az qissai ʙuzurgoni ʙani Isroil, pas az Muso xaʙar najofti, on goh, ki ʙa pajomʙari xudason guftand: "Baroi mo podsohe ʙarpo kun, to dar rohi Alloh ʙo dusmanon cang kunem". Pajomʙarason guft: "Sojad agar cangidan ʙar sumo farz gardad, cang nakuned, zero ki man paj meʙaram az tars va gurextani sumo dar cang". Guftand: "Caro dar rohi Alloh cang nakunem, dar hole ki az sarzamin va farzandonamon ʙerun ronda sudaem?". Pas vaqte cang ʙar onho farz sud, tarsida az cang gurextand va ruj ʙartoftand, magar andake az onho dar cang ustuvor istod va Alloh ʙa sitamkoroni ahdsikan donost

    [247] Va pajomʙarason ʙa onho guft: "Hamono Alloh ʙinoʙar darxostaton Tolutro ʙa podsohii sumo firistodaast, to dar cang sumoro dar muqoʙili dusmanaton rohnamoi kunad". Guftand: "Ci guna u farmonravoii mo ʙosad, dar hole ki mo az u ʙa podsohi sazovortarem va ʙa u moli farovone doda nasudaast?". Pajomʙarason guft: "Hamon Alloh uro ʙar sumo ʙartari doda va dar cismu donis ʙar sumo ʙartari ʙaxsidaast va U dar korhoi ʙandagonas donost va podsohii xudro ʙa har kas, ki ʙixohad medihad va Alloh sohiʙi fazlu ne'mat va ʙa hamai korho donost va az U cize pinhon namemonad

    [248] Pajƣamʙarason guft, ki nisoni podsohii u in ast, ki ʙa sumo sanduqe meojad, va in sanduq ʙa dasti dusmanon aftoda ʙud. Dar on Tavrot va oromii dil az Parvardigoraton va ʙoqii merosi xonadoni Muso va xonadoni Horun dar on ast, monandi aso va porahoe az Tavrot, ki faristagon onro meʙardorand. In ʙaroi sumo iʙratest. Agar mu'min ʙosed, Tolutro ʙa amri Alloh ʙa podsohi ixtijor kuned

    [249] Va hangome ki Tolut ʙo laskaronas az sahr ʙerun omad, guft: "Hamono Alloh sumoro ʙo cue ozmois mekunad, pas har kas az on cuj ʙinusad az man nest va u osi ast, dar cihod hamrohi man toqat karda nametavonad va har kas az on nanusad, az man ast, zero u farmonʙardori amri man va lajoqat ʙa cihod suda metavonad, magar kase, ki kafe az on ʙo dasti xud ʙardorad, icozat doda mesavad". Pas, vaqte ki ʙa on cuj rasidand, ʙesaʙri karda hama oʙ nusidand, magar kame az onho ʙar tasnagi va garmi saʙr kardand va ʙa nusidani jak kaf oʙ kifojat kardand. In hangom osijon az cihod aqiʙnisini kardand. Va on goh ki Tolut va kasone, ki imon ovarda ʙudand, hamrohi u az cuj guzastand, va guftand: "Imruz moro ʙa muqoʙili Colut va laskarhoi u tavonoie nest az saʙaʙi ʙisjorii laskari dusman". Kasone, ki ʙovar dostand, Allohro muloqot xohand kard va ʙa ʙarodaronason meguftand: "Ci ʙaso guruhi andake ʙa izni Alloh ʙar guruhi zijode ƣoliʙ savad va Alloh ʙo saʙrkunandagon ast

    [250] Cun mu'minon ʙo Colut va laskaroni musrikas ru ʙa ru sudand, guftand: «Ej Parvardigori mo, ʙar mo saʙr ʙidehu moro soʙitqadam gardon va moro ʙo madadat ʙar kofiron piruz gardon!»

    [251] Pas ʙa xosti Alloh onhoro sikast dodand va Dovud (alajhissalom) Colut sarvari zolimonro ʙikust va Alloh ʙa Dovud (alajhissalom) podsohivu hikmat dod va on ci mexost, ʙa u ʙijomuxt. Va agar Alloh ʙa'ze az mardum ja'ne, axdi ma'sijat va sirkro ʙa saʙaʙi ʙa'ze digar ja'ne, ahli to'at va imon daf' namekard, zamin fasod mesud, vale Alloh ʙar mu'minon lutf namuda va ʙar asosi dinu sari'ate, ki ʙaroi onon ta'in kardaast, az onho va az dinason difo' menamojad

    [252] Inho ast ojothoi Alloh, ki ʙa rosti ʙar tu ej Muhammad mexonem. Va ʙa durusti, ki tu az pajomʙaron hasti

    [253] Ba'ze az in pajomʙaroni giromiqadrro ʙar ʙa'ze digar ʙartari dodem. Alloh ʙo ʙa'ze suxan guft. (ʙa monandi Muso va Muhammad alajhissalom.) Va Alloh ʙa'zero ʙa daracote oli ʙolo kard. (Ba monandi Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ki risolati vaj ʙaroi hamai mardum va xotami pajomʙaron ast va ummatasro ʙar tamomi ummathoi guzasta ʙuzurg gardond va ƣajra.) Va ʙa Iso pisari Marjam mu'cizaho dodem. Va Alloh uro ʙa vasilai Ruhulquddus, ja'ne ruhi imon jori namud. Va agar Alloh mexost, mardume, ki ʙa'd az onho ʙudand, pas az on, ki xuccatho ʙar onon oskor suda ʙud, ʙo jakdigar cang namekardand. Vale onon ixtilof kardand. Pas ʙa'ze mu'min ʙudand va ʙa'ze kofir sudand. Va agar Alloh mexost, ʙo hamdigar cang namekardand. Ammo Alloh on ci ʙixohad ancom medihad

    [254] Ej kasone, ki imon ovardaed, pes az on ki on ruze faro rasad, ki na dar on xaridu furuse ʙosad va na dustivu safo'ate, az on ci ʙa sumo ruzi (zakoti farzsuda) dodaem, sadaqa kuned. Va kofiron xud sitamkoronand

    [255] Ma'ʙudi ʙa haqqe cuz Alloh vucud nadorad, tanho U sazovori iʙodat ast, zindavu pojdor ast. Pinak va xoʙ Uro faro namegirad, on ci dar osmonho va zamin ast az oni Ust, kist, ki nazdi U safo'at kunad, magar ʙo izni U? Guzasta va ojandai esonro medonad va az ilmi U ogoh namejoʙand va ʙa donisi U ihota pajdo naxohand kard, magar on miqdor, ki U ʙixohad, Kursii, U osmonho va zaminro faro giriftaast va nigoxdorii onho ʙaroi U garon nesg va U ʙalandmartaʙai Buzurgvor asg

    [256] Dar din macʙuri nest. Ba rosti ki hidojat az gumrohi cudo sudaast. Pas har kase, ki ʙa toƣut kufr varzad va ʙa Alloh imon ʙijovarad, ʙa rosti ki ʙa dastovezi mahkame (dini islom) cang zadaast, ki kanda sudani nest va Alloh suxanoni ʙandagonasro mesunavad va az af'ol va nijatason ogoh ast

    [257] Alloh sarparast va korsozi mu'minon ast ononro (ʙa nusrat, tavfiq va hifzi xud) az torikiho ʙa sui nur (ja'ne imon, ilm, va to'at) ʙerun meʙarad va kasone, ki kufr varzidaand, parastandagoni toƣutand, ki ononro az rusnoii imon ʙa sui torikiho (ja'ne kufr, cahl va ma'sijat) mekasonand. Onho ahli duzaxand va dar on covidona xohand ʙud

    [258] Ej Rasul, ojo az holi kase, ki Alloh ʙa u podsohi ʙaxsida ʙud va ʙo Iʙrohim dar mavridi tavhid va ruʙuʙijati Parvardigoras mucodala kard, xaʙar dori? Cun az Iʙrohim suol kard, Parvardigori tu kist? On goh, ki Iʙrohim guft: Parvardigori man zote ast, ki tanho U meofarad va tadʙir menamojad va zinda gardonidan va mironidan tanho az oni Ust. Guft: "Man niz zinda megardonam va memironam Iʙrohim guft: "Alloh xursedro az masriq ʙar meovarad va ojo metavoni tu onro az maƣriʙ ʙarovari". Pas kase, ki kufr varzida ʙud hajron sud va huccatas ʙarʙod raft. Alloh qavmi sitamkorro ʙa rohi haq hidojat namekunad

    [259] Jo didi ki monandi on kas, ki ʙa dehe rasid, dehe, ki saqfhoi ʙinohojas furu rexta ʙud. Guft: «Az kuco Alloh in murdagonro zinda kunad?» Alloh uro ʙa muddati sad sol mirond va xarasro ham hamrohi u mirond va xurok va nusidaniro niz ʙa hamroh dost, ki Alloh xurok va nusidanii uro ʙa hamon holat dar in muddati tuloni nigoh dost. On goh zindaas kard. Va guft: «ci muddat dar in co ʙudi?» Guft; Jak ruz jo nisfe az jak ruz dar in holat mondaam va in ʙar hasʙi gumoni u ʙud. Alloh farmud: Balki sad sol dar in holat mondai. Va farmud uro ʙa xuroku oʙat ʙingar, ki to in muddat taƣjir najoftaast va ʙa xarat ʙingar, ki tikka- tikka suda va pusidaast va ustuxonhojas rexta cudo sudaand. Mo mexohem turo ʙaroi mardumon iʙrate gardonem va ʙingar, ki ustuxonhoro ci guna ʙa ham mepajvandem va gust ʙar on mepusonem». Cun qudrati Alloh ʙar u oskor sud, iqror karda guft: «Medonam, ki Alloh ʙar har kore tavonost

    [260] Iʙrohim guft: «Ej Parvardigori man, ʙa man ʙinamoj, ki murdagonro ci guna zinda mesozi». Guft: «Ojo hanuz imon najovardai?» Guft; Ore, ej Parvardigor! Man imon doram, ki tu ʙar har cize tavono hasti va murdagonro zinda megardoni va ʙandagonro sazo va cazo medihi, ammo mexoham dilam orom girad va ʙa haqiqati mahz ʙirasam. Guft; «Cahor parranda ʙigir va onhoro ʙikus va pora-pora kun va ʙo jakdigar ʙijomez va har porae az onhoro ʙar kuhe ʙineh. Pas onhoro farjod kun! Alʙatta sitoʙon nazdi tu meojand. Ba Iʙrohim har parrandaero ʙa nomas sado zad va parrandagon ʙo sitoʙ ʙa sui u omadand. Va ʙidon, ki Alloh aziz ast, Uro cize ƣoliʙ omada nametavonad va dar guftor, af'ol, sari'at va qazovu qadaras ʙo hikmat ast»

    [261] Misoli mu'minone, ki molhojasonro dar rohi Alloh sarf mekunand, misli donaest, dar zamini pok kosta suda ki haft xusa merujonad va dar har xusa sad dona ast va Alloh ʙaroi har kas, ki ʙixohad savoʙi onro cand ʙaroʙar menamojad. Va in ʙar hasʙi imon va ixlosi komil ast, ki dar qalʙi nafaqakunanda qaror dorad va Alloh faroxne'mat ast va az nijati ʙandagonas ʙoxaʙar ast

    [262] Onhoe, ki molhoi xudro dar rohi Alloh va dar digar nav'hoi xajr sarf mekunand, pas az xajri kardaason ʙar kase minnat namekunand va ne'mathoro ʙarnamesumorand va kasero ʙo zaʙon va kirdor ozor namedihand. Dar nazdi Parvardigorason ʙarojason savoʙi ʙuzurgest. Va dar oxirat ʙar onho tars nest va on ci az dunjo favtason sud, ƣam naxohand xurd

    [263] Guftori neku va ʙaxsis az zulme, ki ʙa suxan jo ʙa fe'l ast, az sadaqahoe, ki az pai on ozurda kardan ʙosad, ʙehtar ast va Alloh az sadaqahoi ʙandagonas ʙe nijozu ʙurdʙor ast, ki onhoro tez ʙa azoʙ namegirad

    [264] Ej kasone, ki imon ovarded! Sadaqoti xudro ʙo minnat nihodan va ozor rasondan ʙotil nakuned, hamcunin kase, ki molasro ʙa maqsadi xudnamoi ʙa mardum nafaqa mekunad, to ki mardum uro madhu sano gujand va ʙa Alloh va ruzi oxirat imon nadorad, pas u misli sangi sof va ʙuzurgest, ki ʙar rui on xoke ast va ʙoroni saxt ʙar on ʙorida va on xokro az rui sang susta ʙurd. Rijokoron niz az on ci ʙa dast ovardand, dar nazdi Alloh ʙar nafaqai kardai xud cizero az savoʙ namejoʙand va foidae nagiriftand. Alloh kofironro ʙa sui haq hidojat namekunad

    [265] Va misli kasone ki moli xudro ʙaroi talaʙi rizoi Alloh, ʙinoʙar ustuvorii e'tiqodi xud nafaqa mekunand, monandi ʙoƣe ast, ki dar teppae qaror dorad va ʙar on ʙoroni saxte ʙiʙorad va du ʙaroʙar meva dihad va agar ʙoroni saxt ʙar on naʙorad, ʙoroni saʙuke (saʙnam) kifojat kunad. Va Alloh ʙar on ci mekuned ʙa zohir va ʙotini sumo ʙinost. Va har jakro ʙa daracai ixlosas podos medihad

    [266] Ojo kase az sumo dust dorad, ki ʙoƣe az daraxtoni xurmo va angur dosta ʙosad va zeri on cujʙorho oʙi sirin ravon ʙosad va uro dar on ʙoƣ az har guna mevaho ʙosad va dar hole, ki piri uro faro girad va nametavonad in guna ʙoƣdori kunad va farzandoni za'if va notavon dorad, nametavonand uro jori kunand. Nogahon girdʙode, ki otase dar on ast, ʙar on ʙivazad va ʙoƣ ʙisuzad? Incunin Alloh ojotro ʙaroi sumo ʙajon mekunad, to ʙiandesed

    [267] Ej kasone, ki imon ʙa Man ovarded va pajravi rasuloni Man hasted! Az pokizahoi on ci sumo ʙa dast ovardaed az on ci Mo az zamin ʙarojaton rujondem, nafaqa kuned va qasd makuned, ki sifati pasti onro, ʙa kamʙaƣalon ʙidihed va hol on ki agar in guna ciz (nafaqa) ʙa sumo doda savad, xudaton girandai on nested, magar on ki az ʙadii on casm ʙipused. Pas ci guna rozi mesaved ʙaroi Alloh onro, ki xud namepisanded? Va ʙidoned, ki Alloh az sadaqahoi sumo ʙenijoz va dar hama hol sazovori sitois ast

    [268] In ʙaxili va ixtijor kardani sadaqai pastsifat az sajton ast, ki sumoro ʙo tangdasti metarsonad va ʙa ʙaxili tasviq menamojad va ʙa gunoh amr mekunad. Alloh sumoro ʙa omurzisi gunohojaton va afzuni dar ne'mat, va'da medihad. Va Alloh faroxne'mat ast va ʙa a'mol va nijathojaton donost

    [269] Hikmatro ʙa kase, ki xohad, meʙaxsad va har kas, ki hikmat ʙa u doda savad, ʙa rosti, ki xajri ʙisjore ʙa u doda sudaast. Va hec kore cuz ʙo hikmat ancom namejoʙad. Va cuz xiradmandon kase pand namegirand

    [270] Va on ci az mol jo ƣajri on, kam jo ʙisjor doda suded va onro ʙaroi rizoijati Alloh nafaqa kuned va jo nazrero, ki ʙa gardan ʙigired, Alloh onro medonad va ʙinoʙar nijathojaton ʙa sumo savoʙ medihad va kase, ki haqqi Allohro man' mekunad, vaj sitamkor ast va sitamkoronro madadgore nest, ki az azoʙi Alloh onhoro xalos gardonand

    [271] Agar sadaqahoro oskor kuned, kori xuʙe ast va agar onhoro pinhon namoed va ʙa nijozmandon (ʙenavojon, miskinon) ʙidihed, ʙarojaton ʙehtarast, zero sadaqa ʙa surati pinhoni ʙar quvvati ixlos dalolat menamojad va Alloh gunohonatonro mepusonad va Alloh ʙa on ci ki mekuned ogoh ast va az ahvoli sumo cize ʙar U pinhon namemonad va har jakro muvofiq ʙa amalas cazoe xohad dod

    [272] Hidojat joftani onho (ja'ne kofiron) ʙar uhdai tu ej Muhammad lozim nest, ʙalki Alloh har kasero, ki xohad, ʙa sui dinas hidojat menamojad va har on ci nafaqa kuned kam jo ʙes, xoh ʙaroi kofir ʙosad jo ʙaroi musalmon, savoʙi on ʙaroi xudaton ʙozgardandaast. Va mu'minon nafaqa namekunand, magar ʙaroi talaʙi rizoijati Alloh. Va har ci xuʙ va neke, ki nafaqa kuned, savoʙi on ʙa sumo purra ʙoz gardonda mesavad va az savoʙi sumo cize kam karda namesavad

    [273] (In sadaqot) ʙaroi kamʙaƣaloni musalmon ast, ki dar rohi Alloh ʙozmondand va nametavonand dar zamin safar kunand va saxsi nodon onhoro ʙa saʙaʙi tama' nakardanason tavongar mepindorad, Onhoro az simojason mesinosi, ʙo isror (ʙardavom) az mardum cize namexohand. Agar dar pursidan macʙur savand, ʙisjor tavallo namekunand. Va har ci dar rohi Alloh az xuʙi nafaqa kuned, Alloh ʙa on dono ast va ruzi qijomat mukofotatonro purra xohed girift

    [274] Kasone, ki saʙu ruz pinhon va oskoro moli xudro ʙaroi rizoijati Alloh nafaqa mekunand, podosason nazdi Parvardigorason ast va na tarse dar oxirat ʙar onhost va dar dunjo, az on ci ki az onho favt sud, anduhgin namesavand. Dar nafaqa kardan ʙar kamʙaƣalon karomat va izzat ast va pokii moli sarvatmandon ast va ʙo jakdigar madad kardan ʙa nekui va taqvo ast. In guna fazlu ʙuzurgiro ʙanda dar rizoijati Alloh metavonad joft, na dar sadaqa kardan ʙa qahr jo macʙuri

    [275] Kasone, ki riʙo (sud) mexurand az qaʙr ʙarnamexezand, magar monandi kase, ki sajton uro ducori devonagi kardaast, in ʙad-on cihat ast, ki onho guftand: "Xaridu furus ajnan monandi riʙo ast" Alloh onhoro duruƣ ʙarovard va ʙajon kard, U xaridu furusro halol namuda va riʙoro harom kardaast. Zero dar xaridu furus ʙaroi har fard va camo'at manfiatest va dar riʙo zijon va haloki ast. Pas kase, ki pande az coniʙi Parvardigoras ʙa u rasid va az riʙoxuri dast kasid va tavʙa kard on ci dar guzasta ʙa dast ovardaast, az oni u meʙosad va kori u ʙo Alloh ast. Va har kas, ki ʙo riʙoxuri ʙozgardad, pas onho ahli otasand va dar on co covidona xohand ʙud

    [276] Alloh ʙarakati riʙoro noʙud mesozad va sadaqotro afzois medihad va savoʙi sadaqakunandagonro ducand megardonad va dar molhojason ʙarakat ato mefarmojad. Alloh halolsumorandai xurdani riʙo va har nosiposi gunahkorro dust nadorad

    [277] Onon, ki imon ovardaand, va korhoi neku kardaand va namozro, cunon ki Alloh va Rasul farmudaand, ʙarpo dostaand va zakoti molasonro dodaand, ʙarojason savoʙi ʙuzurgest dar nazdi Parvardigorason. Va onho dar oxirat ʙim nadorand va dar dunjo ʙar on cize az nasiʙai dunjoii onho favt sud, ƣamgin namesavand

    [278] (Sipas mu'minonro xitoʙ kard va ʙa onho farmud:) Ej kasone, ki imon ʙa Alloh ovarded va pajravi Rasuli U hasted, az U ʙitarsed va pasmondai muomilahoi riʙoiro, ki pestar ancom dodaed, tark kuned, agar sumo mu'mini haqiqi ʙosed

    [279] Va agar az muomilai riʙoi dast nakasided, pas sumo ʙa muʙoriza ʙo Alloh va pajomʙaras ʙarxostaed. Va agar tavʙa karded az riʙo, pas asli molhojaton az oni sumo ast va sumo sitam namekuned saxsero, ki qarz dodaed, to ki zijoda az qarzaton ʙigired va ʙar sumo sitam karda namesavad az tarafi qarzgiriftasuda ʙa giriftani asli molaton

    [280] Va agar qarzdor, ki tangdast ʙud va nametavonist talaʙro ʙipardozad ʙar talaʙgor vociʙ ast, ki uro to zamoni husuli faroxi muhlat ʙidihad va ʙar qarzdor vociʙ ast, har goh tavonist, qarzro ʙipardozad va agar talaʙgor tamomi qarz jo qismi onro ʙa saxsi qarzdor ʙuʙaxsad, ʙarojason ʙehtarast, agar ʙuzurgii inro medonistand

    [281] Va az ruze ʙitarsed ej mardum, ki on ruz ruzi qijomat ast va dar on ruz ʙa sui Alloh ʙozgardonda mesaved, sipas har kas az on ci kasʙ kardaast, ʙa surati komil darjoft mekunad, agar nek ʙosad, nek ast va ʙad ʙosad, ʙad ast va ʙar onho sitam namesavad

    [282] Ej on kasone, ki imon ovardaed! Agar ʙa hamdigar to muddati muajjane qarze doded, onro ʙinavised (ʙaroi hifzi mol va daf'i nizo') va ʙojad, ki onro navisandai ʙoinsof ʙinavisad. Va hec navisandae naʙojad ʙa xotiri xesovandi jo ʙa xotiri dusmani az navistani on, on guna ki Alloh ʙa u omuxtaast, dast kasad, pas ʙojad ʙinavisad va kase, ki haq ʙar ust (ja'ne qarzgiranda) imlo kunad va kotiʙ az Parvardigoras ʙitarsad va cize az on kam nakunad, pas agar qarzgiranda saxsi ʙeaql va nodon jo notavon ʙud jo nametavonist imlo kunad, ʙojad sarparasti u ʙa adlu insof imlo kunad va du guvoh az mardoni musalmoni ʙoliƣu oqil az ahli adolat ʙigired va agar du mard naʙud, pas jak mard va du zan az guvohone, ki mepisanded, (saʙaʙas in ast, ki) to agar jake az on du zan faromus kard digare ʙo u jodovari kunad. Va har gohe guvohon ʙaroi guvohi dodan da'vat savand, naʙojad rad kunand va az navistani qarz tiʙqi va'daas xoh kam ʙosad, jo zijod xasta nasaved. In navistan ʙoinsoftarin hukm ast nazdi Alloh va durusttarin roh ʙaroi guvohi dodan va qariʙtar az on ast, ki ducori sak nasaved, magar in ki savdoi naqdi ʙosad, ki dar mijoni xud dast ʙa dast mekuned, pas dar in surat ʙar sumo gunohe nest, ki onro nanavised. Va cun xaridu furus karded, ʙojad guvoh ʙigired ʙaroi daf'i nizo' va naʙojad navisanda va sohid zijon ʙuʙinand va agar cunin kore kuned, az farmoni Alloh sarpeci kardaaed. Va az Alloh ʙitarsed va Alloh nekii dunjo va oxiratro ʙa sumo meomuzad va Alloh ʙar har cize donost

    [283] Va agar dar safar ʙuded va navisandae najofted, jo navisanda vucud dost, qoƣaz va qalam vucud naʙud, pas ʙojad cize ʙa ivazi navistan ʙa garav girifta savad va agar kase az sumo digarero amin donist, hec ʙoke nest dar nanavistan va guvoh naovardanaton pas on kas ki amin donista sud ʙojad ki amonati xudro ado kunad va az Parvardigoras ʙitarsad. Va guvohiro pinhon nakuned va har kas ki onro pinhon kunad, dilas gunahgor ast va Alloh ʙa asrori sumo ogoh ast va ʙa on ci mekuned, donost

    [284] On ci dar osmonho va zamin ast az oni Alloh ast. Va agar on ciro dar dil dored, oskor kuned jo onro pinhon namoed, Alloh sumoro ʙar on hisoʙ mekunad. Pas har kasro, ki ʙixohad, meomurzad va har kasro, ki ʙixohad azoʙ medihad va Alloh ʙar har cize tavonost

    [285] Pajomʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ʙa on ci az coniʙi Parvardigoras ʙa u nozil sud imon ovard va mu'minon niz; hama ʙa Alloh (ki U Parvardigor va sazovori iʙodat va Uro nomho va sifathoest, ki loiq ʙa zot va ʙuzurgii U hastand) va Faristagon va kitoʙho va pajomʙaronas imon ovardand va guftand: ʙajni hec jak pajomʙaroni U farq nameguzorem va guftand: Sunidem kalomatro va ito'at kardem amratro. Parvardigoro! Omurzisi turo mexohem va ʙozgast ʙa sui tust

    [286] (Dini Alloh oson ast va dar on masaqqat nest.) Alloh hec kasro cuz ʙa andozai tavonoias mukallaf (vazifador) namekunad, har kori neke, ki ancom dihad, ʙa foidai xud karda va har kori ʙade, ki ancom dihad, ʙa zijoni xud kardaast. Parvardigoro! Agar cizero az farmudahojat faromus kardem jo dar on cizhoe, ki man' namudi, xato kardem, moro ʙa uquʙat magir. Parvardigoro! Bori garon, ki mo toqati ʙardosti onro nadorem ʙar mo maguzor, on cunon ki ʙar kasone, ki pes az mo Turo nofarmoni karda ʙudand. Parvardigoro! On ci toʙ va toqatasro nadorem, ʙar dusi mo maguzor va az mo dar guzar va moro ʙijomurz va ʙar mo rahm kun, Tu Allohi mo hasti, pas moro ʙar qavme, ki dini Turo inkor kardand va pajomʙaratro duruƣ ʙarovardand, piruz gardon

    Surah 3
    Оли Имрон

    [1] Alif. Lom. Mim

    [2] Cuz Alloh ma'ʙudi ʙarhaq digare nest. Hamesa zinda va pojdoru ustuvor ast ʙa zoti xes va dar pojdori ehtijoc ʙa digaron nadorad

    [3] Kitoʙi Qur'onro ʙar tu ʙa haq nozil kard, tasdiqkunandai kitoʙhoest, ki pes az on ʙudand

    [4] ʙaroi hidojati mardum firistod va Furqonro nozil kard. Begumon kasone, ki ʙa ojoti Alloh kufr varzidand, onon azoʙi saxt dar pes dorand va Alloh tavonost va kase, ki az farmoni U sar pecad, ducori intiqom megardad

    [5] Begumon hec cize dar osmon va dar zamin ʙar Alloh pinhon namemonad. (Va hatto on ci dar sikami zanon ast ʙar U pusida nest)

    [6] Ust, ki sumoro dar sikamhoi modaronaton on guna, ki ʙixohad, dar qolaʙi mard jo zan, komil jo noqis, surat meʙandad. Cuz U ma'ʙudi ʙarhaqe nest, tavonost va dar ofarinisi maxluqotas ʙo hikmat ast

    [7] U zotest, ki kitoʙro ʙar tu nozil kard va ʙa'ze az on ojot muhkam hastand, ki ma'onii on vozeh va ravsan ast va onho asli kitoʙ hastand. Va ʙa'ze az on mutasoʙihot hastand, ki ehtimolan ma'onii digar ham dorand. Va ammo kasone, ki dar dilhojason majl ʙa sui ʙotil ast, ʙaroi fitnaangezi va ta'vili nodurusti on, az pasi mutasoʙihot meravand va ta'vili onro cuz Alloh kase namedonad. Va soʙitqadamon dar ilm megujand: "Ba hama ojoti Qur'on imon ovardem, hama az coniʙi Parvardigori most" va cuz xiradmandon pand namepazirand

    [8] Parvardigoro, pas az in ki moro hidojat kardi, dilhoi moro ʙa ʙotil moil masoz va az coniʙi xud ʙa mo rahmate ʙuʙaxs. Begumon Tu doroi ʙaxsisi zijode hasti. Kasero, ki Tu xosti az fazlu atoi xud ʙarojas ʙehisoʙ arzoni mekuni

    [9] Ej Parvardigori mo, hamono sahodat medihem, ki Tu mardumro dar ruzi qijomat, ki hec sakke dar on nest, cam' xohi kard. Begumon Alloh xilofi va'da namekunad

    [10] Begumon kasone, ki kufr varzidand, hargiz molho va farzandonason onhoro az azoʙi Alloh nacot naxohand dod va onho hezumi duzaxand

    [11] Monandi raftor va kirdori oli Fir'avn va kasone, ki pes az onho ʙudand, ojoti moro duruƣ ʙarovardand, pas Alloh onhoro ʙa azoʙhoi dunjavi va uxravi giriftor kard va Alloh, kasero ʙa U kufr orad va pajomʙarasro duruƣ ʙarorad, saxt azoʙkunanda ast

    [12] Biguj, ej Rasul, ʙa kofironi jahud va ƣajrason, ʙa onhoe, ki piruzii turo dar Badr ʙovar nadostand: ʙa zudi maƣluʙ xohed sud dar dunjo va ʙar kufr memired va ʙa cahannam gird ovarda mesaved va ʙad cojgohest duzax

    [13] Ej jahudoni sarkas, ʙaroi sumo dar cangi Badr nisonai ʙuzurge ʙud dar ru ʙa ru sudani du guruh, guruhe dar rohi Alloh mecangid (ja'ne, Muhammad sallallohu alajhi va sallam va joronason) va guruhe digar kofir ʙudand, ki mu'minonro ʙo casmoni xud du ʙaroʙar medidand va inro Alloh saʙaʙi sikasti kofiron gardonid. Va Alloh ʙo jorii xud har kasero ki xohad jori medihad. Hamono dar on ʙaroi farosatmandon iʙrati ʙuzurgest

    [14] Muhaʙʙati orzuhoi nafs: az qaʙili zanon va farzandon va sarvathoi qimmatʙaho az zaru sim va asponi nisondor va cahorpojon (sutur, gov va gusfand) va ziroat ʙaroi mardum orosta sudaast. Hamai inho mato'i zindagii dunjost va sarancomi nek dar pesgohi Alloh ast

    [15] Bigu ej Rasul: "Ojo sumoro ʙa cizhoe ʙehtar az inho ogoh kunam?" Baroi onon, ki parhezgori pesa kardand va az azoʙas tarsidand, dar nazdi Parvardigorason ʙihisthoest, ki dar zeri qasrhoi on darjoho ravon ast. Onho ʙo hamsaroni pokiza az hajzu nifos va xulqi ʙad ʙo rizoijati Alloh covidona dar on co xohand ʙud. Va Alloh az sifathoi neku ʙadi ʙandagonas ogoh ast va ʙa holason donost

    [16] On ʙandagoni parhezgore, ki megujand: «Ej Parvardigori mo, imon ovardem (ʙa Tu va kitoʙat va Rasulat, Muhammad sallalohu alajhi va sallam,) gunohoni moro ʙijomurz va moro az azoʙi otas nacot deh

    [17] Onhoe, ki dar to'atu musiʙatho saʙr mekunand va dar suxanu korhojason sodiq hastand va dar to'at ʙardavomand va dar pinhonu oskoro nafaqa mekunand va dar sahargohon az gunohho omurzis mexohand. Ba durusti, ki in vaqt, vaqti qaʙuli du'o ast

    [18] Alloh guvohi medihad, ki hec ma'ʙudi ʙarhaqqe cuz U nest va faristagon va ahli ilm niz guvohi medihand, ki hec ma'ʙudi ʙarhaqqe cuz U nest va U aziz ast, xosti Uro cize mone' suda nametavonad va dar guftoru korhojas ʙo hikmat ast

    [19] Ba durusti dine, ki Alloh onro ʙaroi xud pisandidaast va ʙa on pajomʙarasro firistodaast, Islom ast. Ba cuz islom digar din dar pesgohi Alloh maqʙul nest. Pas az omadani huccat (omadani rasulon va nozil sudani kitoʙho) ahli kitoʙ az jaxudu nasoro mijoni xud az rui hasad va sarkasi ʙo jakdigar ixtilof kardand. Va har kas, ki ʙa ojoti Alloh kofir savad, ʙidonad, ki Alloh zudsumor ast ʙa hisoʙi har kas merasad

    [20] Agar ʙo tu ej Rasul, axli kitoʙ dar ʙorai tavhid ʙa munoqisa ʙarxezand, ʙa onho ʙigu: «Man iʙodati xudro xolis az ʙaroi Alloh mekunam va kasero dar iʙodatas sarik nameoram va niz pajravoni man xolis Uro iʙodat mekunand va ʙarojas sar furu meorand. Ba ahli kitoʙ va musrikoni araʙ va ƣajrason ʙigu: Agar sumo ham ʙa Alloh xudro taslim namuded, pas sumo ʙar rohi mustaqim va haq hasted va agar ruj gardoned, hisoʙi sumo ʙar Alloh ast. Va vazifai man tanho pajƣom rasonidan astu ʙas. Alloh ʙa ʙandagon ʙinost va hec cize az U maxfi namemonad

    [21] Hamono kasone, ki ojoti Allohro inkor mekunand va pajomʙaronro ʙa nohaqi mekusand va mardumonero, ki az rui adl farmon medihand va ʙa tariqi pajomʙaron pajravi mekunand, ʙa qatl merasonand. Pas onhoro ʙa azoʙi dardnok muƶda ʙideh

    [22] In guruh ononand, ki noʙud sud amalhojason dar dunjovu oxirat va hec amale az onho qaʙul naxohad sud va nest onhoro joridihandae, ki az azoʙi Alloh onhoro nacot dihad

    [23] Ojo ej Rasul, nadidi acoiʙotero az holi jahudon, ki ʙahrae az ilmi kitoʙi Tavrot doda suda ʙudaand, pas medonand, ki on ci dar Qur'on omadaast haq ast. Cun da'vat karda savand, ʙa hukmi kitoʙi Alloh (Qur'on), ki dar ʙorai ixtilofi onho hukm ʙikunad, pas agar hukm muvofiqi havoju havasason naʙosad, az vaj ru gardondand. Bestarason hukmi Allohro rad mekunand, zero odati onho sarkasi kardan az haq ast

    [24] Va in sarkasiason az saʙaʙi e'tiqodi fosidi onon ʙud, ki meguftand: Cuz cand ruze digar otasi duzax ʙa mo narasad. In suxanro az nazdi xud ʙoftand va onro haqiqat donistand, pas ʙa on amal kardand. Va ʙa in e'tiqodi duruƣʙoftaason dar din, xudasonro fireʙ dodand

    [25] Pas dar ruzi qijomat, on goh ki Alloh onhoro cam' mekunad, holi onho ci guna xohad ʙud!? Hol on ki dar omadani on ruzi qijomat sak nest va ʙa har saxse cazoi on mesavad va ʙar onho sitam namesavad

    [26] Ej Rasul, ru ʙa sui Parvardigorat kun ʙo du'o va ʙigu: Bor Iloho, Tui podsohi mulki dunjovu oxirat! Ba har ki ʙixohi, dar zamin mulk (mol va sulton) medihi va az har ki ʙixohi, mulk mesitoni! Har kasro, ki ʙixohi, ʙo to'atat dar dunjo va oxirat izzat medihi va har kasro, ki ʙixohi, ʙa ma'sijat xori medihi! Hamai nekiho ʙa dasti Tust va Tu ʙar har kore tavonoi

    [27] Az nisonahoi qudrati Tu, in ki saʙro ʙa ruz va ruzro ʙa saʙ darmeovari. Inro ʙa coi on va onro ʙa coi in qaror medihi, ʙar saʙ meafzoi va az ruz kam mekuni, to ʙo in korho va manofe'i ʙandagon ta'min savad. Va zindaro az murda padid meovari, hamon tavre ki kistzorhoi gunogunro az dona merujoni va mu'minro az kofir padid meovari va murdaro az zinda ʙerun mekuni va tuxmi murƣi ʙeconro az murƣi zinda ʙerun meovari. Va ʙa har ki ʙixohi, ʙehisoʙ ruzi medihi

    [28] Alloh man' mekunad mu'minonro az in ki kofironro ʙa coi mu'minon ʙa dusti girand. Pas har ki cunin kunad, uro ʙo Alloh roʙitae nest va u az Alloh dur ast. Magar in ki az coni xud ʙitarsed, pas dar cunin holat Alloh ʙa sumo ruxsat medihad, ki ʙa onon dustii rujaki kuned, to on dame, ki tavono saved. Va Alloh sumoro az xudas metarsonad, ki ʙozgast ʙa sui Ust ʙaroi hisoʙu cazo

    [29] Ej Pajomʙar, ʙa mu'minon ʙigu: «Har ci dar dil dored, az majl kardan ʙa sui kofiron, dar muhaʙʙatu jori dodanason, ci pinhonas kuned va ci oskoras sozed. Alloh ʙa on ogoh, ast. U har ciro, ki dar osmonho va zamin ast, medonad va ʙar har kore tavonost

    [30] Ruzi qijomat har kas korhoi nek va korhoi ʙadi xudro dar pesi xud hozir ʙinad, to cazo doda savad, ongoh kase, ki korhoi ʙad kardaast orzu kunad, ej kos mijoni u va kirdori ʙadas masofae ʙuzurg ʙuvad. Pas ʙaroi on ruz omoda ʙosed, ki Alloh sumoro az Xudas metarsonad. Va ʙo hamrohi in hama saxtgirihojas Alloh ʙa ʙandagonas mehruʙon ast

    [31] Ej Pajomʙar ʙigu: Agar dustdori Alloh ʙosed, pas pajravii man kuned va ʙo zohiru ʙotinaton ʙa man imon ored, to U niz sumoro dust ʙidorad va gunohonatonro ʙijomurzad, ki omurzanda va mehruʙon ast! (In ojat cunin mefarmojad, ki saxsone, ki da'voi muhaʙʙati Alloh mekunand, vale az amru nahji Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam pajravi namekunand, pas in guna kason dar da'voi xud duruƣgu hastand)

    [32] Ej Pajomʙar ʙigu: Ito'ati Alloh kuned ʙo pajravi kardani kitoʙas va ito'ati pajomʙar kuned ʙo pajravii sunnatas. Pas agar ruj ʙargardondand, hamono Alloh kofironro dust nadorad

    [33] Hamono Alloh, Odamu Nuh va xonadoni Iʙrohimro ʙar cahonijon ʙartari dod va onhoro ʙehtarini ahli zamonason gardonid

    [34] Onho farzandoni poke ʙudand dar tavhidu ixlos. Ba'ze az nasli ʙa'ze digar pajdo sudaand. Va Alloh sunavo ast ʙa guftori ʙandagonas va donost ʙa kirdorason va muvofiqi a'molason podosason xohad dod

    [35] Ba jod or ej Rasul, qissai zani Imron va duxtaras Marjam va Iso alajhissalomro; to in ki tu rad namoi kasonero, ki da'vo kardaand, ki Iso Alloh ast jo farzandi Alloh ast. Cun guft zani Imron: Ej Parvardigori man, on ci ki dar sikam doram, ʙaroi Tu nazr kardam, In nazrro az man ʙipazir, ki Tu tanho sunavoi ʙa du'oi man va donoi ʙa nijati man

    [36] Cun farzandi xesro ʙa dunjo ovard, guft: «Ej Parvardigori man, hamono man duxtar ʙa dunjo ovardaam va nazr kardam to on ciro, ki dar sikam doram, xodimi iʙodatgohi tu qaror diham va Alloh ʙa on ci ki u tavallud karda ʙud, donotar ast. Alloh qalʙi uro taskin dod va nazrasro paziruft va farmud, ki pisar monandi duxtar nest. (Va modari Marjam guft:) Uro Marjam nom nihodam. U va farzandonasro az sajtoni racim dar panohi Tu mesuporam

    [37] Pas Parvardigoras du'ojasro qaʙul kard va on duxtarro ʙa neki az u paziruft va ʙa tarze pisandida parvarisas dod va Zakarijo alajhissalomro ʙa sarparastii u voʙasta kard. Va har vaqt, ki Zakarijo ʙa mehroʙ nazdi u meraft, pesi u xurdani mejoft. Meguft: Ej Marjam, inho ʙaroi tu az kuco merasad? Marjam meguft: Az coniʙi Alloh; zero U har kasro, ki ʙixohad, az ʙandagonas ʙehisoʙ ruzi medihad

    [38] Dar on co, ki Zakarijo alajhissalom in holatro did va mehruʙonii Allohro nisʙat ʙa Marjam musohida kard, az Alloh xost, to uro farzande ʙidihad. In dar hole ʙud, ki u az dostani farzand noumed suda ʙud. Pas guft: "Parvardigoro! Az coniʙi xud farzandi neku ʙaroi man ato farmo! Hamono Tu sunavandai du'o hasti

    [39] Pas, Zakarijo alajhissalom dar hole, ki dar iʙodatgoh ʙa namoz istoda ʙud, faristagon uro nido dodand, ki Alloh turo ʙa Jahjo muƶda medihad, ki tasdiqkunandai kalimai Alloh ast va u Jahjo alajhissalom pesvo va az pajomʙaroni ʙuzurgvor ast va az gunoh va majl ʙa zanon dur ast. Va pajomʙare az cumlai solehon ast

    [40] (Zakarijo alajhissalom ʙo ta'accuʙ cavoʙ dod:) Parvardigoro! Bo vucudi in du mone', ja'ne piri va nazoidani hamsaram, az ci rohe man sohiʙi farzand mesavam?!" Farmud: Incunin Alloh har ci ʙixohad az korhoi aciʙ ʙar xilofi odatho ancom medihad

    [41] Guft (Zakarijo alajhissalom:) «Ej Parvardigori man, ʙaroi man nisonae padidor kun, ki dalolat kunad ʙa farzanddorsavii man, to sod savam». Guft: «Nisoni tu in ast, ki se ruz ʙo mardum suxan nagui, magar ʙa isora-holo in ki sihatu salomat hasti va Parvardigoratro xele ham zijodtar jod kun va dar saʙongohu ʙomdod ʙaroi U namoz xon

    [42] (Ba jod or ej Rasul,) hangome ki faristagon guftand: Ej Marjam, Alloh turo intixoʙ kard ʙaroi to'atas va pokiza soxt turo az raftorhoi ʙad va ʙar zanoni cahon ʙartari dod

    [43] (Faristagon guftand): Ej Marjam, davomat kun ʙar to'ati Parvardigorat, sacda kun va ruku' kun hamrohi ruku' kunandagon (ja'ne ʙo namozguzoron namoz ʙixon az ʙaroi sukri Parvardigorat)

    [44] In qissaho az xaʙarhoi ƣajʙ ast, ki ʙa tu (ej Muhammad alajhissalotu vassalom) vahj mekunem. On goh, ki ixtilof kardand, to ci kase az mijonason sarparasti Marjam savad, qur'a partoftand. (Pas Zakarijo alajhis salom on qur'aro ʙurid,) tu dar nazdason naʙudi

    [45] (Naʙudi ej Rasul,) hangome ki faristagon guftand; «Ej Marjam, Alloh turo ʙa kalimai Xud muƶda medihad: Nomi u, Isoi Maseh, pisari Marjam ast. Dar dunjo oʙrumand va dar oxirat az nazdikon ast

    [46] Va ʙo mardum dar gahvora va dar sinni mijonasoli suxan megujad, (ja'ne, ʙa vahji Alloh) va az zumrai soistagon ast

    [47] (Marjam guft:) «Ej Parvardigori man, ci guna maro farzande savad, dar hole ki odami ʙa man dast nazadaast va hamsar nadoram va ʙerohagard ham nestam Guft; «In amre, ki ʙa tu voqe' mesavad, ʙaroi Alloh oson ast. Har ciro ki ʙixohad, meofarinad. Cun irodai cize kunad, ʙa u gujad: «Mavcud sav!», pas mavcud mesavad»

    [48] Alloh ʙa u navistan va rosti dar guftoru kirdor va Tavrotu Incil meomuzonad

    [49] Va uro ʙaroi ʙani Isroil pajƣamʙar gardonid, to ʙigujad ʙarojason: Man ʙo mu'cizae az Parvardigoraton nazdi sumo omadaam. Barojaton az loj cize cun parranda mesozam va dar on medamam, ʙa farmoni Alloh parrandae savad va kuri modarzodro va ʙemorii pesro sifo mediham. Va ʙa farmoni Alloh murdaro zinda mekunam. Va ʙaroi sumo megujam, az on ci ki mexured va az on ci ki zaxira mekuned dar xonahoi xud. Hamono dar in mu'cizot nisonahoi ʙuzurgest, ki az qudrati ʙasar xoric ast; va in dalolat ʙar pajomʙarii man mekunad, agar mu'min ʙosed

    [50] (Va megujad:) Omadam, to tasdiqkunandai Tavrot ʙosam, ki pes az man nozil sudaast va to ʙa'ze az cizhoe, ki ʙar sumo harom sudaast, halol kunam va nisonae az coniʙi Parvardigoratonro ʙarojaton ovardaam, pas az Alloh ʙitarsed va maro ito'at kuned

    [51] Begumon Alloh Parvardigori man va Parvardigori sumost. Man sumoro ʙa sui U da'vat menamojam. Pas manu sumo dar ʙandagi ʙaroʙarem. Uro ʙiparasted, in ast rohi rost

    [52] Vaqte Iso az eson ehsosi kufr kard, guft: Kistand joridihandagoni man ʙa sui Alloh? Havorijon guftand: "Mo joridihandagoni Allohem, ʙa sui U da'vat menamoem, ʙa Alloh imon ovardem va turo pajravi menamoem. Guvoh ʙos ej Iso, ki mo musalmonem

    [53] Ej Parvardigori mo, ʙa on ci nozil kardai, dar Incil imon ovardem va ʙa pajomʙarat Iso alajhissalom pajravi namudem. Moro ʙinavis az cumlai on kasone, ki Turo ʙa jagonagiat va ʙarhaq ʙudani risolai pajomʙaronat, guvohi medihand. (Va on guvohidihandagon ummatoni Muhammad sallallohu alajhi va sallam meʙosand)

    [54] (Kasone, ki az ʙani Isroil kofir sudand ʙa Iso alajhissalom) makr kardand, (ja'ne saxsero ʙaroi kustani Iso vakil kardand. Pas Allohi muta'ol mardero ʙa Iso monand kard va uro dastgir karda kusta va ʙa dor ovextand ʙa gumone, ki gujo u Iso hast.) Vale makri Alloh ʙehtar ast az on makrkunandagon. (Va dar in ojat isʙoti sifati makri Alloh zikr sudaast, ki loiq ʙa ʙuzurgi va kamoli U meʙosad; Makri Alloh makri haq ast dar muqoʙili makri ʙandagon)

    [55] Va ʙa jod or on goh, ki Alloh farmud: "Ej Iso, Man turo memironam va ʙa sui xud ʙolo ʙarandaam va turo az dasti kasone, ki kufr varzidaand, nacot mediham va kasonero, ki az tu pajravi kardand, ʙar kasone, ki kufr varzidand, to ruzi qijomat ʙartar qaror mediham. Sipas ʙozgasti sumo ʙa sui Man ast, pas dar dar on ci ixtilof mekarded, dar ʙorai Iso alajhissalom mijonaton hukm mekunam

    [56] Ammo onon, ki kofir sudand (az jahudiho va jo kasone, ki dar ta'rifi Iso az had guzastand az nasoro,) onhoro dar dunjo ʙa qatl va giriftani mol va raftani mulk va dar oxirat ʙa otas, saxt azoʙ xoham kard va ʙarojason madadgorone nest, ki ononro az azoʙi Alloh ʙirahonad

    [57] Ammo onon, ki ʙa Alloh va Rasulas imon ovardand va korhoi nek ancom dodand, Alloh muzdasonro ʙa purragi xohad dod. Alloh dust namedorad sitamkoronero, ki sirk va kufr mevarzand

    [58] In qissahoe, ki ʙar tu mexonem (ej Muhammad, dar ʙorai Iso,) az dalolathoi ravsan ast ʙar durust ʙudani pajomʙarii tu va durust ʙudani Qur'oni hakim, ki haqro az ʙotil cudo menamojad. Va dar on hec sak va suʙhae nest

    [59] Misoli Iso, (ki ʙe padar ofarida sudaast,) dar nazdi Alloh cun misoli Odam ast, ki uro (ʙe padar va modar) az xok ʙijofarid va ʙa u guft: «Mavcud sav». Pas mavcud sud. (Pas onon, ki da'vo kardand, ki Iso ʙe padar ofarida sudaast, ma'ʙudi ʙar haq ast (ja'ne, Alloh ast), da'voi ʙotil ast. Va agar in suʙha saheh ʙud, Odam az Iso sazovortar ʙud, zero Odam ʙe padar va modar ofarida sud. Va hama ʙar on itifoq hastand, ki u ʙandae az ʙandagoni Alloh ast

    [60] In haq ast az coniʙi Parvardigori tu va on ci dar mavridi Iso omad, sakke dar on nest, pas ʙa imoni xud ustuvor ʙos va az sakkunandagon maʙos! (Dar in ojat suʙot va oromi ast ʙaroi Rasulalloh sallalohu alajhi va sallam)

    [61] Pas, har ki ʙa'd az on ci ʙa tu az donis omad, dar ʙorai Iso alajhissalom, ʙo tu cidol kunad, ʙigu: «Bijoed farzandonamon va farzandonaton va zanonamon va zanonatonro da'vat namoem va mo xudro omoda mekunem va sumo ham xudro omoda kuned. Sipas dasti du'o va zori ʙa sui Alloh daroz mekunem va la'nati Allohro ʙar duruƣgujon qaror medihem

    [62] Hamono in qissae, ki xaʙar dodam turo dar ʙorai Iso rostu durust ast va dar on sakke nest. Cuz Alloh hec ma'ʙude nest. U Allohi piruzmandu hakim ast

    [63] Agar ruj gardonand dar ʙovari va pajravi ʙar tu, pas onon fasodkoronand. Alloh ʙa fasodkoron donost va onhoro tiʙqi a'molason cazo medihad

    [64] Bigu: «Ej ahli kitoʙ, ʙijoed ʙa sui suxane, ki mijoni mo va sumo, ʙaroʙar ast va on iʙorat ast, az in ki cuz Allohro naparastem va hec cizero sariki U nasozem (misli ʙut, saliʙ, toƣut va ƣajra..) va ʙa'ze az mo ʙa'ze digarro ʙa xudoi nagirad. Ej mu'minon agar onon rujgardonand, ʙa ahli kitoʙ ʙigued, sohid ʙosed, ki mo musalmon hastem

    [65] Ej ahli kitoʙ, caro dar ʙorai Iʙrohim alajhissalom cidol mekuned, dar hole ki Tavrotu Incil ʙa'd az u nozil sudaast? Magar nameandesed nodurust ʙudani suxanatonro dar ʙorai Iʙrohim, ojo jahudi ʙud jo nasroni? Ba durusti, ki dini jahudi va nasroni ʙa'di vafoti Iʙrohim pajdo sud

    [66] Ogoh saved sumo! Sumo dar ʙorai on ci ki ʙa on ilm va ogohi dosted dar amri Muso va Iso va da'vo karded, ki sumo ʙar dini onon hasted va hol on ki Tavrotu Incil ʙa sumo nozil suda ʙud, ʙa cidol pardoxted, Pas caro dar mavridi on ci ki dar on ilm nadored va dar kitoʙaton zikr nasuda ʙud, ki Iʙrohim jahudi jo nasroni ʙud cidol mekuned? Hol on ki Alloh medonad va sumo namedoned

    [67] Iʙrohim na jahudi ʙud va na nasroni, ʙalki u ʙar haq va taslimi farmoni Alloh ʙud va az musrikon naʙud

    [68] Nazdiktarin kason ʙa Iʙrohim hamono pajravoni u kasoneand, ki ʙa u imon ovarda uro pajravi kardand va niz in pajomʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) va kasone, ki ʙa u imon ovardand az muhociron va ansoriho hastand. Ba Alloh sarparasti mu'minon ast

    [69] Ej mu'minon Alloh az hasad va sitami jahud xaʙardor mesozad, ki guruhe az ahli kitoʙ dust dorand, sumoro az rohi Islom gumroh kunand, vale namedonand, ki zistii korason ʙar xudason ʙarmegardad va xud ʙa gumrohm muʙtalo mesavand

    [70] Ej ahli kitoʙ! Caro ʙa ojoti Alloh kufr mevarzed, dar hole, ki sumo nisonahoi pajomʙari va risolati Muhammadro dar kitoʙhoi hud meʙined

    [71] Ej ahli kitoʙ, ʙo on ki az haqiqat ogohed, caro haqro ʙa ʙotil omexta mekuned va onro az kitoʙaton taƣjir medihed va sifathoi Muhammad sallallohu alajhi va sallamro dar on pinhon medored, hol on ki dini u haq ast

    [72] Va guruhe az axli kitoʙ guftand: "Ba on ci ʙar mu'minon nozil suda dar avvali ruz imon ovared va dar oxiri ruz ʙa on kofir saved, to sojad az dini xud sak karda ʙargardand

    [73] Va jahudijon guftand: ʙovar makuned, magar ʙa kase, ki pajravii dini sumo kunad. Ej Pajomʙar, ʙigu: "Hidojat, hidojati Alloh ast". Guftand: in ki ʙa digaron hamon cizhoe, ki ʙa sumo doda sudaast az ilm; ʙa musalmonon nison nadihed, to ki az sumo jod girifta va az sumo ʙolotar savand jo fardo dar nazdi Parvardigoraton ʙo sumo munoqasa kunand. Bigu ej Pajomʙar: "Fazl va ʙaxsis dar dasti Alloh ast va onro ʙa har kase az ʙandagonas, ki ʙixohad medihad va Alloh faroxne'mati donost

    [74] Va Alloh rahmati xesro ʙa har kas, ki ʙixohad, xos megardonad. Va Alloh doroi fazli ʙuzurg ast

    [75] Va dar mijoni ahli kitoʙ kasone hastand, ki agar ʙa tavri amonat moli ʙisjorero ʙa onho supori, onro ʙa tu ʙarmegardonand va hastand kasone, ki agar dinore ʙa tavri amonat ʙa onho ʙisupori, onro ʙa tu ʙoz namegardonand, magar in ki hama vaqt ʙoloi sari u ʙosi, in ʙad-on cihat ast, ki onho guftand: "Mo dar ʙaroʙari ummijin mas'ul nestem" va ʙar Alloh duruƣ nisʙat medihand, hol on ki onho medonand

    [76] Ore, har kas, ki ʙa ahdi xud vafo kunad, (ja'ne imon orad, ʙa Allohu Rasulas) va az man'kardahoi Alloh ʙiparhezad, pas u parhezgori haqiqi ast. Alloh parhezgoronro dust medorad

    [77] Hamono kasone, ki ʙa ivazi pajmoni Alloh, va savgandhoi duruƣini xud ʙahoi andakero az moli dunjo mesitonand, dar oxirat nasiʙae nadorand va Alloh dar ruzi qijomat na ʙa onon suxan megujad, ki xursandason kunad va na ʙa onon menigarad ʙa casmi rahmat va na ononro az gunoh pokiza mesozad. Va ʙarojason azoʙe dardovar ast

    [78] Va az mijoni jahudijon guruhe hastand, ki zaʙoni xesro dar vaqti xondani kitoʙ kac mekunand, to gumon kuned, ki on ci megujand, az kitoʙi Alloh ast, dar hole, ki az kitoʙi Alloh nest. Va megujand: In az coniʙi Alloh ʙa Muso omadaast, hol on ki az coniʙi Alloh najomadaast. Baroi dunjo suda donista ʙar Alloh duruƣ meʙandand

    [79] Baroi hec insone sazovor nest, ki Alloh ʙa u kitoʙ va hukm va pajomʙari dihad, sipas ʙa mardum ʙigujad: "Ba coi Alloh ʙandagoni man ʙosed", ʙalki sazovori pajomʙaron in ast, ki ʙigujand: "Ba saʙaʙi on ci ta'lim medoded va dars mexonded, ʙandagoni Alloh ʙosed". (Modome, ki in iʙodat kardan ʙa pajomʙar loiq naʙosad, pas ʙa hec mardum ʙa tariqi avlo soista nest)

    [80] Va sumoro (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) hec goh farmon namedihad, ki faristagon va pajomʙaronero ma'ʙudi xud ʙigired. Ej qurajsiho, ojo sumoro ʙa kufr farmon medihad, pas az in ki sumo musalmon hasted

    [81] (Va ʙa jod ovar ej Rasul,) hangome, ki Alloh az pajomʙaron pajmon girift, ki sumoro kitoʙu hikmat dodaam; sipas pajomʙare pesi sumo omad, ki tasdiqkunandai on ci, ki ʙo xud dored, ʙojad ʙo u imon ovared va uro jori kuned. Alloh farmud: "Ojo iqror dored va pajmoni maro ʙar on pazirufted?" Guftand: "Iqror kardem". Farmud: "Pas guvoh ʙosed va man ham ʙo sumo az guvohon hastam

    [82] Pas har kas ʙa'd az on ruj ʙargardonad, az zumrai fosiqon hast

    [83] Ojo (fosiqoni ahli kitoʙ) ƣajr az dini Alloh, (ki on islom ast va onro Alloh ʙa Muhammad sallallohu alajhi va sallam firistod,) dini digare mecujand, hol on ki on ci dar osmonho va zamin ast, ʙa ixtijor jo ʙeixtijor taslimi farmonravoi U hastand. Va ʙa nazdi U dar ruzi qijomat ʙozgardonda mesaved

    [84] Bigu ʙa onon ej Rasul: «Ba Alloh ʙovar kardem va moro ma'ʙude gajr az U nest va ʙa on ci ʙar mo nozil sudaast va on ci ʙar Iʙrohimu Ismoil va Ishoqu Ja'quʙ va farzandoni u (Ja'quʙ) va niz on ci ʙar Musovu Iso va pajomʙaroni digar az coniʙi Parvardigorason nozil sudaast, imon ovardem. Mijoni hec jak az eson farqe namenihem va hama ʙa ruʙuʙijat va uluhijati Parvardigoramon iqror hastem va taslimi irodai U hastem»

    [85] Va har kas, ki dinero ƣajr az islom ʙipazirad, pas amalas mardud va qaʙul nest va dar oxirat az zijondidagon xohad ʙud. (Islom, taslim sudan ʙa Alloh va sar furu ovardan ʙa to'at va pajravi kardan ʙa Muhammad sallallohu alajhi va sallam ast)

    [86] Ci guna Alloh hidojat kunad qavmero, ki avval imon ovardand (va ʙa haqqonijati pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam sahodat dodand va daloilu ojoti ravsanro musohida kardand,) sipas kofir sudand? Alloh sitamkoronero, ki kufrro ʙar imon ixtijor kardand, hidojat namekunad

    [87] Cazoi on zolimon in ast, ki la'nati Alloh va faristagon va hamai mardum ʙar onon ast. Pas onon az rahmati Alloh dur hastand

    [88] Aʙadi dar duzax ʙimonand va az azoʙason kam nasavad, to kame rohat kunand va agar uzr pesa kunand, muxlatason nadihand

    [89] magar onon, ki ʙa'd az kufrason tavʙai nasuh kardand, va isloh sudand, pas Alloh tavʙaasonro qaʙul mekunad, zero Alloh omurzanda va mehruʙon ast

    [90] Tavʙai kasone, ki pas az imon ovardanason kofir sudand va ʙar kufri xud afzudand, to dami marg, pazirufta naxohad sud. Inho gumrohonand

    [91] Onon, ki inkor kardand (pajomʙarii Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) -ro) va ʙar aqidai kufrason murdand, agar ʙixohand, ʙa andozai hamai zamin tillo dihand va xestanro az azoʙ ʙozxarand, az onho pazirufta naxohad sud. Barojason azoʙe dardnok ast va onhoro hec jovare nest

    [92] Caannatro darnaxohed joft, to on goh, ki az on ci dust medored, nafaqa (xajr) kuned. Va har ci nafaqa mekuned, xoh kam ʙosad jo zijod, Alloh ʙa on ogoh ast. Va har kasro muvofiqi nafaqaas acr medihad

    [93] Hamai taomhoi pok qaʙl az nozil sudani Tavrot ʙaroi ʙani Isroil halol ʙud, ʙa cuz cizhoe andake, ki Ja'quʙ (alajhissalom ʙa saʙaʙi ʙemorias) ʙaroi xud harom karda ʙud. Vale Alloh ʙa saʙaʙi sitamkorii ʙani Isroil ʙa'ze ta'omhoero, ki ʙaroi onon halol ʙud, harom gardonid; Bigu: «agar rostgu hasted, pas, Tavrotro ʙijovaredu ʙixoned

    [94] Va kasone, ki pas az on ʙa Alloh duruƣ nisʙat dihand, onho sitamkoronand

    [95] Bigu (ʙa onon ej Rasul): «Alloh rost megujad. Agar rostgu ʙosed, pas ʙa dini hanifi Iʙrohim pajravi namoed. (Zero dar pajravi namudani oini Iʙrohim alajhissalom pajravii Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ast.) Va Iʙrohim alajhissalom az guruhi musrikon naʙud

    [96] Naxustin xonae, ki ʙaroi mardum ʙaroi iʙodati Alloh dar rui zamin ʙino sud, "Bajtulloh" ast, ki dar Makka qaror dorad. Va in xona muʙorak ast, (acru podos dar on zijod mesavad, rahmathoi Ilohi dar on co nozil mesavand va on qiʙlai mu'minon ast.) Xonaest, ki cahonijonro saʙaʙi ʙarakat va hidojat ast

    [97] Dar on co nisonahoi ravsan ast va dalolat mekunad ʙa in ki Iʙrohim onro ʙino kardaast va Alloh on ʙinoro musarraf gardonidaast. Dar on coj maqomi Iʙrohim hast. Va xar ki ʙa on doxil savad, emin ast. Va Alloh hacci xonai Ka'ʙaro ʙar kasone az mardum, ki tavonoii raftan ʙo on coro dorand, farz gardonidaast. Va har ki rohi kufr pes girad, (ja'ne, farzijati hacro inkor kunad,) ʙidonad, ki Alloh ʙar cahonijon muhtoc nest»

    [98] Bigu: (ʙa jahud va nasoro) «Ej ahli kitoʙ, caro ojoti Allohro inkor mekuned, hol on ki medoned dini Alloh, islom ast va munkir mesaved on huccathoero, ki ʙa in din dalolat mekunand. Alloh ʙar on ci mekuned, guvoh ast!»

    [99] Bigu: «Ej ahli kitoʙ, ʙa ci saʙaʙ onhoro, ki imon ovardaand, az rohi Alloh ʙozmedored va mexohed on rohro kac nison dihed va sumo xuʙ medoned, ki ʙa on ci ki man ovardaam, haq ast? Alloh az on ci ki mekuned, ƣofil nest va sumoro ʙaroi korhojaton, cazo medihad

    [100] Ej kasone, ki imon ovardaed ʙa Alloh va Rasuli U, agar ʙa guruhe az ahli kitoʙ (jahudu nasoro), ki ʙa onon Tavrotu Incil doda suda ʙud, ito'at kuned, sumoro gumroh karda dar dinaton suʙha meandozand va ʙa'd az imonaton sumoro ʙa kufr ʙozmegardonand. Pas az onon hec fikr va maslihatero qaʙul nakuned

    [101] Va ci guna kofir mesaved ej mu'minon, dar hole, ki ojoti Alloh ʙar sumo xonda mesavad va rasuli U Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) dar mijoni sumost? Va har ki ʙa Alloh tavakkal kunad va ʙa Qur'onu sunnat amal kunad, ʙa rohi rost hidojat sudaast

    [102] Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙa Alloh va Rasuli U on cunon ki soistai tars az Alloh ast, az U ʙitarsed, va to namired, magar musalmon ʙosed

    [103] Va hamagon ʙa resmoni Alloh (ja'ne Qur'on) cang zaned va parokanda nasaved va az ne'mate, ki Alloh ʙar sumo arzoni dostaast, jod kuned: on hangom, ki ej mu'minon dusmani jakdigar ʙuded va U dilhojatonro ʙa muhaʙʙati xud va rasulas cam' karda ʙo ham mehruʙon soxt va ʙa lutfi U ʙarodar suded. Va ʙar laʙi cohe az otas ʙuded, Alloh sumoro az on ʙa saʙaʙi islomaton ʙirahonid. Alloh ojoti xudro ʙaroi sumo incunin ʙajon mekunad, to hidojat joʙed va gumroh nasaved

    [104] Bojad, ki az mijoni sumo ej mu'minon guruhe ʙosand, ki ʙa xajr da'vat kunand va amri ʙa ma'ruf va nahi az munkar kunand, inho nacot joftagonand

    [105] Ba monandi on kasone (az ahli kitoʙ) naʙosed, ki pas az on ki ojoti ravsani Alloh ʙar onho oskor sud, parokandavu guruh - guruh gastand va ʙo jakdigar ixtilof (ziddijat) varzidand, alʙatta ʙaroi onho azoʙi ʙuzurgi dardnok xohad ʙud

    [106] On ruzi qijomat, ki guruhe safedruj va guruhe sijahruj savand. Ammo onon, ki sijoh gast rujhojason, ʙa onon sarzanis karda gujand: «Ojo sumo pas az imon ovardanaton kofir suded? Ba saʙaʙi kofir sudanaton ʙicased azoʙi Allohro!»

    [107] Ammo onon, ki safedruj sudaand, hamesa ʙoqi va covidona dar rahmati Parvardigor ʙosand

    [108] Inho ojoti Alloh ast, ki -ej Pajomʙar- ʙa sidq va ʙovarj ʙar tu mexonem. Va Alloh ʙa mardumi cahon sitam ravo namedorad va haqqi hec kasro kam namekunad; zero, ki U ta'olo hukmkunandai odil ast

    [109] Az oni Alloh ast har ci dar osmonhovu zamin ast va ʙozgasti hama mardum ʙa sui Ust va hamagonro muvofiqi amalason cazo medihad

    [110] Sumo, -ej ummatoni Muhammad sallallohu alajhi va sallam- ʙehtarin ummate hasted az mijoni mardum ʙa vucudomada, ki amr ʙa ma'ruf va nahi az munkar mekuned va ʙa Alloh imon dored, ki amalaton onro qavi mekunad. Agar ahli kitoʙ (jahudu nasoro) niz imon ʙijovarand (ʙa monandi sumo ʙa Muhammad sallallohu alajhi va sallam va ʙa on ci ki ovardaast az nazdi Alloh,) ʙarojason ʙehtar ast dar dunjovu oxirat. Ba'ze az onho mu'minand (va ʙa risolati Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙovar mekunand,) vale ʙisjorason fosiqonandu az dini Alloh ʙerunand

    [111] Ba sumo on fosiqon az ahli kitoʙ cuz andak ozor digar oseʙe narasonand. Agar ʙo sumo cang kunand, pust gardonida ruj ʙa gurez andozand va piruz nagardand. Ba'd az on dar jagon holat ʙar sumo piruz nasavand

    [112] Har co, ki ʙosand, nisonai xori va pasti ʙar onho (jahudijon) zada sudaast, magar on ki dar amoni Alloh va dar amoni mardum ʙosand, tanu con va molasonro emin medostand. Va xasmi Allohro ovardand va ʙar onho muhri ʙadʙaxti zada sud va nameʙini jahudijonro, ki az ahli imon metarsand va in hama ʙa on saʙaʙ ʙud, ki ʙa ojoti Alloh kofir sudand va pajomʙaronro ʙa nohaqqi kustand va isjon (nofarmoni) varzidand va tacovuz kardand

    [113] Ahli kitoʙ hama ʙaroʙar nestand. Guruhe ʙa to'ati Alloh ʙarpoand (va ʙa Muhammad sallallohu alajhi va sallam imon ovardand.) Ojoti Allohro nisfi saʙ tilovat karda va ʙa Alloh munocot mekunand va sacda ʙa coj meovarand

    [114] Ba Alloh va ruzi qijomat imon dorand va amr ʙa ma'ruf va nahi az munkar mekunand va ʙa korhoi nek mesitoʙand va az cumlai solehonand

    [115] Har kori xajre, ki ancom medihand, ʙehuda nameravad va az savoʙi on mahrum karda nasavand, zero Alloh ʙa parhezgorone, ki xudro az gunoh nigoh medorand, donost

    [116] Haroina kasone, ki ʙa ojoti vaj kufr varzidand va pajomʙaronasro takziʙ kardaand, hec nacotdihandae onhoro az azoʙi Alloh nacot namedihad. Va farzandon va molhojason, ki ʙaroi muqoʙala ʙo saxtiho omoda karda ʙudand, ʙa onho foidae namerasonad va covidona dar cahannam ʙosand

    [117] Misoli on ci kofiron dar zindagii in dunjo xajr mekunand, monandi samolest ʙo xunukii saxt ast, ki ʙa kistzori qavmi ʙar xud sitam karda merasad va onro noʙud sozad. Va Alloh ʙar onho sitam nakardaast, vale onho ʙa saʙaʙi gunohason ʙar xud sitam mekunand

    [118] Ej kasone, ki imon ovardaed ʙa Alloh va rasuli U va amal karded ʙa sariati U. Az ƣajri xudaton kofironro dusti pinhoni ʙarnagired, onho az rasondani har guna zijon va ʙadi ʙa sumo xuddori namekunand, dust dorand, ki sumo giriftori ranc va masaqqat saved. Dusmanie, ki az dahoni onho oskor ast va on ci, ki dar dil pinhon dorand, ʙuzurgtarast. Ba rosti, ki ojotro ʙaroi sumo ʙajon namudem, agar ʙiandesed. amrro ʙarojaton ravsan kardaast. Caro sumo onhoro dust dored? Pand gired az ojoti Alloh va husjor ʙosed

    [119] Ogoh ʙosed, ki sumo ononro dust medored va hol on ki onho sumoro dust nadorand. Sumo ʙa hamai in kitoʙhoi nozil suda imon ovardaed va onon ʙa kitoʙi Qur'on imon naovardand. Pas ci guna ononro dust medored? Cun sumoro ʙuʙinand, gujand: (az rui nifoq) «Mo ham imon ovardaem». Va cun xilvat kunand, az ƣojati kinae, ki ʙa sumo dorand, sarangusti xud ʙa dandon gazand, (az on ci meʙinand az ulfatu muhaʙʙati musulmonon ʙo hamdigar.) Bigu: "Bo xasme, ki dored, ʙimired va alʙatta Alloh ʙa on ci ki dar daruni sinahost, donost". Va har kasro az on ci pestar omoda kardaast, xuʙi jo ʙadi cazo medihad. Alloh on ciro ki dar dili kuffor va munofiqin ʙud, ʙaroi ʙandagoni mu'mini xud ʙajon kard

    [120] Az alomati dusmanii onon in ast, ki agar xajre ʙa sumo rasad, norohat mesavand va agar dusmane ʙar sumo ƣalaʙa kunad va jo ʙa'ze muskiloti dunjavi ʙarojaton pes ojad, xushol mesavand. Agar saʙr kuned dar musiʙatho va parhezgori kuned dar amr va nahjhoi Alloh, az makrason ʙa sumo zijone narasad, ki Alloh ʙar har kori ʙade, ki mekunand on kofiron, ogohi dorad va ononro cazo medihad

    [121] Va ʙa jod ovar hangomero, ki sahargohon az mijoni axli xonai xud ʙerun rafti ʙa cangi Uhud va coi mu'minonro ʙaroi cang ta'in namudi. Va ashoʙatro dar on cojgoh ʙar muqoʙili musrikin qaror kardi va farmudi hec kas ʙa cang nameʙarojad, to ʙa u amr nasavad. Va Alloh sunavo va donost. Va hec cize az korhojaton ʙar U pinhon namemonad

    [122] Ba jod ovar ej Rasul, cun ʙani Salama va ʙani Horisa ʙo hamrohi sardori munofiqason Aʙdullo ʙinni Uʙaj az tars mexostand, ki dar cang susti namojand va ammo Alloh nigohason dost, pas hamrohi tu ʙa Alloh tavakkal kardand. Va mu'minon ʙojad ʙar Alloh tavakkal kunand

    [123] Alʙatta Alloh sumoro, (ej Rasul,) dar Badr piruz kard ʙar dusmanhoi musrikaton va hol on ki notavon ʙuded. Pas az Alloh ʙitarsed, ʙojad sukrguzori ne'mathojas saved

    [124] Ba jod ovar (ej Rasul) cun meguftj dar ruzi Badr ʙa mu'minon, ojo sumoro kofi nest, ki Parvardigoraton sumoro ʙa se hazor farista, ki az osmon furud meojand, jori kunad

    [125] Bale, agar saʙr kuned dar muqoʙilijati dusman va parhezgori namoed, cun musrikon sitoʙon sui sumo ʙa gumone, ki ʙar sumo piruz mesavand, ʙa cang ojand, Alloh ʙo panc hazor az faristagoni nisonador sumoro jori kunad

    [126] Va Alloh in joriro ʙo vositai faristagonas tanho ʙaroi sodmoni va dilgarmii sumo kard. Va nest piruzi, magar az sui Allohi piruzmandu dono

    [127] On piruzie, ki Alloh dar Badr ʙa sumo dod, ʙa xotiri on ʙud, ki to guruhe az kofironro halok kunad ʙa marg, jo xor va noumed ʙozgardonad ononero ki zinda mondand

    [128] Dar korhoi (sarnavisti) ʙandagon turo -ej Rasul- kore nest. Hama dar dasti Alloh ast. Sojad ʙa'ze az onon dar cangidan ʙo tu dilason kusoda savandu musalmon savand, pas Alloh ononro ʙaxsad. Va kase, ki dar kufri xud ʙoqi mond, Alloh uro dar dunjovu oxirat ʙa saʙaʙi sitamkoriason azoʙ medihad

    [129] Tanho az oni Alloh ast har ci dar osmonho va zamin ast. Har kiro ʙixohad, ʙa rahmatas meomurzad va har kiro ʙixohad, ʙa adlas azoʙ mekunad va Alloh omurzandavu mehruʙon ast

    [130] Ej kasone, ki ʙa Allohu Rasulas imon ovardaed, riʙoro ʙo tamomi nav'hojas naxured. Cun qarz doded, ʙar on izofa nagired, agar kame ʙosad ham. Va az Alloh ʙitarsed va qonunhoi sari'atro ri'oja kuned, to rastagor saved dar dunjovu oxirat

    [131] Va ʙitarsed az otase, ki ʙaroi kofiron omoda sudaast

    [132] Va ʙa Allohu Rasul -ej mu'minon- ito'at kuned, to ʙuvad, ki rahmat karda saved

    [133] Va ʙisitoʙed dar to'ati Alloh va Rasulas, to noil saved omurzisi Parvardigoratonro va ʙa on ʙihist rasidanro, ki andozaas ʙa qadri hamai osmonhovu zamin ast va ʙaroi parhezgoron omoda sudaast

    [134] On kasone, ki dar tavongarivu tangdasti moli xudro dar rohi Alloh ehson mekunand va xasmi xud furu meʙarand, ʙa saʙr va az xatoi mardum darmeguzarand, Alloh dust medorad nekukoronro

    [135] Va on kason, ki cun kore zist kunand jo ʙa xud sitame kunand, azoʙi Allohro ʙa jod ovarda dar hol Allohro jod mekunand va ʙaroi gunohoni xes omurzis mexohand va kist cuz Alloh, ki gunohonro ʙijomurzad? Va cun ʙa ʙadii gunoh ogohand, dar on ci mekardand, ʙardavom naʙosand. Va onon medonand, ki agar tavʙa kunand, Alloh ononro meʙaxsad

    [136] Acri in guruhe, ki cunin sifathoro dorand ʙarojason omurzis ast az coniʙi Parvardigorason va niz ʙihisthoe, ki dar on az zeri daraxtho va qasrhojas cujho corist. Dar on co covidonand va ci xuʙast podosi ito'atkunandagon

    [137] (Dar in ojat Alloh ʙa mu'minon az saʙaʙi on, ki dar cangi Uhud musiʙate ʙa onon rasida ʙud xitoʙi tasallidihanda karda megujad:) Pes az sumo ummatone ʙudand, ki onon niz imtihon karda suda ʙudand ʙa cang ʙo kofiron va nihojat piruz gastand, pas ʙar rui zamin ʙigarded va ʙa casmi iʙrat ʙingared pojoni kori onhoe, ki pajomʙaronro ʙa duruƣgui nisʙat medodand, ci ʙudaast

    [138] In Qur'on ʙajonkunandai rohi rost va pandest ʙaroi parhezgoron, onon, ki az Parvardigorason metarsand. Va az in Qur'on manfi'at megirand

    [139] Dar cang ʙo kofiron susti makuned va ʙa saʙaʙi sikast dar cangi Uhud anduhgin maʙosed, zero agar sodiqona ʙa Alloh va Rasulas imon ovarda ʙosed, sumo ƣoliʙ hasted

    [140] Agar ʙar sumo zaxme rasid dar cangi Uhud, hamono rasida musrikonro zaxme monandi on dar cans Badr. In piruz sudanu sikast xurdan hodisahoest, ki megardonem onro mijoni mardumon ʙaroi hikmate, to ma'lum kunad Alloh on cizero medonist dar azal va cudo sozad mu'mini sodiqro az ƣajri on va qavmero az ʙajni sumojon ʙa sahodat nasiʙador gardonad. Va Alloh sitamkoronro dust nadorad, ononro, ki az cang aqiʙnisini kardand

    [141] Va in sikaste, ki dar cangi Uhud sud, imtihone ʙud, to mu'minonro pokiza gardonad va ononro az munofiqon xalos kunad va kofironro noʙud sozad

    [142] Ojo gumon dored (ej joroni Muhammad (alajhissalotu vassalom), ki ʙa ʙihist xohed raft, hol on ki imtihon karda nasudaed ʙa vazninihoi cang va ʙa ʙihist doxil naxohed sud to on dame, ki imtihon karda saved va Alloh ma'lum mekunad az mijoni sumo ci kasone dar rohi U cihod mekunand va ci kasone dar muqoʙili dusman saʙr mekunand

    [143] Hamono sumo -ej mu'minon- orzu mekarded cangidanro ʙo dusman pes az cangi Uhud; to noil saved sahodatero, ki ʙarodaronaton dar cangi Badr dar rohi Alloh noil sudand. Pas ʙo casmoni xud dided onro dar Uhud, aknun ʙicanged va saʙr kuned

    [144] Suʙhae nest, ki Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) pajomʙarest, ki pes az u pajomʙaroni digar ʙudaand, ki risolati Parvardigorasonro merasonidand. Ojo agar ʙimirad jo kusta savad (cunon ki dusmanon xaʙari duruƣ pahn kardand,) sumo ʙa dini pesinai xud ʙozmegarded va dini pajomʙaratonro tark mekuned? Har kas, ki az dinas ʙozgardad, hec zijone ʙa Alloh naxohad rasonid, ʙalki ʙa xudas zijoni ʙuzurge rasonidaast. Ammo kase ustuvor ast dar imon va sukrguzor ast ʙar ne'mati Islom, Alloh sukrguzoronro podos (mukofot) xohad dod

    [145] Hec saxse namirad, magar ʙa irodai Alloh, ki navista sudaast muhlati vaqti u. Har kas ʙo amalas xohoni savoʙi rizqi in dunjo ʙosad, ʙa u medihem va u dar oxirat nasiʙe nadorad va har kas ʙo amalas xohoni savoʙi oxirat ʙosad, ʙa u medihem ʙarzijod ʙo hamrohii on rizqe, ki ʙaroi u dar in dunjo taqsim karda suda ʙud. Va sukrguzoronro podos xohem dod

    [146] Ci ʙaso az pajomʙaroni guzasta, ki guruhi ʙisjore az ashoʙason hamrohi onon dar rohi Alloh ʙicangidand, harci ʙa onho rasid az carohatu kustor, susti nakardand va notavon nasudand va sar furud najovardand dar pesi dusman, ʙalki saʙr kardand va Alloh saʙrkunandagonro dust dorad

    [147] Tanho in saʙrkunandagon meguftand: «Ej Parvardigori mo, gunohoni moro va zijodaravihoi moro dar korhojamon ʙijomurz va moro soʙitqadam gardon dar majdoni cang va dar ʙaroʙari onon, ki inkor kardand jagonagii turo va pajomʙarii pajomʙaronatro moro jori kun»

    [148] Pas Alloh ʙa onon cazoi nekro dod dar dunjo, ki on piruzi ʙar dusman va ustuvori dar zamin ast va niz cazoi nekro dar oxirat dod, ki on ʙihisti sarsaʙz ast. Va Alloh nakukoronero, ki ʙo Parvardigori xud va mardumon xusmuomila hastand, dust dorad

    [149] Ej kasone, ki ʙa Allohu Rasulas imon ovardaed, agar ʙa kasone, ki Uluhijati maro inkor kardand va Rasuli maro ʙovar nakardand, pajravi kuned, sumoro gumroh karda ʙa dini pesinaaton ʙarmegardonand, pas zijondida va halok ʙozmegarded

    [150] Hargiz, kofiron jorikunandai sumo nestand, ʙalki Alloh joridihandai sumost, ki ʙehtarini jorikunandagon ast! Ba jorii kase muhtoc nest

    [151] Dar dili kofiron tarsu vahm xohem afkand ʙa saʙaʙi on, ki ʙo Alloh cizero sarik muqarrar soxtand, hol on ki Alloh ʙaroi iʙodati on ʙutho hec huccate nafiristodaast. Holati kofiron dar dunjo; tarsu vahm ast az muʹminon. Ammo dar oxirat makonason va cojgohason duzax meʙosad. Va in hama ʙa saʙaʙi sitam va dusmaniason meʙosad. Va ci ʙad cojgohest

    [152] Alloh ʙa va'dae, ki ʙaroi sumo karda ʙud, vafo kard, on goh ki ʙa amri U dusmanro dar cangi Uhud mekusted. Va cun ƣanimatero, ki havasi onro dar fikr dosted, ʙa sumo nison dod, susti karded va dar on amr ʙa nizo' pardoxted ojo dar cojaton ʙoqi memoned jo on cojro tark mekuned va ʙa cam'i ƣanimat meraved? Va nofarmonii amri pajomʙaraton karded, ki ʙa sumo gufta ʙud dar jagon holat cojhoi xudro tark nakuned, pas az saʙaʙi in nofarmonʙardori maƣluʙ suded, ʙa'd az on ki piruziro ʙa dast ovarda ʙuded. Ma'lum sud mijoni sumo kasone ʙudand, ki ƣanimat mexostand, va kasone ʙudand, ki oxiratro talaʙ mekardand. On goh ʙaroi imtihon ʙozgardonid sumoro vaqte ki gurexted. Hamono Alloh donist pusajmoniatonro va sumoro ʙaxsid. Va Alloh sohiʙi fazlu rahmat ast ʙar mu'minon

    [153] Ba jod ored ej mu'minon, on goh ki az dusmanaton ʙa har su megurexted va ʙa hec kase nigoh namekarded va Pajomʙar az pust, sumoro sado mezad, ki nazdi man oed ej ʙandagoni Alloh, ammo ʙa u cavoʙ nadoded. Pas Alloh sumoro dar muqoʙili koraton cazo dod. Ja'ne, ƣame ʙar ƣamaton afzud, ƣame ʙa saʙaʙi az dast dodani piruzi va ƣanimat va ƣame ʙa saʙaʙi sikast xurdanaton va ƣami digar, ki hamai ƣamhoro az jodi sumo ʙarad; (va on, in ʙud, ki xaʙari ʙarduruƣi kusta sudani Muhammad sallallohu alajhi va sallamro sunided.) Va Alloh ʙa on ci mekuned, ogoh ast

    [154] Va pas az ƣame, ki ʙa sumo rasida ʙud, oromisro ʙar sumo furud ovard, ʙa gunae, ki xoʙi saʙuke guruhe az sumoro faro girift. Va in guruh mu'minon ʙudand. Ammo guruhi digar, kasone ʙudand, ki faqat dar fikri xudason ʙudand, ʙa xotiri in ki munofiq ʙudand jo in ki imonason za'if ʙud, ʙino ʙar in xoʙe, ki digaronro faro girifta ʙud, ʙa onho narasid. Va guftand: Mo az piruzi ʙahrae nadorem, pas nisʙat ʙa Parvardigor va Pajomʙaras gumoni ʙad ʙurdand va tasavvur kardand, ki Alloh Pajomʙarro jori namedihad. Bigu: Hama kor az oni Alloh ast. Munofiqon dar dili xud cizhoero pinhon medorand, ki onro ʙaroi tu oskor namekunand. Megujand: Agar ʙo mo dar in amr ʙo rozigi masvarate mesud, dar inco kusta namesudem. Bigu: Agar dar xonahojaton ham meʙuded, haroina kasone ki ʙar onho kusta sudan muqaddar suda ʙud ʙa mahalli kusta sudani xud ʙerun meomadand. Va to Alloh on ciro az nifoq jo za'fi imon dar dilhojaton dored, ʙijozmoid, to dilhojatonro az vasvasahoi sajton, ki dar on asar guzostaast, xolis va pok gardonad. Va Alloh ʙa on ci dar dilhost, ogoh ast

    [155] Az mijoni sumo onon, ki dar ruzi muqoʙalai on du guruh (mu'minon va musrikon), dar cangi Uhud gurextand, ʙa saʙaʙi ʙa'ze az amalhoi ʙadason sajton onhoro ʙa xato afkanda ʙud. Inak Alloh afvason kard, ki U omurzandai gunohi osijon ast va halim ast, sitoʙ namekunad dar azoʙi osijon

    [156] Ej kasone, ki ʙa Allohu Rasulas imon ovardaed, monandi on kofirone, ki ʙa Parvardigorason ʙovari nadorand, maʙosed, ki dar ʙorai ʙarodaroni xud, ki ʙa safar ʙaroi darjofti rizq jo ʙa cang rafta ʙudand va favtidand jo kusta sudand, meguftand: «Agar nazdi mo monda ʙudand, namemurdand, jo kusta namesudand». Alloh in gumonro cun hasrate dar dili onho nihod. Ammo mu'minon hamono medonand, ki in hama ʙa taqdiri Alloh ast, pas Alloh dilhojasonro hidojat mekunad va musiʙathoro ʙaroi onon saʙuk mekunad. Va Alloh ast, ki zinda mekunad kasero, ki ʙaroi u hajot muqarrar suda ʙosad garcande musofir jo mucohid ʙosad va memironad kasero, ki hajotas ʙa oxir rasida ʙosad garcande dar xonaas ʙosad va Ust, ki hamai korhoi sumoro meʙinad

    [157] Ej mu'minon, agar dar rohi Alloh kusta saved, jo dar vaqti cang ʙimired, Alloh gunohojatonro meʙaxsad va komjoʙ mesaved ʙa ʙihisti sarsaʙz. Omurzis va rahmati Alloh ʙehtar ast az on ci dar in cahon cam' meovared

    [158] Va agar ʙimired dar coi xoʙaton jo kusta saved dar majdoni cang, alʙatta dar pesgohi Alloh cam' mesaved. Pas hamaatonro tiʙqi amalaton cazo medihad

    [159] Ba saʙaʙi rahmati Alloh ast, ki ej Pajomʙar tu ʙo onho incunin xusxuju mehruʙon hasti. Agar durustxuvu saxtdil meʙudi, az girdi tu parokanda mesudand. Pas onhoro az on cize ki dar cangi Uhud kardand, ʙuʙaxsoj va ʙaroi onho az Alloh omurzis ʙixoh va dar korho ʙo onho masvarat (maslihat) kun va cun qasdi kore kuni ʙa'di maslihat, ʙar Alloh tavakkal kun, ki Alloh tavakkalkunandagonro dust dorad

    [160] Agar Alloh sumoro jori kunad, hec kas ʙar sumo ƣalaʙa naxohad kard. Va agar sumoro xor kunad, ci kase az on pas joriaton xohad kard? Pas mu'minon, ʙojad ki ʙar Alloh tavakkal kunand

    [161] Va az Pajomʙar hargiz xijonat nameojad. Va har ki ʙa cize xijonat kunad, onro dar ruzi qijomat ʙo xud ovarad, to sarmanda savad. Sipas cazoi amali har kas ʙa purragi doda xohad sud va ʙar kase sitame nasavad

    [162] Ojo on kas, ki ʙa rohi xusnudii Alloh meravad va korhoero ancom medihad, ki xusnudii Vajro dar paj dorad, monandi kasest, ki murtakiʙi gunoh mesavad va Parvardigorasro xasmgin mekunad va makoni u cahannam ast va ʙad coe ast

    [163] In du guruhro (ashoʙi cannat va ashoʙi cahannam) nazdi Alloh daracahoest gunogun; ʙaroi cannatijon rozigii Alloh va manzalathoi oli va ʙaroi duzaxijon xasmi Alloh va cuqurihoi torik. U ʙa korhojason ʙino va ogoh ast, hec ciz az U pusida nest

    [164] Alloh ʙar mu'minon on goh ne'mate ato farmud, ki az xudason ʙa sui xudason Pajomʙare ravon kard, to ojoti Qur'onasro ʙar onho ʙixonad va az sirk onhoro pok sozad va kitoʙu sunnatro ʙijomuzad, harcand onon pes az omadani in Rasul dar gumrohii oskore ʙudand

    [165] Va on hangom, ki musiʙate ʙa sumo dar cangi Uhud rasid, ki sumo ʙa musrikon zarʙa zaded va du ʙaroʙari onhoro sikast doded. Sumo haftod nafar az ʙuzurgonasonro dar cangi Badr kusted va haftod nafarro ʙa asir girifted, gufted: Az kuco in musiʙat ʙa mo rasid va mo ci guna sikast xurdem? Bigu: On az coniʙi xudaton ast va az pajdo kardani ixtilof va nofarmonii sumost. Hamono Alloh ʙar har cize tavonost. Pas az gumoni ʙad nisʙat ʙa Alloh ʙiparhezed, zero U ʙar jori kardanaton tavono ast

    [166] On ci az carohatu kustor dar ruzi Uhud dar ʙarxurdi on du guruh, ʙa sumo rasid, ʙa qazovu qadari rizoijati Alloh ʙud, to mu'minoni haqiqiro ma'lum kunad

    [167] Va ononro, ki niz nifoq varzidand va on ci dar dil dostand, Alloh onro ma'lum namud. Cun mu'minon ʙa onon guftand: «Bijoed, dar rohi Alloh cang kuned jo difo' kuned». Meguftand: «Agar medonistem cang kardanro hamono pajravi mekardem sumoro». Onon (munofiqon) dar on ruz ʙa kufr nazdiktarand, na ʙa imon. Ba zaʙon cizhoero megujand, ki ʙa dil e'tiqod nadorand va Alloh ʙa on ci dar dil pinhon medorand, ogohtar ast

    [168] Munofiqone, ki az cang kardan ʙozistodand va dar ʙorai on ʙarodaronason, ki ʙo hamrohii musalmonon dar cangi Uhud ʙa musiʙat giriftor sudand, meguftand; agar ʙa suxani mo gus medodand, kusta namesudand, ʙigu ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam): «Agar rostguj hasted dar da'vojaton, margro az xudaton dur kuned»

    [169] Va kasonero, ki dar rohi Alloh kusta sudand, murda napindored, ʙalki onon zindaand va nazdi Parvardigorason ruzi doda mesavand

    [170] Ba on ci Alloh az fazl va ʙaxsisi xud ʙa onho dodaast, sodmon hastand va ʙo on ne'matho casmonason ravsan sudaast va sodmon va xushol hastand, cun on ne'matho zeʙo va farovon va ʙisjor laziz va guvoro hastand. Va jakdigarro ʙa rasidani ʙarodarone, ki dar pai ononand va hanuz ʙa onho napajvastaand ʙasorat medihand, ki onho hamon cizero xohand joft, ki onho joftaand. Muƶda medihand, ki tarse ʙar onho nest va anduhgin namesavand

    [171] Va xushol mesavand ʙa ne'matu fazli Alloh va hamono Alloh podosi mu'minonro (zoe') ʙekor namekunad. Balki onro zijod mekunad az fazlu karamas

    [172] Kasone, ki pas az zaxmho va carohathoe, ki ʙa onon rasida ʙud, dasturi Alloh va Pajomʙarro icoʙat kardand, ʙaroi kasone az onon ki neki kardand va taqvo pesa namudand, podosi ʙuzurgest

    [173] Kasone, ki mardum ʙa onho guftand: "Mardum ʙar ziddi sumo cam' sudaand, pas az onho ʙitarsed", vale in amr imonasonro afzud va guftand: "Alloh moro kofi ast va U ʙehtarin sarparast ast

    [174] Pas ʙozgastand in musalmonon, dar hole ki ne'matu fazli Allohro ʙa hamroh dostand va hec oseʙe ʙa onho narasida ʙud. Inho ʙa rohi xusnudii Alloh raftand va Alloh doroi fazli ʙuzurg ast

    [175] On sajton ast, ki dar dili dustoni xud ʙim meafkanad. Agar imon ovardaed, ej mu'minon az onho matarsed, ʙa Man tavakkal kuned va panoh ʙared. Man ʙaroi sumo kifojatkunandaam, az man ʙitarsed

    [176] Onon, ki ʙa kufr mesitoʙand, turo ƣamgin nasozand. Inho hec zijone ʙa Alloh namerasonand. Alloh mexohad onhoro dar oxirat ʙeʙahragardonad va ʙarojason azoʙi ʙuzurg ast

    [177] Haroina onon, ki ʙa ivazi imon kufrro xaridand, hec zijone ʙa Alloh namerasonand va ʙarojason azoʙi dardnok ast

    [178] Kofiron ʙa saʙaʙi ʙaxiliason dar cam' kardani mol gumon naʙarand, ki agar esonro muhlat dihem, ʙa neki va salohi onon ast, ʙalki ʙarojason zarar ast dar dinu dunjoason. Mo ononro muhlat medihem, to ʙestar gunohason afzuda savad va ʙaroi onon azoʙi xorkunandaest

    [179] Alloh mu'minonro hargiz ʙar on ci naguzorad, ki alhol sumo ʙar on hasted. Meozmojad va mesancad, to nopokro az pok, kofirro az mu'min cudo sozad. Va Alloh ʙar on nest, ki sumoro az ƣajʙ ʙiogohonad, vale ʙa'ze az pajomʙaronasro, ki xud ʙixohad, ʙarmeguzinad. Pas ʙa Alloh va pajomʙaronas imon ʙijovared. Va agar imon dosta ʙosed va parhezgori kuned, pas ʙarojaton podosi ʙuzurgest

    [180] Ba kasone, ki ʙa on ci Alloh az fazli xes ʙa onon dodaast, ʙuxl mevarzand, gumon naʙarand, ki on ʙuxl ʙaroi onon ʙehtarast, ʙalki ʙa zijoni onhost. Va dar ruzi qijomat, cize ki dar on ʙuxl varzidaand, saʙaʙi azoʙason megardad va ʙaroi Alloh ast hamai doroihoi osmon va zamin. Pas nafaqa kuned az on ci ki Alloh ruziaton dod, zero ʙozgasti hama umur ʙa sui Alloh ast va ʙaroi ruzi oxirati xud xajrxohi kuned, ki naf'i on, ruzi qijomat ʙa sumo merasad va Alloh ʙa on ci mekuned ogoh ast

    [181] Alloh suxani kasonero, ki guftand: "Alloh faqir ast va mo tavongar hastem", sunid. On ciro ki onho guftand az duruƣ guftanason ʙar Alloh va nohaq kustanason pajomʙaronro, xohem navist va meguem: «Bicased azoʙi otasi suzonro!»

    [182] In azoʙ ʙa xotiri a'moli zistest, ki pes ancom doda ʙuded va Alloh ʙar ʙandagon sitam namekunad, ʙegunoh kasero azoʙ dihad

    [183] Kasone, ki guftand: "Hamono Alloh az mo pajmon giriftaast, to ʙa hec pajomʙare imon najovarem, magar in ki qurʙonie ʙaroi mo ʙijovarad, ki otas onro ʙixurad". Ba jahudijon ʙigu ej Muhammad: "Pajomʙarone pes az man ʙo daloili ravsan va ʙo cize ki gufted, omadand, pas caro sumo onhoro kusted (monandi Zakarijo va Jahjo va digar pajomʙaronro,) agar rost megued

    [184] Pas agar turo ʙa duruƣ nisʙat dodaand, hamono pajomʙarone pes az tu ham ʙo daloili ravsan va kitoʙhoi osmonj va kitoʙi ravsangar nazdi onon omadaand ʙa duruƣ nisʙat doda suda ʙudand. Va cun odati kofiron in guna ʙudaast, ki ʙa pajomʙaron imon najovarand va in kori onho turo ƣamgin nasozad va ʙa onho tavaccuh nakun

    [185] Har nafs ta'mi margro mecasad va ʙegumon dar ruzi qijomat podoshojaton ʙa tavri komil ʙa sumo doda mesavad. Pas har kas ki az otasi cahannam nacot doda savad va dar ʙihist doxil gardonda savad, voqe'an komjoʙ suda va zindagii dunjo cuz mojai fireʙ cizi digare nest

    [186] Alʙatta sumo dar molho (va conhojaton ʙa monandi cihod, qatl, asir, carohat va ʙemoriho) mavridi ozmois qaror megired va hatman az kasone, ki pes az sumo ʙa onho kitoʙ doda sudaast va niz az musrikin azijat va ozori farovoni mejoʙed va agar saʙr kuned va parhezgori namoed, ʙa durusti, ki in nisonai azmi ustuvorii sumo dar korhost

    [187] Va ʙa jod ovared zamonero, ki Alloh az kasone, ki ʙa onho kitoʙ doda sudaast, pajmon girift: "Onro ʙaroi mardum ʙajon kuned va onro pinhon nadored", pas onho onro qaʙul nakarda va ʙa ʙahoi andake furuxtand. ci ʙad ast on ci onho mesitonand

    [188] Gumon maʙar kasonero, ki ʙa korhoi zist, suxanon va kirdori ʙotile, ki ancom medihand, xushol mesavand. Va dust dorand ʙa saʙaʙi korhoi xuʙe, ki ancom nadoda va suxani haqqe, ki naguftaand, sitois savand. Pas onon ham kori ʙad ancom medihand va ham suxani ʙadro ʙar zaʙon meorand va ham ʙa on xushol mesavand va ham dust dorand ʙa vositai kori xuʙe, ki ancom nadodaand, mavridi sitois qaror girand, gumon maʙar, ki onho az azoʙ nacot joʙand va ʙaroi onon azoʙe dardnok ast

    [189] Va farmonravoii osmonho va zamin az oni Alloh ast. Va Alloh ʙar har cize tavonost. Pas hec kas cizero az U man' namekunad va hec cize Uro notavon namesozad

    [190] Begumon dar ofarinisi osmonho va zamin va omadu rafti saʙ va ruz nisonahoest, ʙaroi xiradmandon

    [191] On kasone, ki istoda va nisasta va ʙar pahluhojason aftoda Allohro jod mekunand va dar ofarinisi osmonho va zamin meandesand. Pas megujand: Parvardigoro! Inro ʙehuda najofaridai, pas moro az azoʙi otas nacot ʙideh

    [192] Parvardigoro! Hamono kasero, ki Tu dar otasi cahannam doxil kuni, ʙegumon uro xor kardai. Va sitamkoronro joridihandae nest

    [193] Parvardigoro! Mo sunidem da'vatgare ʙa imon nido medod, ki ʙa Parvardigoraton imon ʙijovared, pas mo imon ovardem. Pas gunohonamonro ʙijomurz va ʙadihoi moro ʙipuson va moro ʙo nekon ʙimiron

    [194] Parvardigoro! Ba mo ʙideh on ciro ki ʙar zaʙoni pajomʙaronat ʙa mo va'da dodai va dar ruzm qijomat moro xor magardon. Alʙatta tu hargiz xilofi va'da namekuni

    [195] Pas Alloh du'oi onhoro icoʙat kard, va farmud: Man amali hec mardu zane az sumoro nociz naxoham kard. Ba'ze az sumo az ʙarxe digar hasted. Pas kasone, ki hicrat kardand va az sarzaminason ʙaroi xusnudii Alloh ʙerun ronda sudand, hatman gunohasonro meʙaxsam va onhoro voridi ʙihist mekunam. Bihiste, ki cujho az zeri on ravon ast, in podose az coniʙi Alloh ast va podosi neku nazdi Alloh meʙosad

    [196] Raftu omadi kofiron ʙaroi ticorat va kasʙ va rizqi farovon va lazzatcuiason dar sahrho turo fireʙ nadihad

    [197] Mato'i andake ast, ja'ne mato'i nocize ast va ʙoqi naxohad mond, ʙalki onho kame az on ʙahramand mesavand va ʙa saʙaʙi on muddate tuloni azoʙ meʙinand. Sipas cojgohason cahannam ast va ci ʙad cojgohest

    [198] Vale kasone, ki az Parvardigorason tarsidand, ʙaroi onhost ʙoƣhoe, ki cujho az zeri on ravon ast. Dar on covidona hastand. Va onho kasone hastand, ki dil va guftor va kirdorason nek ast. In podose az coniʙi Alloh ast. Va on ci nazdi Alloh ast, ʙaroi nekukoron ʙehtar ast

    [199] Ba'ze az ahli kitoʙ hastand, ki ʙa Alloh va on ci ʙar sumo va on ci ʙar onho nozil sudaast, imon dorand va dar ʙaroʙari Alloh furutan hastand va ojoti Allohro ʙa ʙahoi andak namefurusand. Va inho dar haqiqat ahli kitoʙ va ʙarxurdoron az donis va ilm hastand. Podosi onho nazdi Parvardigorason ast. Hamono Alloh zudhisoʙgir ast

    [200] Ej on kasone, ki imon ovardaed! Saʙr kuned ʙar to'ati Parvardigoraton va dar muqoʙili dusmanaton ustuvor ʙosed va ʙaroi cihod doimo omoda ʙosed va az Alloh ʙitarsed, to rastagor saved

    Surah 4
    Нисо

    [1] Ej mardum! Az Parvardigoraton ʙitarsed, Parvardigore, ki sumoro az jak tan ofarid va hamsarasro niz az vaj ofarid va az on du: mardon va zanoni zijode pahn kard va az Alloh ʙitarsed, ki ʙa nomi U az hamdigar suol mekuned va az tarki xesovandi ʙitarsed. Hamono Alloh dar hama holat ʙar sumo nigahʙon ast

    [2] Va Alloh dastur dod, ki ʙa jatimon molhojasonro ʙidihed, cun ʙa sinni ʙuluƣ va ʙa voja rasidand va salohijat joftand va amvoli nopokro ʙa molhoi pok omezis nakuned va molhojasonro ʙo molhoi xudaton naxured, pas har kas cur'at kard va moli onhoro hamroh ʙo moli xud xurd, ʙa rosti, ki gunohi ʙuzurge ancom dodaast

    [3] Va agar tarsided, ki adl natavoned kard dar ʙorai jatimduxtarone, ki zeri sarparastii sumo qaror dorand, pas ʙo zanoni digare, ki dust dored, izdivoc kuned ʙo du jo se jo cor. Pas agar tarsided, ki nametavoned adlro ʙa coj ovared, pas ʙojad ʙa jak zan kifojat kuned va jo ʙo kanizakonaton izdivoc kuned, in nazdiktarast, ki sitam nakuned

    [4] Va mahri zanonro ʙa unvoni hadja ʙa onho ʙidihed. Pas naʙojad dar dodani on ta'xir varzed va naʙojad az on cize kam kuned. Va agar ʙo rizoijati xotir cize az mahri xud ʙa sumo ʙaxsidand, pas onro halol va guvoro ʙixured

    [5] Va (ej sarparaston) molhoi xudro, ki Alloh onro ʙaroi sumo saʙaʙi istiqomati zindagi gardondaast, ʙa ʙexiradon (ja'ne, noʙoliƣ, macnun va ʙeaqlon) madihed va az on molho xuroka va pusoki onhoro ʙidihed va ʙo onon suxani xuʙ va soista ʙigued

    [6] Va jatimonro ʙijozmoed, to on goh ki ʙa sinni izdivoc ʙirasand, pas agar dar onho salohijat dided, amvolasonro ʙa xudason ʙisupored va amvoli onhoro pes az on ki ʙuzurg (kalon) savand, ʙa isrof va sitoʙ naxured. Va har kas ki tavongar va sarvatmand ʙosad, ʙojad az giriftani haqqi (ucrai) sarparasti xuddori kunad. Va har kas, ki nijozmand ʙosad, ʙojad ʙa surati pisandida va neku ʙixurad, pas vaqte ki molhojasonro ʙa onho suporided, kasonero ʙar onho ʙa sohidi gired dar vaqti dodani moli onho to sohidero ixtijor kuned va Alloh ʙaroi hisoʙ kardan kofist

    [7] Baroi mardon az on ci ki padaru modar va xesovandon ʙoqi guzostaand, sahme ast, va ʙaroi zanon az on ci ki padaru modar va xesovandon ʙoqi guzostaand, sahme ast. Sojad ʙa'ze gumon ʙarand, ki zanon va kudakon ʙahrae az meros nadorand, magar dar moli zijod, (ʙaroi hamin Alloh ʙajon kard). Ci on "sahm" kam ʙosad va ci zijod. Va Alloh sahmi har jakro muqarrar va musaxxas gardonidaast

    [8] Va hangome ki dar taqsimi meros xesovandone ki voris nestand, va jatimon va fuqaroi mustahiq, ki hozir sudand, az in mol, ki ʙeranc va zahmat onro ʙa dast meovared, cize ʙa onho ʙidihed, pas xotiri onhoro taskin (orom) dihed, caro ki dodani in mol ʙa sumo zijone namerasonad va ʙa onho suxani neku ʙigued

    [9] Va kasone, ki pas az xud farzandoni notavone ʙar coj meguzorand va nigaroni ojandai onho hastand, ʙojad az sitam ʙar jatimoni mardum ʙitarsand, Pas dar sarparastii digaron az Alloh ʙitarsand va suxani rost va durust ʙigujand

    [10] Begumon kasone, ki amvoli jatimonro ʙa nohaqi va sitamgarona mexurand, hamono on ci ki mexurand, otasest, ki dar sikamhojason su'la mezanad va onho xudi in otasro dar sikamhoi xud furu ʙurdaand. Va ʙa otasi suzon vorid xohand sud

    [11] Alloh dar ʙorai farzandonaton sumoro farmon medihad, ki dar vaqti taqsimoti meros hissai jak pisar ʙa andozai hissai du duxtar ast. Va agar farzandon hama duxtar va az du ʙestar ʙudand, az se du hissai "taraka" moli onhost. Va agar farzand jak duxtar ʙud nisfi taraka az oni ust. Va agar murda doroi farzand va padar va modar ʙosad ʙa har jak az padaru modar az sas jak hissa taraka merasad. Va agar murda farzand nadost va vorisi u padaru modaras ʙudand, sahmi modaras az se jak hissai taraka ast. Va agar murda ʙarodarone dosta ʙosad, ʙa modaras az sas jak hissai merasad, (hamai inho) pas az ancomi vasijate ast, ki murda ʙa on vasijat karda va jo pas az qarzhoe ast, ki ʙar gardani ust. Sumo namedoned, ki padaronaton va farzandonaton kadom jake dar naf' rasonidan ʙa sumo nazdiktar ast. In hissai muajjankardasuda az coniʙi Alloh ast. Ba durusti, ki Alloh dono va ʙo hikmat ast

    [12] Va nimai az doroii hamsaronaton ʙaroi sumost, ʙa sarte ki farzande nadosta ʙosand, ammo agar farzande dostand, pas az cahor jak hissai taraka moli sumost. Alʙatta pas az ancom dodani vasijate, ki ʙar on vasijat kardaand, jo ʙa'd az pardoxti qarze ki ʙar gardani onhost. Va az cahor jak hissa doroii sumo moli onhost, agar sumo farzande nadosta ʙosed, vale agar farzande dosta ʙosed, az hast jak hissa doroii sumo moli hamsaronaton ast. Ba'd az ancom vasijate, ki sumo ʙa on vasijat mekuned va ʙa'd az pardoxtani qarze, ki ʙar uhdai sumost. Va agar mard jo zane, ki ʙa surati kalola az u meros doda mesavad, agar ʙarodar va xohare dosta ʙosad (az tarafi modar ʙo ham ʙarodar na az tarafi padar), ʙaroi har jake az onho az sas jak hissa ast. Va agar zijod az jak nafar ʙudand, pas hama dar az se jak hissa sarik hastand, ʙa'd az ancomi vasijate, ki ʙa on vasijat suda va pas az adoi qarze, ki ʙojad pardoxt savad. Ba sarte ki hamon vasijat jo qarz ʙaroi merosxur zijone nadosta ʙosad In hukm az coniʙi Alloh ast va Alloh dono va purʙardor ast

    [13] In hududi muqarrarkardai Ilohi ast. Va har kas ito'ati Alloh va pajomʙaras kunad, Alloh uro voridi ʙoƣhoe mekunad, ki cujho dar zeri on ravon ast, onon covidona dar on memonand va in ast piruzii ʙuzurg

    [14] Va har kas az Alloh va pajomʙaras nofarmoni va az hududi Ilohi tacovuz namojad Alloh uro voridi otase mekunad, ki hamesa dar on ʙoqi memonad va ʙaroi ust azoʙe xorkunanda

    [15] Va kasone az zanonaton, ki murtakiʙi zino mesavand, cor nafar az xudaton (az musalmonon) ʙar onho guvoh ʙigired, pas agar guvohi dodand, onhoro dar xonaho nigoh dored, to in ki marg onhoro darjoʙad va jo Alloh ʙaroi onho rohe qaror dihad

    [16] Hamcunin mardon va zanoni sumo, ki murtakiʙi zino mesavand, onhoro sarzanis va ajʙcui kuned va ʙo amali zadane, ki az in amali zist ʙozason dorad, ʙijozored. (Binoʙar in hargoh mardon murtakiʙi zino savand, mavridi azijat va ozor qaror megirand va zanon zindoni va azijat mesavand. Pas zindoni kardan, to zamoni faro rasidani marg ast va ozor rasondan, to vaqtest, ki fard tavʙa kunad va ʙa islohi xud ʙipardozad. Binoʙar in farmud:) Va agar tavʙa kardand va ʙa isloh pardoxtand, onhoro raho kuned, hamono Alloh tavʙapaziru mehruʙon ast

    [17] Ba durusti Alloh tavʙai kasonero qaʙul mekunad, ki az rui nodoni kori ʙad ancom medihand, sipas zud tavʙa mekunand, pas Alloh tavʙai esonro qaʙul mekunad va Alloh ʙa xalqi xud dono va dar tadʙiru taqdiras ʙo hikmat ast

    [18] Tavʙai kasone qaʙul karda namesavad, ki korhoi ʙad ancom medihand, to in ki margi jake az onho nazdik savad, megujad: "Aknun tavʙa kardam". Va qaʙul karda namesavad tavʙai kasone, ki memirand, dar hole ki onho kofir hastand. Onho kasone hastand, ki ʙarojason azoʙi dardnoke omoda kardaem. (Tavʙa kardan dar holati faro rasidani marg, tavʙai macʙuri ast va ʙa tavʙakunanda foidae nadorad. Balki tavʙae foidaovar ast, ki on az rui ixtijor ʙosad)

    [19] Ej kasone, ki imon ovardaed! Baroi sumo halol nest, ki zanonro meros gired va onho noxus ʙosand; va onhoro man' nakuned az nikoh ʙo har ki xohand, to ʙa'ze on ciro ki ʙa onho dodaed, ʙa dast ored; magar in ki oskoro kori ʙad ʙikunand! Va ʙa onho ʙa tavri soista zindagi kuned va agar ham onhoro namepisanded, pas sojad, ki sumo cizero namepisanded va Alloh dar on xajr va nekii farovonero qaror medihad

    [20] Agar xosted, zane ʙa coi zani digar ʙigired va uro (ja'ne zane, ki cudo mesavad) moli ʙisjore dodaed (dar mahr), pas az on mol cizero ʙoznagired, ʙalki onro ʙa tavri komil ʙa vaj doda va dar dodani on ta'xir nakuned. Ojo mexohed mahrro ʙo ʙuhton va gunohi oskor ʙigired

    [21] Va ci guna onro pas megired, dar hole ki ʙo jakdigar omezis kardaed va zanon az sumo pajmoni mahkame giriftaand?! (In ʙuzurgtarin zulm ast va incunin Alloh az savharon pajmoni mahkame giriftaast, ki huquqi hamsaronasonro ri'ojat kunand)

    [22] Va ʙo zanone, ki padaronaton ʙa onon izdivoc kardaand, izdivoc nakuned, magar on ci ki qaʙlan ancom doda suda ʙud, hamono in kor ʙisjor zist va gunoh va ravisi nodurusti ʙad ast

    [23] Alloh ʙar sumo harom kardaast izdivoc ʙo modaronaton va xoharonaton va ammahojaton va xolahojaton va dodarzodahojaton va xoharzodahojaton va modaronaton, ki ʙa sumo sir dodaand va xoharoni sumo az cihati sirxoragi va modaroni hamsaronaton va duxtaroni zanonaton, ki dar zeri dasti sumo parvaris joftaand va ʙo modarhojason omezis kardaed va agar ʙo modarhojason omezis nakardaed, gunohe ʙar sumo nest va hamsaroni pisaronaton, ki az pusti sumo hastand va cam'i du xohar ʙo hamdigar, magar on ci dar guzasta ruj dodaast, hamono Alloh ʙaxsandavu mehruʙon ast. (In ojot darʙar megirad izdivoc kardan ʙo zanone, ki ʙa vositai nasaʙ, sirxoragi, xesovandi az rohi pajvandi zanosui va cam' kardan (ʙo hamdigar) haromand

    [24] Va zanoni savhardor ʙar sumo haromand, magar zanone, ki onro asir girifta ʙosed, ki ʙarojaton haloland, inro Alloh ʙaroi sumo muqarrar gardonid. Va ƣajr az inho niz zanoni digar ʙarojaton haloland va metavoned ʙo molhoi xud zanonero ʙicued va ʙa onho izdivoc kuned, ʙa sarte ki pokdoman ʙosand va xudatonro az zino dur kuned va agar ʙo zane izdivoc karded va az u ʙahramand suded, pas ʙojad mahri uro ʙa unvoni fariza ʙipardozed va ʙa'd az ta'ini mahr gunohe ʙar sumo nest, dar on ci ʙo jakdigar tavofuq kuned. Hamono Alloh ʙa kori ʙandagonas dono va dar ahkomu tadʙiras ʙo hikmat ast

    [25] Va agar kase az sumo tavonoi nadost ʙo zanoni ozodi mu'min izdivoc kunad, pas ʙo kanizoni mu'min izdivoc kunad va Alloh ʙa imoni sumo ogoh ast, ʙa'ze az sumo az ʙa'zei digar hasted, pas ʙo icozati sohiʙonason ʙo onho izdivoc kuned va mahrasonro ʙa tavri soista ʙipardozed. Kanizonero ʙaroi izdivoc intixoʙ kuned, ki pokdoman ʙosand va oskor murtakiʙi zino nasavand va dustoni nomasru' (ʙegona) va pinhoni ʙaroi xud ixtijor nakunand va agar pas az izdivoc murtakiʙi zino sudand, cazoi onho nisfi cazoi zanoni ozoda ast va on cazo darra ast. Dar holati izdivoc karda natavonistan ʙa zanhoi ozod izdivoc ʙa kanizon ʙaroi kase ast, ki az fasod ʙitarsad va agar saʙr kuned, ʙarojaton ʙehtar ast va Alloh ʙaxsandavu mehruʙon ast

    [26] Alloh mexohad ʙaroi sumo ahkomhoi xudro ravsan namojad va sumoro ʙa rohi kasone, ki pes az sumo ʙudand (az rohi pajomʙaron va solehon,) rohnamoi kunad va tavʙai sumoro ʙipazirad va Alloh ʙa salohijati ʙandagonas dono va ahkomi U ʙo hikmat ast

    [27] Va Alloh mexohad tavʙai sumoro ʙipazirad va kasone, ki pajravii sahvatho hastand, mexohand sumoro az rohi rost ʙa rohi gumrohon va rohi kasone, ki Alloh ʙa onho xasm giriftaast, ʙeroha kunand

    [28] Alloh mexohad ahkomi xudro ʙaroi sumo oson kunad va inson notavon ofarida sudaast

    [29] Ej kasone ki imon ovarded! Molhojatonro dar mijoni xud ʙa nohaqqi naxured, (misli duzdi, ʙo zuri kasida giriftani moli kase va ƣajra), magar ticorate ʙosad, ki az rizoijati sumo sarcasma girad va jakdigarro ʙa saʙaʙi xurdani moli nohaq nakused. Hamono Alloh nisʙat ʙa sumo mehruʙon ast

    [30] Va kase ki cunin korero qasdan az rui dusmani va sitam ancom dihad, uro ʙo otas xohem suzond va in kor ʙaroi Alloh oson ast

    [31] Agar az gunohoni kaʙirae, ki az onho man' karda mesaved, xuddori kuned, gunohonatonro meʙaxsem va sumoro ʙa cojgohi ʙuzurgvoronae doxil mekunem

    [32] Va orzui cizero nakuned, ki Alloh ʙarxe az sumoro ʙo on az ʙarxi digar ʙartari dodaast, ʙaroi mardon ʙahrae ast az on ci ʙa dast meovarand va ʙaroi zanon ʙahrae ast az on ci ʙa dast meovarand va az Alloh fazli Uro ʙicued, hamono Alloh ʙa har cize ogoh ast. (Alloh ʙa har kas cizero medihad, ki soistagii ʙarxurdorii onro dorad. Va ne'mathoi xudro ʙa kase namedihad, ki soistai on naʙosad)

    [33] Va ʙaroi har kase vorisone qaror dodaem, ki ʙojad az amvoli padaru modar va xesovandonas ʙaroi u ʙoqi guzosta ʙa vaj doda savad. Va ʙo kasone, ki pajmon ʙastaed, nasiʙasonro ʙidihed, ʙegumon Alloh ʙa har cize hozir va ogoh ast

    [34] Mardon sarparasti zanon hastand ʙa xotiri in ki Alloh mardonro ʙar zanon ʙartari dodaast va niz ʙa xotiri in ki az molhojason xarc mekunand va liʙosu maskani onhoro tajjor menamojand. Pas zanoni soleha onhoe hastand, ki farmonʙardori Alloh ʙuda va dar pinhoni va dar ƣijoʙi savharason az onho ito'at mekunand va in az on saʙaʙ ast, ki Alloh onhoro muhofizat namuda tavfiq dodaast. Va zanonero, ki az sarkasii onho ʙim dored, onhoro nasihat kuned, sipas ʙistari xudro cudo kuned, sipas onhoro ʙizaned, pas agar az sumo ito'at kardand, digar rohe ʙaroi eson nacued (ja'ne onhoro taloq nadihed), hamono Alloh ʙalandmartaʙai ʙuzurgqadr ast

    [35] Va agar az ixtilof va cudoii onho ʙim dosted, pas dovare (musalmoni odil va oqil ʙosad) az xonavodai savhar va dovare az xonavodai zan ʙifiristed, agar in du dovar xohoni isloh ʙosand, Alloh ʙajni onho tavofuq hosil mekunad, hamono Alloh dono va ogoh ast

    [36] Va Allohro iʙodat kuned. Va dar ofarinis va iʙodatas cizero ʙo U sarik qaror nadihed. (Zero Parvardigor na sirki xurd va na sirki ʙuzurgro namepazirad. Va naʙojad maloika va pajomʙar va kase digar az ofaridagonro, ki nametavonand ʙaroi xud foida jo zijone ʙijovarand, ʙo u sarik qaror dod,) va ʙo padar va modar ʙo suxan, raftoru kirdor va izzatu ehtirom va ʙo mol neki namoed va huquqasonro ado namoed. Va ʙo xesovandon va jatimon va ʙecoragon va hamsojai xes va hamsojai ʙegona va hamnisini nazdik va musofir va kanizon va ƣulomon niz neki kuned, hamono Alloh kasero, ki xudpisand va xudsito ʙosad, dust nadorad

    [37] Kasone, ki huquqi ʙar onho dodasudaro ado namekunand va mardumro ʙo guftor va kirdorason ʙa ʙuxl farmon medihand va pinhon mekunand on cizero, ki Alloh az fazli xes ʙa onho dodaast, Alloh dar haqi onho farmud: Mo az ʙaroi kofiron azoʙi xorkunandae omoda soxtem

    [38] Va kasone, ki molhojasonro ʙaroi on xajr kunand, ki mardum onhoro ʙuʙinand va sitois kunand va onhoro ta'zim namojand va xajr va ʙaxsisi onho az ixlos va imoni ʙa Alloh va umed ʙa podosi U sarcasma nagiriftaast, pas in rohi sajton va kori ust, ki guruhi xudro ʙa sui on da'vat mekunad, to az ahli cahannam savad. Va har kas, ki sajton hamrohi u ʙosad, ʙisjor hamroh va hamdami ʙade ast, zero mexohad vajro halok kunad

    [39] Ci cize onhoro ducori saxti va dusvori megardonad, agar ʙa Alloh va ruzi qijomat imon ovarand va az molhoe, ki Alloh ʙa onho ʙaxsidaast, ʙiʙaxsojand, pas ham imon va ixlos dosta ʙosand? Va Alloh ʙa tamomi holathoi onho ogoh ast

    [40] Ba ta'kid Alloh ʙa mikdori zarrae sitam namekunad va agar nekie ʙosad, onro cand ʙaroʙar zijod menamojad va az tarafi xud podosi ʙuzurg medihad

    [41] Pas ci guna xohad ʙud, on goh ki az har ummate guvohe ʙijovarem va Turo (ej Muhammad sallallohu alajhi va sallam) ʙa unvoni guvoh ʙar qavmhoi guzasta ʙijovarem

    [42] Dar on ruz onon, ki ʙa Alloh va pajomʙaras kufr varzida va az pajomʙaras nofarmoni kardand, dust dorand va orzu mekunand, ki kos zamin onhoro furu meʙurd va taʙdil ʙa xok megastand va noʙud mesudand. Va hec suxanero az Alloh pinhon namedorand, ʙalki ʙa hamai korhoe, ki kardaand, nazdi Alloh e'tirof mekunand va zaʙon va dast va pojhojason az korhoe, ki kardaand, guvohi medihand

    [43] Ej kasone, ki imon ovarded! Dar hole ki mast hasted, dar namoz naisted, to vaqte ki ʙidoned ci megued va dar hole, ki cunuʙ hasted, dar namoz naisted va ʙa makonhoe (mascidhoe), ki namoz guzorida mesavad, nazdik masaved, magar kasone az sumo, ki mexohand az jake az darhoi mascid vorid suda va az dari digare xoric savand, (ja'ne, rohguzar ʙosed), to vaqte ki tahorat ʙargired va agar ʙemor ʙosed jo dar musofirat ʙuded jo jake az sumo az qazoi hocat omad, jo ʙo zanon omezis karded va oʙ najofted, tajammum kuned, pas ruj va dasthojatonro mash kuned. (Alloh tajammumro ʙaroi ʙemor ʙa tavri mutlaq, xoh oʙ vucud dosta ʙosad jo na, coiz qaror dod. Illati coiz ʙudani tajamum ʙaroi dardmand ʙemori ast, ki az istifodai oʙ, ʙemorias ʙestar mesavad. Tajammumro dar safar niz coiz qaror dodaast, zero gumon meravad, ki dar safar oʙ joft nasavad. Va hamcunin har goh inson ʙa saʙaʙi qazoi hocat jo omezis ʙo zanon nopok sud, agar oʙro najoft, ʙarojas coiz ast tajammum kunad, xoh dar safar ʙosad jo na, hamon tavr ki umumi ojat ʙar in matlaʙ dalolat mekunad). Hamono Alloh avfkunanda va omurzanda ast

    [44] Magar nameʙini kasonero, ki ʙahrae az kitoʙ doda sudaand (ja'ne, jahudoni Madina), ki gumrohiro mexarand va mexohand sumo ham (ej mu'minon) gumroh saved?! Pas onho ʙenihojat ʙa gumroh kardani sumo masƣul hastand va talosi xudro dar in roh sarf mekunand

    [45] Va Alloh dusmanoni sumoro ʙehtar mesinosad va kofi ast, ki Alloh sarparasti sumo ʙosad va kofi ast, ki Alloh jovari sumo ʙosad

    [46] Guruhe az jahudijon suxanonro az cojgohason digargun karda va megujand: "Sunidem va nofarmoni kardem va ʙisnav, koski nosunavo gardi va (meguftand) moro riojat kun". Onho ʙo istifodai in guna kalimaho va pec dodani zaʙonason ʙa ajʙcuji az din ʙa pajomʙar mepardoxtand va dar mijoni xud mn matlaʙro ʙo ravsani ʙajon mekardand. Sipas Alloh onhoro ʙa ancomi on ci ki ʙarojason ʙehtar ast, rohnamoi namud va farmud: Va agar onho meguftand: "Sunidem va farmon ʙurdem va ʙisnav va ʙa sui mo ʙingar" ʙarojason ʙehtar va durusttar ʙud. Vale az on co ki siristason nopok ʙud, az in seva ruj gardondand. Ammo Alloh ʙa saʙaʙi kufrason ononro la'nat kard, pas ʙa cuz iddai kame imon nameorand

    [47] Ej ahli kitoʙ! Imon ovared ʙa on ci Mo nozil kardaem az Qur'on, ki tasdiqkunandai cizhoest, ki sumo ʙo xud dored. Pas hamon tavre ki onho haqro tark gufta va ʙotilro rivoc dodand, ʙa sazoe az nav'i korason cazo doda sudand va cehrahojason mahv gardid, hamon tavre ki onho haqro mahv kardand. Va ʙargardondani cehrahojason ʙa surate ʙud, ki cehrai onon dar pust qaror girift va in zisttarin surat ast. Jo onhoro la'nat kunem, hamon tavre ki joroni sanʙero la'nat kardem. (Ja'ne, onhoro az rahmati xud dur namud va taʙdil ʙa majmun gardond, hamon tavr ki Alloh ʙo ʙarodaronason, ki dar ruzi sanʙe tacovuz va sarpeci kardand, cunin kard). Va farmoni Aldoh ancom sudani ast

    [48] Ba durusti, ki Alloh nameomurzad, ki Uro sirk muqarrar karda savad va gunohoni pointar az onro ʙaroi har kase, ki ʙixohad (az gunohoni saƣira va kaʙira), meomurzad. Va har kas ʙa Alloh sirk varzad, gunohi ʙuzurgero sodir kardaast

    [49] Ojo kasonero nameʙini, ki xudro pok mesumorand, ʙalki Alloh har kasro, ki ʙixohad pok mesozad. (Ja'ne, uro ʙa saʙaʙi imon va amali soleh va orostagi va axloqi zeʙo pok megardonad. Alloh har kasro, ki ʙixohad va ʙa andozai ristae sitam naxohad sud. Ammo jahudijon garci xudro pok ʙidonand va da'vo kunand, ki ʙa rohi rost hastand, duruƣgu meʙosand. Ba ʙa saʙaʙi sitam va kufrason az xislathoi pokon ʙahrae nadorand) va Alloh ʙar onho sitam ravo nadostaast, hatto ʙa andozai ristai ʙorike ki dar pusti xurmo hast

    [50] Nigoh kun ci guna ʙo pok qaror dodani xud, ʙa Alloh duruƣ meʙandand va in ʙuzurgtarin duruƣest ʙa Alloh nisʙat doda mesavad. Va kofi ast, ki in duruƣi oskore ʙosad

    [51] Ojo kasonero nameʙini, ki ʙahrae az Kitoʙ doda sudaand?! Axloqi zist va palidason ononro vodor kard, to az imon ʙa Alloh va pajomʙaras ruj ʙigardonand va ʙa ciʙt (ʙuton) va toƣut imon ʙijovarand. Va ʙa kofiron megujand: "Inho az kasone, ki imon ovardaand, rohjoʙandataronand

    [52] Onho kasone hastand, ki Alloh onhoro az rahmati xudas dur namudaast. Va har kase, ki Alloh uro la'nat kunad, ʙaroi u joridihandae naxohi joft, ki uro sarparasti kunad va uro az norohatiho muhofizat namojad

    [53] Ojo onon hissae az mulk dorand? Agar dosta ʙosand ham, mardumro ʙa andozai nuqtae, ki dar pusti xurmo hast, naxohand dod

    [54] Ojo fahmisi suxanason in ast, ki onho sariki Alloh hastand va har kasro ki ʙixohand ʙa u ʙuzurgi medihand va fazl va atoro ʙa u meʙaxsand? Jo hasad varzidand ʙa Pajomʙar va mu'minon ʙar on ci ki Alloh az fazli xud ʙa onon dodaast? Va on ne'mathoe az qaʙili pajomʙari va kitoʙ ast, ki Alloh ʙar Iʙrohim va farzandonas arzoni dost va mulk va podsohie ast, ki ʙa ʙa'ze az pajomʙaronas (monandi Dovud va Sulajmon) ʙaxsid. (Pas onho ci guna ne'matero, ki Alloh az pajomʙari va piruzi ʙa Muhammad dodaast, inkor mekunand)

    [55] Guruhe az onon ʙa (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) imon ovarda (va xusʙaxtii dunjo va oxiratro ʙa dast ovardand) va dastae az onho (az rui kina va hasad) mardumro az on ʙozdostand, Va cahannami suzon ʙaroi sumo (ej takziʙkunandagon) ʙasanda ast

    [56] Onon, ki ojoti Moro inkor kardaand, onhoro ʙa otase, ki ʙuzurg ast va haroratas ʙisjor ʙaland ast, mesuzonem. Har goh ki pusthojason ʙisuzad, ʙa coi on pusthoi digar qaror medihem, to saxtarin azoʙro ʙicasand. Va cun kufrro ʙa surati hamesagi takror kardan cun sifat va odati onho gardidaast, azoʙ ham ʙar onho takror mesavad, to sazoi ʙaroʙar ʙo a'moli xudro ʙuʙinand. Hamono Alloh aziz va hakim ast

    [57] Va kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaand va korhoi soista (az vociʙot va mustahaʙʙotro) ancom dodand, ononro voridi ʙoƣhoe mekunem, ki az zeri daraxtonason cujho ravon hastand va covidona dar on memonand va ʙaroi onho dar on co zanhoi pokiza hast, (ki az axloqi zist va az har ajʙ va oludagie, ki zanoni dunjo dorand, pok hastand) va onhoro ʙa sojai ʙardavom vorid mekunem, ki hec goh noʙudsavanda nest

    [58] Hamono Alloh sumoro farmon medihad, to amonatro ʙa sohiʙonason ʙirasoned, pas agar kase amonatro ʙa ƣajri sohiʙas doda ʙosad, amonatro narasondaast. Va hangome ki mijoni mardum hukm mekuned, az rui adl hukm kuned, hamono Alloh sumoro ʙa ʙehtarin hukmho pand medihad, haroina Alloh sunavo va ʙino ast

    [59] Ej kasone, ki imon ovardaed, ito'ati Alloh va Pajomʙar va ululamri musalmonon kuned va har kas ki Pajomʙarro pajravi kunad, Allohro pajravi kardaast. Ammo mas'ulin va hukamo zamone ʙa farmon ʙurdan az onho dastur doda mesavad, ki farmoni onho gunoh naʙosad. Va cun dar cize ixtilof karded, onro ʙa Alloh va Pajomʙar ʙargardoned, agar ʙa Alloh va ruzi qijomat imon dored, in ʙaroi sumo ʙehtar va xustar ast

    [60] Ojo ta'accuʙ namekuni, az kasone, ki da'vo mekunand ʙa on ci ʙar Pajomʙar va pes az u nozil sudaast, imon ovardaand, ammo ʙo in vucud mexohand ʙaroi hukm kardan ʙa pesi toƣut ʙiravand va har kas ki ʙa ƣajr az on ci Alloh masru' namudaast, hukm kunad, toƣut ast, dar hole ki ʙa onon dastur doda sudaast, ki ʙa toƣut kufr varzand. (Zero haqiqati imon on ast, ki fardi mu'min ʙaroʙari qonuni Alloh taslim savad. Pas har kas da'vo kunad mu'min ast, ammo hukmi toƣutro ʙar hukmi Alloh ʙartar hisoʙad, duruƣ megujad.) Va sajton mexohad onhoro gumroh va az haq ʙisjor dur namojad

    [61] Va cun ʙa eson gufta savad: "Bijoed ʙa sui on ci ki Alloh nozil karda va ʙa sui Pajomʙar", munofiqonro meʙini, ki ʙa tu pust megardonand va az tu ʙoz medorand

    [62] Pas holi in gumrohon ci guna xohad ʙud, vaqte ki ʙa saʙaʙi gunohone, ki ʙo dasti xud ancom dodand va in ki toƣutro hokim qaror dodand, ʙa musiʙat va ʙaloe giriftor savand?! Sipas pesi tu meojand va ʙaroi kore, ki ancom dodaand, uzr meorand va ʙa Alloh savgand mexurand, ki maqsadi xajrxohi va osti dodani du taraf dostand, dar hole ki onon duruƣ megujand

    [63] Onho kasoneand, ki Alloh medonad dar dilhojason ci nifoq va nijati ʙade vucud dorad, pas ʙa onon tavaccuh makun va ʙo onho ru ʙa ru masav va pandason ʙideh.( Va ononro ʙa surati maxfijona va dar xilvat nasihat kun, zero nasihat dar tanhoi ʙaroi komjoʙi ʙa maqsud muvofiqtarast.) Va dar sarzanis va ʙerun ovardani onho muʙoliƣa kun va zijod ʙikus

    [64] Va Mo hec pajomʙarero nafiristodem, magar ki ʙa hukmi Alloh uro farmonʙardori kunand. Va agar onho hangome ki ʙa xud sitam mekardand, pesi tu meomadand va ʙa gunohonason e'tirof mekardand va pusajmon mesudand, pas ʙaroi gunohoni xud talaʙi omurzis mekardand va Pajomʙar ʙaroi onho omurzis mexost, Allohro tavʙapazir va mehruʙon mejoftand

    [65] Sipas Alloh ʙa Zoti ʙuzurgvoras savgand jod namud, ki nest amr cunon ki onho gumon meʙarand, ki onho mu'minonand va ʙa'd az on ʙa hukmi tu rozi namesavand va turo dar hamai ixtilofoti xud hokim qaror namedihand. Va ʙojad malole az hukmi tu dar dili xud nadosta va komilan taslim ʙosand. (Ixtijor namudani hukmi Rasul sallallohu alajhi va sallam va rozi ʙudan va taslim sudan ʙa on ci ovardaast az nazdi Alloh dar hama holathoi hajot az nisonai sidqi imon ast)

    [66] Va agar ʙar onho (ja'ne munofiqone ki hukmi toƣutro ʙar hukmi Alloh ʙartar dostand) vociʙ megardondem, ki xestanro ʙikused, jo az sarzaminhojaton ʙerun ʙiraved, cuz sumorai andake az onho cunin namekardand va agar on ciro mekardand, ki ʙa on pand doda mesavand hamono ʙaroi onon ʙehtar va ustuvortar menamud

    [67] Va ongoh dar dunjo va oxirat ʙa onon az pesi xud podosi ʙuzurge medodem

    [68] Va onhoro ʙa rohi rost hidojat menamudem

    [69] Va har kas farmudahoi Allohro ʙa co ovard va ʙa rohnamudai Pajomʙari Alloh (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) amal namud, pas onho hamnisini kasone xohand ʙud, ki Alloh ʙa onho ne'mat dodaast az pajomʙaron va siddiqon, va sahidon, va solehoni mu'minon, ki Alloh zohir va ʙotinasonro isloh namudaast. Va inho ci xuʙ dustone hastand, ki ʙo onho dar ʙoƣhoi ʙihist cam' suda hajot ʙa sar meʙarand

    [70] In ʙaxsise ast az coniʙi Alloh. Va ʙasandaast, ki Alloh ʙa holi ʙandagonas donost va medonad az onho, ki sazovori savoʙi ʙisjor mesavad

    [71] Ej kasone ki imon ovardaed! Ba muqoʙili dusmanonaton omodagii xudro ʙuʙined va guruh-guruh jo hama cam' omada ʙerun (ʙa cang) ʙiraved

    [72] Va ej mu'minon! Guruhe az sumo hastand, ki dar cihod dar rohi Alloh susti mekunand. Agar musiʙate ʙa sumo ʙirasad (az qaʙili sikast xurdan va kusta sudan va piruz sudani dusmanon ʙar sumo, farde, ki dar cihod sirkat nakardaast), megujad: "Ba rosti Alloh ʙa man lutf namud, ki ʙo onon hamroh va hozir naʙudam

    [73] Va agar ʙa sumo rahmat va fazle (ja'ne piruzi jo ƣanimat ʙa dast ovardan), az coniʙi Alloh ʙirasad, alʙatta in munofiqi hasadxur hasratkunon - cunon ki gui hargiz mijoni sumo va mijoni vaj dusti naʙuda - megujad: «Kos hamrohi onho ʙudam va xele ʙahra meʙurdam va ʙa muvaffaqijati ʙuzurge dast mejoftam

    [74] Pas kasone, ki zindagii dunjoro ʙa oxirat mefurusand, ʙojad dar rohi Alloh ʙicangand va har ki dar rohi Alloh cang kunad va kusta savad, jo ƣoliʙ ojad, podosi ʙuzurge ʙa u xohem dod

    [75] Va cist sumoro ej mu'minon, ki dar rohi Alloh va ʙaroi nacoti ʙecoragon az mardon va zanon va kudakon cang namekuned. Onon ki dar zulmu sitami dusmanon ducor sudaand va onhoro digar corae nest ʙa cuz az Parvardigorason, du'o karda megujand : "Ej Parvardigori mo! Moro az in sahr (Makka) va sarzamine, ki sokinoni on sitamgarand, ʙerun ovar va az coniʙi xudat ʙaroi mo sarparast va joridihandae qaror ʙideh

    [76] Kasone, ki imon ovardaand dar rohi Alloh mecangand va kasone, ki kufr varzida dar rohi zulmu fasod mecangand, pas (ej mu'minon) ʙo ahli kufr va sirk, ki joroni sajtonand, ʙicanged, hamono makri sajton hamesa za'if ast

    [77] Ojo nameʙini kasonero, ki pes az amri ʙa cihod ʙo onho gufta sud: "Az cangi dusmanonaton (musrikon) dast ʙardored va namozi farzsudaro ʙarpo dored va az molhojaton (zakot) ʙidihed". Pas hangome ki cang ʙar onon vociʙ sud, dar in hangom guruhe az onho az mardum metarsidand, hamon guna ki az Alloh tars dostand, jo ʙestar az on metarsidand va guftand: "Parvardigoro! Caro cangro ʙar mo vociʙ kardi? Ci mesud agar ʙar mo muhlati ʙestare medodi? "Bigu: "Mato'i dunjo nociz ast va oxirat ʙaroi kase, ki parhezgor ʙosad, ʙehtar ast va Parvardigori Tu xurdtarin sitame ʙar sumo ravo namedorad, agarcande miqdori ristai ʙorike, ki ʙar pusti xurmo ast

    [78] Har kuco ʙosed, marg sumoro dar har zamon va makone darmejoʙad. Agar ci dar qasrhoi mahkam va manzilhoi ʙalande ʙosed. Va zamone, ki az neki az farovonii mol va farzandon va salomati ʙarxurdor ʙosand, megujand: In az coniʙi Alloh ast. Va agar musiʙat va muskilie ʙar onho ʙirasad va ducori faqr va ʙemori va az dast dodani farzandon va duston gardand, megujand: Ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)! in ʙa saʙaʙi cize ast, ki tu pesi mo ovardai. Bigu: "Hama az coniʙi Alloh ast". In mardumro ci sudaast, ki hec suxanero namefahmand va ʙa fahmidani on nazdik ham namesavand

    [79] Va agar dar dunjo va din ʙa tu neki va xuʙi ʙirasad, az coniʙi Alloh ast va Alloh onro ʙa tu arzoni dosta va saʙaʙhoi onro ʙarojat oson namudaast. Va ʙadi va ʙaloe, ki dar din va dunjo ʙa tu merasad, az coniʙi xudat meʙosad va mo turo ʙa unvoni pajomʙari ʙaroi mardum firistodem va kofi ast, ki Alloh guvoh ʙosad

    [80] Har kas ito'ati Pajomʙar kard, ʙa rosti, ki ito'ati Alloh kardaast, zero pajomʙar amr va nahj namekunad, magar ʙa amri Alloh va vahji U. Va har kas az farmonʙardori va ito'ati Alloh va Pajomʙaras ruj ʙigardonad, faqat ʙa xudas zarar ovardaast. Va turo ʙa unvoni nigahʙon ʙar onho nafiristodaem, to nigahʙoni a'moli onho ʙosi, ʙalki turo faqat ʙa unvoni ʙajonkunanda firistodaem

    [81] Vaqte ki pesi tu ʙosand, -ej Pajomʙar- izhori ito'at mekunand. Va hangome ki az pesi tu ʙerun ravand va tanho ʙosand, dar saʙ va dar pinhoni corahoero meandesidand, ki ʙar xilofi suxanoni tu ʙud. Alloh corahoero, ki dar saʙ meandesand, menavisad va onhoro ʙa tavri komil ʙar on cazo xohad dod. Binoʙar in az onho ruj ʙigardon va ʙar Alloh tavakkal kun va kofi ast, ki Alloh sarparast va hofizi tu ʙosad

    [82] Ojo dar ma'noi ojathoi Qur'on tafakkur namekunand! Va agar az coniʙi ƣajri Alloh ʙud, dar on ixtilofi zijode mejoftand va cun az coniʙi Alloh ast dar on aslan ixtilofe vucud nadorad

    [83] Vaqte kori muhim jo manfi'ati umumi, ki amnijat va nekii mu'minonro dar xud dorad, jo tarse, ki musiʙatro ʙar onho hamroh dorad, pes ojad, ustuvor ʙosand. Va dar pahn kardani in xaʙar sitoʙ navarzand. Balki onro ʙa pajomʙar va ululamri xud gardonand, hamono kasone dar mijoni onho vucud dostand, ki metavonistand durust jo ƣalat ʙudani onro darjoʙand. Va agar fazl va rahmati Alloh ʙar sumo nameʙud, ʙa cuz andake hama alʙatta sajtonro pajravi mekarded

    [84] Pas dar rohi Alloh ʙicang tu (ej Muhammad) cuz ʙaroi xudat ʙaroi kase cavoʙgar nesti. Va mu'minonro ʙaroi cangidan ʙar ziddi musrikon harakat kunon Bosad, ki Alloh qudrati kofironro ʙa saʙaʙi in ki sumo dar rohi U mecanged va jakdigarro ʙar on raƣʙat mekuned, ʙozdorad. Va qudrat va izzati Alloh ʙestar ast va azoʙ va cazoi U ʙaroi gunahkoron saxttar ast

    [85] Pas har kas ki digarero dar kori xajre jori dihad, uro az savoʙi on ʙahrae ʙosad. Va har kas digarero ʙar ancomi kori ʙad jori kunad, uro az azoʙi on hissae ʙosad. Va Alloh ʙar har cize guvoh va hofiz ast

    [86] Hargoh ʙa sumo salom gufta sud, ʙehtar az on, jo monandi hamon, cavoʙ ʙigued. Alʙatta Alloh ʙar har cize hisoʙras ast, pas Alloh a'moli nek va ʙad va xurdu kaloni ʙandagonasro saʙt menamojad

    [87] Cuz Alloh hec ma'ʙudi ʙar haqqe nest, hatman sumoro dar ruze, ki hec sakke dar on nest, cam' meovarad. Va ci kase az Alloh rostgujtar ast

    [88] Sumo (ej mu'minon), caro dar ʙorai munofiqon du guruh sudaed, ki ʙaroi sumo soista nest, dar mavridi onho ducori istiʙoh saved va sak kuned? Hol on ki Alloh onhoro ʙa saʙaʙi kirdori ʙadason va ʙa saʙaʙi on ci ancom dodaand, sarnagun soxtaast. Ojo mexohed kasero hidojat kuned, ki Alloh uro gumroh kardaast? Va har kasro ki Alloh az dinas gumroh sozad, ʙaroi u rohi hidojat naxohi joft

    [89] Munofiqon dust dorand, ki sumo monandi onho kofir saved. Agar sumo haqiqati on ciro ki dilhojaton tasdiq namuda ʙud, inkor kuned, misli on ki dilhoi onho inkor kardaand, on goh sumo va onho ʙaroʙar mesaved. Pas az onho ʙaroi xud duston nagired, magar ki dar rohi Alloh hicrat kunand va in dalel ʙar sidqi imoni onho ast. Pas agar ruj gardonand, onhoro ʙigired va har kuco ki jofted, ʙikused va az onho dust va joridihandae nagired

    [90] Magar kasone, ki ʙo guruhe pajvand pajdo mekunand, ki mijoni sumo va onon pajmonest, pas ʙa onho macanged va incunin kasone, ki nazdi sumo meojand, dar hole ki namexohand ʙo sumo ʙicangand va namexohand ʙo qavmason ʙicangand, pas onho na hamrohi sumoand va na hamrohi qavmason. Pas ʙo onho macanged va agar Alloh mexost onhoro ʙar sumo hukmron va piruz megardond va onon hamrohi dusmanoni sumo (musrikon) ʙo sumo mecangidand. Va lekin Alloh ʙa fazlu qudratas onhoro az sumo nigoh dost. Binoʙar in agar az sumo kanoragiri kardand va ʙo sumo nacangidand va pesnihodi sulh kardand, Alloh ʙaroi sumo hec rohe ʙar ziddi onho nakusodaast

    [91] Guruhe digarero az munofiqon xohed joft, ki mexohand, ki az coniʙi sumo dar amon ʙosand, pas ʙarojaton imonro zohir mekunand va mexohand, ki az coniʙi qavmason dar amon ʙosand, pas ʙarojason kufrro zohir mekunand. Har goh ʙa sui kufr va axdi on xonda savand, dar on furu meravand (ja'ne, hamesa ʙar kufr va nifoqi xud ʙoqi hastand), pas agar az sumo kanoragiri nakardand va ʙa sumo pesnihodi sulh nanamudand va az cang ʙo sumo dast ʙardostand, onhoro asir ʙigired va har kuco ononro jofted, ʙikused. Onon kasone hastand, ki mo daleli oskore ʙar qatl va asir giriftani onho ʙa sumo dodaem

    [92] Va hec mu'mine naʙojad mu'minero ʙikusad, magar az rui xato va har kas ki mu'minero ʙa xato kust, pas ʙojad ʙandae (gulom) mu'minero ozod kunad va xunʙahoe ʙa xonavodai maqtul (saxsi kustasuda) ʙipardozad (to xotirason orom gardad), magar ki vorisoni maqtul ʙo avf kardani xunʙaho darguzarand. Pas dar in surat xunʙaho az qotil (saxsi kusanda) soqit mesavad. Va agar maqtul az guruhi dusmanoni sumo ʙud va xudi u mu'min ʙud, pas qotil ʙojad ʙandae mu'mine ozod kunad. Va agar az qavme ʙud, ki mijoni sumo va onho pajmon ʙud, ʙojad xunʙahoi maqtulro ʙa vorisoni u ʙipardozed va jak ʙandai mu'min ozod kuned. Va har kas ʙanda najoft va qimati onro niz nadost, ki dar ivazi ʙanda pardoxt kunad, pas ʙojad du moh pajopaj ruza ʙigirad. Alloh inro (ʙa unvoni) qaʙuli tavʙa muqarrar dostaast. Va Alloh dono ast ʙa haqiqati holi ʙandagonas va hakim ast, ʙa on ci ki dar sari'ati xud ʙaroi ʙandagonas muqarrar kardaast

    [93] Ba har kas mu'minero ʙa qasd ʙikusad, pas, cazoi u cahannam ast va hamesa dar on memonad va Alloh ʙar u xasm megirad va uro la'nat kardaast va ʙaroi u azoʙi ʙuzurg omoda kardaast, valekin Alloh ahli imonro meʙaxsad va ʙa fazli xes onhoro dar cahannam aʙadan nameguzorad

    [94] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasuli U imon ovardaed va amal ʙa sari'ati U dored! Vaqte dar rohi Alloh ʙa musofirat rafted, tahqiq kuned. Va ʙa kase, ki ʙa sumo ʙo salom (ja'ne, kalimai Lo iloha illalloh) murociat mekunad va ʙo sumo namecangad, ehtimol in ki mu'min ast, ki imonasro pinhon kardaast, nagued, ki tu mu'min nesti, to ʙa in tariq mato'i zindagonii dunjoro ʙicued. Pas nazdi Alloh ƣanimathoi zijode ast, ki sumo ham pes az in cunin ʙuded, dar iʙtidoi islom imoni xudro az musrikoni qavmaton pinhon medosted, vale Alloh ʙar sumo minnat nihod. Va sumoro ʙa imon va quvvat aziz gardond. Pas korhojatonro donista tahqiq kuned, hamono Alloh ʙa on ci mekuned, ogoh ast

    [95] Mu'minoni xonanisin, ki uzre ʙaroi raftan ʙa cihod nadorand, ʙo kasone, ki dar rohi Alloh ʙo mol va conason cihod mekunand, ʙaroʙar nestand. Alloh kasonero, ki ʙo conu molason cihod mekunand, ʙar kasone, ki nisastaand va ʙa saʙaʙi uzrason mone'i raftan ʙa cihod sudaand va ʙa cihod naraftaand, ʙartarie qaror doda va ʙarojason dar cannat daracahoi oliro ʙaland kardaast va ʙa har jak va'dai neku dodaast. Va Alloh mucohidinro ʙar kasone, ki ʙoznisastaand, ʙo acri farovon va ʙuzurg ʙartari dodaast

    [96] In guna savoʙ va maqomho va daracoti ʙuzurg va xos az ʙaroi ʙandagone, ki dar rohi U cihod kardand, ʙa tariqi maƣfirat va rahmati Alloh (nasiʙi onon) mesavad va Alloh omurzgor va mehruʙon ast

    [97] Hamono kasone, ki ʙo nisastanason dar dori kufr va tarki hicrat ʙar xud sitam kardand, dar hole, ki faristagon coni ononro megirand, ʙa onho sarzanis karda megujand: "Dar ci hol ʙuded?" Megujand: "Mo dar dunjo notavon va sitamdida ʙudem". Pas faristagon megujand: "Ojo zamini Alloh vase' naʙud, ki to ʙa on hicrat kuned va ʙa digar zamin ʙerun raved va dinatonro dar amon nigoh dored?" Pas cojgohi in guna kason cahannam ast va ci ʙad cojgoh va ci ʙad sarancome ast

    [98] Magar mardon va zanon va kudakoni ʙecora va darmondagone ki nametavonand kore ʙikunand va rohu corae namedonand, to xalos savand

    [99] Pas onon ki (uzre dorand) ʙosad, ki Alloh onhoro avf kunad va Alloh ʙaxsandai xato va omurzandaast

    [100] Va har kas dar rohi Alloh tarki vatan kunad, iqomatgohi zijod va kusois dar zamin xohad did. Va har kas ki az xonaas ʙerun ravad ʙa sui Alloh va pajomʙaras va hadafas az hicrat, Alloh va xusnudii vaj va muhaʙʙati pajomʙar ʙosad va hadafi digar nadosta ʙosad, sipas marg uro darjoʙad, ʙa rosti, u savoʙi muhocirro ʙa dast ovardaast. Va Alloh ʙa ʙandagonas omurzgor va mehruʙon ast

    [101] Va har vaqte ki safar kuned, nest sumoro gunohe dar qasr xondani namoz, agar ʙitarsed, az on ki sumoro kofiron dar fitnavu ʙalo meandozand. Hamono kofiron dusmani oskoro ʙaroi sumoand, pas az onon hazar kuned

    [102] Va cun vaqti xavf dar ʙajni mu'minon ʙosi, pas ej Muhammad (sallalohu alajhi va sallam) ʙigzori ʙarojason namozro, guruhe az onon ʙojad ʙa tu iqtido kunand va ʙo xud silohro ʙigirand va cun ʙa sacda ravand (ja'ne jak rak'at xonand), pas guruhi digar dar muqoʙili dusman ʙiistand va guruhe digar, ki dar ʙaroʙari dusmanon istoda ʙudand va namoz naxondaand, ʙijojand va ʙo tu namoz ʙixonand, ʙojad, ki ʙo xud zirehu siparu silohi xudro ʙigirand. Kofiron dust dorand, to sumo az asliha va mato'hojaton ƣofil saved va ongoh jakʙora ʙar sumo hamla kunand. Va gunohe nest ʙar sumo, agar ʙosad sumoro rance az ʙoron jo ʙemor ʙosed, to aslihai xudro ʙar zamin ʙigzored, ammo ʙojad ehtijot va omodagi dosta ʙosed. Hamono Alloh omoda kardaast ʙaroi kofiron azoʙi dardnokro

    [103] Va cun tamom karded namozro, jod kuned Allohro istoda, nisasta va ʙar pahlu va dar hama holat va cun orom girifted, ʙarpo kuned namozro ʙa tariqi namoze, ki dar oromi meguzosted. Hamono namoz ʙar mu'minon dar vaqti muajjan vociʙ sudaast

    [104] Va dar custucui on qavm (kofiron) susti makuned, (zero sust sudani dil ʙoisi sust sudani ʙadan megardad va sustii ʙadan ʙoisi notavoni dar ʙaroʙari dusmanon mesavad.) Agar sumo zaxmi va darmand mesaved. Onho niz hamon tavr, ki sumo dardmand mesaved, darmand mesavand, vale sumo az Alloh cizero umed dored, ki onon umed nadorand. Va Alloh donovu hakim ast

    [105] Mo in kitoʙi Qur'onro ʙa rosti ʙa tu nozil kardem, to on tavre, ki Alloh ʙa tu omuxtaast, mijoni mardum hukm kuni, na ʙar asosi havo va xosti xudat. Az xijonatkor difo' nakun, zero u da'vogari cize ast, ki moli u nest, xoh inro ʙidonad jo az rui gumon cunin kunad

    [106] Va az Alloh omurzis ʙixoh agar cize az tu sar zadaast, ki U omurzanda va mehruʙon ast

    [107] Va ʙa xotiri kasone, ki ʙa xud xijonat mevarzand (gunoh sodir mekunand,), tarafdori makun, zero Alloh dust nadorad xoinero, ki xijonatas ʙuzurg va gunohas ʙisjor ast

    [108] Onho pinhon mekunand az mardum amalhoi nosoistai xudro va az Alloh pinhon va sarm namekunand, hol on ki U ʙo onhost on goh ki dar saʙ mijoni xud masvarat mekunand va suxanonero ʙa zaʙon meorand, ki Alloh az on noxusnud ast. Va Alloh ʙa on ci mekunand, farogirandaast. (Donandai hamai sirhoi pinhonivu oskoro ast)

    [109] Ogoh ʙosed, in sumoed, ki dar in cahon az onon saxt coniʙdori karded, kist, ki dar ruzi qijomat az onho dar ʙaroʙari Alloh coniʙdori kunad jo ci kase vakili onho xohad ʙud

    [110] Va har ki kori ʙade kunad jo ʙa xud sitam ravo dorad, on goh az Alloh omurzis xohad va ʙa gunoh e'tirof kunad va az on pusajmon savad va az on dast ʙikasad va tasmim girad, ki onro ʙori digar ancom nadihad, Allohro omurzanda va mehruʙon xohad joft

    [111] Va har ki gunohe kunad, cazoi on gunoh dar dunjovu oxirat ʙa zijoni xudas merasad va Alloh ʙa haqiqati kori ʙandagonas dono va on ci mijoni onho hukm mekunad ʙo hikmat ast

    [112] Va har ki xato jo gunohe kunad, on goh ʙegunohero ʙa on gunoh ajʙdor sozad, alʙatta, ʙaroi tuhmatas gunohi oskoro ʙar dusi xud giriftaast

    [113] Agar fazlu rahmati Alloh ej Muhammad (sallalloxu alajhi va sallam) somili holi tu nameʙud, guruhe az kofiron qasdi on dostaand, ki turo gumroh kunand, vale onon cuz xud kasero gumroh namekunand va hec zijone ʙa tu namerasonand. Va Alloh ʙar tu kitoʙu hikmat (sunnat) nozil kard va cizhoe ʙa tu omuxt, ki az in pes namedonisti va Alloh lutfi ʙuzurgi xudro ʙar tu arzoni dost

    [114] Dar ʙisjore az masvarathoi pinhoniason foidae nest, magar dar suxani onon, ki ʙa sadaqa dodan jo ʙa kori pisandida va jo ʙa osticui mijoni mardum farmon medihand. Va har kase, ki ʙaroi xusnudii Alloh cunin kunad, ʙaroi u muzdi ʙuzurge xohem dod

    [115] Har ki pas az oskor sudani rohi hidojat ʙo Pajomʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) muxolifat varzad va pajravii rohi mu'minon nakunad, guzorem uro ʙa on rohe, ki ixtijor kardaast va uro ʙa neki va husʙaxti tavfiq nadihem, ʙalki ʙa cahannam uro afkanem. Va cahannam sarancomi ʙadest

    [116] Alloh kasero, ki ʙaroi U sarike qaror dihad, nameomurzad va ʙijomurzad ƣajri sirkro ʙaroi har ki xohad. Va har kas, ki dar iʙodatas ʙaroi Alloh sarike qaror dihad, saxt dar gumrohi aftodast. (Ja'ne az rohi haq dur sudaast)

    [117] Nameparastand ƣajri Alloh magar ʙuthoero, ki na foida merasonand va na zarar va ʙa onho nomhoi duxtarona meguzostand (misli; Lot, Uzzo, Manot va gajra) va nameparastand gajri Alloh, magar sajtoni sarkasro

    [118] ki Alloh uro la'nat kardaast. Va (sajton) guft: Az ʙandagonat (ham dar guftor va kirdor) nasiʙae muajjane ʙarmegiram

    [119] Va alʙatta, onhoro az rohi rost gumroh mekunam va orzuhoi ʙotil dar dilason meandozam va ʙa onon farmon mediham, to gushoi corpojonro ʙisikofand. Va ʙa onon farmon mediham, to xilqati Allohro digargun sozand (ja'ne, dar ʙadan xol kuʙand, qos cinand va ƣajra...). Va har kas, ki ʙa coi Alloh sajtonro dusti xud girad, zijoni oskore kardaast

    [120] Sajton ʙa onho va'dai duruƣ medihad va ʙa orzuho fireʙ medihad ( ja'ne, umrat daroz ast, dunjoro sohiʙ sav..) va sajton onhoro cuz ʙa fireʙ ʙa digar cize va'da nadihad

    [121] In guruh, ki ito'ati sajton namudand, cojason duzax ast va dar on co rohi gureze naxohand joft

    [122] Va kasonero, ki imon ovardaand va korhoi neku kardaand, ʙa ʙihisthoe darmeovarem, ki dar zeri daraxtoni on cujho ravon ast va dar on co covidonand. Va'dai Alloh rost ast va va'daasro xilof namekunad va ci kase az U rostgujtar ast

    [123] Ej musalmonon, in fazli ʙuzurg (saloh va nacot) ro ʙa orzuho sohiʙ suda nametavoned va in na muvofiqi orzui sumost va na muvofiqi orzui ahli kitoʙ, ʙalki ʙa imoni rost va amali neke, ki rizogii Alloh dar on ast, sohiʙ suda metavoned. Va har kas, ki murtakiʙi kori ʙade savad, cazojasro ʙuʙinad va ʙa cuz Alloh hec duste va joridihandae najoʙad

    [124] Va har kas, ki kori soistae kunad, ci zan va ci mard, agar mu'min ʙosad, ʙa ʙihist meravad va ʙa qadri on nuqtai xurde, ki ʙar pusti donai xurmost, ʙa hec kase sitam namesavad

    [125] Dini ci kase ʙehtar az dini kasest, ki ʙa ixlos ruj ʙa coniʙi Alloh kard va nekukor ʙud va az dini hanifi Iʙrohim pajravi kard? Va Alloh Iʙrohimro ʙa dustii xud ʙarguzid (girift)

    [126] Az oni Alloh ast, har ci dar osmonhovu zamin ast va Alloh ʙar har cize ihota dorad va cize az korhoi ʙandagonas ʙar U pusida namemonad

    [127] Az tu -ej Pajomʙar-, dar ʙorai zanon fatvo mexohand. Bigu: «Alloh dar ʙorai onon ʙa on ci ki dar in kitoʙ ʙar sumo xonda mesavad, fatvo dodaast. In fatvo dar ʙorai zanoni jatimae, nozil sudaast, ki haqqi muqarrarason (mahr va meros va ƣajr az in digar huquqho)-ro namepardozed jo onro kam mekuned va mexohed onhoro ʙa nikohi xud darovared va niz dar ʙoʙi kudakoni notavon nozil sudaast. Va ʙojad, ki dar ʙorai jatimon ʙa adolat raftor kuned va huquqasonro rioja kuned va molhojasonro hifz karda va onro rivoc dihed va har kori neke, ki ancom medihed, Alloh ʙa on ogoh ast

    [128] Agar zane darjoft, ki savharas ʙo u ʙemehr va az u ʙezor sudaast, ʙoke nest, ki hardu dar mijoni xud sulh ʙikunand (ja'ne, zan az ʙa'ze huquqi xud dast kasad, ʙa monandi in ki ʙa liʙos jo xonai oddi qanoat kunad...), ki sulh ʙehtar ast. Vale ʙuxlu pasti ʙar nafshoi mardum ƣalaʙa kardaast. Va agar neki va parhezgori kuned, Alloh ʙa har ci mekuned, ogoh ast va muvofiqi on sumoro mukofot medihad

    [129] Ej mardon, harcand ʙikused, hargiz natavoned, ki dar mijoni zanon (dar muhaʙʙat va xuftuxoʙ) ʙa adolat raftor kuned. Harcand ʙar adolat haris ʙosed. Aknun ki hargiz natavoned mijoni zanon tamoman adolat kuned, jakʙora ʙa sui jake az onro, ki dustas medored majl nakuned, to digarero, ki dustas namedored muallaq monad. Agar ʙa saloh oed va parhezgori kuned, Alloh omurzanda va mehruʙon ast va az kamʙudihoe, ki qaʙlan az sumo sar zada sumoro azoʙ namekunad

    [130] Va agar on du (zanu savhar) az jakdigar cudo savand, Alloh har duro ʙa tavongarii xud kifojat kunad, (ja'ne ʙaroi mard zanero muhajjo megardonad, ki ʙo vaj sozis dosta ʙosad va casmu dilas ʙa u orom girad va ʙaroi zan niz mardero nasiʙ mekunad, ki ʙo suhʙati vaj lazzat ʙurda va komilan ehsosi xusʙaxti namojad), ki Alloh ʙisjor ham saxivu ustuvorkor ast

    [131] Az oni Alloh ast, on ci dar osmonho va zamin ast. Va hamono ahli kitoʙro, ki pes az sumo ʙudand va niz sumoro, ej ummatoni Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) amr kardem, ki az Alloh ʙitarsed va sari'atro ʙarpo dored va agar kufr ham varzed, hec zarare ʙa Alloh natavoned rasonid. Ba durusti on ci dar osmonho va on ci dar zamin ast, zeri tasarrufi Alloh ast va Ust ʙenijoz az xalqas va loiqi sitois ast dar sifot va af'olas

    [132] Va az oni Alloh ast, on ci dar osmonho va zamin ast va Alloh kifojatkunandaast dar tadʙiri korhoi ʙandagon

    [133] Ej mardum! Agar Alloh ʙixohad sumoro az mijon meʙarad va kasoni digarro meovarad, ki az sumo farmonʙardortar va ʙehtar ʙosand va Alloh ʙar in kor qodir ast

    [134] Ej mardum, har kas, ki podosi in cahonro metalaʙad, ʙidonad, ki podosi incahonivu oncahoni dar nazdi Alloh ast. Va U ʙa guftori ʙandagonas sunavo va ʙa nijatu a'molason ʙinost! Va har jakero cazoi muvofiq xohad dod

    [135] Ej kasone, ki imon ovarded, ʙarpodorandai adl ʙosed va ʙaroi Alloh sahodat dihed, harcand ʙa zijoni xud jo padaru modar jo xesovandoni sumo, ci tavongar va ci tangdast ʙosand. Zero Alloh ʙar on du (sarvatmandu kamʙaƣal) sazovortar (mehruʙontar) ast. Pas az xohishoi nafs pajravi makuned, to az adl ruj gardoned. Cun digar kuned suxanro (ja'ne, nodurust guvohi dihed) jo az on sahodat ruj toʙed, Alloh ʙa har ci mekuned, (oskoru pinhon) ogoh ast

    [136] Ej kasone, ki imon ovardaed, imoni haqiqi ʙijovared ʙa Allohu pajomʙaras va ʙa kitoʙe, ki (Qur'on) ʙar pajomʙaras nozil karda sudaast va ʙa cami'i kitoʙhoe (Tavrot, Incil va Zaʙur...), ki pes az on nozil kardaast. Va har ki ʙa Allohu faristagonas va kitoʙhojas va pajomʙaronas va ʙa ruzi qijomat kofir savad, saxt dar gumrohi aftodaast va az din xoric sudaast

    [137] Alʙatta, Alloh ononro, ki imon ovardaand (ja'ne munofiqonro), sipas kofir sudand va ʙoz imon ovardand, sipas kofir sudand va ʙa kufri xes afzudand va davomat kardand, naxohad omurzid va ʙa rohi rost hidojat naxohad kard

    [138] Munofiqonro ʙasorat deh, ki azoʙe dardovar ʙarojason omoda sudaast

    [139] Munofiqon kasoneand, ki ʙa coi mu'minon kofironro dust megirand va ononro ʙarojason jovar intixoʙ mekunand va dustii mu'minonro tark mekunand, ojo izzatu tavonoi va kumakro nazdi onon (kofiron) mecujand, dar hole, ki izzatu kumak hamaas az oni Alloh ast. Kasero, ki xohad aziz medorad va kasero, ki xohad xor megardonad

    [140] Alʙatta Alloh dar kitoʙi Qur'on, ʙar sumo nozil karda, ki cun ʙisnaved, ki ojathoi Alloh inkor karda mesavand, jo ojoti vaj ʙa tamasxur girifta mesavad, pas nanisined ʙo onon (ja'ne, ʙo munkironu tamasxurkunandagon), to on ki ʙa suxani digare ʙipardozand, hamono sumo agar ʙinisined va gus dihed, pas monandi on kofiron ʙosed. (Zero rozi sudan dar gunoh va onro taƣjir nadodan misli gunoh kardan ast). Hamono Alloh jakco sozad munofiqonu kofironro dar duzax

    [141] On munofiqone, ki hamesa intizori cigunagii ahvoli sumo hastand, pas agar az coniʙi Alloh piruzi nasiʙaton savad, megujand: «Magar mo hamrohi sumo naʙudem?» (To az pulu moli ƣanimat ʙahramand savand). Va agar piruzi nasiʙi kofiron savad, megujand: «Ojo na cunon ʙud, ki ʙa sumo jori rasonda ʙudem va mu'minonro az oseʙ rasonidan ʙa sumo ʙozdostem?» Dar ruzi qijomat Alloh mijoni sumo hukm mekunad va U hargiz ʙaroi kofiron ʙa zijoni musalmonon rohe nakusodaast. (Ja'ne, hargiz kofironro ʙar musalmonon piruz naxohad kard)

    [142] Munofiqon Allohro ʙa gumoni xudason fireʙ dodan mexohand va hol on ki Alloh onhoro muvofiqi fireʙu makrason cazo medihad. Va cun ʙa namoz ʙarxezand, ʙa nocori ʙarxezand (tanʙali va sustii onon ʙad-on xotir ast, ki dilhojason ʙa namoz aloqa nadorad) va ʙaroi xudnamoi (rijo) namoz ʙixonand va dar namoz, cuz andake Allohro jod nakunand

    [143] Mutaraddid (dudila) va hajronand: na ʙo mu'minonand va na ʙo kofironand, ʙotinasonro ʙa kofiron dodaand va zohirasonro ʙa mu'minon, Va in ʙuzurgtarin haddi gumrohi ast. On ki Alloh gumrohas kunad, hec rohe ʙaroi u naxohi joft

    [144] Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙa coi mu'minon kofironro dust magired. Ojo kore mekuned, ki ʙaroi Alloh ʙa zijoni xud huccate oskor padid ored? (Va in ojat ʙajonkunandai on ast, ki Alloh hec kasero pes az in ki huccat va dalel ʙar u omoda savad, azoʙ namedihad)

    [145] Alʙatta, munofiqon dar pasttarin taʙaqoti otas hastand va hargiz ʙarojason joridihandae najoʙi, ki ononro az otasi duzax ʙirahonad

    [146] Magar onon, ki tavʙa kardand va xudro isloh kardand va ʙa dini Alloh cang zadand va ʙaroi Alloh az rui ixlos ʙa din garavidand. Inho dar guruhi mu'minonand va Alloh ʙa mu'minon savoʙi ʙuzurg xohad dod

    [147] Caro Alloh sumoro azoʙ kunad (ej munofiqon), agar siposguzori ne'mathojas ʙosed va imon ovared va az rijo dur saved? Zero dar azoʙ kardani sumo ʙaroi Alloh jagon foida jo zarare nest. Dar hole, ki Alloh ʙa to'ati ʙandagonas qadrsinos va ʙa hama ciz donost

    [148] Alloh ʙaland kardani ovozro ʙa ʙadgui (ʙa monandi; dasnom, ʙuhton va tuhmat...) dust nadorad, magar az on kas, ki ʙa u sitame suda ʙosad, ( ja'ne agar mazlum dar haqqi zolim suxanhoi ʙad gujad, coiz ast,) (ʙa sarte, ki az had naguzaronad) va Alloh sunavo ast, tamomi suxanhoi neku ʙadi sumoro mesunavad va donost, ki nijathoi sumoro medonad

    [149] Ej mu'minon, agar kori nekro (sadaqa jo suxanhoi xuʙ) oskoro jo pinhoni ancom dihed, jo az kase, ki nisʙat ʙa cism va con jo amvolaton va oʙrujaton ʙadi ravo dostaast, casm ʙipused va uro ʙuʙaxsed, hamono Alloh dar ruzi qijomat meʙaxsad gunohoni sumoro va U ʙa hama kor tavonost

    [150] Ba durusti, kasone hastand, ki ʙa Alloh va pajomʙaras kofir mesavand (az jahudu nasoro) va mexohand mijoni Allohu pajomʙaronas cudoi andozand va megujand, ki ʙa'zero mepazirem va ʙa'zero namepazirem va mexohand dar in mijona rohe girand ʙaroi gumrohiason

    [151] Inho dar haqiqat kofironand va mo ʙaroi kofiron azoʙi xorkunanda omoda soxtaem. Hamon tavr ki onho az imon ovardan ʙa Alloh ruj gardondand, takaʙʙur varzidand

    [152] Va kasone, ki ʙa jagonagii Alloh va pajomʙaronas imon ovardand va mijoni hec kadom az pajomʙaronas farqe nameguzorand, ʙalki ʙa hamaason imon ovardand, podosasonro Alloh xohad dod va Alloh omurzandai gunohoni cunin ʙandagon ast va mehruʙon ast, ki ononro ʙa rohi rost hidojat mekunad

    [153] Ahli kitoʙ (jahudijon) az tu mexohand (ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), ki ʙarojason Qur'on jakʙora nozil savad, (on tavr ki Tavrot va Incil jakʙora nozil sudaand, to in ki ʙa rost ʙudani pajomʙarii tu dalolat kunad.) Onho (jahudijoni qavmi Muso) az Muso ʙuzurgtar az inro talaʙ kardand va guftand: «Allohro oskor ʙa mo nison deh». Ba saʙaʙi in suxani kufromezason soiqai azoʙ (otasak) onhoro halok kard. Va pas az on ki mu'cizahoe ʙarojason omada ʙud, gusolaero ma'ʙudi xud giriftand va Mo onhoro ʙaxsidem va Musoro huccati oskore dodem

    [154] Va ʙa xotiri pajmone, ki ʙo onho ʙasta ʙudem, kuhi Turro ʙar ʙoloi sarason ʙardostem va guftem: «Sacdakunon (ja'ne, sarhojatonro furu andoxta) az on dari Bajtudmuqaddas doxil saved va dar ruzi sanʙe az had maguzared, (ja'ne mohi nadored)». Va az onho pajmoni saxt giriftem, vale pajmonro sikastand

    [155] Pas ʙa saʙaʙi pajmon sikastanason va kofir sudanason ʙa ojoti Alloh va ʙa nohaq kustani pajomʙaron va in ki guftand: «Dilhoi mo ʙastaast va ʙolojas pardaest», Alloh ʙar dilhojason muhr nihodaast va cuz kame az onon imon nameovarand

    [156] Va niz ʙa saʙaʙi kufrason va on tuhmati ʙuzurg, ki ʙa Marjam zadand (ja'ne, uro ʙa zinokori tuhmat kardand, hol on ki u pokdoman ʙud)

    [157] Va niz ʙa on saʙaʙ, ki guftand: «Mo Maseh (Iso alajhissalom), pisari Marjam, pajomʙari Allohro kustem». Va hol on, ki onon Masehro nakustand va ʙar dor naovextand, ʙalki in amr ʙarojason monand sud (ja'ne, onon saxsero ʙa monandi Iso kustand), hamono ki dar ʙorai u ixtilof mekardand (jahudu nasoro), xud dar sakku suʙha ʙudand va ʙa on ʙovari nadostand. Tanho pajravi gumoni xud ʙudand va Isoro dar voqe' nakustaand

    [158] ʙalki Alloh uro (Isoro ʙo ʙadanas va ruhas) ʙa nazdi xud ʙolo ʙurd, ki Alloh piruzmand ast dar mulkas va sohiʙi tadʙir ast dar hukmhojas

    [159] Va hec jak az ahli kitoʙ nest, magar ki pes az margi (Iso alajhissalom) ʙa U imon ovarad va Iso dar ruzi qijomat ʙa imonason guvohi xohad dod ojo imonason muvofiqi sari'at ʙud jo na

    [160] pas ʙa saʙaʙi zulmu sitame, ki az coniʙi jahudiho sar zad, harom gardondem ʙarojason cizhoi pokizaro, ki pes az on ʙarojason halol ʙud. Va niz ʙa saʙaʙi man' kardanason mardumoni ʙisjorro az rohi Alloh

    [161] Va niz ʙa saʙaʙi sudxurihojason, hol on ki dar Tavrot az on man' karda suda ʙudand va ʙa saʙaʙi hurdanason molhoi mardumro ʙa nohaq (ʙo rohi riʙo va zijodaxuri). Va mo ʙaroi kofironi jahud azoʙi dardovare muhajjo kardaem

    [162] Vale onone, ki soʙitqadamand dar ilm az axli kitoʙ va on mu'minonero, ki ʙa on ci ʙar tu Qur'on va ʙa on ci pes az tu nozil suda, (ʙa Tavrotu Incil) imon dorand va namozro dar vaqtas meguzorand va zakoti molhojasonro medihand va ʙovari dorand ʙa Allohu ruzi qijomat, acri ʙuzurge xohem dod

    [163] Mo ʙa tu (ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) vahj firistodem, hamcunon ki ʙa Nuh va pajomʙaroni ʙa'd az u vahj firistodem va ʙa Iʙrohimu Ismoil va Ishoqu Ja'quʙ va naʙeragoni Ja'quʙ va Iso va Ajuʙ va Junus va Horun va Sulajmon (alajhimussalom) vahj firistodem va ʙa Dovud Zaʙurro dodem

    [164] Va pajomʙarone, ki pes az in qissahojasonro ʙaroi tu guftaem dar Qur'on va on, ki qissahojasonro ʙaroi tu naguftaem. Va Alloh ʙo Muso (alajhissalom) suxan guft, suxan guftani ʙevosita

    [165] Pajomʙarone, ki muƶdadihanda va tarsonanda ʙudand, to ʙa'd az pajomʙaron dalel va huccate ʙaroi mardum ʙar Alloh ʙoqi namonad. Va Alloh ƣoliʙ ast dar mulkas va dar tadʙiras ʙo hikmat ast

    [166] Vale Alloh ʙa on ci ʙar tu nozil kardaast (Qur'onro), sahodat medihad, ki onro ʙa ilmi xud nozil kardaast va faristagon niz sahodat medihand (ʙa haq ʙudani Qur'on) va kofi ast, ki Alloh guvoh ʙosad

    [167] Hamono kasone, ki kofir sudand (inkor kardand sifathoi Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)-ro) va man' kardand mardumonro az rohi Alloh, saxt ʙa gumrohi aftodaand

    [168] Hamono kasone, ki kofir sudand va zulmu sitam kardand, hargiz Alloh nameomurzad ononro va nison nadihad ʙa onon rohi haqro

    [169] magar rohi duzax, ki aʙadiand dar on hamesa! Va in kor ʙa Alloh oson ast

    [170] Ej mardum! In pajomʙar (Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)) haq va haqiqatro az coniʙi Parvardigoraton ʙaroi sumo ovardaast, pas ʙa u imon ʙijovared va uro pajravi namoed, ki imon ovardan ʙehtar ʙosad ʙaroi sumo. Va agar ʙar kufri xud davomat karded zarari xudi sumost, zero Alloh ʙa sumo va imonaton ehtijoc nadorad. Hamono on ci dar osmonho va zamin ast, az oni Alloh ast. Va U dono ast ʙa guftoru kirdori sumo va medonad ci kase sazovori hidojat jo gumrohi ast

    [171] Ej ahli kitoʙ! Dar dini xud az had naguzared va dar ʙorai Alloh cuz haq cizi digare nagued va ʙa Alloh hamsar va farzand qaror madihed, hamono Isoi Maseh pisari Marjam firistodai Alloh ast, Alloh uro ʙa haq firistod va uro ʙa hamon kalimae xalq namud, ki onro ʙo vositai Caʙrail ʙa sui Marjam firistod va on iʙorat ʙud az farmudai xudas "Kun", (Bisav), pas sud. Va ruhe ast, ki Alloh ofaridaast, pas ʙa Alloh va pajomʙaras imon ʙijovared va nagued: "Alloh segona ast". Bozisted az guftani in suxan, ki ʙaroi sumo ʙehtar ast, hamono Alloh faqat ma'ʙudi jagona ast. Pok ast, az in ki farzande dosta ʙosad. On ci dar osmonho va zamin ast, az oni Ust. Va U tadʙiri kori osmonho va zaminro ʙasandaast. Az hama ciz ʙenijoz ast va hama ʙa U nijozmandand, pas ci guna U doroi farzande ast

    [172] Isoi Maseh hargiz az on ki jake az ʙandagoni Alloh ʙosad, nafrat nadost va maloikahoi muqarraʙ niz az in nafrat nadorand. Har ki az parastisi (iʙodati) Alloh nafrat kunad va takaʙʙurona sarkasi kunad, ʙidonad, ki Alloh hama (nafratkunandagon, mutakaʙʙiron va ʙandagoni mu'min)-ro dar nazdi xud cam' xohad soxt, to dar ʙajni onon hukmi sazovore kunad. Va har kiro dar ʙaroʙari amalas cazoi munosiʙ xohad dod

    [173] Ammo onon, ki imon ovardaand ʙa jagonagii Alloh va korhoi nek kardaand, haqqi Alloh va haqqi ʙandagonro ʙa co ovardand, Alloh acrasonro ʙa purragi xohad dod va az ʙuzurgii xud ʙar onon xohad afzud. Ammo kasonero, ki iʙovu sarkasi kardaand, ʙa azoʙe dardovar azoʙ xohad kard va ʙaroi xud cuz ma'ʙudi ʙarhaq hec duste namejoʙand, ki ononro az azoʙi Alloh ʙirahonad va hec joridihandae ham namejoʙand, ki az onon tarafdori kunad

    [174] Ej mardum, dar haqiqat ʙaroi sumo az coniʙi Parvardigoraton huccate omad va ʙaroi sumo nuri oskore nozil kardaem, (ki on nur, Qur'oni ʙuzurgest, ki ulumi guzastagon va ojandagonro dar ʙar dorad. Pas mardum agar dar zeri anvori Qur'on rohasonro najoʙand, dar toriki va ʙadʙaxtii ʙuzurge ƣuta xohand zad)

    [175] Ammo ononro, ki ʙa jagonagi va tamomi sifathoi Alloh imon ovardaand va ʙa U e'timod va tavassul custaand, ʙa ostoni fazlu rahmati xes medarovarad (ja'ne, ʙa sui nekiho muvaffaq megardonad va az ʙadiho ʙoz medorad) va ʙa rohi rost (ilmu amal va donistani haq) hidojat mekunad

    [176] Az tu (ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)) fatvo mexohand, ʙiguj, ki Alloh dar ʙorai kalola ʙarojaton fatvo medihad: har goh marde, ki farzand jo padare nadosta ʙosad, ʙimirad va uro xohari hamtanie jo xohari az padar dosta ʙosad, ʙa on xohar nisfi merosi u merasad. Agar xohare ʙimirad va on xoharro niz farzand jo padare naʙosad, ʙarodari hamtani jo ʙarodare, ki az padar meʙosad az u meros meʙarad. Agar az saxsi mutavaffo xoharon du kas, jo ʙestar ʙoqi ʙimonad az se du hissai doroiro meros meʙarand. Va agar jakcand ʙarodaru xohar ʙudand, har mard ʙaroʙari du zan haq megirad. Alloh ʙaroi sumo taqsimi meros va hukmi kalolaro ʙajon mekunad, to gumroh nasaved va Alloh donandai tamomi korhoi guzasta va ojanda ast

    Surah 5
    Моида

    [1] Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙa ahdho va qarordodho ki mijoni ʙandagon va Parvardigor va Pajomʙar va cami'i mu'minonand ʙasted, vafo kuned. Halol gardonid hajvonoti cahorpo (sutur, gov, gusfand va ohu...) ro. Ƣajri onhoe ki, az in pas ʙarojaton gufta mesavad va on ciro, ki dar holi ihrom sajd mekuned, halol masumored. Ba durusti Alloh on ci mexohad, hukm mekunad

    [2] Ej kasone, ki imon ovardaed, nisonahoi Allohro on korhoe, ki dar holati ihrom jo dar Makka harom ast halol nadoned va na cang kardan dar mohhoi harom va na qurʙonihoi ʙenison va na nisondor va na kasonero, ki qasdi omadan ʙa xonai Allohro (Ka'ʙa) dorand va az pai talaʙi ruzi va xusnudii Parvardigorason hastand.. Va cun az ihrom ʙaroi hac jo umra ʙerun omaded (ihromro az tan ʙarovared), sikor kuned. Va dusmani ʙo qavme, ki sumoro az Mascidulharom ʙozdostand, vodoraton nasozad, ki az haddi xes tacovuz kuned va az onon intiqom ʙigired. Va dar nekukori va taqvo hamkori namoed, na dar gunohu tacovuz. Va az Alloh ʙitarsed, ki U ʙa saxti azoʙ mekunad

    [3] Harom sud ʙar sumo xurdani hajvoni xudmurda va xuni zaʙh va gusti xuk va har hajvone, ki ʙa hangomi kustanas nomi digare cuz Allohro ʙar u ʙigujand va on ci nafasgirsuda murda ʙosad jo ʙa sang zada ʙosand jo az ʙolo daraftoda ʙosad jo az sox zadani hajvoni digare ʙimirad jo darrandagon az on xurda ʙosand, magar on ki pes az murdanas sar ʙurida ʙosed. Va niz har ci ʙaroi ʙuton sar ʙurida savad va on ci ʙa vasilai tirhoi qimor qismat kuned, ki in kor xud nofarmonist. Imruz (ja'ne ruzi Arafa) kofiron az ʙozgasti sumo az dini xes noumed sudaand. Az onon matarsed, az Man ʙitarsed. Imruz dini sumoro ʙo Qur'onu sunnat ʙa kamol rasonidam va ne'mati xud ʙar sumo tamom kardam va Islomro hamcun din ʙaroi sumo intixoʙ namudam. Pas har ki dar gurusnagi nocor monad, ʙe on ki qasdi gunoh dosta ʙosad ja'ne, gurusnagi macʙuras sozad, ki az murdor jo on ci dar in ojat ʙarsumurda va harom sudaast, ʙixurad, dar surate, ki tanho ʙaroi hifzi hajot ʙosad, ʙidonad, ki Alloh ʙaxsanda va mehruʙon ast va xurdani xudmurda, xuk va cizhoi man'suda va haromro dar in hol ʙaroi u muʙoh kard

    [4] Az tu ej Pajomʙar mepursand, ki ci cizhoe ʙar onho halol sudaast? Bigu: Cizhoi pokiza har on cize ast, ki dar on foida jo lazzate ʙosad va zijone ʙaroi ʙadan va aql nadosta ʙosad ʙar sumo halol suda va niz xurdani sajdi parrandagon va on hajvone, ki ʙa on sajd kardan omuxtaed, cun convaroni sikorii ta'lim dodasuda va sagoni sikori, har goh onhoro ʙa on tavre, ki Parvardigoraton ʙaroi sumo omuzonidaast, ta'lim doda ʙosed, az on sajd, ki ʙarojaton megirand va nigoh medorand, ʙixured va nomi Allohro ʙar on ʙixoned va az Alloh ʙitarsed, ki ruzi qijomat nazdik ast va U ta'olo zud ʙa hisoʙ rasandaast

    [5] Imruz cizhoi pokiza ʙaroi sumo halol sudaast. Ta'omi ahli Kitoʙ ʙar sumo halol ast va ta'omi sumo niz ʙar onho halol ast. Va niz izdivoc ʙo zanoni porso va pokdomani mu'mina va zanoni porso va pokdomani ahli kitoʙ (jahudu nasoro) har goh mahrasonro ʙipardozed, qasdaton az in izdivoc poqdomani ʙosad, na ʙa qasdi zinokori va na pinhoni dust giriftan, ʙar sumo haloland. Va har kas, ki ʙa Allohu pajomʙaras va ʙa dini Islom kofir savad, amalas noʙud savad va dar oxirat az zijonkoron va ʙadʙaxton xohad ʙud

    [6] Ej kasone, ki imon ovardaed, cun ʙaroi xondani namoz ʙarxested, ruj va dasthojatonro to orinc ʙisued va sari xudro mash kased, pojhojatonro to ʙandi po (ʙucilak) ʙisued. Va agar cunuʙ (oluda) ʙuded, xudro pok sozed (ja'ne, tamomi ʙadanro ʙisued.) Va agar ʙemor jo dar safar ʙuded jo az coi qazoi hocat omada ʙuded, jo ʙo zanon (hamsaroni xud) nazdiki karda ʙuded va oʙ najofted, ʙo xoki pok va har on cize, ki az cinsi zamin ʙosad tajammum kuned va ruju dasthojatonro ʙo on mash kuned. Alloh namexohad sumo dar ranc va masaqqat afted, ʙalki mexohad, ki sumoro pokiza sozad va ne'matasro ʙar sumo tamom kunad, ʙosad, ki sukrguzor saved, to ʙa maqomhoi ʙaland va oli ʙirased

    [7] Ba jod ovared ne'matero (ja'ne dini va dunjavi), ki Alloh ʙa sumo dodaast va pajmonero (ja'ne, ito'ati Alloh va pajomʙar), ki ʙo sumo ʙastaast, ʙa on hangom, ki gufted, sunidem ojathoi Qur'onro va farmonʙardori kardem tamomi qonunhoi dinro. Va dar hama holat az Alloh ʙitarsed, ki Alloh ʙa on ci dar dilho meguzarad, ogoh ast

    [8] Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙaroi Alloh, haq guftanro ʙar poj dored va ʙa adl guvohi dihed. Dusmani ʙo guruhi digar vodoraton nakunad, ki ʙeadolati kuned ja'ne, hamon tavr ki ʙa zijoni dusmani xud guvohi medihed ʙa naf'i u niz guvohi dihed. Garci kofir ham ʙosad vociʙ ast dar mavridi u adolat pesa kuned. Adolat varzed, ki ʙa taqvo nazdiktar ast (ja'ne, agar adolat ʙosad, pas taqvo mesavad) va az Alloh ʙitarsed, ki U ʙa har kore, ki mekuned, ogoh ast, pas sumoro muvofiqi amalhojaton, ham dar in dunjo va ham dar oxirat cazo medihad

    [9] Alloh ʙa kasone, ki imon ovardaand (ʙa U va kitoʙho va pajomʙaronas va ruzi qijomat) va korhoi neku kardaand, va'dai omurzis va muzdi ʙuzurge dodaast, ki cuz Alloh onro kase namedonad

    [10] Va onon, ki kofir sudaand va ojoti moro duruƣ ʙarovardaand, ahli cahannamand

    [11] Ej kasone, ki imon ovardaed, az ne'mate, ki Alloh ʙa sumo ʙaxsidaast, jod kuned: On goh, ki guruhe (ʙani Nazir) qasdi on kardand, to ʙar sumo dast ʙardorand (ja'ne, ʙa ʙoloi sari Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam sangi osijoro cappa kunand), va Alloh dasti ononro az sumo ʙozdost. Az Alloh ʙitarsed. Va mu'minon ʙar Alloh tavakkal mekunand

    [12] Va ʙa durusti Parvardigor az ʙani Isroil pajmon girift va az mijoni onon duvozdah sardor ta'in kard. Va Alloh guft: «Agar namoz ʙixoned va zakoti molatonro ʙa muhtocon ʙidihed va ʙa pajomʙaroni man imon ʙijovared va joriason kuned va ʙa Alloh qarzi nek ʙidihed, man ʙo sumojam (ja'ne, sumoro jori va kumak mekunam). Badihojatonro dur mekunam va sumoro ʙa ʙihisthoe doxil mekunam, ki dar on cujʙorho ravon ʙosad. Va har kas az sumo, ki az on pas kofir savad, rohi rostro gum kardaast»

    [13] Pas ʙa xotiri in ki pajmonasonro sikastand, onhoro la'nat kardem (az rahmatamon dur kardem) va dilhojasonro saxt gardondem, ki suxani haqro qaʙul namekard. Suxanro az cojgohas tahrif va taʙdil mekunand, (ja'ne, ma'noero, ki Alloh va pajomʙaras az suxane dar nazar dorand, digargun karda va ma'noi digare ʙar on medihand.) Va qismi ʙisjorero az on ciro ki ʙar on pand doda suda ʙudand dar Tavrot, faromus kardand. Va tu hamesa xijonatero az onho nisʙat ʙa Alloh va mardum meʙini, ƣajr az te'dodi andake az onon, ki ʙa pajmoni ʙo Alloh ʙastaason vafo kardand. Pas, az onho ʙa saʙaʙi on ozorhoe, ki ʙa tu merasonand, darguzar va ononro ʙuʙaxs, hamono Parvardigor nekukoronro dust dorad

    [14] Va az kasone, ki guftand, ki mo nasroni hastem, ahdu pajmon giriftem az onon dar tavhid (itoati Parvardigori jakka va jagona) va pajravii pajomʙarason. Pas qismate az ahdero, ki ʙa onho doda ʙudem, faromus kardand va Mo niz mijoni onho to ruzi qijomat kinavu dusmani afkandem. Ba zudi Alloh ononro az korhoe, ki mekunand, dar oxirat ogoh xohad soxt

    [15] Ej axli kitoʙ, pajomʙari Mo (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) nazdi sumo omad, to ʙisjore az kitoʙi Allohro, ki az mardumi oddi va ʙesavod pinhon medosted, (sifathoi Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam, ojati racm va monandi inro) ʙarojaton ʙajon kunad va az ʙajoni ʙisjor cizhoe, ki hikmate dar on nest, sarfi nazar kunad va darguzarad, hamono az coniʙi Alloh nure (Islom) va kitoʙe sarehu oskor (Qur'on) ʙar sumo nozil sudaast, ki ʙa vositai on torikii ʙesavodi ʙa nuri ilmu donis ravsan mesavad

    [16] To Alloh ʙa on har kasro, ki dar paji xusnudii Ust, ʙa rohhoi salomat (Islom) hidojat kunad va ʙo farmoni xud az torikii kufr va ʙid'at ʙa rusnoii imon va sunnat ʙuʙarad va ononro ʙa rohi rost (Islom) hidojat va rahnamoi kunad

    [17] Ba tahqiq, kasone ki megujand (az nasoro): "Alloh Maseh pisari Marjam ast", kofir sudand. Bigu: "Agar Alloh ʙixohad Maseh pisari Marjam va modaras va hamai kasonero, ki dar rui zamin hastand, halok kunad, ci kase metavonad dar muqoʙili Alloh kore ʙikunad"? Va farmonravoii osmonho va zamin va on ci ʙajni osmonho va zamin ast, az oni Alloh ast. Har ci ʙixohad, meofarinad. (Agar ʙixohad az modar va padar meofarinad, hamon tavre, ki tamomi insonhoro ofaridaast va agar ʙixohad faqat az padar meofarinad, monandi Havo, ki ʙiduni modar ofarida sudaast va agar ʙixohad az modar meofarinad, monandi Iso alajhissalom. Va agar ʙixohad ʙiduni padar va modar meofarinad, monandi Odam alajhissalom. Pas nav'i ofarinis ʙa Parvardigori muta'ol va xosti U voʙastagi dorad.) Binoʙar in Parvardigor ʙar har cize tavonost

    [18] Jahudijon va masehijon guftand, ki mo pisaroni Alloh va dustoni u hastem. Biguj: ej Pajomʙar «Pas caro sumoro ʙa xotiri gunohonaton azoʙ mekunad? Balki sumo insonhoe az cumlai ofaridasudagon hasted». Har kasro, ki ʙixohad ʙa rahmatas meomurzad va har kasro, ki ʙixohad, ʙa adlas azoʙ mekunad va az oni Alloh ast farmonravoii osmonhovu zamin va on ci dar mijoni onhost va ʙozgasti hama ʙa sui Ust

    [19] Ej ahli kitoʙ, (jahudiho) firistodai Mo (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) dar davrone, ki pajomʙaron cand muddate firistodasuda naʙudand, maʙ'us sud, to haqro ʙar sumo oskor kunad va nagued, ki muƶdadihanda va ʙimdihandae ʙar mo firistoda nasudaast. Inak, on muƶdadihanda ʙa savoʙi dunjo va oxirat va ʙimdihanda az azoʙi dunjo va oxirat omadaast va Alloh ʙar har ciz tavonost va hamai cizho dar muqoʙili qudrati U taslim hastand

    [20] Va on hangom, ki Muso ʙa qavmi xud guft: «Ej qavmi man, ne'matero, ki Alloh ʙar sumo arzoni dostaast, jod kuned, ki az mijoni sumo pajomʙaron pajdo kard va sohone az sumo ʙa saltanat rasonid (ʙa'd az on, ki xud dar zeri mulki Fir'avn ʙuded) va ʙa sumo cizhoe dod, ki ʙa hec jak az mardumi cahon (-i zamoni xudaton) nadodaast

    [21] Ej qavmi man, ʙa zamini muqaddase (pok, ja'ne Bajtulmuqaddas), ki Alloh ʙarojaton muqarrar kardaast, doxil saved va aqiʙ magarded, ki dar dunjo va oxirat zijon meʙined

    [22] Guftand: «Ej Muso, dar on co (zamini muqaddas) mardume hastand zurmandu ʙoquvvatand va mo ʙa on sarzamin hargiz doxil namesavem, to on goh, ki on qavm ʙerun savand. Agar onon az on sarzamin ʙerun savand, ʙa on doxil savem»

    [23] Du marde az onon, ki parhezgori pesa dostand va Alloh ne'matason ato karda ʙud, guftand: «Az in darvoza ʙar onon doxil saved. Va cun ʙa sahr daromaded, sumo piruz xohed sud. Va ʙar Alloh tavakkal kuned, agar az mu'minon hasted

    [24] Guftand: «Ej Muso, to vaqte ki onon dar on cojand, hargiz ʙa on sahr doxil naxohem sud. Mo in co menisinem, tu va Parvardigorat ʙiravedu ʙicanged»

    [25] Cun Muso (alajhissalom) sarkasii ononro did, guft: «Parvardigoro, man tanho moliki nafsi xes va ʙarodaram hastam. Va mo tavonoii cangi ononro nadorem va nametavonem ononro ʙo zuri ʙa majdon ʙarem. Mijoni mo va in mardumi fosiqu nofarmon cudoi ʙijandoz». (Va in dalolat menamojad, ki suxan va kirdori onon az gunohhoi kaʙira ast)

    [26] (Parvardigor duoi Musoro qaʙul kard va guft): «Doxil sudan ʙa on sarzamini muqaddas ʙa muddati cihil sol ʙarojason (ʙaroi jahudon) harom sud va dar on ʙijoʙon sargardon xohand mond va rohe namejoʙand ʙaroi osois. Pas ʙaroi in nofarmononi fosiq anduhgin maʙos!»

    [27] Va qissai rostini du pisari Odam (Qoʙil va Hoʙil) - ro ʙarojason ʙixon. On goh, ki qurʙonie (ja'ne amale, ki ʙa Alloh nazdik mekunad) kardand, az jakeason (Hoʙil) qaʙul karda sud, zero u parhezgor ʙud va az digare (Qoʙil) qaʙul karda nasud, zero u parhezgor naʙud. Guft Qoʙil az rui hasad va kina: «Turo mekusam. Guft Hoʙil: Alloh qurʙonii parhezgoronro qaʙul mekunad

    [28] (Hoʙil guft ʙa ʙarodaras): Agar tu ʙaroi kustani man dast daroz kuni, man ʙa tu dast daroz namekunam, ki turo ʙikusam. In az rui tars nest, ʙalki man az Alloh, ki Parvardigori cahonijon ast, metarsam

    [29] Mexoham, ki tu ham gunohi maro va ham gunohi xudro, ʙa sui Parvardigor ʙiʙari, to az duzaxijon gardi, ki in ast podosi sitamkoron

    [30] Havoi nafsi (Qoʙil) uro ʙa kustani ʙarodar vodost va uro kust va az cumlai on zijonkorone gardid, ki oxiratasonro ʙa in dunjo furuxtand

    [31] (Ba'd az on, ki Qoʙil ʙarodarasro kust, nadonist casadi ʙarodarasro ci kor kunad). Pas Alloh zoƣero firistod, to zaminro ʙikovad va ʙa u nison ʙidihad, ki ci guna casadi ʙarodari xudro dafn sozad. Guft: «Voj ʙar man, natavonam monandi in zoƣ ʙosam va casadi ʙarodaramro dafn kunam». Pas u az guruhi pusajmon sudagon gast

    [32] Ba saʙaʙi in hodisa hukm kardem ʙani Isroilro, ki har ki ʙikusad kasero ʙa ƣajri ivazi kase jo ʙegunoh dar rui zamin, cunon ast, ki hamai mardumro kusta ʙosad. Va har kas, ki saʙaʙi zindagonii kase sud ja'ne, az kustani cunin saxsi ʙegunoh xuddori kard, pas gujo, ki zinda soxtaast tamomi mardumonro. Va ʙa tahqiq pajomʙaroni Mo hamroh ʙo dalelhoi ravsan ʙar onho(ʙani Isroil) firistoda sudand. Boz ham ʙisjore az onho hamcunon ʙar rui zamin az haddi xes tacovuz mekardand

    [33] Hamono cazoi kasone, ki ʙo Alloh va pajomʙaronas cang mekunand va dar zamin ʙa fasod mekusand, ja'ne rohzani mekunand on ast, ki kusta savand jo ʙa dor kasida savand jo dasthovu pojhojason jake az capu jake az rost ʙurida savad jo az sarzamini xud ʙadarƣa savand. In ʙaroi xor va sarmanda sudanason dar in cahon ast va dar oxirat niz ʙa azoʙi saxt giriftor xohand sud

    [34] Magar, kasone ki pes az on ki sumo onhoro dastgir kuned, tavʙa kunand. Parvardigor onhoro meomurzad. Pas ʙidoned, ki Alloh omurzanda va mehruʙon ast

    [35] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasuli U imon ovardaed va ʙa sariati U amal kardaed az Alloh ʙitarsed va ʙa toatas nazdiki cued va ʙa rizogii U amal namoed va dar rohas cihod kuned, to ki rastagor garded

    [36] Onon, ki ʙa jagonagii Parvardigor va sariati U kofir sudaand, agar hamai on ci dar rui zamin ast va monandi on az oni onho ʙosad va ʙixohand xudro ʙo on az azoʙi ruzi qijomat ʙozxarand, az onho pazirufta nasavad zero vaqti ʙozxaridani xud az azoʙ az ʙajn rafta va ʙa azoʙi dardovar giriftor savand

    [37] (Kofiron) mexohand, ki az otas ʙerun ojand, dar hole ki ʙerun omada nametavonand va azoʙason aʙadi ast

    [38] Dasti mardi duzd va zani duzdro ʙa cazoi kore, ki kardaand, to ʙandi dast ʙiʙured. In uquʙatest az coniʙi Alloh ʙaroi duzd va digaron, to az duzdi ʙargardand. Va Alloh piruzmandu hakim ast

    [39] Har kas pas az kirdori nopisandas (ja'ne ʙa'd az duzdi kardanas) tavʙa kunad va ʙa saloh ojad, Alloh tavʙai uro mepazirad .Ba durusti Alloh omurzanda va mehruʙon ast

    [40] Ojo nadonistaj ej Pajomʙar, ki farmonravoii osmonhovu zamin az oni Alloh ast, har kiro ʙixohad, azoʙ mekunad va har kiro ʙixohad, meomurzad va Alloh ʙar har kore tavonost

    [41] Ej Pajomʙar ƣamgin nakunad turo kirdori onon, ki ʙa kufr mesitoʙand. Ci onhoe, ki ʙa zaʙon guftand, ki imon ovardem va ʙa dil imon najovardand va ci on jahudon, ki gus meandozand, to duruƣ ʙandand va ʙaroi guruhe digar, ki xud nazdi tu nameojand, suxancini mekunand va suxani Allohro digargun mesozand va megujand: «Agar sumoro (Muhammad) incunin guft, (ki muvofiqi on ci ki mo onro taƣjir dodaem az hukmhoi Tavrot) ʙipazired va agar ʙo on muxolif ojad, az qaʙul va amal kardani vaj duri cued!» Va har kasro, ki Alloh azoʙi uro ʙixohad, tu uro az qahri Alloh rahoi naxohi dod. Inho kasone, hastand, (ja'ne jahudu munofiqon) ki Alloh naxostaast, ki dilhojasonro az palidii kufr pok gardonad. Ononro dar dunjo xori va dar oxirat azoʙi dardnok ast

    [42] Inho jahudijon sunavandagoni duruƣand, xurandagoni haromand. Pas agar nazdi tu omadand, mijonason hukm kun jo az onho ruj gardon va agar ruj gardoni, hec ʙa tu zijone narasonand. Va agar mijonason hukm kuni, ʙa adolat hukm kun, ki alʙatta Alloh adolatpesagonro dust dorad

    [43] Ci guna turo dar ʙajni hud hokim qaror medihand, dar hole ki Tavrot, ki darʙargirandai hukmi Alloh ast, dar nazdi onhost? Sipas az hukmi tu ruj megardonand. Va kasone ki in korhoro mekunand, mu'min nestand

    [44] Ba durusti Mo Tavrotro, (ʙa Muso pisari Imron alajhissalotu vassalom) nozil kardem, ki dar on rahnamoi ast, ki ʙa sui haq hidojat mekunad va dar on ravsanie hast, ki torikihoi caholat sakku suʙha va sahvathoro ravsan mekunad. Pajomʙarone, ki itoatkunandai farmoni Parvardigor ʙudand, ʙinoʙar on ʙaroi jahud hukm kardand va niz parhezgoronu donismandon, ki ʙa hifzi kitoʙi Alloh (Tavrot) ma'mur ʙudand va ʙar on guvohi dodand, inho kasone ʙudand, ki dar mijoni jahudijon ʙar asosi Tavrot hukm mekunand va xud ʙa on amal dostand va onro ʙa digaron ta'lim medodand , pas Parvardigor farmud: Az mardum matarsed, az Man ʙitarsed va ojoti maro ʙa ʙahoi andak mafurused. Va har ki muvofiqi ojote, ki Alloh nozil kardaast, hukm nakunad, kofir ast

    [45] Va dar Tavrot ʙar onon muqarrar dostem, (ja'ne farz kardem), ki saxs dar ʙaroʙari saxs va casm dar ʙaroʙari casm va ʙini dar ʙaroʙari ʙini va gus dar ʙaroʙari gus va dandon dar ʙaroʙari dandon va har zaxmero qasosest. Va har ki az qasos darguzarad, gunohasro kaforae (tovone) xohad ʙud. Va har ki ʙa on ci Alloh nozil kardaast, dar qasos va ƣajri on hukm nakunad, pas u az sitamkoron ast

    [46] Va az pai onho Iso pisari Marjamro firistodem, ki tasdiqkunandai Tavrote ʙud, ki pes az u firistoda ʙudem va Incilro, ʙa u dodem, ki dar on hidojatest, ki ʙa rohi haq da'vat menamojad va nurest, ki haqro az ʙotil cudo megardonad va tasdiqkunandai Tavrotest, ki pes az on nozil karda sudaast va ʙar sihatii on guvohi medihad va ʙo on muvofiq ast va ʙaroi parhezgoron, hidojat va pandest

    [47] Va ʙojad, ki ahli Incil muvofiqi on ci Alloh dar on kitoʙ nozil kardaast, hukm kunand. Zero har kas ʙa on ci ki Alloh nozil kardaast, hukm nakunad, az fosiqon ast

    [48] Va in kitoʙro (ej Muhammad) ʙa rosti ʙar tu nozil kardem va har on ci dar on ast haq ast, tasdiqkunanda va hukmkunanda ʙar kitoʙhoest, ki pes az on ʙudaand. Va ʙajon medorad on ci az on kitoʙho, ki taƣjir doda sudand. Pas, muvofiqi on ci Alloh nozil kardaast, dar mijonason (jahudijon) hukm kun va az paji xohishojason marav, to on ciro ki az haq ʙar tu nozil sudaast, voguzori. Baroi har guruhe az sumo sari'at va ravise nihodem. Va agar Alloh mexost, hamai sumoro jak ummat mesoxt. Vale xost dar on ci ʙar sumo arzoni dostaast, ʙijozmojadaton, to farmonʙardori sumo az nofarmonʙardor ma'lum gardad. Pas ʙo amal kardanaton ʙa Qur'on ʙa sui nekiho ʙisitoʙed. Bozgastani hamai sumo ʙa sui Alloh ast, to az on ci dar on ixtilof mekarded, ogohaton sozad

    [49] Va ej Pajomʙar, mijoni jahudijon ʙar muvofiqi on ci ki Alloh nozil kardaast, hukm kun va az xostahojason pajravi makun va az onho ʙiparhez, ki maʙodo ʙifireʙandat, to az ʙa'ze az cizhoe, ki Alloh ʙar tu nozil kardaast, ruj ʙigardoni. Va agar az hukmi tu ruj gardondand, ʙidon, ki Alloh mexohad ononro zudtar ʙa podosi ʙa'ze gunohhonason dar dunjo azoʙ kunad va haroina ʙisjore az mardumi jahud az toati Parvardigorason sarkasand

    [50] Ojo in jahudijon hukmi cohilijatro mexohand? Va ʙaroi qavme, ki mu'taqidand va ʙovar dorand, ki hukmi Parvardigor haq ast, ci kase ʙehtar az Alloh hukm menamojad

    [51] Ej kasone, ki imon ovardaed, jahud va nasororo ʙa dusti nagired. Onon xud dustoni jakdigarand va jakdigarro jori mekunand va ʙar ziddi digaron jakdast va jakporca mesavand. har kas, ki az sumo esonro dust girad, dar zumrai onhost. Hamono Alloh sitamgoronro hidojat namekunad

    [52] Parvardigor xaʙar medihad az holi munofiqone, ki dar dil maraze dorand, meʙini, ki ʙa suhʙati jahudon mesitoʙand, megujand: «Metarsem, ki ʙa mo oseʙe ʙirasad». Nazdik ast, Parvardigor piruzie ʙijovarad jo az coniʙi xud kore kunad, pas on goh az on ci dar nafshojason pinhon dosta ʙudand, pusajmon savand

    [53] Va onhoe, ki imon ovardaand, (ja'ne, mu'minon dar holi munofiqon dar ta'accuʙ monda ʙa jakdigar) megujand: «Ojo inho hamon kasoneand, ki ʙa Alloh savgandhoi saxt mexurdand, ki ʙo sumo xohand ʙud?», amalhojason, ki dar dunjo ʙa co ovardand ʙa saʙaʙi gumoni ʙadason ʙar islomu musalmonon ʙotil gardid, pas xud dar zumrai zijonkoron daromadand

    [54] Ej kasone, ki imon ovardaed, har ki az sumo az dinas ʙozgardad, pas, ʙa zudi Alloh mardumero ʙijovarad novoʙasta vaj jahudi jo nasroni jo digar ʙosad, ki onhoro dust ʙidorad va onho niz Uro dust dorand. Dar ʙaroʙari mu'minon furutanand va dar ʙaroʙari kofiron nerumandand, dar rohi Alloh ʙo molu con va guftoru kirdorason cihod mekunand va az malomati hec malomatgare nameharosand. In fazli Allohst, ʙa har kas, ki xohad, medihad va Parvardigor faroxne'matu donost

    [55] Tanho Alloh va pajomʙari U va mu'minon dusti sumo hastand, kasone, ki namozro ʙo xusu' ʙarpo medorand va zakoti farziro ado menamojand va dar ʙaroʙari Alloh furutan hastand

    [56] Va har ki Alloh va pajomʙari U va mu'minonro dusti xud girift, pas ʙegumon hizʙ va guruhi Alloh piruz ast

    [57] Ej mu'minon kasonero, ki dini sumoro ʙo tamasxur va ʙozi giriftaand, az kasone, ki ʙa onho pes az sumo kitoʙ doda sud va kofironro dust magired va agar mu'min hasted az Alloh ʙitarsed. Zero imone, ki dar vucudi mu'minon ast, icoʙ mekunad, to dustii esonro tark namojand va az dari dusmani ʙo onho darojand

    [58] Va cun ʙongi namoz kuned, on namozro jahudu nasoro va kofiron masxaravu ʙozi megirand, zero mardume hastand, ki ʙa saʙaʙi nodonii xud nameandesand

    [59] Bigu ej rasul, ʙa on masxarakunandagoni axli kitoʙ: «Ej ahli kitoʙ, ojo intiqomi sumo cuz in cizi digare hast, ki mo ʙa Alloh va on ci ʙar mo nozil suda va on ci pes az in nozil sudaast, imon ovardaem. Va ʙidoned, ki ʙestari sumo fosiq hasted. (Ja'ne, az to'ati Ilohi ʙerun rafta va ʙar irtikoʙi gunoh cur'at kardaed»)

    [60] Bigu: «Ojo sumoro az kasone, ki dar nazdi Alloh cazoe ʙadtar az in dorand, xaʙar ʙidiham, ki sumo moro ʙad-on muttaham namudaed, hol on ki on sifot dar sumo mavcud meʙosad: Onho kasone hastand, ki Alloh onhoro la'nat karda va ʙar onho xasm girifta va ʙa'zero majmunu xuk gardonidaast va parastandagoni toƣutand. Onhoro ʙadtarin cojgoh ast va az rohi rost gumgastatarinand

    [61] Va cun munofiqon nazdi sumo omadand, guftand, ki imon ovardem va hol on ki ʙo kufr doxil sudand va ʙa hamon kufr xoric gastand va onho da'vo dorand, ki mu'min hastand, Alloh ʙa on ci pinhon medorand, ogohtar ast

    [62] Meʙini ʙisjore az onhoro (jahudonro), ki ʙa gunohu ʙedodi va dar xurdani moli harom az jakdigar tez mesitoʙand. Voqean kori ʙisjor ʙadero ancom medihand

    [63] Az ci ruj pesvojon va donismandonhojason ononro az guftori ʙad va haromxoragi ʙoznamedorand. Dar haqiqat ci ʙadi ast, ki onon ancom medihand

    [64] (Parvardigor pajomʙarasro az aqidai ʙadi jahudon va on ci mijoni xud pinhon medostand, xaʙar medihad): Jahudijon guftand, ki Parvardigor dastʙasta ast (ja'ne, Parvardigor ʙaxil ast. Va in voqea zamone ʙud, ki ʙa onho xuski va qahti rasida ʙud). Dasthoi xudason ʙasta ʙod! Va ʙa on suxan, ki guftand, mal'un gastand. Ja'ne, Parvardigor onhoro az rahmati xud ʙerun kard. Va amr cunin tavr nest, ki onho ʙar Alloh suxani duruƣ meʙofand, ʙalki dasthoi Alloh kusoda ast. Ba har son, ki ʙixohad, ruzi medihad. Va on ci ʙar tu az coniʙi Parvardigorat nozil sudaast, ʙa saʙaʙi ʙuxlu hasadason dar tuƣjon va kufri ʙestarason xohad afzud. Mo to ruzi qijomat mijonason dusmanivu kina afkandaem. Har goh, ki ʙa saʙaʙi vajronii nijatason va fasodkoriason ʙar muqoʙili musalmonon otasi cangro afruxtand, Alloh xomusas soxt. Va onon dar rui zamin ʙa fasod mekusand va Alloh mufsidonro dust nadorad

    [65] Va agar ahli Kitoʙ imon ʙa Alloh va rasulas ʙijovarand va parhezgori kunand (ja'ne, farmudahojasro ʙa co orand va az on ci man' kardaast, dur ʙiistand), gunohonasonro xohem noʙud kard va onhoro ʙa ʙihisthoi purne'mat doxil xohem kard

    [66] Va agar Tavrot va Incil va on ciro, ki az coniʙi Alloh ʙar onho nozil suda, (Qur'onro) ʙarpoj dorand, az ʙoloi saru zeri pojason ruzi ʙixurand (ja'ne rizqhoi onho farovon gardad). Ba'ze az onho mardume mijonarav hastand va ʙar haq ustuvorand va ʙisjoriason ʙadkirdorand va az rohi haq gumrohand

    [67] Ej Pajomʙar, on ciro az Parvardigorat ʙar tu nozil sudaast, ʙa mardum ʙirason. Agar cunin nakuni va cizero az on pinhon kuni, amri risolati Uro ado nakardai. Alloh turo az mardum hifz mekunad va ʙar dusmanonat piruz megardonad va vazifai tu rasonidani haq ast ʙa sui mardum. Ba durusti Alloh mardumi kofirro hidojat namekunad

    [68] Bigu: «Ej ahli kitoʙ, sumo ʙar cize nested, (ja'ne ʙa Qur'on, Muhammad, pajomʙari xud va kitoʙaton imon naovardaed) to on goh, ki Tavrot va Incil va on ciro az coniʙi Parvardigoraton ʙar sumo nozil sudaast, ʙarpoj dored». On ci az coniʙi Parvardigorat ʙar tu nozil sudaast, ʙar tuƣjon va kufri ʙestarason ʙijafzojad. Pas ʙar in mardumi kofir ƣamgin maʙos

    [69] Alʙatta, az mijoni onon, ki imon ovardaand (ja'ne, musalmonon) va jahudijon va soʙiin va nasoro, (pajravoni Iso alajhissalom) har ki ʙa Alloh va ruzi qijomat imon dosta ʙosad va kori soista kunad, az ahvoli ruzi qijomat ʙime ʙar onho nest va on ci ki dar dunjo tark namudand, ʙar on gamgin namesavand

    [70] Ba durusti Mo az ʙani Isroil pajmoni mahkam giriftem, to ʙa Alloh imon ʙijovarand va pajomʙaronro ʙa sui onho firistodem. Har goh ki pajomʙare cize meguft, ki ʙo xohisi nafsason muvofiq naʙud, guruhero duruƣ meʙarovardand va guruhero mekustand

    [71] Va pindostand, ki hec azoʙe naxohad ʙud. Pas az didani haq kur va az sunidani on kar sudand. On goh Alloh tavʙaason ʙipaziruft. Boz ʙisjore az onho kuru kar sudand. Va Alloh ʙa on ci mekunand ʙino ast

    [72] Parvardigori muta'ol qasam jod mekunad kasone, ki guftand: Ba tahqiq, ki Alloh hamon Maseh pisari Marjam ast, kofir sudand. Maseh (alajhissalom da'voi ʙotili onhoro rad karda) guft: «Ej ʙani Isroil, Allohro, Parvardigori man va Parvardigori xudro ʙiparasted». Zero har kas, ki ʙaroi Parvardigor (Iso jo kase digarro) sarike qaror dihad, hamono Alloh ʙihistro ʙar u harom kunad va cojgohi u otas ast va sitamkoronro joridihandae nest, ki az azoʙi Parvardigor onhoro raho kunad

    [73] Hamono onon, ki guftand: «Allohi ʙarhaq savvumini se ast», kofir sudand. Dar hole, ki hec ma'ʙude ʙarhaq cuz Alloh nest. Agar az on ci megujand, ʙoznaistand, ʙa onone ki dar aqidai kofirason meistand, azoʙi dardovar xohad rasid

    [74] (Sipas Parvardigor onhoro ʙa tavʙa kardan az on ci az onho sar zada da'vat kard va ʙajon namud): Ojo ʙa dargohi Alloh tavʙa namekunand va az U omurzis namexohand? Alloh omurzanda va mehruʙon ast

    [75] (Sipas haqiqati Maseh va modarasro, ki haq va oskor ʙud, ʙajon kard va farmud): Maseh pisari Marjam, cuz pajomʙare naʙud, ki pajomʙarone pes az u ʙudaand va modaras zani rostguj ʙud, ki har du ƣizo mexurdand. Bingar, ki ci guna ojotro ʙarojason ʙajon mekunem, sipas ʙingar, ki ci guna az haq ruj megardonand

    [76] Ej Pajomʙar, ʙa kofiron ʙigu: «Ojo cuz Alloh ma'ʙudi digarero, ki ʙaroi sumo moliki hec foida va zijone nest hec foida va zijone ʙaroi sumo namerasonad, meparasted va hol on, ki Alloh ʙa guftori ʙandagonas sunavo va ʙa kirdorason donost?»

    [77] (Ej Pajomʙar ʙa nasoro) ʙigu: «Ej ahli kitoʙ, ʙa nohaq dar dini xes ƣuluv (zijodaravi) makuned dar on ci ki az saxsijati Maseh e'tiqod dored va az xohishoi on mardume, ki pes gumroh suda ʙudand va mardumi ʙisjorero gumroh kardand va xud az rohi rost kacravi kardaand, pajravi makuned»

    [78] (Parvardigor xaʙar medihad, ki U kofironro az rahmatas mahrum karda guftaast): Onon, ki az ʙani Isroil kofir sudand, ʙa zaʙoni Dovud va Iso iʙni Marjam la'nat sudand va in la'nat podosi isjon va tacovuzason ʙud

    [79] Inho, jahudijon gunohi oskor mekardand va ʙa kardani on rozi ʙudand va az kori ziste, ki mekardand, jakdigarro manʹ namekardand va haroina ʙadkori mekardand. Ba in saʙaʙ sazovori la'nati Parvardigor gastand

    [80] Bisjore az jahudijonro meʙini, ki ʙo kofiron (ja'ne, ʙo musrikoni Makka, ki ʙar ziddi Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam ʙa cang ʙaromadand) dusti mevarzand. Bad ast, on ci pestar ʙaroi xud firistodand. Xasmi Alloh ʙar onhost va ruzi qijomat dar azoʙi covidonaand

    [81] Va agar on jahudijone ki musrikonro dastijori kardand ʙa Alloh va pajomʙar (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) va on ci ʙar u nozil suda, (Qur'on) imon ovarda ʙudand, kofironro dust namegiriftand, vale ʙestarason fosiqonand. (Ja'ne, az to'ati Alloh va rasulas ʙerunand)

    [82] Besak xohi did, ej Pajomʙar, ki dusmantarin mardum ʙaroi mu'minon jahudijon va musrikon hastand ki jahudijon az saʙaʙi sarkasi va inkor kardanason haqro va musrikon ʙa saʙaʙi ʙutparastiason dusmani varzidand va mehruʙontarin kason nisʙat ʙa onon, ki imon ovardaand, kasonero mejoʙi, ki megujand: «Mo nasroni hastem». Zero ʙa'ze az onho donismandonu oʙidon hastand va onho az qaʙuli haq takaʙʙur namekunand. (Va onho kasoneand, ki risolati Muhammad sallallohu alajhi va sallamro qaʙul kardand va ʙa on imon ovardand)

    [83] Az nisonahoi dustii onho ʙa musalmonon on ast, ki guruhe az onho on ciro, ki ʙar pajomʙar nozil suda, ʙisnavand, casmonason ʙa saʙaʙi on ci az haq sinoxtand, pur az ask mesavad, ki on haq va az nazdi Parvardigor ast va ʙa Alloh imon meovarand va rasuli Uro pajravi mekunand va megujand: "Ej Parvardigori mo, imon ovardem, moro niz dar zumrai guvohidihandagon ʙinavis

    [84] Caro ʙa Alloh va in dini haq, ki ʙar mo nozil sudaast, imon najovarem va tama' nakunem, dar in ki Parvardigori mo moro dar sumori solehon ovarad

    [85] Pas ʙa saʙaʙi imone, ki ovardand va e'tirofe, ki ʙa haq kardand, Parvardigor onhoro ʙa ʙihisthoe, ki az zeri daraxtoni on cujho ravon ast, darorad va onho dar on covidon memonand va in podosi nekukoron ast

    [86] Va onon, ki kufr varzidand ʙa jagonagii Parvardigor va inkor kardand (pajomʙarii Muhammmad sallallohu alajhi va sallamro) va ojoti moro, ki ʙar pajomʙaron nozil suda duruƣ sumoridand, onho az axli cahannamand

    [87] Ej kasone, ki imon ovardaed, cizhoi pokizaero, ki Alloh ʙar sumo halol kardaast, harom makuned az ta'om, nusoki, nikohi zanon va ne'matero, ki Parvardigor ʙa sumo ʙa faroxi arzoni namudaast, ʙa tangi magired va az had darmaguzared, ki hamono Alloh az had tacovuzkunandagonro dust nadorad

    [88] Va az cizhoi halolu pokizae, ki Alloh ʙa sumo ruzi dodaast, ʙixured va az Allohe, ki ʙa U imon ovardaed, ʙitarsed. Va amrhojasro ʙa co ored va az man' kardahojas duri cued

    [89] Parvardigor sumoro ʙa xotiri savgandhoi ʙehuda az zaʙonaton cori gasta ʙozxost naxohad kard. (ʙa monandi Vallohi ne! Vallohi ore!), vale ʙa saʙaʙi sikastani savgandhoe, ki az rui qasd mexured, ʙozxost mekunad va kafforati on ta'om dodani dah miskin ast az ƣizoi mijonae, ki ʙa xonavodai xes mexuroned jo pusisi (liʙosi) onho jo ozod kardani jak ʙanda. Va har ki najoʙad, se ruz ruza medorad. In kaforati qasam ast, har goh, ki qasam xurded, ʙa qasamhoi xud vafo kuned. Alloh ojoti xudro ʙaroi sumo incunin ʙajon mekunad, ʙosad, ki siposguzor ʙosed, ki Parvardigor sumoro ʙa rohi rost hidojat farmudaast

    [90] Ej kasone, ki imon ovardaed ʙa Alloh va rasuli U, saroʙ va qimor va ʙutho va garavʙandi ʙo tirho (tirhoe, ki fol mekusojand), palidi va kori sajton ast, az on gunohon parhez kuned, to ʙa cannat komjoʙ saved! (In korho az cihati ma'navi palid va nacas hastand, garci dar zohir palid nestand)

    [91] Cuz in nest, ki sajton mexohad ʙo saroʙu qimor mijoni sumo kinavu dusmani afkanad va sumoro az jodi Alloh va namoz ʙozdorad, ʙa raftani aql dar nusidani saroʙ va masƣul sudan ʙa ʙehudagi dar ʙurd kardani qimor, pas ojo sumo dast mekased va ʙas mekuned? (ja'ne, az in korho ʙoz isted)

    [92] Allohu pajomʙarasro ito'at kuned va farmonʙardori namoed. Agar ruj gardoned, az farmudahoi Parvardigor va amal karded ʙa on ci man' karda suded, ʙidoned, ki vazifai pajomʙari Mo (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) rasonidani pajomi ravsani Parvardigor ast

    [93] Bar kasone, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, dar on ci xurdaand, pes az harom sudani saroʙ va qimor gunohe nest, har goh parhezgori kunand az korhoi harom va imon ʙijovarand va ʙa korhoi soista pardozand, ʙoz ham parhezgori kunand va imon ʙijovarand, ʙoz ham parhezgori va neki kunand, (ja'ne, xavfason onhoro ʙa nekukori ovard hatto, ki gujo Allohro dida iʙodat mekunand) va Alloh nekukoronro dust dorad

    [94] Ej kasone, ki imon ovardaed, Alloh sumoro ʙa sajde, ki ʙa dast megired jo ʙa najza sikor mekuned, meozmojad, to ʙidonad ci kase dar pinhoni az U metarsad. Va har ki az in pas az had tacovuz kunad, ja'ne ʙa sikor ʙarojad dar holi ihrom urost azoʙe dardovar

    [95] Ej kasone, ki imon ovardaed, har goh, ki dar ihrom ʙosed, xoh dar hac jo umra jo dar haram sajdro makused. Har ki har namudi sajdro ʙa amd (qasdan) ʙikusad, cazoi u qurʙoni kardani hajvonest monandi on ci kustaast, az sutur, gov jo gusfand ʙa sarti on ki du saxsi odil az sumo guvohi dihand va qurʙoniro ʙa Ka'ʙa rasonad jo ʙa kaforat tangdastonro az faqironi haram ta'om dihad jo ʙaroʙari on ruza ʙigirad, Parvardigor ʙar vaj in cazoro farz gardonid, to uquʙati kori xud ʙicasad. Az on ci dar guzasta kardaed, Alloh afv kardaast, vale har ki ʙa on qasdan ʙozgardad, Alloh az u intiqom megirad, ki Alloh piruzmandu intiqom giranda ast

    [96] Sikori sajdhoi darjoi va xurdani on dar holi ihrom az cihati ʙahramand sudanaton az on ʙar sumo va musofiron halol sudaast va sikori sahroi, to hangome ki dar ihrom hasted, (dar hac jo umra) ʙar sumo harom ast. Va az Parvardigore, ki ʙa nazdi U gird ovarda mesaved, ʙitarsed, to ʙa savoʙi ʙuzurge sazovor saved va az azoʙi dardnoki U solim moned

    [97] Parvardigor ʙar ʙandagonas minnat karda mefarmojad: Ka'ʙa, Bajtulharomro va mohhoi harom va qurʙonii ʙeqiloda (ʙegardanʙand) va qurʙonii ʙoqiloda (gardanʙanddor) saʙaʙi intizomi kori din va dunjo va osoistagi ʙaroi hajotason gardonid, In ʙa on xotir ast, to ʙidoned Parvardigor ʙa tamomi on ci dar osmonho va dar zamin meʙosad, ogoh ast. Az cumla ogohii Parvardigor in ast, ki zijorati in xonaro ʙarojaton muqarrar soxt, cun medonist ʙisjore az manofe'i dini va dunjavii sumo dar on ta'min mesavad

    [98] Bidoned, ki uquʙati Alloh saxt ast va ham U omurzandavu mehruʙon ast! Ja'ne, kase ki az farmoni U ruj gardonad, ʙa cazoi saxt giriftoras kunad va ʙidoned U nisʙat ʙa kase, ki sujas ʙozgardad va tavʙa kunad va az U ito'at namojad, omurzanda va mehruʙon ast

    [99] Parvardigor xaʙar medihad, ki vazifai pajomʙar cuz rasonidani pajom, roh namudan va dalolat kardan cize digare nest. Ammo hidojat va tavfiq dar dasti Alloh ast. Ba on ciro, ki oskor mesozed jo pinhon medored, Alloh medonad

    [100] Bigu: «Nopoku pok ʙaroʙar nestand, harcand farovonii nopok turo ʙa hajrat afkanad». (Ja'ne, kofir ʙo mu'min, osi ʙo to'atkor, cohil ʙo olim va moli halol ʙo moli harom ʙaroʙar namesavad.) Va moli kami haloli foidaovar ʙeh ast az moli ʙisjori haromi zararovar. Pas, ej xiradmandon, az Alloh ʙitarsed, va az nopokiho dur ʙosed, to rastagor saved

    [101] Ej kasone, ki imon ovardaed ʙa Alloh va rasuli U va amal ʙa sariati U kardaed, az cizhoe, ki cun ʙaroi sumo oskor savand, anduhginaton mekunand, mapursed. Va agar vaqte, ki Qur'on furud ovarda mesavad, dar ʙorai onho suol kuned, alʙatta ʙaroi sumo ravsan karda mesavad. Alloh ʙa xotiri on ki ʙandagonasro az on avf kunad dar mavridi on cizho sukut kardaast, ki omurzandavu ʙurdʙor ast

    [102] Mardume, ki pes az sumo ʙudand, az on cizho suol kardand va onro ʙa co naovardand va ʙa on saʙaʙ kofir sudand. Pas ehtijot kuned, to misli onon maʙosed

    [103] Parvardigor dar ʙorai ʙahira va soiʙa va vasila va homi hukme muqarrar nakardaast, vale kofiron ʙar Alloh duruƣ meʙandand va ʙestarinason ʙexiradand

    [104] Va cun ʙa on kofirone, ki halol kardai Allohro harom sumoridand gujand, ki ʙa on ci Alloh nozil kardaast va ʙa pajomʙar ruj ovared, to ki ʙarojaton halol va haromro ʙajon kunad gujand: «On dine, ki padaroni xudro pajravi on joftaem, moro ʙas ast». Harcande, ki padaronason cize az aql nadosta va roh gum karda ʙosand

    [105] Ej kasone, ki imon ovardaed ʙa Alloh va rasuli U va ʙa sariati U amal kardaed, xudro ʙa amal kardan dar to'ati Alloh va dur sudan az nofarmonii U nigoh dored. Agar cande mardum sumoro qaʙul nakunand amal kardanro davom dihed, hidojat joftaed. Va cun rohi rostro lozim girifted va amri ʙa ma'ruf va nahji az munkar karded, hec goh onon, ki gumroh mondaand, ʙa sumo zijone narasonand. Bozgasti hamai sumo nazdi Alloh ast, to sumoro ʙa on korho, ki mekardaed, ogoh gardonad

    [106] Ej kasone, ki imon ovardaed ʙa Alloh va rasuli U va ʙa sariati U amal kardaed, cun margaton faro rasad, ʙa hangomi vasijat du saxsi odilro az mijoni xudaton az musalmonon ʙa guvohi gired jo az ƣajri musalmonon, dar holati naʙudani musalmonon va dar holati zarurat. Har goh, ki dar safar ʙuded va margaton faro rasid, agar az on du guvoh sak dosted, nigohason dored, to ʙa'd az namoz, (xususan namozi asr) on goh ʙa Alloh savgand xurand va ʙigujand: Mo savgandhojamonro ʙa ʙahoi kame az dunjo ivaz namekunem, ʙa gunohe, ki ʙa xotiri ʙa dast ovardani mato'e az dunjo savgandi duruƣ jod kunem, harcand ʙa foidai xesovandamon ʙosad va onro rupus nakunem, agar onro pinhon kunem, on vaqt az zumrai gunahkoron xohem ʙud

    [107] Va har goh ma'lum savad, ki on du sohid murtakiʙi gunohi xijonat sudand, du sohidi digar az vorisoni nazdikoni majit, ki avlotar az on du ʙosand, coi onhoro ʙigirand. On du ʙa Alloh qasam xurand, ki sahodati mo az sahodati on du durusttar ast va mo az haq naguzarem, har goh cunin kunem, az sitamkoron ʙosem

    [108] In ravis nazdiktar ʙa on ast, ki ham guvohiro dar surati durust muvofiqi sari'at ado kunand jo az on ʙitarsand vorisoni majit, ki ʙa'd az qasam xurdanason savgandhojason rad karda savad. Az Alloh ʙitarsed az qasami ʙarduruƣ xurdan. Va gus faro dored on ciro ʙa sumo pand doda sud. Alloh mardumi nofarmonro hidojat namekunad

    [109] Ruze, ki Alloh pajomʙaronro gird ovarad, pas ʙipursad, ki da'vati sumoro ʙa sui tavhid ummathojaton ci guna cavoʙ dodand? Gujand: «Moro hec donise nest». Hamono Tu hamai umuri pinhon va oskorro medoni

    [110] On goh ki Parvardigor ruzi qijomat ʙa Iso pisari Marjam gujad: "Ej Iso! Ba jod ovar ne'mati maro, ki ʙar tu va modarat arzoni dostam (va turo ʙe padar ofaridam va modaratro ʙar tamomi zanhoi olam ʙarguzidam va az tuhmat uro pok soxtam. Va az ne'mathoe, ki Parvardigor ʙa Iso arzoni kard;) ʙa vositai Caʙrail uro quvvat ʙaxsid va jori kard, dar gahvora ʙo mardum suxan meguft va dar mijonsoli onhoro ʙa sui Alloh da'vat menamud.( Va az on ne'matho;) Parvardigor ʙe vositai muallim ʙa u ta'limi navistanro omuzond va quvvati fahm va idrokro ʙarojas ato kard va ta'lim dod ʙa u Tavrotro, (ki ʙar Muso alajhissalom furud ovard) va Incilro, (ki ʙaroi hidojati mardum ʙarojas furud ovard). (Va az on ne'matho, ki ʙa dasturi Parvardigor) az gil cize ʙa sakli parranda mesoxt va dar on medamid, pas ʙa farmoni Alloh parranda mesud. Va kuri modarzod va fardi muʙtalo ʙa ʙemorii pesiro ʙa izni Alloh sifo medod. Va az on ne'matho, ki murdagonro ʙa farmoni Alloh az qaʙr zinda ʙerun meovard. Va hamai in ʙa xost va izni Parvardigor ʙud. Va in mu'cizaho hama dalolat ʙar pajomʙarii Iso (alajhissalom) mekunad. Pas kasone az onon, ki kofir suda ʙudand, guftand: "On ci ki Iso az dalelhoe, ki ovard, codui oskoro ast

    [111] Ba jod ovar ne'mati Maro, ki ʙa tu arzoni namudam, on goh ki pajravon va jovaronero ʙaroi tu faroham namudam. Pas ʙa havorijon ilhom kardam va dilohojasonro ʙaroi imon ovardan ʙa Man va pajomʙaram omoda soxtam va ʙar zaʙoni tu ʙa sui onho vahj kardam. Pas onro icoʙat namuda va taslimi farmoni Man sudand va guftand: Imon ovardem va guvoh ʙos, ki mo musalmonem

    [112] Va ʙa jod ovar, on goh ki havorijon guftand: Ej Iso pisari Marjam! Ojo Parvardigorat metavonad az osmon dastarxoni pur az ta'om ʙar mo nozil kunad? Guft: «Agar imon ovardaed, az Alloh ʙitarsed»

    [113] Guftand: «Mexohem, ki az on dastarxon ʙixurem, to dilhojamon ʙa vasilai imon orom girad va ʙo musohidai nisonaho va mu'cizoti oskor imon va ʙovarii mo ʙa haqiqat taʙdil gardad va ʙidonem, ki tu ʙa mo rost guftai va ʙar on sahodat dihem»

    [114] Iso iʙni Marjam darxosti havorijonro paziruft va guft: «Jo Alloh! Ej Parvardigori mo, ʙaroi mo dastarxone az osmon ʙifirist, to moro va ononro, ki ʙa'd az mo meojand, ide va nisone az jagonagii Tu ʙosad va moro ruzi deh, ki Tu ʙehtarini ruzidihandagon hasti»

    [115] Alloh guft: «Man on dastarxonro ʙaroi sumo mefiristam, vale har ki az sumo az on pas kofir savad, cunon azoʙas mekunam, ki hec jak az mardumi cahonro oncunon azoʙ nakarda ʙosam». (Pas inkor kardand va kufr varzidand, pas az furud omadani dastarxon ʙar onho)

    [116] Va ʙa jodovar on goh, ki Alloh ʙa Iso pisari Marjam ruzi qijomat gujad: «Ojo tu ʙa mardum gufti, ki marovu modaramro az ƣajri Alloh ʙa ma'ʙudi gired?» Guft: «Ba poki jod mekunam Turo! Tu az in suxani zist va az on ci ki soistai Tu nest pok hasti. Nasazad maro, ki cize gujam, ki soistai on naʙosam. Agar man cunin gufta ʙudam, Tu xud medonisti, zero ʙa on ci dar zamiri man meguzarad, donoi va man az on ci dar zamiri Tust, ʙexaʙaram. Zero Tu donotarin Zoti pok ʙa gajʙ hasti

    [117] (Iso alajhissalom megujad:) Cize ʙa onon naguftaam cuz on ci maro ʙa guftani on dastur dodai. Guftam, Parvardigorro ʙiparasted, ki Parvardigori man va sumo ast. Va man to zamone, ki dar mijonason ʙudam, ʙar onon guvoh ʙudam va cun maro ʙargirifti (ja'ne, ʙa osmon ʙurdi), Tu xud guvoh va nigahʙoni aqida va a'molason gasti. Va Tu ʙar har cize ogohi

    [118] Agar ononro azoʙ kuni, ʙandagoni Tu hastand va Tu ʙa ahvolason donotar hasti va agar ononro ʙijomurzi, on kasonero ki ʙa nazdi Tu ʙa tavʙa ʙargastand, pas hamono Tu piruzmandu hakimi!»

    [119] (Parvardigor ʙa Iso alajhissalom ruzi qijomat megujad:) «In ruzest, ki rostgujonro rostii nijat, guftor va kirdorason foida dihad. Az oni onhost, ʙihisthoe, ki dar on cujho cori mesavand. Hamesa dar on covidon xohand ʙud». Parvardigor az onon xusnud va xuʙihojasonro qaʙul kardaast va onon niz az Parvardigor xusnudand az on savoʙhoe, ki ʙa onho doda sudaast. In ast komjoʙii ʙuzurg

    [120] Az oni Alloh ast farmonravoii osmonhovu zamin va on ci mijoni onhost. Va U ʙar har cize tavono ast. Pas hec cize Uro notavon namekunad

    Surah 6
    Анъом

    [1] Hamdu sano va sitois az oni Allohest, ki osmonhovu zaminro ʙijofarid va torikihovu rusnoiro pajdo kard, (ja'ne saʙu ruzro) ʙo in hama ʙa'di didani in nisonahoe, ki dalolat ʙa tavhid mekunand kofiron ʙo Parvardigori xes ma'ʙudi ʙotilero ʙaroʙar medorand

    [2] Ust, ki padari sumo (Odam alajhissalom)-ro az gil ʙijofarid. Boz muqarrar kard hajoti sumoro va vaqti margi sumoro va jak muddati digarero va on muddat ruzi qijomat ast, ki on ruzro ʙa cuz U hec kas nadonad. Bo in hama sumo ej kofiron sakku suʙha mevarzed

    [3] Va Ust ma'ʙudi ʙar haq dar osmonhovu zaminho va az nisonahoe ki Usazovori iʙodat ast, in ast, ki medonad tamomi cizhoi pinhon va oskori sumoro va medonad on ciro ki sumo kasʙ mekuned

    [4] Nameojad ʙa kofiron hec nisona va huccate az nisonahoi Parvardigorason, cuz on ki ʙa'di didanu sunidan az on rujgardon sudand va imon naovardand

    [5] Ba durusti haqro duruƣ sumoridand, ongoh ki pesi onho omad. Pas ʙa zudi ojad ʙa onon xaʙari on ci ʙa on tamasxur mekardand, ki vaj haq ast va rost ast

    [6] Ojo nadidaand, (on munkirsudagon ʙa jagonagii Alloh va ʙa risolati Muhammad sallallohu alajhi va sallam,) ki pes az onho ci qadar mardumero halok kardaem? Mardume, ki dar zamin qudratason doda ʙudem az umri daroz va pulu moli ʙisjor, on cunon qudrate, ki ʙa sumo nadodaem. Va ʙarojason az osmon ʙoronhoi paj dar paj firistodem va rudhoro az zeri pojason ravon soxtem. On goh ʙa saʙaʙi nosukrii ne'mati Alloh va duruƣ sumoridanason pajomʙaronro halokason kardem va ʙa'd az onho mardumi digare pajdo kardem

    [7] Va ej Pajomʙar, hatto agar kitoʙe navista ʙar rui koƣaz ʙar tu nozil mekardem, pas onro musrikon ʙo dasti xes lams mekardand (meqapidand), ʙoz ham on kofiron meguftand, ki in cuz codui oskoro nest

    [8] Va musrikon guftand: «Caro faristae ʙar u (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) nozil nasudaast, to ʙa haqiqati on ci ovardaast az pajomʙari dalolat namojad?» Agar faristae mefiristodem, cunon ki onho talaʙ kardand, kor ʙa pojon merasid (ja'ne azoʙ ʙar onon vociʙ mesud). Pas ʙa onho hec muhlate doda namesud

    [9] Va agar on pajomʙarro az mijoni faristagon intixoʙ mekardem, ʙoz ham uro ʙa surati marde mefiristodem, zero onon faristaro ʙa surati haqiqias dida nametavonand va haroina digargun mekardem ʙar onon, ʙar on ci alhol digargun mekunand

    [10] Hamono pajomʙaronero ham, ki pes az tu ʙudand, masxara mekardand. Pas furud omad azoʙe ʙa tamasxarakunandagon sazoi on ci, ki tamasxur mekardand

    [11] Bigu: (Ej Pajomʙar) «Dar rui zamin ʙigarded va ʙingared ʙa nigohi iʙrat va pand, ki pojoni kori duruƣʙarorandagoni haq ci guna ʙudaast»

    [12] Bigu: (Ej Pajomʙar) «Az oni kist on ci dar osmonhovu zamin ast?» Bigu: «Az oni Alloh ast! (Cunon ki sumo xud inro iqror mekuned va medoned, pas Uro ʙa jagonagias parastis kuned.) Baxsoisro ʙar xud muqarrar dosta, (ja'ne tavʙaro qaʙul mekunad) hamai sumoro dar ruzi qijomat gird meovarad, ki dar on suʙhae nest. Onon, ki ʙa zijoni xes kor kardaand imon nameovarand

    [13] Az oni Ust har ci dar saʙu ruz coj dorad (ja'ne az maxluqot; farista, odam, cin va digar hajvonotho) va Ust sunavoi tamomi ovozho va donost ʙa on ci mesavad va kaj mesavad va ci guna mesavad

    [14] Bigu: (Ej Pajomʙar) «Ojo cuz Alloh digarero dust giram, U ki ofarinandai osmonhovu zamin ast va mexuronadu rizq medihad olamijonro va Uro ʙa ta'om nijoz nest? Bigu (ej Muhammad sallallohu alajhi va sallam:) «Haroina man amr karda sudaam, ki naxustin kase ʙosam az in ummat, ki taslimi amri Alloh suda ʙosad. Pas az musrikon naʙosam!»

    [15] Bigu: (ej Pajomʙar ʙaroi in musrikon:) «Hamono man az azoʙi on ruzi ʙuzurg (qijomat) metarsam, agar nofarmonii Parvardigori xud ʙikunam va dar iʙodatas kasero sarik oram!»

    [16] Dar on ruz (qijomat) azoʙro az har ki ʙigardonand, sazovori rahmati Alloh sudaast va in komjoʙii oskorest

    [17] Va agar Alloh ʙa tu, ej inson rance misli nodori va ʙemori ʙirasonad, hec kas cuz U daf'as natavonad kard va agar ʙa tu ej inson nekie misli doroi va tansihati ʙirasonad, pas U ʙar har kore tavonost va sazovori iʙodat ast

    [18] Va Ust ƣoliʙ ʙoloi hamai ʙandagoni xud (ja'ne hamai ʙandagon dar zeri xohisi U ta'olo meʙosand) va Ust dono dar amru nahjhojas, ogoh ast ʙa tamomi cizhoi pusida va oskoro

    [19] Bigu: (ej Pajomʙar) «Ci ciz ʙuzurgtaru ʙartar ast dar ʙoʙi sahodat?» Bigu: «Alloh mijoni manu sumo guvoh ast ʙar on ci megujam. Va in Qur'on ʙar man vahj sudaast, to sumoro va har kasro, (ki ʙa u az Araʙu Acam Qur'on ʙirasad,) ʙim ʙa azoʙi oxirat diham. Ojo sahodat medihed, ki ʙo Alloh ma'ʙudoni digare ham hastand?» Bigu: ej Pajomʙar «Man sahodat namediham». Bigu: «Hamono, ki U Allohest jakto va az on ci ʙo U sarik mesozed, ʙezoram!»

    [20] Ahli Kitoʙ (jahudu nasoro) mesinosand (Muhammad sallallohu alajhi va sallamro,) hamcunon ki mesinosand farzandoni xudro. Onhoe, ki zijonkor sudand dar haqqi xud (ʙa saʙaʙi inkor kardanason sifathoi Muhammad sallallohu alajhi va sallamro,) imon nameovarand

    [21] Ci kasest sitamkortar az on, ki ʙa Alloh duruƣ meʙandad (ja'ne ʙa Alloh sarik meorad) jo ojoti Qur'oni Uro duruƣ mepindorad? Haroina sitamkoronro (kofironro) rastagori nest

    [22] Ruzi qijomat hamaro cam' ovarem, sipas ʙa onhoe, ki, ʙa Allohi jakto sirk ovardaand, ʙiguem: «On ma'ʙudone, ki mepindosted, ki sarikoni Allohand, aknun kucojand, ki sumoro tarafdori kunand?»

    [23] Ba'dan naʙosad uzre ʙarojason magar, ki gujand dar cavoʙi suole, ki ʙarojason doda suda ʙud "kuco hastand ma'ʙudhojaton?": «Savgand ʙa Alloh, Parvardigori mo, ki mo musrik naʙudem!»

    [24] Bingar (va andesa kun ej Pajomʙar,) ki ci guna ʙar xud duruƣ ʙastand hol on ki dar oxirat ʙuthojason az onho ʙezori cujand va ʙa on ci umedvori mekasidand az safo'atason, nociz gardid

    [25] Ba'ze az on musrikon ʙa suxani tu gus medihand, vale Mo ʙar dilhojason pardaho afkandaem, to on Qur'onro darnajoʙand va gushojasonro vaznin (nosunavo) kardaem. Va har mu'cizaero, ki ʙingarand, ʙa on imon nameovarand. Va cun nazdi tu ojand, ʙo tu ʙa mucodala dar mavridi haqu ʙotil pardozand. Kofiron megujand, ki nest in (Qur'on) magar qissahoi pesinijon

    [26] Va onon (musrikon) mardumro az pajravii Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) ʙozmedorand va xud az u kanora mecujand va hol on ki namedonand, ki ʙo in korason tanho xudasonro ʙa halokat rasonida va ducori azoʙi saxt mesavand

    [27] Agar ej Pajomʙar, onhoro (musrikonro) dar on ruzi qijomat ʙingari, ki dar ʙaroʙari duzax nigohason dostaand, megujand: «Ej kos, moro ʙozgardonand ʙa hajoti dunjo, to ojoti Parvardigoramonro duruƣ nasumorem va ʙa on amal kunem va az guruhi mu'minon ʙosem!»

    [28] Na, on ciro, ki az in pes pusida medostand, az casmoni mardumon misli amalhoi kufru ʙad aknun ʙar onho oskor suda, agar onhoro ʙa dunjo (farz kunem) ʙozgardonand, ʙoz ham ʙa hamon korhoe, ki man'ason karda ʙudand, ʙozmegardand (ja'ne ʙa kufru gunoh), hamono inho duruƣgujonand

    [29] Va guftand musrikon: «Nest hec zindagie va hajote, magar zindagonii in dunjo va mo digar ʙor ʙa'd az margamon zinda naxohem sud»

    [30] Va agar ʙuʙini ej Pajomʙar on hangomro, ki dar ʙaroʙari Parvardigorason istodaand onhoe, ki zinda gardonidani ʙa'd az mironidanro inkor karda ʙudand, gufta savad: «Ojo in haq nest?» Gujand: «Ore, savgand ʙa Parvardigoramon!» Gujad (Alloh ta'olo): «Ba saʙaʙi kufre, ki ʙa Alloh va rasulas dar dunjo mevarzided, azoʙro ʙicased!»

    [31] Hamono zijon kardand onhoe, ki didor ʙo Allohro duruƣ pindostand. Va cun qijomat ʙa nogahon faro rasad, gujand (musrikon): «Ej hasrato, ʙar mo ʙa xotiri amalhoi ziste, ki kardem dar dunjo». Inho ʙori gunohonasonro ʙar pusti xud meʙardorand. Ogoh ʙosed, ʙad cizest on ci meʙardorand

    [32] Va zindagii dunjo cize cuz ʙozicavu havasronii ʙehuda nest va ʙaroi kasone ki xudro az azoʙi U ʙo to'at nigoh medorand va az nofarmonii U dur mesavand saroi oxirat az saroi dunjo ʙehtar ast. Ojo ʙa akl darnamejoʙed on cizero, ki ʙa sumo xaʙar medihem

    [33] Be gumon medonem, ki suxanason turo ej Pajomʙar anduhgin mesozad, vale inho (musrikon) tanho turo duruƣguj nameʙarorand, ʙalki in sitamkoron suxani Allohro (ojathoro) inkor mekunand

    [34] Hamono kofiron pajomʙaronero ham, ki pes az tu ʙudand, duruƣgu sumoridand, pas onho ʙar on rancu ozorho saʙr kardand va da'vatasonro davom dodand, to jorii mo faro rasidason. Va suxanoni Allohro taƣjirdihandae nest. Va haroina qissai ʙa'ze az axʙori pajomʙaron, ki ummathojason ʙo onho ci sitamho kardaand, ʙar tu nozil sudaast

    [35] Agar rujgardoni kardani onho ʙar tu ej Pajomʙar garon ast, pas agar metavoni, ki ʙicui (naqʙe) ja'ne suroxie dar zamin jo nardʙone ʙaroi ʙaromadan ʙa osmon, to mu'cizae ʙar onho ʙijovari, pas ʙikun. Agar Alloh ʙixohad, hamaro ʙa rohi rost ʙarad. Pas hargiz ej Pajomʙar az nodonone, ki ƣamu anduhason saxt ast va ʙesaʙrand maʙos

    [36] Hamono qaʙul mekunand da'vati Islomro ej Pajomʙar onhoe, ki mesunavand, ammo kofiron dar qaʙuli haq dar guruhi murdagonand, zero hajoti haqiqi dar islom ast. Va murdagonro Alloh az qaʙrhojason zinda megardonad. Sipas hama dar ruzi qijomat ʙa nazdi U ʙozgardonida mesavand, to ki hisoʙu kitoʙ karda savand

    [37] Va guftand musrikon: «Caro mu'cizae az Parvardigoras ʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) nozil nasud?» Bigu ej Pajomʙar: «Hamono Alloh qodir ast, ki mu'cizae furu firistad. Vale ʙestarinason namedonand, ki furu firistodani mu'ciza muvofiqi hikmati Alloh surat megirad!»

    [38] Hec convare dar rui zamin nest va hec parrandae ʙo ʙolhoi xud dar havo nameparad, magar on ki cun monandi sumo toifae hastand, ki xalqijatason misli sumost. Mo dar in kitoʙ (ja'ne dar "Lahvu-l- mahfuz") hec cizero tark nakardaem. Va sipas hamaro tamomi mardumonro dar nazdi Parvardigorason gird meovarand, ʙaroi hisoʙu kitoʙ

    [39] Va onon, ki ojoti moro duruƣ sumoridand, karonand (namesunavand on cizero, ki ʙa onho foida dorad) va gungonand (ʙa haqiqat suxan namegujand) va dar torikihoi kufr hajronand. Alloh har kiro xohad, gumroh kunad va har kiro xohad, ʙa rohi rost gardonad

    [40] Bigu ej Pajomʙar ʙa on musrikon: «ci meʙined, ki agar ʙar sumo azoʙi Alloh dar in dunjo furud ojad jo qijomat darrasad, ojo ʙaroi kasfi azoʙe, ki ʙar sumo furud omadaast az gajri Alloh (ja'ne az ma'ʙudhoi ʙotilaton jori mecued ki azoʙro az sumo dur kunand), agar rostgujoned?»

    [41] Balki ʙa coniʙi Alloh du'ovu zori mekuned, pas ʙartaraf mekunad Alloh agar ʙixohad on ʙalovu musiʙatero, ki du'o mekuned va faromus mekuned dar on vaqt on cizero, ki onro sariki Alloh muqarrar karded

    [42] Hamono ej Pajomʙar ʙar ummathoe, ki pes az tu ʙudand, pajomʙarone firistodem to ki ononro ʙa sui Alloh da'vat kunand. Pas giriftor kardem esonro ʙa'di ʙovar nakardani pajomʙaroni Mo ʙa nodori, ʙemori va ofatho sojad, ki ʙa sui Alloh ʙozgardand va du'ovu iltico kunand

    [43] Pas, caro hangome, ki azoʙi mo ʙa onho rasid, tavʙavu zori nakardand? Zero dilhojasonro qasovat (saxti) faro girifta va sajton a'molasonro (sirk va gunohhojasonro) dar nazarason orosta va zinnat doda ʙud

    [44] Pas cun hamai pandhoero, ki ʙa onho doda suda ʙud, faromus kardand (ja'ne amrhoi Allohro ʙa co naovardand), hamai darhoi lazzathoi dunjaviro ʙa rujason kusodem, to az on ci jofta ʙudand, sodmon gastand, pas ʙa nogoh furu giriftemason va hamagon noumed gardidand

    [45] Pas, resai sitamkoron (kofiron) ʙarkanda sud va sipos Parvardigori cahonijonro

    [46] Bigu (ej Rasul): «Ojo medoned, ki agar Alloh gusu casmoni sumoro ʙozgirad va ʙar dilhojaton muhr nihad, kadom ma'ʙude cuz Alloh onhoro ʙa sumo ʙozmegardonad? Bingar ej Rasul, ki ojoti Allohro ci guna ʙa sevahoi gunogun ʙajon mekunem. Boz ham kufforu musrikon ruj megardonand az qaʙuli ojathoi mo»

    [47] Bigu (ej Rasul ʙa on musrikon): «ci meʙined, agar azoʙi Alloh ʙa nogoh jo oskoro ʙar sumo furud ojad, ojo cuz guruhi sitamkoron (musrikon) halok mesavand?»

    [48] Mo pajomʙaronro cuz ʙaroi muƶda dodan ahli to'atro ʙa cannat, va ʙim kardan ahli ma'sijatro ʙa duzax namefiristem. Pas har kas, ki ʙa Alloh imon ovard va Pajomʙarasro ʙovar kard va kori soistae kard, ʙimnok va ƣamgin namesavad

    [49] Va kasone, ki ojoti Qur'oni moro duruƣ sumoridand, ʙirasad ʙa onho azoʙ ʙa saʙaʙi xoric ʙudanason az ito'ati Alloh

    [50] Bigu (ej Pajomʙar ʙa on musrikon:) «Ba sumo namegujam, ki xazinahoi Alloh nazdi man ast. Va ilmi ƣajʙ ham namedonam. Va namegujam, ki faristae hastam. Tanho az cize pajravi mekunam, ki ʙar man vahj sudaast». Bigu (ej Pajomʙar:) «Ojo noʙino va ʙino ʙaroʙar mesavand. Caro andesa namekuned dar ojathoi Alloh, to haqiqatro darjoʙed?»

    [51] Va ʙitarson ʙa Qur'on (ja'ne pand deh ʙa Qur'on) kasonero, ki metarsand, ki cam'karda mesavand ʙa sui Parvardigorason, ki naʙosad ʙarojason duste, cuz Alloh va na safo'atkunandae, to parhezgori kunand

    [52] Kasonero, ki har ʙomdod va saʙonagoh Parvardigori xesro iʙodat mekunand va xostori xusnudii U hastand, az nazdi xud dur makun ej Pajomʙar. Na cize az hisoʙi onho ʙar uhdai tust, ʙalki ʙar uhdai Alloh ast va na cize az hisoʙi tu ʙar uhdai onho. Agar onhoro dur kuni, dar zumrai sitamkoron ʙosi

    [53] Hamcunin ʙa'ze mardumonro ʙa ʙa'ze dar ʙoʙati rizq jakero doro va digarero kamʙaƣal ozmudem, to ʙigujand kofironi doro: «Ojo az mijoni mo inho notavonon ʙudand, ki Alloh ʙa onho ne'mati islomasro arzoni kardaast?» Ojo Alloh ʙa siposguzoron donotar nest

    [54] Cun ʙijojand nazdi tu (ej Pajomʙar,) kasone, ki imon ovardaand ʙa ojathoi Mo pas, ʙigu: «Salom ʙar sumo! Alloh ʙar xes muqarrar kard, ki sumoro rahmat kunad. Zero har kas az sumo, ki az rui nodoni kori ʙad (gunoh) kunad, on goh tavʙa kunad va nekukor savad va amali soleh kunad, hamono ʙidonad, ki Alloh meʙaxsad gunohasro va U omurzandai gunohi tavʙakunandagon ast va ʙar onon mehruʙon ast»

    [55] Va incunin ojotro ʙa tafsil ʙajon mekunem (ʙar tu ej Pajomʙar,) to rohi haq az rohi ʙotil ʙajon gardad. Va niz rohi gunahkoron oskor gardad

    [56] Bigu (ej Pajomʙar ʙa on musrikon:) «Hamono man' karda sud manro, ki iʙodat kunam on cizero, ki sumo az ƣajri Alloh meparasted». Bigu ej Pajomʙar: «Pajravi namekunam orzuvu havashoi sumoro, agar pajravi kunam hamono gumroh suda ʙosam dar in vaqt va naʙosam az cumlai rohjoftagon»

    [57] Bigu (ej Pajomʙar:) «Hamono man az Parvardigoram daleli ravsan doram, ki Alloh ma'ʙudi jakto ast va sumo ej musrikon on dalelro duruƣ mesumored. Nest nazdi man on ci (ja'ne azoʙe, ki) ʙa zudi metalaʙed onro. Hukm, tanho hukmi Alloh ast. Haqiqatro ʙajon mekunad (ja'ne haqro az ʙotil cudo mekunad) va U ʙehtarini dovaron ast dar ʙajni movu sumo»

    [58] Bigu (ej Pajomʙar ʙa musrikon): «Agar meʙud nazdi man azoʙe, ki ʙa zudi metalaʙedas, hamono mijoni manu sumo kor ʙa pojon merasid (ja'ne man sumoro dar hol azoʙ mekardam). Va Alloh donotar ast ʙa holi sitamkoron»

    [59] Va kalidhoi ƣajʙ nazdi Ust. Cuz U kasero az ƣajʙ ogohi nest. Har ciro, ki dar xuskivu darjost, medonad. Hec ʙarge az daraxte nameaftad, magar on ki az on ogoh ast. Va hec donae dar torikihoi zamin va hec tarivu xuske nest (ja'ne on cize, ki merujad va namerujad), magar on ki dar kitoʙi ravsan (ja'ne Lavhi Mahfuz) navista sudaast

    [60] Va Ust, ki sumoro saʙ hangomi xoʙ ruhatonro megirad ci gunae ki dar vaqti marg memironad va har ci dar ruz kardaed, medonad, on goh ʙomdodon ruhatonro ʙa cismhojaton ʙargardonda sumoro zinda (ʙedor) mesozad, to on hangom, ki muddati muajjani umraton dar dunjo ʙa pojon rasad. Sipas ʙozgastaton ʙa nazdi Ust va sumoro dar ruzi qijomat az on ci kardaed, ogoh mesozad, sipas muvofiqi on cazojaton medihad

    [61] Va Ust ƣoliʙ ʙoloi ʙandagonas va hama ciz ʙaroi U sar furuorandaand va mefiristonad ʙa sumo faristagoni nigahʙonro, ki menavisand a'moli sumoro to dami marg va cun acalas rasid, qaʙzi ruhi u kunand faristagoni Mo (ja'ne Malakulmavt va jovaronas) va faristagon dar in ʙoʙat ʙe hec kutohivu guzaste coni u ʙigirand

    [62] Sipas ʙozgardonida savand murdagon ʙa sui Allohason, ki haq ast. Bidon, ki hukm, hukmi Ust dar ruzi qijomat va U ʙa zudi hisoʙu kitoʙ kunanda ast

    [63] Bigu (ej Pajomʙar ʙa musrikon): «ci kase sumoro az vahsathoi xuski vaqte, ki dar ʙijoʙon memoned va dar darjo vaqte, ki ʙa kisti savor mesavedu rohro gum mekuned nacot medihad? Munocot mekuned ʙa coniʙi U ʙa zori va du'ohoi pinhoni megued: agar nacot dihad Alloh moro az in rancu mehnatu ʙalo, hamono az siposguzoron xohem ʙud»

    [64] Bigu (ej Pajomʙar ʙa on musrikon): «Alloh ast, ki sumoro az on halokatho va az har anduhe merahonad, ʙoz ham sumo ʙa U sirk meovared»

    [65] Bigu (ej Pajomʙar): «U qodir ʙar on hast, ki az ʙoloi saraton azoʙe cun tufonu samol jo az zeri pojhojaton zamincunʙi va furu ʙurdan ʙar sumo ʙifiristad jo sumoro guruh-guruh dar ham afkanad va xasmu kinai guruhero ʙa guruhi digar ʙicasonad». Bingar, ki ojotro ci guna gunogun ʙajon mekunem. Bosad, ki ʙa fahm darjoʙand in Qur'onro va az on pand girand

    [66] Qavmi tu Qur'onro duruƣ mesumorand, dar hole ki suxanest ʙarhaq va rost. Bigu (ej Pajomʙar): «Man nestam sumoro nigahʙon»

    [67] Ba zudi xohed donist ej musrikon, ki ʙaroi har xaʙare vaqtu soati muajjan ast

    [68] Va cun ʙuʙini ej Pajomʙar on musrikonro, ki dar ojoti Mo az rui masxara guftugu mekunand, az onho ruj gardon, to ʙa suxane cuz on pardozand. Va agar sajton turo ʙa faromusi afkanad, cun ʙa jodat omad, ʙo on mardumi sitamkor ki Qur'onro masxara mekunand, manisin

    [69] Kasone, ki az Alloh tarsidand va ito'ati amras kardand va az on ci man' kard, dur sudand, ʙa gunohi kofiron cavoʙgar naxohand sud, vale ʙojad ononro pand dihand. Bosad, ki parhezgor savand

    [70] Va tark kun (ej Pajomʙar) on musrikonero, ki dini islomro ʙozicavu lahv giriftaand va zindagonii dunjo fireʙason dod. Va ʙa Qur'on pandason deh, to xudro ʙa saʙaʙi gunoh va kufrason dar azoʙ ducor nakunand. Cuz Alloh dodrasu safo'atkunanda nadorand. Va agar ʙaroi rahoii xes az azoʙ har guna fidja dihand ham, pazirufta naxohad sud. Inho ʙa saʙaʙe, ki ʙa Allohu Rasulas va ʙa dini islom kofir sudand, ʙarojason dar duzax saroʙe az oʙi cuson va azoʙi dardovare muhajjo sudaast

    [71] Bigu (ej Pajomʙar ʙa on musrikon): «Ojo ƣajri Alloh ʙuthoero iʙodat kunem, ki na moro foidae medihand va na zijon merasonand? Va ojo pas az on ki Alloh moro ʙa islom hidojat kardaast, monandi on kas, ki sajtonho aqlasro gumrohas soxta va hajron ʙar rui zamin rahojas karda, az din ʙozgardem? Uro az mu'minon joronest, ki ʙa hidojat nidojas medihand, ki nazdi mo ʙozgard». Bigu (ej Pajomʙar ʙaroi inho musrikon): «Hamono hidojate, ki az sui Alloh ʙosad, hidojati voqe'ist. Va ʙa mo farmon rasida, ki dar ʙaroʙari Parvardigori cahonijon taslim savem va Uro jakka va jagona iʙodat kunem»

    [72] Va incunin amr karda sudaem, ki namozro ʙa tavri komil ʙarpo dorem va az U ʙitarsem. Ust, on ki hamagon nazdas dar qijomat cam' mesaved

    [73] Va Ust, on ki osmonhovu zaminro ʙa haq ʙijofarid. Va ruze, ki (ruzi qijomat) ʙigujad: «Mavcud sav», pas mavcud mesavad. Guftori U haq ast. Va dar on ruz, ki dar sur (karnaj) damida savad, farmonravoi az oni Ust. Donoi nihonu oskor ast va U hakimu ogoh ast

    [74] Va ʙa jod ovar ej Pajomʙar, cun Iʙrohim ʙa padaras Ozar guft: «Ojo ʙutonro cun ma'ʙudi ʙar haq megiri? Hamono man tu va qavmatro ʙa oskoro dar gumrohi az haq meʙinam»

    [75] Hamcunin nison medodem Iʙrohim (alajhissalom)-ro malakuti osmonhovu zaminro, to az cumlai onhoe gardad, ki dar imonason ustuvorand

    [76] Pas cun saʙ uro (Iʙrohim alajhissalom)-ro faro girift, sitorae did. Va ʙo qavmi xud munozira kard va ʙotil ʙudani dinasonro isʙot karda guft: «In ast Parvardigori man!» Cun sitora furu raft guft: «Furu raftagonro dust nadoram». In ʙa on saʙaʙ ʙud, ki qavmas sitoraparast ʙudand

    [77] Pas on goh mohro did, ki ravsantar az sitora tulu' mekunad. Guft: «In ast Parvardigori man!» Cun moh furu raft, guft: «Agar Parvardigori man maro rohi rostro hidojat nanamojad, az gumrohon xoham ʙud»

    [78] Pas cun xursedro did, ki tulu' mekunad, guft: «In ast Parvardigori man, in ʙuzurgtar ast!» Va cun furu raft, guft: «Ej qavmi man, hamono man az on ci sariki Alloh medoned, ʙezoram

    [79] Hamono man az rui ixlos ruj ʙa sui kase ovardam, ki osmonhovu zaminro ofarida ast va man az musrikon nestam»

    [80] Va qavmas ʙo u ʙa siteza (cidol) ʙarxostand. Guft: «Ojo dar ʙorai jagonagii Alloh ʙo man siteza mekuned, hol on ki U maro hidojat kardaast? Man az on cize, ki sariki U mehisoʙed, nametarsam, agar sumo manro ʙa ma'ʙudhoi ʙotilaton ham tarsoned. Magar on ki Parvardigori man cizero ʙixohad. Ilmi Parvardigori man hama cizro faro giriftaast. Ojo pand namegired, to ʙidoned, ki U ta'olo hamai cizhoro xalq kardaast va loiqi iʙodat ast

    [81] Caro az on ʙutone, ki sariki Alloh soxtaed, ʙitarsam, dar hole ki sumo cizhoero, ki hec dalele dar ʙorai onho nozil nakardaast, meparasted va ʙime ʙa dil roh namedihed? Agar medoned, ʙigued, ki kadom jak az in du guruh (ja'ne guruhi muvahhidon jo guruhi musrikon) sazovori amnijat hastand

    [82] Kasone, ki imon ovardand va amali soista kardand va imoni xudro ʙa sirk naomextand, emini (osudaholi) az ʙaroi eson ast va eson hidojatjoftagonand

    [83] In daleli mo ʙud, ki onro ʙa Iʙrohim (alajhis sallom,) dar ʙaroʙari qavmas dodem, ki huccatason qat' gardid. Va ʙaland mekunem dar dunjovu oxirat martaʙavu daracai har kasero, ki mexohem. Haroina Parvardigori tu hakimu donost

    [84] Va ʙa u (Iʙrohim alajhissallom) Ishoq va Ja'quʙro ʙaxsidem va hamagonro hidojat kardem. Va Nuhro pes az in hidojat karda ʙudem va az farzandoni Iʙrohim Dovudu Sulajmon va Ajjuʙu Jusuf va Musovu Horun (alajhimus sallomro) hidojat kardem. Va hamcunon pajomʙaronro podos dodem, nekukoronro in guna podos dihem

    [85] Va Zakarijovu Jahjo va Isovu Iljos (alajhimusallom,) ki hama az solehon ʙudand

    [86] Va Ismoilu al-Jasa' va Junusu Lut (alajhimusallom,) ki hamaro ʙar ahli zamoni xud ʙartari dodem

    [87] Va az padaronasonu farzandonason va ʙarodaronason ʙa'zero hidojat kardem va esonro ixtijor kardem ʙaroi rasonidani da'vati Mo ʙa sui qavmason va ʙa rohi rost hidojatason kardem

    [88] In ast hidojati Alloh. Har kiro az ʙandagonas xohad, ʙa on hidojat mekunad va agar sirk meovardand, a'mole, ki ancom doda ʙudand, noʙud megardid

    [89] Inho (ja'ne pajomʙaron alajhimussallom) kasone hastand, ki ʙa onho kitoʙi osmoni va hikmat (fahm) va nuʙuvvat (pajomʙariro) dodaem. Agar kofironi Makka ʙa ojathoi Qur'on imon najovarand, qavmi digarero (muhocironu va ansorro) uhdadori on mesozem, ki nisʙat ʙa on ʙa Qur'on kufr namevarzand

    [90] Inho (pajomʙaron alajhimussallom) kasone hastand, ki Alloh hidojatason kardaast, pas ʙa ravisi onho ej pajomʙar iqtido kun. Bigu ʙa musrikon: «Dar ʙaroʙari da'vati xud hec podose az sumo nametalaʙam, in kitoʙ (Qur'on) cuz pande ʙaroi mardumi cahon nest»

    [91] Vaqte ki (jahudijon va musrikon) megujand, ki Alloh ʙa hec insone cize nozil nakardaast, Allohro oncunon, ki loiqi Ust, nasinoxtaand, ʙigu (ej Pajomʙar): «Kitoʙero, ki Muso ʙaroi rusnoi va hidojati mardum ovard, ki onro ʙar u nozil karda ʙud? Onro ʙar qoƣazho navisted, porae az onro oskor mesozed, vale ʙestarinasro pinhon medored. Ba sumo cizhoe omuxtand, ki az in pes na sumo medonisted va na padaronaton medonistand. Bigu: «On Alloh ast!» Onhoro ʙiguzor, to dar in ʙahsi ʙotili xes dilxus ʙosand

    [92] In Qur'on kitoʙest, ki firistodem onro ʙoʙarakat, ki tasdiqkunanda ast kitoʙhoi pesinaro va to ʙim kunem ahli Makkaro va sokinoni tamomi zaminro. Kasone, ki ʙa ruzi qijomat imon dorand, ʙovari dorand, ki Qur'on kalomi Alloh ast. Va namozasonro dar vaqtas ado mekunand

    [93] Kist sitamkortar az on kas, ki ʙa Alloh duruƣ ʙast jo guft, ki ʙa man vahj suda va hol on ki ʙa u hec ciz vahj nasuda ʙud va on kas, ki guft: «Man niz monandi ojote, ki Alloh nozil kardast, nozil xoham kard?» Agar ʙuʙini ej Pajomʙar, on goh, ki in sitamkoron dar sakaroti marg giriftorand va maloikaho ʙar onho dast kusodaand, ki coni xes ʙerun kuned, imruz sumoro ʙa azoʙi xorkunandae azoʙ mekunand va in cazo ʙar on ast, ki dar ʙorai Alloh ʙa nohaq suxan megufted va az ojoti U sarkasi mekarded

    [94] Haroina tanho-tanho, on tavr ki dar oƣoz sumoro ʙijofaridem, nazdi mo omadaed ʙaroi hisoʙu kitoʙ, dar hole ki har ciro, ki ʙa sumo doda ʙudem az moli dunjo, pusti sar nihodaed va hec jak az safo'atkunandahoe, ki az ʙutho mepindosted va onhoro dar iʙodati Alloh sarik mekarded, hamrohaton nameʙinem. Hamono az ham ʙurida sud pajvandii sumo ʙo ʙutho va on e'tiqode, ki dosted raft va nihojat sumo zijon karded

    [95] Alʙatta Alloh ast, ki donavu xusahoro mesikofad (merujonad) va zindaro az murda ʙerun meovarad (hamcunon ki, cucaro az tuxm) va murdaro az zinda (va tuxmro az murƣ) ʙerun meovarad. In ast Allohi jakto. Pas ci guna az haq gumrohaton mekunand

    [96] Sikofandai (xalqkunandai) suʙhgohon ast va saʙro ʙaroi oromis qaror dod va xursedu mohro ʙaroi hisoʙ kardani vaqt. In ast taqdiri Allohi piruzmandi dono

    [97] Ust Allohe, ki sitoragonro ʙiofarid, to ʙa onho dar torikihoi xuskivu darjo rohi xudro ʙijoʙed. Hamono nisonahoi ravsanro ʙaroi onon, ki medonand, az sari'at ʙa tafsil ʙajon kardaem

    [98] Va Ust Allohe, ki sumoro az jak tan (Odam alajhissallom) ʙijofarid. Sipas sumoro qarorgohest dar sikami modar va amonatcoest dar pusti padar. Hamono ojotro ʙaroi onon, ki mefahmand, ʙa tafsil ʙajon kardaem

    [99] Ust Allohe, ki az osmon ʙoron firistod va ʙa on ʙoron har guna naʙototero rujonidem va az on naʙotot tanae saʙz va az on donahoe ʙar jakdigar cida misli husai gandum va cav va niz az soxcahoi xurmo xusahoe sar farovarda padid ovardem va niz ʙoƣhoe az tokho va zajtunu anor, monandu nomonand. Ba mevai on ʙingared ongoh, ki meva medihand va on goh ki puxta merasand. Hamono, ki dar onho nisonahost, (ja'ne nisonahoi qudrati Ilohist) ʙaroi onon, ki imon meovarand

    [100] Musrikon dar iʙodat kardanason ʙaroi Alloh sarikone az cin qaror dodand va e'tiqodason in ʙud, ki onho naf' jo zarare rasonda metavonand va hol on ki cinro Alloh ofaridaast. Alloh, ki dar ofarinisi maxluqotas kasero sarik nagirift, incunin dar iʙodatas kasero ʙo xud sarik muqarrar nasoxt. Va az rui nodoni ʙaroi U pisaronu duxtaron nisʙat dodand. U pok ast va ʙolotar ast az on ci vasfas mekunand

    [101] Padidovarandai osmonhovu zamin va on ci mijoni onhost va onhoro az nesti ʙa hasti pajdo kard. ci guna Uro farzande ʙosad, hol on ki Uro hamsare nest. Pok ast Alloh az on ci musrikon Uro sifat mekunand. Har cizero U ofaridaast va ʙa har cize donost! Va cize az U maxfi namemonad

    [102] (Ej musrikon) in ast Allohi jakto, ki Parvardigori sumost. Ba cuz U hec ma'ʙude nest. Ofarinandai hama ciz ast. Pas Uro ʙiparasted (va ʙarojas ʙo to'at sar furu ored,) ki U nigahʙoni hama ciz ast! Va tadʙir mekunad hamai umuri xalqasro

    [103] Z.Casmho Uro dar dunjo nameʙinand, ammo mu'minon dar oxirat Parvardigori xudro ʙe hec mamoniat meʙinand va U ʙinandagonro meʙinad. Daqiqu ogoh ast

    [104] (Ej Pajomʙar ʙa musrikon ʙigu): Hamono az sui Parvardigoraton ʙaroi sumo nisonahoi ravsan omad, ki sumo rohi haqro az gumrohi cudo mekuned. Har ki az rui iʙrat menigarad, ʙa naf'i ust va har ki casmi iʙrat ʙarham pusad, ʙa zijoni ust. Va man nigohdorandai sumo nestam, ki amalhoi sumoro ʙisumoram! Ba durusti, ki vazifai man rasonandai kalomi Parvardigor ast. Alloh ʙa muqtazoi ilm va hikmati xud kasero, ki xohad hidojat mekunad va kasero, ki xohad gumroh mesozad

    [105] (Va cunon ki dar in Qur'on ʙajon kardem, ʙaroi musrikon) nisonaho va huccathoi xudro dar amri tavhid va nuʙuvvat va ham cunin nisonahoro ʙaroi onho gunogun ʙajon mekunem (dar har cize ki namedonistand,) to nasavad, ʙigujand, ki az kase dars giriftai va Mo in ojotro ʙaroi ahli donis ʙajon mekunem, ki onro qaʙul mekunand va pajravi on mesavand. (Va onon kasoneand, ki ʙo Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam va on ci ʙar u nozil suda imon ovardagonand)

    [106] Ej Pajomʙar ʙa har ci az coniʙi Parvardigorat ʙar tu vahj sudaast, pajravi kun az amru nahje, ki ʙuzurgtarini on tavhidi Alloh ast. Hec ma'ʙude cuz U nest. Va az cidol va xusumati musrikon ruj gardon

    [107] Agar Alloh hidojati ononro mexost, onho sirk nameovardand, ʙalki ʙa tu imon meovardand va turo pajravi mekardand va mo turo nigahʙonason nasoxtaem, ʙalki tu rasonandai pajomi Mo hasti ʙa sujason va tu korsozason nesti, ki dar rizqu ruzii onho cavoʙguj ʙosi

    [108] Va (ej musalmonon), dasnom madihed, ʙuthoero ki musrikon meparastand, zero ki dar ʙaroʙari sumo onho ham Allohro az rui zulm va nodoni dasnom xohand kard. Cunki onon qavmi cohiland hamcunon ki amali ʙadasonro ʙarojason zinnat dodem. Incunin amali har qavmero dar pesi casmason orostaem. Pas ʙozgasti onho ʙa sui Parvardigorason ast va U hamaro az korhoe, ki kardaand, ogoh mesozad

    [109] Musrikon ʙa saxttarin qasamho ʙa Alloh savgand jod kardand, ki agar Muhammad mu'cizae ʙar mo ʙijovarad, ʙa u imon meovarem. Bigu (ej Pajomʙar): «Hamono hamai mu'cizaho nazdi Alloh ast va U qodir ast ʙar ovardani on, har vaqte ki xohad va sumo (ej mu'minon) az kuco medoned, ki agar mu'cizae ham nozil savad, imon nameovarand»

    [110] Va hamcunon, ki ʙori avval ʙa on imon najovardand, in ʙor niz dilhovu didagonasonro gumroh mekunem va ononro sargardon dar gumrohiason raho mesozem. Pas onho ʙa sui haq roh namejoʙand

    [111] Va agar mo talaʙi onhoro qaʙul menamudem va faristagonro az osmon ʙar onho furud meovardem va murdagonro zinda mekardem, ki ʙo onho suxan gujand va har cizero guruh- guruh nazdi onon gird meovardem, pas ʙa casmi xud onro medidand ʙoz ham imon nameovardand, magar in ki Alloh ʙixohad. Valekin ʙestarason cohiland

    [112] Cunon ki turo, (ej rasul) ʙijozmudem ʙo dusmanonat (musrikon), hamcunin ʙaroi har Pajomʙare dusmanoni sarkas az sajotini insu cin qaror dodem. Baroi fireʙi jakdigar suxanoni orosta vahj mekunand, to sunavandaro az rohi Alloh gumroh sozand. Agar Parvardigorat mexost, cunin namekardand. Lekin imtihonest az coniʙi Parvardigorat. Pas onhoro ʙa holi duruƣʙastanason ʙiguzor

    [113] Va merasonand az rohi vasvasa sajtonhoi insu cin suxanoni orostaro, to majl kunand ʙa sui in vasvasa dilhoi kasone, ki imon nadorand ʙa ruzi oxirat, to pisand kunand on vasvasaro va to amal kunand on ciro, ki onon amalkunandai ononand. (Ja'ne amale, ki sazovori onon ast)

    [114] Bigu, (ej Rasul ʙaroi musrikon): Ojo dovari digare cuz ma'ʙudi xudam va ma'ʙudi sumo talaʙ kunam va hol on ki Ust, ki in kitoʙi ravsanro (Qur'on) ʙar sumo nozil kardaast? Va ahli kitoʙ, kasoneand, ki Alloh ʙa onho Tavrot va Incilro firistod medonand, ki (Qur'on) ʙa haq az coniʙi Parvardigorat nozil sudaast. Pas az sak ovarandagon maʙos dar cize ki az on Mo ʙa tu vahj firistodaem

    [115] Va kalomi Parvardigori tu dar rostivu adolat purra va mukammal ast. Hec kas nametavonad suxanoni Uro digargun kunad va Ust sunavo ʙa guftori ʙandagonas va donost ʙa zohiru ʙotini umuri ʙandagonas

    [116] Agar farz karda savad ej Rasul, ki tu ito'at kuni ʙisjorihoero, ki dar in sarzaminand, turo az rohi Alloh gumroh sozand. Zero onon faqat az pai gumon meravand va faqat ʙa duruƣ suxan megujand

    [117] Alʙatta Parvardigori tu ʙa kasone, ki az rohi Vaj dur megardand, ogohtar ast va hidojatjoftagonro az sumo dida ʙehtar mesinosad

    [118] Agar ʙa ojathoi ravsani Alloh imon dosta ʙosed, az zaʙhe, ki nomi Alloh ʙar on jod sudaast, ʙixured

    [119] Ci sumoro man' mekunad ej musalmonon az xurdani on ci nomi Alloh ʙar on jod sudaast, va hamono Alloh cizhoero, ki ʙar sumo harom soxtaast, ʙa tafsil ʙajon kardaast, ƣajri on goho ki ʙa saʙaʙi gurusnagie, ki sumoro ʙa halokat merasonad nocor garded? Va az on ci ki ʙar sumo harom sudaast; misli xudmurda. Pas dar in surat xurdani on ʙaroi sumo muʙoh ast. Hamono ʙisjore az gumrohon ʙe hec donise, digaronro gumrohi gumonhoi xud kunand. Alʙatta Parvardigori tu ʙa tacovuzkorone, ki az haddi halol ʙa harom meguzarand, donotar ast

    [120] Va ej mardum, hamai gunohro, ci oskor ʙosad va ci pinhon, tark kuned. Onon, ki gunoh mekunand, ʙa cazoi amalhoi xud xohand rasid

    [121] (Ej musalmonon,) az zaʙhe, ki nomi Alloh ʙar on jod nasudaast, naxured, ʙa monandi xudmurda va on ci ʙaroi ʙut jo cin zaʙh sudast. Hamono xurdani in guna zaʙhsudaho fisq (gunoh) ast. Va sajotini cin ʙa dustoni xud az sajtonhoi insi vahj mekunand, ki ʙo sumo mucodala kunand va agar ʙa onho farmonʙardori kuned, sumo va onho dar sirk ʙaroʙared

    [122] Ojo on kase, ki dar gumrohi murda ʙud va Mo ʙo imon zindaas soxtem va nure dar rohas dostem va ʙa pajravii pajomʙaron tavfiqas namudem, to ʙa on dar mijoni mardum rohi xudro ʙijoʙad, monandi kasest, ki dar torikii caholat va gumrohiho giriftor ast va rohi ʙerun sudanro namedonad? Hec goh ʙaroʙar namesavand. Cunon ki in kofire, ki ʙo sumo dar ʙoʙi gusti xudmurda ʙahs mekunad ej mu'minon, amali ʙadasro ʙarojas orosta kardam, onro ma'qul donist. Incunin amalhoi inkorkunandagoni rohi haqro dar nazarason orosta gardondam, to ki giriftori azoʙ gardand

    [123] Va cunon ki ʙo ʙuzurgoni Makka ruj dod, ki pesi rohi dini Allohro giriftand va ʙa in tavr dar har dehae gunahkoronasonro ʙuzurgonason qaror dodem, to dar on co ʙa ʙoz dostani dini Alloh makr kunand, vale namedonand, ki faqat ʙaroi xud makr mekunand

    [124] Cun nisonae ʙar musrikoni (ahli Makka ʙar rost ʙudani pajomʙarii Muhammad sallallohu alajhi va sallam) nozil sud, ʙa'ze az ʙuzurgonason guftand, ki mo imon nameovarem, to on goh, ki har ci ʙa pajomʙaroni Alloh doda suda, ʙa mo niz doda savad. Bigu «Alloh donotar ast, ki risolati xudro dar kuco qaror dihad. Ba zudi ʙa gunahgoron ʙa cazoi makre, ki mekardand, az coniʙi Alloh dar cahannam xorivu azoʙi saxte xohad rasid!»

    [125] Har kasero, ki Alloh xohad hidojat kunad, ʙa qaʙul kardani haq dilasro ʙaroi tavhidu imon mekusojad va har kasero, ki xohad gumroh kunad, az qaʙul kardani haq qalʙasro cunon tang mekunad, ki az siddati tangii nafasas gujo ʙa osmon ʙolo meravad. Hamin tavr meandozad Alloh nopokiro dar dili kasone, ki imon nameovarand

    [126] In ast (ej Rasul) rohi rosti Parvardigorat. Ba tahqiq, ojotro ʙaroi mardume, ki pand megirand, ʙatafsil ʙajon kardaem

    [127] Baroi onho dar nazdi Parvardigorason xonai salomati ast. Va ʙa saʙaʙi korhoe, ki mekunand, Alloh dustdori onhost

    [128] Va (ʙa jod or ej Rasul,) ruze, ki hama kofironro az insu cin gird ovarad va gujad: «Ej guruhi cinho, sumo ʙisjore az odamijonro pajravi xud soxted». Va guftand dustonason az odamoni kuffor: «Ej Parvardigori mo, mo az jakdigar ʙahramand mesudem va ʙa pojoni zamone, ki ʙaroi zistani mo qaror doda ʙudi dar hajoti dunjo, rasidem». Alloh gujad: «Cojgohi sumo otas ast, covidona dar on co xohed ʙud, magar on ci Alloh ʙixohad dar on co covidon naxohad mond az gunahkoroni axli tavhid». Alʙatta Parvardigori tu ustuvorkoru dono ast

    [129] Va ʙa in tarz ʙa'ze az sitamkoronro ʙa saʙaʙi on ci mekardand, ʙa jakdigar vomeguzorem

    [130] Ej guruhi cinho va odamho, ojo ʙar sumo pajomʙarone az xudaton firistoda nasud, to ojoti Maro ʙarojaton ki darʙargirandai amru nahj va ʙajonkunandai neku ʙad ast ʙixonand va sumoro az didori cunin ruze ʙitarsonand? Inho (musrikon az insu cin) ʙigujand: «Mo ʙa zijoni xud guvohi medihem, ki pajomʙaronat ojathojatro ʙa mo rasondand va az ducor sudani imruz moro ʙim kardand va mo onhoro tasdiq nakardem». Zindagii dunjoi ononro ʙifireft va ʙa zijoni xud guvohi dodand, ki az kofiron ʙudand

    [131] Va in ʙa on saʙaʙ ast, ki Parvardigori tu mardumi hec dehaero, ki ʙexaʙar ʙudand, ʙa sazoi zolimona halok namekard. (Magar rasidani azoʙamon ʙa'd az firistodani pajomʙaron ast)

    [132] Baroi har jak ito'atkor jo osi ʙaroʙari korhoe, ki ancom dodaand, daracotest, ki Parvardigori tu az on ci mekunand, ƣofil nest

    [133] Va Parvardigori tu, ki mardumro ʙa iʙodati xud amr namud, az to'ati ʙandagonas ʙenijoz ast, ʙalki tamomi xalqas ʙa sui U muhtocand va U ʙa ʙandagonas mehruʙon ast. Va hamcunon ki sumoro az nasli mardumoni digar ʙijofarida ast, agar ʙixohad, sumoro meʙarad va pas az sumo har kiro, ki ʙixohad, conisinaton mesozad

    [134] (Ej musrikon) har ci ʙa sumo va'da dodaand, az azoʙ xohad omad va sumoro rohi gureze nest. Va U qodir ast, ki sumoro az nav ʙozgardonad, (garcande ki xoku ustuxon ham garded)

    [135] Bigu (ej Rasul): «Ej qavmi man, har ci az dastaton ʙarmeojad, ʙikuned, ki man niz mekunam on ciro, ki Parvardigori man ʙar man amr kardaast; ʙa zudi xohed donist, ki vaqti faro rasidani azoʙ pojoni in zindagi ʙa naf'i ki xohad ʙud, Alʙatta sitamkoron rastagor namesavand!»

    [136] Musrikon ʙaroi Alloh az ziroathovu corpojone, ki ofaridaast, hissae muajjan kardand, ki onro ʙaroi mehmonon va miskinon peskas mekardand va hissai digarero az in cizho ʙaroi ʙutonason muajjan kardand. Pas on hissae, ki az oni ʙutonason ʙud, ʙa Alloh namerasid va on hissae, ki az oni Alloh ʙud, ʙa ʙutonason merasid. Ba tarze ʙad dovari mekardand

    [137] (Cunon ki sajtonho ʙaroi musrikon zinnat dodand, ki az ziroat va corpojon nasiʙaero ʙaroi Alloh va ʙaroi sarikonason qaror dihand,) hamcunin (sajtonho) kustani farzandro az tarsi kamʙaƣali dar nazari ʙisjore az musrikon ʙijorostand, to halokason kunand va dar ʙorai dinason ʙa sakku istiʙohason andozand. Pas gumroh va halok gardand. Agar Alloh mexost, cunin namekardand. (Lekin Alloh ʙa donistanas ʙa ʙadii holason va oqiʙatason ʙar gumrohi taqdirason kard. Pas ʙo duruƣe, ki meʙofand), onhoro guzor (ej Rasul)! Ba zudi Alloh ʙajni tu va onho hukm xohad kard

    [138] (Musrikon az rui gumonason) guftand: «Inho corpojonu kistzoroni man'kardasuda hastand. Hec kas cuz on, ki mo ʙixohem, naʙojad az onho ʙixurad». Va corpojone hastand, ki savor sudanason ʙar hama hol harom ast va corpojone hastand, ki nomi Allohro dar vaqti istifodaʙarii onho jod nakunand, ʙa Alloh duruƣ meʙandand va ʙa zudi ʙa cazoi duruƣe, ki meʙastaand, cazojasonro xohad dod

    [139] Va (musrikon) guftand: «On ci dar sikami in corpojon ast, agar zinda tavallud savad ʙaroi mardoni mo halol va ʙaroi zanonamon harom ast». Va agar xudmurda ʙosad, zanu mard dar on sarikand. Alloh ʙa saʙaʙi in guftor cazojason xohad kard. Alʙatta U hakimu donost

    [140] Hamono zijon kardand kasone, ki ʙa ʙeaqli va nodoni farzandoni xudro kustand va on ciro ʙa onho ruzi doda ʙud, harom kardand ʙa saʙaʙi duruƣ ʙastanason ʙa Alloh. Hamono onon gumroh sudaand va rohi hidojatro najoftaand

    [141] Va Ust, ki ʙoƣhoe ofarid gustarda ʙar zamin (misli angur) va niz gajri gustarda (misli xurmo) va daraxti xurmovu kistzor ʙo ta'mhoi gunogun va zajtunu anor monandi jakdigar, dar manzarason va gunogun dar mazzaason. Cun hosil kardand, az onho ʙixured va dar ruzi darav va cam'ovari haqqi (zakoti) onro niz ʙipardozed va isrof makuned. Hamono Alloh isrofkoronro dust nadorad

    [142] Va niz Alloh ta'olo xalq kard corpojone, ki ʙor meʙarand va ʙar onho savor mesaved va ʙarxe ʙa saʙaʙi in ki xurdand ʙaroi savor sudan va ʙaroi ʙorʙardori salohijat nadorand, misli ʙacai suturho va monandi on. Pas harom nasumored az on ci Alloh ʙa sumo onro halol ruzi dodaast, ʙixured va ʙa sajton pajravi makuned, ki hamono sajton dusmani oskori sumost

    [143] Hast cuft corporo Alloh ʙar ʙandagonas ato kardaast; du cuft az gusfand — naru moda va du cuft az ʙuz—naru moda. Bigu ej Rasul ʙaroi musrikon: «Ojo Alloh on du narro harom kardaast agar gujand: Ore. Pas duruƣ guftaand, zero ki onho har jak gusfand va ʙuzi narro harom namesumoridand. Va jo ʙigu ʙarojason on du modaro Alloh harom gardondaast? Agar gujand: Ore. Niz duruƣ guftaand, zero onho har modae, ki az gusfand va ʙuz tavallud mesud harom namesumoridand. Jo ʙarojason ʙigu: on ciro, ki dar sikami modagon ast, Alloh onro harom gardondaast? Pas agar gujand: Ore. Niz duruƣ guftaand, zero onho harom namesumoridand har jak cize dar canin qaror dorad az naru moda. Pas da'vojason ʙotil sud. Agar on ci rost megued, az rui ilm ʙa man xaʙar dihed»

    [144] Va (ʙigu ej Rasul ʙaroi musrikon) cor cufti digar az sutur naru moda va az gov naru moda,: «Ojo on du narro harom kardaast jo on du modaro jo on ciro, ki dar sikami modagon ast az naru moda, pas caro ʙa'zero halol mehisoʙed va ʙa'zero harom? Ojo on hangom, ki Alloh cunin farmon medod, sumo on co hozir ʙuded?» Pas ci kas sitamkortar az on kasest, ki ʙa Alloh duruƣ meʙofad, to az rui ʙexaʙari mardumro az rohi haq ʙozdosta gumroh kunad? Alʙatta Alloh sitamkoronero, ki ʙar Alloh duruƣ meʙofand va mardumro gumroh mekunand, ʙa rohi rost hidojat namekunad

    [145] Bigu ej Rasul: «Dar mijoni on ci ʙar man vahj sudaast, cizero, ki xurdani on harom ʙosad, namejoʙam, cuz xudmurda jo xuni rexta dar vaqti zaʙh, jo gusti xuk, ki hamono palid ast jo hajvone, ki dar kustanas az cihati nofarmoni kardan, ʙe guftani nomi Alloh zaʙhas kunand».Va har, ki darmondavu nocor savad ʙa saʙaʙi gurusnagii saxt, pas ʙixurad az in haromsudaho ƣajri tacovuzkunanda. Hamono Parvardigori tu omurzandavu mehruʙon ast

    [146] Va (ʙa jod or ej Pajomʙar), ki ʙar jahud harom kardem har hajvon va parrandai sohiʙnoxunero va az govu gusfand, carʙui on har duro cuz on ci ʙar pusti onhost jo ʙar carʙi rudai onhost jo ʙa ustuxonason caspida ʙosad. In haromsudahoro ʙar jahudijon az saʙaʙi sitamkorijason cazojason dodem va haroina Mo dar har ci meguem rostgu va rostkor hastem

    [147] (Ej Rasul,) agar turo muxolifonat (az musrikon va jahudijon) duruƣ ʙarorand, ʙarojason ʙigu; «Parvardigori sumo sohiʙi rahmati vase' ast va xasmu azoʙas az gunahgoron ʙozdosta naxohad sud»

    [148] (Musrikon taqdir va qazoi ilohiro ʙahona karda xohand guft): «Agar Alloh mexost, mo va padaronamon musrik namesudem va cizero harom namekardem». Va Alloh ʙar onho rad karda suʙhai ononro ʙajon mekunad: Hamcunin kasone, ki pes az onho ʙudand, pajomʙaronro duruƣ ʙarovardand va xasmu azoʙi Moro casidand. Bigu (ej Rasul): «Agar sumoro donise hast, dar on ci harom sumorided az corpo va kistzor, pas onro ʙaroi mo oskor sozed. Vale sumo dar umuri din tanho az gumoni xes pajravi mekuned va ʙa cuz duruƣ cize namegued

    [149] Bigu (ej Rasul ʙarojason): «Xosi Alloh ast daleli mahkamu raso, agar mexost hamai sumoro ʙa rohi rost hidojat mekard»

    [150] Bigu ej Rasul ʙaroi kasone, ki haloli Allohro harom mekunand va onro ʙa Alloh nisʙat medihand: «Guvohonatonro, ki guvohi medihand, ki Alloh in jo onro harom kardaast az kist va corpo, ʙijovared!» Pas agar guvohi dodand, tu ʙo onon guvohi nadeh va az xostahoi onhoe, ki ojoti Moro duruƣ guftand va ʙa oxirat imon nadorand va kasonero ʙo Parvardigorason ʙaroʙar sarik medorand, pajravi makun

    [151] Bigu (ej Rasul ʙarojason): «Bijoed, to on ciro, ki Parvardigoraton ʙar sumo harom kardaast, ʙarojaton ʙixonam. In ki ʙa Alloh cizero sirk najovared dar iʙodatas! Balki cami'i nav'hoi iʙodatro ʙaroi U sarf namoed, (ʙa monandi duo, tars, umed va ƣajri inho). Va ʙa padaru modar neki kuned! Va az ʙimi kamʙaƣali farzandoni xudro nakused! Mo ʙa sumo va onho ruzi medihem. Va ʙa korhoi zistu ʙehajoiho ci pinhonu ci oskoro nazdik nasaved! Va kasero, ki Alloh kustanasro harom kardaast, ʙa ƣajri xaq makused! Inhost on ci Alloh sumoro ʙa on suporis mekunad, ʙosad, ki ʙa aql darjoʙed

    [152] Va ʙa moli jatim nazdik masaved, magar ʙa nekutarin vache, ki ʙa foidai u ʙosad, to ʙa sinni ʙuluƣ rasad. Va pajmonavu vaznro az rui adl komil kuned! Mo ʙa kase cuz ʙa andozai tavonoias taklif namekunem. Va har goh suxan gued, odilona gued, harcand ʙa zijoni xesovandonaton ʙosad. Va ʙa ahdi Alloh vafo kuned! Inhost on ci Alloh sumoro ʙa on suporis mekunad, ʙosad, ki pand gired

    [153] Va in ast rohi rosti Man. Az on pajravi kuned va ʙa rohhoi gunogun maraved, ki sumoro az rohi Alloh parokanda mesozad. Inhost on ci Alloh sumoro ʙa on suporis mekunad, to parhezgor saved!»

    [154] Sipas (ʙigu ej Rasul ʙaroi musrikon), ki Alloh ta'olo ʙa Muso kitoʙi Tavrotro dod, to ne'matasro ʙar nekukoroni ummati Muso tamom kunad va to ʙajon kunad, ahkomi har cizro az umuri dinason ʙo rohi hidojat va rahmatu mehruʙoni, to ki ʙani Isroil ʙa muloqoti Parvardigori xud imon orand

    [155] In (Qur'on) kitoʙest muʙorak. Onro nozil kardaem (ʙar Pajomʙaramon Muhammad sallallohu alajhi va sallam, ki dar on xajri ʙisjor ast). Pas ʙa on ci ki amr mekunad va az on ci man' mekunad, pajravi kuned va parhezgor ʙosed, ʙosad, ki mavridi rahmat qaror gired

    [156] Furud ovardem Qur'onro to nagued (ej kofironi araʙ), ki tanho ʙar du guruhe (jahudu nasoro), ki pes az mo ʙudand, kitoʙ nozil suda va mo az omuxtani onho ƣofil ʙudaem

    [157] Jo nagued (ej musrikon), ki agar ʙar mo niz kitoʙ nozil mesud, (cunon ki ʙar jahudu nasoro nozil sud), ʙehtar az onon ʙa rohi hidojat meraftem. Hamono ʙar sumo niz az coniʙi Parvardigoraton daleli ravsan va hidojat ʙa sui haq rahmat ʙa ummat faro rasid. Va kist sitamgortar az kase, ki ojoti Allohro duruƣ pindorad va az onho ruj ʙigardonad? Ba zudi kasonero, ki az ojoti Mo ruj megardonand, ʙa saʙaʙi in rujgardoniason az ojoti Mo, dar otasi cahannam ʙa azoʙi ʙad cazo xohem dod

    [158] Ojo onon, ki az haq ruj gardondand va digaronro az haq ʙozdostand, intizori on dorand, ki faristai marg ʙo joronas ʙaroi qaʙzi ruhason nazdason ʙijojand? Jo Parvardigorat ʙaroi cudo kardani ʙajni ʙandagon nekukorro az ʙadkor nazdason ʙijojad? «Jo nisonae az nisonahoi Alloh ʙa nazdik omadani ruzi qijomat ʙar onho zohir savad? Ruze, ki ʙa'ze nisonahoi Alloh oskor savad, imoni kase, ki pes az on imon najovarda jo dar vaqti imon dostanas kori neke ancom nadodaast, ʙaroi u foidae naxohad dost. Bigu (ej Rasul ʙarojason): «Muntazir ʙosed, hamono mo niz muntazirem, on ruzro, to ʙidoned, ki kadomi jake az mo ʙa osois sazovortar ast»

    [159] Hamono kasone, ki parokanda kardand dini xudro va guruh guruh cudo sudand, ʙe gumon tu (ej Rasul) az onon dur hasti. Hamono hukmi onho ʙa sui Alloh ast va ononro ʙa korhoe, ki mekardand, ogoh mesozad va kasonero, ki az onho tavʙa kardand va nekukori kardand, podos medihad va kasone, ki ʙadkori kardaand, azoʙason medihad

    [160] Har kas kori neke ancom dihad, dah ʙaroʙar ʙa u podos dihand va har ki kori ʙade ancom dihad, tanho monandi on cazo ʙinad, to sitame ʙar onho miqdori zarrae narafta ʙosad

    [161] Bigu (ej Rasul ʙaroi inho musrikon): «Alʙatta Parvardigori man maro ʙa rohi rost hidojat kardaast, ʙa dini hamesa ustuvor va on islom ast, dini tavhid, dini hanifi Iʙrohim. Va Iʙrohim (alajhissalom) az musrikon naʙud»

    [162] Bigu (ej Rasul ʙaroi inho musrikon): «Hamono namozi man va qurʙonii man va zindagii man va margi man ʙaroi Alloh ast, ki Parvardigori cahonijon ast

    [163] Uro sarike nest dar iʙodatas va ofarinisas va dar nom va sifathojas. Ba man cunin amr sudast, ki xolis Parvardigoramro parastis kunam va man az naxustin musalmon dar mijoni in ummat hastam

    [164] Bigu (ej Rasul): «Ojo cuz Alloh Parvardigore cujam?» U Parvardigori har cizest va har kas tanho cazoi kori xudro meʙinad. Va kase ʙori gunohi digarero ʙar dus namekasad. Sipas ʙozgasti hamai sumo ʙa nazdi Parvardigoraton ast va U sumoro ʙa on cizhoe, ki dar on az umuri din ixtilof mevarzided, ogoh mekunad

    [165] Ust Allohe, ki sumoro xalifagoni zamin kard va ʙa'zero ʙar ʙa'zi digar ʙa daracaho ʙartari dod, to sumoro dar cize, ki dodaast, ʙijozmojad. Alʙatta Parvardigorat kasero, ki az U nofarmoni kunad, zud cazo medihad va alʙatta U ʙaxsandavu mehruʙon ast, ʙa kase ki ʙa Vaj imon ʙijovarad va amali soleh ancom dihad va az gunohi kaʙira tavʙa kunad

    Surah 7
    Аъроф

    [1] Alif, lom, mim, sod

    [2] Qur'on kitoʙest, ki ʙar tu ej Pajomʙar nozil suda, dar dili tu az on suʙhae naʙosad. On az tarafi Alloh furud ovarda sudaast, to ʙa on ʙim kuni kofironro az azoʙi Alloh va mu'minonro pandu andarze ʙosad

    [3] Pajravi kuned ej mardum kitoʙero, ki nozil sud ʙa sui sumo az coniʙi Parvardigoraton va ƣajri U dustonero (ja'ne pesvojonatonro monandi sajtonho va rahʙoniho) pajravi makuned! Hamono sumo kame pandu nasihatro mepazired

    [4] ci ʙaso dehaho, ki mardumasro ʙa saʙaʙi ito'at nakardanason amri Moro ʙa halokat rasonidaem va azoʙi mo hangomi saʙ jo on goh, ki ʙa xoʙi nisfiruzi furu rafta ʙudand, ʙa onon darrasid. (Alloh in du vaqtro maxsus zikr namudaast, zero in du vaqt; vaqti oromis va istirohatand. Pas omadani azoʙ dar in vaqtho ʙadtar va saxttar ast)

    [5] Cun azoʙi Mo ʙa onon darrasid, suxanason cuz in naʙud, ki guftand: «Hamono mo sitamkor ʙudem. (ja'ne ʙa gunohojason iqror sudand)!»

    [6] Alʙatta, xohem pursid az mardume, ki ʙarojason pajomʙarone firistoda suda va niz az pajomʙarone, ki firistoda sudaand

    [7] Alʙatta hamai on amalhoe, ki dar dunjo guftaand va kardaand az rui ilmu donis ʙar onho ʙajon xohem kard, zero Mo hargiz az onon va ahvolason ƣoiʙ naʙudaem

    [8] Dar on ruzi qijomat dar tarozu ʙarkasidani amalhoi ʙandagon haq xohad ʙud. Onhoe, ki tarozuhoi a'moli nekason vaznin ast, rastagoronand (nacot joftagonand)

    [9] Onon, ki ʙa saʙaʙi ʙadihojason tarozui a'molason saʙuk gastaast, kasone hastand, ki ʙa ojoti Mo imon najovarda ʙudand va az in ru, ʙa xud zijon rasonidaand

    [10] Hamono -ej mardum- dar zamin cojgohaton dodem va rohhoi ma'isatatonro dar on muqarrar namudem. Va ci andak sukr mekuned

    [11] Va hamono sumoro (ja'ne padari sumo Odam alajhissalomro) ʙijofaridaem va uro ʙehtarin surat ʙaxsidem on goh ʙa faristagon guftem: «Odamro sacda kuned». Hama sacda kardand, cuz Iʙlis va (Iʙlis az rui takaʙʙur) az sacdakunandagon naʙud

    [12] (Alloh ʙa Iʙlis) guft: «Vaqte turo ʙa sacda farmon dodam, ci ciz turo az on ʙozdost?» Iʙlis guft: «Man az u ʙehtaram, maro az otas ofaridai va uro az gil». (Iʙlis ʙar in ʙovar ʙud, ki unsuri otas az unsuri gil ʙehtar ast)

    [13] (Alloh ʙa Iʙlis) guft: «Pas furud rav az cannat, zero loiq nest turo, ki dar on sarkasi kuni, pas ʙerun sav az cannat. Hamono tu ej Iʙlis az xoru zor sudagoni

    [14] (Iʙlis) guft: «Maro to ruzi qijomat, ki zinda mesavand, muhlat deh»

    [15] (Alloh) guft: «Hamono tu to damidani suri avval az muhlatjoftagoni»

    [16] (Iʙlis) guft: «Ba saʙaʙi on, ki gumroh kardi maro, alʙatta ʙinisinam, to ʙozdoram farzandoni Odamro az rohi rosti Tu

    [17] Pas alʙatta ʙijojam ʙa sujason az pes to dar dilason ʙa ruzi oxirat sakro doxil kunam va az pust muhaʙʙati dunjoro dar dilason co kunam va az coniʙi rost dar dinason suʙha andozam va az cap ʙar gunoh calʙmandason kunam va najoʙi ʙisjorii ononro sukrguzor

    [18] (Alloh ʙa Iʙlis) guft: «Az in co (cannat) ʙerun sav, mazammatsudavu rondasuda! Har, ki pajravi kunad turo az farzandoni Odam, alʙatta pur kunam duzaxro az hamai sumojon

    [19] Ej Odam, tu va hamsarat (Havvo) dar ʙihist makon gired. Pas az har co, ki xohed, ʙixured az mevahoi cannat, vale ʙa in daraxt nazdik masaved, ki dar surati nazdik sudan, az sitamgoron xohed sud

    [20] Pas sajton on duro (Odam va Havvoro) vasvasa kard, to sarmgohasonro, ki pusida ʙudand, dar nazarason oskor kunad. Va on duro fireʙ doda guft: «Parvardigoraton sumoro az in daraxt man' kard, to maʙodo du faristae mesaved jo ki covidona dar cannat memoned

    [21] Va (Iʙlis) ʙarojason savgand xurd, ki nasihatgaru xajrxohi sumojam

    [22] Va on du (Odam va Havvo)- ro fireʙ dod va ʙa pasti afkand. Cun az on mevai daraxt xurdand, sarmgohhojason oskor sud, sarm dostand va ʙargero ʙoloi ʙarge ʙar tani xud mecaspondand to avrati xudro ʙipusonand az ʙarghoi ʙihist. Parvardigorason nido dod: «Ojo sumoro az xurdani on daraxt man' nakarda ʙudam va nagufta ʙudam, ki sajton oskoro dusmani sumost?»

    [23] Guftand (Odam va Havvo): «Ej Parvardigori mo, ʙa xud sitam kardem ʙa xurdani mevai on daraxt va agar moro najomurzi va ʙar mo mehruʙoni nakuni, alʙatta az zijondidagon xohem ʙud»

    [24] Alloh (ʙa Odamu Havvo va Iʙlis) guft: «Furud oed az osmon, ʙarxe dusmani ʙarxe digar va to dami marg zamin qarorgoh va coi tamattuʹi (ʙahraʙardorii) sumo xohad ʙud»

    [25] Alloh (ʙa Odam va Havvo) guft: «Dar on co zindagi xohed kard va dar on co xohed murd va az on ʙerun ovarda saved dar ruzi qijomat»

    [26] Ej farzandoni Odam, hamono ʙaroi sumo liʙose firistodem, to sarmgohatonro ʙipusad va in liʙos zaruri ast va niz liʙosi zinnatro, ki in liʙosi kamoli ne'mat ast. Va liʙosi parhezgori, ki in ʙa co ovardani amrhoi Alloh va dur ʙudan az man'kardahoi Ust va on ʙehtarin liʙos ast ʙaroi mu'min. Va in jake az ojoti Alloh ast, ʙosad, ki pand girand

    [27] Ej farzandoni Odam, sajton sumoro nafireʙad, hamcunon ki padaru modaratonro (Odam va Havvoro) az ʙihist ʙerun rond, liʙos az tanason ʙerun kard, to sarmgohasonro ʙa onho ʙinamojonad. Hamono sajton va hampesagonas az coe, ki onhoro nameʙined, sumoro meʙinand. Hamono Mo sajtonhoro dustoni kasone qaror dodem, ki ʙa jagonagii Alloh imon nameovarand

    [28] Cun kuffor kori ziste kunand, gujand: «Padaroni xudro niz cunin joftaem va Alloh moro ʙa on farmon dodaast». Bigu (ej Pajomʙar): «Alloh ʙa zistkori farmon namedihad. Caro ʙa Alloh nisʙat medihed, on cizhoero, ki namedoned?»

    [29] Bigu ej Pajomʙar: «Parvardigori man ʙa adl farmon dodaast va ʙa hangomi har namoz ruj ʙa coniʙi U dored va Uro ʙo imoni xolis ʙiparasted. Va hamcunon ki sumoro ofaridaast (avvalin ʙor), ʙori digar ʙa sui U ʙozmegarded

    [30] Guruhero hidojat kard ʙa rohi rost va guruhe soʙit sud ʙarojason on gumrohivu toriki. Hamono onho sajtonhoro ʙa coi Alloh dust girifta va ononro ito'at kardand va mepindorand, ki hidojat joftaand»

    [31] Ej farzandoni Odam, dar vaqti har namoz liʙosi xud ʙipused va xudro zinnat dihed. Va niz ʙixuredu ʙijosomed az on cizhoi poke, ki Alloh ʙa sumo dodaast, vale isrof makuned, ki hamono Alloh isrofkoronro dust namedorad

    [32] Bigu (ej Pajomʙar ʙaroi musrikoni cohil): «Ci kase liʙoshoero, ki Alloh ʙaroi ʙandagonas padid ovarda va xurdanihoi xusta'mro harom kardaast?» Bigu (ej Pajomʙar ʙaroi inho musrikon): «In cizho dar in dunjo ʙaroi kasonest, ki imon ovardaand (ja'ne loiqi musalmonon ast, agarci digaron ham istifoda ʙarand) va dar ruzi qijomat niz xosi mu'minon ʙosand». Hamcunon ojoti Allohro ʙaroi donojon ʙa tafsil ʙajon mekunem

    [33] Bigu (ej Pajomʙar ʙaroi inho musrikon): «Hamono Parvardigori man, zistkorihoro (gunohoni kaʙiraro), ci oskor ʙosand ʙo ʙadan va ci pinhon dar dil az kiʙru xudnamoi va niz zulmu az had guzaronii nohaqro harom kardaast va niz harom kardaast, cizero sariki Alloh sozed, ki hec dalele ʙar sarik ovardani on nozil nasudaast jo dar ʙorai Alloh (dar nomho va sifathojas) cizhoe ʙigued, ki namedoned

    [34] Har ummatero az musrikone ki pajomʙari Allohro duruƣ ʙarovardand vaqti muajjanest, ki omadani azoʙi Alloh ʙarojason hal mesavad. Cun acalason ʙirasad, jak soat pesu pas nasavand»

    [35] Ej farzandoni Odam, har goh pajomʙarone az xudi sumo ʙijojand va ojoti Maro ʙar sumo ʙixonand, kasone, ki parhezgori kunand va nekukori namojand, tarse ʙar onho nest dar ruzi qijomat va niz ƣamgin namesavand ʙaroi cizhoi dunjo

    [36] Va onho, ki ojoti Moro ʙa duruƣ nisʙat doda va sarkasivu nofarmoni kardand, ahli cahannamand va covidona dar on xohand ʙud

    [37] Kist sitamkortar az on, ki ʙa Alloh duruƣ ʙandad jo ojoti Uro duruƣ pindorad? Nasiʙe, ki az azoʙ ʙarojason muqarrar suda, (dar Lavhulmahfuz) ʙa onho xohad rasid. On goh ki firistodagoni Mo (qaʙzkunandagoni arvoh) ʙijojand, to conasonro ʙigirand mepursand: «On cizhoe, ki ʙa coi Alloh parastis mekarded, aknun kucojand?» Gujand: «Gum sudand va az dasti mo raftand!» Va dar in hol ʙa zijoni xud sahodat dihand, ki kofir ʙudaand

    [38] Gujad (Alloh ʙa musrikon): «hamrohi ummathoe, ki pes az sumo ʙudaand, az cinnu ins dar otas doxil saved. Har ummate, ki ʙa otas doxil savad, ummati hammonandi xudro la'nat kunad. To cun hamagi dar on co gird ojand, guruhhoe, ki pajrav ʙudaand, dar ʙorai guruhhoe, ki pesvo ʙudaand, gujand: «Parvardigoro, inho moro dar dunjo gumroh kardand, ducandon dar otas azoʙason kun». Gujad (Alloh): «Azoʙi hama ducandon ast, vale sumo namedoned!»

    [39] Pesvojon ʙa pajravon gujand: «Sumoro ʙar mo hec ʙartari nest, (Alloh gujad ʙa hamaason) inak, ʙa cazoi korhoe, ki karda ʙuded, azoʙro ʙicased!»

    [40] Hamono darhoi osmon ʙar rui kasone, ki ojoti Moro duruƣ sumoridaand va az onho sarkasi kardaand, hargiz kusoda naxohad sud va ʙa ʙihist doxil naxohand sud, to on goh, ki sutur az suroxi suzan ʙigzarad. Va mucrimonro incunin cazo medihem

    [41] Bistare az otasi cahannam dar zer va pusise az otasi cahannam ʙar ruj dorand. Va sitamkoronro incunin cazo medihem

    [42] Ba hec kas cuz andozai tavonu toqatas taklif (vazifador) namekunem. Onon, ki imon ovardaand va korhoi neku kardaand, ahli ʙihistand va dar on co covidonand

    [43] Va har guna kinaero az dilason ʙarmekanem. Cujʙorho dar zeri pojason corist. Gujand: «Sipos Allohro, ki moro ʙa in rohi rost rahʙari karda va agar moro rahʙari nakarda ʙud, rohi xes namejoftem. Rasuloni Parvardigori mo ʙa dini haq omadand. Va on goh ʙihistijonro nido dihand, ki ʙa podosi korhoe, ki mekarded, in ʙihistro ʙa sumo dodaand!»

    [44] Bihistijon duzaxijonro ovoz dihand, ki mo ʙa haqiqat joftem on savoʙi amalhoe, ki Parvardigoramon ʙa mo va'da doda ʙud, ojo sumo niz ʙa haqiqat joftaed on iqoʙi amalhoe, ki Parvardigoraton va'da doda ʙud? Gujand: «Ore». On goh nidodihandae dar mijonason sado dihad, ki la'nati Alloh ʙar kofiron ʙod

    [45] On kofiron xud va digaronro az rohi Alloh ʙoz medorand va onro kacravi mepindorand (ja'ne, mexostand, ki ʙo suʙhaho rohi haqro ʙotil sozand) va ʙa qijomat imon nadorand

    [46] Va mijoni ʙihistijon va duzaxijon devorest (on A'rof ast) va ʙar A'rof mardone hastand, ki har jak az ahli ʙihist va duzaxro ʙa simojason mesinosand va axli ʙihistro ovoz medihand, ki salom ʙar sumo ʙod. Inho harcand umedi ʙihist dorand, vale hanuz ʙa on doxil nasudaand

    [47] Cun a'rofijon casm ʙa coniʙi duzaxijon gardonand, gujand: «Ej Parvardigori mo, moro dar sumori sitamkoron qaror madeh!»

    [48] Sokinoni A'rof pesvojoni kufforro, ki az simojason mesinosand, ovoz dihand va gujand: «On mol, ki dar dunjo gird ovarda ʙuded va on hama sarkasi, ki dosted, sumoro foidae naʙaxsid

    [49] Alloh ʙa mutakaʙʙironi sarkasi ahli duzax mefarmojad: Ojo inho, (kamʙaƣaloni axli A'rof) nestand, ki dar haqqason savgand jod karded, ki rahmati Alloh nasiʙason namesavad? Ba durusti, az gunohonason darguzastam va ʙa fazlu rahmatam onhoro nasiʙador kardam. Daroed ej ahli A'rof ʙa ʙihist hec tarse nest ʙar sumo, ki ʙa'd az in ʙa azoʙ giriftor saved va na ƣamgin mesaved az on ci ki dar dunjo az sumo favt sud!»

    [50] Duzaxijon ʙihistijonro nido kunand, ki andake oʙ jo az cizhoe, ki Alloh ʙa sumo arzoni kardaast, ʙar mo furu rezed! Gujand: «hamono Alloh onhoro ʙar kofiron harom kardaast

    [51] Imruz ononro, ki dinasonro ʙozicavu suxi va masxara pindostand va zindagii dunjo fireʙason doda ʙud, faromus mekunem onhoro dar ruzi qijomat, hamcunon ki onho amal kardan ʙaroi in ruzro tark karda ʙudand va ojoti Moro ʙovar namekardand

    [52] Hamono ʙaroi kofiron kitoʙi Qur'on ovardem, ki dar on har cizero az rui donis ʙa tafsil ʙajon kardaem va rahmat ast ʙaroi qavme, ki imon meorand va amal ʙa sariati U mekunand

    [53] Ojo kofiron cuz daleli sidqi in va'daro (ja'ne, va'dahoe, ki dar Qur'on doda suda ʙudand), intizori dorand? Ruze, ki daleli sidqas padidor savad, kofirone, ki on ruzro az jod ʙurda ʙudand, megujand: « Hamono pajomʙaroni Parvardigori mo ʙa haq omadand. Pas ojo safo'atkunandagone hastand, ki moro safo'at kunand? Jo ʙozgardonida savem ʙa sui dunjo, pas amal kunem ƣajri on ci mekardem?» Hamono ʙa xud zijon rasondand va on ʙutonro, ki ʙa duruƣ soxta ʙudand, inak az dast dodaand

    [54] Hamono Parvardigori sumo Alloh ast, ki osmonhovu zaminro dar sas ruz ofarid. Sipas ʙar Ars mustavi sud. Saʙro ʙa ruz mepusonad va saʙ sitoʙon ʙa dunʙoli ruz dar harakat ast. Va oftoʙu moh va sitoragon musaxxari (romsudai) farmoni U hastand. Inho az nisonahoi ʙuzurgi Allohand. Ogoh ʙosed, ki Urost ofarinisu farmonravoi. Alloh, on Parvardigori cahonijon, ʙisjor ʙuzurg ast va az ajʙu nuqson pok ast

    [55] (Ej mu'minon) ʙipursed Parvardigoratonro ʙo zorivu iltico va pinhonu pusida, to ki du'ojaton az rijo dur ʙosad. Hamono Alloh dust nadorad az had guzarandagonro. (Buzurgtarin az had guzarandagon, onhoeand, ki dar vaqti du'o kardan ʙo Alloh sarik meorand. Ba monandi talaʙ kardan az murdaho va ƣajra)

    [56] Va fasod (ja'ne gunoh) nakuned dar rui zamin ʙa'di isloh kardani Alloh ta'olo zaminro ʙo firistodani pajomʙaron (alajhimussallom). Va Allohro az tarsi azoʙas va umed ʙa rahmatas parastis kuned! Hamono rahmati Alloh ʙa nekukoron nazdik ast

    [57] Va Ust, ki pesopesi rahmati xud ʙodhoro ʙa ʙasorat mefiristad. Cun ʙodho aʙrhoi garonʙorro ʙardorand, Mo on aʙrro ʙa sarzaminhoi murda (az ʙeoʙi) ravon sozem va az on ʙoron mefiristem va ʙo ʙoron har guna mevahoero merujonem. Cunon ki zamini murdaro ʙo oʙi ʙoron zinda megardonem, murdagonro niz incunin zinda megardonem, sojad pand gired

    [58] Va cun ʙoron ʙar sarzamini xuʙ furud ojad, gijohi on ʙa farmoni Parvardigoras ʙa osoni merujad. Va incunin mu'min, ki ʙa u ojoti Alloh nozil savad, az on ʙahramand mesavad va hajoti xus ʙa u samara medihad. Va dar zamini ʙad cuz andak gijohi ʙefoidae padid nameojad. Va incunin kofir, az sunidani ojoti Alloh foida nameʙinad. Ojoti Allohro ʙaroi mardume, ki sipos megujand, incunin gunogun ʙajon mekunem

    [59] Hamono firistodem Nuh (alajhissalom)-ro ʙa sui qavmas . Pas Nuh guft: Ej qavmi man, iʙodat kuned Allohero, ki nest sumoro hec ma'ʙude cuz U. Hamono man metarsam az azoʙu uquʙati ruzi ʙuzurg (qijomat), ki ʙar sumo ojad

    [60] Buzurgoni qavmas guftand: «Hamono turo -ej Nuh- oskoro dar gumrohi meʙinem»

    [61] (Nuh alajhissalom) guft: «Ej qavmi man, man gumroh nestam va lekin man pajomʙare hastam az coniʙi Parvardigori cahonijon

    [62] Pajomhoi Parvardigoramro ʙa sumo merasonam va sumoro pand mediham va az Alloh sari'atero medonam, ki sumo onro namedoned

    [63] Ojo inkor varzided va taaccuʙ karded az on ki omad sumoro pandu nasihate az coniʙi Parvardigoraton. Furud omad in pandi Alloh ʙa zaʙoni marde az cinsi xudaton, to ʙim kunad sumoro az azoʙi Alloh va to parhezgori kuned, to ki rahmatu mehruʙoni karda savad ʙar sumo

    [64] Pas duruƣgu pindostand Nuhro va Mo, u va kasonero, ki ʙo u dar kisti ʙudand, nacot dodem va ononro, ki ojoti Moro duruƣ mepindostand, ƣarq kardem, ki hamono mardumi noʙino ʙudand (ja'ne, haqro namedidand)

    [65] Va ʙar qavmi Od ʙarodarason Hud (alajhissalom)-ro firistodem. Hangome, ki ʙuthoro parastidand ʙarojason guft: «Ej qavmi man, Allohro ʙiparasted, ki sumoro cuz U ma'ʙudi ʙarhaqqe nest va caro az azoʙ va ƣazaʙi U nametarsed?»

    [66] Buzurgoni qavmi u, ki kofir suda ʙudand, guftand ej Hud: «Hamono meʙinem, ki ʙa ʙexiradi giriftor sudai va pindorem, ki az duruggujon ʙosi»

    [67] Hud (alajhissalom) guft: «Ej qavmi man, dar man nisonae az ʙexiradi nest, man pajomʙari Parvardigori cahonijonam

    [68] Pajomhoi Parvardigoramro ʙa sumo merasonam va man xajrxohu aminam ʙaroi sumo

    [69] Ojo az in, ki ʙar marde az xudaton az coniʙi Parvardigoraton vahj nozil sudaast, to sumoro ʙitarsonad, ta'accuʙ mekuned? Ba jod ored (ne'mati Allohro) on zamonro, ki sumoro conisini qavmi Nuh soxt va ʙa cismi sumo quvvat dod. Pas ne'mathoi Allohro ʙa jod ovared, ʙosad, ki rastagor garded!»

    [70] Qavmi Od ʙa Hud (alajhissalom) guftand: «Ojo nazdi mo omadai, to tanho Allohro ʙiparastem va on ciro, ki padaronamon meparastidand az ʙutho, raho kunem? Agar rost megui, on ciro, ki ʙa mo va'da medihi (ja'ne azoʙro), ʙijovar!»

    [71] (Hud alajhissalom) guft: «Azoʙu xasmi Parvardigoraton hatman ʙar sumo nozil xohad sud. Ojo dar ʙorai in ʙuthoe, ki xud va padaronaton ʙa in nomho guzostaed va Alloh hec dalele ʙar onho nozil nasoxtaast, ʙo man sitezavu munoqisa mekuned? Pas intizor ʙosed azoʙi Allohro, hamono man ham ʙo sumo muntazir hastam»

    [72] Pas (Hud alajhissalomro) va hamrohonasro ʙa fazlu rahmati xes nacot dodem va kasonero, ki ojoti Moro duruƣ pindostand va imon najovarda ʙudand, az resa ʙarkandem

    [73] Bar qavmi Samud ʙarodarason Soleh (alajhissalom)-ro firistodem. Guft: «Ej qavmi man, Allohro ʙiparasted, sumoro cuz U hec ma'ʙudi ʙarhaq nest. Az coniʙi Alloh ʙaroi sumo nisonae oskor omad. In modasuturi Alloh ʙarojaton nisonaest. Rahojas kuned, to dar zamini Alloh ʙicarad va hec oseʙe ʙa u narasoned, ki azoʙe dardovar sumoro faro xohad girift

    [74] Ba jod ored on zamonro, ki sumoro pas az qavmi Od conisinon qaror dod va sumoro dar in zamin coj dod, to ʙar rui zamini hamvoras qasrho ʙarafrozed va kuhhojasro tarosida xonahoe ʙisozed. Ne'mathoi Allohro jod kuned va dar zamin taʙahkorivu fasod makuned!»

    [75] Buzurgoni qavmas, ki gardankasi mekardand, ʙa ʙecoragoni qavm, ki imon ovarda ʙudand, guftand: «Ojo medoned, ki Soleh az coniʙi Parvardigoras omadaast?» Guftand: «Mo ʙa on saria'te, ki ʙar u firistoda sudaast, imon dorem!»

    [76] Gardankason guftand: «Mo ʙa kase, ki sumo imon ovardaed, imon nameovarem»

    [77] Pas modasuturro kustand va az farmoni Parvardigorason sarkasi kardand va guftand: «Ej Soleh, agar pajomʙar hasti, on ciro ʙa mo va'da medihi az azoʙ, ʙijovar!»

    [78] Pas larzisi saxtu (ja'ne, ovozi) dahsatovare ononro furu girift va dar xonahoi xud ʙa zonu aftoda, pas halok sudand va hec kase az onho ʙoqi namond

    [79] Soleh (alajhissalom) az onon ruj ʙargardonid va guft: «Ej qavmi man, risolati Parvardigoramro ʙa sumo rasonidam va ʙaroi sumo nekui xostam, vale sumo nekxohonro dust nadored!»

    [80] Va Lut (alajhissalomro) firistodem. On goh ʙa qavmi xud guft: «Caro kori ʙade mekuned, ki hec kas az mardumi cahon pes az sumo nakardaast

    [81] Sumo ʙa coi zanon ʙo mardon sahvat meroned. Sumo mardumi tacovuzkor hasted»

    [82] Cavoʙi qavmi u cuz in naʙud, ki guftand: «Onhoro az dehai xud ʙironed, ki onon mardume hastand, ki az kori mo ʙezori mecujand»! (ja'ne, ʙo mardon cimo' namekunand)

    [83] Lut va xonadonasro az azoʙi xud nacot dodem, cuz zanas, ki kofira ʙud, ki ʙo digaron dar sahr mond

    [84] Bar onho ʙorone az sang ʙoronidem, ʙingar -ej Pajomʙar-, ki oqiʙati gunahkoronu sitamkoron ci guna ʙud

    [85] Va ʙar mardumi Madjan ʙarodarason Su'ajʙ (alajhissalom)-ro firistodem. Guft: «Ej qavmi man, Allohro ʙiparasted, sumoro ma'ʙude cuz U nest. Az coniʙi Parvardigoraton nisonae ravsan omadaast. Pajmonavu tarozuro purra ado kuned va ʙa mardum kam mafurused va az on pas, ki zamin ʙa saloh omadaast, (az ovardani pajomʙaron dini haqro) dar on fasod makuned, ki agar imon ovardaed, in ʙarojaton dar dunjovu oxirat ʙehtar ast

    [86] Va ʙar sari rohho manisined, to kasonero, ki ʙa Alloh imon ovardaand ʙo azoʙu sikancaho ʙitarsoned va az rohi Alloh ʙozdored va ʙa kacravi vodored. Va jod ored on goh, ki andak (kamquvvat) ʙuded, Alloh ʙar sumori sumo afzud va sumo doroi quvvat va aziz gasted. Va ʙingared, ki oqiʙati fasodkoron ci guna ʙudaast

    [87] Agar guruhe az sumo ʙa on ci man az coniʙi Alloh ʙa on firistoda sudaam, imon ovardaand va guruhe hanuz imon naovardaand, saʙr kuned, to Alloh mijoni mo hukm kunad, ki U ʙehtarini hukmkunandagon ast!»

    [88] Asrofzodagoni qavmas, ki sarkasi pesa karda ʙudand, guftand: «Ej Su'ajʙ, tu va kasonero, ki ʙa tu imon ovardaand, az sahri xes meronem, magar on ki ʙa dini mo ʙozgarded». Su'ajʙ (alajhissalom) guft: «Ojo ʙozgardem ʙa dini kufr, agarci az on nafrat dosta ʙosem

    [89] Pas az on ki Alloh moro az dini sumo nacot dodaast, agar ʙa on ʙozgardem, ʙar Alloh duruƣ ʙasta ʙosem va mo digar ʙor ʙa on din ʙoznamegardem, magar on ki Alloh, Parvardigori mo xosta ʙosad. Zero ilmi Parvardigori mo ʙar hama ciz ihota dorad. Mo ʙar Alloh tavakkal mekunem. Ej Parvardigori mo, mijoni movu qavmi mo ʙa haq hukm kun, ki Tu ʙehtarini hukmkunandagon hasti!»

    [90] Asrofzodagoni qavmas, ki kofir ʙudand, guftand: «Agar az Su'ajʙ pajravi kuned, saxt zijon kardaed»

    [91] Pas larzisi saxtu dahsatnoke ononro furu girift va dar xonahoi xud ʙa zonu aftoda, pas halok sudand

    [92] Onon, ki Su'ajʙro ʙa duruƣgui nisʙat dodand, gujo, ki hargiz dar on dijor naʙudaand . Onon, ki Su'ajʙro ʙa duruƣgui nisʙat dodand, xud zijon kardand

    [93] Pas az onho ruj gardonid (Su'ajʙ) va guft: «Ej qavmi man, har oina pajomhoi Parvardigoramro ʙa sumo rasonidam va pandaton dodam. Ci guna ʙar mardumi kofir anduhgin savam?»

    [94] Va Mo dar hec dehae pajomʙarero nafiristodem, magar on ki ahli onro ʙa saxtiju ranc giriftor kardem, to ʙuvad, ki tavʙavu zori kunand

    [95] Boz dodem ʙa onho ʙa coi ʙalovu ranc, xuʙivu rohatro (dunjovu sarvat va xotircam'iro), to sumorason afzun suda molhojason zijod sud, guftand: «haroina rasida ʙud padaroni moro saxtivu rohat va in odati zamona ast, ki gohe saxti va gohe rohat meʙosad. Pas giriftem ononro ʙa azoʙi nogahon va onon xaʙar nadostand

    [96] Va agar mardumi dehaho imon ovarda va parhezgori mekardand, ʙarakoti osmonu zaminro ʙa rujason mekusodem. Vale pajomʙaronro ʙa duruƣgui nisʙat dodand. Mo niz ʙa cazoi kirdorason azoʙason kardem

    [97] Ojo mardumoni in dehaho emin sudand az in ki azoʙi Mo hangomi saʙ xoʙ raftan, pesi onho ʙijojad

    [98] Va ojo mardumoni in dehaho emin sudaand, az in ki azoʙi Mo costgohon ʙa suroƣi onho ʙijojad, dar hole ki onho ʙozi mekunand

    [99] Ojo, mardumi deha, ki kufr varzidand, az azoʙi Alloh dar amonand? Alloh avval muhlatason dihad ʙa'd az on ʙa haloki giriftorason kunad. Az tadʙiri Alloh cuz zijonkoron emin namesavand

    [100] Ojo ʙaroi onon, ki ʙa'd az haloki sokinoni zamin vorisi on mesavand, ravsan nasud, ki agar mexostem, onhoro ʙa saʙaʙi gunohonason ʙa uquʙatu azoʙ merasonidem va ʙar dilhojason muhr menihem, to sunidan natavonand

    [101] Inho sahrhoe hastand, ki mo az qavmi Nuh, Hud, Soleh, Lut va Su'ajʙ axʙorasonro ʙar tu, (ej Rasul) hikojat mekunem. Pajomʙaronason ʙo dalelhoi ravsan omadand. Va ʙa on cizho, ki az on pes duruƣ xonda ʙudand, ʙa saʙaʙi sarkasiason va tasdiq nakardanason haqro imon najovardand. Va Alloh ʙar dilhoi kofiron incunin muhr menihad! In cazo va azoʙest az coniʙi Alloh. Va Alloh ʙar onho sitam nakardaast, ʙalki onon xud ʙar xestan sitam kardand

    [102] Dar ʙisjorii ummathoe ki pajomʙarone ʙa sui onho firistoda sud, vafodori ʙa ahd najoftem, ʙalki ʙestarinasonro nofarmon va fosiq joftem (ja'ne az itoati Alloh ʙerun rafta ʙo havovu havasi xud pajravi namudand)

    [103] Ba'd az onho Musoro ʙo nisona va mu'cizahojamon ʙar Fir'avni sarkas va qavmas firistodem. Pas kofir sudand va taslim ʙa nisona va mu'cizahoi mo nasudand. Inak, ʙingar, ki oqiʙati fasodkoron ci guna ʙudaast

    [104] Cun Muso ʙa nazdi Fir'avn omad, uro da'vat karda guft: «Ej Fir'avn, man pajomʙare az coniʙi Parvardigori olamijonam, ki U ofaridagor, muraʙʙi va podsohi hama ciz ast va maro ʙa sui tu firistod

    [105] Soista ast, ki dar ʙorai Alloh cuz ʙa rosti suxan nagujam. Man ʙaroi tasdiq kardani pajomʙarii xud hamroh ʙo mu'cizae az coniʙi Parvardigoraton omadaam. Bani Isroilro ozod kun va ʙo man ʙifirist, to ʙa zamini muqaddas ʙozgardand va Allohro parastis kunand»

    [106] Fir'avn guft: «Agar rost megui va mu'cizae ʙa hamroh dori, onro ʙijovar, ki tu firistodai Parvardigori olamijon hasti»

    [107] Pas Muso asojasro ʙa zamin andoxt, nogahon on aƶdahoi voqei sud

    [108] Va dastasro ʙerun ovard, dar nazari onon, ki medidand safedu duraxson ʙud

    [109] Pesvojoni qavmi Fir'avn guftand: «In saxs codugari dono ast

    [110] mexohad hamai sumoro az sarzaminaton (az Misr) ʙerun kunad. (Fir'avn guft): Ej qavm ci mefarmoed?»

    [111] Guftand: «U va ʙarodarasro nigah dor va ʙa onon muxlat ʙideh va kasonero ʙa sahrho ʙifirist to hamaro cam' kunand

    [112] to hamai codugaroni donoro nazdi tu ʙijovarand»

    [113] Codugaron nazdi Fir'avn omadandu guftand: «Agar piruz savem, moro mukofote hast?»

    [114] Guft: «Ore va sumo az nazdikonam xohed ʙud»

    [115] Codugaron guftand: «Ej Muso, jo tu on ciro hamrohi xud dori ʙijandoz jo mo ʙijandozem?»

    [116] Muso (alajhissalom) guft: «Sumo ʙijandozed». Cun resmon va asohojasonro andoxtand nogoh ʙar asari codujason resmonho ʙa morho taʙdil sudand, ki roh meraftand, casmoni mardumro codu kardand va onhoro tarsonidand va codue azim ovardand

    [117] Va ʙa Muso vahj kardem, ki asoi xudro ʙijafkan. Ba nogah didand, furu meʙarad on morhoero, ki ʙa duruƣ soxta ʙudand va ʙa on mardumro fireʙ medodand

    [118] Pas haq ʙa suʙut rasid va zohir sud, korhoi codugaron ʙotil gardid

    [119] Dar hamon co maƣluʙ sudand va xoru zor ʙozgastand. (Pas onon donistand in nisona va mu'cizai ʙuzurg az nisonahoi Alloh ast, ki onro cuz ʙa pajomʙaron ʙa hec kas namedihad)

    [120] Codugaron ʙa sacda aftodand

    [121] Guftand: «Ba Parvardigori cahonijon imon ovardem, (ja'ne, ʙa mu'cizahoe, ki Muso ovaradaast, tasdiq namudem)

    [122] Parvardigori Muso va Horun»

    [123] Fir'avn guft: «Ojo pes az on ki man ʙa sumo ruxsat diham, ʙa u imon ovarded va tasdiq namuded? In hillaest, ki dar ʙorai in sahr andesidaed, to mardumasro ʙerun kuned. Ej codugaron ʙa zudi xohed donist, ki ci ʙaloe ʙar saraton xohad omad

    [124] Dasthovu pojhojatonro ʙa xilofi jakdigar xoham ʙurid va hamaatonro dar daraxtoni xurmo ʙar dor xoham ovext, to rasvo saved. (Avvalin saxse ʙa dor ovext va dastu poro ʙar xilofi jakdigar ʙurid, Fir'avn ʙud!»)

    [125] Codugaron ʙa Fir'avn guftand: «Mo ʙa nazdi Parvardigoramon ʙozmegardem, ki azoʙi U az azoʙi tu saxttar ast, to ki xudro az azoʙi ruzi qijomat nacot dihem

    [126] Va Tu moro mavridi ajʙ va or qaror namedihi va tu amali moro inkor namekuni, magar ʙaroi on ki cun nisonahoi Parvardigoramon ʙar mo oskor sud, ʙa onho imon ovardem. (Sipas az Alloh xostand:) Ej Parvardigori mo, ʙar mo saʙri ʙuzurge ato kun va moro musalmon (ja'ne, taslimi amri xudat va pajravi pajomʙaronat va ʙar dini Islom dini xalili Xudat Iʙrohim alajhissalom) ʙimiron

    [127] Pesvojoni qavmi Fir'avn guftand: «Ojo Muso va qavmasro meguzori, to dar zamin fasod kunand va tuvu ma'ʙudonatro tark gujand?» Fir'avn guft: «Pisaronasonro xoham kust va zanonasonro zinda xoham guzost. Mo ʙolotar az onhoem va ʙar onho piruzi mejoʙem (va onho nametavonand az farmoni mo sar ʙitoʙand va ʙerun ravand!»)

    [128] Muso ʙa qavmas guft: «Az Alloh madad cued va saʙr pesa sozed ʙa on ci ki az zarari Fir'avn noxusi dided va muntaziri piruzi ʙosed, ki in zamin az oni Alloh ast va ʙa har kas az ʙandagonas, ki ʙixohad, onro ʙa meros medihad. Va oqiʙati nek az oni parhezgoron ast!»

    [129] (Qavmi Muso dar hole ki muddati ʙisjore dar azoʙi Fir'avn ʙudand,) guftand: «Pes az on ki tu ʙijoi, dar ranc ʙudem va pas az on ki omadi, ʙoz dar rancem». (Muso ononro ʙa piruzi umedvor karda guft): «Umed ast, ki Parvardigoraton dusmanatonro halok kunad va sumoro dar rui zamin xalifa gardonad. On goh ʙingarad, ki ci mekuned! Ojo sukri Uro ʙa co meored jo ne? (In va'dae ʙud, ki Alloh dar zamoni muqarrar ʙa on vafo kard)»

    [130] Qavmi Fir'avnro ʙa qahtsoli va kamʙudii mevaho giriftor kardem, sojad pand girand va ʙa sui Alloh ʙa tavʙa ʙoz gardand

    [131] Cun qavmi Fir'avnro nekie (rizqi farovon) nasiʙason mesud, meguftand: «Haqqi most». Va cun ʙadie (xuski va qahti) ʙa onho merasid, meguftand: «Az sumii Muso va pajravoni ust». Ogoh ʙosed, on neku ʙad, ki ʙa onho rasad, az qazo va qadari Alloh ast va ʙa saʙaʙi gunoh va kufri ononand, vale ʙestarinason onro namedonand

    [132] Va (qavmi Fir'avn ʙa Muso) guftand: «Har guna mu'cizae ʙaroi mo ʙijovari, ki moro ʙa on codu kuni, ʙa tu imon naxohem ovard»

    [133] Mo niz ʙa onho nisonahoe oskor va gunogun firistodem, cun sele, ki daraxton va kistzorhojasonro ƣarq kard va malaxro firistodem, meva, kistzor va gijohonasonro xurd va saʙusk va qurʙoqqaro firistodem, ki zarfho va coi xoʙason az qurʙoqqa pur sud va xunro firistodem, ki onho menusidand va casmavu cujhojason ʙa xun taʙdil mesud. Inho az nisonahoi Allohand, ki ƣajr az U kase ʙar inho qodir suda nametavonad. Bo vucudi in qavmi Fir'avn in nisonahoro dida ʙoz sarkasi kardand, ki mardume gunahgor ʙudand

    [134] Va cun azoʙ (to'un) ʙar onho furud omad, guftand: «Ej Muso, ʙa on ahde, ki Allohro ʙo tu hast, uro ʙixon, ki agar in azoʙro az mo dur kuni tavʙa mekunem, ʙa tu imon meovarem va on ci ki tu moro ʙa on da'vat mekuni, pajravi mekunem va ʙani Isroilro ozod mekunem va ʙo tu mefiristem»

    [135] Va cun azoʙro to on zamone, ki ʙa on rasandaand, az onho dur kardem, on goh pajmoni xudro sikastand va ʙar kufru gumrohiason ʙoqi mondand

    [136] Pas muddati muqarrar kardasuda omad, az onho intiqom giriftem va dar ʙahr ƣarqason kardem. Zero ojoti Moro inkor kardand va az on dar ƣaflat mondand. (Va in ƣaflat ʙa saʙaʙi tasdiq nakardanason ʙa ojoti Alloh ʙud)

    [137] Va ʙa on mardume (ja'ne ʙani Isroil), ki ʙa notavoni aftoda ʙudand, sarqu ƣarʙi on sarzaminro (ja'ne Som), ki ʙarakat doda ʙudem (ʙo ziroat, mevaho va darjoho), ʙa meros dodem va va'dai nekue, ki Parvardigori tu ʙa ʙani Isroil doda ʙud, ʙa on saʙaʙ, ki saʙr varzida ʙudand, tahqiq joft va har ciro Fir'avnu qavmas mesoxtand az imoratho va on cizero, ki ʙino mekardand, az qasrho vajron kardem

    [138] Va ʙani Isroilro az ʙahr guzaronidem. Pas ʙar qavme omadand, ki parastisi ʙuthoi xudro pajvasta ancom medodand. Guftand: «Ej Muso, hamon tavr, ki onhoro ma'ʙudonest, ʙaroi mo ham ma'ʙude qaror ʙideh». In guftorason az rui sak naʙud, ʙalki az cihati ta'zim va nazdik sudan ʙa Alloh ʙud. Az hamin saʙaʙ Muso ʙarojason guft: «Sumo mardumi nodon va ʙexirad hasted va ta'zimi Allohro namedoned, ki iʙodat cuz ʙa Allohi jakto ʙa digar cize sazovor nest

    [139] On ci onho dar on sirke, ki qaror dorand va iʙodate, ki ʙaroi on ʙutho ancom medihand, noʙudsavanda va kore, ki mekunand, ʙotil ast va azoʙi Allohro az onho dur karda nametavonand»

    [140] Muso guft: «Ojo cuz Alloh ʙarojaton ma'ʙude ʙicujam va hol on ki Ust, ki sumoro ʙar cahonijoni zamonaton ʙartari dodaast?»

    [141] Va ʙa jod ovared, hangome ki sumoro az xonadoni Fir'avn nacot dodem, ki: Ba azoʙhoi saxttarin giriftoraton mekardand, pisaronatonro mekustand va zanonatonro zinda meguzostand va nacot dodani sumo az azoʙi onho az coniʙi Parvardigoraton ne'mati ʙuzurg ʙud, jo in ki azoʙe, ki onon ʙa sumo medodand, dar in ozmoisi ʙuzurge ʙud az tarafi Parvardigoraton

    [142] Si saʙ ʙo Muso va'da nihodem va dah saʙi digar ʙar on afzudem, to va'dai Parvardigoras cihil saʙi komil sud. Va Muso ʙa ʙarodaras Horun (xotirrason karda) guft: «Bar qavmi man, to ʙozgastani man conisini man ʙos va rohi saloh pes gir va ʙa rohi fasodkoron marav»

    [143] Cun Muso ʙa mi'odgohi (va'dagohi) Mo omad va Parvardigoras ʙo u suxan guft va dasturote az amru nahj ʙa u pesnihod kard. Muso Parvardigorasro dust dost va ʙa didani U mustoq suda guft: «Ej Parvardigori man, xudro ʙinamoj, to dar Tu nazar kunam». Guft: «Hargiz Maro naxohi did dar dunjo. Vale ʙa on kuh ʙinigar. Agar ʙa coi xud qaror joft, tu niz Maro xohi did». Cun Parvardigoras ʙar kuh cilvagar (zuhur) sud, kuhro ʙa zamin jakson kard va Muso ʙehus ʙijaftod. Cun ʙa hus omad, guft: «Bor Iloho, Tu az hamai on ci ki soistai azamatat nest, pok hasti, ʙa Tu ʙozgastam va casorate, ki nisʙat ʙa Tu ravo dostam tavʙa kardam va man naxustini mu'minonam»

    [144] Alloh guft: «Ej Muso, Man ʙo pajomhojam va suxan guftanam turo ʙevosita az mijoni mardum ʙartari dodam va ʙarguzidam, pas ʙigir on ciro ʙa tu dodaam, az amru nahj va az siposguzoron ʙos va talaʙ makun on ciro, ki tu ʙar on toqat nadori!»

    [145] Baroi u dar on lavhaho har guna pande, ki ʙandagon ʙa on nijoz (ehtijoc) dorand va tafsili har cizero az ahkomi sar'i, aqidaho va axloqu odoʙ navistem. Pas guftem: «Onro ʙa nerumandi (ciddi va sa'ju kusis) ʙigir va qavmatro ʙifarmoj, to ʙa ʙehtarini on amal kunand, pas kase az onho jo ƣajri onho ʙa Man sarik orad, ʙa zudi ʙa sumo ʙosisgohi fosiqon va gunahkoronro nison diham va otasest, ki Alloh onro ʙaroi dusmanonas omoda kardaast»

    [146] On kasonero, ki nohaq dar rui zamin sarkasi mekunand, ʙa zudi az fahmi ojoti xes va dalelhoe, ki ʙar ʙuzurgii Man va sari'at va ahkomi Man dalolat mekunand, dilhojasonro ʙozdoram, cunon ki har ojatero, ki ʙuʙinand, (ki iʙodat ʙa cuz Alloh ʙa kase sazovor nest), ʙa saʙaʙi kiʙrason imon najovarand va agar tariqi hidojat ʙuʙinand, az on naravand va agar rohi gumrohi ʙuʙinand, az on ʙiravand va onro ʙaroi xud din girand. Zero inho ojotro duruƣ ʙarovardand va az on ƣaflat varzidand va tafakkur dar ojoti Alloh namekunand va iʙrat namegirand

    [147] Va a'moli kasone, ki ojathoi Mo va muloqoti oxiratro duruƣ dostand, noʙud savad onho cuz ʙa on ci mekardand, cazo doda nasavand. (Ja'ne, muvofiqi kirdorason cazojason xohem dod, agar nek ʙosad, nek ast, ʙad ʙosad, ʙad ast)

    [148] Qavmi Muso ʙa'd az raftani u ʙa va'dagohi Parvardigoras ʙa kuhi Tur az zevarhojason sakli gusolae soxtand va onro ma'ʙudi xud giriftand, ki u casade ʙud. Ojo nameʙinand, ki on gusola ʙo onho suxan namegujad va onhoro ʙa hec rohe hidojat namekunad?» Onro ʙaroi xud ma'ʙud giriftand va ʙar xud sitam kardand

    [149] Va cun ʙa'd az omadani Muso az munocoti Parvardigoras az on kor pusajmon sudand va didand, ki dar gumrohi aftodaand, guftand: «Agar Parvardigoramon ʙa mo rahm nakunad va moro najomurzad, dar zumrai zijonkardagon xohem ʙud»

    [150] Cun Muso xasmginu anduhnok nazdi qavmi xud ʙozgast (zero Alloh uro ogoh namud, ki qavmat dar fitnae muʙtalo sudand va onhoro Somiri ʙa zalolat ʙurd), guft: «Dar naʙudani man ci ʙad conisini karded. Caro ʙar farmoni Parvardigori xud sitoʙ varzided?» Va lavhahoro ʙar zamin afkand va muji sari ʙarodarasro giriftu ʙa sui xud kasid. Horun guft: Ej pisari modaram, in qavm maro za'if sumurdand va nazdik ʙud, ki maro ʙikusand, pas gumon maʙar, ki man kutohi varzidaam, dusmanonro xursand makun va maro dar sumori sitamkorone, ki xilofi amri tuand va parastisi gusola kardaand, qaror madeh!»

    [151] Vaqte Muso az kardai xud pusajmon sud, guft: «Ej Parvardigori man, maro az ƣazaʙam va ʙarodaramro az on ci ʙajni u va ʙajni ʙani Isroil guzast, ʙijomurz va moro dar rahmati xes doxil kun, ki Tu mehruʙontarini mehruʙononi!»

    [152] Onon, ki xusolaro ʙaroi xud ma'ʙud intixoʙ kardand, ʙa zudi ʙa ƣazaʙi saxti Parvardigorason giriftor xohand sud va ʙa saʙaʙi kufrason dar zindagonii in dunjo ʙa xori xohand aftod. Va ʙa kasone, ki duruƣ meʙandand va iʙodati ƣajri Uro iqror mekunand, incunin cazo medihem

    [153] Onon, ki korhoi ʙadro ancom medihand (az sirk va gunohoni kaʙira va saƣira), sipas tavʙa mekunand va ʙa Alloh va on ci vociʙ gardondast, imon meovarand, ʙidonand, ki Parvardigori tu pas az tavʙa omurzandai gunohon ast, garci ʙa andozai zamin ʙosad va mehruʙon ast ʙo paziruftani tavʙa

    [154] Cun xasmi Muso furu nisast, lavhahoro ʙargirift. Va dar navistahoi on ʙaroi onhoe, ki az Parvardigorason metarsand, hidojat va rahmat ʙud

    [155] Va Muso ʙaroi va'dagohi Mo az mijoni qavmas haftod mardro ixtijor kard va onhoro ʙa kuhi Tur ʙarovard, to qavmas az Parvardigorason ma'zaratxohi kunand. Pas, cun hozir sudand, guftand: "Ej Muso Allohro ʙa mo oskoro nison deh!". Cun zilzila onhoro furu girift, ʙehus aftodand va halok sudand. Va Muso ʙa zori va du'o pardoxt va guft: «Ej Parvardigori man, agar mexosti onhoro va maro pes az in halok mekardi. Ojo ʙa xotiri a'mole, ki ʙexiradoni mo ancom dodaand, moro ʙa halokat merasoni? Va in cuz imtihoni Tu nest. Har kasro ʙixohi, ʙa on gumroh mekuni va har kasro ʙixohi, hidojat mekuni. Tu sarparasti mo hasti, moro ʙijomurz va ʙar mo rahm farmo, ki Tu ʙehtarini omurzandagon hasti

    [156] Baroi mo dar in dunjo neki va amali soleh muqarrar dor va dar oxirat niz neki ʙinavis! Mo ʙa sui tu ʙozgastaem (ja'ne, tavʙa kardem). Alloh guft: «Azoʙi xudro ʙa har kas, ki ʙixoham, merasonam va rahmati Man hama cizro darʙar megirad. Onro ʙaroi kasone, ki parhezgori mekunand va zakot medihand va ʙa ojoti Mo imon meovarand, muqarrar xoham dost

    [157] In rahmatro ʙaroi kasone muqarrar dost, ki az Alloh metarsand va az ma'sijati U dur mesavand va az in rasul, in pajomʙari ummi (darsnaxonda), ki nomasro dar Tavrotu Incili xud navista mejoʙand, pajravi mekunand, on ki ʙa neki (tavhidu to'at) farmonason medihad va az korhoi nosoista (sirku ma'sijat) onhoro ʙozmedorad va cizhoi pokizaro ʙar onho halol mekunad va cizhoi nopokro harom va ʙori garonasonro az dusason ʙarmedorad va ʙandu zancirasonro mekusojad. Pas kasone, ki ʙa pajomʙari ummi (darsnaxonda, Muhammad sallallohu alajhi va sallam) imon ovardand va hurmatasro nigoh dostand va jorias kardand va az on kitoʙi Qur'on, ki ʙa u nozil kardaem va ʙa sunnati u pajravi kardand, rastagoronand!»

    [158] Bigu (ej Rasul, ʙaroi tamomi mardum): «Ej mardum, man firistodai Alloh ʙar hamai sumo hastam na ʙaroi ʙa'zei sumo. On Allohe, ki farmonravoii osmonhovu zamin va on ci mijoni onhost az oni Ust va hec ma'ʙude ʙarhaq cuz U nest. Zinda mekunad va memironad. Pas ʙa Alloh va rasuli U, on pajomʙari ummi (darsnaxonda), ki ʙa Allohu suxanoni u imon dorad, imon ʙijovared, ki aqida va amalhojas ʙa rohi durust va rost qaror dorad va az u pajravi kuned, to manfi'athoi dini va dunjavii xudro darjoʙed. Bosad, ki hidojat saved!»

    [159] Guruhe az (mijoni) qavmi Muso hastand, ki mardumro ʙa sui haq roh menamojand va odilona raftor mekunand

    [160] Bani Isroilro ʙa duvozdah siʙt (qaʙila va soxa) taqsim kardem, (ki saʙaʙi pajdoisi nasli har qaʙila marde az farzandoni Ja'quʙ ʙud.) Va cun qavmi Muso az u oʙ xostand, ʙa u vahj kardem, ki asojatro ʙar sang ʙizan, pas ʙar sang zad, ki az on sang duvozdah casma ravon sud. Va har guruh coi oʙxurisi xesro ʙisinoxt. Va aʙrro ʙarojason sojaʙon soxtem va ʙarojason «manna va salvo» nozil kardem. Bixured az in cizhoi pokiza, ki ʙar sumo ruzi dodaem! Ammo ononro malol sud az ʙardavom furud omadani on ne'matho, pas nosiposi kardand. Va onon ʙa mo sitam nakardand, vaqte ki sukri ne'matro ʙa co naovardand, ʙalki ʙa xudason sitam mekardand va xudro dar azoʙ qaror dodand. Va in dar vaqti dar ʙijoʙon mondanason ʙud

    [161] Va ʙa jod or ej Rasul, nofarmonii ʙani Isroil Parvardigorasonro va pajomʙarason Muso (alajhissalom)-ro va taʙdil dodanason suxanero, ki ʙa onho farmudasuda ʙud guftanasro, vaqte ki Alloh ʙa onho farmuda ʙud, ki dar in sahr sukunat kuned va har co har ci xohed, ʙixured va ʙigued, ki gunohoni moro ʙirez va sacdakunon (ʙo furutani) az darvoza doxil saved, to gunohonatonro ʙijomurzem. Ba podosi nekukoron az xajri dunjo va oxirat ʙarojaton xohem afzud. Pas onho az dasturi Alloh farmon naʙurdand

    [162] Az mijoni onon, on guruh, ki ʙar xud sitam karda ʙudand, suxanero, ki ʙa onho gufta suda ʙud, digargun kardand. (Ja'ne, ʙa coi omurzis talaʙ kardan, donai gandum guftand. Onhoro meʙoist ʙo ta'zimu ehtirom ʙa in sahr doxil savand, ʙalki Allohro nofarmoni kardand va amrasro saʙuk sumoridand va ʙo holati xazidan va nisasta doxili on sudand) Pas ʙa saʙaʙi sitame, ki mekardand, ʙarojason az osmon azoʙ firistodem

    [163] Ej Pajomʙar, az jahudijon dar ʙorai on sahre, ki nazdik ʙa ʙahr ʙud, az onho ʙipurs. On goh, ki dar ruzi sanʙe az had (hudud va muqararoti Alloh) tacovuz mekardand. Alloh onhoro dar ozmoisi xud qaror dod, to ruzi sanʙero ehtirom va ta'zim kunand va ʙa sikor napardozand. Zero dar ruze, ki ehtiromi on mekardand, mohijon oskor ʙar rui oʙ meomadand va dar ƣajri ruzi sanʙe nameomadand. Pas onho ʙaroi sikor kardan hilaero ʙa kor ʙurdand. Cuquriho kandand va ʙa onho dom mondand. Vaqte ruzi sanʙe faro rasid, mohijon dar in cuquriho ʙa domho meaftodand va on mohijonro ruzi jaksanʙe ʙarmedostand. Onhoro ʙa saʙaʙi on, ki gunoh mekardand, hamcunin meozmudem

    [164] Va ej Rasul, ʙa jod or on goh, ki ʙani Isroil ʙa se guruh taqsim sudand: (guruhi avval: zolimon, duvvum: nasihatgaron, sejum: ʙetarafon) guruhi ʙetarafon ʙa guruhi nasihatgaron guftand: «Caro qavmero, ki dar ruzi sanʙe az hudud va muqararoti Alloh tacovuz kardand, pand medihed, ki Alloh halokason xohad kard va ʙa azoʙi dardnok muʙtalo xohad soxt?» Guruhi nasihatgaron guftand: «To moro nazdi Parvardigoraton uzre ʙosad. Va ʙosad, ki parhezgor savand

    [165] Cun pandero, ki ʙa onho doda suda ʙud, faromus kardand (ja'ne nasihatro qaʙul nakardand), ononro, ki az ʙadi parhez mekardand, nacot dodem va gunahkoronro, ki dar ruzi sanʙe tacovuz kardand va harom kardai Allohro halol sumoridand ʙa saʙaʙi gunohason onhoro ʙa azoʙi saxt ducor kardem

    [166] Pas, vaqte ki dilhoi onho saxt sud, az tarki cize, ki az on man'ason karda ʙudand, sarpeci kardand, haqro qaʙul nakardand, guftem: «Buzinagoni (majmunoni) xorsuda saved!»

    [167] (Ba jod or ej Rasul), ki Parvardigori tu e'lom kard, to kasero ʙar jahudijon ʙifiristad, ki to dar ruzi qijomat ʙa azoʙi saxt azoʙason kunad (ja'ne, onhoro xoru zalil megardonad). Haroina Parvardigori tu zud uquʙat mekunad va niz omurzandavu mehruʙon ast

    [168] Ononro (jahudijonro) guruh- guruh dar zamin taqsim kardem, ʙa'ze az onho nekukor hastand va ʙa'ze digar ƣajri on hastand. Va onhoro ʙa nekihovu (farovoni va tandurusti) ʙadiho (qahti va vaznini) ozmudem, sojad ʙa to'ati Alloh ʙozgardand va tavʙa kunand

    [169] Ba'd az inho guruhe ʙadkor ʙa cojason nisastand va vorisi on kitoʙi Tavrot sudand, ki ʙa mato'i dunjavi dil ʙastand ʙajni halolu harom farqe nameguzostand va onro megiriftand va iqror mekardand, ki in kor gunoh ast va meguftand, ki ʙa zudi omurzida mesavem. Va agar monandi on ʙoz ham mato'e ʙijoʙand, ʙargirand. Ojo az onon dar kitoʙ pajmon girifta nasuda ʙud, ki dar ʙorai Alloh cuz ʙa rosti suxan nagujand, hol on ki on ci dar on kitoʙ omada ʙud, xonda ʙudand? Saroi oxirat ʙaroi kasone, ki meparhezand, ʙehtar ast. Ojo andesa namekuned

    [170] Onon, ki dar ilmu amal ʙa kitoʙi Alloh tamassuk (nazdiki) mecujand va ʙo farmudahoi on iqtido mekunand va az man'kardahoi on duri mecujand va namozro ʙa surati zohiri va ʙotinias ado menamojand, ʙidonand, ki podosi islohgaronro ʙekor namesozem

    [171] Va (ʙa jod or ej Rasul), ki kuhro ʙar ʙoloi sarason cun sojaʙone nigoh dostem va mepindostand, agar ahkomi onro qaʙul nakunand, ʙar sarason xohad aftod. Va ʙarojason guftem: Kitoʙero, ki ʙa sumo dodaem, ʙo nerumandi ʙigired va har ciro, ki dar on omadaast, (az ahdu pajmon) ʙa jod dored, ʙosad, ki parhezgor saved va az azoʙi Alloh xudro nacot dihed

    [172] Va (ʙa jod or ej Rasul,) Parvardigori tu az pusti ʙani Odam farzandonasro ʙerun ovard. Va ononro ʙar xudason guvoh girift va pursid: «Ojo Man Parvardigoraton nestam?» Guftand: «Ore, guvohi medihem in ki Tu Parvardigori mo hasti». To dar ruzi qijomat nagued, ki mo az on ʙexaʙar ʙudem

    [173] Jo nagued, ki padaroni mo pes az in musrik ʙudand va mo nasle pas az onho ʙudem ʙa onho iqtido kardem, ojo ʙa saʙaʙi kore, ki gumrohon karda ʙudand, moro ʙa halokat merasoni

    [174] Hamcunon ʙajon kardem ojotro ʙa ummathoi pesina, (incunin ojotro ʙaroi qavmat ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) )ʙa ravsani ʙajon mekunem, sojad ki ʙa sui on ci ki ʙo Alloh pajmon ʙastaand, az sirkason ʙozgardand

    [175] Ej Pajomʙar, ʙar ummati xud ʙixon xaʙari on mardero az ʙani Isroil, ki ojathoi kitoʙi xudro ʙa u ato karda ʙudem, pas olimi ʙuzurg va donismandi mohir sud va u pas az donistani in ojatho xoric sud va sajton dar pajas aftod va ʙa saʙaʙi muxolifati amri Parvardigor va ito'ati sajton dar zumrai gumrohon daromad

    [176] Agar xosta ʙudem, ʙa saʙaʙi on ilm, ki ʙa u doda ʙudem, martaʙai ʙalandas meʙaxsidem, vale u kore kard, ki rasvoi ʙa ʙor ovard va az pai havoju havasi xes raft. Masali u cun masali on sag ast, ki agar ʙa u hamla kuni, zaʙon az dahon ʙerun orad va agar rahojas kuni, ʙoz ham zaʙon az dahon ʙerun orad. In misoli qavmest, ki ojoti Moro duruƣ sumoridand va az on ito'at nanamudand. Pas qissaro ʙarojason ʙixon, to sojad dar in misolho ʙa andesa furu ravand

    [177] Ci ʙad ast masali mardume, ki ojoti Moro duruƣ sumoridand va ʙa saʙaʙi rujgardondanason az pajravii haq va to'ati Parvardigorason ʙa xudason sitam mekardand

    [178] Har kasro, ki Alloh ʙa sui imon va to'atas roh namojad, pas u haqiqatan roh joftaast. Va har kasro, ki gumroh sozad, ʙar ancomi kori xajr tavfiq nadihad. Pas ʙegumon onho zijonkoronand

    [179] Baroi cahannam ʙisjore az cinnu insro ʙijofaridem. Onhoro didhoest, ki ʙa on namefahmand amri oxiratro va umedi savoʙ nadorand va az azoʙi Alloh nametarsand va onhoro casmhoest, ki ʙa on cizero, ki foidaason ʙosad, nameʙinand va gushoest, ki namesunavand haqro, (ja'ne ma'no va fahmisi on dar dilhojason roh namejoʙad.) Inho monandi corpojonand, ki aql nadorand, hatto gumrohtar az onhojand. Zero corpojon naf' va zarari xudro dark menamojand. Inho xud az imoni ʙa Alloh va to'atas dar ƣaflatand

    [180] Az oni Alloh ast, nekutarin nomho, ki dalolat ʙar kamoli azamati U hast. Ba on nomhojas nido kuned, on ciro ki iroda mekuned. Va tark kuned onhoero, ki ʙa nomhoi Alloh kacravi mekunand. Ba zudi cazoi on ciro ki mekunand, xohand did

    [181] Az ofaridagoni mo guruhe hastand, ki ʙa dini haq roh menamojand va ʙa adolat raftor mekunand va onon pesvojoni rohi haqand, ki Alloh ʙar onho imon va amali soleh ruzi kardaast

    [182] Va ononro, ki ojoti moro duruƣ sumoridand va inkor kardand va pand nagiriftand ʙa zudi ʙarojason ruzii farovon ato mekunem va onon gumon mekunand, ki ʙar haqiqatand, pas azoʙason kunem az rohe, ki xud namedonand. Zina ʙa zina ononro to mavze'm halokat ʙikasem

    [183] Va ʙa onho muhlat diham, ki tadʙiri (makri) Man ustuvor va mahkam ast

    [184] Ojo fikr nakardaand, ki dar hamnisinason nisone az devonagi nest va u oskoro ʙimdihanda ast? (Ja'ne, mardumro ʙa sui on ci ki onhoro az azoʙ nacot medihad va podosro ʙaroi onho haq medorad, da'vat mekunad)

    [185] Kasone ki ojoti Allohro duruƣ mesumorand, ojo dar podsohi va tasarrufi osmonhovu zamin va cizhoe, ki Alloh ofaridaast, nameandesand? Va sojad, ki margason nazdik ʙosad va nogahon ʙar kufrason halok gardand. Va ʙa'd az Qur'on kadom suxanro ʙovar dorand

    [186] Har kasro, ki Alloh gumroh kunad, hec rohnamoe ʙarojas nest. Va ononro vomeguzorad, to hamcunon dar sarkasii xes sargardon ʙimonand

    [187] (Kofironi Makka) dar ʙorai qijomat az tu (ej Rasul) mepursand gujo az on ʙisjor pursidai va omadani onro medoni, ki ci vaqt faro merasad? Bigu: «Ilmi on nazdi Parvardigori man ast. Tanho Ust, ki cun zamonas faro rasad, oskoras mesozad. Faro rasidani on ʙar ahli osmonhovu zamin pusida ast, magar in ki ʙar sumo nogahon meojad». Cunon az tu mepursand, ki gujo tu az on ogohi, Bigu: «Ilmi on nazdi Alloh ast, vale ʙestari mardum namedonand»

    [188] Bigu (ej Rasul): «Man ʙaroi xud naf' va zarar karda nametavonam, magar onci Alloh ʙixohad. Va agar ilmi ƣajʙ medonistam ʙa xajri xud ʙase meafzudam va hec sarre ʙa man namerasid. Man firistodai Alloh hastam ʙa sui sumo va az azoʙas sumoro metarsonam va muƶda mediham ʙa savoʙas qavmero, ki risolati maro tasdiq menamojad va ʙa sari'ati man amal mekunad

    [189] Alloh Zote ast, ki hamai sumoro az jak saxs ʙijofarid, (ki on padari sumo Odam ast.) Va az Odam zanasro (Havvoro) ʙijofarid, to ʙa u oromis joʙad. Cun ʙo u daromext, ʙa ʙore saʙuk ʙordor sud va cande ʙo on ruzgorro ʙa sar ʙurd. Va cun ʙor vaznin gardid, on du nafar, Alloh, Parvardigori xesro ʙixondand, ki agar moro farzande soista dihi, az siposguzoron xohem ʙud

    [190] Va hangome ki ʙa on du farzandi soleh va solime dod dar on ci Alloh ʙa eson doda ʙud, ʙaroi Alloh sarikone qaror dodand. Va Alloh ʙartar ast az on ci ʙa U sarik megardonand

    [191] Ojo inho, (musrikon) sariki Alloh mesozand cizhoero, ki nametavonand hec ciz ʙijofarinand va xud maxluq hastand

    [192] Nametavonand oʙidoni xudro jovari kunand va na ʙa jorii xud ʙarxezand. Pas ci guna onhoro ʙo hamrohi Alloh ma'ʙud girifta mesavad

    [193] Ej ʙutparaston, agar ʙuthoero, ki ʙa coi Alloh iʙodat mekuned, to sumoro hidojat kunand, ʙa sumo cavoʙ namedihand. Barojaton ʙaroʙar ast, ci da'vatason kuned va ci xomus ʙosed. Zero onho namesunavand va nameʙinand va na hidojat mekunand va na xud hidojat mesavand

    [194] Ej musrikon, onhoero, ki ƣajr az Alloh mexoned, ʙandagone cun sumojand. Agar rost megued, ki onho cizero az iʙodat sazovor mesavand, pas onhoro ʙixoned, ʙojad du'oi sumoro icoʙat kunand! Va agar sumoro icoʙat kardand va talaʙoti sumoro ʙa co ovardand, rost guftaed, vagarna dar in da'vojaton duruƣgu hasted va ʙuzurgtarin duruƣro ʙa Alloh nisʙat medihed

    [195] Ojo on ʙuthoro pojhoe hast, ki ʙo on roh ʙiravand jo onhoro dasthoe hast, ki ʙo on ʙigirand jo casmhoe hast, ki ʙo on ʙuʙinand jo gushoe hast, ki ʙo on ʙisnavand? Pas ma'ʙudone, ki sumo parastis mekuned, cunin cizho dar onho vucud dosta naʙosad, onhoro iʙodat kardani sumo ʙaroi cist? Bigu ej Rasul, ʙaroi in musrikon: «Sarikonatonro ʙixoned va ʙar ziddi man makr kuned va maro muhlat madihed, ʙalki ʙa on sitoʙed. Zero sarparasti man Alloh ast, ki maro sarparasti menamojad

    [196] Sarparasti man Alloh ast, ki in kitoʙro nozil karda va U soistakoronro sarparasti menamojad

    [197] Ej musrikon, ononro, ki ʙa coi Alloh ma'ʙud mexoned, na sumoro metavonand jori kunand va na xudro

    [198] Va agar ʙuthoro ʙa rohi hidojat ʙixoned, namesunavand va (ej Rasul) meʙini, ki ʙa tu menigarand, vale gujo, ki nameʙinand. Zero na casm dorand na ʙinoi

    [199] Ej Pajomʙar tu va ummatat guzast kardanro pes gir va ʙa onho osongiri kun, to az tu magurezand va ʙa neki farmon deh va az nodonon ruj gardon

    [200] Va agar az coniʙi sajton dar tu ƣazaʙ jo vasvasae padid omad, ki turo az kori xajr ʙozmedorad jo ʙar ancomi kori ʙad vasvasa mekunad, ʙa Alloh panoh ʙiʙar, zero U ʙa har suxan sunavo va ʙa har kor donost

    [201] Kasone, ki parhezgori mekunand va az azoʙi Alloh metarsand va farzhoi Uro ʙa co meorand va az on ci ki man' kardaast, duri mecujand, cun az sajton vasvasae ʙa onho ʙirasad va on ciro ki Alloh ʙar onho vociʙ namuda jod mekunand va nogahon (ʙarhaq) ʙino savand. Va az Alloh talaʙi omurzis menamojand

    [202] Va ʙarodaronason (ja'ne, kofiron va sajtonhoi insi) ononro ʙa gumrohi mekasand va sajtonhoi cin az amali xes ʙoznameistand

    [203] (Ej Rasul), cun ojate ʙaroi musrikon naovari gujand: «Caro az xud cize ixtiro' nakardi?» Bigu: «Man pajravi cize hastam, ki az Parvardigoram ʙa man vahj mesavad. Va zeri tadʙiri Alloh meʙosam va Alloh nisonaho va ojotro ʙar asosi ʙuzurgvori va hikmati xud nozil mekunad. Va in Qur'on nisonahoest az coniʙi Parvardigoraton va rahnamovu rahmat ast ʙaroi mardume, ki imon meovarand

    [204] Cun Qur'on xonda savad, ʙa on gus dihed va xomus ʙosed, to ki somili rahmati Alloh saved

    [205] (Ej Rasul), Parvardigoratro dar dili xud ʙa zorivu tars, ʙe on, ki sadoi xud ʙaland kuni, har suʙhu som jod kun va az ƣofilon maʙos

    [206] Alʙatta, onon, ki dar nazdi Parvardigori tu hastand, az parastisi U sar nametoʙand, ʙalki ʙa iʙodati U tan medihand va saʙu ruz tasʙehas megujand va ʙarojas sacda mekunand

    Surah 8
    Анфол

    [1] (Ej Pajomʙar ashoʙat) turo az ƣanimathoi cangi "Badr" mepursand, (ci guna va ʙar ci kason onhoro taqsim menamoi?) Bigu (ʙarojason): «Ƣanimathoi cangi az oni Allohu pajomʙar ast. (Pas Rasul ʙa amri Parvardigoras onro taqsim menamojad.) Agar az mu'minon hasted, az azoʙi Alloh ʙitarsed va ʙar ma'sijati U pes naoed va ʙa saʙaʙi molho ʙajni jakdigar kasmakasi va dusmani makuned va ʙo jakdigar ʙa osti zindagi kuned va az Allohu pajomʙaras farmon ʙared!»

    [2] Mu'minon kasone hastand, ki cun nomi Alloh zikr karda savad, xavf dilhojasonro faro girad va cun ojoti Alloh ʙar onon xonda savad, imonason ʙa saʙaʙi andesa kardani ojotas afzun gardad va ʙar Parvardigorason tavvakal mekunand va umed ʙa cuz U nadorand va ƣajr az U az kase nameharosand

    [3] kasone, ki namozi farziro dar vaqtas meguzorand va az on ci ruzijason dodaem, sadaqa mekunand

    [4] Inho mu'minoni haqiqi hastand dar zohir va ham dar ʙotin. Dar nazdi Parvardigorason sohiʙi daracot va omurzisu rizqi pok hastand. (Va on cannat ast)

    [5] Cunon ki sumo dar ƣanimatho kasmakas karded, Alloh onhoro az sumo ʙargirift va taqsimoti onhoro ʙa xud va rasulas qaror kard. Incunin Parvardigorat farmois dod, ki turo az xonaat ʙa haq ʙerun kunad va ʙerun omadani tu ʙa tariqi vahj ʙud, ki Caʙrail ʙarojat ovard, hol on ki guruhe az mu'minon noxusnud ʙudand ʙa voxurii cangi musrikon

    [6] (Ej Muhammad, cun ʙaroi onho haq ravsan sud, ki cang ʙa vuqu' xohad pajvast,) guruhe az mu'minon dar ʙorai cang ʙo Pajomʙar mucodala namudand va ru ʙa ru sudani dusmanro napisandidand, ki gujo onhoro ʙa sui marg meronand va onho ʙa on menigarand

    [7] Va ʙa jod ovared ongoh, ki Alloh ʙa sumo va'da dod, jake az du guruh (ja'ne, korvoni ticorati Qurajs jo cangi dusman) az oni sumost va ʙar on piruz mesaved. Va sumo dust dosted, ki guruhe nasiʙi sumo gardad, ki qudrat va siloh nadored, vale Alloh mexohad, ki haqro ʙo suxanonas oskor va ustuvor ʙigardonad va kofironro resakan sozad

    [8] Alloh mexost, to dini haqro soʙit va ʙotilro (sirk va ahli onro) noʙud gardonad, harcand musrikoni gunahkor xusnud naʙosand

    [9] Va ʙa jod ored on ne'matero, ki Alloh ʙar sumo arzoni kard dar cangi Badr, on goh, ki az Parvardigoraton jori xosted va Alloh du'oi sumoro ʙipaziruft, ki Man ʙo hazor faristai az pai jakdigar ojanda, joriaton mekunam

    [10] Va Alloh in madadro (ja'ne, firistonidani faristagonro) nakard, magar ʙaroi sodmonii sumo, to dilhojaton ʙa on orom girad. Va jori tanho az sui Alloh ast na az quvvatu tavonoii sumo, ki U piruzmand ast dar mulkas va dar tadʙiru sariatas ʙo hikmat ast

    [11] Va ʙa jod ored on zamonero, ki Alloh az xavfi dusmanaton cunon oromiaton doda ʙud, ki xoʙi saʙuke sumoro furu girift va az osmon ʙarojaton ʙorone ʙorid, to zohiri sumoro ʙa on pok kunad va ʙotinatonro az vasvasahoi sajton dur namojad va dilhojatonro ʙo saʙr kardan dar muqoʙili dusman qavi gardonad va qadamhojatonro ustuvor sozad

    [12] (Va ʙa jod or ej Pajomʙar on zamonero, ki) Parvardigorat ʙa faristagon (onone ki musalmononro dar cangi Badr jori dodand) vahj kard: «Man ʙo sumojam. Sumo dilhoi mu'minonro ustuvor sozed. Man dar dilhoi kofiron ʙim xoham afkand. gardanhojasonro ʙizaned va tamomi pajvandhoi uzvi onhoro ʙizaned!»

    [13] Zero in ʙa on saʙaʙ ast, ki ʙo Allohu pajomʙaras ʙa muxolifat ʙarxostand. Va har ki ʙo Allohu pajomʙaras muxolifat varzad, ʙidonad, ki uquʙati Alloh saxt ast

    [14] In azoʙro ʙicased va in azoʙi sumo dar dunjost va dar oxirat azoʙi otas ʙaroi kofiron ast

    [15] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasuli U imon ovardaed va ʙa sari'ati U amal kardaed, cun ʙo kofiron dar cang ru ʙa ru suded, pas pust nagardoned va nagurezed, ʙalki soʙitqadam ʙosed va dar ʙaroʙari saxtihoi in kor saʙr kuned. Zero in amr ʙoisi nusrat va piruzii dini Alloh mesavad

    [16] Va har ki az onon dar vaqti cang pusti xudro ʙigardonad va ru ʙa gurez kunad, -magar on ki hadafas az kanoragiri ʙaroi hamlai duʙora jo ʙa qasdi pajvastan ʙa guruhi digar ʙosad- pas, mavridi xasmi Alloh qaror megirad va cojgohi u cahannam ast va ci ʙad cojgohest

    [17] Sumo ononro namekusted ʙa tavonoi va qudrati xud, Alloh ʙud, ki onhoro mekust ʙo in ki sumoro ʙar kustani onho qodir gardonid. Va on goh, ki reg ʙa sui onon andoxti, ʙar rui musrikon ʙirasid, tu najandoxti, ʙalki Alloh andoxt to mu'minonro xuʙ ʙiozmojad va ʙa vasilai cihod ʙa ʙolotarin daracaho ʙirasonad. Va ne'mati xudasro ʙar onho sinosonad, to ki sukri Uro ʙa co orand. Alʙatta, Alloh ʙa du'o va guftahoe, ki pinhon jo oskor medored, sunavo ast va on ci dar on salohi ʙandagonas ast, donost

    [18] In piruzi az coniʙi Alloh ʙud, ki ʙa sumo rasid! Va Alloh (dar ojanda) za'ifkunandai hilai kofiron ast, jo ʙaroi haq sar furu meorand jo halok mesavand

    [19] (Ej musrikon), agar piruzii guruhi haqro metalaʙed, inak piruzi ʙa suroƣi sumo omadaast (ja'ne, Muhammadro ʙar sumo nusrat dodem) va agar az kufr ʙozisted, ʙarojaton ʙehtar ast va agar ʙozgarded ʙa cangi ziddi Muhammad, ʙozmegardem ʙoz Muhammadro ʙar sumo nusrat medihem, on guna ki dar Badr sikast hurded va guruhi sumo harcand ʙisjor ʙosad, ʙarojaton sude naxohad dost, ki Alloh ʙo mu'minon ast ʙo kumak va nusrati xud

    [20] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed, Allohu pajomʙarasro ito'at kuned ʙa on ci ki sumoro farmudaast va az on ci ki sumoro man' kardaast va tarki to'ati U va rasulas makuned, dar hole, ki suxani uro mesunaved az on ci ki tilovat karda mesavad ʙarojaton az Qur'on

    [21] Va (ej mu'minon), dar muxolifati amri Alloh va rasulas monandi musrikon va munofiqone maʙosed, ki ojathoi Alloh ʙar onho xonda mesud, guftand, ki sunidem, dar hole, ki namesunidand

    [22] Ba durusti ʙadtarini convaron dar nazdi Alloh in karonu (kasone, ki haqro namesunavand) gungon (kasone, ki haqro namegujand) hastand, ki ʙa aql (amr va nahji Allohro) darnamejoʙand

    [23] Va agar dar onon Alloh xajre mejoft, haqro ʙa onho mesunavonid, lekin medonad dar onho xajre nest va imon nameorand va agar ham ʙa onon haqro mesunavond az saʙaʙi sarkasi va inkorason haqro, ʙoz ham ʙarmegastand va az haq ruj megardonidand

    [24] Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed, ki U Parvardigori sumost va ʙa Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), ki u pajomʙar va firistodai Ust, cun Allohu pajomʙaras sumoro ʙa cize faro xonand, ki zindagijaton meʙaxsad (zindagii ma'navi, ja'ne sumoro ʙa sui dini haq va imon mexonad), da'vatasonro icoʙat kuned va ej mu'minon ʙidoned, ki Alloh mijoni odami va qalʙas hoil ast va cami'i asjo zeri tasarrufi U hastand. Sazovor ast, ki da'vatas pazirufta savad va ʙidoned, ki hama ʙa pesgohi U gird ovarda saved! Va nekukorro ʙa nekuijas podos doda mesavad va ʙadkorro ʙa ʙadias cazo doda mesavad

    [25] Va ej mu'minon, ʙitarsed az fitnae (ʙalo va azoʙ), ki tanho sitamkoronatonro dar ʙar naxohad girift va ʙidoned, ki Alloh kasero, ki ʙa muxolifati amr va naxjas ʙarojad, ʙa saxti uquʙat mekunad

    [26] Va ʙa jod ovared, (ej mu'minon), ne'matero, ki ʙar sumo arzoni kard, on zamonero, ki andak ʙuded va dar sumori xorsudagoni in sarzamini Makka ʙuded va ʙimi on dosted, ki mardum sumoro az mijon ʙardorand va Alloh panohaton dod dar Madina va jori kard va piruzaton gardonid dar Badr va az cizhoi pokiza ruziaton dod, ʙosad, ki sukrguzori kuned

    [27] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati U amal kardaed ʙa Alloh va pajomʙaras xijonat makuned va niz dar amonathoi xudaton xijonat makuned va xud medoned, ki on amonat ast va vafo namudan ʙar on vociʙ ast

    [28] Ej mu'minon, ʙidoned, ki doroiho va farzandon vasilai ozmoisi sumojand, to sumoro ma'lum ʙidorad ojo sumo Uro sukr mekuned va ito'atasro ʙa co meored jo sumoro molu farzand az to'atas masƣul mesozad va ʙidoned, ki podosi ʙuzurg dar nazdi Alloh ast

    [29] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati U amal kardaed, agar az Alloh ʙitarsed (ʙa ancom dodani amrhojas va dur ʙudan az man' kardahojas), sumoro ʙinoii sinoxti haq az ʙotil dihad va gunohonatonro mahv sozad va sumoro ʙijomurzad, ki Alloh sohiʙi fazlu karami ʙuzurg ast

    [30] Va on hangomro ʙa jod ovar, ki kofiron dar ʙorai tu naqsa mekasidand, to dar zindonat afkanand jo ʙikusandat jo az sahri Makka ʙerunat sozand. Onon naqsa mekasidand va Alloh niz makru hillai onhoro ʙotil mekard va Alloh ʙehtarini tadʙirkunandagon ast

    [31] Cun ojoti Mo xonda sud ʙar onon, ki az rui cahl va sarkasiason ʙa Alloh va ojathoi Qur'on kofir sudand, guftand: «Sunidem va agar mexostem qat'an mo ham misli in Qur'onro meguftem, (vale az rui sarkasiason guftand), ki in Qur'on ƣajr az afsonahoi pesinijon cizi digare nest!»

    [32] (Va ej Pajomʙar suxani musrikonro ʙa jod ovar), ki guftand: «Bor Iloho, agar in (Muhammad) az coniʙi Tu omadavu haq ast, ʙar mo az osmon ʙorone az sang ʙiʙor jo azoʙe dardovare ʙar mo ʙifirist»

    [33] To on goh, ki tu (ej Rasul), dar mijonason hasti, Alloh in musrikonro azoʙ nakunad va to on goh, ki az Alloh omurzis metalaʙand, niz Alloh azoʙason naxohad kard

    [34] Caro Alloh musrikonro azoʙ nakunad, hol on ki dustonas (mu'minon)- ro az tavof kardan va namoz guzoridan dar Mascidulharom ʙozmedorand va sohiʙoni on nestand? Sohiʙoni on tanho parhezgoronand, ki farzhoi Allohro ʙarpo medorand va az nofarmonii U dur meistand, vale ʙestarinason namedonand

    [35] Va namozi musrikon dar nazdi xonai Ka'ʙa cuz hustak kasidan va kafkuʙi cizi digare nest. Pas ʙa podosi kufraton azoʙi qatl va asiriro, ki dar ruzi Badr ʙa onon rasid, ʙicased

    [36] Onon, ki jagonagii Allohro inkor kardand va pajomʙarasro nofarmoni kardand, amvolasonro xarc mekunand va ʙa musrikon va gumrohon medihand, to mardumro az rohi Alloh ʙozdorand. Molhojasonro xarc xohand kard va hasrat xohand ʙurd, mexohand, ki nuri Allohro xomus kunand, sipas ʙo dasti mu'minon maƣluʙ mesavand. Va kofironro dar cahannam gird meovarand

    [37] To Alloh nopokro az pok cudo namojad va nopokonro ʙa'zero ʙo ʙa'zei digar rui ham ʙinihad. On goh hamaro gird ovarad va ʙa cahannam afkanad. Inho kofiron dar dunjovu oxirat zijonkoronand

    [38] Ba kofironi qavmat, (ki jagonagii Allohro inkor kardand), ʙiguj, ki agar ʙozistand az kufr (va dusmaniason ʙar Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam va ʙa sui imon ʙozgardand,) gunohoni guzastai onho omurzida mesavad va agar ʙozgardand va davomat kunand ʙar kufrason, donand, ki ʙo pesinijon ci raftore sudaast (ja'ne Alloh pajomʙaronasro nusrat medihad va dusmanonasro halok megardonad)

    [39] Ej mu'minon ʙo musrikon ʙicanged, to digar fitnae (sirk) naʙosad va din, hama dini Alloh gardad. Pas ʙalo az ʙandagoni Alloh ʙardosta mesavad. Pas agar ʙozistodand (az sirk), Alloh kirdorasonro meʙinad va cize ʙar U pusida va pinhon namemonad

    [40] Va agar in musrikon ruj gardonand az da'vat kardanaton onhoro ʙa sui imon (ʙa Alloh va rasulas) va ʙo sumo cang nakardanro va ʙar kufr va cangidani sumo ʙarpoj istand, pas ʙidoned, ki Alloh mavloi sumost U mavlo va joridihandai nekust

    [41] Va ʙidoned, ki onci (mole), ki ƣanimat jofted az kofiron va on mol az har cinse, ki ʙosad, pas az panc jak hissaas az oni Alloh va pajomʙar va xesovandoni Pajomʙar (ki qaʙilai Hosim va Muttaliʙand) va jatimon, miskinho, musofiron ast, agar imon ovarded ʙa Alloh va Qur'one, ki firistodem ʙa ʙandai xud (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) dar on ruze, ki cudo sud haq az ʙotil va ruze, ki ʙa ham omadand on du guruh va Alloh ʙar hama ciz tavonost

    [42] Ba jod ored, hangome ki sumo dar kanorai vodii nazdiktar (ʙa Madina) ʙuded va dusmanoni sumo dar kanorai vodii durtar (az Madina) ʙudand va on korvon dar makone pointar (az sohili ʙahri Surx) az sumo ʙud. Agar sumo ʙo jakdigar zamoni cangro ta'jin mekarded, ʙoz ham az on xilof mevarzided, to kore, ki Alloh muqarrar kardaast, voqe' savad, to har ki halok mesavad, ʙa dalele halok savad va har ki zinda memonad, ʙa dalele zinda monad. Va ʙa durusti, ki Alloh ʙa guftori har du guruh sunavost va cize ʙar U pusida namemonad va ʙa nijathoi sumo donost

    [43] Ba jod or (ej Pajomʙar), Alloh dar xoʙ miqdori dusmanonatro ʙa tu kam nison dod. Pas mu'minonro ʙa in xaʙar dodi, dilason quvvat pajdo kard va ʙar cangi onho casorat pajdo kardand. Agar sumorai onhoro ʙisjor nison medod, az tars notavon mesuded va dar tasmim ʙa cang ʙa nizo' (ixtilof) ʙarmexosted, vale Alloh sumoro az dusmanon dar amon dost, ki U ʙa on ci dar dilhost, ogoh ast

    [44] Va on goh, ki cun ʙa ham rasided, ononro dar casmi sumo kam namud va sumoro niz dar casmi onon kam namudor kard, to du guruh ʙa hamdigar hamlavar savand va to Alloh korero, ki sudani ʙud, ʙa ancom rasonad (va on piruzii musalmonon va sikast va rasvoii kofiron va kusta sudani rahʙaroni onon ast). Va hamai korho ʙa Alloh ʙarmegardad! Va Alloh pokro az nopok cudo mesozad

    [45] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati U amal kardaed, agar ʙa guruhe az dusman ʙarxurded, pojdori kuned va Allohro ʙisjor jod kuned, to nusratasro ʙa sumo arzoni namojad, ʙosad, ki piruz saved

    [46] Va ʙa Allohu pajomʙaras ito'at kuned va ʙo jakdigar ʙa nizo' ʙarnaxezed, ki notavon va ʙuzdil saved va davlatu quvvati sumo ʙiravad. Dar muqoʙili dusman saʙr pesa gired, ki Alloh hamrohi soʙiron ast! Onhoro nusrat dihad va xorason nagardonad

    [47] Monandi on kason (musrikon) maʙosed, ki sarmasti maƣrur va ʙaroi xudnamoi az dijori xes ʙerun omadand va digaronro az rohi Alloh ʙozdostand. Va Alloh ʙa har kore, ki mekunand, ihota (ogohii komil) dorad

    [48] Ba jod ored, vaqte ki sajton kirdori musrikonro dar nazarason ʙijorost va ʙarojason guft: «Imruz az mardum kase ʙar sumo piruz namesavad va man panohdihandai sumojam». Vale cun du guruh ru ʙa ru sudand; musrikon hamrohi sajton va mu'minon hamrohi faristagon sudand. U (sajton) ʙozgastu guft: «Haroina man az sumo ʙezoram, dar haqiqat man cizhoero meʙinam, ki sumo nameʙined, (ja'ne sajton nisonahoi piruzii musalmononro ʙo madadi Alloh az tariqi firistodani firistagon did va guft, ki) man az Alloh metarsam, ki U ʙa saxti uquʙat mekunad saxsero, ki ʙa U nofarmoni kunad!»

    [49] Ba jod ored, vaqte ki ahli sirk va munofiqon va on kasone, ki dar dil ʙemorie dorand, hol on ki medidand, ki musalmonon andakeand va dusmanonason ʙisjor, guftand: «Dini inho (ja'ne musalmonon) firefta ast». Va inho (munofiqon) dark nakardand, ki har kas, ki ʙa Alloh tavakkal kunad va ʙa va'dai U sak nakunad, Alloh uro xor nakunad, ʙa durusti, ki Alloh tavono ast va hec nerue nametavonad Uro sikast dihad va dar on ci taqdir karda icro namudaast, ʙo hikmat meʙosad

    [50] (Ej Rasul), agar ʙuʙini on zamonro, ki faristagon coni kofironro mesitonand va ʙa ruju pustason mezanand va megujand: «Azoʙi suzonro ʙicased!»

    [51] In azoʙ ʙa saʙaʙi on kirdorhoest, ki pes az in karda ʙuded va Alloh ʙa ʙandagonas misqoli zarrae sitam ravo namedorad

    [52] Kirdori musrikoni Qurajs, ki dar cangi Badr kusta sudand, ʙa monandi odati qavmi Fir'avn ʙud va kasone, ki pes az onho ʙudand, onho ʙa ojoti Alloh kofir sudand. Pas Alloh onhoro ʙa cazoi gunohonason azoʙ kard, ki Alloh nerumand va saxtuquʙat ast! Va har kasro ki ʙixohad ʙigirad, u nametavonad Allohro notavon namojad

    [53] In cazoi ʙad ʙa on xotirast, ki Alloh ne'matero, ki ʙa qavme arzoni dostaast, digargun nasozad, to holi xudro az ito'at kardan ʙa ancom dodani gunoh taƣjir dihand va dar muqoʙili ne'mat nosiposi kunand. Va Alloh ʙa guftori xalqas sunavo va ʙa holason donost

    [54] Holi inho (kofiron) monandi odati qavmi Fir'avn ʙud, ki Musoro duruƣguj ʙarovardand va kasone, ki pes az onho ʙudand, onho ojoti Parvardigorasonro duruƣ sumoridand va Mo ʙa cazoi gunohonason halokason kardem va qavmi Fir'avnro ƣarq soxtem, zero hama sitamgor ʙudand. Pas incunin onhoro halok kardem dar Badr va ʙa'zeasonro ʙo asir aftodan xor kardem

    [55] Alʙatta, ʙadtarin cunʙandagon (insonho) dar nazdi Alloh onhojand, ki kofir sudaand va ʙar kufri xud davomat kardand va ʙa rasuloni Alloh imon nameovarand va jagonagii Uro iqror namekunand va ʙa sari'ati U niz pajravi namekunand

    [56] Kasone, ki tu az onon (az jahudijoni Qurajza) pajmon girifti, ki ʙo tu cang namekunand, sipas pajopaj pajmoni xesro mesikanand va ʙo sikastani pajmonason az Alloh nametarsand

    [57] pas agar onhoro dar cang ʙijoʙi, parokandaason soz (ʙo kustan), to pajravonason niz parokanda savand va ʙa in guna korason cur'at nakunand va niz digar dusmanon (az araʙho va ƣajrason) ʙitarsand va ʙosad, ki iʙrat girand

    [58] Ej Rasul, agar tarsidi, ki guruhe dar pajmon xijonat mevarzand, ʙa onon e'lon kun, ki ʙajni manu sumo pajmone ʙoqi namondaast, (ja'ne har du guruh donand, ki ʙajnason pajmone namondaast) monandi xudason amal xohi kard. Zero Alloh xoinoni ahdsikanro dust nadorad

    [59] Onon, ki kofir sudaand, napindorand, ki pesdasti kardaand (ja'ne, az qudrati Alloh ʙerun sudaand va u onhoro cazo doda nametavonad), zero Allohro notavon karda nametavonand

    [60] Va (ej musalmonon), dar ʙaroʙari dusmanonaton metavoned neru va asponi savori omoda kuned, to dusmanoni Alloh va dusmanoni xud va ƣajri onhoro, ki sumo onhoro namesinosed va Alloh mesinosad, ʙitarsoned. Va on ciro, ki dar rohi Alloh xarc mekuned, (andak jo ʙisjor) podosi on dar ruzi qijomat ʙa purragi ʙa sumo ʙozgardonda savad va az savoʙi on az sumo kam karda nasavad

    [61] Va agar ʙa sulh majl kunand, (ej Pajomʙar) tu niz ʙa sulh majl kun va ʙar Alloh tavakkal kun, ki Ust sunavo ʙa suxanoni sumo va dono ʙa nijathoi sumo

    [62] Va agar onon, ki ʙo tu ahd ʙastand va xostand, ki turo ʙifireʙand, Alloh ʙaroi tu kofist. Ust, ki turo ʙa jorii xes va jorii mu'minon quvvat dodaast

    [63] Dilhojasonro ʙa jakdigar mehruʙon soxt. Agar tu hamai on ciro, ki dar rui zamin ast, xarc mekardi, nametavonisti, ki dilhoi onhoro ʙa jakdigar mehruʙon sozi. Vale Alloh dilhojasonro ʙa jakdigar mehruʙon kard, ki ʙo jakdigar dustu ʙarodar gastand. Ba durusti, ki U piruzmandu hakim ast

    [64] Ej Pajomʙar, Alloh turo va mu'minonero, ki az tu pajravi mekunand, az ʙadii dusmanonaton kifojakunandaast

    [65] Ej Pajomʙar, mu'minonro ʙa cang ʙarangez. Agar az sumo ʙist tan saʙrkunandagon ʙosand va dar cang pojdori kunand, ʙar dusad tan az dusmanonason piruzi xohand joft. Va agar sad tan saʙrkunandagon ʙosand, ʙa hazor tan az kofiron piruz mesavand. Zero onho kofiron mardume mahrum az ilmu fahmand. (Ja'ne musrikon ʙaroi umedi savoʙ namecangand va dar cang ustuvor nameʙosand, zero xavf meʙarand, ki kusta savand)

    [66] Aknun Alloh ʙar sumo saʙuk kard (ej mu'minon) va az notavonijaton ogoh sud. Agar az sumo sad tan saʙrkunandagon ʙosand va dar cang poj fusurand, ʙar dusad tan piruz mesavand. Va agar az sumo hazor tan ʙosand, ʙa jorii Alloh ʙar du hazor tan az kofiron piruz mesavand. Va Alloh ʙo saʙrkunandagon ast

    [67] Baroi hec pajomʙare soista nest, ki dar vaqti asir giriftani kofiron, onhoro ʙa xotiri fidja giriftan ozod kunad, ʙojad onho az ʙajn ʙurda savand va sarri onho kam gardad. Sumo ʙo giriftani fidja va zinda nigoh dostani onho molu mato'i dunjoro mexohed va Alloh maslihati oxiratro mexohad. Va U piruzmandu hakim ast

    [68] Agar az coniʙi Alloh hukme, ki qazo va qadari U ʙar on raftaast, (ja'ne, ʙar halol ʙudani ƣanimatho va fidja giriftan ʙar asiron)- nameʙud, azoʙi ʙuzurg ʙa sumo merasid

    [69] Ej mu'minon, az on ci ʙa ƣanimat giriftaed, (az moli musrikon dar Badr) ki halol astu pokiza, ʙixured. Va az Alloh ʙitarsed. Alʙatta, Alloh ʙaroi ʙandagonas omurzanda va ʙa onho mehruʙon ast

    [70] Ej Pajomʙar, ʙa asirone, ki dar dasti sumo hastand, ʙigu: «Agar Alloh dar dilhojaton nisoni imon ʙuʙinad, ʙehtar az on mole, ki az sumo girifta sudaast, ʙa sumo xohad dod va az fazli xes xajri farovone ʙarojaton faroham menamojad va gunohontonro meomurzad va sumoro doxili ʙihist menamojad va Alloh tavʙakunandagonro omurzanda va ʙa onho mehruʙon ast!»

    [71] Agar qasdi xijonat ʙa turo dosta ʙosand, pes az in ʙa Alloh xijonat varzidaand va Alloh turo ʙar onho nusrat dodaast va Alloh dono ast ʙar on ci dar zamirho (dilho) hast, hakim ast dar tadʙiri holi ʙandagonas

    [72] Onon, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaand va ʙa sari'ati U amal kardaand va hicrat kardaand va ʙo molu coni xes dar rohi Alloh cihod kardaand va onon, ki ʙa muhociron coj doda va joriason kardaand onho duston va joroni jakdigarand. Va onon, ki imon ovardaand va hicrat nakardaand, sumo homi va nusratdihandai onon nested, to on goh, ki muhocirat kunand. Vale agar sumoro ʙa jori talaʙidand, pas jori kardani onho va dar kanori onho cangidan vociʙ ast, magar on, ki ʙar ziddi on guruhe ʙosad, ki mijoni sumo va onho pajmone ʙasta suda ʙosad. Va Alloh ʙa korhoe, ki mekuned, ʙinost! Va har jakero muvofiqi nijat va amalas podos medihad

    [73] Kofiron niz dust va madadgori jakdigarand. Agar sumo ʙo mu'minon dusti nakuned va ʙo kofiron dusmani navarzed, dar in sarzamin fitnavu fasodi ʙuzurg padid xohad omad

    [74] Onon, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaand va tarki dijori xud karda hicrat kardand va dar rohi Alloh cihod kardaand va onon, ki cojason dodaand va joriason kardaand, ʙa haqiqat mu'minonand, omurzisi gunohon va ruzii neku dar cannathoi na'im az oni onhost

    [75] Va hamcunin kasone, ki ʙa'd az muhociron va ansor omadaand va ʙa xuʙi az onon pajravi karda, imon ovardaand va hicrat kardaand va hamrohi sumo cihod kardaand, az sumo hastand. (Ja'ne, on ci ʙaroi sumost, ʙa onon ham merasad va on ci ki ʙa zarari sumost, ʙa zarari onho niz meʙosad) Ba hukmi kitoʙi Alloh xesovandon ʙa jakdigar sazovortarand ʙa cuz asaʙaho va kasone ki doroi sahme az taraka hastand, kase digar az majit meros nameʙarad. Va agar asaʙaho va kasone, ki doroi sahme az taraka hastand, vucud nadosta ʙosand, nazdiktarin xesovandoni murda meros meʙarand. Va Alloh ʙar har cize donost

    Surah 9
    Тавба

    [1] Allohu pajomʙaras ʙezorand az musrikone, ki ʙo onho ahdu pajmon ʙastaed

    [2] Pas, - ej musrikon, - cahor moh ʙa sumo muhlat doda sud, ki dar in sarzamin ʙigarded va ʙidoned, ki az azoʙi Alloh natavoned gurext va ʙidoned, ki Alloh xorkunandai kofiron ast dar dunjo ʙa kustanu asorat va azoʙ dar oxirat

    [3] Dar ruzi hacci ʙuzurg (ja'ne, ruzi idi qurʙon) az coniʙi Allohu pajomʙaras ʙa mardum e'lon mesavad, ki Allohu pajomʙaras az musrikon ʙezorand. Pas, - ej musrikon, - agar tavʙa kuned, ʙarojaton ʙehtar ast. Vale agar ruj ʙigardoned az qaʙuli dini haq, pas ʙidoned, ki az Alloh natavoned gurext. Va kofironro ʙa azoʙi dardovar ham dar in dunjo va ham dar oxirat xaʙar deh

    [4] Magar on guruh az musrikon, ki ʙo onho pajmon ʙastaed va dar pajmoni xud hec kamʙudie najovardaand (ja'ne, xijonat nakardand) va ʙo hec kas ʙar ziddi sumo naʙaromadaand. Bo inho ʙa pajmoni xes to pojoni muddatas vafo kuned, hamono Alloh parhezgoronro (ononro, ki xijonat namekunand), dust medorad

    [5] Pas cun mohhoi harom ʙa pojon rasand, har co ki musrikonro jofted, ʙikused va ʙigiredu ʙa haʙs afkaned va dar hama co dar kaminason nisined. Ammo agar tavʙa kardand va ʙozgastand az sirk va islomro qaʙul kardand va namozro ʙarpo kardand va zakotro ado namudand, pas raho kuned ononro, ki ʙarodaroni sumoand dar Islom. Hamono Alloh omurzandai tavʙakunandagon va mehruʙon ast ʙar onon

    [6] Va agar kase az musrikon az tu ej Pajomʙar panoh talaʙ kunand, panoh ʙideh uro, to kalomi Allohro (Qur'on) ʙisnavad, sipas ʙa makoni amnas ʙirason, in hukm ʙa saʙaʙi on ast, ki musrikon guruheand, ki namedonand haqiqati Islomro

    [7] Ci guna musrikonro ʙo Alloh va pajomʙari U ahdu pajmone ʙosad? Magar onhoe, ki nazdi Mascidulharom (dar Hudajʙija) ʙo onho pajmoni sulh ʙasted, cun ʙar pajmonason soʙitu ustuvor istodand, pas sumo ham ʙar pajmonaton soʙitu ustuvor ʙiisted. Hamono Alloh parhezgoronro (ononro, ki dar ahdason ustuvor meistand), dust medorad

    [8] Ci guna ʙosad musrikonro ahdu pajmone!? Zero agar ʙar sumo piruz savand, ʙa hec ahdu savgand va xesovandi vafo nakunand. Va sumoro firefta nakunad muomila kardanason az tarsi sumo, zero ki onho ʙo zaʙon xusnudaton mesozand va qaʙul namekunad dilhojason va ʙisjoriason az din xoricand va ahdu pajmonhoro mesikanand

    [9] Ojoti Allohro ʙa ʙahoi andake az moli dunjo furuxtand va mardumro az rohi Alloh ʙozdostand va ʙadkori kardand

    [10] Ahdu savgand va xesovandii hec mu'minero riojat namekunand va inho (musrikon) mardumi tacovuzkorand

    [11] Pas agar tavʙa kardand az iʙodati ƣajri Alloh va kalimai tavhidro ʙar zaʙon rondand va namoz ʙa coj ovardand, ʙarodaroni dinii sumo hastand. Mo ojoti Allohro ʙaroi mardume, ki az donoi ʙarxurdorand, ʙajon mekunem

    [12] Va cun ʙa'di ʙastani pajmon musrikon savgandhoi xudro sikastand va dar dini sumo ta'na zadand, ʙo pesvojoni kufr cang kuned, ki onhoro irodai savgand nigoh dostan nest. Bosad ki az kirdori ʙadi xud (ja'ne, ta'na zadan dar Islom) ʙozistand

    [13] Ojo namecanged ʙo mardume, ki savgandi xudro sikastand va qasd kardand xoric kardani pajomʙarro az Makka va onho ʙar ziddi sumo avvalin suda dusmani (azijat, ozor va cang) oƣoz kardand? Ojo az onho metarsed? Bojad az Alloh ʙitarsed, agar mu'mini voqe'i va haqiqi ʙosed

    [14] Ej guruhi mu'minon, ʙo kuffor ʙicanged. Alloh ʙa dasti sumo azoʙason mekunad va xorason mesozad va sumoro piruzi medihad ʙar ʙoloi onon va dilhoi mu'minonro sifo meʙaxsad

    [15] Va kina az dilhoi mu'minon dur kunad va Alloh tavʙai har kiro, ki ʙixohad, mepazirad. Va Alloh donost, medonad sidqi tavʙai tavʙakunandagonro va ustuvorkor ast dar korhojas

    [16] Ej mu'minon, ojo gumon karded, ki guzosta saved ʙe hec imtihon (ja'ne, taklifi amri cihod ʙolojaton nasavad) va hanuz cudo nasoxta Alloh az sumo ononro, ki cihod kardand va onon nagiriftand hec dustero pinhoni, cuz Allohu pajomʙaras va mu'minonro? Va Alloh ʙa har kore, ki mekuned, ogoh ast

    [17] Musrikonro loiq nest, ki dar hole, ki ʙa kufri xud iqror mekunand va ʙaroi Alloh sarik meorand, mascidhoi Allohro oʙod sozand. Zero amali in kofiron ʙotil ast va covidonand dar otas

    [18] Mascidhoi Allohro kasone oʙod mekunand, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat imon ovardaand va namoz meguzorand va zakot medihand va cuz az Alloh nametarsand. Umed ast, ki inho az hidojatjoftagon ʙosand

    [19] Ojo oʙ dodan ʙa hocijon va oʙod soxtani Mascidulharomro monandi kori kase qaror dodaed, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat imon ovarda dar rohi Alloh cihod kardaast? Dar nazdi Alloh ʙaroʙar nestand va Alloh guruhi sitamkoronro hidojat namekunad

    [20] Onon, ki imon ovardand va hicrat kardand va dar rohi Alloh ʙo molu coni xes cihod kardand, ʙuzurgtarand dar martaʙa nazdi Alloh va inhojand ʙa matlaʙ rasidavu komjoʙsavanda

    [21] Muƶda medihad hicratkunandagonro Parvardigorason ʙa rahmatu xusnudii xud va ʙa ʙihiste, ki dar on ne'mathoi covid doimi ʙuvad

    [22] Dar on ʙihist covidon ʙimonand va inho savoʙhoi on amalhoi solehe meʙosand, ki dar dunjo karda ʙudand. Hamono acru muzdi ʙuzurg dar nazdi Alloh ast

    [23] Ej kasone, ki ʙa Allohu Rasulas imon ovardaed, agar padaronu ʙarodaronaton dust dorand, ki kufrro ʙa coi imon intixoʙ kunand, onhoro dust magired va sirru asrori musulmononro ʙa onon fos nakuned. Modome, ki onon ʙar aqidai kufrason hastand. Pas har kas az sumo dustason ʙidorad, hamono nofarmonʙardorii Alloh kardaast va az sitamkoron xohad ʙud

    [24] Bigu (ej Rasul): «Agar padaronatonu farzandonaton va ʙarodaronatonu zanonaton va xesovandonaton va molhoe, ki kasʙ kardaed va ticorate, ki az ʙeravnaqii on metarsed va xonahoe, ki ʙa on dilxus hasted, ʙaroi sumo az itoati Allohu pajomʙaras va cihod kardan dar rohi U mahʙuʙtar ast, muntazir ʙosed, to Alloh farmoni xes ʙijovarad». Va Alloh ononro, ki az toati U ʙaromadand, hidojat naxohad kard

    [25] Hamono Alloh sumoro dar ʙisjore az cojho jori kard. Va niz dar ruzi Hunajn on goh ki ʙisjorii adadi laskaraton sumoro ʙa taaccuʙ ovarda ʙud, vale ʙaroi sumo sude nadost va zamin ʙo hamai vasei va hamvorias ʙar sumo tang sud (va in ʙa on saʙaʙ ʙud, ki dar avvali cang sikast xurda ʙuded). Pas ʙozgasted va ʙa dusman pust gardonded va po ʙa gurez nihoded

    [26] Sipas Alloh oromisi xesro ʙar Pajomʙaras va ʙar mu'minon nozil kard va laskarhoero, ki onhoro namedided (ja'ne, faristagonro), furu firistod va kofironro azoʙ kard (ja'ne, ʙa'ze az onon kusta va ʙa'ze digarason asir sudand) va in ast cazoi kofiron

    [27] Sipas ʙa'd az in cang kase az kufri xud ʙozgast va doxili Islom sud, ʙoz qaʙul mekunad Alloh ʙa'd az in (cang) tavʙaro ʙar har ki mexohad. Va Alloh omurzandavu mehruʙon ast

    [28] Ej kasone, ki imon ovardaed, hamono musrikon palidand. Pas ʙojad, ki nazdik nasavand ʙa xonai Ka'ʙa ʙa'di in sol (ja'ne, soli nuhumi hicri) va agar metarsed az kamʙaƣalivu darvesi ʙa saʙaʙi najovardani musrikon

    [29] Bo kasone az axli Kitoʙ, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat imon nameovarand va cizhoero, ki Allohu pajomʙaras harom kardaast, ʙar xud harom namekunand va dini haqro namepazirand, cang kuned, to on goh ki ʙa dasti xud dar holi xori cizja ʙidihand

    [30] Jahudijon guftand, ki Uzajr pisari Alloh ast va nasoro guftand, ki Maseh (Iso) pisari Alloh ast. In suxanest, ki asl nadorad, monandi guftori kasonest, ki pes az in kofir ʙudand. Alloh la'nat va noʙudason kunad. Pas ci guna az haq ʙa sui ʙotil ʙargardonida mesavand

    [31] (Jahudu nasoro) olimonu oʙidoni xes va Maseh pisari Marjamro ʙa coi Alloh ma'ʙud giriftand va hol on ki ma'mur ʙudand, tanho jak Allohro ʙiparastand, ki cuz U hec ma'ʙude ʙarhaq nest. Pok ast, az on ci sarikas mesozand

    [32] Kofiron mexohand nuri Alloh (dini Islom)-ro ʙo dahoni xud ʙo suxanoni duruƣ va suʙhahojason xomus kunand va Alloh qaʙul namekunad, magar on ki nuri xud (dini Islom)-ro komil sozad. Harcand kofironro xus naojad

    [33] Alloh Zotest, ki pajomʙari xud Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)-ro ʙaroi hidojati mardum firistod ʙo Qur'on va dini durustu ʙarhaq, to Islomro ʙar hamai dinho piruz gardonad, harcand musrikonro dini Islom xus naojad

    [34] Ej kasone, ki imon ovardaed, hamono ʙisjore az olimonu oʙidoni ahli kitoʙ amvoli mardumro ʙa nohaqqi (az rohi risva va harom) mexurand va digaronro az rohi Alloh ʙozmedorand. Va kasonero, ki tillovu nuqra zaxira mekunand va dar rohi Alloh xarcas namekunand (ja'ne, zakot namedihand), ʙasorat deh onhoro ʙa azoʙi dardovar

    [35] Ruze, ki dar otasi cahannam porae az on tillovu nuqra gudoxta savad va pesonivu pahlu va pustasonro ʙo on doƣ kunand. Va gufta savad: In ast cazoi on ci zaxira namuded ʙaroi xud (ja'ne, zakotasro nadoda ʙuded), pas ʙicased azoʙi on molero, ki zaxira mekarded

    [36] Hamono sumorai mohho az rui hukm va taqdiri Alloh, dar kitoʙi Alloh, - az on ruz, ki osmonhovu zaminro ʙijofarida, - duvozdah ast. Cahor moh mohhoi haromand. In ast dini haq. Dar on mohho ʙa saʙaʙi canghoi nohaq ʙar xestan sitam makuned. Va hamcunon, ki musrikon hamagi ʙa cangi sumo ʙarxostand, hamagi ʙa cangi onho ʙarxezed. Va ʙidoned, ki hamono Alloh ʙo parhezgoron ast, ononro nusrat medihad va pojdorason megardonad

    [37] Hamono ʙa ta'xir andoxtani musrikon mohhoi harom va taƣjiru taʙdil dodani cojhoi onho, jak zijodatiest dar kufr ki ʙo on kofiron gumroh gardonida mesavand; on mohro jak sol halol mesumurdand va onro soli digar harom mesumurdand, to ʙo sumorai on ci ki Alloh harom soxtaast, muvofiqat kunand. Pas, cizero halol sozand, ki Alloh harom soxtaast. Kirdorhoi ʙadason ʙaroi onho orosta karda sudaast. Va Alloh qavmi kofironro ʙa sui haq hidojat namekunad

    [38] Ej kasone, ki imon ʙa Alloh va rasuli U ovardaed, caro hangome ʙa sumo gujand, ki dar rohi Alloh ʙaroi cangi dusmanonaton sitoʙon ʙerun oed, tanʙali karda az xonahojaton ʙerun nameoed? Ojo ʙa coi zindagii covidonai oxirat ʙa zindagii dunjo rozi sudaed? Hamono kajfu safoi in dunjoi guzaranda dar ʙaroʙari ne'mathoi covidonai oxirat cuz andake nest

    [39] Ej mu'minon, cun ʙa cang safarʙar nasaved, Alloh sumoro ʙa sikancai dardnoke azoʙ mekunad va qavmi digarero ʙa coi sumo ivaz mekunad va har goh ʙa onon gufta savad, ki ʙa cang ʙaroed, onon ʙa cang meʙarojand va itoati Allohu rasulas mekunand va agar az majdoni cang aqiʙnisini karded ʙa Alloh zijone namerasoned, cunki Alloh ʙa sumo nijozmand nest, ʙalki sumo ʙa U nijozmanded. Va U ʙe madadi sumo ham din va pajomʙarasro nusrat xohad dod, zero ki U ʙar har kore tavonost

    [40] Ej joroni Pajomʙar, agar Pajomʙarro sumo jorivu nusrat nadihed ci sud? Hamono Alloh nusrat dodaast uro, on goh ki ʙerun kardand uro kofironi qurajs az Makka va hamrohas kasi duvvum (ja'ne, Aʙuʙakri Siddiq razijallohu anhu) ʙud. Cun in du kas (Pajomʙar va Aʙuʙakr) dar ƣor ʙudand, on goh Pajomʙar (sallalohu alajhi va sallam), ki ʙa jori xud meguft: "Ƣam maxur, Alloh ʙo most". Pas, firistod Alloh oromisi xudro ʙa Pajomʙar va nusratu quvvat dod uro ʙa laskarhoe, ki nadidand onhoro (ja'ne, faristagon) va pasttaru furutar soxt suxani kofironro va suxani Alloh suxanest ʙaland. Va Alloh piruzmand ast dar mulkas va durustkor ast dar tamomi korhojas

    [41] (Ej mu'minon), ʙa cang sitoʙon ʙiraved dar rohi Alloh xoh ʙar sumo oson ʙosad, xoh dusvor va ʙo molu coni xes dar rohi Alloh cihod kuned. In cihod ʙehtar ast sumoro, agar medonisted

    [42] Agar naf'i zudhosilsavanda va safari oson meʙud, az paji tu (munofiqon) meomadand, vale aknun, (on ci ʙa on da'vat mekuni ʙa ʙaromadan ʙa cangi Taʙuk), ki masofati roh ʙa onho dur namud va havo garm ast, pajmudanasro dusvor mehisoʙand. Va ʙa Alloh qasam mexurand, ki agar metavonistem, hamrohi sumo ʙerun meomadem. Inho tan ʙa halokat mesuporand (ʙo on savgandi duruƣason). Alloh medonad, ki munofiqon duruƣ megujand

    [43] Alloh turo ʙuʙaxsojad ej Pajomʙar, caro ʙa cihod naʙaromadani munofiqon ruxsat dodi? Meʙoist onhoe, ki rost meguftand, oskor savand va tu duruƣgujonro ham ʙisnosi

    [44] Onon, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat imon dorand, hargiz ʙaroi cihod kardan ʙo molu conason dar rohi Alloh az tu ej Pajomʙar ruxsat nametalaʙand, ʙalki munofiqon ruxsat metalaʙand va Alloh parhezgoronro mesinosad

    [45] Hamono kasone, ki az tu ruxsat mexohand ʙa Alloh va ruzi qijomat imon nadorand va amali soleh namekunand va dilhojasonro sak faro giriftaast az savoʙ va iqoʙi ruzi qijomat va in sak onhoro ʙa hajroni afkandaast

    [46] Agar munofiqon mexostand, ki ʙaroi cang ʙerun savand, ʙaroi xes asʙoʙi safar omoda mekardand, vale Alloh safarʙar sudani ononro napisandid va az cang onhoro ʙozdost va ʙa onho gufta sud, ki hamrohi kasone, ki ʙojad dar xona ʙinisinand, ʙinisined

    [47] Ej mu'minon agar ʙo sumo ʙa cang ʙerun ojand, cize cuz fasod mijoni sumo nameafzudand va alʙatta, mesitoftand va kusis mekardand, ki dar ʙajni sumo fasod va fitna angezand va sumoro az cihod dar rohi Alloh ʙozdorand. Va (ej mu'minon) dar mijoni sumo suxancinonest, ki axʙori sumoro ʙaroi onho meʙarand. Va Alloh ʙa holi sitamkoronu munofiqon ogoh ast

    [48] Hamono pes az in ham (ja'ne, dar cangi Taʙuk) fitnagari mekardand va ʙaroi tu ej Pajomʙar, korhoro ʙar'aks va digargun cilva medodand (ja'ne, kusis mekardand, ki ʙa har roh az pesrafti dini tu pesgiri kunand), to on goh ki haq ƣoliʙ omad va farmoni Alloh oskor sud, dar hole, ki onhoro xus nameomad, ki din piruz savad

    [49] Ba'ze az munofiqon kase ast, ki megujand: «Maro ʙaroi ʙoqi mondan dar Madina ruxsat deh va ʙa fitna majandoz maro. Ogoh ʙos, ki inho xud ʙa saʙaʙi nifoqason va nofarmonii Alloh va Rasulas dar gunohi ʙuzurg aftodaand va hamono otasi cahannam kofironro ihota kardaast

    [50] Agar ne'mate (misli piruzi jo ƣanimat) ʙa tu ej Pajomʙar, rasad, anduhgin sozad munofiqonro va agar ʙa tu musiʙate rasad, megujand: «Mo corai kori xes pes az in andesidaem». Va xusholsuda ʙarmegardand

    [51] Bigu ej Pajomʙar, ʙaroi in munofiqon: «Musiʙate ʙa mo hargiz naxohad rasid, cuz on ciro Alloh ʙaroi mo dar Lavhi Mahfuz navistaast. U sarparasti most va mu'minon ʙojad, ki ʙar Alloh tavakkal kunand»

    [52] Bigu ej Pajomʙar: «Ojo cuz jake az on du neki (sahodat jo piruzi) intizori cizi digarero ʙaroi mo dored? Vale mo muntazirem azoʙero, ki az coniʙi U ʙa sumo ʙirasad jo ʙa dasti mo sumoro halok, jo asir gardonad. Pas, sumo muntazir ʙosed, mo niz ʙo sumo muntazir memonem»

    [53] Bigu ej Pajomʙar, ʙaroi munofiqon: «Alloh az sumo namepazirad, ci az rui rozigi xarc kuned va ci az rui norozigi, zero dar dinaton sak dored va mardumi nofarmon hasted»

    [54] Saʙaʙi qaʙul nasudani xarchojason in ʙud, ki onho dar zamiri xud kufrro pinhon dostand va Pajomʙari Alloh sallallohu alajhi va sallamro duruƣ ʙarovardand. Va ʙa namoz nameojand, magar dar holi tanʙali va xarc namekunand, magar dar hole ki onho nocorand. Onho umedvori savoʙi in farzsudaho nadorand va ʙa saʙaʙi kufrason az tark kardani farzhoi Alloh xavf nadorand

    [55] Doroivu farzandoni munofiqon turo ej Pajomʙar, ʙa hajrat naandozad. Ba durusti, ki Alloh mexohad ʙa onho dar in dunjo ʙo masaqqatu musiʙatho dar molu farzandonason azoʙason kunad va conason dar hole ʙerun ojad, ki kofir ʙosand

    [56] Munofiqon ʙa Alloh savgandi duruƣ mexurand, ki az dini sumojand va hol on ki az dini sumo nestand, valekin onho guruhe hastand, ki metarsand aqidai kufrasonro ʙaroi sumo zohir kunand

    [57] Agar inho munofiqon panohgoh jo ƣor, jo daromadgohe mejoftand, ki nacotason dihad, az sumo sitoʙon ʙa on co ruj meovardand

    [58] Ba'ze az munofiqon turo dar taqsimi sadaqot ʙa zulm muttaham mekunand, agar az on sadaqot ʙa onho ʙisjor dihand, xusnud mesavand va agar ʙisjor nadihand, xasm megirand

    [59] Agar onon, ki turo dar taqsimoti sadaqot ajʙdor mekunand, ʙa on ci Allohu pajomʙaras ʙa onon dodaast, xusnud ʙosand va ʙigujand: «Alloh moro ʙas ast va Allohu pajomʙaras moro az fazli xud ʙenasiʙ naxohand guzost va mo ʙa Alloh raƣʙat mekunem?», in ʙarojason ʙehtar va foidaovar ʙud

    [60] Sadaqot (zakoti farzi) ʙaroi faqirone, ki cizero az mulk sohiʙ nestand va ʙaroi miskinone, ki dar zindagi ehtijocmandand va ʙaroi korguzoroni cam'ovarii zakot ast. Va niz ʙaroi onhoe, ki dilhojason moil karda mesavad ʙa Islom va ʙaroi ozod kardani ƣulomonu qarzdoron va xarc dar rohi Alloh (ja'ne, cihod) va musofironi muhtoc va on hukm farizaest az coniʙi Alloh. Va Alloh ʙa maslihati ʙandagonas dono va dar ta'in kardani farizai zakot hakim ast

    [61] Ba'ze az munofiqon Pajomʙarro meozorandu megujand, ki u ʙa suxani har kas gus medihad va ʙovar medorad. Bigu ej Pajomʙar: «Muhammad ʙaroi sumo sunavandai suxani xajr ast. Ba Alloh imon dorad va mu'minonro dar suxanonason ʙovar dorad va rahmatest ʙaroi onhoe, ki imon ovardaand. Va onon, ki rasuli Allohro ʙa har nav'e az ozorho ʙijozorand, ʙa sikancae dardovar giriftor xohand sud

    [62] Munofiqon dar ʙaroʙari sumo ʙa Alloh savgandi duruƣ mexurand, to xusnudaton sozand va hol on ki agar mu'min hastand, soistatar ast, ki Allohu rasulasro xusnud sozand

    [63] Ojo inho munofiqon namedonand, ki har kas, ki ʙa Alloxu pajomʙaras ziddijat mekunad, covidona dar otasi cahannam xohad ʙud va in rasvoii ʙuzurgest

    [64] Munofiqon metarsand, ki maʙodo az osmon dar ʙorai onho surae nozil savad va az on ci dar dil pinhon kardaand az kufr, ʙoxaʙarason sozad. Bigu ej Pajomʙar, ʙarojason: «Masxara kuned, ki Alloh on ciro, ki az on metarsed, oskor xohad soxt»

    [65] Agar az onho (munofiqon) ʙipursi, - ej Pajomʙar, - az on ci ki suxani duruƣ guftand? Megujand: «Mo ʙo ham gap mezadem va ʙozi mekardem». Bigu ej Pajomʙar: «Ojo ʙa Alloh va ojoti U va pajomʙaras masxara mekarded?»

    [66] Uzr najovared, - ej guruhi munofiqon, - az uzr ovardani sumo foidae nest. Pas, az imonaton ʙa guftani in maqolai masxaraomez kofir sudaed. Agar az gunohi guruhe az sumo ʙigzarem, guruhi digarro, ki gunahkor sudaand, azoʙ xohem kard

    [67] Mardoni munofiq va zanoni munofiq dar oskor kardani imonason va pinhon kardani kufrason monandi jakdigarand. Ba korhoi zist farmon medihand va az korhoi nek man' mekunand va dasthoi xudro az xarc dar roxi Alloh meʙandand. Allohro faromus kardaand. Alloh niz esonro az rahmati xud faromus kardaast, zero munofiqon az rohi haq ʙerunand va dar gumrohi doxiland

    [68] Alloh ʙa mardoni munofiqu zanoni munofiq va kofiron va'dai otasi cahannam dodaast. Dar on covidonaand. Hamin ʙarojason ʙas ast. La'nati Alloh ʙar onho ʙod va ʙa azoʙi pojdore giriftor xohand sud

    [69] Fe'lu xui sumo (ej munofiqon dar tamasxur va kufr) ʙa monandi kasonest, ki pes az sumo nerumandtar va doroi amvol va farzandoni ʙestare ʙudand, pas onho az nasiʙi xes ʙahramand sudaed, hamcunon kasone, ki pes az sumo ʙudaand, az nasiʙi xes ʙahramand suda ʙudand. Sumo suxanoni ʙotil gufted, hamcunon, ki onho suxani ʙotil meguftand. A'moli onon dar dunjovu oxirat nociz gardid va zijonmand sudand

    [70] Ojo inho munofiqon xaʙari kasonero, ki pes az onho ʙudaand, cun qavmi Nuh, ki ʙo tufon ƣarq sudand va Od, ki ʙa ʙodi saxti az hadguzasta halok karda sudand va Samud, ki ʙa na'rai tund halok karda sudand va qavmi Iʙrohim, ki Namrud ʙo mulkas sarnagun sud, ashoʙi Madjan, ki ʙa azoʙi ruzi xori halok sudand Mu'tafikaro, ki qavmi Lut alajhissalom ʙud, zaminro ʙar sarason furu afkand, nasunidaand, ki pajomʙaronason ʙo nisonahoi oskor ʙar onho firistoda sudand? Alloh ʙa onho sitam namekard, onon xud ʙar xud sitam mekardand! (Ojo in munofiqon xudro dar amon mehisoʙand ʙa tamasxur kardanason Alloh va ojoti U va Pajomʙarasro)

    [71] Mardoni mu'min va zanoni mu'min dustoni jakdigarand dar din. Ba neki farmon medihand va az nosoistagi ʙozmedorand va namoz meguzorand va zakot medihand va az Allohu pajomʙaras farmonʙardori mekunand. Alloh inhoro rahmat xohad kard va az azoʙas onhoro nacot xohad dod va doxili ʙihistason xohad kard. Alloh dar mulki xud piruzmand va dar ahkomu sariatas hakim ast

    [72] Alloh ʙa mardoni mu'min va zanoni mu'min ʙihisthoero va'da dodaast, ki cujho dar on corist va ʙihistijon hamesa dar on cojand va niz ʙa onho dar ʙihisti covidona xonahoe neku va'da dodaast. Vale xusnudii Alloh az hama ʙuzurgtar ast, ki piruzii ʙuzurg xusnudii Alloh ast

    [73] Ej Pajomʙar, ʙo kofironu munofiqon ʙicang va ʙo onon ʙa siddat raftor kun, cojgohason cahannam ast, ki sarancomi ʙadest

    [74] Munofiqon ʙa Alloh savgand mexurand, ki naguftaand cizero, ki Pajomʙar va musalmonon az on norohat savand, vale kalimai kufrro ʙar zaʙon rondaand. Va pas az on ki islom ovarda ʙudand, kofir sudaand. Va ʙar qasd kor kardand, ki ʙa Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam zararho ovarand, ammo ʙa on noil nasudand. Va munofiqon cizero inkor nakardand, magar Allohu pajomʙarasro, ki az ƣanimatho sarvatmandason kardand. Pas, agar tavʙa kunand, nekiason dar on ast va agar ruj gardonand, Alloh ʙa azoʙi dardnoke dar dunjovu oxirat azoʙason xohad kard va onhoro dar rui zamin na dustdore xohad ʙud, ki azoʙi Allohro az onho ʙozdorad va na madadkore, ki az azoʙi Alloh nacotason dihad

    [75] Ba'ze az munofiqoni kamʙaƣal ʙo Alloh pajmon ʙastand, ki agar az fazli xud mole nasiʙamon kunad, zakot medihem va dar zumrai solehon medaroem

    [76] Cun Alloh az fazli xud mole nasiʙason kard, ʙaxili kardand va e'tirozkunon ruj gardondand az Islom

    [77] Pas, in amali nifoqro to ruze, ki ʙa Alloh voxurand dar dilhojason ʙarqaror soxt ʙa saʙaʙi on ci ki Ba Alloh va'da karda ʙudand (az dodani sadaqa) xilof namudand va ahdsikani kardand va ʙa saʙaʙi on ki duruƣ meguftand

    [78] Ojo namedonand, ki nihonho va roz guftani in munofiqonro Alloh medonad, zero Alloh az nihonho va rozho ogoh ast

    [79] Alloh munofiqonero mavridi masxara qaror medihad, ki ʙar mu'minoni ʙa raƣʙat sadaqa dihanda va ʙes az tavonoii xes cize najoʙanda, ajʙ megirand va masxaraason mekunand (ja'ne, agar az mu'minon kase ʙisjor sadaqa kard, munofiqon megujand, ki u dar sadaqa dodan xudnamoi mekunad va agar kase kam dihad, megujand, ki Alloh ʙa in guna sadaqai nociz muhtoc nest). Ba munofiqonro azoʙi dardovar ast

    [80] (Mexohi ej Rasul,) ʙaroi munofiqon ʙaxsis ʙixoh, mexohi ʙaxsis naxoh. Agar haftod ʙor ham ʙarojason ʙaxsis ʙixohi, Alloh ʙarojason naxohad ʙaxsid, zero ʙa Allohu pajomʙaras imon nadorand va Alloh mardumi fosiqro hidojat namekunad

    [81] Onon, ki dar xona nisastaand va az hamrohi ʙo rasuli Alloh aqiʙnisini kardand (dar Madina), xusholand. Cihod ʙo molu coni xesro dar rohi Alloh noxus sumurdandu va ʙa hamdigar guftand: «Dar havoi garm ʙa cang naraved!» Agar mefahmand, ʙigu ʙar onho ej Muhammad sallallohu alajhi va sallam: «Garmii otasi cahannam ʙestar ast!»

    [82] Ba cazoi a'moli ancom dodaason (munofiqon) ʙojad ki andak ʙixandand va ʙisjor ʙigirjand! (Ja'ne, dar in dunjoi guzaro ʙahramand savand va ʙa lazzathoi on xushol savand, zud ast, ki ʙisjor ʙigirjand dar azoʙi dardnok ʙa saʙaʙi on ci kasʙ kardaand dar dunjo az kufru nifoq va nofarmonii amri Parvardisrason)

    [83] Ej Rasul, agar Alloh turo az cang ʙozgardonid va ʙo guruhe az munofiqone, ki dar nifoqason ustuvorand, ru ʙa ru kard va az tu xostand, ki ʙaroi cangi digar ʙerun ojand, ʙigu: «Sumo hargiz ʙo man ʙa cang ʙerun naxohed sud va hamrohi man ʙo hec dusmane naʙard naxohed kard, zero sumo az naxust ʙa nisastan dar xona xusnud ʙudaed. Pas, aknun ham ʙo onon, ki az farmoni Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) gardankasi kardaand, dar xona ʙimoned!»

    [84] Cun ʙimirand, ʙar hec jake az munofiqon namoz maguzor va ʙar qaʙrason naist. Zero onon ʙa Alloh va rasulas kofir sudaand va dar holati noitoatii farmon murdaand! (In hukm om ast ʙa har kase, ki nifoqas ma'lum sudaast)

    [85] Ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), ʙisjorii molu farzandoni onon turo ʙa hajrat naorad. Alloh mexohad ʙa saʙaʙi onho dar dunjo azoʙason kunad va dar holati kufr con ʙisuporand

    [86] Cun surae ʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) nozil sud, ki ʙa Alloh imon ʙijovared va ʙo pajomʙaras ʙa cang ʙiraved, tavongaronason az tu ruxsat xostandu guftand: «Moro ʙigzor, to ʙo onhoe, ki ʙojad dar xona nisinand, dar xona ʙinisinem!»

    [87] Ba on rozi sudaand, ki hamrohi xonanisinon ʙosand, ʙa saʙaʙi nifoqason ʙar dilhojason muhr nihoda sud va namefahmand ci ʙarojason soista ast

    [88] Vale Pajomʙar va kasone, ki ʙo u imon ovardaand, ʙo molu coni xud dar rohi Alloh cihod kardand. Nekiho az oni onhost va onhojand, nacotjoftagon

    [89] Alloh ʙarojason ʙihisthoe omoda kardaast, ki dar on cujho ravon ast va dar on co covidonand. In ast nacoti ʙuzurg

    [90] Guruhe az araʙhoi ʙodijanisin omadand va az susti va notavonii xud uzr pursidand, to onhoro ruxsat dihand, ki ʙa cang naravand va onhoe, ki ʙa Allohu pajomʙaras duruƣ gufta ʙudand, dar xona nisastand. Ba zudi ʙa kofironason azoʙi dardovar xohad rasid, dar dunjo ʙa qatl va dar oxirat ʙa otas

    [91] Bar notavononu ʙemoron va onon, ki mavodi cangii xesro namejoʙand, har goh dar amal ʙaroi Allohu pajomʙaras ixlos kunand, gunohe nest, agar ʙa cang najojand, ki ʙar nekukoron hec guna itoʙe nest va Alloh nekukoronro ʙaxsojandaast va ʙo onon mehruʙon ast

    [92] Va niz gunohe nest ʙar onon, ki nazdi tu ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) omadand, to ʙaroi naʙardason savori dihi va tu gufti, ki savorie nadoram va onho ʙaroi xarc kardan hec cize najoftand va askrezonu ƣamgin ʙozgastand

    [93] Xasmu azoʙi Alloh ʙar kasonest, ki dar holati tavongari az tu ruxsat mexohand va onon munofiqonand va ʙa on xusnudand, ki ʙo xonanisinon dar xona ʙimonand. Alloh dar dilhojason muhr guzostaast va oqiʙati ʙadasonro namedonand, ʙo on ci ki az gunohho kasʙ kardaand

    [94] Ej mu'minon, cun sumo ʙa nazdason ʙozgarded, (ʙaroi naraftanason ʙa cihod) meojandu uzr mepursand. Bigu: «Uzr mapursed, guftoratonro hargiz ʙovar nadorem, ki Alloh moro az axʙori sumo ogoh kardaast. Ba zudi Allohu pajomʙaras amali sumoro dar dunjo xohand did. Ojo sumo az nifoqi xud tavʙa mekuned jo ʙar on pojdor meisted? On goh sumoro nazdi on Allohe, ki donoi nihonu oskor ast, meʙarand, to az naticai a'molaton ogohaton sozad!»

    [95] Ej mu'minon, cun az cang ʙa nazdi inho munofiqon ʙozgarded, ʙarojaton savgand mexurand, to az xatojason darguzared. Az onho ruj gardoned va tarkason kuned, ki mardume palidand va ʙa xotiri a'molason coj dar cahannam dorand

    [96] Ej mu'minon, in munofiqon ʙarojaton savgand mexurand, to az onon xusnud saved. Agar sumo ham xusnud saved, Alloh az in mardumi nofarmon xusnud naxohad sud

    [97] Araʙhoi ʙodijanisin kofirtaru munofiqtar az digaronand va ʙa nadonistani hukmhoe, ki Alloh ʙar pajomʙaras nozil kardaast, sazovortarand. Ba Alloh ʙa hamai holi onho dono va dar tadʙiri kori ʙandagonas durustkor ast

    [98] Ba'ze az araʙhoi ʙodijanisin on ciro, ki nafaqa mekunand, cun zijone mepindorand va muntazirand, to ʙa sumo musiʙate ʙirasad. Musiʙati ʙad ʙar xudason ʙod va Alloh sunavo ast ʙa on ci megujand va donost ʙa nijathoi vajronason

    [99] Va ʙa'ze az araʙhoi ʙodijanisin ʙa Allohu ruzi qijomat imon dorand va on ciro, ki dar rohi Alloh xarc mekunand saʙaʙi nazdiki ʙa Alloh va duoi Pajomʙar medonand. Bidoned, ki hamin nafaqa kardan va sadaqotason va niz duoho va omurzisxohii Pajomʙar (sallalllohu alajhi va sallam) saʙaʙi nazdikijason ʙa Alloh xohad sud va Alloh ʙa rahmati xes doxili ʙihistason xohad kard, zero omurzandavu mehruʙon ast

    [100] Az on guruhi naxustin az muhociron va ahli Madina, ki pesqadam sudand va onon, ki ʙa xotiri Alloh ʙa neki az onon pajravi kardand (dar e'tiqod, guftor va amalhojason), Alloh xusnud ast va onho niz az Alloh xusnudand. Alloh ʙarojason ʙihisthoero omoda kardaast, ki dar onho darjoho corist va hamesa dar on co xohand ʙud. In ast komjoʙii ʙuzurg

    [101] Guruhe az araʙhoi ʙodijanisin, ki atrofi sumoro giriftaand, munofiqand va guruhe az mardumi Madina niz dar nifoq isror mevarzand. Tu onhoro namesinosi, Mo onhoro mesinosem va du ʙor azoʙason xohem kard; ʙa qatl va asir giriftan dar dunjo va dar oxirat ʙa azoʙi ʙuzurg giriftor mesavand

    [102] Va guruhi digare az ahli Madina ʙa gunohi xud e'tirof kardand, ki a'moli nekuro ʙo korhoi zist omextaand (va on aqiʙnisini kardan az cang hamrohi Rasuli Alloh va digar amalhoi ʙad ast). Sojad Alloh tavʙaasonro ʙipazirad, zero Alloh omurzandavu mehruʙon ast

    [103] Az molhoi tavʙakunandagone, ki a'moli nekuro ʙo korhoi zist omextaand, sadaqa (zakot) ʙisiton, to ononro poku munazzah sozi va ʙarojason duo kun, zero duoi tu mojai oromisi onhost va Alloh ʙa har duo sunavo va ʙa ahvoli ʙandagon va nijathojason donost

    [104] Ojo hanuz (inho aqiʙnisinandagon az cihod va digaron) nadonistaand, ki Alloh ast, ki tavʙai ʙandagonasro mepazirad, cun ʙa toati Alloh ʙargardand va sadaqotro qaʙul mekunad va Alloh ast, ki tavʙapaziru mehruʙon

    [105] Bigu: «Amal kuned, Allohu pajomʙaras va mu'minon a'moli sumoro xohand did va sumo ʙa nazdi donandai nihonu oskoro ʙozgardonida mesaved va U az amalhojaton ogohaton xohad kard». Va in ojat va'da ʙa azoʙ ast ʙaroi onon, ki hamesa dar ʙotilu sitamkoriand

    [106] Va guruhe digar az kasone, ki dar cangi Taʙuk aqiʙnisini kardand va az kardai xud pusajmon sudand ʙa masijjati (xosti) Alloh voguzosta sudaand, ki jo azoʙason mekunad, jo tavʙaasonro mepazirad. Va Alloh dono ast, ki sazovori uquʙat jo ʙaxsis ast va dar guftoru kirdoras ʙo hikmat ast

    [107] Va munofiqon ʙaroi zijon rasonidani mu'minon va kufr ovardan ʙa Alloh va tafriqa afkandan mijoni musalmonon mascide ʙino kardand, to ki ʙa'zeason dar on namoz guzorand va mascidi Quʙoro, ki dar on musalmonon namoz meguzoridand, tark namojand. Va mascidi ʙinokardaason ʙaroi kasone, ki mexohand ʙo Allohu pajomʙaras cang kunand, kamingohe ʙosad Va alʙatta, savgand mexurand, ki az ʙinoi in mascid hadafe cuz neki va xajr nadostem. Vale Alloh guvohi medihad, ki onho jaqinan duruƣgujand

    [108] Ej Pajomʙar, hargiz dar on mascid namoz maguzor. Mascide, ki az ruzi naxust ʙar parhezgori ʙunjod sud va on (mascidi Rasuli Alloh) soistatar ast, ki dar on co namoz guzori. Dar on co mardone hastand, ki dust dorand az nacosathovu palidiho va az gunohhovu ma'sijatho pokiza ʙosand, zero Alloh pokizagonro dust dorad

    [109] Ojo kase, ki ʙinoi mascidro ʙar tarsgori az Alloh va xusnudii U nihoda, ʙehtar ast jo on kase, ki ʙinoi mascidro ʙar kanorai selrohe nihodaast, ki oʙ zeri onro susta ʙosad, to ʙo u dar otasi cahannam sarnagun gardad? Va Alloh mardumi sitamgarro hidojat namekunad

    [110] On ʙinoe, ki ( munofiqon ʙaroi zarar rasondani mascidi Rasuli Alloh- ʙunjod kardaand, hamesa saʙaʙi sakku suʙha dar dilason xohad ʙud, to on hangom, ki dilason pora - pora gardad. Va Alloh dono ast ʙa maqsadason, hakim ast dar tadʙiri korhoi ʙandagonas)

    [111] Alloh az mu'minon conhovu molhojasonro xarid, to ʙihist ʙaroi onon ʙosad. Dar rohi Alloh cang mekunand, ci ʙikusand jo kusta savand, va'dae, ki Alloh dar Tavrotu Incil va Qur'on doda ast ʙa haq ʙar uhdai Ust. Va ci kase ʙehtar az Alloh ʙa ahdi xud vafo xohad kard? Ba in xaridu furuxt, ki kardaed, sod ʙosed, - ej mu'minon, - ki komjoʙii ʙuzurgest

    [112] Az sifathoe, ki ʙarojason ʙasorat ʙa cannat doda sudaast: tavʙakunandagonand, parastandagonand, sukrguzoronand, ruzadoronand, ruku'kunandagonand, sacdakunandagonand, amrkunandagon ʙa ma'ruf va man'kunandagon az munkarand va nigohdorandagoni hududi Allohand! Va (ej Pajomʙar), mu'minonero, ki doroi in guna sifathojand muƶda ʙideh

    [113] Naʙojad Pajomʙar (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) va kasone, ki imon ovardaand, ʙaroi musrikon, pas az on ki donistand, ki ʙa cahannam meravand, talaʙi ʙaxsois kunand, harcand az xesovandon ʙosand ham. Zero Alloh hukm kardaast, ki gunohoni musrikonro nameomurzad

    [114] Baxsois xostani Iʙrohim ʙaroi padaras naʙud, magar az rui va'dahoe, ki ʙa u doda ʙud. Va cun ʙaroi u oskor sud, ki padaras dusmani Alloh ast, az u ʙezori cust va ʙarojas tarki omurzisi gunoh kard. Zero Iʙrohim ʙisjor xudotarsu ʙurdʙor ʙud

    [115] Alloh qavmero, ki hidojat kardaast, gumroh namekunad, to zamone ki on ciro ʙojad az on ʙiparhezand, ʙarojason ravsan namojad. Dar haqiqat, Alloh ʙar har cize donost

    [116] Farmonravoii osmonhovu zamin az oni Alloh ast! U dar ofarinis va tadʙir va parastis va sariatas kasero sarik nagiriftaast. Zinda mekunadu memironad va sumoro cuz Alloh dustdore nest, ki sarparastiaton kunad va madadgore nest, ki ʙar dusmanaton sumoro ƣoliʙ gardonad

    [117] Alloh ʙa pajomʙaras tavfiqasro arzoni kard va muhocirin va ansorro ʙa tavʙa kardan musarraf soxt, ki dar ƣazvai Taʙuk dar garmii saxt dar masaqqatu tasnagi pajravii u kardand, ʙa'd az on ki qariʙ ʙud, ki dili guruhe az onon ʙeco savad va sak kunad dar dinas va az cang ʙigardad. Tavʙaasonro paziruft, zero ʙa onho raufu (musfiqu) mehruʙon ast

    [118] Va niz Alloh paziruft tavʙai on se tan (az ansoriho)-ro, ki az cang xonanisini karda ʙudand, to on goh ki zamin ʙo hamai kusodagijas ʙar onho tang sud va con dar tanason nameƣuncid (ʙa saʙaʙi aqiʙnisiniason az cang) va xud donistand, ki cuz Alloh hec panohgohe nadorand, ki ʙa on ruj ovarand. Pas, Alloh tavʙai ononro paziruft, to ʙa U ʙozojand, ki tavʙapaziru mehruʙon ast

    [119] Ej kasone, ki imon ʙa Alloh va rasuli U ovardaed, az Alloh ʙitarsed, farmudahojasro ʙaco ored va az man'kardasudahojas ʙozisted va ʙo rosgujon ʙosed

    [120] Axli Madina va araʙhoi ʙodijanisini atrofi onro nasazad, ki az hamrohi ʙo pajomʙari Alloh qafokasi namojand va naʙojad, ki az U ʙa xud (ja'ne, az U guzasta ʙa hifzi coni xud ʙosand) pardozand. Zero dar rohi Alloh hec tasnagi va rance ʙar onho narasad va jo ʙa gurusnagi ducor nasavand, jo qadame ʙarnadorand, ki kofironro xasmgin sozad, jo ʙa dusman dastʙurde nazanand, magar on ki amali solehe ʙarojason navista savad, ki Alloh podosi nekukoronro noʙud namesozad

    [121] Va hec xarcero, xoh kam xoh zijod namekunand va hec sarzaminero nameguzarand, magar ʙarojason navista mesavad, to ki Alloh nekutarini on ci ki mekardand, ʙa onon podos dihad

    [122] Va mumkin nest mu'minonro, ki hamagi ʙaroi cangi dusmanonason ʙa safar ravand. Pas, caro az har guruhe cand nafare ʙa safar naravand, to donisi dini xesro ʙijomuzand va cun ʙozgastand (ʙa'di ilm giriftan), mardumi xudro ʙim kunand. Bosad ki az azoʙi Ilohi ʙitarsand

    [123] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasuli U imon ovardaed, ʙo kofirone, ki nazdiki sumojand, cang kuned, to dar sumo siddatu durusti joʙand va ʙidoned, ki Alloh ʙo madad kardan va nusrat dodanas ʙo parhezgoron ast

    [124] Va cun surae nozil savad, ʙa'ze (az munofiqon ʙa qasdi inkor va tamasxur) mepursand: «In sura imoni kadomi jake az sumoro afzudaast?» Onon, ki imon ovardaand, ʙa imonason afzuda savad va xud sodmoni mekunand ʙa on ci ki Alloh ʙarojason imonu jaqin arzoni namudast

    [125] Ammo onon, ki dar dilhojason (az nifoqu sak) ʙemoriest, cuz palidie ʙar palidiason najafzud va hamcunon kofir ʙimurdand

    [126] Ojo munofiqon nameʙinand, ki dar har sol jak jo du ʙor mavridi ozmois qaror megirand? Vale na tavʙa mekunand va na pand megirand

    [127] Va cun surae nozil savad az Qur'on va dar on zikri ajʙi munofiqon ast ʙa'ze ʙa ʙa'ze digar nigoh mekunand va ʙa'd az on megujand: "Ojo kase az mu'minon sumoro meʙinad?». Va agar kase onhoro naʙinad az nazdi rasul ʙarxosta, ʙozmegastand, zero ki tahammuli sunidani ojotro nadorand va qiroati sura, ki dar on zikri ajʙi onhost, ʙa gusason nadaromad. Alloh dilhojasonro az imon munsarif soxta (ʙargardonda), zero onho mardume nofahmand

    [128] Alʙatta, pajomʙare az xudi sumo ʙar sumo firistoda sud, ki sumo vajro mesinosed, har on ci sumoro ranc medihad, ʙar u garon meojad. Bar hidojati sumo ʙisjor haris ast va ʙo mu'minon musfiqu mehruʙon ast

    [129] Agar musrikon va munofiqon az imon ovardan ʙa tu ruj gardonand, ʙigu ʙarojason: «Alloh ʙaroi man kofist, ma'ʙude cuz U nest, ʙar U tavakkal kardam va hamai amramro ʙa U taslim namudam va nusratdihanda va madadgori man ast va Ust Parvardigori Arsi ʙuzurg

    Surah 10
    Юнус

    [1] Alif, Lom, Ro, In ast ojoti kitoʙi ʙohikmat

    [2] Ojo mardumi Makka dar taaccuʙand, az in ki ʙar marde az xudason vahj kardem, ki mardumro ʙitarson va mu'minonro muƶda deh, ʙa in ki dar nazdi Parvardigorason pojgohi ʙalande dorand? Pas, cun Rasuli Alloh ʙarojason vahji ilohiro tilovat kard, kofiron guftand, ki in Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) codugarest oskoro

    [3] Parvardigori sumo Alloh ast, ki osmonhovu zaminro dar sas ruz ʙijofarid, sipas ʙa Ars ʙaland va murtafe' gardid va U tadʙir mekunad korhoro. Cuz ʙa ruxsati U safoatkunandae dar ruzi qijomat naʙosad. In ast Alloh, Parvardigori sumo. Uro ʙiparasted! Caro pand namegired

    [4] Bozgasti hamai sumo ʙa sui Ust. In ʙa jaqin va'dai Alloh ast. Ust ofarinisi maxluqotro oƣoz mekunad, sipas onro ʙa hajati avval ʙozgardonad, to kasonero, ki imon ovarda va kori soista kardaand, az rui adl mukofot dihad. Va kofironro ʙa cazoi kufrason saroʙest az oʙi cuson, ki ruj va me'dahoro pora-pora mekunad va azoʙi dardovarest ʙa saʙaʙi kufrason

    [5] Ust, on ki xursedro duraxsanda va mohro munavvar soxt va ʙaroi moh manzilho muajjan kard, to sumori sol va hisoʙro ʙidoned. Alloh hamai inhoro cuz ʙa haq najofarid va ojotro ʙaroi mardume, ki medonand, ʙa tafsil ʙajon mekunad

    [6] Dar raftuomadi saʙu ruz va on ci Alloh dar osmonhovu zamin ofaridaast, ʙaroi parhezgoron iʙrathost

    [7] Kasone, ki ʙa didori Mo umed nadorand va az ruzi qijomat nametarsand va savoʙu azoʙro duruƣ mehisoʙand va ʙa zindagii dunjavi xusnud suda va ʙa on oromis joftaand va onon, ki az ojoti ojathoi Qur'on va mu'cizahoi Mo ʙexaʙarand

    [8] Cunin kasone, ki ʙa cazoi korhoe, ki mekardand, cojgohason cahannam ast

    [9] Onon, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaand va korhoi soista kardaand, Parvardigorason ʙa saʙaʙi imonason ʙa ʙihisti purne'mate, ki cujhoi oʙ dar zeri manzilhojason corist, hidojat mekunad

    [10] Duojason dar on co "Parvardigoro, Tu poki" va durudi Alloh va faristagon va durudi ʙa'zeason ʙa'zero dar cannat "salom" ast va pojoni duojason in ast "Sukru siposi maxsus Parvardigori cahonijonro

    [11] Agar ʙo hamon sitoʙ, ki mardum ʙaroi xud xajr metalaʙand, Alloh ʙarojason sar merasonid, haroina, uquʙat va azoʙ onhoro noʙud mekard. Pas ononro, ki ʙa didori Mo umed nadorand va az azoʙi Mo nametarsand, vomeguzorem, to dar gumrohii xes sargardon ʙimonand

    [12] Va cun ʙa odami zarare rasad, ci ʙar pahlu xufta ʙosad va ci nisasta jo istoda, Moro ʙa duo mexonad. Va cun on zararro az u dur sozem, ʙoz ʙa misli guzasta ʙa sirkas davomat mekunad, cunon meguzarad, ki gujo Moro ʙaroi daf'i on zarare, ki ʙa u rasida ʙud, hargiz naxondaast. A'moli isrofkoron incunin dar nazarason orosta sudaast

    [13] Va Mo mardumero, ki pes az sumo ʙudand, cun sitam kardand va ʙa Alloh sarik ovardand va ʙa pajomʙaronason, ki ʙo dalelhoi ravsan sui onho omada ʙudand, imon nameovardand, halok kardem. Mardumi taʙahkorro incunin cazo medihem

    [14] On goh sumoro, ej mardum, dar rui zamin conisini onho gardonidem,to ʙingarem, ki ci guna amal mekuned: ojo nek mekuned jo ʙad

    [15] Cun ojoti ravsani mo ʙar musrikon tilovat sud, onho, ki ʙa didori Mo umed nadorand va az ruzi hisoʙ nametarsand va imon ʙa ruzi az nav zinda sudan nadorand, guftand: «Qur'one ƣajri in Qur'on ʙijovar jo digargunas kun!» Bigu ʙarojason ej Pajomʙar: «Maro narasad, ki onro az sui xud digargun kunam. Har ci ʙa man vahj mesavad, pajravi hamon hastam. Metarsam, ki agar ʙa Parvardigoram farmonʙar nasavam, ʙa azoʙi on ruzi ʙuzurg giriftor ojam»

    [16] Bigu ej Rasul: «Agar Alloh mexost, man onro ʙar sumo tilovat namekardam va sumoro Alloh az on ogoh namesoxt. Bidoned, ki on haq ast az coniʙi Alloh. Va ʙa durusti, ki sumo haqiqati holi maro medonisted, ki pes az in dar mijoni sumo umre zistaam va naxondaam, nanavistaam, na dars omuxtam va na az kase ta'lim giriftaam. Caro ʙa aql darnamejoʙed? »

    [17] Kist sitamkortar az on, ki ʙar Alloh duruƣ meʙandad jo ojoti Uro duruƣ mepindorad? Haroina gunahgoron rastagor namesavand

    [18] Musrikon ƣajri Alloh cizhoero meparastand, ki na sudason merasonad na zijon. Va megujand: «Inho (ʙuton) safoatkunandagoni mo dar nazdi Allohand». Bigu ʙarojason ej Pajomʙar: «Ojo xaʙardor mekuned Allohro ʙa on ci namedonad dar osmonho va zamin? Alloh pok ast va az on ci ʙo U sarik mesozed, ʙuzurgtar ast!»

    [19] Mardum dar avval ʙar jak din ʙudand va on islom ʙud. Ba'd az on mijonason ixtilof aftod. Pas, ʙa'ze kofir sudand va ʙa'zei digar ʙar haq ʙoqi mondand. Va agar nameʙud kalimae, ki pes sodir suda az coniʙi Parvardigori tu, hamono hukm karda mesud mijoni onho dar on ci ixtidof dorand

    [20] Va kofironi sarkas megujand: «Caro az coniʙi Parvardigoras mu'cizae ʙar u nozil namesavad, to ʙidonem, ki pajomʙari ʙarhaq ast?» Bigu (ej Rasul ʙarojason): «Ilmi ƣajʙ az oni Alloh ast. Intizori ʙikased ej qavm amri Allohro, to ki ʙarhaq ast va ki nohaq! Man niz ʙo sumo muntazir memonam!»

    [21] Va har goh pas az zarare (qahti), ki ʙa mardumi musrik rasidaast, rahmate ʙa onho ʙicasonem, ʙini, ki dar ojoti Mo ʙadandesi (tamasxur) mekunand, ʙigu ej Pajomʙar ʙaroi inho musrikon: «Tadʙiri Alloh zudtar ast». Rasuloni Mo (maloikaho) niz ʙadandesihoi sumoro menavisand

    [22] Ust, ki sumoro dar xuski va dar darjo sajr medihad. To on goh ki dar kistiho hastand va ʙodi muvofiq ʙa harakatason meovarad, sodmonand. Cun tufon faro rasad va mavc az har su ʙar onho rezad, cunon pindorand, ki dar muhosirai mavc qaror giriftaand, (jaqin mekunand, ki halok mesavand), Allohro az rui ixlos va jagonagi ʙixonand, ki agar moro az in xatar ʙirahoni, hatman, az sukrguzoron xohem ʙud

    [23] Cun Alloh onhoro az ʙahr nacot dod, ʙini, ki dar zamin ʙa nohaq sarkasi kunand ʙa suji gunoh va fasodkori dar zamin ʙarmegardand. Ej mardum, in sarkasi ʙa zijoni xudaton ast. Manfiat meʙared dar in zindagii dunjavi. On goh hama ʙa nazdi Mo ʙozmegarded, to az korhoe, ki mekarded, ogohaton sozem

    [24] Masali zindagii in dunjo cun ʙoronest, ki az osmon nozil kunem, to ʙar asari on har guna rastaniho az zamin ʙirujand, az on ci odamijon mexurand va on ci corpojon mecarand. Cun zamin husni xes ʙargirift va orosta sud (ʙo gulhovu gijoh) va ahli zamin pindostand, ki xud qodir ʙar on hama ʙudaand, farmoni Mo ʙaroi noʙud kardani naʙototi on hangomi saʙ jo ʙa ruz darrasad va cunon az ʙexas ʙarkanem, ki gujo diruz dar on makon hec ciz naʙudaast. Ojotro ʙaroi mardume, ki meandesand, incunin tafsil medihem, to ki az dunjovu oxiratason ʙahravar savand

    [25] Alloh ʙa saroi amn va amon (cannat) da'vat menamojad va har kiro ʙixohad ʙa rohi rost hidojat mekunad! (Va on roh Islom ast)

    [26] Podosi onon, ki neki mekunand, nekist (cannat) va cize afzun ʙar on didori Alloh ast. Na sijahruj savandu na xor. Inho ahli ʙihistand va dar on covidonand

    [27] Va ʙaroi onon, ki murtakiʙi ʙadiho savand, cazoi har kori ʙade ʙa andozai on xohad ʙud va ononro dar ruzi qijomat xori faro xohad girift. Kase onhoro az azoʙi Alloh nigah namedorad, cunon savand, ki gujo rujason ʙo porahoe az saʙi torik pusida sudaast. Inho ahli cahannamand va covidona dar on hastand

    [28] Va ʙa jod or ej Pajomʙar, ruze hamai onhoro ʙaroi hisoʙu cazo dar mahsar gird ovarem. Sipas musrikonro guem: «Sumo va sarikonaton (ononro, ki sariki Alloh soxtaed) dar makoni xud qaror gired!» Sipas onhoro az jakdigar cudo mekunem va ʙa Alloh sarik soxtahojason megujand: «Sumo hargiz moro dar dunjo nameparastided»

    [29] Ba Alloh sarik soxtahojason (ma'ʙudhojason) ʙaroi musrikon megujand: Alloh ʙaroi guvohj mijoni movu sumo kofist, ki mo az parastisi sumo hargiz ogoh naʙudaem

    [30] Dar on co (ruzi qijomat, dar vaqti hisoʙ) har kas har ci kardaast, podosasro xohad did. Agar neki karda ʙosad, ʙarojas neki ast va agar ʙadi karda ʙosad, ʙarojas ʙadi ast. Va hamaro ʙa sui Alloh mavloi haqiqijason ʙozgardonida mesavand, pas ahli cannat ʙa cannat doxil mesavad va ahli duzax ʙa duzax va hamai on ʙuton, ki musrikon ʙa ʙotil meparastidand, noʙud mesavand

    [31] Bigu ej Pajomʙar, ʙaroi musrikon: «ci kase az osmon ʙoron furud meorad va az zamin ʙa sumo nav'hoi gunogun az naʙotot va daraxtho ruzi medihad? Kist, ki sunavoivu ʙinoiro molik ʙosad? Va kist, ki zindaro az murda (hamcunon, ki mu'minro az kofir va cucaro az tuxm) padid meorad va murdaro az zinda (kofirro az mu'min va tuxmro az murƣ) va kist, ki korhoro ʙa somon meovarad?» Xohand guft: «Alloh». Pas, ʙigu: «Ojo az azoʙi Alloh nametarsed, ki ʙo U sarik meored?»

    [32] Pas, on Alloh, Parvardigori haqiqii sumost (ja'ne, U faqat mustahiqi iʙodat ast), ʙa'd az haqiqat cuz gumrohi cist? Pas, ci guna az iʙodati U ruj megardoned, dar hole ki U mustahiqi iʙodat ast

    [33] Hamcunon ki inho, musrikon kofir sudand va hamesa ʙar sirki xud davomat kardand. Pas, suxan (hukm va qazo)-i Parvardigori tu dar ʙorai fosiqon ʙa haqiqat pajvast, ki guft: «Inho ʙa jagonagii Alloh va na ʙa pajomʙarii Muhammad sallallohu alajhi va sallam imon nameovarand»

    [34] Bigu ej Pajomʙar: «Ojo az in sarikone, ki sumo ʙa Alloh sarik soxtaed kase hast, ki cizero ʙijofarinad va ʙoz pas az murdan, zinda kunad?» Bigu ej Pajomʙar: «Allohi jakto maxluqotro meofarinad va ʙoz pas az murdan, zinda mekunad. Pas ci guna az haq ʙerohaaton mekunand?»

    [35] Bigu ej Pajomʙar, ʙaroi inho musrikon: «Ojo az in sarikone, ki sumo ʙa Alloh sarik soxtaed, kase hast, ki ʙa haq roh namojad?» Bigu ʙarojason: «Alloh gumrohro ʙa haq roh menamojad. Ojo on Zote, ki ʙa haq roh menamojad ʙa pajravi sazovortar ast jo on kase, ki ʙa haq roh namejoʙad, magar in ki ʙa haq hidojat karda savad? Pas sumoro ci sudaast? ci guna hukm mekuned?»

    [36] Va ʙestari musrikon faqat pajravi gumonand dar iʙodati ʙuton va gumon nametavonad coi haqro ʙigirad. Alʙatta, Alloh ʙa kore, ki in musrikon mekunand, (az kufrason) ogoh ast

    [37] Va nasojad, ki kase in Qur'onro az nazdi ƣajri Alloh orad, zero hec kas ʙar on tavonoi nadorad, ʙalki tasdiqkunandai kitoʙhoi pesina ast. Va in Qur'on ʙajoni sariat ast ʙaroi mardum. Dar on sakke nest, ki az coniʙi Parvardigori cahonijon ast

    [38] Jo megujand, ki Qur'onro (Muhammad) ʙa duruƣ ʙa Alloh nisʙat dodaast. Bigu ʙarojason ej Rasul: «Agar rost megued, cuz Alloh har kiro, ki metavoned, ʙa jori ʙixoned va surae monandi on ʙijovared»

    [39] Balki duruƣ sumurdand cizero va kofir sudand, ki ʙa ilmi on ihota najofta ʙudand va hanuz az haqiqati on ʙexaʙarand. Kasone, ki pes az onon ʙudand, niz hamcunin pajomʙaronro ʙa duruƣ nisʙat dodand. Pas, ʙingar ej Muhammad, ki oqiʙati kori sitamgoron ci guna ʙudaast

    [40] Va ej Pajomʙar, ʙa'ze az qavmi tu ʙa Qur'on imon meovarand va ʙa'ze to murdanason imon nameovarand. Va Parvardigori tu ʙa fasodkoron ogohtar ast

    [41] Va agar turo, ej Rasul, musrikon duruƣ ʙarovardand, ʙigu ʙarojason: «Amali man az oni man ast va amali sumo az oni sumost. Sumo az on ci man mekunam, ʙezored va man az on ci sumo mekuned, ʙezoram»

    [42] Va ʙa'ze az on musrikon ʙa tu gus medihand, vale hidojat namejoʙand. Ojo agar darnajoʙand nafahmand ma'noi suxani turo, tu metavoni nosunavojonro sunavo sozi? Hargiz nametavoni, zero onho kalomi haqro namesunavand

    [43] Ba'ze az kofiron ʙa dalelhoi haq ʙudani pajomʙarii tu menigarand, valekin nameʙinand, ki Alloh az nuri imon turo ciho dodaast. Ojo agar naʙinand, tu metavoni kuroni noʙinoro roh ʙinamoi

    [44] Alloh ʙa mardum hec sitam namekunad, vale mardum xud ʙa nafsi xud sitam mekunand va ʙa saʙaʙi gunahgoriason xudro giriftori ƣazaʙi Alloh mesozand

    [45] Va ruze, ki Alloh on musrikonro ʙaroi hisoʙu kitoʙ dar mahsar gird ovarad, cunon pindori, (ej Pajomʙar), ki tanho dar qaʙrhojason ʙa miqdori soate az ruz dar dunjo istodaand, to jakdigarro ʙisinosand. Ba'd az on az havli dahsati qijomat soati sinosoi ʙurida mesavad. Onho, ki didor ʙo Allohro duruƣ mehisoʙand, zijondidaand va hidojatnajoftagonand

    [46] Jo ʙa'ze az cizhoero, ki ʙa onho va'da dodaem az azoʙ, ʙa tu (ej Pajomʙar) menamojonem jo turo pes az nison dodani on azoʙho memironem. Bozgasti hamaason ʙa nazdi most va Alloh ʙa har kore, ki mekunand, nozir ast. Pas dar oxirat cazojason xohad dod

    [47] Va har ummatero pajomʙare ʙud cunon ki ʙa sui sumo Muhammadro firistodam, ki sumoro ʙa dini Alloh va toati Alloh mexond va cun pajomʙarason ʙijomad, korho mijonason ʙa adolat hukm karda sud va onho ƣajr az amalhoi xud ʙa cizi digare mavridi sitam voqe' nasudand

    [48] Va megujand: «Agar rost megued, pas in va'dai ruzi qijomat ci vaqt xohad ʙud?»

    [49] Bigu ej Pajomʙar: «Man dar ʙorai xud moliki hec sudu zijone nestam, cuz on ci Alloh ʙixohad. Margi har ummatero zamone muajjan ast. Cun zamoni margason faro rasad, na jak lahza der kunand va na jak lahza pes aftand»

    [50] Bigu ej Rasul, ʙar man ʙigued agar azoʙi Alloh saʙonagoh jo dar ruz ʙa suroƣi sumo ʙijojad, gunahkoron ʙa xotiri ci cize ʙaroi faro rasidani on (azoʙ) sitoʙ dorand

    [51] Ej musrikon, ojo cun azoʙ ʙa vuqu' pajvandad, pas imon meovared? Hol on ki imon ovardanaton dar on vaqt sude nadorad. On vaqt ʙarojason gufta savad: Aknun in hamon cizest, ki faro rasidanasro ʙa sitoʙ mexosted»

    [52] On goh ʙa sitamkorone, ki ʙar nafsi xes zulm kardand, gufta savad: «Azoʙi covidro ʙicased! Sumo cuz ʙa qadri on ci mekarded, cazo doda namesaved»

    [53] Va az tu mepursand, ki ojo azoʙi ruzi qijomat haq ast? Bigu: «Ore, savgand ʙa Parvardigoram, ki haq ast va sumo Uro ʙozdoranda az azoʙ nested, ʙalki dar zeri hukmronii U hasted!»

    [54] Va agar har kase, sarik ovarad va kofir savad, sohiʙi hamai sarvati rui zamin ʙosad, ʙaroi nacoti xud az azoʙ alʙatta, onro fidja dihad. Va cun (pesvojoni musrikon) azoʙro ʙingarand, pusajmonii xes dar dil pinhon dorand, mijonason ʙa adolat hukm savad va mavridi sitam voqe' nagardand

    [55] Bidoned, ki har ci dar osmonhovu zamin ast, az oni Alloh ast! Va ogoh ʙosed, ki va'dai Alloh haq ast, vale ʙestarason haqiqati onro namedonand

    [56] Ust, ki zinda mekunadu memironad va hama ʙa sui U ʙozgardonida mesavand

    [57] Ej mardum, ʙaroi sumo az coniʙi Parvardigoraton pande omad, ki sumoro az azoʙi Alloh ʙim medihad va on Qur'on ast, ki doroi axloq va a'moli soistai sumo ast va dar on sifoest ʙaroi on ʙemorie, ki dar dil dored (az nodoni, sakku suʙha va sirk) va rohnamoivu rahmatest ʙaroi mu'minon

    [58] Ej Pajomʙar, ʙaroi hamai mardum ʙigu: Ba fazli Allohu rahmati U (ki Qur'on va dini islom ast), sodmon savand, zero in du (ja'ne, fazlu rahmati Alloh) az har ci az matoi dunjo va lazzathoi on cam' mekunand, ʙehtar ast

    [59] Bigu ej Pajomʙar, ʙaroi musrikon: «Ojo ʙa rizqe, ki Alloh ʙarojaton (az hajvonot, naʙotot va xajrot) nozil kardaast, nigaristaed? Ba'zero harom sumurded va ʙa'zero halol». Bigu ʙarojason: «Alloh ʙa sumo icoza dodaast, jo ʙa U duruƣ meʙanded?»

    [60] Onon, ki dar ʙorai ruzi qijomat ʙa Alloh duruƣ meʙandand, ci gumon kardaand? Ojo gumon mekunand, ki ʙo in kirdorason gunohonason omurzida mesavad? Alloh fazli xudro ʙa mardumon arzoni medorad, ki onhoro zud ʙa azoʙ namegirad, ʙalki dar dunjo muhlatason medihad, vale ʙestarinason sukr namegujand va ʙa xud vaznini meorand va halolkardai Allohro ʙar xud harom mekunand

    [61] Ej Rasul, dar har kore, ki ʙosi va har ci az Qur'on ʙixoni va har amalero, ki mekuned az neku ʙad, Mo guvoh ʙar sumo hastem. Va muvofiqi on amalhojaton podosaton xohem dod va ʙar Parvardigori tu hatto ʙa miqdori zarrae dar zaminu osmonho pusida nest. Va har ci xurdtar az on jo ʙuzurgtar az on ʙosad, dar Kitoʙi muʙin navista sudaast

    [62] Ogoh ʙosed, ki ʙar dustoni Alloh ʙime nest va ƣamgin namesavand

    [63] Va az sifati dustoni Alloh in ast, ki imon ʙa Alloh ovardand va rasuli Uro pajravi namudand va ʙinoʙar icro namudani amrhojas va dur ʙudan az ma'sijatas az Alloh metarsand

    [64] Baroi dustoni Alloh dar zindagii dunjo va oxirat ʙasorat ast. Suxani Alloh digargun namesavad. In ast komjoʙii ʙuzurg

    [65] Suxani musrikon turo ej Rasul, ƣamgin nasozad. Zero izzat komilan az oni Alloh ast. U sunavovu ogoh ast

    [66] Ogoh ʙosed, ki az oni Alloh ast har ci dar osmonho ast (az faristagon) va har ci dar zamin ast (az insu cin va ƣajra) va onon, ki ƣajr az Alloh sarikonero farjod mekunand ƣajr az gumon cizi digarero pajravi namekunand va korason ƣajr az taxmin va duruƣ guftan cizi digare nest

    [67] Ust, ki saʙro ʙarojaton padid ovard, to dar on oromu rohat joʙed va ruzro ravsan kard, to dar on ʙuʙined va rizqu ruzii zindagiatonro darjoʙed. Alʙatta, dar inho ʙaroi mardume, ki mesunavand, nisonahoest ʙar vahdonijati Alloh, ki Ust sazovori iʙodat

    [68] Musrikon guftand: «Alloh farzande giriftaast». (Misli guftaason: faristagon duxtaroni Allohand jo ki Iso pisari Alloh ast) Pok ast! Alloh az in guftaho va ʙenijoz ast! Az oni Ust har ci dar osmonhovu zamin ast! Sumoro ʙar on suxani ʙoftaaton dalele nest. Caro dar ʙorai Alloh cizhoe megued, ki ʙa on ogoh nested

    [69] Bigu: «Onho, ki ʙa Alloh duruƣ meʙandand, nacot namejoʙand

    [70] Ba saʙaʙi kufru duruƣason dar dunjo, foidai andakest, sipas ʙozgastason ʙa sui Most. On goh ʙa saʙaʙi kufre, ki mevarzidand, Mo azoʙi saxtero ʙa onon mecasonem

    [71] Baroi kuffori Makka qissai Nuhro ʙixon, on goh ki ʙa qavmi xud guft: «Ej qavmi man, agar istodani man dar mijoni sumo va jodovarii ojoti Alloh ʙar sumo garon meojad, man ʙar Alloh tavakkal namudaam. Pas, dar kori xud hamrohi ʙuthojaton azm kuned, cunon ki jagon ciz az kore, ki mekuned, ʙar sumo pusida naʙosad (ja'ne, ʙemalol va oskoro jakcoja ʙo ʙutho kor gired, man parvoe nadoram) va on ciro mexohed dar haqqi man ancom dihed va maro muxlat nadihed

    [72] Va agar az da'vati man ruj gardoned ʙa man zijone namerasoned man az sumo hec muzde naxostaam va muzdi man ƣajr az Alloh az kasi digare nest va man amr sudaam, ki az taslimsudagon ʙosam!»

    [73] Pas, qavmas Nuhro duruƣ sumoridand. Mo u va hamrohonasro dar kisti nacot dodem va ononro conisini pesinijon soxtem va kasonero, ki ojoti Moro duruƣ mesumurdand, ƣarq kardem. Pas, (ej Rasul) ʙingar, ki oqiʙati ʙimdodasudagon (ja'ne kasone, ki turo duruƣ sumoridand va ʙar kufrason davomat kardand) ci guna ʙud

    [74] Sipas ʙa'di Nuh pajomʙarone ( cun Hud, Soleh, Iʙrohim, Lut va Suajʙ va digaronro) ʙar qavmason firistodem va onon dalelhoi ravsane ovardand ʙar haq ʙudani pajomʙariason, vale mardum ʙa on ci pes az on duruƣ ʙarovarda ʙudand, nasihathoi pajomʙaronro qaʙul nakardand va imon naovarda ʙudand. Hamcunin ʙar dilhoi tacovuzkoron muhr menihem

    [75] Va pas az pajomʙarone, ki ʙa'di Nuh ʙa sui qavmason firistoda ʙudem, Musovu Horunro niz hamrohi ojotamon ʙar Fir'avnu ʙuzurgoni qavmas firistodem. Va onon sarkasi kardand va mardumi taʙahkore ʙudand

    [76] Va cun haq az nazdi Mo ʙa sui onho omad, guftand, ki in codue oskor ast

    [77] Muso (ʙo taaccuʙ) guft: «Ojo suxani haqro, ki inak, ʙar sumo nozil sudaast, codu mexoned va hol on ki codugaron dar dunjovu oxirat nacot namejoʙand!»

    [78] Guft Fir'avn va qavmas ʙaroi Muso: «Ojo pesi mo omadai, to moro az on din, ki ʙar on padaroni xudro joftaem, dur sozi, mexohed sumo (Muso va ʙarodaras Horun) dar zamin ʙuzurgi va rohʙari ʙaroi du nafari sumo ʙosad. Vale mo ʙa sumo ʙovari nadorem!»

    [79] Va Fir'avn guft: «Hamai codugaroni donoro nazdi man ʙijovared!»

    [80] Pas, cun codugaron omadand, Muso ʙarojason guft: «Partoed, on ciro az resmonho va asohojaton, ki sumo ʙo xud dored!»

    [81] Cun resmon va asohojasonro partoftand, Muso ʙarojason guft: «On ci sumo ovardaed, codust va Alloh onro ʙotil xohad soxt, zero Alloh kori fasodkoronro ʙa saloh nameovarad

    [82] Va Alloh ʙo suxanoni xud haqro ʙa suʙot merasonad, agarci gunahkoronro noxus ojad»

    [83] Pas, hec kase ʙa Muso imon naovard, magar cavonone az ʙani Isroil, on ham ʙa tars az Fir'avn va ʙuzurgoni qavmi u, ki maʙodo onhoro az din ʙargardonand. Begumon Fir'avn dar zamin tuƣjon karda ʙud va az zumrai tacovuzkoron ʙud

    [84] Va Muso guft: «Ej qavmi man, agar ʙa Alloh imon ovardaed va agar musalmon hasted, ʙa U tavakkal kuned!»

    [85] Pas, qavmi Muso ʙarojas guftand: Bar Alloh tavakkal kardem, ej Parvardigori mo, moro maƣluʙi in mardumi sitamkor makun, to gumon nakunand, ki onho ʙarhaqand

    [86] Va ʙa rahmati xud moro az dasti in kofiron nacot deh, zero qavmi Fir'avn onhoro ƣulom megiriftand va dar korhoi iflos ʙa kor meʙurdand

    [87] Ba Muso va ʙarodaras vahj kardem, ki ʙaroi qavmi xud dar sahri Misr xonaho ʙigired va xonahoi xudro iʙodatgoh sozed va namozi farzsudaro dar vaqtas guzored va mu'minonro ʙa nusrat va savoʙi ʙisjor muƶda dihed

    [88] Muso guft: «Ej Parvardigori mo, ʙa Fir'avnu ʙuzurgoni qavmas dar in cahon zinatu (qasrho, xidmatgoron, markaʙhoi foxira) amvoli ʙuzurg dodai, to digaronro az rohi Tu gumroh kunand. Ej Parvardigori mo, amvolasonro noʙud soz va ʙar dilhojason muhr ʙineh, pas imon najorand, to on goh ki azoʙi dardovarro ʙuʙinand»

    [89] Alloh guft: «Xosti Sumo icoʙat sud, dar haqqi Fir'avn va guruhas va molhojason, soʙitqadam ʙosed va da'vatatonro davom dihed va ʙo rohi nodonon pajravi makuned»

    [90] Mo ʙani Isroilro az ʙahr guzaronidem. Fir'avnu laskarijonas ʙa qasdi sitamu tacovuz az aqiʙi onho sudand. Cun Fir'avn ƣarq mesud, va jaqin donist, ki halok mesavad, guft: «Imon ovardam, ki hec ma'ʙude nest cuz on ki ʙani Isroil ʙa on imon ovardaand va man az taslimsudagonam»

    [91] Ojo aknun (ej Fir'avn) Allohro sazovori parastis mehisoʙi? Va pes az rasidani in azoʙ Allohro isjon mekardi va az ʙadkoron ʙudi. Dar holati marg va azoʙ turo tavʙa sud nadihad

    [92] Imruz cismi turo az darjo nacot medihem ʙa ʙerun meafkanem, to ʙaroi onon, ki pas az tu memonand, iʙrate ʙosi va hol on ki ʙisjore az mardum az ojoti Mo ƣofiland

    [93] Alʙatta, ʙani Isroilro dar makoni nekue coj dodem va az pokiho ruzijason dodem va to on hangom, ki sohiʙi donis nasuda ʙudand, ixtilofe nadostand. Parvardigori tu dar ruzi qijomat dar on ci ixtilof mekardand, mijonason hukm xohad kard

    [94] Agar dar on ci ʙar tu nozil kardaem, dar suʙha hasti, ʙipurs az onhoe, ki pes az tu ʙudand, ki kitoʙi Tavrotu Incilro mexonand va az omadani tu ixtilof nadostand, zero ki dar kitoʙhojason az sifathoi omadani tu xaʙardor ʙudand. Haroina, haq ast on ci az coniʙi Parvardigorat ʙar tu nozil sudaast. Pas, naʙojad az cumlai suʙhakunandagon ʙosi

    [95] Va maʙos (ej Rasul) az onon, ki ojoti Allohro duruƣ mesumorand; ongoh az zijonkorone savi, ki Alloh ƣazaʙ va giriftori azoʙason kard

    [96] (Kasone, ki suxani Parvardigori tu 1). dar ʙorai onon soʙit sud, imon nameovarand

    [97] agarci ʙar onho har nisona va mu'cizae ʙijojad, to on goh ki azoʙi dardovarro ʙuʙinand

    [98] Imon ovardani hec qavme va millate, dar vaqti furud omadani azoʙi Parvardigor ʙarojason foidae nadod, magar qavmi Junus, ki cun imon ovardand azoʙi xorkunandaro dar dunjo az onon ʙardostem va esonro to zamoni muajjane az zindagii dunjo ʙarxurdor kardem

    [99] Ej Rasul, agar Parvardigori tu ʙixohad, hamai kasone, ki dar rui zaminand, imon meovarand. Lekin Uro dar in hikmatest; kasero ʙixohad hidojat mekunad va kasero ʙixohad muvofiqi hikmatas gumroh mesozad. Ojo tu mardumro macʙuri vomedori, ki imon ʙijovarand

    [100] Be hukmi Alloh hec kas nametavonad imon ʙijovarad. Va azoʙro ʙar kasone, ki xiradi xes ʙa kor nameʙarand, muqarrar mekunad

    [101] Bigu ej Rasul, ʙaroi qavmi xud: «Bingared va iʙrat ʙigired, az cizhoe, ki dar osmonhovu zamin ast az nisonahoi Parvardigor!» Va in ojotu husdoriho qavmero, ki imon nameovarand, sude nameʙaxsad

    [102] Ojo cuz in ast, ki intizorii ruzero mekasand, monandi ruzhoe, ki pesinijonason muntaziras ʙudand? Bigu ej Rasul: «Intizori ʙikased, azoʙi Allohro, ki man niz ʙo sumo muntaziram!»

    [103] On goh pajomʙaronamon va kasonero, ki imon ovardaand, az azoʙi Xud nacot medihem. Zero ʙar Mo lozim ast, ki az fazlu karami Xud mu'minonro nacot dihem. Cunon ki pajomʙaroni guzastaro ʙo hamrohi imonovarandagonason nacot dodem

    [104] Bigu ej Rasul: «Ej mardum, agar sumo dar haq ʙudani dini man sak dored, man cizhoero (az ʙuton), ki ʙa coi Alloh meparasted, nameparastam. Man Allohro meparastam, ki sumoro memironad va amr sudaam, ki az mu'minon ʙosam!»

    [105] Va ej Pajomʙar ʙa dini islom va jaktoparasti ruj ovar va az musrikon maʙos, ki dar iʙodati Parvardijurason sarikonero muqarrar soxtand va xudro ʙa on saʙaʙ halok soxtand

    [106] Ba coi Alloh cizero, ki ʙa tu na foida merasonad va na zijon, maxon (ja'ne iʙodat makun onhoro ʙa umedi foida didan va jo xavf ʙurdan az onho)! Agar cunin kuni, az sitamkoron (az musrikon) xohi ʙud

    [107] Va agar Alloh ʙa tu zijone ʙirasonad, cuz U kase daf'i on natavonad kard. Va agar ʙaroi tu xajre ʙixohad, hec kas fazli uro ʙozdosta natavonad. Alloh fazli xudro ʙa har kas az ʙandagonas, ki ʙixohad, merasonad va kase nametavonad mone'i on gardad va U omurzandai gunohoni tavʙakunandagon va mehruʙon ʙa imondoroni itoatkor ast

    [108] Bigu: «Ej mardum, pajomi rostin, ki Qur'on ast az coniʙi Parvardigoraton tavassuti pajomʙari sodiqi oxirzamon ʙarojaton omadaast. Pas, har kas, ki ʙa rohi rost hidojat joʙad, hidojat ʙa foidai ust. Va har ki az haq gumroh gardad, ʙa zijoni xes ʙa gumrohi aftodaast. Va man uhdadori muroqiʙi a'mol va mas'uli nazorat ʙar af'oli sumo nestam va qudrati onro nadoram, ki sumoro az kufr ʙozdoram va ʙa pazirisi imon vodor sozam»

    [109] Az on ci ki ʙar tu vahj mesavad, pajravi kun va saʙr kun dar ʙaroʙari azijat va ozore, ki dar rohi taʙliƣi risolati osmoni ʙa tu merasad, to on ki Alloh mijoni tu va digaron dovari va fajsala kunad va farmoni xudro sodir namojad va U ʙehtarini hukmkunandagon ast

    Surah 11
    Ҳуд

    [1] Adif, Lom, Ro. in Qur'on kitoʙest, az coniʙi Alloh, nozil sudaast ʙar ʙandaas Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), ki ojathojas ustuvor az har guna naqsu kamʙudiho, sipas vozehu ravsan karda sudaast ʙo amru nahj va ʙajon karda sudaast ʙo halolu harom va savoʙu azoʙ; az coniʙi Allohi hakime, ki korhojas az rui kordoni ast va az oqiʙati onho ogoh ast

    [2] Ej Pajomʙar, ʙa mardum ʙigu, ki cuz Allohi jaktoro naparasted, man az coniʙi U az azoʙas sumojonro ʙimdihanda va ʙa savoʙas muƶdihanda hastam

    [3] Va niz az Parvardigoraton ʙarxurdor gardonad. Va dar oxirat ʙaroʙari adlu dodi xes har soistai ne'matro ne'mat dihad. Va agar az imon ʙa Alloh va to'atu iʙodati U ruj gardoned, ʙar sumo az azoʙi ruzi ʙuzurg, ki ruzi qijomat ast, ʙimnokam

    [4] Bozgastaton ʙa sui Alloh ast va U ʙa har kore qodir ast

    [5] Ogoh ʙos, ki inho musrikon dar zamiri xud kufrro pinhon medorand. Gumon mekunand, ki on ci dar zamiri xud nigoh medorand ʙar Alloh pusida memonad. Ojo namedonand, hangome ki az rui caholatason comahoi xud dar sar mekasand, Alloh medonad on ciro pinhon medorand va on ciro oskor mekunand. Pinhon va oskorason nazdi Alloh ʙaroʙar ast. Caro ki U donoi rozi dilhost

    [6] Hec cunʙandae dar rui zamin nest, cuz on ki ruzii u ʙar uhdai Alloh ast va coi qarori zist va dafnasro medonad, zero hama dar Kitoʙi muʙin (Lavhi Mahfuz) omadaast

    [7] Ust, ki osmonhovu zaminro dar sas ruz ofarid va pes az in Arsi U ʙar rui oʙ ʙud. To ʙijozmojad, kadome az sumo amalhoi nekutarro ancom medihad. Va agar ʙigui, -ej Rasul, - ʙaroi musrikon, ki ʙa'd az marg zinda mesaved, alʙatta, ʙa duruƣ ʙarovardani tu mesitoʙand va megujand, ki in Qur'on cuz codui oskor nest

    [8] Va agar muddati muajjane az musrikon azoʙasonro ʙozdorem, masxarakunon mepursand: «ci ciz mone'i on sudaast?» Ogoh ʙosed, cun azoʙason faro rasad, onro ʙoznagardonand va on ciro masxara mekardand, ononro on azoʙ az har taraf dar ʙar xohad girift

    [9] Agar insonro rahmate ʙicasonem, (az salomati va emini) sipas onro az u ʙargirem, ʙisjor noumed mesavad va nosukri mekunad

    [10] Va agar pas az saxtivu ranc ne'matu osoise ʙa u ʙicasonem, megujad: «Saxtiho az man dur sudaast». Va dar in hol sodmon ast va xudsitoji mekunad

    [11] magar kasone, ki saʙr varzidand ʙar masaqqatho va ʙaroi sukri ne'mathojas korhoi neku kardand, omurzis va muzdi ʙuzurg az oni onhost

    [12] Maʙodo, ʙa'ze az cizhoero, ki ʙa tu ej Rasul, vahj kardaem, tark kuni va ʙa on diltang ʙosi, ki megujand: Caro gance (moli ʙisjore) ʙar u furu firistoda namesavad? Va caro faristae hamrohi u nameojad? Cuz in nest, ki tu ʙimdihandae ʙes nesti va Alloh ast, ki korsozi har cizest

    [13] Jo on ki megujand (in musrikoni ahli Makka, ki Muhammad) az xud ʙarmeʙofad va ʙa duruƣ ʙa Alloh nisʙatas mekunad. Bigu ʙarojason: Agar rost megued, cuz Alloh har kiro, ki tavoned, ʙa jori ʙitalaʙed va dah sura monandi on ʙa ham ʙarʙofta ʙijovared

    [14] Bigu ej Muhammad, ʙaroi inho musrikon, pas agar sumoro icoʙat nakardand, (ʙa ovardani dah sura monandi on ʙa ham ʙarʙofta) ʙidoned, ki Qur'on ʙa ilmi Alloh nozil suda va niz hec ma'ʙude ʙarhaq cuz U nest. Pas, ojo sumo musalmon (farmonʙardori Alloh) hasted

    [15] Onon, ki (dar maqsadason tanho) zindagivu zinnati in dunjoro ʙixohand, pas hamai muzdi kirdorasonro dar in cahon purra medihem va dar on nuqsone nameʙinand

    [16] Inho kasone hastand, ki dar oxirat cuz otas nasiʙe nadorand va har ci dar dunjo kardaand, ʙekor karda savad va har ci ʙa coj ovardaand, duruƣ ast

    [17] Ojo on kas, ki az coniʙi Parvardigori xes daleli ravsane dorad va dunʙoli vaj guvohe az coniʙi Parvardigori u meojad (va on Caʙrail jo Muhammad alajhimussalom ast) va pes az Qur'on ham kitoʙi Muso, ki xud pesvovu rahmate ʙudaast, ʙa on guvohi dodaast va ʙo on kas, ki dalele nadorad, ʙaroʙar ast? Onho ʙa on kitoʙi Qur'on imon meovarand. Va har ki az guruhho ʙa Qur'on kofir savad, cojgohas dar otas ast. Dar furud omadani Qur'on sak makun, ej Rasul, ki haq ast va az coniʙi Parvardigorat omadaast. Vale ʙesari mardum imon nameovarand va ʙa on ci farmuda sudaast, amal namekunand! (Va in rohnamudi om ʙaroi ummati Muhammad sallallohu alajhi va sallam ast)

    [18] Ci kas sitamkortar az on kasest, ki ʙa Alloh duruƣ meʙandad? Onho ʙa pesi Parvardigorason ruzi qijomat ovarda mesavand, pas az amalhojason mepursad va sohidon guvohi xohand dod, ki inho kasone hastand, ki ʙar Parvardigorason duruƣ meʙastaand. (Alloh mefarmojad:) La'nati Alloh ʙar sitamkoron ʙod

    [19] On sitamkorone, ki mardumro az rohi Alloh ʙozmedorand va onro kac va nodurust nison medihand va onon kofironand, ʙa oxirat imon nadorand

    [20] inho musrikon nametavonand dar rui zamin Allohro notavon va darmonda sozand va cuz U hec sarparaste nadorand, azoʙason ducandon mesavad. Onho na tavonoii sunidani haqro dorand, ki ʙa on ʙahravar savand va na tavonoii didani dalelhoi Allohro dorand, ki ʙa on roh joʙand

    [21] Onho ʙa xestan zijon rasonidand va on ciro, ki ʙar on duruƣ meʙoftand, az dast dodaand

    [22] Hatman onon dar oxirat zijonkortarinand, zero onho manzalahoi axli cannatro furuxtand va ʙar ivazi on manzalahoi duzaxro xaridand

    [23] Kasone, ki ʙa Alloh va rasuli U imon ovardaand va korhoi soista kardaand va dar ʙaroʙari Parvardigorason sar xam namudaand, axli ʙihistand va dar on covidonand

    [24] Misoli in du guruh (mu'minon va kofiron) misoli kuru kar va ʙinovu sunavost. Guruhi kofiron haqro nameʙinand, ki onro pajravi namojand va namesunavand, ki roh joʙand, ammo guruhi mu'minon huccathoi Allohro meʙinand va da'vatasro qaʙul mekunand. Ojo misoli in du guruh ʙo ham ʙaroʙarand? Caro pand namegired

    [25] Va Nuhro ʙar mardumas ʙa pajomʙari firistodem. Guft: Man ʙaroi sumo ʙimdihandai oskoram

    [26] ki cuz Allohi ʙarhaqro naparasted! Zero az azoʙi saxti ruzi qijomat ʙar sumo metarsam, agar sumo Uro ʙa jagonagias parastis nakuned

    [27] Buzurgoni qavmas, ki kofir ʙudand, guftand: Mo turo cuz insone monandi xes nameʙinem. Va nameʙinem, ki cuz ʙecoraholoni mo (faqiru, ʙemaqom) az tu pajravi kunand. Va nameʙinem, ki sumoro ʙar mo fazilate ʙosad dar rizqu ruzi va mol, ʙalki e'tiqod dorem, ki duruƣ megued

    [28] Nuh guft: Ej qavmi man, ci megued, agar az sui Parvardigoram daleli ravsan dosta ʙosam, in ki man ʙarhaq hastam va U ʙa man rahmati xes (ja'ne, nuʙuvvat va risolat) arzoni karda ʙosad. Pas, haqiqati on, ʙa saʙaʙi nodoni va fireftasudanaton dar dunjo ʙar sumo pinhon monda ʙosad, ojo dar hole, ki xud namexohed, sumoro ʙa zuri ʙa daromadani islom macʙur sozem? Lekin sumoro ʙa Alloh mesuporem, to U hukm namojad dar amri sumo on ci ki meʙinad va mexohad

    [29] Va ej qavmi man, dar ʙaroʙari taʙliƣi risolati xes mole az sumo nametalaʙam va gumon maʙared, ki man az kori xud umedi moli dunjo doram. Muzdi man tanho ʙa Alloh ast. Onhoero, ki imon ʙa jagonagii Alloh ovardaand, az xud nameronam, onon ʙo Parvardigori xes ru ʙa ru xohand sud. Vale meʙinam, ki sumo ej qavm, mardumi nodon hasted, ki maro mefarmoed dustoni Allohro az xudam ʙironam

    [30] Va ej qavmi man, agar mu'minonro az xud ʙironam, ci kase dar ʙaroʙari azoʙi saxti Alloh maro jori xohad kard? Ojo haqiqatro darnamejoʙed

    [31] Ba sumo namegujam, xazinahoi Alloh dar nazdi man ast. Va ilmi ƣajʙ ham namedonam. Va namegujam, ki farista hastam. Va namegujam, ki Alloh ʙa onon, ki dar nazari sumo xoru haqir metoʙand, xajri xudro ato nakunad. Alloh ʙa on ci dar dilhoi onhost, ogohtar ast. Agar cunin kunam, az sitamkoron xoham ʙud

    [32] Guftand: «Ej Nuh, ʙo mo cidol (ʙahs, siteza) kardi va ʙisjor ham cidol kardi. Agar tu dar da'voi xud rost megui, har va'dae az azoʙ, ki ʙa mo dodai, ʙijovar!»

    [33] Nuh ʙaroi qavmas guft: Alloh ast, ki agar ʙixohad, on va'daro meorad va sumo ocizkunandai Alloh nested

    [34] Va agar Alloh xosta ʙosad, ki gumrohaton sozad, agar man ʙixoham sumoro pand diham, pandam sud naxohad kard. Ust Parvardigori sumo va hama ʙa sui U dar oxirat ʙaroi hisoʙu cazo ʙozgardonida mesaved

    [35] Jo musrikoni qavmi Nuh megujand, ki in suxanro ʙa Alloh duruƣ ʙastaast. Bigu ʙarojason: Agar onro ʙa Alloh duruƣ ʙasta ʙosam, gunohas ʙar man ast va man az gunohe, ki mekuned, pok hastam va ʙa saʙaʙi gunohi sumo ʙa azoʙ girifta nasavam

    [36] Va ʙa Nuh vahj rasid, ki az qavmi tu cuz on guruh, ki imon ovardaand, digar imon naxohand ovard. Az kirdori onon anduhgin maʙos, ki Man onhoro halokkunandaam va turo az onho nacotdihandaam

    [37] Kistiro zeri nazar va ta'limu tavcehi Mo ʙisoz va dar ʙorai on sitamkoron ʙo man suxan maguj, hamono, onho ƣarqsavandagonand

    [38] Nuh kisti mesoxt va har ʙor, ki ʙuzurgoni qavmas ʙar u meguzastand, masxaraas mekardand. Meguft: Agar sumo moro dar dunjo masxara mekuned, ʙa zudi mo ham monandi sumo dar oxirat masxaraaton xohem kard

    [39] Ba zudi xohed donist, ki dar dunjo ʙar sari ci kase azoʙe meojad, ki xoras sozad va azoʙi hamesagi dar oxirat ʙar vaj furud ojad

    [40] Cun farmoni Mo ʙa haloki onho darrasid va tanur cusid, guftem: Az har cinse du tan (naru moda) va niz xonadoni xudro dar kisti savor kun, ƣajri on kase, ki farmoni haloki onho pes sodir sudaast va niz hamroh gir onhoero, ki ʙar tu imon ovardaand. va cuz andake ʙa u imon najovarda ʙudand

    [41] Va Nuh ʙaroi kasone, ki az ahli imon ʙo hamrohii u ʙudand, guft: Bar on kisti savor saved, ki ravon sudanas va istodanas ʙa nomi Alloh ast. Zero Parvardigori man omurzandaast tavʙakunandagonro va mehruʙon ast ʙa ʙandagonas

    [42] Va kisti ononro dar mijoni mavchoe, ki ʙaland mesud, cun kuh meʙurd. Va Nuh pisarasro, ki dar gusae istoda ʙud, nido dod: Ej pisarakam, ʙo mo savor sav va ʙo kofiron maʙos, ki ƣarq xohi sud

    [43] (Pisari Nuh) guft: man ʙa kuhe, panoh xoham ʙurd, ki maro az oʙ nigoh dorad. (Nuh) guft: Imruz hec nigahdorandae az azoʙi Alloh nest, magar kasero, ki Alloh ʙar u rahm ovarad. Nogahon mavci ʙalande mijoni on duro faro girift va u az ƣarqsudagon gardid

    [44] Va gufta sud: Ej zamin, oʙi xud furu ʙar va ej osmon, az ʙoridan ʙozist. Oʙ furu sud va kor ʙa pojon omad va kisti ʙar kuhi Cudij qaror girift va nido omad az coniʙi Alloh, ki halokat ʙod ʙar mardumi sitamkor

    [45] Va Nuh Parvardigorasro nido dod: Ej Parvardigori man, pisaram az xonadoni man ʙud va va'dai Tu haq ast va nerumandtarini xukmkunandagon Tu hasti

    [46] Alloh guft: Ej Nuh, haroina, u az xonadoni tu nest (ja'ne, u az cumlai kasone nest, ki onhoro nacot medihem), alʙatta, pursidani tu nacoti pisaratro amali soleh nest, zero pisaras kofir ʙud. Pas tu Maro az cize suol makun, ki turo donisi on nest! Ba durusti ki pand mediham turo, ki az mardumi nodon naʙosi. (Ja'ne tu xud ʙar haloki kofiron duo mekardi, ʙa'd az on nacoti kofironro suol mekuni)

    [47] Nuh guft: Ej Parvardigori man, panoh meʙaram ʙa Tu, az on ki az Tu on ciro ʙipursam, ki maro donisi on nest! Va agar maro najomurzi va ʙa man rahm nanamoi, az zijonkardagon xoham ʙud

    [48] Gufta sud: Ej Nuh, haroina, ʙa salomat va ʙarakote, ki ʙar tuvu onho, ki hamrohi tuand, arzoni dostaem, furud oj az kisti. Va ummathoe hastand az zurrijoti hamrohoni tu, ki onhoro az ne'mathoi dunjo ʙarxurdor mesozem, on goh merasad onhoro azoʙi dardovari Mo dar oxirat

    [49] Alloh ʙaroi Rasulas Muhammad sallallohu alajhi va sallam megujad: Inho az xaʙarhoi ƣajʙ hastand, ki ʙar tu vahj mekunem. Pes az in na tu va na qavmat onhoro namedonisted. Pas saʙr kun, ʙar duruƣ ʙarovardani qavmat turo va azijat dodanason turo, ʙa durusti ki Mo turo nusrat xohem dod, zero oqiʙati nek az oni parhezgoron ast

    [50] Va ʙar qavmi Od ʙarodarason Hudro firistodem. Guft ʙarojason: Ej qavmi man, Allohi ʙarhaqro ʙiparasted, sumoro hec ma'ʙudi ʙarhaqe cuz U nest, pas xolis Uro iʙodat kuned va nested sumo dar iʙodati ʙuton magar duruƣsozone

    [51] Ej qavmi man, on ci ki man sumoro ʙa on da'vat menamojam az xolis iʙodat kardan ʙaroi Alloh va tark kardani iʙodati ʙutparasti, az sumo muzde nametalaʙam. Muzdi man tanho ʙo on kasest, ki maro ofaridaast. Caro az rui xirad nameandesed

    [52] Va ej qavmi man, az Parvardigoraton omurzis ʙixohed, on goh ʙa sui U ʙo tavʙa ʙozgarded, to ʙoronro paj dar paj ʙar sumo furu rezad va ʙar nerujaton ʙijafzojad! Va cun gunahkoron az da'vati man ruj ʙarmatoʙed

    [53] Guftand: Ej Hud, tu ʙaroi mo daleli ravsane najovardai va mo ʙa guftori tu iʙodati ma'ʙudoni xesro tark namekunem va ʙa tu imon nameovarem

    [54] Cuz in naguem, ki ʙa'ze az ma'ʙudoni mo ʙa tu ozore rasondaand. Guft Hud ʙarojason: «Allohro guvoh megiram va sumo niz guvoh ʙosed, ki man az on ci ki sumo ƣajri Alloh meparasted, ʙezoram

    [55] Hamagi (sumo hamrohi ʙuthojaton), ʙo hilagari ʙar ziddi man ʙarxezed va maro muhlat madihed. (Hud inro ʙa on xotir guft, ki ʙovarii komil dost, ki na onho va na ʙutonason ʙaroi u cize zarar ovarda nametavonand)

    [56] Man ʙar Allohi jakto, ki Parvardigori man va Parvardigori sumost, tavakkal kardam. Va hec cize namerasad maro, magar ʙa amri U va ʙar hama ciz U tavonost. Hec cunʙandae, nest ʙar rui zamin, magar Alloh moliki ust. Alʙatta, Parvardigori man ʙar rohi rost ast (ja'ne, dar qazo va sariat va amras odil ast, nekukorro ʙo nekuijas va ʙadkorro ʙo ʙadias cazo medihad)

    [57] Pas, agar ruj ʙigardoned az icoʙat kardani da'vati haq ʙa rosti ki on ciro ki ʙo on ʙa sui sumo firistoda suda ʙudam ʙa sumo rasonidam va Parvardigori man mardumi digarero conisini sumo xohad gardonid, ki onho tavhidi Uro ʙa co orand va iʙodatasro ʙo ixlos ado namojand va ʙa saʙaʙi kufr va isjonaton hec ʙa u zijone namerasoned. Zero Parvardigori man nigahʙoni hamai cizhost

    [58] Va cun farmoni Mo ʙaroi azoʙi qavmi Hud darrasid, ʙa rahmati xes Hud va kasonero, ki ʙa u imon ovarda ʙudand, nacot dodem va onhoro niz az azoʙi saxti ruzi qijomat rahonidem

    [59] Va inho qavmi Od ʙudand, ki ojoti Parvardigorasonro inkor kardand va pajomʙaronasro nofarmoni kardand va ʙa farmoni har caʙʙori sarkas gardan nihodand

    [60] Va dar in dunjovu ruzi qijomat giriftori la'nat sudand. Ogoh ʙosed, ki qavmi Od ʙa Parvardigorason kofir sudand, ogoh ʙosed, ki la'nat ʙod ʙar Od, qavmi Hud

    [61] Va ʙar qavmi Samud ʙarodarason Solehro firistodem, Pas ʙarojason guft: «Ej qavmi man, Allohi ʙarhaqro ʙiparasted! Sumoro cuz U ma'ʙudi ʙarhaqe nest. Ust, ki sumoro az zamin padid ovardaast va sumoro dar zamin zindagoni va ʙaqo dod. Pas, omurzis xohed az gunohonaton va ʙa dargohas ʙozgasta tavʙa kuned. Alʙatta, Parvardigori man nazdik ast ʙaroi saxse, ki Uro ʙo ixlos iʙodat mekunad va duohoro icoʙat mekunad

    [62] Guftand Samudijon ʙa pajomʙarason: Ej Soleh, pes az in ʙa tu umed medostem. Ojo moro az parastisi on ci padaronamon meparastidand, ʙozmedori? Mo az on ci moro ʙa on mexoni, dar sakkem, ki moro dar suʙhai ʙuzurg meandozad

    [63] Soleh ʙaroi qavmi xud guft: Ej qavmi man, xaʙar dihed maro agar az Parvardigoram huccate hamrohi xud dosta ʙosam va U ʙa man rahmati xes (ja'ne, nuʙuvvat) arzoni karda ʙosad, ci kase maro jori mekunad, agar az farmonas sarpeci kunam? Agar az sumo farmon ʙaram, cuz ʙa zijoni man naxohed afzud

    [64] Va ej qavmi man, in suturi Alloh ast va nisonaest ʙaroi sumo ʙar haqiqat ʙudani on ci ki ʙa on sumoro da'vat menamojam. Pas, onro ʙigzored, to dar zamini Alloh ʙicarad va ʙa u hec zijone narasoned, ki agar cunin karded, ʙa zudi azoʙ sumoro faro girad

    [65] Pas, Solehro duruƣ ʙarovardand va suturro sar ʙuridand. Soleh guft: Se ruz dar xonahoi xud az zindagi nasiʙador saved va in va'daest xoli az duruƣ va voqe' sudani on hatmist

    [66] Cun amri Mo ʙa haloki onho faro rasid, Soleh va kasone, ki ʙa u imon ovarda ʙudand, ʙa rahmati xes az xorii on ruz nacot ʙaxsidem. Zero Parvardigori tu tavonovu piruzmand ast

    [67] Va sitamgoronro on ʙongi saxti margʙor faro girift, pas suʙh kardand dar xonahoi xud xusk suda ʙa zonu aftoda, murdand

    [68] Cunin guj, ki hargiz dar on dijor naʙudaand. Ogoh ʙosed, ki qavmi Samud ʙa Parvardigorason kofir sudand, Ogoh ʙosed, ki durivu halokat ʙar qavmi Samud ʙod

    [69] Ba tahqiq rasuloni Mo ʙaroi Iʙrohim va hamsaras muƶda ovardand. Guftand: «Salom!» Guft: «Salom!» Va lahzae ʙa'd gusolai farʙehi ʙirjonsudaro ovard

    [70] Pas cun Iʙrohim (alajhis salom) did, ki ʙa on mehmonon dast daroz namekunand, ʙar onon gumoni ʙad kard va dar dil az onho xavf ʙurd. Guftand (faristagon): «Matars, mo ʙar qavmi Lut ʙaroi halokason firistoda sudaem»

    [71] Va zani Iʙrohim Sora, ki dar pasi parda istoda ʙud, suxanoni faristagonro sunida, pas az xusholi xandid. On goh uro ʙa Ishoq va pas az Ishoq ʙo omadani (naʙeraas) Ja'quʙ xusxaʙaras dodem

    [72] Guft (Sora): «Voj ʙar man, ojo dar in pironsoli tavallud mekunam va in savhari man niz pir ast? Hamono, in kor cizi aciʙest!»

    [73] Faristagon guftand: Ojo az qudrati Alloh ta'accuʙ mekuni? Rahmatu ʙarakati Alloh ʙar sumo, ahli in xona arzoni ʙod! Haroina, Allohi ʙuzurg sazovori sitois va ʙalandmartaʙa ast

    [74] Cun tars az Iʙrohim dur sud va uro xusxaʙar omad, ki sohiʙi farzand mesavad, ʙo firistodagoni Mo dar ʙorai qavmi Lut ʙa ʙahs ʙarxost

    [75] Alʙatta, Iʙrohim ʙurdʙoru rahmdil va halimu farmonʙardor va rucu'kunanda ʙa sui Alloh ʙud

    [76] (Faristagon guftand): Ej Iʙrohim, az in (ʙahs, ki dar ʙorai qavmi Lut meravad), ruj gardon! Hamono farmoni Parvardigorat omadaast va alʙatta, ʙar onho azoʙe, ki hec ʙargastan nadorad, furud xohad omad

    [77] Va cun rasuloni Mo nazdi Lut (alajhis salom) omadand, Lut az omadani onho noxus va anduhginu diltang sud, zero namedonist onon firistodagoni Allohand va az tarsi on ki qavmas ʙa onon zarare narasonand guft: «Imruz, ruzi saxtest»

    [78] Va qavmas sitoʙon nazdi u omadand va onon pes az in korhoi zist (livota) ancom medodand. Lut guft: «Ej qavmi man, inho duxtaroni man (ja'ne, duxtaroni ummati man) hastand, pas, onhoro nikoh kuned, ki ʙaroi izdivoci Sumo pokizatarand. Az Alloh ʙitarsed va maro dar ʙaroʙari mehmononam ʙad makuned. Ojo mardi xiradmande dar mijoni sumo nest?»

    [79] Guftand: «Tu xud medoni, ki moro ʙa duxtaroni tu nijoze nest va niz medoni, ki ci mexohem (ja'ne, ʙo mardho rasidanro mexohem)»

    [80] Lut ʙa qavmas guft: Kos dar ʙaroʙari sumo qudrate medostam jo metavonistam ʙa takjagohi ustuvore panoh ʙiʙaram (ja'ne, ʙa qaʙilai qudratmande, ki maro dar muqoʙili sumo nusrat medodand)

    [81] Guftand (faristagon): Ej Lut, mo firistodagoni Parvardigori tu hastem, firistoda sudaem, to in ki qavmatro halok kunem! Inho hargiz ʙa tu naxohand rasid. Cun qisme az saʙ ʙigzarad, xonadoni xesro az in deha ʙerun ʙiʙar. Ba hec jak az sumo ʙa qafo nanigarad, cuz hamsarat, ki (kofira ast) ʙa u niz on ci ʙa onho rasad, xohad rasid. Va'dai onho suʙhgoh ast. Lut xost, ki zudtar halokason kunad, vale faristagon guftand: Ojo suʙh nazdik nest

    [82] Pas, cun farmoni Mo ʙar haloki onho faro rasid, on deharo zeru zaʙar kardem (ja'ne cappa namudem) va ʙar on deha ʙo ʙorone az sanggilho paj dar paj onhoro sangʙoron kardem

    [83] in sangho az sui Parvardigorat nisondor ʙudand va incunin in sangho az sitamgoron dur nestand, (ja'ne, az musrikoni Makka)

    [84] Va ʙar qaʙilai Madjan ʙarodarason Su'ajʙ (alajhissalom)-ro firistodem. Guft: «Ej qavmi man, Allohi jaktoro ʙiparasted, sumoro hec ma'ʙudi ʙarhaqe cuz U nest! Va dar pajmonavu tarozu haqqi mardumro kam makuned! Hamono, sumoro dar ne'mat va osudagi meʙinam. Va ʙa saʙaʙi kam kardanaton dar pajmonavu tarozu az ruze, ki azoʙas sumoro faro girad, metarsam

    [85] Va ej qavmi man, pajmonavu tarozuro az rui adl purra va komilan ado kuned va ʙa mardum cizhojasonro kam madihed va cun taʙahkoron dar zamin fasod makuned

    [86] Agar imon dosta ʙosed, on ci Alloh az moli haloli xud ʙoqi meguzorad ʙa saʙaʙi vafo kardanaton ʙar pajmonavu tarozu ʙarojaton ʙehtar ast az harom va kamʙudihoe, ki az tarozu mezaned. Va man ʙar sumo nigahʙon nestam

    [87] Guftand: «Ej Su'ajʙ, ojo namozat ʙa tu farmon medihad, ki mo on ʙuthoero ki padaronamon meparastidand, tark kunem jo dar amvoli xud oncunon ki xud mexohem, tasarruf nakunem? Ba rosti tu mardi ʙurdʙoru xiradmand hasti (lek az in suxan maqsadason istehzo ʙud va meguftand, ki tu ʙeaql hasti)

    [88] Guft (Su'ajʙ): Ej qavmi man, ci megued, agar ʙaroi man az coniʙi Parvardigoram huccate ʙosad ʙaroi tasdiqi on ci ki sumoro da'vat mekunam va U maro az sui xud rizqi halolu pok ato karda ʙosad? Ojo metavonam ʙa xilofi dasturoti U amal kunam? Va namexoham sumoro az cize man' kunam va xudam murtakiʙi on savam. Man to on co ki metavonam cuz isloh cizero namexoham. Tavfiqi man tanho ʙa fazli Alloh ast. Ba U tavakkal kardaam, ʙa dargohi U ruj meovaram

    [89] Va ej qavmi man! Dusmanii man sumoro ʙa on naʙarad, ki ʙa sumo on ci ʙirasad, ki ʙa qavmi Nuh jo qavmi Hud jo qavmi Soleh rasid; va qavmi Lut az sumo dur nest

    [90] Az Parvardigoraton omurzisi gunohonatonro ʙixohed. Ba dargohas tavʙa kuned, ki alʙatta, Parvardigori man mehruʙonu dustdoranda ast tavʙakunandagonro

    [91] Guftand: Ej Su'ajʙ, ʙisjore az cizhoero, ki megui, namefahmem, turo dar mijoni xud notavon meʙinem, agar ʙa xotiri qaʙilaat naʙud, sangsorat karda turo mekustem va tu nazdi mo arzis va ehtirome nadori

    [92] Guft (Su'ajʙ): Ej qavmi man, ojo qaʙilai man dar nazdi sumo az Allohi ʙarhaq ʙolotaru giromitar ast? Ojo Allohro pusti sar qaror medihed va az U nametarsed va qudratu izzati Vajro ʙuzurg namedored? Hol on ki Parvardigori man ʙar har kore, ki mekuned, onro ihota dorad. Hamai amalhoi ʙandagonasro medonad va muvofiqi on cazo medihad

    [93] Va ej qavmi man, sumo hamcunon, ki hasted, ʙa kori xes masƣul ʙosed va man ham ʙa kori xes masƣul mesavam. Ba zudi xohed donist, ki azoʙi rasvokunanda ʙa ci kase merasad va xohed donist, ki ci kase duruƣguj hast. Muntazir ʙimoned, hamono man niz ʙo sumo muntazir memonam

    [94] Va cun zamoni azoʙi Mo ʙar haloki onho faro rasid, Su'ajʙ va kasonero, ki ʙa u imon ovarda ʙudand, ʙa rahmati xes nacot dodem. Va sitamkoronro na'rai vahsatangezi azoʙ faro girift va dar xonahoi xes ʙa zonu aftoda, murdand

    [95] cunon ki guj hargiz dar on dijor naʙudaand. Ogoh ʙos, duri az rahmati Alloh va halok ʙar mardumi Madjan ʙod, hamcunon ki duri az rahmati Alloh va halok ʙar qavmi Samud sud

    [96] Va haroina, Mo Muso (alajhissalom)-ro hamroh ʙo ojotu huccati oskori xes firistodem

    [97] ʙa nazdi Fir'avn va ʙuzurgoni qavmas. Ammo qavmi Fir'avn pajravi farmoni Fir'avn sudand. Va farmoni Fir'avn ʙa rohi savoʙ roh namenamud

    [98] Dar ruzi qijomat Fir'avn pesopesi qavmi xud ʙijojad va hamaro ʙa otas darovarad, ki doxilsudagonro cojgohi ʙade ast

    [99] La'nati dunjo va oxiratro az aqiʙi azoʙ (ja'ne ƣarq sudan dar darjo) ʙar onho firistoda sud va ci ʙad atoe (la'nat) ʙa onon doda sudaast

    [100] Inho axʙori dehahoest, ki ʙaroi tu (ej Pajomʙar) hikojat mekunem; dehahoe, ki ʙa'ze osori on hanuz ʙoqiand va ʙa'ze vajron suda noʙud sudaand

    [101] Mo ʙa onho sitam nakardaem, ʙalki xud ʙa coni xud sitam mekardand, (ja'ne, sirk meovardand). Va cun amri Parvardigori tu ʙaroi haloki onho faro rasid, ma'ʙudone, ki ʙa coi Allohi ʙarhaq meparastidand, hec ʙa joriason naomadand va cuz zijonkori va halokat cize ʙar onon najafzudand

    [102] Va incunin ast ʙa azoʙ giriftani Parvardigori tu, vaqte ki ʙixohad dehahoi sitamkorro ʙa azoʙ kasad. Ba rosti, azoʙi Alloh dardnok va saxt ast

    [103] Alʙatta, dar qissa va axʙori guzastagon ʙaroi kasone, ki az azoʙi oxirat metarsand, iʙratest. On ruz ruzest, ki mardum ʙaroi hisoʙu kitoʙ va podosi a'mol gird ovarda savand va on ruz, ki mardumro az avvalin to oxirin dar on hozir ovarand

    [104] Va cuz to andak muddati muajjane (omadani ruzi qijomatro) ʙa ta'xir nameandozem

    [105] Ruze, ki cun ʙijojad, hec kas cuz ʙa farmoni U suxan nagujad va mardumon ʙa'ze ʙadʙaxt ʙosand va ʙa'ze nekʙaxt

    [106] Ammo onon, ki ʙadʙaxt sudaand, pas, dar otasand va ononro dar on duzax nolai zoru farjodi saxte ʙuvad, (ja'ne, monandi ovozi xar)

    [107] Hamesa dar duzax covidon xohand mond, to osmonhovu zamin ʙoqi ast, magar on ci Parvardigorat ʙixohad, alʙatta, Parvardigori tu (ej Pajomʙar) har ci xohad, hamon kunad

    [108] Va ammo onone, ki nekʙaxt gardonida sudaand, to osmonhovu zamin ʙoqi hastand, hamesa dar ʙihist covidon ʙimonand, magar on ci Parvardigorat ʙixohad. Atoi U (ne'mathoi cannat) hec qat' namesavad

    [109] Pas, az on ci inho (musrikon) meparastand, ʙa sakku suʙha maʙos. Nameparastand ʙuthojasonro cuz ʙa on guna, ki padaronason pes az in meparastidand. Va alʙatta, Mo nasiʙi ononro az azoʙ ʙe hec kamu kosti ado xohem kard

    [110] Va hamono ʙa Muso (alajhissalom) kitoʙi Tavrot dodem. Dar on kitoʙ ixtilof sud, (ja'ne, ʙa'zeho ʙa on imon ovardand va ʙa'zeason onro inkor kardand). Agar nameʙud suxane, ki pes sodir suda az coniʙi Parvardigorat, hatman mijonason dovari mesud. Va onho (jahud va kuffori qavmat) alʙatta, dar on kitoʙ (ja'ne, Qur'on) saxt dar suʙhaand

    [111] Va qasam, ki alʙatta, Parvardigori tu (ej Pajomʙar) cazoi a'moli hamaro ʙa purragi xohad dod va hamono Alloh ʙa har korhoe, ki mekunand, ogoh ast

    [112] Pas ustuvoru soʙitqadam ʙos ej Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam), hamcunon ki amr sudai. Va niz onhoe, ki tavʙa kardaand, hamrohi tu ʙojad cunin kunand va az had naguzared! Hamono Alloh ʙa kirdori sumo ʙinost

    [113] Va ʙa sitamkoron majl nakuned, ki azoʙi otasi duzax sumoro ʙirasad. Sumoro cuz Alloh hec duste nest va kase joriaton nakunad

    [114] Va namoz ʙiguzor (ej Pajomʙar) dar oƣozu ancomi ruz va cand soate az saʙ. hamono, nekiho (namozhoi pancgona) ʙadihoro az mijon meʙarand. In pandest ʙaroi pandpaziron

    [115] Saʙr kun (ej Pajomʙar) ʙa ʙarpoj dostani namoz va ʙar ozoru masaqqatho, hamono Alloh muzdi nekukoronro zoe' (ʙarʙod) namesozad

    [116] Pas, caro az mardumi on asrhoe, ki pes az sumo ʙudand, ahli xirad nasudand, ki az fasod dar zamin man' kunand, magar sumorai andake az onho, ki nacot dodem. Va sitamgaron cizero pajravi kardand, ki ʙa on osudagi doda sudand va ʙa lazzathoi dunjo masƣul sudand va ʙo in korason gunahkor ʙudand va noʙud sudand

    [117] Parvardigori tu (ej Pajomʙar) hec dehotero, ki mardumas nekukor ʙosand va az fasodu sitam parhezgor ʙosand, ʙa sitam halok naxohad soxt

    [118] Va agar xosta ʙud Parvardigori tu, megardond hamai mardumonro jak millat (ja'ne, dar dini Islom), lekin Alloh inro naxost, ʙaroi hamin hamesa mardum dar din muxtalifand; (va dar in hama hikmatest)

    [119] magar onhoe, ki imon ovardand ʙa Allohu rasulas va dar rohi haq hamesa muttafiqand Parvardigorat ʙar onho rahmat karda va onhoro ʙaroi hikmati gunogune (ja'ne, guruhe nekʙaxt va guruhe ʙadʙaxt, guruhe dar ʙihist va guruhe dar duzax) ʙijofaridaast. Va suxani Parvardigori tu ʙar in muqarrar (lozim va tamom) suda, ki alʙatta, cahannamro az hamai cinnu ins pur mekunam

    [120] Har xaʙare az axʙori pajomʙaronro ʙarojat (ej Pajomʙar) hikojat mekunem, to dili turo soʙitu orom gardonem. Va dar in sura ʙar tu suxani haq (murod az suxani haq qissahoest, ki pestar dar in sura zikr sudaand) va ʙaroi mu'minon mav'izavu pand va jodovari omadaast

    [121] Va ʙigu (ej Pajomʙar), ʙa kasone, ki imon nameovarand: «Sumo ʙa har tavre, ki xohed, amal kuned, mo niz amal mekunem

    [122] Va sumo intizori ʙikased oqiʙati kori moro, mo niz muntazir meʙosem oqiʙati kori sumoro

    [123] Va az oni Alloh ast ilmi ƣajʙi osmonhovu zamin va ʙa sui U hamai korho ʙozgardonda mesavad ruzi qijomat. (Ej Pajomʙar) Uro ʙiparast va ʙar U tavakkal kun, ki Parvardigori tu az on ci ʙa coj meovared (az amalhoi neku ʙadaton, ki muvofiqi on sumoro cazo medihad), ƣofil nest

    Surah 12
    Юсуф

    [1] Alif, Lom, Ro. In ojothoi Kitoʙ ma'nohojas ravsan, rohi haq va halolu haromro ʙajon mekunad

    [2] Mo Qur'onro ʙa zaʙoni araʙi nozil kardem, to in ki sumo (ej araʙho) ma'noi onro ʙifahmed va on ciro, ki dar on ast, ʙa aql darjoʙed va ʙa rohnamudias amal namoed

    [3] Bo in Qur'on, ki ʙa tu - ej Rasul, vahj kardaem, ʙehtarin qissahoro hikojat mekunem va turo ʙar onho xaʙardor mesozem, ki tu pes az in az ahvoli qavmhoi guzasta az ʙexaʙaron ʙudi

    [4] Ej Pajomʙar, ʙa jod or on zamonero, ki cun Jusuf ʙa padari xud guft: «Ej padar, man dar xoʙ jozdah sitora va xursed va mohro didam. Onhoro didam, ki sacdaam mekunand»

    [5] Ja'quʙ ʙa pisaras Jusuf guft: «Ej pisarakam, xoʙatro ʙaroi ʙarodaronat hikojat makun, ki ʙa tu hasad meʙarand va ʙa tu hillae meandesand. Zero sajton dusmani oskori odamijon ast! Pas, Jusuf ʙa farmoni padaras xoʙasro az ʙarodaronas pinhon kard

    [6] Va on cunon ki dar xoʙ ʙa tu namud, Parvardigorat turo ixtijor mekunad va ta'ʙiri xoʙro ʙa tu ta'lim medihad va hamcunon, ki ne'mati xudro pes az in ʙar padaroni tu Iʙrohimu Ishoq purra karda ʙud, ʙar tuvu xonadoni Ja'quʙ ham purra mekunad, ki Parvardigorat dono ast, har kiro ʙixohad az ʙandagonas ixtijor mekunad va hakim ast dar co ʙa cojguzorii korhoi maxluqotas!»

    [7] Begumon, dar sarguzasti Jusuf va ʙarodaronas ʙaroi onon, ki az on purson mesavand, iʙrathost

    [8] On goh ki ʙarodaronas guftand: «Jusuf va ʙarodaras (Binjomin, ki az jak padaru jak modarand) nazdi padaramon mahʙuʙtar az mo hastand, hol on ki mo xud jak guruhi nerumandem. Alʙatta, padaramon dar istiʙohi oskorest»

    [9] «Jusufro ʙikused jo dar sarzamini noma'lume ʙiandozed, to tavaccuhi padar xosi sumo gardad va az on pas az gunohaton pusajmoni karda, tavʙa mekuned mardume soista ʙa sumor meoed, zero ki Alloh tavʙapazir ast va padar ham uzratonro qaʙul menamojad»

    [10] Jake az onho guft: «Agar Jusufro az padar dur kardanied, uro makused, ki kustori odami ʙegunoh az gunohi azim ast, ʙalki uro dar qa'ri cohi torik ʙijafkaned, to musofirone uro ʙigirand, agar mexohed kore ʙikuned»

    [11] Guftand: «Ej padarcon, caro ʙar Jusuf ʙa mo ʙovari nadori, hol on ki mo xajrxohi u hastem

    [12] Fardo uro ʙo mo ʙifirist, to sajru gastu ʙozj kunad va hamono, mo nigahʙoni u hastem»

    [13] Ja'quʙ guft: «Agar uro ʙiʙared, ƣamgin mesavam va metarsam, ki az u ƣofil saved va gurg uro ʙixurad»

    [14] Barodaroni Jusuf ʙa padarason guftand: «Bo in camoati nerumande, ki mo hastem, agar gurg uro ʙixurad, hamono, mo az zijonkoron xohem ʙud»

    [15] Pas, cun uro ʙurdand va tasmim giriftand, ki dar qa'ri cohi torik ʙijafkanand, ʙa u vahj kardem, ki alʙatta, onhoro dar ojanda az in korason ogoh xohi soxt dar hole, ki namefahmand va onho turo namesinosand

    [16] Va ʙegohi ʙarodaroni Jusuf girjon nazdi padarason ʙozomadand

    [17] Guftand: «Ej padar, hamono, mo ʙa musoʙiqa (davidan va tirandozi) rafta ʙudem va Jusufro nazdi mato'i xud (liʙoshojamon) guzosta ʙudem, pas, xurg uro xurd. Va harcand rost ʙiguem ham, tu suxanoni moro ʙovar nadori»

    [18] Va comaasro, ki ʙa xuni duruƣin oƣusta ʙud, ovardand, to ʙar duruƣason huccate savad. Ja'quʙ alajhissalom ʙa farzandonas guft: «Nafsi ʙadi sumo korero dar nazaraton ʙijorostaast, ki ʙo Jusuf cunin kardaed. Aknun ʙaroi man saʙri camil (saʙre, ki sikojat nadosta ʙosad) ʙehtar ast va ʙar on ci sumo ʙajon mekuned, Alloh madadgori man ast»

    [19] Va camoate az musofiron omadand; pas oʙkasi xudro firistodand. Satilro oʙkas dar coh furu kard, ki Jusuf dar gusae az qa'ri coh qaror dost, pas xudro ʙa tanoʙi satil ovezon kard, cun sohiʙi satil uro did, zeʙoijas uro dar taaccuʙ darovard va guft: «Muƶdagoni, in navcavonest». Oʙkas ʙo sarikoni xud Jusufro az ʙoqimondai musofiron cun mato'e pinhon soxtand va Alloh ʙa kore, ki ʙa Jusuf mekardand, ogoh ʙud

    [20] Va ʙarodaroni Jusuf, Jusufro ʙa ʙahoi andak, ʙa cand dirham furuxtand, ki hec raƣʙate ʙa u nadostand. Zero onho namedonistand, ki Alloh uro ʙa manzalai ʙuzurg va ʙa pajomʙari merasonad

    [21] Va kase az mardumi Misr (ja'ne azizi Misr), ki uro xarida ʙud, ʙa zanas guft: «To dar in cost, giromijas ʙidor, sojad ʙa mo sude ʙirasonad jo uro ʙa farzandi ʙipazirem». Va hamcunin Jusufro dar zamini Misr martaʙai ʙaland dodem va uro moliki xazinahoi Misr gardonidem, to ʙa u ta'ʙiri xoʙ omuzem. Va Alloh ʙar kori xes ƣoliʙ ast. Vale ʙestari mardum namedonand

    [22] Va cun cavoni nerumand va xiradmand sud, hikmatu donisas dodem va nekukoronro hamcunin podos medihem

    [23] Va zani azizi Misr, ki Jusuf dar xonaas ʙud, az husni zeʙoi u maftun suda Jusufro ʙo suxani narmu muloim ʙa nazdi xud talaʙ kard. Va darhoro ʙastu guft: «Bijo ʙa sui man». Jusuf guft: «Panoh meʙaram ʙa Alloh, az on ci ki maro ʙa on da'vat kardi, u (ja'ne, savhari tu) sarvari man ast va maro oʙrui ʙaland doda va axli uro naxoham xijonat kard. Alʙatta, sitamkoron nacot namejoʙand»

    [24] Va ʙa tahqiq on zan qasdi u kard. Va agar ʙurhoni Parvardigorasro namedid, u niz qasdi on zan mekard. Cunin kardem, to ʙadi (xijonati sajid jo mavlo) va ʙehajoiro az u dur sozem. Cunki Jusuf az ʙandagoni pokiza va ixtijorkardai Mo ʙud

    [25] Jusuf ʙa sui dar firor kard va hamsari aziz az pusti u david, to uro ʙargardonad va zan comai uro az aqiʙ ʙidarond. Va savhari on zanro tasodufan nazdiki dar joftand. Zan guft: «Cazoi kase, ki ʙo zani tu qasdi ʙade dosta ʙosad, cist va tarsid, ki Jusufro nakusad va guft: cuz in ki ʙa zindon aftad jo ʙa azoʙe dardovar giriftor ojad?»

    [26] Jusuf guft: «U az nafsi man xohise kard va maro ʙa xud xond». Va sohide az xonavodai zan (ja'ne, kudaki sirxorae ʙud dar gahvora) guvohi dod, ki agar comaas az pes daridaast, pas zan rost megujad va u az duruƣgujon ast

    [27] Va agar comaas az pas daridaast, pas zan duruƣ megujad va u az rostgujon ast

    [28] Pas, cun savhari zan did, comaas az pas daridaast, guft: «In az makri sumo ast, hamono, makri sumo ej zanon, makri ʙuzurg ast

    [29] Azizi Misr guft: Ej Jusuf, zaʙoni xes nigoh dor va ʙa kase magu! Va ej zan, az gunohi xud omurzis ʙixoh, ki hamono, tu az gunahkoroni»

    [30] Va in xaʙar ʙa sahr rasid, zanone dar sahr guftand: «Zani Aziz (sarvaziri Misr) xostaast, ki xodimi xudro ʙifireʙad va ʙa xud xonad va alʙatta, muhaʙʙat va isqi in cavon dar qalʙas nufuz kardaast. Mo ʙa tahqiq uro dar gumrohii oskoro meʙinem»

    [31] Pas, cun (zani Aziz) ƣajʙat va suxanoni ʙadasonro sunid, nazdason kas firistod va mehmonie tartiʙ dod va ʙaroi pust kardani meva ʙa har jake korde dod va guft: «Berun oj, to turo ʙingarand». Cun Jusufro didand, ʙuzurgas sumurdand va az husnu camoli u dasti xes ʙiʙuridand va guftand: «Ma'ozalloh, in odamizoda nest, ʙalki faristae ʙuzurgvor ast!»

    [32] (Zani Aziz) guft: «In hamon ast, ki maro dar ʙoʙi dust dostani u malomat mekarded. Va hamono, man uro ʙa xud xondaam va u xestanro nigoh dost. Agar on ci farmonas mediham, nakunad, ʙa zindon xohad aftod va xor xohad sud». Pas, Jusuf ʙar xud zindonro ixtijor kard

    [33] Guft Jusuf panohcujona az sarri zanon: «Ej Parvardigori man, ʙaroi man zindon mahʙuʙtar ast az on ci maro ʙa on mexonand va agar makri in zanonro az man nagardoni, ʙa onho majl mekunam va dar sumori nodonon darmeojam

    [34] Pas, Parvardigoras duojasro icoʙat kard va makri zanonro az u dur kard. Alʙatta, Alloh ʙa duoi Jusuf va duoi har jak duokunanda sunavo ast va ʙa on ci ki Jusuf va camii ʙandagonas ʙa on ehtijoc dorand va ʙarojason soista ast, donost

    [35] Pas, ʙo on nisonaho, ki ʙar Aziz va camoatas zohir sud, tasmim giriftand, ki ʙaroi daf'i ovozai mardum muddati noma'lume ʙa zindonas ʙijafkanand

    [36] Va du cavon niz ʙo u ʙa zindon aftodand. Jake az on du guft: Dar xoʙ xudro didam, ki angur mefisoram, to saroʙ gardad. Digare guft: Xudro didam, ki non ʙar sar nihoda meʙaram va parandagon az on mexurdand. Moro az ta'ʙiri on ogoh kun, ki hamono, mo turo meʙinem, ki iʙodati Allohro ʙa xuʙi ancom medihi va ʙo mardum nekukori mekuni

    [37] Guft (Jusuf): «Ba sumo hec nav' taome, ki dar xoʙ doda mesaved, naxohad omad, magar xaʙardor kunam sumoro ʙa ta'ʙiri on, pes az on ki daleli sidqi in ta'ʙir dar ʙedori ʙa sumo ʙijojad, cunon ki Parvardigoram ʙa man omuzonidaast. Hamono, man dini mardumero, ki ʙa Allohi jakto imon nadorand va ʙa ruzi qijomat kofirand, tark kardaam

    [38] Va man pajravi dini padaronam Iʙrohimu Ishoqu Ja'quʙ hastam va moro nasazad, ki hec cizro sariki Alloh qaror dihem. In (jaktoparasti) fazilatest, ki Alloh ʙar movu ʙar mardumi digar arzoni dostaast, vale ʙestari mardum nosukri mekunand

    [39] Jusuf ʙaroi in du cavon guft: Ej du rafiqi zindonii man, ojo iʙodati ma'ʙudoni parokanda ʙehtar ast jo iʙodati Allohi jaktoi ƣoliʙ ʙar hamagon

    [40] Nameparasted ƣajri Allohi jakto, magar ʙutonero, ki xud va padaronaton onhoro ʙa nomhoe xondaed (ja'ne, on ʙuthoro ma'ʙudoni xud xondaed) va Alloh huccate ʙar sihati va isʙoti onho nozil nakardaast. Hukm, cuz hukmi Alloh nest. Farmon dodaast, ki cuz Uro naparasted. In ast dini rostu ustuvor, vale ʙestari mardum haqiqati onro namedonand

    [41] Ej du rafiqi zindonii man, pas jake az sumo ʙaroi xocai xes saroʙ merezad, pas digarero, ʙa dor ovexta mesavad va parandagon az majnai sari u mexurand. Kore, ki dar ʙorai on mepursed qaʙul kuned jo nakuned, farmoni Alloh muqarrar sudaast»

    [42] Va Jusuf ʙa jake az on du nafare, ki medonist, nacot mejoʙad, guft: «Qissai maro nazdi xocai xud jod kun, ki man mazlumam va ʙegunoh ʙa zindon aftodaam!» Ammo sajton qissai Jusufro az xotiras dur kard, ki pesi mavlojas az qissai u jod kunad va Jusuf (alajhissalom) cand sol dar zindon ʙimond

    [43] Va podsoh guft: «Dar. xoʙ haft govi farʙehro didam, ki onhoro haft govi loƣar mexurand va haft xusai saʙz va haft xusai xuski digarro didam. Ej pesvojoni xalq, xoʙi maro ta'ʙir kuned, agar ta'ʙiri xoʙ medoned»

    [44] Guftand: «In xoʙho az zumrai xoʙhoi pareson ast va mo az ta'ʙiri in xoʙho ogohi nadorem»

    [45] Va jake az on du cavoni dar zindon ʙuda, ki az qatl nacot jofta ʙud va pas az muddate xohisi Jusuf ʙa jodas omada ʙud, guft: «Man sumoro az ta'ʙiri on xaʙar mediham. Pas, maro nazdi Jusuf ʙifiristed»

    [46] Ej Jusuf, ej mardi ʙisjor rostguj dar guftor va rostkor dar kirdor, ʙaroi mo ta'ʙir kun, ki haft govi farʙehro haft govi loƣar mexurand va haft xusai saʙzu haft xusai xusk. Bosad, ki man nazdi mardum ʙozgardam va onon az ta'ʙiri in xoʙ ogoh gardand»

    [47] Jusuf ʙa pursandai xoʙi podsoh guft: Haft sol paj dar paj ʙo ciddijat kist kuned va har ci ki medaraved, cuz andake, ki mexured, ʙoqimondaro ʙo xusa anʙor kuned, to zamone ʙisjor istad va zud vajron nasavad

    [48] Az on pas haft sol qahti va saxti meojad va dar on haft sol on ci ʙarojason cam' kardaed, ʙixurand, magar kame, az onro ʙo ehtijot nigoh dored

    [49] Pas az on sole ojad, ki mardumonro ʙoron doda savad va dar on sol afsurdanihoro mefisurand (ja'ne, xajru ʙarakat ʙisjor mesavad)

    [50] Va podsoh ʙa muovinonas guft: Ta'ʙirkunandai xoʙi maro az zindon ozod kuned va uro nazdi man ʙijovared». Cun firistoda nazdi u omad, Jusuf ʙa u guft: «Nazdi xocaat ʙozgard va ʙipurs: Holi on zanone, ki dasthoi xudro ʙuridand, cist? Alʙatta, Parvardigori man ʙa makrason ogoh ast!»

    [51] (Podsoh) guft: «Ej zanon, ci guna ʙud in kori sumo, ki Jusufro ʙa nazdi xud xonded, u xohisi nafsi sumo kard jo sumo xohisi nafsi u karded?» Guftand: «Ma'ozalloh (panoh ʙar Alloh)! Nadidem az u hec xijonate, vale zani Aziz ʙa mo xaʙar dod, ki u Jusufro ʙa xud xondaast». Zani Aziz iqror suda guft: «Aknun haq oskor sud. Man xostam Jusufro, vale u xudro az in amal ʙoz dost, alʙatta, u dar zumrai rostgujon ast dar suxanone, ki megujad!»

    [52] (Zani Aziz guft): In hama ʙaroi on ast, ki to ʙidonad (Aziz), ki man ƣoiʙona xijonati u nakardaam va az man kori ziste sodir nasudaast va hamono, Alloh hilai xoinonro ʙa maqsad namerasonad

    [53] Va man (ja'ne, zani Aziz) xestanro ʙegunoh namedonam, hamono, nafs odamiro ʙa ʙadi (fahs va gunoh) farmon medihad. Magar kase, ki Parvardigori man uro nigoh dorad, alʙatta, Parvardigori man omurzandavu mehruʙon ast!»

    [54] Va podsoh guft: «Jusufro nazdi man ʙijovared to hamnisini xosi xud gardonam». Va cun ʙo u dar suxan sud, guft: «Hamono, tu az imruz nazdi mo sohiʙqadr va amonatdor hasti»

    [55] (Jusuf) guft: «Maro ʙar xazinahoi xurok va amvoli in sarzamin muqarrar kun, hamono, man muhofizatkunandaam xazinahoro va donojam ʙa sarfi durusti on»

    [56] Va incunin Jusufro dar on sarzamini Misr oʙru dodem. Har co ki mexost, coj megirift. Rahmati xudro ʙa har kas, ki ʙixohem, arzoni medorem va podosi nekukoronro ʙarʙod namekunem

    [57] Va alʙatta, podosi oxirat ʙaroi kasone, ki imon ovardaand va parhezgori mekunand, ʙehtar ast (ja'ne, az azoʙi Alloh metarsand va amru nahjjasro ʙa co meorand)

    [58] Va ʙarodaroni Jusuf, ki dar sarzaminason xuski omada ʙud, ʙa Misr omadand va ʙar nazdi u doxil sudand, Jusuf onhoro sinoxt va onho uro nasinoxtand

    [59] Va Jusuf cun ʙorhojasonro jak sutur ʙor az taom va ƣalla muhajjo soxt, guft: «Barodari padarijatonro niz nazdi man ʙijovared, ojo nameʙined, ki pajmonaro komil ado mekunam va ʙehtarin mizʙonam

    [60] Pas, agar uro (ja'ne, ʙarodaratonro) nazdi man najovared, pajmonae (ja'ne, taome) nazdi man naxohed joft va ʙa man nazdik masaved»

    [61] Guftand: «Mo uro ʙa kusisi zijod az padaras xohem xost va in korro alʙatta, xohem kard»

    [62] Va Jusuf (alajhissalom) ʙa xodimoni xud guft: «Sarmojaasonro (ja'ne, pule, ki ʙa ivazi ozuqa doda ʙudand) dar ʙorhojason pinhoni ʙinihed, ʙosad, ki cun nazdi xonavodaason ʙozgardand va onro (sarmojaasonro) ʙisinosand va mehmondorii moro qadr karda ʙoz ojand»

    [63] Pas, cun nazdi padar ʙozgastand, guftand: «Ej padar, pajmona ʙar mo man' karda sud. Barodaramonro ʙo mo ʙifirist, to pajmona ʙozgirem. Va hamono, mo nigahdori u hastem»

    [64] Guft Ja'quʙ (alajhissalom): "Ojo man dar ʙorai u (Binjomin) ʙa sumo ʙovar kunam, hamon guna ki qaʙlan dar ʙorai ʙarodaras (Jusuf) ʙa sumo ʙovar kardam, pas man ʙa ahdi sumo ʙovar namekunam, ʙalki ʙa Alloh tavakkal menamojam, pas Alloh ʙehtarin nigohʙon va mehruʙontarini mehruʙonon ast

    [65] Va cun ʙori hudro ʙikusodand, sarmojai xudro joftand, ki ʙa onho ʙozgardonida sudaast. Guftand: «Ej padari mo, ʙes az in ci mexohem?! In sarmojai mo ast, ki ʙa sui mo ʙozgardonida sudaast. Pas, ʙozravem va ʙaroi xonavodahoi xud ozuqa ovarem; ʙarodari xudro nigahʙoni kunem va ʙori jak sutur zijoda orem; va ʙa dast ovardani in ʙor ʙarojamon oson ast

    [66] Guft Ja'quʙ (alajhissalom): «Hargiz uro ʙo sumo namefiristam, to ʙo man ʙa nomi Alloh pajmone ʙiʙanded va ʙa nomi U qasam xured, ki uro ʙa nazdi man ʙozmegardoned. Magar on ki cize ʙar sari sumo ojad va hama giriftor saved va tavonoii az on xalos sudanro nadosta ʙosed». Pas, cun ahdi xesro dodand, guft (Ja'quʙ): «Alloh ʙar on ci meguem, guvoh ast!»

    [67] Va guft padarason: «Ej pisaroni man, cun ʙa Misr rasided, az jak darvoza doxil nasaved, az darvozahoi gunogun doxil saved, to zaxmi casm narasad ʙar sumo. Va nametavonam cizero ki Alloh ʙar sumo muqarrar kardaast az sumo dur kunam va hec farmone cuz farmoni Alloh nest. Bar U tavakkal kardam va tavakkalkunandagon ʙar U tavakkal kunand»

    [68] Va cun az coe, ki padar farmon doda ʙud, doxil sudand, in kor qazo va hukmi Allohro ʙar onho ʙartaraf nakard. Tanho nijoze dar zamiri Ja'quʙ ʙud metarsid, ki ʙa farzandonas casm narasad, ki onro oskor soxt, va hamono, Ja'quʙro ilme ʙud, ki Xud ʙa u omuxta ʙudem, vale ʙestari mardum namedonand

    [69] Va cun ʙar Jusuf doxil sudand, ʙarodarasro (Binjomin) nazdi xud coj dod. Guft (pinhoni ʙa ʙarodaras): "Hamono, man ʙarodari tu hastam. Az kore, ki inho ʙar man kardaand, anduhgin maʙos va in suhʙati moro ʙa hec kas maguj»

    [70] Pas, cun Jusuf ʙorhojasonro omoda kard, ʙa xodimonas farmud, to zarfero, ki ʙo on gandum ʙarmekasidand dar ʙori ʙarodaras (Binjomin) ʙa tarzi pinhoni ʙiguzorand. On goh nidokunanda nido kard: «Ej korvonijon, hamono, sumo Duzdoned»

    [71] Korvonijon ruj ʙa sui onho kardand va guftand: «ci gum kardaed?»

    [72] Guftand: «Zarfi podsohro, ki ʙo on pajmona mekard, gum kardaem. Va har ki ʙijovaradas, uro mukofotest jak ʙori sutur va guft nidokunanda man ʙa in va'da zominam»

    [73] Guftand ʙarodaroni Jusuf: «Hamono qasam ʙa Alloh, sumo xud medoned, ki mo ʙaroi fasod kardan dar in sarzamini Misr najomadaem va duzd naʙudaem»

    [74] Guftand: «Agar duruƣ gufta ʙosed, cazoi duzd cist?»

    [75] Guftand (ʙarodaroni Jusuf): «Sazojas in ast, ki har kase on pajmona dar ʙoras joft savad, asir gardad va mo incunin cazo medihem dar dinamon kasonero, ki ʙa saʙaʙi duzdi ʙa coni xud sitam mekunand

    [76] Pas, suru' kard Jusuf ʙa koftukovi ʙorxaltahojason, pes az koftani ʙorxaltai ʙarodaras (Binjomin), ʙa'd az on dar oxir ʙarovard pajmonaro az ʙorxaltai ʙarodaras, hamcunin tadʙir omuxtem ʙaroi Jusuf, cunki Jusuf omoda naʙud, ki asir girad ʙarodari xudro dar dini podsohi Misr, lek ʙa vositai in tadʙir asir giriftan irodai xosi Alloh ʙud. Baland megardonem martaʙai har kasero, ki xohem va ʙoloi har sohiʙilm ʙoz donismande hast

    [77] Guftand (ʙarodaronas): «Mumkin ast agar u duzdi kunad, cunki ʙarodaras (ja'ne Jusuf) niz pes az in duzdi kardaast». Jusuf cavoʙi on suxan dar dil pinhon dost va hec izhore nakard va guft dar dili xud): «Sumo maqomi ʙadtare dored va Alloh ʙa on ci ki ʙajon mekuned, donotar ast!»

    [78] Guftand (ʙarodaronas): «Ej aziz, uro padarest solxurda. Jake az moro ʙa coi u ʙigir, hamono meʙinem turo, az nekukoron»

    [79] Guft (Jusuf): «Alloh panoh dihad, ki cuz on kasro, ki ʙori xes nazdi u joftaem, ʙigirem. Agar cunin kunem, az sitamkoron xohem ʙud»

    [80] Cun az u noumed sudand, ʙaroi masvarat ʙa kanore raftand va ʙuzurgtarinason guft: «Ojo namedoned, ki padaraton az sumo ʙa nomi Alloh pajmon girifta va pes az in niz dar haqqi Jusuf kutohi kardaed? Man az in sarzamini Misr ʙerun nameojam, to padaram maro icozat dihad jo Alloh dar haqqi man dovarie kunad, ki U ʙehtarini dovaron ast

    [81] Nazdi padar ʙozgarded va ʙigued: «Ej padar, pisarat duzdi kard va mo cuz ʙa on ci medonistem, sahodat nadodem va az ƣajʙ niz ogoh nestem. (Ja'ne, cun ʙa tu va'da doda ʙudem, ki uro himoja mekunem, namedonistem, ki dar ojanda duzdi mekunad)

    [82] Az ahli sahre, ki dar on ʙudaem va az korvone, ki hamrohas omadaem, ʙipurs, ki hamono mo rost meguem»

    [83] Guft (Ja'quʙ): «Balki, nafshoi sumo kori ʙadero dar nazaraton zinnat dod va maro saʙri camil1. ʙehtar ast. Umed hast, ki Alloh hamaro (ja'ne Jusuf, Binjomin va pisari kaloniamro) ʙa man ʙozgardonad, ki U dono ast ʙar holi man va ʙohikmat ast dar korhojas

    [84] Ja'quʙ rui xud az onho ʙigardonidu guft: «Ej voj ʙar anduhi man, ʙar duri az Jusuf». Va casmonas az ƣam sapedi girift va hamcunon anduhi xud furu meʙurd

    [85] Guftand pisaronas: «Ba Alloh savgand, pajvasta Jusufro jod mekuni, to ʙemor gardi jo ʙimiri»

    [86] Guft Ja'quʙ: «Cuz in nest, ki sarhi anduhi xes tanho ʙo Alloh megujam. Zero on ci man az Alloh dar ʙoʙati mehruʙonivu fazlu rahmatas medonam, sumo namedoned

    [87] Ej pisaroni man, ʙiravedu Jusuf va ʙarodarasro ʙicued va az rahmati Alloh noumed masaved. Zero tanho kofiron az rahmati Alloh noumed mesavand»

    [88] Cun ʙa Misr raftand va ʙa nazdi Jusuf doxil sudand, guftand: «Ej aziz, movu xonavodaamon ʙa gurusnagi aftodaem va ʙo sarmojai andak omadaem, pajmonai moro komil ado kun va ʙar mo sadaqa ʙideh, hamono Alloh sadaqadihandagonro dust dorad!»

    [89] Guft Jusuf: «Medoned, ki az rui nodoni ʙo Jusuf va ʙarodaras ci karded?»

    [90] Guftand: «Ojo ʙa haqiqat tu Jusufi?» Guft: «Man Jusufam va in ʙarodari man ast va Alloh ʙa mo ne'mat dod va ʙajni moro cam' kard. Hamono har kas, ki parhezgori kunad va saʙrro pesa kunad, Alloh muzdasro noʙud namegardonad, ʙalki ʙehtarin podos ʙarojas ato xohad kard»

    [91] Guftand: «Ba Alloh savgand, ki Alloh turo ʙar mo fazilatu ʙartari dodaast. Va hamai mo on ci qasdan dar haqqi tu va ʙarodarat kardem, xato kardaem»

    [92] Guft (Jusuf): «Imruz sumoro sarzanisu malomat naʙojad kard; Alloh sumoro meʙaxsojad, ki U mehruʙontarini mehruʙonon ast

    [93] In comai maro ʙiʙared va ʙar rui padaram andozed, to ʙino gardad. Va hamai ahlu ajoli xudro nazdi man ʙijovared»

    [94] Cun korvon az Misr, ʙerun sud, padarason guft: «Hamono agar maro devona naxoned, ʙui Jusufro his mekunam»

    [95] Guftand (hammaclisonas): «Ba Alloh savgand, ki hamono tu dar hamon gumrohii derinai xes hasti!»

    [96] Cun muƶdadihanda omad va coma ʙar rui Ja'quʙ andoxt, ʙino gast. Guft: «Ojo ʙa sumo naguftam, ki on ci man az Alloh medonam dar ʙoʙati mehruʙonias, sumo namedoned?»

    [97] Guftand pisaronas: «Ej padar ʙaroi gunohoni mo az Parvardigorat omurzis ʙixoh, ki hamono mo dar haqqi tu va Jusuf gunahkor ʙudaem»

    [98] Guft Ja'quʙ (alajhissalom): «Ba zudi az Parvardigoram ʙaroi sumo omurzis xoham xost, hamono U omurzandai gunohi ʙandagon va ʙar tavʙakunandagon mehruʙon ast!»

    [99] Cun ʙar nazdi Jusuf doxil sudand, padaru modarro ʙa oƣus kasidu guft: «Ba Misr daroed, ki agar Alloh ʙixohad (az xuskivu qahti), dar amon xohed ʙud!»

    [100] Padaru modarro ʙar taxt ʙarovard va hama (padaru modar va jozdah ʙarodar) dar ʙaroʙari Jusuf ʙaroi hurmatu ehtirom ʙa sacda daromadand. Guft "Ej padar, in ast ta'ʙiri on xoʙi man, ki ʙa tahqiq, Parvardigoram onro rost ʙarovard. Va ci qadar ʙa man neki kardaast, on goh ki maro az zindon ʙirahonid va pas az on, ki sajton mijoni manu ʙarodaronam fasod karda ʙud, sumoro az ʙodija ʙa in co ovard. Parvardigori man ʙa har ci iroda kunad, sancida, daqiq ancom medihad, ki U donovu hakim ast

    [101] Ej Parvardigori man, maro podsohi dodi va maro ilmi ta'ʙiri xoʙ omuxti. Ej ofarinandai osmonhovu zamin, Tu dar dunjovu oxirat sarparasti mani. Maro to oxiri hajotam musalmon ʙimiron va ʙipajvand maro ʙo ʙandagoni solehat

    [102] Inho az xaʙarhoi ƣajʙ ast, ki ʙa tu ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), vahj mekunem. Va on hangom ki ʙo jakdigar (ʙarodaroni Jusuf) gird omada ʙudand va masvarat mekardand va najrang mesoxtand, tu nazdi onho naʙudi

    [103] Harcand tu ej Pajomʙar, ʙa imonason (ja'ne, ʙa imon ovardani qavmat) haris ʙosi, mardumi qavmi tu imon nameovarand

    [104] Va tu dar muqoʙili pajomʙarijat az onho muzde nametalaʙi va in Qur'on cuz pande ʙaroi mardumi cahon nest

    [105] Ci ʙisjor nisonahoe ast, ki dalolat mekunand hama ʙa jagonagii Alloh dar osmonhovu zamin, ki az kanori on meguzarand va az on ruj ʙarmetoʙandu va pandu iʙrate namegirand

    [106] Va ʙestarason ʙa Alloh imon nameovarand, magar in ki onon musrikand

    [107] Ojo emin hastand, az on ki azoʙi farogire az sui Alloh ononro darʙar girad, jo nogahon qijomat ʙa suroƣason ʙijojad, dar hole ki ƣofil va ʙexaʙar ʙosand

    [108] Bigu ej Pajomʙar: «In rohi man ast. Manu pajravonam hamagonro ʙo dalelu huccat ʙa sui Allohi jagona da'vat mekunem. Pok ast Alloh va man hargiz az musrikon nestam!»

    [109] Va Mo pes az tu ej Pajomʙar, ʙa pajomʙari nafiristodem, magar mardonero az mardumi sahrho va oʙodiho, ki ʙa onho vahj mekardem. Ojo dar rui zamin namegardand, to ʙingarand, ki pojoni kori pesinijonason onon, ki ʙeimon ʙudand, ci ʙudaast? Va hamono saroji oxirat parhezgoronro ʙehtar ast, caro nameandesed

    [110] Muhlat dodem az halokatu omadani azoʙ, to zamone, ki noumed sudand pajomʙaron az imon ovardani on ummatu qavmi xud va gumon kardand qavmhojason, ki onho ʙa duruƣ va'da karda sudaand, nogoh jorivu nusrati Mo ʙa pajomʙaron rasid. Va har kiro, ki xostem, az pajomʙaron va pajravonason nacot dodem va azoʙi Mo az mardumi gunahkor ʙozgardonida nasavad

    [111] Hamono xiradmandonro dar qissahoi pajomʙaron pandu iʙratest. In Qur'on suxani soxta nest, ʙalki tasdiqi suxani kitoʙhoi pesinijon va ʙajonkunandai har cizest va ʙaroi onho, ki imon ovardaand, rahnamo va rahmat ast

    Surah 13
    Раъд

    [1] Alif, lom, mim, ro. Inho ojoti Qur'on ast va on ci az Parvardigorat ʙar tu ej Pajomʙar, nozil sudaast, haq ast, vale ʙestari mardum imon nameovarand

    [2] Alloh, hamon zotest, ki haft osmonro ʙe hec sutune, ki onro meʙined, ʙarafrost. Sipas ʙar Ars ʙaland va murtafe' gardid va oftoʙu mohro rom kard, ki har jak to zamone muajjan dar sajrand. Alloh tadʙirkunandai korhoi dunjo va oxirat ast va alomatu nisonahoi qudrati xudro ʙajon mekunad, to sumo ʙa muloqoti Parvardigoraton ʙovar kuned

    [3] Va Alloh zotest, ki zaminro pahn kard va dar on kuhhovu rudho qaror dod va az har namudi meva cuft-cuft (turusu sirin, safedu sijoh) padid ovard va saʙro dar ruz mepusonad va ʙa omadani saʙ cahon torik mesavad. Hamono dar in hama ofarinis alomatu nisonahoi qudrat ast, ʙaroi mardume, ki meandesand

    [4] Va ʙar rui zamin qit'ahoest dar kanori jakdigar ʙa'zejason sarsaʙzu xurram va ʙa'zeason xusk va ʙoƣhoi anguru kistzorho va daraxtoni xurmo, ki du tana az jak resa rujida ast jo jak ʙex az jak resa va hama ʙa jak oʙ seroʙ mesavand va dar ta'm va mazzai meva ʙa'zero ʙar digare ʙartari nihodaem. Alʙatta, dar inho ʙaroi xiradmandon iʙrathost

    [5] Agar tu ej Pajomʙar, az imon naovardani kuffor ʙa'di didani hamai in ojotho dar taaccuʙ meoi, pas taaccuʙ dar suxani onhost, ki megujand: ojo on hangom ki xok savem, az nav moro ʙijofarinad? Inho ʙa Parvardigorason imon nadorand va dar ruzi qijomat ʙar gardanhojason zancirho ʙosad va ahli cahannamand va dar on covidonand

    [6] Kofiron ʙa sitoʙ az tu ej Pajomʙar, omadani uquʙatu azoʙro pes az rahmatu neki metalaʙand. Hamono pes az inho ʙaroi takziʙkunandagon azoʙu uquʙatho guzastaast. Pas ci guna iʙrat namegirand? Hamono Parvardigori tu ʙo vucudi zolim ʙudanason sohiʙi omurzis ast mardumonro. Hamono Parvardigori tu saxt azoʙkunanda ast

    [7] Kofiron megujand: «Caro az coniʙi Parvardigoras mu'cizae ʙar u nozil namesavad?» Hamono tu tarsonanda hasti kofironro az azoʙi Ilohi. Va ʙaroi har qavm rahnamoe meʙosad, ki ononro ʙa sui Alloh da'vat mekunad

    [8] Alloh medonad, holi homiladorii har zanro, ki dar sikami u pisar ast jo duxtar, xusʙaxt ast jo ʙadʙaxt? Va medonad holi on tiflero, ki zanon pes az muddat mepartojand va medonad holi on tiflero, ki az nuh moh zijoda dar sikam meistad va har cize nazdi Alloh ʙa andoza ast

    [9] Alloh zotest, ki donandai pinhonu oskor ast, ʙuzurg ast dar nomho va sifathojas, ʙalandmartaʙa ast ʙar tamomi xalqas ʙo qudrati xud

    [10] Baroi U ʙaroʙar ast az sumo har ki suxan pinhon gujad jo oskoro. Va on ki dar torikii saʙ pinhon amal mekunad va on ki dar ruz oskoro amal mekunad

    [11] Odamiro faristagonest, ki pajopaj ʙa amri Alloh az ruʙaruvu pusti saras meojand va nigahʙonijas mekunand va amalhoi neku ʙadasro menavisand. Haroina, Alloh on ne'matero, ki az oni mardumest, digargun nakunad, to on mardum xud gunoh karda digargun savand. Cun Alloh ʙaroi mardume ʙadi xohad, hec ciz mone'i on ʙadi natavonad sud va onhoro cuz Alloh hec tadʙirkunandae nest, ki on ʙadiro dur kunad

    [12] Ust, ki ʙarqro goh ʙaroi tarsonidan az dahsatu otasaki on va goh ʙaroi umed ʙaxsidan ʙa ʙoridani ʙoron ʙa sumo menamojonad va aʙrhoi garonʙorro pajdo mekunad

    [13] Ra'd ʙa sitoisi U va faristagon az tarsi U tasʙeh megujand. Va soiqahoro mefiristad va har kiro ʙixohad, ʙo on oseʙ merasonad. Boz ham kuffor dar ʙorai jagonagii Alloh ʙahsu munozara mekunand. Va U taolost, ki ʙa saxti azoʙ mekunad

    [14] Alloh ast soistai iʙodat va duo va kasonero ki ʙa coi U az ʙutho duo mepursand, ʙa hec vache duojasonro icoʙat namenamojand, magar monandi kase, ki du dasti xudro ʙa sui oʙ ʙikusojad, to ʙa dahonas ʙirasad, vale hargiz oʙ ʙa dahonas naxohad rasid. Va duoi kofiron cuz dar gumrohi nest

    [15] Va Allohro sacda mekunad xohu noxoh . har ci dar osmonhovu zamin ast. Va sojahojason niz ʙomdodonu somgohon ʙa sacda meojand

    [16] Bigu ej Pajomʙar: «Kist Parvardigori osmonhovu zamin?» Bigu: «Alloh». Bigu: «Ojo ƣajri U ma'ʙudone ʙarguzidaed, ki qodir ʙa foidavu zijoni xes nestand? Bigu ej Pajomʙar: «Ojo noʙinovu (kofir) ʙino (mu'min) ʙaroʙarand? Jo toriki (kufr)-u ravsani (imon) ʙaroʙarand? Jo sarikone, ki ʙaroi Alloh muqarrar kardand, cizhoe ofaridaand, monandi on ci Alloh ofaridaast va onon dar ʙorai ofarinis ʙa instiʙoh aftodaand?» Bigu: «Alloh ofarinandai har cizest va U jagona sazovori iʙodat ast va qahhor ast ʙoloi ʙandagon!»

    [17] Alloh, az osmon oʙ firistod va har rudxona ʙa andozai xes corj sud va oʙi ravon kafk ʙar sar ovard. Va az on ci ʙar otas megudozand az ma'danho ʙa monandi tillovu nuqraju mis, to zevaru mato'e sozand, niz kafke ʙar sar ojad. Alloh ʙadin son haq va ʙotilro ʙajon mekunad. Ammo kafk (ʙotil) ʙa kanore aftad va noʙud savad va on ci (oʙi sof, ja'ne haq) ʙaroi mardum sudmand ast, dar zamin pojdor ʙimonad. Alloh incunin ʙaroi mardum misol meorad, to haq az ʙotil ravsan savad

    [18] Baroi mu'minone, ki da'vati Parvardigorasonro paziruftand, mukofoti nekuest (ja'ne cannat ast). Va kasone, ki da'vati Uro napaziruftaand, cojason duzax ast, agar har on ciro, ki ʙar rui zamin ast va monandi onro dosta ʙosand, onro fidja kunand, to ki azoʙi Allohro az xud dur kunand az onon qaʙul karda nasavad. Onon ʙa saxti pursida savand az amalhoi ʙadason va makonason cahannam ast va on ʙad cojgohest

    [19] Ojo kase, ki medonad on ci az coniʙi Parvardigorat ʙar tu ej Pajomʙar nozil suda haq ast va imon meorad, monandi kasest, ki noʙinost va imon nameorad? Hamono xiradmandon pand megirand

    [20] kasone, ki ʙa ahdi Alloh vafo mekunand va xud ahdu pajmon namesikanand

    [21] Va onon, ki on ciro Alloh ʙa pajvastani on farmon doda, mepajvandand va az Parvardigorason metarsand va az saxtii pursisi Alloh metarsand, ki maʙodo maƣfirat karda nasavand

    [22] Onon, ki ʙaroi ʙa dast ovardani rozigii Parvardigori xes saʙr pesa kardand va namoz guzoridand va dar nihonu oskor az on ci ʙa onho ruzi dodaem, xajr kardand va ʙadiro ʙo neki dur mekunand, in guruh ʙarojason saroi oxirat (ja'ne cannat) xosi onhost

    [23] Bihisthoi covidon; onho va har ki nekukor ʙudaast az padaronu hamsaron va farzandonason, ʙa on doxil savand va faristagon az har dar ʙa nazdason ojand, to gujand ʙa onon

    [24] Salom ʙar sumo ʙa xotiri on hama saʙre, ki dar rohi Alloh varzidaed. Saroji oxirat (ja'ne cannat) ci saroe nekust

    [25] Va on ʙadʙaxtone, ki pajmoni Allohro pas az ustuvor kardanas mesikanand va on ciro, ki Alloh ʙa pajvastani on (silai rahm) farmon doda, qat' mekunand va dar zamin fasod mekunand, la'nat (duri az rahmati Alloh) ʙar onhost va ʙadihoi on cahon (duzaxi suzon) nasiʙason ast

    [26] Alloh har kiro xohad, ruzii (pulu mol) ʙisjor dihad jo ruzii andak. Va kofiron ʙa zindagii dunjo xusnudand, hol on ki zindagii dunjo dar ʙaroʙari zindagii oxirat cuz andak mato'e nest

    [27] Kofiron megujand: «Caro az coniʙi Parvardigoras mu'cizae ʙar u (Muhammad) nozil namesavad?» Bigu: «Alloh har kiro ʙixohad, gumroh mekunad. Va har kiro ʙa dargohi U ruj ovarad, hidojat mekunad»

    [28] Onon, ki ʙa jagonagii Alloh imon ovardaand va dilhojason ʙa jodi U oromis mejoʙad, ogoh ʙosed, ki dilho ʙa jodi Alloh oromis mejoʙand

    [29] Zindagii xus va ʙozgastgohi neku (ja'ne cannat) az oni kasonest, ki imon ovardaand ʙa Allohu rasulas va korhoi soista kardaand

    [30] Hamcunin turo ej Pajomʙar, ʙa mijoni ummate, ki pes az onho ummathoe digar ʙudaand, ʙa pajƣamʙari firistodaem, to on ciro, ki ʙar tu vahj kardaem (ja'ne Qur'onro), ʙarojason tilovat kuni va onho ʙa jagonagii Rahmon kofir mesavand. Bigu: «U Parvardigori man ast. Allohe cuz U ma'ʙude nest. Bar Alloh tavakkal kardaam va ʙozgasti man ʙa dargohi Ust!»

    [31] Agar Qur'one meʙud, ki ʙa saʙaʙi on kuhho ravon karda mesud jo ʙa saʙaʙi on zamin pora-pora mesud va darjoho ravon karda mesud, jo ʙa saʙaʙi on murdagon ʙa suxan darovarda savand niz imon nameovarand, ʙalki hamai korho dar dasti Alloh ast. Ojo mu'minon hanuz nadonistaand, ki agar Alloh mexost, hamai mardumro hidojat mekard (ʙiduni mu'ciza)? Va kofironro pajvasta ʙa saʙaʙi a'molason musiʙate (ʙa monandi kustor jo ʙa asiri aftodan) rasad, jo on hodisa dar nazdikii xonahojason furud meojad, to on goh ki va'dai Alloh rasad, zero Alloh xilofi va'da namekunad

    [32] Pajomʙarone ham, ki pes az tu ʙudand, ʙa masxara girifta sudand. Man ʙa kofiron muhlat dodam, sipas onhoro ʙa azoʙ giriftor kardam va on azoʙi man ci saxt ʙud

    [33] Ojo on zote, ki ʙar hamai mardum va a'molason nozir ast, monandi ʙuton ast? Baroi Alloh onon az rui nodoniason sarikone qaror dodand, ki onro iʙodat mekunand. Bigu ej Pajomʙar: «Nom va sifathoi on ʙutonro zikr kuned va namejoʙed dar sifathojason cizero, ki ononro loiqi iʙodat gardonad. Ojo Allohro az on ci ki dar zamin ogoh nest, xaʙar medihed, jo ʙa suxanoni ʙehuda firefta mesaved?» Balki dar nazari kofiron sajton amalasonro zinnat doda va onhoro az rohi rost ʙeroha kardaast. Va har kiro Alloh gumroh kunad, hec rohnamoe nadorad

    [34] Dar in zindagii dunjo ʙa azoʙe (ʙa monandi kustor, asiri va xori) giriftor savand va azoʙi oxirat saxttar ast va onhoro hec nigahdorandae az azoʙi Alloh nest

    [35] Sifati ʙihiste, ki ʙa parhezgoron va'da sudaast: oʙ az zeri daraxtonas ravon ast va mevahovu sojaas hamesagist. In sarancomi kasonest, ki parhezgorand va sarancomi kofiron otas ast

    [36] Va kasone, ki ʙa onho kitoʙi Tavrot va Incilro dodaem va ʙa muqtazoi kitoʙason amal mekunand az on ci ʙa sui tu nozil suda sod mesavand. Va az on camoati kofiron kasone hastand, ki ʙaxse az onro inkor mekunand. Bigu: «Man amr sudaam, ki tanho Allohi jaktoro ʙiparastam va ʙa U sirk najovaram. Ba sui U da'vat mekunam va ʙozgasti man ʙa sui Ust

    [37] Hamcunin Qur'onro muhkam (ja'ne kusodu ravsan) ʙa zaʙoni araʙi nozil kardem, to ʙa on hukm namoi. Agar pas az donise, ki ʙa tu rasida, az paji havovu havasi onon ʙiravi, dar ʙaroʙari azoʙi Alloh korsozu nigahdorandae naxohi dost

    [38] Ba tahqiq pes az tu pajomʙarone firistodaem va ʙarojason hamsaronu farzandon qaror dodaem. Va hec pajomʙarero haqqi on naʙud, ki cuz ʙa farmoni Alloh ojate (mu'cizae) ʙijovarad va har amrero zamoni muajjanest

    [39] Alloh har ciro ʙixohad, (az hukmhoi sariat) mahv jo ʙoqi meguzorad va Ummulkitoʙ nazdi Ust

    [40] Agar porae az azoʙe, ki ʙa dusmanonat va'da kardaem, ʙa tu ʙinamojonem, jo turo pes az on, ki onro ʙuʙini ʙimironem, dar har hol on ci ʙar uhdai tust, taʙliƣ (ja'ne rasonidani da'vat) ast va on ci ʙar uhdai Most, hisoʙ kardan

    [41] Ojo hanuz nadonistaand, ki mo az atrofi in sarzamin kam mekunem va Alloh hukm mekunad va hec ciz hukmi Uro rad namekunad va U zud ʙa hisoʙi hama merasad

    [42] Kasone, ki pes az inho ʙudand ʙar muqoʙili pajomʙaronason makrho kardand, vale hamai tadʙirho nazdi Alloh ast. Medonad, ki har kase ci mekunad. Va kofiron ʙa zudi xohand donist, ki saroji oxirat az oni kist

    [43] Kofiron megujand, ki tu ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), pajomʙar nesti. Bigu: «Alloh va har kas, ki (az jahudu nasoro) az kitoʙ ogohi dosta ʙosad, ʙa sohidi mijoni manu sumo kofist

    Surah 14
    Иброҳим

    [1] Alif, Lom, Ro. In Qur'on kitoʙest, ki ʙar tu ej Pajomʙar, nozil kardem, to mardumro (dar partavi ta'limoti on) ʙa farmoni Parvardigorason az toriki ʙa rusnoi va ʙa rohi Allohi piruzmande, ki sazovori sitojis ast, roh namoi

    [2] Allohe, ki har ci dar osmonhovu zamin ast, azoni Ust! Pas voj ʙar kofiron, ki imon ʙa Alloh najovardand va pajravi rasul nasudand va dar ruzi qijomat ʙarojason azoʙi saxtest

    [3] Va inho kasoneand, ki ruj toftand va imon ʙa Alloh naovardand va pajravii rasulas nakardand, ʙalki zindagii dunjoro az oxirat dusttar dorand va digaronro az rohi Alloh ʙozmedorand va rohi Allohro nodurust va kac nison medihand va onho saxt dar gumrohii duru daroz hastand

    [4] (Ej Muhammad) va hec pajomʙarero nafiristodem, magar ʙa zaʙoni mardumas suxangu ʙosad, to pajomi Allohro ʙarojason ʙajon kunad va haqro ʙifahmonad. Pas Alloh har kiro ki ʙa farmonas gus nakardaast ʙixohad, gumroh mekunad va har kiro ki muvofiqi dasturas amal namudaast ʙixohad, hidojat mekunad va Ust piruzmandu hakim

    [5] Va ʙatahqiq Musoro ʙo ojoti xud, ki dalolat ʙar haqiqati pajomʙarii u mekunad, firistodem, ki qavmi xudro az toriki ʙa rusnoi ʙerun or va ruzhoi Allohro ʙa jodason ʙijovar va dar in jodovariho ʙaroi har saʙrkunandai itoatkor ʙar toati U va parhezgor az ma'sijati U va sukrguzor ʙar ne'matho va atohoi Ilohi, iʙrathost

    [6] Va jod or ʙaroi qavmat, ej Pajomʙar, qissai Musoro va ongoh ki Muso ʙa qavmi xud guft: «Ne'matero, ki Alloh ʙar sumo arzoni dostaast, ʙa jod ovared, on goh ki sumoro az fir'avnijon nacot dod. Ba saxti ozoraton mekardand va pisaronatonro mekustand va zanonatonro zinda meguzostand va dar in az coniʙi Parvardigoraton ʙaroi sumo ozmojisi ʙuzurge ʙud»

    [7] Va Muso ʙarojason guft: ʙa jod ored vaqtero, ki Parvardigoraton e'lom kard, ki agar Maro sukr gued, ʙar ne'mati sumo meafzojam va agar nosukri kuned, ʙidoned, ki azoʙi Man saxt ast

    [8] Va Muso ʙarojason guft: «Agar sumo va hamai mardumi rui zamin kofir saved, hargiz ʙa Alloh cizero zarar ovarda natavoned, zero, Alloh muhtoc nest az ofaridagonas va sazovori sitojis ast dar hama hol!»

    [9] Ej ummati Muhammad, ojo ʙa sumo narasidaast xaʙari kasone, ki pes az sumo ʙudaand, cun qavmi Nuh va Od va Samud va niz kasone, ki ʙa'd az onho ʙudaand? Cuz Alloh kasero az onon ogohi nest. Pajomʙaronason hamroh ʙo dalelhoi ravsan omadand va onho dast ʙar dahon ʙurdandu az nihojati taaccuʙ va inkor angustoni xudro gazidand, guftand: «Mo ʙa on ci ʙa on amr sudaed, imon nameovarem va dar cize, ki moro ʙa on mexoned, saxt dar suʙha hastem»

    [10] Pajomʙaronason guftand: «Ojo dar zoti Alloh va jaktoparastii U, ki ofarinandai osmonhovu zamin ast, sakke hast? Sumoro da'vat mekunad, to gunohonatonro ʙijomurzad va to muddati muajjan sumoro zinda guzorad va dar dunjo azoʙaton nakunad». Guftand: «Sumo ʙa cuz odami, monandi mo kasi digar nested. Mexohed moro az on ci padaronamon meparastidand, ʙozdored va dar haqiqat ʙudani on ci ki megued ʙaroi mo dalele ravsan ʙijovared!»

    [11] Vaqte ki pajomʙaron suxanoni qavmasonro sunidand, ʙarojason guftand: Mo ʙa cuz odami monandi sumo kasi digar nestem, vale Alloh ʙa har jake az ʙandagonas, ki ʙixohad, ne'mati farovon medihad va ʙa risolati xud ʙarmeguzinad. Va on ci talaʙ dored az daleli ravsan moro mumkin nest, ki cuz ʙa hukmi Alloh huccate ʙijovarem va mu'minon dar hama korason ʙar Alloh tavakkal mekunand

    [12] Va caro ʙar Alloh tavakkal nakunem va hol on ki U rohi nacoti moro ʙa mo nison dod? Va ʙar ozorhoe, ki sumo ʙar mo merasoned (ʙa saʙaʙi da'vatamon sumoro ʙa jaktoparasti) alʙatta, saʙr xohem kard va tavakkalkunandagon ʙar Alloh tavvakkal mekunand va ammo kase ki kofir ʙosad, sarparastas sajton ast»

    [13] Va kofiron holason az da'vati pajomʙaronason ʙa tang omad ʙa pajomʙaronason guftand: «Jo sumoro az sarzamini xud meronem, jo ʙa dini mo ʙozgarded». Pas, Parvardigorason ʙa pajomʙaron vahj kard, ki sitamkoronro, hatman, halok xohem kard

    [14] Va sumoro pas az on kofirone, ki halokason soxtem dar on sarzamin coj xohem dod. In va'da ʙaroi kasest, ki az istodan dar pesgohi Man va az va'dai azoʙi Man ʙitarsad

    [15] Piruzi xostand pajomʙaron az Parvardigori xud ʙar dusmanonason va har zolimi sarkase noumed sud va halok gast

    [16] Az pesi har sarkasi kofir cahannam ast, to dar on co uro az oʙi cirku xune, ki az ʙadani axli duzax merezad, ʙinusonand

    [17] Qatra-qatra ʙinusad va natavonad, ki ʙa osoni furu ʙarad onro (ja'ne az gulujas ʙa osoni naguzarad) va ʙijojad uro marg az har coniʙe va u murda naʙuvad va pesi vaj ast azoʙi saxt

    [18] Misoli korhoi kasone, ki ʙa Alloh kofir sudaand (ʙa monandi nekui va silai rahm), cun xokistarest, ki dar ruzi tufone ʙodi saxte ʙar on vazad. Tavonoii nigoh dostani on ciro, ki ʙa dast ovardaand, nadorand, zero kufr amalhojasonro ʙiraʙud, cunon ki samol xokistarro. In ast gumrohii duru daroz

    [19] Ojo nadidai, ki Alloh osmonhovu zaminro ʙar haq ofaridaast? (Va ofarinisi har du ʙar kamoli qudrati Alloh dalolat mekunand, to Uro ʙa tanhoi parastis kunand va ʙa U sarik naorand) Agar ʙixohad, sumoro az ʙajn meʙarad va ofarinisi nav meovarad

    [20] Va in halok sudanaton va dar coi sumo maxluqi nav ovardan ʙaroi Alloh muskil nest

    [21] Va hama xaloiq az zeri qaʙrho ʙerun ojand va dar pesgohi Alloh hozir savand. Notavonon (toʙe'on) ʙa mutakaʙʙiron (pesvojon) gujand: «Mo pajravoni sumo ʙudem. Ojo aknun metavoned andake az azoʙi Alloh az mo dur kuned?» (Pesvojon ʙaroi toʙe'onason) gujand: «Agar Alloh moro hidojat karda ʙud, mo niz sumoro hidojat mekardem. Holo moro rohi xalosi nest. Baroi mo ʙaroʙar ast, ci ʙetoqati kunem, ci saʙr varzem, hec panogohe nadorem»

    [22] Cun kor ʙa pojon ojad, sajton gujad: «Alloh ʙa sumo omadani ruzi qijomatro va'da dod va va'dai U durust ʙud va man niz ʙa sumo va'dai nusrat dodam, vale va'dai xud xilof kardam. Va ʙarojaton hec dalelu ʙurhone najovardam, cuz on ki ʙa kufru gumrohi da'vataton kardam, sumo niz da'vati maro icoʙat karded, pas maro malomat makuned, xudro malomat kuned zero gunoh, gunohi sumost. Na man farjodrasi sumojam az azoʙi Alloh, na sumo farjodrasi man. Az in ki maro pes az in dar dunjo sariki Alloh karda ʙuded, ʙezoram». Zero ʙaroi sitamkoron azoʙest dardovar

    [23] Va kasonero, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, ʙa ʙihisthoe, ki darjoho dar on corist, darovarand, ʙa farmoni Parvardigorason dar on co covidona ʙimonand va durudason dar on co salom guftan ast

    [24] Ojo namedoni, ej Rasul, ki Alloh ci guna misol meorad? Suxani pok cun daraxti (xurmo) pok ast, ki resaas dar zamin ustuvor va soxahojas ʙolo ʙa sui osmon ast

    [25] Ba farmoni Alloh har fasle mevai xudro medihad. Hamcunin daraxti imon resaas dar dili mu'min ustuvor ast ham dar ilm va ham dar e'tiqod va soxahojas amalhoi soleh va axloqi hamida ast, ki ʙa sui Alloh ʙolo meravand va hama vaqt sohiʙi savoʙ mesavad, Alloh ʙaroi mardum misolho meovarad, sojad, ki pand girand

    [26] Va misoli suxani nopok (kufr) cun daraxti nopok ast, ki resa dar zamin nadorad va ʙarpo natavonad mond. Hamcunin suxani kufri kofir va ma'sijatas ustuvor nest va dar vaj xajr vucud nadorad va amalhojas ʙa sui Alloh ʙolo nameravand va az on cize qaʙul namesavad

    [27] Alloh mu'minonro dar zindagonii dunjo ʙa saʙaʙi e'tiqodi mustahkamason, ki on guvohi dodanason ʙa kalimai "Lo iloha illallohu Muhammadan rasululloh" ast va dar oxirat (ja'ne, dar qaʙr ʙa cavoʙ dodani suoli Nakiru Munkar) ustuvor medorad. Va zolimonro gumroh mesozad dar dunjovu oxirat va Alloh har ci xohad, hamonro mekunad

    [28] Ojo nadidai (ej Muhammad) on kasonero, ki (az qurajsiho va qavmat) ne'mati Allohro ʙa kufr ivaz soxtand va mardumi xudro ʙa dijori halokat ʙurdand

    [29] On saroi noʙudi cahannam ast, ki doxili on mesavand va cojgohi ʙade ast

    [30] Va inho kofiron ʙaroi Alloh hamtojone qaror dodand, to mardumro az rohi U gumroh sozand. Bigu ʙarojason ej Muhammad: «Aknun dar zindagonii dunjoi foni ʙahra va lazzat ʙared, ki oqiʙati ʙozgastaton otas ast»

    [31] Ba ʙandagoni Man, ki imon ovardaand, ʙigu, ej Rasul, to namoz ʙiguzorand va az on ci ruzijason dodaem, nihonu oskoro infoq (xarc) kunand, pes az on, ki ruze faro rasad, ki dar on na xaridu furuse ʙosad va na hec dustie ʙa kor ojad

    [32] Alloh ast, ki osmonhovu zaminro (az nesti) ofarid va az osmon ʙoron nozil kard va zamini murdaro zinda gardond va ʙa on ʙoron ʙaroi ruzii sumo mevaho rujonid va kistihoro romi sumo kard, to ʙa farmoni U dar ʙahrho ravon savand va darjohoro mute'i sumo soxt

    [33] Va oftoʙu mohro, ki hamesa dar harakatand, romi sumo kard va saʙro ʙaroi istirohat va ruzro ʙaroi maisati zindagi farmonʙari sumo gardonid

    [34] Va har ci az U xosted, ʙa sumo arzoni dostaast va agar xohed, ki ne'mathojasro sumor kuned, natavoned hisoʙi onro va na ado namudani sukrasro, ki haroina, odami ʙisjor sitamkor va nosukri ne'mat ast

    [35] Va ʙa jod or, ej Rasul, vaqte ki Iʙrohim ʙa Parvardigoras duo xonda guft: «Ej Parvardigori man, in sarzaminro emin gardon va marovu farzandonamro az parastisi ʙuton dur ʙidor

    [36] Ej Parvardigori man, in ʙutho ʙisjore az mardumro xumroh kardaand, pas har kas, ki az man pajravi kunad, az din va sunnati man ast va har kas farmoni man naʙarad, tu omurzandavu mehruʙoni

    [37] Ej Parvardigori mo, ʙa'ze az farzandonamro ʙa vodii ʙekist, nazdiki xonai giromii Tu coj dodam, ej Parvardigori mo, in hama ʙa farmoni Tu kardaam, to namozro ʙarpo dorand. Dilhoi mardumonro cunon kun, ki tavaccuhi ʙa onho kunand va az har mevaho ruziason deh, ʙosad, ki sipos guzorand

    [38] Ej Parvardigori mo, har ciro pinhon medorem, jo oskor mesozem, Tu ʙa on ogohi. Va nazdi Alloh hec ciz dar zaminu osmon pusida nest

    [39] Sipos Allohero, ki dar sinni piri Ismoilu Ishoqro ʙa man ato kard. Parvardigori man duohoro mesunavad va maro noumed nagardond

    [40] Ej Parvardigori man, manro va farzandoni maro (ʙa purragi) ʙarpojdorandagoni namoz gardon. Ej Parvardigori mo, duoi maro ʙipazir

    [41] Ej Parvardigori mo, manro va padaru modaram va hamai mu'minonro dar ruze, ki hisoʙ ʙarpo megardad, ʙijomurz

    [42] Va mapindor, ej Rasul, ki Alloh az kirdori sitamkorone, ki turo va digar pajomʙaronro duruƣ meʙarorand va mu'minonro azijat medihand, ƣofil ast. Azoʙasonro to on ruz, ki casmho dar on xira memonand, ʙa ta'xir meguzorad

    [43] Ruze sitamkoron az qaʙrhojason ʙositoʙ ʙarmexezand ʙaroi hisoʙ, sarho ʙa ʙolo sax suda, az saxtii on ruz casm ʙar ham namezanand va dilhojason xoli ast ʙa cuz az ƣamu ƣussa

    [44] (Ej Rasul), mardumro az on ruzi qijomat, ki azoʙ faro merasad, ʙitarson. Va on zamon sitamkoron megujand: "Bor Iloho, moro kame muhlat deh, to da'vati Turo icoʙatt kunem". (Pas ʙarojason gufta savad:) Ojo sumo pes az in dar hajoti dunjo savgand jod namekarded, ki hargiz az ʙajn nameraved

    [45] Dar xonahoi kasone, ki xud ʙar xestan sitam mekardand (ʙa monandi qavmi Hud va Soleh), coj girifted va ʙaroi sumo ʙajon karda sud, ki ʙo onon ci guna raftor kardem va ʙarojaton dar Qur'on misolho ovardem. Pas, caro pand namegired

    [46] Hamono musrikoni Makka ʙaroi kustani Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) magru hila namudand. Va Alloh donost ʙa makru hilaason. Va harcand, ki ʙo makrason kuhho az co kanda savand, vale makrason zaifu nociz ast

    [47] Mapindor ej Rasul, ki Alloh va'daero, ki ʙa pajomʙaronas dodaast, xilof mekunad. Alloh piruzmand va intiqomgiranda ast

    [48] On ruz, ki zamin ʙa zamine ƣajri in zamin (monandi nuqra toza) ivaz savad va incunin osmonho ʙa osmoni digar va hama az qaʙrhojason ʙerun ojand va dar pesgohi Allohi jagonai ƣoliʙ hozir ojand

    [49] Ej Rasul, gunahkoronro dar on ruzi qijomat ʙo zancirho, dastu po ʙa gardan, ʙasta ʙuʙini, ki dar holati xori va pasti ʙosand

    [50] Comahojason az misi gudoxtasuda alangazanandaast va otas cehrahojasonro mepusad

    [51] To Alloh har kasro ʙaroʙari amalas nek jo ʙad cazo dihad, haroina, Alloh zud hisoʙgir ast

    [52] In Qur'on pajomest ʙaroi mardum, to ʙa on ʙim karda savand va ʙidonand, ki Ust ma'ʙudi jakto va to xiradmandon pand ʙigirand

    Surah 15
    Ҳиҷр

    [1] Alif, Lom, Ro. In ojoti kitoʙi Ilohi nozil sudaast ʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam va Qur'onest, ki ojathojas ravsan ast va ʙajonkunandai haq ast

    [2] Borho, kofiron orzu mekunand dar duzax, ki ej kos dar dunjo musalmon meʙudand

    [3] Ej Pajomʙar, kofironro ʙiguzor, to ʙixurand dar dunjo va ʙahravar savand va orzuhojason onhoro ƣofil sozad az imonu to'at ʙa zudi naticai a'molasonro xohand donist

    [4] Ej Rasul, az ʙaroi tasdiq nakardani pajomʙarii tu furud omadani azoʙro talaʙ kardand, vale Mo hec sahrero halok nakardaem, magar on ki ʙaroi halokiason muddati muajjane dostaast

    [5] Hec ummate az acali xes na pes meaftad va na pas memonad

    [6] Va (ʙa Muhammad sallallohu alajhi va sallam masxaraomezona) guftand: «Ej marde, ki Qur'on ʙa tu nozil suda, haqqo, ki tu devonai! (Ba mucarradi suxani tu mo az pajravii padaronamon ruj ʙarnametoʙem)

    [7] Agar rost megui, caro faristagonro ʙaroi mo nameovari, to guvohi dihand, ki Alloh turo ʙa pajomʙari firistodaast

    [8] (Va Alloh dar cavoʙason mefarmojad): Mo faristagonro nozil namekunem, cuz ʙa haq va agar ʙa on imon najovarand dar on hangom digar muhlatason nadihand va favran azoʙi Ilohi gireʙongirason megardad

    [9] Hamono Mo Qur'onro (ʙa Muhammad sallallohu alajhi va sallam) xud nozil kardaem va qat'an xud nigahʙonas hastem, (ki dar on cize na kam karda mesavad va na zijod)

    [10] Va ʙa tahqiq Mo rasuloni xudro pes az tu, - ej Muhammad, - ʙa mijoni qavmhoi pesin firistodaem

    [11] Hec pajomʙare ʙar onho firistoda nasud, magar ki masxaraas mekardand. (Pas, hamincunin musrikon ʙo tu kardand, on guna ki ʙo pajomʙaroni pesina karda sud)

    [12] In guna on istehzoro ʙa dilhoi gunahkoron doxil megardonem

    [13] Ba on Qur'on imon nameovarand va sevai qavmhoi pesina doimi cunin ʙudaast

    [14] Agar ʙaroi kofironi Makka az osmon dare ʙikusoem, ki az on ʙolo ravand, hatto musohida kunand on ci ki dar osmon mavcud hast az acoiʙoti mulki Alloh, haroina imon naovardand

    [15] Alʙatta, gujand: «Mo casmʙandi sudaem, ʙalki mo mardume coduzada hastem!»

    [16] Va haroina, dar osmoni dunjo ʙurchoe ofaridem ʙaroi sitoragon va osmonro ʙo sitoragon ʙaroi ʙinandagonason ʙijorostem, to andesa kunand va pand ʙigirand

    [17] Va osmonro az har sajtoni racime ki az rahmati Alloh mahrum ast, hifz kardem

    [18] Magar on sajtone, ki duzdona gus medod va sihoʙe (otasporae) ravsan dar paji vaj aftad

    [19] Va zaminro vase' kardem va dar on kuhhoi azime partoftem. Va ʙaroi ehtijoci ʙandagon az har cize sancida dar on rujonidem

    [20] Va dar on co ʙaroi sumo asʙoʙi zindagi qaror dodem va niz kasonero, ki sumo ruzidihandai onho nested, az xodimonu corpoho

    [21] Har ci hast, xazinahoi on nazdi Most va Mo cuz ʙa andozae muajjan onro furu namefiristem

    [22] Va ʙodhoi ʙordorkunanda aʙrhoro firistodem va az pasi on az osmon oʙe nozil kardem ʙaroi nusokii sumo va zaminaton va corpojonaton va sumoro ʙo on seroʙ soxtem va sumo xazinadori on nested

    [23] Alʙatta, Mo hastem, ki zinda mekunem va camii xaloiqro memironem va ʙa'd az hama ʙoqi memonem

    [24] Va ʙa tahqiq medonem holi kasonero, ki az sumo az in pes raftaand az murdaho va kustasudaho va medonem holi kasone, ki ʙoqi mondaand dar hajot jo ʙa'd ʙa dunjo meojand

    [25] Va hamono Parvardigori tu hamaro az avval to oxir ʙaroi hisoʙu cazo zinda karda, cam' megardonad, zero Ust hakimu dono cize az U pinhon namemonad

    [26] Mo odamiro az gili xusk, az loji sijohi ʙujgirifta ofaridem

    [27] Va cinro pes az on az otasi suzandai ʙedud ofarida ʙudem

    [28] Va ʙa jod or ej Pajomʙar hangome, ki Parvardigorat ʙa faristagon guft: «Hamono man az gili xuskida, az gili sijohi ʙujnok insonero meofarinam

    [29] Pas, cun uro rost kunam va az ruhi Xud dar on ʙidamam, dar ʙaroʙari u ʙa sacda ʙijafted»

    [30] Pas, faristagon hamagi sacda kardand

    [31] magar Iʙlis, ki sarkasi kard, ki ʙo sacdakunandagon ʙosad

    [32] Alloh ʙa Iʙlis guft: «Ej Iʙlis, caro tu az sacdakunandagon naʙudi?»

    [33] Iʙlis kiʙr va hasadi xudro zohir karda guft: «Man ʙaroi ʙasare, ki az gili xusk, az loji sijohi mutaƣajir ofaridai, sacda namekunam»

    [34] Alloh guft: «Az on cannat ʙerun sav, ki tu rondasuda hasti

    [35] Ba durusti, to ruzi qijomat la'nati Alloh ʙar tust!»

    [36] Iʙlis guft: "Ej Parvardigori man, maro to ruze, ki duʙora zinda mesavand, muhlat deh" (va on ruzi qijomat ast)

    [37] Alloh guft: «Tu ʙa jaqin dar sumori muhlatjoftagoni

    [38] to on ruze, ki vaqtas ma'lum ast»

    [39] Iʙlis guft: «Ej Parvardigori man, cun maro noumed va gumroh kardi, dar rui zamin ʙaroi farzandoni Odam ʙadihoro dar nazarason ʙijorojam va hamaro gumroh kunam

    [40] magar onho, ki ʙandagoni ʙoixlosi Tu ʙosand»

    [41] Alloh guft: «Rohi ixlos, rohi rostest, ki ʙa Man merasad

    [42] Turo ʙar ʙandagoni Man ƣoliʙijate nest, magar ƣalaʙai tu ʙar on gumrohone, ki turo pajravi kunand va rizoijati turo az rizoijati Man ʙartar donand

    [43] Va ʙa durusti, cahannam mi'odi Iʙlis va hamai pajravoni vaj ast

    [44] Cahannam haft dar dorad va har dar az digare pojontar ast ʙaroi har dar guruhe az onon mu'ajjan sudaand

    [45] Parhezgoron dar ʙustonhovu casmaho ʙosand

    [46] Ba salomat va xotircam'i ʙa on doxil saved

    [47] Har kinaero az dilason ʙerun mekasem, hama ʙarodarona, ʙar taxtho ru ʙa rui ham menisinand

    [48] Hec rance dar on co ʙa onho namerasad va az on co ʙerun nagardand va covidona dar onco ʙimonand

    [49] Ej Pajomʙar, ʙa ʙandagonam xaʙar deh, ki man omurzandavu mehruʙonam ʙaroi mu'minoni tavʙakor

    [50] Va azoʙi Man, azoʙi dardovar ast, ʙaroi kasone, ki az gunohi xud tavʙa namekunand

    [51] Va ej Pajomʙar, onhoro az mehmononi Iʙrohim xaʙardor kun

    [52] On goh ki faristagon ʙar u doxil sudand va guftand: «Salom!» (Iʙrohim niz cavoʙi salom guft va ʙarojason taom peskas namud, vale onho naxurdand va Iʙrohim) guft: «Mo az sumo metarsem!»

    [53] Faristagon guftand: «Matars, (ej Iʙrohim) mo turo ʙa pisari donoe muƶda medihem»

    [54] (Iʙrohim ʙa taaccuʙ) guft: «Ojo maro muƶda medihed, ʙo on ki pir sudaam va hamsaram niz pir ast. Ba ci ciz muƶdaam medihed?»

    [55] Guftand: «Mo turo ʙa rosti muƶda dodaem, pas az noumedon maʙos!»

    [56] (Iʙrohim) guft: «Ba cuz gumrohon kist, ki az rahmati Parvardigoras noumed savad?»

    [57] Guft: «Ej firistodagon, ci kori muhime dored?»

    [58] Faristagon guftand: «Mo ʙa sui qavmi gunahkoron firistoda sudaem va hamaro noʙud mekunem

    [59] magar xonadoni Lutro, ki hamaasonro nacot medihem

    [60] magar hamsarasro, ki muqarrar namudaem, ki az ʙoqimondagon dar azoʙ ʙosad»

    [61] Cun faristagon nazdi xonadoni Lut omadand

    [62] Lut ʙarojason guft: «Sumo guruhi nosinosed»

    [63] (Faristagon) guftand matars: «Balki, ʙaroi tu on cizero (azoʙero), ki dar on sak mekardand, ovardaem

    [64] Mo turo xaʙari rost ovardaem va mo rostgujonem, ki Alloh qavmi turo halokkunandaast

    [65] Cun qisme az saʙ ʙigzarad, xonadoni xudro va mu'minonro ʙerun ʙiʙar va xud az paji onho rav va onho pes-pesi tu va naʙojad hec jak az sumo ʙa aqiʙ ʙingarad. Va har co, ki Alloh farmonaton dod, zud ʙiraved, to dar amon ʙimoned

    [66] Va ʙaroi Lut hodisaro hikojat kardem, ki cun suʙh faro rasad, hamai onho noʙud va resakan xohand sud

    [67] Va Ahli sahr az didani mehmonon (faristagon) sodikunon omadand

    [68] Lut ʙarojason guft: «Inho mehmononi manand, maro rasvo makuned

    [69] Az Alloh ʙitarsed va maro sarmsor masozed»

    [70] Qavmi Lut guftand: «Magar turo az mehmondori va panoh dodani mardum man' nakarda ʙudem?»

    [71] Lut ʙarojason guft: «Agar qasde ʙaroi izdivoc va ʙarovardani xohisoti sahvoni dored, inho, zanhojaton duxtaroni man hastand nikoh kuned»

    [72] Ej Pajomʙar, ʙa coni tu savgand, ki onho dar mastii sahvat va caholati xes sargasta ʙudand

    [73] Cun ʙa vaqti tului oftoʙ, ononro na'rai saxte (sadoi vahsatnoke) furu girift va noʙudason kard

    [74] Pas, on sahrro zeru zaʙar kardem va ʙo sangporahoe az sang hamaasonro sangʙoron kardem

    [75] Ba durusti, dar in iʙrathost ʙaroi iʙratgirandagon

    [76] Va on sahr aknun dar sari rohi musofiron ast, ki doim dar raftu omadanason onro meʙinand

    [77] Ba durusti, dar in kor (dar halok kardani Mo onhoro) nisonai ʙuzurge ʙaroi mu'minon ast

    [78] Va mardumi Ajka niz sitamkor ʙudand

    [79] Pas az onon intiqom giriftem va har dui onon (sarzamini qavmi Lut va Ajka) dar sari rohi namojon hastand

    [80] Ba durusti, mardumi Hicr niz pajomʙaronro ʙa duruƣ nisʙat dodand

    [81] Ojoti Xesro ʙar onon (qavmi Soleh) rasonidem, vale az on ruj gardonidand

    [82] Xonahoi xudro, az kuhho metarosidand va xotircam' ʙudand

    [83] Pas, suʙhgohon farjod va sadoi margʙore esonro faro girift

    [84] Cize, ki kasʙ karda ʙudand az cam'ovarii mol va soxtani qasrho az onon daf'i ʙalo nakard

    [85] Osmonhovu zamin va on ciro, ki mijoni onhost, cuz ʙa haq najofaridaem. Va ʙesak, qijomat, hatman, faro merasad. Pas, ej Pajomʙar, az ʙeodoʙihoi eson guzast kun, guzasti neke va ʙuzurgvorona va hakimona ʙa da'vati xud idoma ʙideh va dar ʙaroʙari azijat va ozori kuffor, ʙurdʙor ʙos

    [86] Haroina, Parvardigori tu ofarinandavu dono ast cize ʙar U pinhon namemonad

    [87] Va ʙa rosti, ki Mo saʙ'-ul-masoni va Qur'oni ʙuzurgro ʙa tu ej Pajomʙar, dodaem

    [88] Agar ʙa'ze az kofironro ʙa cize ʙahravar soxtaem, tu ʙa on nigoh makun. Va ƣami on kofironro maxur, ki caro ʙa tu imon nameovarand. Va dar ʙaroʙari mu'minon xoksor ʙos

    [89] Va ʙa kofiron ʙigu: «Hamono man ʙimdihandai oskoram»

    [90] Furud xohem ovard azoʙro hamcunone, ki ʙar taqsimkunandagon nozil kardem

    [91] Kasone, ki Qur'onro ʙa qismho taqsim karda ʙudand

    [92] Ba Parvardigorat savgand, ki hamaro, hatman dar ruzi qijomat az on ci ki onho dar kitoʙi Alloh ajʙu nuqson va tahrifu taʙdil dodaand, suol mekunem

    [93] ʙa xotiri korhoe, ki mekardand

    [94] Pas, oskoro kun on ciro, ki ʙa on farmon doda mesavi va az musrikon ruj ʙigardon

    [95] Mo makru azijat va ozori masxarakunandagonro az tu ʙozmedorem

    [96] kasone, ki ma'ʙudi digarro hamroh ʙa U qaror medihand, dar ojandai nazdik haqiqatro xohand donist

    [97] Va ʙa rosti, medonem, ki tu az on ci ki megujand, diltang mesavi va az istehzo, tahqir va lafzhoi sirkoludason dilat ʙa dard meojad

    [98] Pas, ʙa poki jod kun Parvardigoratro hangomi farogirii ƣamu anduh va az zumrai sacdakunandagon (namozguzoron) ʙos

    [99] Va davomat kun dar parastisi Parvardigorat, to hangome ki marg ʙa suroƣat meojad

    Surah 16
    Наҳл

    [1] (Ej musrikon, on ci Alloh ʙa sumo dar ruzi qijomat az azoʙ va'da dodaast), nazdik omad, inak ʙaroi vuqu'i on farmoni Alloh darrasid, pas onro ʙo sitoʙzadagi talaʙ makuned va ʙaroi rasulonas masxarakunon nagued, ki agar rost megued, ki qijomate hast az Alloh ʙixohed har ci zudtar azoʙi onro ʙinamojad. U pok ast az sifathoe, ki musrikon dar ʙorai U ʙa zaʙon meronand va az har ci, ki sariki U mesozand, ʙolotar ast

    [2] Faristagonro hamrohi vahj, ki farmoni Ust, ʙar har jake az ʙandagonas, ki ʙixohad, furu mefiristad, to ʙim dihed ʙandagoni Maro az sarik ovardan ʙa Man, ki cuz Man, hec ma'ʙudi ʙarhaqe nest, pas az Man ʙitarsed ʙo ado namudani farzho va xolis Maro iʙodat kuned

    [3] Osmonhovu zaminro ʙar haq ʙijofarid, az har ci ʙo U sarik mesozand, pok ast

    [4] Odamiro az nutfa ʙijofarid, cun u tavonoi joft, ʙa on maƣrur mesavad. Pas, on goh u oskoro xusumat mekunad ʙo Ofaridgori xud, ʙa monande, ki megujad: "ki ustuxonhoi pusidaro zinda megardonad

    [5] Cahorpojonro (cun govu, ʙuzu, suturu gusfand) ʙarojaton ʙijofarid, sumoro az pasm va pusti onho garmi dod va digar foidahoest cun nasl giriftan va siru savori darjoft kardan. Va az gusti haloli onho mexured

    [6] Va ʙarojaton dar onho zeʙoivu husnu camol ast, cun hangomi saʙ onhoro az carogohon ʙozmegardoned va ʙomdodon onhoro ʙa sahro ʙerun meroned

    [7] Borhojatonro ʙa sahrhoe, ki cuz ʙa ranci ʙisjore ʙa onho natavoned rasid, ʙa xud ʙardosta meʙarand. Hamono Parvardigoraton musfiqu mehruʙon ast

    [8] Va asponu usturonu xaronro ʙaroi on ofaridaast, ki savorason saved va niz zinnati sumo ʙosand. Va Alloh cizhoero meofarad, ki sumo namedoned

    [9] Hidojati mardum ʙar Alloh ast, ki rohi rostro ʙinamojad rohe, ki ʙa xajru haq merasad va on Islom ast. Az mijoni rohho niz rohe kac hast, ki ʙa xajr jo haq namerasad va on rohi tamomi millathoi kufr ast. Agar Alloh mexost, hamai sumoro hidojat mekard

    [10] U zote ast, ki az osmon ʙarojaton ʙoron nozil kard. Az on menused va az on gijoh va daraxt merujad va corpojonro dar on mecaroned

    [11] Va ʙo on ʙoron ʙarojaton kistzor va zajtunu xurmoho va angur va har nav' meva ʙirujonad. Alʙatta, dar in ʙoridani ʙoron va rujonidani gijoh iʙratest ʙaroi mardume, ki meandesand

    [12] Va musaxxaru toʙe kard saʙro ʙaroi rohati sumo va ruzro ʙaroi darjofti zindagiaton va xursedro ʙarojaton ravsan soxt va mohro ʙarojaton partavi nur gardond va sitoragon hama dar osmon farmonʙardori amri U hastand. Alʙatta, dar in kori ofaridan va mute' soxtan, ki xiradmandon meandesand, iʙoathost

    [13] Dar zamin cizhoe ʙo ranghoi gunogun ofarid az corpojon, daraxtho va mevaho, hamono dar in iʙratest ʙaroi mardume, ki pand megirand

    [14] Ust, ki darjoro musaxxar soxtaast, to az on gusti mohie, ki sajd mekuned toza ʙixured va zevarhoe az on ʙerun ored va xestanro ʙo on ʙioroed va kistihoro ʙini, ki ʙahrro mesikofand va pes meravand va meojand va savorason mesaved, to az fazli Alloh ruzi ʙitalaʙed, ʙosad, ki sukr gued ʙar on ne'mati ʙuzurge, ki ʙa sumo arzoni kard, pas ƣajri Uro iʙodat makuned

    [15] Va ʙar zamin kuhhoro ustuvor va mustahkam qaror dod, to sumoro nalarzonad. Va darjohovu rohho padid ovard. Sojad hidojat joʙed

    [16] Va dar ruz nisonahoero qaror dod cun darjoho va kuhho va dar saʙ ʙa vasilai sitoragon roh mejoʙand

    [17] Ojo on kase, ki meofarad hamai cizhoro, monandi kasest, ki nameofarad? Ojo az ʙuzurgii Alloh pand namegired, to Uro ʙa jagonagias parastis namoed

    [18] Agar ʙixohed ne'mathoi Allohro sumor kuned, pas az saʙaʙi ʙisjor va gunogun ʙudanas hisoʙidan natavoned. Alʙatta, Alloh ʙaroi sumo omurzandavu mehruʙon ast va az kamʙudihojaton ne'matasro az sumo qat' namekunad va sumoro tez ʙa uquʙat namegirad

    [19] On ciro, ki pinhon mekuned va jo oskor mesozed, Alloh ʙa on ogoh ast. Va az on dar ruzi qijomat hisoʙaton xohad kard

    [20] Va onhoero, ki ʙa coi Alloh ma'ʙud mexonand az ʙuton, nametavonand cize ʙijofarinand va xud ofarida mesavand

    [21] On ʙuthoero, ki meparastand murdaand va ʙeconand, namedonand, ki ci vaqt zinda mesavand

    [22] Allohi sumo jagona ma'ʙudest, ki Ust sazovori iʙodat. Va onon, ki ʙa oxirat imon nameovarand, dilhojason jagonagii Allohro inkorkunandaast va az saʙaʙi natarsidanason az azoʙi Parvardigor xudason mutakaʙʙir hastand

    [23] Ba rosti, ki Alloh medonad, ki ci dar aqidaho, guftorho va kirdorho pinhon medorand va ci cizero az on oskor mesozand va U mutakaʙʙironro dust namedorad va ruzi qijomat muvofiqi a'molason onhoro cazo xohad dod

    [24] Cun ʙa onhoe, ki ʙa oxirat imon nameorand az musrikon gufta savad: «Parvardigoraton ci cizhoero nozil kardaast?» Ba Muhammad sallallohu alajhi va sallam megujand: «Afsonahoi guzastagonro nozil kardaast»

    [25] To dar ruzi qijomat hamai ʙori gunohi xes va ʙori gunohi kasonero, ki ʙa nodoni gumrohason karda ʙudand, ʙardorand. Ogoh ʙos, ki ci ʙori ʙade ʙar dus meʙardorand

    [26] Dar haqiqat pes az musrikon axli kuffor niz ʙar pajomʙaronason va ʙaroi rad kardani on ci az da'vati haq ovarda ʙudand, hilavu najranghoro ʙa kor ʙurdand. Pas, farmoni Alloh darrasid va on ʙinohojasonro az poja vajron soxt va saqf az ʙoloi sarason furu aftod va azoʙi Alloh az coe, ki fikrasro namekardand, ʙa onon rasid, ʙalki gumoni on dostand, ki komilan dar amonand

    [27] Pas, dar ruzi qijomat xorason mesozad va mefarmojad: «Butone, ki sariki Man mexonded va ʙar sari onho ʙo jakdigar ixtilof mekarded, aknun kucojand to ki az sumo azoʙro dur kunand?» Donismandoni mu'minon megujand: «Ba rosti, imruz nasiʙi kofiron xorivu ranc ast!»

    [28] Kasone hastand, ki ʙar xud sitam ravo dostaand dar holi kufrason, cun faristagon conasonro ʙisitonand, sari taslim furud orand va gujand: «Mo hec kori ʙade (sirke) namekardem». Faristagon ʙarojason gujand: Ore, Alloh az korhoe, ki mekarded, ogoh ast va ʙar on amalhojaton cazojaton xohad dod

    [29] Sipas az darhoi cahannam doxil saved, dar hole ki dar on co covidona xohed ʙud. Ci ʙad ast cojgohi mutakaʙʙiron

    [30] Va az parhezgorone, ki az Alloh metarsand, pursand: «Parvardigori sumo ʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam ci ciz nozil kardaast», megujand: «Xajr va xuʙi, ki ʙaroi nekukoron dar hamin dunjo neki ast va saroi oxirat ʙehtar xohad ʙud va ci xuʙ ast saroi parhezgoron»

    [31] Ba ʙoƣhoi ʙihist, ki ʙa on vorid mesavand, cujʙorhoe dar zeri daraxtoni on ravon ast, dar on co har ci ʙixohand, xohand dost. Alloh incunin ʙa parhezgoron podos medihad

    [32] Onon, ki faristagon dar hole conasonro megirand, ki ʙar taqvoi Alloh pojdor ʙudand, megujand: «Salom ʙar sumo! Ba podosi korhoe, ki mekardaed, ʙa ʙihist daroed»

    [33] Ojo muntazirand, ki faristagon nazdason ʙijojand va dar holi kufrason conasonro ʙigirand, jo farmoni Parvardigorat faro rasad va ʙa azoʙ halokason sozad? Guruhe niz, ki pes az onho ʙudand, cunin mekardand, pas Alloh halokason kard va Alloh ʙa onon sitam nakard, ʙalki onon xud ʙa xud sitam mekardand

    [34] Pas, ʙa cazoi kirdori ʙadason rasidand va hamon cizhoero, ki ʙa masxara megiriftand, (ja'ne azoʙ) ʙar sarason omad

    [35] Musrikon az rui istehzo va tamasxur guftand: «Agar Alloh mexost, movu padaronamon ƣajr az Alloh hec cizero nameparastidem va on ciro harom kardaem, harom namekardem». Mardume ham, ki pes az onho ʙudand, cunin mekardand (va ʙo in guna ʙahonaho va harom gardonidani cizho maqsadason qaʙul nakardani haq ʙud, vale xudason medonistand, ki in dar nazdi Alloh huccat namesavad.) Bar pajomʙaron cuz taʙliƣi oskoro vazifai digare nest

    [36] Va ʙa tahqiq dar mijoni har millate pajomʙare firistodem, ki Allohro ʙiparasted va az toƣut duri cued. Ba'zero, ki Alloh hidojat kard, ki ilman va amalan pajravi pajomʙaron ʙudand va ʙar ʙa'ze gumrohi muqarrar gast, ki onon pajravi rohi gumrohi ʙudand. Pas, dar zamin ʙigarded va ʙined, ki oqiʙati kori kasone, ki pajomʙaronro ʙa duruƣ nisʙat medodand, ci guna ʙudaast

    [37] Va agar tu ʙa hidojati onho haris ʙosi, cahdi xudro dar onho sarf namoi, Alloh onro, ki gumroh kardaast, hidojat namekunad va in gumrohonro hec joridihandae nest, ki az azoʙi Alloh nacotason dihad

    [38] Va ʙa tavri ciddi ʙa Alloh qasam xurdand, ki Alloh murdaro ruzi qijomat az nav zinda namekunad, ammo Alloh in qasamhoi onhoro duruƣ ʙarovarda megujad: Ore, in va'daest (ja'ne duʙora zinda kardani Alloh murdagonro), ki ʙesuʙha, ancom dodani on ʙar uhdai Ust, vale ʙestari mardum az saʙaʙi cahlason namedonand va muxolifati pajomʙaron karda ducori kufr mesavand

    [39] Ore, Alloh hama ʙandagonro zinda megardonad, to on ciro, ki dar on ixtilof mekardand, ʙarojason oskor kunad va hamono kofiron ʙidonand, ki haqiqatan duruƣ meguftand

    [40] Hargoh farmoni Mo ʙa har cize, ki irodaasro ʙikunem, in ast, ki meguem: «Mavcud sav!», pas mavcud mesavad

    [41] Va onone, ki mavridi sitam qaror giriftand va dar rohi Alloh muhocirat kardand, dar in cahon cojgohe neku medihem. Va agar inho, pasmondagon medonistand, ci guna acri oxirat ʙuzurgtar ast, hec kas az muhocirat kardan dar rohi Alloh dar vatanas ʙoqi namemond

    [42] Onone, ki saʙr pesa kardand va ʙar Parvardigorason tavakkal mekunand

    [43] Va nafiristodem pes az tu ej Rasul, magar pajomʙaronero, ki vahj firistodem ʙa sujason az mardoni ʙasarijat ʙudand na faristagon. Va agar xud namedoned ej musrikoni Qurajs, pas az ulamoi ahli kitoʙ ʙipursed, ki ojo pajomʙaron ʙasar ʙudand

    [44] Onhoro ʙa dalelhoi ravsan va kitoʙhoi osmoni firistodem. Va ʙa sui tu ej Rasul, niz Qur'onro nozil kardem, to on ciro ʙaroi mardum nozil sudaast, ʙarojason ʙajon kuni va ʙosad, ki ʙijandesand va itoat kunand

    [45] Ojo on musrikoni araʙ, ki murtakiʙi ʙadiho mesavand, magar eminand az in, ki zamin ʙa farmoni Alloh onhoro furu ʙarad jo azoʙ az coe, ki namedonand, ʙar sarason furud ojad

    [46] Jo ʙa hangomi omadu raft onhoro furu ʙigirad, pas onho ociz karda nametavonand Allohro

    [47] Jo in ki dar holi ʙim va harose az marg, ʙemori, tangdasti va digar ʙalovu musiʙatho azoʙason kunand? Pas, haroina, Parvardigoraton musfiqu mehruʙon ast, zud ʙa uquʙat namegirad

    [48] Ojo inho kofiron cizhoero, ki Alloh ofaridaast, namenigarand, ki ʙaroi sacda ʙa dargohi U sojahojason az rostu cap harakat dorand va dar ʙaroʙari U furutan sudaand

    [49] Va on ci dar osmonhovu zamin ast az cunʙandagon va faristagon Allohro sacda mekunand va onho takaʙʙur namevarzand

    [50] Maloikaho az Parvardigorason, ki dar ʙoloi sarason ast, metarsand va ʙa har ci amr sudaand, hamonro mekunand

    [51] Alloh ʙa ʙandagonas guft: «Du ma'ʙudro maparasted va cuz in nest, ki U taolo ma'ʙudi jagona. Pas az Man ʙitarsed!»

    [52] Har ci dar osmonhovu zamin ast az faristagonu ʙandagon, az oni Ust va hamesa ʙo ixlos parastis kardan xosi Ust. Ojo az ƣajri Alloh metarsed

    [53] Va har ne'mate, az salomati, faroxii rizq va farzand sumo dored, az coniʙi Alloh ast va cun rance ʙa sumo rasad az kamʙaƣali, ʙemori va qahti, pas, ʙa sui U zori va iltico mekuned

    [54] Va ʙoz cun saxtiro az sari sumo ʙardorad, guruhe az sumo ʙa Parvardigorason musrik mesavand

    [55] Biguzor, to ne'matero, ki ʙa onho dodaem, nosukri kunand. Pas, ʙahramand saved, dar dunjo andake ʙa zudi xohed donist oqiʙati isjon va kufri xudro

    [56] Va on goh az on ci ruziason dodaem, ʙaroi ʙutone, ki hec foida va zarare namerasonand, hissae mu'ajjan mekunand. Ba Alloh savgand, ʙa saʙaʙi duruƣe, ki meʙanded, pursida mesaved

    [57] Va kofiron ʙaroi Alloh duxtaronro muqarrar mekunand, ki U pok ast va nijoz ʙa farzand nadorad va ʙaroi xud har ci dust dorand az pisaron, onro muqarrar mekunand

    [58] Va cun ʙa jakeson muƶdai tavalludi duxtar dihand, sijahruj savad az ƣame, ki ʙa u rasidaast va xasmgin gardad

    [59] Ba xotiri in muƶdai ʙad az mardum pinhon mesavad va ʙa andesa aftad, ki ojo ʙo xori duxtarro nigohas dorad jo zinda dar zeri xok qaroras kunad? Ogoh ʙosed, ki ci qazovati ʙade mekardand

    [60] Sifati ʙad az oni kasonest, ki ʙa qijomat imon nameovarand va sifati ʙartar va oli az oni Alloh ast. Va Ust piruzmandu hakim

    [61] Va agar Alloh ʙixohad, ki mardumro ʙa gunohason halok kunad, ʙar rui zamin hec cunʙandae ʙoqi naguzorad, vale Alloh ʙo mehruʙonias ononro to muddate muajjan ʙa ta'xir meafkanad. Va cun acalason faro rasad, na soate ʙozmonand va na soate pes ravand

    [62] Va on ciro namepisandand ʙaroi xudason az duxtaron, ʙa Alloh nisʙat mekunand va zaʙonhojasonro ʙo duruƣ pardoxta megujand, ki xuʙiho (ja'ne cannat) az oni onhost. Na, ʙesak, nasiʙi onho dar oxirat otas ast va onhoro ʙa sitoʙ ʙa sui on ʙarand

    [63] Ba Alloh savgand cunon ki ʙa in ummat pajomʙar firistodaem, ʙaroi mardume ham, ki pes az tu ʙudaand, pajomʙarone firistodaem. Va sajton a'moli ʙadasonro dar casmason ʙijorost. Pas, imruz sajton dust va jori onho ast va ʙaroi onho dar oxirat azoʙi darddihanda hast

    [64] Mo in kitoʙ (Qur'on)-ro ʙar tu nozil kardaem, ʙaroi on ki har ciro, ki dar on ixtilof dorand, ʙarojason ʙajon kuni. Va niz rohnamovu rahmate ʙaroi mu'minon ʙosad

    [65] Va Alloh az osmon ʙoron firistod va zamini murda (xusk)-ro ʙo on zinda kard. Begumon ʙaroi mardume, ki gusi sunavo dorand, dar in iʙratest

    [66] Va ʙegumon dar vucudi corpojon ʙaroi sumo pandest. Az siri xolis, ki az sikamason, az mijoni sarginu xun, ʙerun meojad, ʙa sumo menusonem. Sire, ki ʙaroi nusandagon guvorost

    [67] Va ʙarojaton niz iʙratest az mevahoi daraxtoni xurmohovu angurho saroʙi mastiovare va rizqi neku ʙa dast meovared va xiradmandonro dar in iʙratest

    [68] Parvardigori tu ʙa zanʙuri asal ilhom kard, ki az kuhhovu daraxton va dar ʙinohoe, ki mardum mesozand, lonae intixoʙ kun

    [69] On goh az har meva ʙixur va farmonʙardorona ʙa rohi Parvardigorat ʙirav. Az sikamhoi zanʙuron saroʙe (asali) rangorange (safed, surx, zard) ʙerun meojad, ki dar on sifo ast ʙaroi mardum. Hamono ʙaroi guruhe, ki tafakkur mekunand, dar in iʙratest

    [70] Va Alloh sumoro ʙijofarid, ʙa'd az on memironad sumoro dar sinni kudaki jo cavoni va az mijoni sumo kasero ʙa piri merasonad, to har ciro, ki omuxtaast, az jod ʙiʙarad, zero Alloh donovu tavonost

    [71] Alloh ruzii ʙa'ze az sumoro az ʙa'ze digar afzun kardaast. Pas onon, ki rizqu ruziason zijod sud, az ruzii xud ʙa zerdastoni xes namedihand, to hama dar rizqu ruzi ʙaroʙar savand, pas ci guna ʙaroi Alloh sarikonero muqarrar menamojand, ki ʙo Alloh ʙaroʙar ʙosand. Ojo ne'mati Allohro inkor mekunand, agar ʙa ne'mati Alloh iqror meʙudand, hecgoh ʙaroi U sarik nameovardand

    [72] Alloh ʙaroi sumo az cinsi xudaton zanonro ofarid to ʙo onho oromis joʙed va az zanonaton ʙaroi sumo pisaronu naʙeragonro ofarid, to ʙarojaton xizmat kunand va hocathojatonro ʙaroʙar namojand va az cizhoi halolu pok ruzijaton dod. Ojo hanuz ʙa ʙotil (ʙuton) imon meovarand va ne'mati Allohro nosukrt mekunand

    [73] Va ƣajr az Alloh kasonero meparastand, ki ʙarojason az osmonho ʙoron va az zamin cize ruzi doda nametavonand va qudratu tavonoi nadorand

    [74] Pas, ʙaroi Alloh cizero misol (saʙeh, nazir, anʙoz) najovared; Alʙatta, Alloh medonad va guvohi medihad in ki ʙa cuz U hec kasero iʙodat karda namesavad va sumo namedoned va ʙa U sarik meored

    [75] Alloh ʙajon mekunad aqidai vajroni musrikonro ʙa misoli ƣulomero, ki hec qudrate nadorad, ki molero dar rohi Alloh xajr kunad va kasero, ki az nazdi xud rizqi nekujas (halol) dodaem va dar pinhonu oskoro nafaqa mekunad. Ojo in du ʙaroʙarand? Siposu sitojis xosi Alloh ast, ʙalki ʙestari musrikon namedonand

    [76] Va Alloh misoli du mardi digarero ʙajon mekunad, ki jake gung astu namefahmad va fahmonida nametavonad va ʙar hec ciz qudrate nadorad va u ʙar xocai xud garon ast, har co ki uro ʙifiristad, hec foidae hosil namekunad. Ojo in mard ʙo on kas, ki mardumro ʙa adl farmon medihad va xud ʙar rohi rost meravad, ʙaroʙar ast? (Pas, ci guna ʙajni ʙutoni gungu kar va ʙajni Allohi qodiru mun'im ʙaroʙar medoned)

    [77] Az oni Alloh ast ilmi nihoni (ƣajʙ) osmonhovu zamin. Va faro rasidani qijomat tanho jak casm ʙarham zadan (jak miƶa zadan) jo nazdiktar az on ast. Hamono Alloh ʙar har kore tavonost

    [78] Alloh sumoro az ʙatni modaronaton ʙerun ovard va hec cizro namedonisted. Va ʙarojaton casmu gusu dil ʙijofarid, to ki sukrguzori kuned

    [79] Ojo inho musrikon on parandagoni romsudaro dar fazoi osmon nameʙinand? Hec kas cuz Alloh onhoro dar havo nigoh dosta nametavonad. Hamono dar in parandai romsudae, ki dar havo parvoz mekunad ʙaroi mardume, ki imon meovarand, iʙrathost

    [80] Va Alloh xonahojatonro coi oromisaton qaror dod va dar on az garmiju xunuki sumoro muhofizat namud va az pusti cahorpojon ʙarojaton codarho soxt, ki ʙa hangomi safar va hangomi iqomat saʙukason mejoʙed va az ʙardostani onho dar ranc nameafted. Va az pasmi gusfand va pasmi sutur va muji ʙuz to ruzi qijomat ʙarojaton asosi xona va asʙoʙi zindagi soxt

    [81] Va Alloh ʙaroi sumo az cizhoe, ki ofaridaast misli daraxton va digar cizho, sojaho padid ovard. Va dar kuhho ʙarojaton ƣorho soxt. Va comaho az paxtaju pasm, ki sumoro az garmi va xunuki hifz mekunad va liʙoshoe (zirehho), ki dar cang nigahdori sumost. Alloh ne'mathoi xudro incunin ʙar sumo komil mekunad. Bosad ki taslimi farmoni U saved va dar iʙodati U cizero sarik naored

    [82] Pas, agar az toati U ruj gardonand, cuz in nest, ki vazifai tu taʙliƣi oskor ast, ammo hidojat az tarafi Most, ej Rasul

    [83] Inho musrikon ne'mathoi Allohro mesinosand va on ʙa pajomʙari firistoda sudani Muhammad sallallohu alajhi va sallam ast, ʙoz ham munkiri nuʙuvvati on mesavand, zero ʙisjorii onho kofironand

    [84] Xaʙar deh, ej Muhammad, ʙarojason, ki ruze qijomat faro merasad az har ummate pajomʙarasro ʙar qavmi xud guvohe ʙigirem, sipas ʙa kofiron ruxsati suxan guftan doda nasavad, to uzri xud ʙajon kunand va uzrason pazirufta nasavad

    [85] Va cun sitamkoron (ja'ne kofiron) azoʙi duzaxro ʙingarand, lokin azoʙason az onon saʙuk namesavad va onon muhlat namejoʙand

    [86] Va cun musrikon ruzi qijomat ma'ʙudoni xudro, ki sariki Alloh mesoxtand, ʙuʙinand, megujand: «Ej Parvardigori mo, inho sarikoni mo hastand, ki mo ʙa coi Tu onhoro iʙodat mekardem». Ma'ʙudonason dar cavoʙ megujand, ki sumo duruƣ megued

    [87] Va dar in ruz hamai musrikon ʙa'd az takaʙʙur va sarkasihoi dunjavi ʙa ʙandagi xestanro taslimi Alloh mekunand va on duruƣho, ki meʙoftand, noʙud savad

    [88] Onon, ki kofir sudand (va pajomʙarii turo, ej Muhammad, inkor namudand) va digaronro az rohi Alloh ʙozdostand, ʙa cazoi fasode, ki mekardand, azoʙe ʙar azoʙason xohem afzud

    [89] Va ruze ʙosad, ki az har ummate guvohe az xudason ʙar xudason ʙifiristem va turo ʙar onon (qavmat va ummatonat) guvoh megirem. Va mo Qur'onro, ki ʙajonkunandai har cizest az halolu harom, savoʙu azoʙ, hidojatu rahmat va muƶdaest ʙaroi musalmonon, ʙar tu nozil kardaem

    [90] Hamono Alloh dar in kitoʙ ʙar adlu insof ehson ʙa mardum va ʙaxsis ʙa xesovandon, silai rahm farmon medihad. Va az fahsovu zistkori az guftoru kirdori ʙad va on ci dar sariat pisandida nasudaast va az sitam kiʙru zulm, ʙozmedorad. Sumoro pand medihad, ʙosad ki pand ʙigired

    [91] Cun ʙo Alloh ahdu pajmon ʙasted jo ki ʙo mardum, pas agar on ahdu pajmonaton muxolifi kitoʙi Alloh va sunnati pajomʙar naʙosad, ʙa on vafo kuned va cun savgand xurded ʙa'di ta'kid soxtan, onro nasikaned, ki sumo Allohro ʙar xudaton nigahʙon gardonidaed va hamono Alloh medonad, ki ci mekuned. Va har kasero muvofiqi nijat va maqsadas cazo xohad dod

    [92] Va dar ahdu pajmonhoi xud maʙosed, monandi on zan, ki ristaero, ki mahkam tofta ʙud, az ham kusod va pora-pora kard va savgandhoi xudro vasilai fireʙi jakdigar nasozed, to guruhe az guruhe afzuntar savad. Ba durusti, ki Alloh sumoro ʙa on meozmojad va alʙatta, dar ruzi qijomat cizero, ki dar on ixtilof mekarded, ʙarojaton ʙajon mekunad

    [93] Agar Alloh mexost, hamai sumoro jak ummat (ja'ne ʙar millati islom) karda ʙud, vale har kiro ʙixohad, ʙo adolatas gumroh mesozad va har kiro ʙixohad, az fazli xud tavfiqu hidojat mekunad va alʙatta, az har kore, ki mekuned, ruzi qijomat hatman pursida mesaved

    [94] Savgandhoi xudro vasilai fireʙi jakdigar masozed, to qadamero, ki ustuvor soxtaed, ʙilaƣƶad va ʙa saʙaʙi rujgardoniaton az rohi Alloh ʙa giriftori ʙad ducor saved va ʙa azoʙi ʙuzurg giriftor oed

    [95] Pajmoni Allohro ʙa ʙahoi andak ʙaroi moli dunjo mafurused, ʙegumon agar ʙidoned, on ci dar nazdi Alloh ast, az savoʙ ʙarojaton ʙehtar ast

    [96] On ci nazdi sumost, dar dunjo fano mesavad va on ci nazdi Alloh ast, ʙoqi memonad. Va hamono ononro, ki saʙr varzidand ʙar vafo kardan dar osudaholiju saxti, podosi ʙehtar az kirdorason xohem dod

    [97] Har zanu marde, ki kori neku ancom dihad, agar ʙa Alloh va rasuli U imon ovarda ʙosad, zindagii xusu pokizae (ja'ne, rizqi halolu pok) ʙa u xohem dod agarcande molu mulki kame ham dosta ʙosad va dar oxirat podosi ʙehtar az kirdorason ato xohem kard

    [98] Va cun ej mu'min, xohi ki Qur'on ʙixoni, pas az sajtoni racim, ki az rahmati Alloh ronda sudaast, ʙa Alloh panoh ʙuʙar

    [99] Alʙatta, sajtonro ʙar kasone, ki imon ovardand va ʙar Alloh tavakkal mekunand, ƣoliʙijate nest

    [100] Hamono ƣoliʙijati u tanho ʙar kasonest, ki dustas medorand va uro itoat mekunand va az farmonas ʙerun nameojand va kasone, ki ʙa Alloh sirk meovarand

    [101] Va cun ojatero ʙa coi ojati digar cojgir kunem, Alloh ʙehtar medonad, ki ci cizero ʙaroi ʙandagonas xuʙi meorad va medonad dar ci ciz hukmasro taƣjir dihad. Musrikon megujand: Ej Muhammad, ʙa durusti, ki tu ʙar Alloh duruƣ meʙandi, ʙalki ʙestari onho namedonand

    [102] Bigu: «On Qur'onro Ruhulquds (Caʙrail) ʙa haqu rosti az coniʙi Parvardigorat nozil kardaast, to mu'minonro ustuvor sozad va hidojatu ʙasorate ʙosad ʙaroi musalmonon»

    [103] Va ʙa rosti medonem, ki musrikon megujand: «In Qur'onro ʙasare ʙa u meomuzonad». Zaʙoni kase, ki ʙa u nisʙat medihand, ƣajri araʙist, hol on ki in Qur'on ʙo zaʙoni araʙii ravsanest, ki hatto sumo araʙho ham dar fasohati on hajron va az soxtani jak suraas notavon va darmondaed

    [104] Begumon Alloh kasonero, ki ʙa ojotas imon nameovarand, hidojat namekunad va ʙarojason azoʙi dardovare muhajjost

    [105] Haqiqatan kasone, ki duruƣ meʙofand, ʙa ojoti Alloh imon nadorand va inho xud duruƣgujand. Ammo Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙa ojoti Alloh imon dorad va farmonʙardori Parvardigoras ast, mahol ast, ki u duruƣ ʙofad

    [106] Hamono duruƣ meʙofad ʙa Alloh kase, ki ʙa ixtijori xud, pas az imon ovardanas ʙa Alloh kofir mesavad, magar on ki uro ʙa zuri macʙur karda savad, to izhori kufr kunad va hol on ki dilas ʙa imoni xes oromgirandavu osuda ast. Vale onon, ki dari dilro ʙa rui kufr mekusojand, (ja'ne rozi hastand) mavridi xasmi Allohand va ʙarojason azoʙi ʙuzurg ast

    [107] Va in xasmi Alloh va azoʙi ʙuzurg ʙa on saʙaʙ ast, ki in musrikon zindagii dunjoro ʙestar az zindagii oxirat dust dorand va Alloh mardumi kofirro hidojat namekunad

    [108] Onho kasone hastand, ki Alloh ʙar dilu gusho va casmonason muhr nihodaast va onho az azoʙi Alloh ʙexaʙarand, pas imon nameorand va hidojat namejoʙand

    [109] Sak nest, ki dar oxirat ham az zijondidagon ʙosand

    [110] Sipas Parvardigori tu ej Muhammad, ʙaroi kasone, ki pas az ranc kasidan hicrat kardand va ʙa'd az on ʙa cihod dar rohi Alloh raftand va dar ʙaroʙari saxtiho saʙr va sikeʙoi varzidand, alʙatta, Parvardigorat ʙa'd az in hama masaqqatho omurzandavu mehruʙon ast

    [111] Ba jod or ʙarojason ej Pajomʙar, ki ruzi qijomat har kas ʙaroi difoi xud ʙa mucodala mepardozad va ʙa har saxs cazoi on ci kardaast, ʙa purragi doda savad va onho sitam karda nasavand

    [112] Alloh dehaero (ja'ne, Makkaro) misol meorad, ki amnu orom ʙud, rizqi mardumas ʙa farovoni az har co merasid, ammo nosukrii ne'mati Alloh kardand (ja'ne ojoti Allohro inkor kardand va ʙa rasulas imon naovardand) va Alloh ʙa cazoi a'molason ʙa gurusnagi va xavf az laskarhoi pajomʙar sallalloxu alajhi va sallam muʙtalojason soxt

    [113] Alloh taolo ʙa ahli Makka, Pajomʙarero az xudason ʙa nazdason firistod, ki u Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙud, nasaʙu rosti va amonatasro medonistand, vale on ciro ki ʙarojason ovard, qaʙulas nakardand, duruƣgujas nomidand, pas azoʙi saxt va gurusnagiju xavf on sitamkoronro faro girift

    [114] Pas, ej mu'minon, az in cizhoi halolu pokizae, ki Alloh ʙa sumo ruzi dodaast, ʙixured va sukri ne'matasro ʙa coj ovared, agar Allohro meparasted va Uro dar on ci ki amr va nahj mekunad, itoat mekarded

    [115] Alloh harom kardaast ʙar sumo moli xudmurdavu xun va gusti xuk va har ciro, ki dar vaqti zaʙh ʙo nomi ƣajri Alloh zaʙh kunand. Ammo kase, ki nocor savad, ʙa xotiri hifzi con az cizi harom ʙixurad, dar hole ki sitamgor naʙosad va az had tacovuz nakunad, pas Alloh taolo omurzandavu mehruʙon ast

    [116] Va cizero ki zaʙoni sumo ʙa duruƣ ʙajoni hukmi on mekunad, nagued, ki in halol ast va in harom ast, to ʙar Alloh duruƣro ʙanded. Alʙatta, kasone, ki ʙa Alloh duruƣ meʙandand, nacot namejoʙand na dar dunjo va na dar oxirat

    [117] Cizi andakest dar dunjo va dar oxirat ʙarojason azoʙi dardovar ast

    [118] Ba Mo ʙar jaxudijon on ciro, ki pes az in ʙaroi tu ej Pajomʙar hikojat kardem, harom karda ʙudem. Mo ʙa onho sitam nakardaem, onon xud ʙa xestan sitam kardaand

    [119] Pas, ʙegumon Parvardigori tu ʙaroi kasone, ki az rui nodoni ancomdihandai kori ziste savand, sipas tavʙa kunand az gunohoni xud va isloh savand va ʙa on ci ki Alloh dust medorad va rozi ast, amal namojand, hamono Parvardigori tu ʙa'd az tavʙaason ʙaroi onho omurzandavu mehruʙon ast

    [120] Dar haqiqat Iʙrohim pesvoi ahli hidojat itoatkunanda va farmonʙari Alloh va sohiʙi dini hanif (haqgaro) ʙud. Va az musrikon naʙud

    [121] Va sukrguzori ne'mathoi U ʙud, Alloh uro ʙa pajomʙari ʙarguzid va ʙa rohi rost hidojat kard

    [122] Va ʙinoʙar itoati Parvardigoras va sukrguzorii ne'matas va ixlos dar iʙodatas, dar dunjo ʙa u neki inojat kardem va alʙatta, u dar oxirat niz az cumlai solehon xohad ʙud

    [123] Sipas ej Pajomʙar, ʙa tu niz vahj kardem, ki ʙa dini hanifi Iʙrohim pajravi kun, ki u musalmon ʙud va az musrikon naʙud

    [124] Hamono ʙuzurg dostani ruzi sanʙe vociʙ gardid ʙaroi jahudihoe, ki dar on ixtilof karda ʙudand. Alʙatta, Parvardigori tu dar ruzi qijomat dar ʙorai on ci ixtilof mekardand, hukm xohad kard

    [125] Mardumro ʙo hikmat (Qur'onu sunnat) va pandu nasihati neku ʙa rohi Parvardigorat da'vat kun va ʙo ʙehtarin tarz ʙo onon guftugu kun. Begumon Parvardigori tu ʙa holi kasone, ki az rohi U gumroh mesavand, ogohtar ast va U ʙa rohjoftagon donotar ast

    [126] Va agar xohed, ki intiqom (qasos) kuned, pas, cunon intiqom kuned, ki sumoro intiqom kardaand. Va agar saʙr kuned, soʙironro saʙr nekutar ast

    [127] Ej pajomʙar! Saʙr kun, ki saʙri tu cuz ʙa tavfiqi Alloh nest va ʙarojason (ja'ne ʙaroi imon najovardani kofiron, ki turo muxolifat mekunand) ƣamgin maʙos va az makru dusmaniason diltangi nanamoi

    [128] Begumon Alloh ʙo hamrohi kasone ast, ki parhez mekunand va onon nekukoronand

    Surah 17
    Исро

    [1] Pok ast on Allohe, ki ʙandai xudro ʙo casadu ruh, ʙedor na xoʙ saʙe az Mascidulharom (Makka) ʙa Mascidulaqso, (Bajtulmuqaddas) ki girdogirdasro ʙo ziroatu mevaho ʙarakat dodaem, sajr dod, to ʙa'ze az ojoti xudro ʙa u ʙinamoem, alʙatta, U sunavovu ʙinost

    [2] Va kitoʙi Tavrotro ʙa Muso dodem va on kitoʙro rohnamoi ʙani Isroil gardonidem, ki cuz Man sarparasti digare dar amri dinu dunjojaton intixoʙ nakuned

    [3] Ej farzandoni mardume, ki ʙo Nuh dar kistijason ʙardostem, Mo padaroni sumoro az ƣarq sudan nacot dodem. Pas, Allohro dar muqoʙili ne'mathojas sukrguzor ʙosed, ʙidoned, km u (Nuh) ʙandae siposguzor ʙud

    [4] Va ʙani Isroilro dar Tavrote, ki ʙa onho nozil suda ʙud, xaʙar dodem, ki du ʙor dar zamini (Som va Bajtulmuqaddas) fasod mekuned va niz sarkasi mekuned, va sar ʙa tuƣjon xohed dost

    [5] Cun az on du ʙor va'dai naxustin darrasid, guruhe az ʙandagoni xesro, ki cangovarone zurmand ʙudand, ʙar sari sumo firistodem. Onon hatto daruni xonahoro ham taftis mekardand va in va'da (ƣalaʙa va intiqom) ʙa ancom rasid

    [6] Bori digar cun isloh suded, sumoro ʙar onho (Colut va laskaras) ƣalaʙa dodem va ʙa molu farzand madad kardem va ʙar sumoraaton dar zamoni Dovud (alajhissalom) afzudem

    [7] Alloh ʙa ʙani Isroil megujad: Agar neki kuned, ʙa xud mekuned va agar ʙadi kuned, ʙa xud mekuned. Va cun va'dai duvvum faro rasid, kasonero ʙar saraton firistodem, to sumoro ʙo ozoru alam rasonidan ƣamgin sozand va cun ʙori avval, ki ʙa mascid daromada ʙudand, ʙa mascid darojand va ʙa har ci dast joʙand, noʙud sozand

    [8] Sojad Parvardigoraton ʙar sumo (ej ʙani Isroil) rahmat ovarad, agar az gunoh tavʙa kuned. Va agar ʙa ma'sijatu gunahkori ʙozgarded, ʙozmegardem ʙaroi azoʙ kardanaton dar in cahon va cahannamro zindoni kofiron soxtaem

    [9] Hamono in Qur'one, ki ʙar ʙandai Mo Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) furud ovardem mardumro ʙo rohe hidojat mekunad, ki on ustuvortar ast va ʙa mu'minone, ki korhoi soista mekunand, muƶda medihad, ki onon podosi ʙuzurge dorand

    [10] Va alʙatta, ʙaroi kasone, ki ʙa oxirat imon nameovarand, azoʙi dardovare (va on duzax ast) muhajjo kardaem

    [11] Va odami goho az ƣazaʙ ʙar coni xud jo farzand, jo molas duoi ʙad metalaʙad, ci tavre ki duoi xajr mekunad. Agar Alloh on duojasro qaʙul kunad, halok mesavad, vale ʙa fazlu rahmatas icoʙat namekunad. Va odami taʙiatan ʙar xursandiju saxti ʙesaʙru sitoʙkor ast

    [12] Va saʙu ruzro du nisona qaror dodem. Nisonai saʙro toriki gardonidem va nisonai ruzro ravsani, to ʙa talaʙi rizqe, ki Parvardigoraton muqarrar dostaast, ʙarxezed va sumori solhovu hisoʙro ʙidoned. Agar Alloh oftoʙu mahtoʙro ʙa hole, ki xalq karda ʙud meguzost, saʙro az ruz sinoxta namesud va na vaqti ruza va hac donista mesud va na vaqti rohatu damgiri va mo har cizro ʙa tafsil ʙajon kardaem

    [13] Kirdori neku ʙadi har insonero cun tavqe ʙa gardanas ovextaem. Va dar ruzi qijomat ʙaroi u nomai (amalasro) kusoda ʙerun ovarem, to dar on ʙingarad

    [14] Dar on ruz ʙa u gufta mesavad: «Bixon nomai a'molhoe, ki dar dunjo karda ʙudi. Imruz tu xud ʙaroi hisoʙ kardani amalhojat ʙasandai!»

    [15] Har ki rohi haqro darjoʙad sipas on rohi haqro pajravi namojad foidai on tanho ʙar xudi u merasad va har ki az rohi haq gumroh gardad va rohi zalolatro pajravi namojad, zijoni on tanho ʙar xudi u ʙozmegardad va hec kas ʙori gunohoni digarero ʙar xud naʙardorad va Mo hec qavmero azoʙ namekunem to on goh ki pajomʙare ʙifiristem

    [16] Cun ʙixohem dehaero halok kunem, ʙa sarkasoni on co mefarmoem, to dar on co nofarmoni kunand va on goh azoʙ ʙar onho vociʙ gardad va on deharo noʙud sozem

    [17] Ba'd az Nuh ci ʙisjor mardumero, ki imon naovardand, halok kardem. Va ʙasandaast, ki Parvardigori tu az gunohoni ʙandagonas ogoh va ʙa onho ʙinost

    [18] Har kas, ki xohoni in cahoni tezguzar ʙosad va umed ʙa oxirat nadosta ʙosad dar on har ciro ʙixohem zud ʙa u medihem, sipas on goh dar oxirat cahannamro cojgohi u sozem, to sarzanissuda (az tarafi Alloh, faristagon va mardum) va rondasuda (az rahmati Alloh) ʙa on daraftad

    [19] Va har ki xohoni savoʙi oxirat ʙosad va dar talaʙi on talos kunad va mu'min ʙosad, pas onho kasoneand, ki mavridi sipos va takdir qaror megirand

    [20] Hamaro, ci on guruhero, ki oxiratro talaʙ dorand va ci in guruhro, ki dunjoro talaʙ dorand, az atoi Parvardigorat paj dar paj xohem dod, zero atoi Parvardigorat hargiz az kase mamnu' nagastaast

    [21] Bingar, ki ci guna ʙa'zehojasonro dar dunjo ʙa faroxii rizq va kamias va osoniju dusvori va donovu nodoni va digar cizho ʙar ʙa'ze digar ʙartari nihodaem va ʙegumon daracoti oxirat afzuntar va ʙuzurgtar ast

    [22] Bo Allohi ʙarhaq ma'ʙudi digarero qaror madeh, ki on goh ʙa sarik ovardanat dar mazammatu xori va ʙe jovar xohi mond

    [23] Parvardigorat farmon dodaast, ki (ej inson) cuz uro naparasted va ʙa padaru modar neki kuned (alalxusus, dar sinni pironsoliason). Agar jake az onho jo hardui onho dar nazdi tu ʙa sinni piri rasand, ʙa onon uf magu va ʙa sari onho farjod mazan va ʙo ehtirom ʙa onon suxan ʙigu

    [24] Dar ʙaroʙarason az rui mehruʙoni ʙozui xoksoriro past kun (na az rui tars va na az ʙaroi umedvorii onho) va ʙigu: «Ej Parvardigori man, hamcunon ki maro dar xurdi parvaris dodand, ʙar onho rahmat ovar» (ham dar hajot va ham ʙa'd az hajotason)

    [25] Ej mardum, Parvardigoraton az har kasi digar ʙa on ci dar dilhojaton meguzarad, az nekui ʙa padaru modar va nofarmoniason donotar ast va agar az solehon va farmonʙardoroni huquqi padaru modar ʙosed, pas U hamesa tavʙakunandagonro ʙaxsandaast

    [26] Haqqi xesovandu miskin va dar rohmondaro ado kun va hargiz isrofkori makun dar nafaqa kardan, ʙalki mijona ʙos

    [27] Begumon isrofkoron ʙarodaroni sajtonand va sajton nisʙat ʙa Parvardigoras nosipos ʙud

    [28] Va agar az onon ʙa xotiri talaʙi rahmati Parvardigorat, ki ʙa on umed dor ruj megardoni, pas, ʙa onon suxanoni narm ʙigu

    [29] Va dasti xudro dar kori xajr ʙa gardani xud ʙasta makun az ʙaxili va onro (ʙa isrofkori) ʙa tamom kusod ham magir, ki on goh dar surati ʙuxl malomatsudai hasratzada ʙinisini

    [30] Begumon Parvardigorat rizqu ruzii har kasero ʙixohad, farox menamojad va rizqu ruzii har kasero ʙixohad kam va tang megardonad, cunki Alloh ʙa ʙandagonas ogoh va ʙinost

    [31] Va har vaqte ki donisted, ki rizq az coniʙi Alloh ast pas, - ej odamon, - farzandoni xudro az ʙimi tangdasti nakused. Mo, ham sumoro ruzi medihem va ham onhoro. Alʙatta, kustani onho gunohi ʙuzurgest

    [32] Va ʙa zino nazdik nasaved, to in ki dar on ducor masaved. Zino kore zist va rohi ʙad ast

    [33] Kasero, ki Alloh kustanasro harom kardaast, nakused, magar ʙar haq (ja'ne, ʙa qasos jo sangsor kardani zinokor, jo kustani murtad). Va har kas, ki ʙa sitam kusta savad, ʙaroi sohiʙi xuni u qudrate dodaem, (xohad qasos girad, xohad xunʙaho girad, xohad ʙaxsad) vale dar qasos az had naguzarad, ʙegumon xuni kustasuda ʙar kusandaas jori doda sudaast

    [34] Va ʙa moli jatim nazdik nasaved, magar ʙa ravise, ki nekutar ast, to in ki jatim ʙa davroni kamol ʙirasad va ʙa ahd va pajmoni xud vafo kuned, zero az ahdu pajmoni xud pursida mesaved

    [35] Cun cizero ʙo pajmona cen kuned, pajmonaro komil gardoned va ʙo tarozui durust ʙarkased, ki in ʙehtar ast ʙarojaton dar dunjo va oqiʙatas dar oxirat nekutar ast

    [36] Ej inson, az paji cize marav, ki ʙa on ogohi nadori, ʙegumon gus, casm va dil har jake mavridi suol voqe' xohand sud

    [37] Xiromida ʙo ƣururu xudpisandi ʙar zamin roh marav, caro ki nametavoni zaminro ʙisikofi va ʙa ʙalandii kuhho ʙirasi

    [38] Hamai in korhoe, ki Alloh nahj kardaast nopisand ast va Parvardigori tu onhoro noxus dorad

    [39] Ej Pajomʙar, in hikmatest, ki Parvardigorat ʙa tu vahj kardaast. Ej inson! Bo Allohi ʙarhaq ma'ʙudi digarero muqarrar makun, ki malomatsudavu rondasuda dar duzax andoxta savi

    [40] Ojo Parvardigoraton ʙaroi sumo maxsus pisaron intixoʙ kard va xud faristagonro ʙa duxtari ixtijor kard? Haqqo, ki suxanest vaznin suxani ʙisjor ʙad, ki ʙar zaʙon meovared. Nisʙat dodani on ʙa Alloh loiq nest

    [41] Va ʙa durusti Mo suxanoni haqro gunogun dar in Qur'on ovardem, to in ki pand girand va on ci ki ʙa foidai onhost qaʙul namojand va on ci ʙar zarari onhost onro tark namojand, vale zolimon cuz ʙa dur sudan az haq najafzojand

    [42] Ej Pajomʙar, ʙa musrikon ʙigu: «Hamcunon, ki megujand, agar ʙo Alloh ma'ʙudoni digare ham meʙudand, pas on ma'ʙudon ʙa sui sohiʙi arsi ʙuzurg rohe mecustand»

    [43] U pok ast va az on ci dar ʙoraas megujand, ʙartaru ʙolotar ast

    [44] Haft osmonu zamin va har ci dar mijoni inhost az maxluqotas Uro ʙa poki jod mekunand va mavcudote nest, magar on ki ʙo sitojis Uro ʙa poki jod mekunand, vale sumo (ej odamon) jod kardani onhoro namefahmed. U, ʙurdʙor va omurzanda ast

    [45] Ej Muhammad, hangome ki Qur'on mexoni, mijoni tu va onon, ki ʙa qijomat imon nameovarand, pardai ƣafse qaror medihem, ki az sunidani on foidae nameʙinand va roh namejoʙand

    [46] Va ʙar dilhoson parda meafkanem, to ma'noi Qur'onro darnajoʙand va dar gushojason sangini ecod mekunem. Va cun Parvardigoratro dar Qur'on ʙa jagonagi jod kuni, ʙoz ʙa aqiʙ ʙo nafrat megardandu meramand

    [47] Mo ʙehtar medonem, maqsadi ʙadi on sardoroni Qurajsro, ki cun ʙa tu gus medihand, vaqte ki - tu ej Muhammad - Qur'on mexoni va hol on ki gus kardanason az ʙaroi hidojat joftan va qaʙuli haq nest, ʙalki az ʙaroi ajʙguji ast va medonem hangome ki onho ʙo ham dar gusi jakdigar suhʙat mekunand. On zamon, ki sitamkoron megujand: «Sumo ʙa cuz mardi codukarda kasero pajravi namekuned»

    [48] Bingar, (ej Muhammad) ki ci guna ʙaroi tu masalho zadand. Guftand Muhammad codukarda, soir va devona ast, pas gumroh sudaand va ʙa sui haq roh jofta nametavonand, to ʙerun ojand

    [49] Guftand (munkironi ruzi qijomat): «Ojo agar az mo ustuxone ʙimonad va xok savem, ʙoz ham ʙo ofarinise nav, az qaʙr ʙarmexezem?»

    [50] Bigu ej Muhammad, agar tavoned az in ham zuru tavono ʙosed: Sang ʙosed jo ohan, Alloh ʙozmegardonad sumoro cunone ki naxustin ʙor ofarid va du ʙora zinda sudani sumo ʙar Vaj oson ast

    [51] Jo in ki ofaridai digare ʙosed, ki dar nazaraton ʙuzurg menamoed, xohand guft, ci kase moro ʙozmegardonad, ʙigu hamon Allohe, ki naxustin ʙor sumoro ofarid, pas sarhojasonro ʙa savlat takon doda megujand, on kaj xohad ʙud? Bigu, sojad, ki nazdik ʙosad

    [52] Ruze, ki Alloh sumoro ʙa sui Xud mexonad va sumo az qaʙr ʙarxesta sitojsgujon amri Uro qaʙul mekuned va mepindored, ki dar dunjo andake oromidaed

    [53] Va ʙa ʙandagoni man ʙigu, ki ʙo jakdigar ʙa ʙehtarin seva suxan ʙigujand va agar on tavr nagujand, ʙa durusti sajton dar mijoni onho nizo' (dusmani va fasod) meafkanad, zero sajton dusmani oskoroi odami ast

    [54] Parvardigoraton ʙa holi sumo ogohtar ast ci kas sazovori hidojat ast va ci kas sazovor nest. Agar ʙixohad, ʙar sumo rahm mekunad va ʙa sui imon tavfiq mefarmojad va agar ʙixohad, ʙar kufr sumoro memironad, azoʙaton mekunad va mo turo, - ej Muhammad,- nigohʙoni onho va muroqiʙi ahvoli onon nafiristodaem

    [55] Va Parvardigori tu ʙa kase, ki dar osmonhovu zamin ast, ogohtar ast. Ba'ze az pajomʙaronro ʙar ʙa'ze digar ʙartari nihodem (ʙa ʙuzurgi va ʙa ʙisjor ummat dostanason) va ʙa Dovud Zaʙurro dodem

    [56] Bigu ej Muhammad, ʙa musrikoni qavmat: «Onhoero, ki cuz Allohi ʙarhaq (ma'ʙudi digare) mepindored, faro ʙixoned. Nametavonand ʙaloro (qahtiju gurusnagiro) az sumo dur sozand jo onro nasiʙi digaron kunand!». Pas qodir ʙar hama ciz jagona Alloh ast

    [57] Kasonero, ki kofiron meparastand; az pajomʙaron, faristagon va solehon, ki xudason ʙa sui Parvardigori xes vasilai nazdikiro talaʙ mekunand, ki kadom jake az onho nazdiktar ʙosad va ʙa rahmati U umedvorand va az azoʙi U metarsand. Begumon azoʙi Parvardigorat tarsnok ast

    [58] Va hec sahre (az sahrhoe, ki pajomʙaronro duruƣ ʙarovardand) nest, magar in ki mo pes az faro rasidani ruzi qijomat halokas mekunem jo ʙa azoʙe saxt giriftoras mesozem. Va in dar on kitoʙi Lavhi Mahfuz navista sudaast

    [59] Moro az nuzuli mu'cizot ʙoznadost, magar in ki ummatoni pesina pas az musohida duruƣas mepindostand. Ba qavmi Samud ʙa unvoni mu'cizae ravsan modasuturro dodem. Bar on sitam kardand kofir sudand, pas halokason kardem va Mo in mu'cizotro cuz ʙaroi tarsonidan ʙaroi cizi digare namefiristem

    [60] Va ʙa jod or ej Rasul, on goh ki turo guftem: Parvardigorat ʙar hamai mardum ogohii komil dorad va on didorero, ki dar saʙi Me'roc ʙaroi tu mujassar kardem va qissai daraxti mal'un, ki dar Qur'on omadaast, ʙa cuz ozmojis ʙaroi mardum cizi digar naʙud. Mo mardumro metarsonem, vale tanho ʙoz kufru sarkasijason afzuda mesavad

    [61] Va jod or cun ʙa faristagon guftem: «Odamro sacda kuned». Pas hama sacda kardand, ʙa cuz Iʙlis, ki takaʙʙur karda guft: «Ojo ʙaroi kase, ki az gil ofaridai, sacda kunam?»

    [62] Sajton guft: «Ba man ʙiguj, ojo in hamon kase ast, ʙar man ʙartari dodai, in ʙaso coi taaccuʙ ast. Agar maro to ruzi qijomat muhlat dihi, farzandoni uro cuz andakeason ʙa gumrohi kasonida az ʙex ʙarkanam» va noʙudason sozam

    [63] Alloh Farmud: «Birav, cazoi tu va har kas, ki pajravi tu gardad, cahannam ast, ʙa durusti, ki cazoi sazovoru komil ast!»

    [64] Bo farjodi xes har kiro tavoni, az coj ʙicunʙon (ʙa sui ma'sijat) va ʙo jorii savoronu pijodagonat ʙar onon ʙitoz va dar molu farzand ʙa (kasʙi harom) ʙo onon sarik sav va ʙa pajravonat va'dai duruƣ ʙideh. Va hol on ki sajton cuz ʙa fireʙe va'dai digarason nadihad

    [65] Begumon turo ʙar ʙandagoni Man onone, ki ʙa ixlos maro farmonʙardori mekunand, hec ƣoliʙijate naʙosad va Parvardigori tu (ej Muhammad) ʙaroi nigahʙonii mu'minon az makri sajton kofist!»

    [66] Parvardigori sumost, ki kistihoro dar ʙahrho ʙarojaton ravon mekunad, to az fazli U ruzii xud ʙa dast ored. Zero ʙo sumo mehruʙon ast

    [67] Cun dar darjo ʙa sumo saxti (ƣarq sudan) ʙirasad, hamai onhoe, ki meparasted, az nazaraton gum savand, ƣajr az Alloh. Va cun duoi sumoro qaʙul kunad ʙa sohili nacot ʙirasonad, az toati U ruj megardoned, zero odami jak maxluqi ʙisjor nosipos ast

    [68] Ojo emin hasted az in ki nogahon sumoro dar gusae az zamin furu ʙarad, jo tundʙodi regʙore, cunon ki ʙar qavmi Lut alajhissalom firistoda ʙud, ʙar sumo ʙifiristad, sipas ʙaroi xud hec nigahʙone namejoʙed

    [69] Jo emin sudaed az in ki ʙori digar sumoro ʙa darjo ʙozgardonad va tufoni tundi kistisikan ʙar sumo ʙifiristad va ʙa xotiri nosukrguzorie, ki varzidaed, ƣarqaton sozad? Ba'd az on kasero najoʙed, ki dar ʙaroʙari on ci ʙo sumo kardaem az Mo intiqom ʙigirad. Hamono Alloh ʙa andozai zarrae ʙar sumo sitam nakardaast

    [70] Va ʙa rosti, Mo farzandoni Odamro giromi dostem ʙa aql va ʙa firistonidani pajomʙaron va hama cizro ʙarojas mute' gardondem va ʙar ʙahru xuski ʙar savorihoi gunogun savor kardem va az cizhoi xusu pokiza ruzi dodem va ʙar ʙisjore az maxluqoti xes ʙartariason dodaem

    [71] (Ba jod or ej Pajomʙar), ruze, ki har guruhe az mardumro ʙo pesvojonason ʙixonem, nomai a'moli har ki ʙa dasti rostas doda savad, pas onho nomai a'molasonro mexonand va ʙa andozai ristai ʙorike, ki dar daruni donai xurmost (kinoja az cizi kam) sitam nameʙinand

    [72] Va har ki dar in dunjo noʙino ʙosad (az dalelhoi qudrati Alloh), dar oxirat niz noʙino va gumrohtar ast

    [73] Va nazdik ʙud, ki turo (ej Muhammad, musrikon) az on ci ʙar tu vahj karda ʙudem, ʙeroha sozand, to ƣajri hukmi Qur'onro ʙa duruƣ ʙa mo nisʙat ʙidihi, on goh ʙo tu dusti kunand

    [74] Va agar Mo turo ustuvor ʙar haq namedostem, nazdik ʙudi, ki (az ʙisjor raƣʙat dostanat dar hidojati onho) ʙa sujason andake majl kuni

    [75] On goh azoʙi dunjo va azoʙi oxiratro ʙa tu mecasondem va ʙaroi xud dar ʙaroʙari Mo jovare namejofti

    [76] Va nazdik ʙud, ki turo musrikon az in sarzamini Makka ʙilaƣƶonand, to ovoraat sozand. Va xud pas az tu cuz andak zamone namemondand

    [77] Sunnati Alloh dar ʙorai pajomʙarone, ki pes az tu firistodaem, niz cunin ast va sunnati moro taƣjirpazir najoʙi

    [78] Az hangomi zavoli xursed, to on goh ki saʙ faro merasad, namozro ʙarpoj dor va namozi suʙhgohro ʙixon. Begumon dar namozi suʙhgoh hamai faristagoni saʙ va faristagoni ruz hozir savand

    [79] Va dar qismate az saʙ ʙarxez va namozi tahaccud ʙixon. In nofila (namozi saʙ) xosi tu ast. Bosad, ki Parvardigorat turo ʙa maqome pisandida ʙirasonad

    [80] Bigu: «Ej Parvardigori man, maro ʙa tavri rostivu pisandida (ʙa har kore) doxil kun va ʙa tavri rostivu pisandida ʙerun ʙar va maro az coniʙi xud piruzivu jori ato kun

    [81] Bigu (ej Muhammad ʙaroi musrikon): «Haq (islom) omad va ʙotil (sirk) noʙud gast. Begumon ʙotil hamesa az mijon raftani va noʙud sudani ast

    [82] Va az Qur'on on ciro furud meorem, ki vaj ʙaroi dilhoi mu'minon sifo meʙaxsad; az sakku nifoq va caholat va niz sifo meʙaxsad ʙa xondani kasalihoi ʙadani va Qur'on niz rahmat ast, vale kofiron az sunidani on va naʙudani imonason ʙa on, ʙarojason cuz zijone nameafzojad

    [83] Cun ʙa inson ne'mat ato kunem (mol, ofijat, rizqu nusrat), rujgardon suda va xestan kanor mekasad va takaʙʙur mevarzad va cun saxti ʙa u rasad, ma'jus va noumed mesavad

    [84] Bigu: «Har kas ʙa ravisi xes kore mekunad va Parvardigoraton ʙehtar medonad, ki ci kase roh joftatarast»

    [85] Turo ej Pajomʙar, musrikon az haqiqati ruh mepursand. Bigu: «Ruh cize ast, ki tanho Parvardigori man az on ogoh ast va sumo va cami'i mardum az ilm ʙa cuz andake, cize doda nasudaed»

    [86] Agar ʙixohem hamai Qur'onro, ki ʙar tu vahj kardaem, az dili tu ʙarmedorem va ongoh kasero naxohi joft, ki dar in ʙora dar ʙaroʙari Mo az tu difo' kunad, jo ki Qur'onro ʙar tu ʙozgardonad

    [87] Magar ʙoqi guzostani Qur'on dar dili tu, ʙa saʙaʙi rahmate az coniʙi Parvardigorat ast, ki voqe'an in'omi U. dar ʙorai tu ʙisjor ast

    [88] Bigu: «Agar insu cin gird ojand va ittifoq kunand, to monandi in Qur'onro ʙijovarand, hargiz nametavonand monandi onro ʙijovarand, harcand, ki jakdigarro jori dihand»

    [89] Va ʙa rosti, ki dar in Qur'on har mas'alaro ʙaroi mardum ʙo sevahoi gunogun ʙajon dostem, vale ʙestari mardum cuz inkor va nosukri napazirand

    [90] Musrikon guftand: «Ba tu (ej Muhammad) mo hargiz imon nameovarem, magar in ki ʙaroi mo az zamin casmae ravon sozi

    [91] jo turo ʙoƣe ʙosad az daraxtoni xurmovu angur, ki dar moʙajnas nahrhoro farovon cori gardoni

    [92] jo cunon ki idda'o mekuni, osmonro pora-pora ʙar sari mo furud ovarj jo Allohu faristagonro pesi mo hozir gardoni

    [93] jo turo xonae az zarru zevar ʙosad jo ʙa sui osmon ʙolo ravi. Va mo ʙa osmon ʙolo raftanatro ham ʙovar namekunem, magar in ki kitoʙe hamrohi xud ʙaroi mo ʙijovari, ki onro xonem». Bigu ej Muhammad ʙarojason: «Parvardigori man pok ast. Ba durusti man tanho ʙanda va firistodae az sui Alloh ʙaroi hidojati mardumonam.»

    [94] Hec ciz mardumro az imon ovardan ʙoznadost, on goh ki hidojatason omad, magar in ki (az rui cahl va inkor) meguftand: «Ojo Alloh insonero ʙa unvoni pajƣamʙari firistodaast?»

    [95] Bigu ej Pajomʙar, dar cavoʙi inkorason: Agar dar rui zamin ʙa coi insonho faristagon mezistand va ʙo poji xud misli insonho ʙa oromi roh meraftand, ʙarojason ʙa pajomʙari faristae az osmon nozil mekardem, vale ahli rui zamin ʙasarand, pas sazovor ast, ki pajomʙar az cinsi ʙasar ʙosad, to suxanasro ʙifahmand

    [96] Bigu: «Alloh ʙa unvoni guvoh mijoni sidqi manu sarkasii sumo kofist, zero U az holi ʙandagonas ogohu ʙinost!»

    [97] Va har kiro Alloh hidojat kunad, hidojatjoftaast. Va har kasero gumroh sozad, cuz Allohi ʙarhaq ʙaroi onho sarparaste najoʙi va dar ruzi qijomat, dar hole ki cehrahojason ru ʙa zamin ast, kuru gung va kar zinda va cam'ason mekunem va cahannam cojgohi onhost, har vaqte ki su'lai on furu nisinad, ʙarojason onro ʙiafzoem

    [98] In cazoi onhost, zero ʙa ojoti Mo imon najovardand va guftand: «Ojo cun mo ustuxon sudemu xok, moro ʙa surati tozae zinda mekunand?»

    [99] Ojo namedonand, inho musrikon, ki Allohe, ki osmonhovu zaminro az nesti ofaridaast, qodir ast, ki monandi onhoro ʙa'd az fanojason ʙijofarinad va ʙarojason muddati umre nihoda, ki dar on sakke nest? Ammo zolimon cuz kufr va inkor cizi digarero qaʙul nakardand

    [100] Bigu (ej Muhammad ʙarojason): "Agar sumo, - ej mardum, - moliki hamai xazinahoi rahmati Parvardigori man meʙuded, az ʙimi tangdasti ʙaxili pesa mekarded, zero odami ʙisjor ʙaxil (va tangnazar) ast

    [101] Az ʙani Isroil ʙipurs, ki cun Muso nazdi onon omad, ʙa u nuh nisonai oskoro doda ʙudem. Va Fir'avn ʙa u guft: «Ej Muso, pindoram, ki turo codu karda ʙosand»

    [102] Muso ʙa Fir'avn guf «Ba haqiqat medoni, in nisonahoi oskorro cuz Parvardigori osmonhovu zamin nafiristodaast. Va man, ej Fir'avn, turo ʙa jaqin haloksuda meʙinam»

    [103] Fir'avn qasdi on dost, ki onhoro az on sarzamin (Misr) ʙarkanad, vale Mo, u va hamai hamrohonasro ƣarq soxtem

    [104] Va pas az Fir'avn va laskaras ʙa ʙani Isroil guftem: «Dar on sarzamini Som sokin saved va cun va'dai oxirat rasad, hamai sumoro ʙo ham zindavu cam' mekunem»

    [105] In Qur'onro ʙa haq nozil kardaem (ʙar Muhammad sallalloxu alajhi va sallam) va ʙa haq va sidq, adl va az taƣiru taʙdil nigoh dostasuda nozil sudaast va turo nafiristodem, magar on ki muƶda dihi ʙa cannat on kasero, ki farmonʙardori mekunad va ʙim dihi ʙa duzax on kasero, ki nofarmonʙardori va kufr mevarzad

    [106] Va Qur'onro kam-kam (dar muddati ʙistu se sol) ʙa gunai ojatho va ʙaxshoi cudogona nozil kardem, to tu onro ohista-ohista va andak-andak ʙar mardum ʙixoni va ʙa in vasila cazʙi dilho va andesaho savad va dar amal cori gardad. Va Qur'onro ʙa haq furu firistodem va ʙa haq furud omadaast

    [107] Bigu ej kofiron: «Xoh ʙa Qur'on imon ʙijovared jo imon najovared ixtijori xusʙaxti va ʙadʙaxtii xudatonro dored, vale ʙidoned, ki e'coz va haqiqati Qur'on ravsan ast. Onon, ki az in pes donis omuxtaand va ʙo Tavrot va Incili rostin saru kor dostaand, cun Qur'on ʙarojason tilovat savad, sacdakunon ʙar ruj meaftand va sari taslim dar ʙaroʙari Alloh furud meovarand va uro sipos megujand

    [108] va megujand: Pok ast Parvardigori mo az on ci ki Uro nisʙat medihand musrikon. Va'dai Parvardigori mo ancom joftanist, ki dar on xilof va sakke nest

    [109] Va ʙa ruj meaftand va megirjand va Qur'on furutanii onhoro meafzojad

    [110] Bigu (ej Muhammad ʙaroi musrikoni qavmat), onone, ki ʙar tu in guna duo kardanro inkor namudand: ci Allohro ʙixoned, ci Rahmonro ʙixoned farqe namekunad, har kadomro ki az asmoi husno, ki ʙixoned mone' nadorad, nomhoi neku az oni Ust. Ej Pajomʙar, hangome, ki ʙa namoz istodi dar namoz sadojatro ʙaland makun va niz past ham maxon va mijoni in du rohe intixoʙ kun

    [111] Bigu (ej Muhammad): «Siposi komil Allohro, ki farzande ixtijor nakardaast va Uro sarike dar mulk nest, ʙalki tamomi mulk az oni Ust va ʙa notavoni najaftad, ki ʙa jori muhtoc savad. Pas, Uro ʙa ta'zim kardani ʙisjor jod kun

    Surah 18
    Каҳф

    [1] Tamomi sukru sipos xos ʙaroi Alloh ast, ki ʙar ʙandaas (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) kitoʙi Qur'onro furud ovard va dar on hec guna kaci va inhirofe qaror nadodaast

    [2] Kitoʙest soʙit va ustuvor va Alloh onro nozil kardaast, to mardumro az azoʙi saxti xud ʙitarsonad va mu'minonro, ki korhoi soista mekunand, muƶda dihad, ki ʙaroi onho podosi xuʙest va on cannat ast

    [3] Covidona dar on ʙihiste, ki ne'mati xuʙi Alloh taolo hast, xohand mond

    [4] Va az azoʙi saxti U ʙitarsonad kasonero, ki megujand: «Alloh farzande ixtijor kardaast»

    [5] Az on na ʙar onho na ʙar padaroni onho hec ogohie nest. Gunohi ʙuzurg ast in suxan, ki meʙarojad az dahonason. In suxan (Alloh sohiʙi farzand ast) duruƣi mahz ast, ki megujand

    [6] Pas agar ʙa in suxani (Qur'on) imon najovarand, sojad mexohi dar paji onho xudro az ƣamu anduh halok sozi

    [7] Ba tahqiq, Mo har ci dar rui zamin ast, zinnati on qaror dodem, to imtihonason kunem, ki kadomi jake az onho ʙehtar amal mekunand

    [8] Va hamono Mo hastem, ki rui zaminro cun dunjo ʙa oxir rasad, misli ʙijoʙone xusk xohem kard

    [9] Ojo pindostai, ki Ashoʙi Kahf va Raqim az nisonahoi aciʙu ƣariʙi Mo ʙudaand

    [10] Ba jod or ej Pajomʙar, cun on cavonmardoni mu'min az tarsi qavmason ʙa ƣor panoh ʙurdand va guftand: «Ej Parvardigori mo, moro az suji xud rahmat inojat kun va moro az ʙadi nigoh dor va ʙarojamon dar kori mo rohi nacote faroham farmo»

    [11] Pas candin sole ononro dar on ƣor xoʙonidem

    [12] Sipas ʙedorason kardem, to ʙidonem kadom jak az on du guruh muddati zamonero, ki guzaronidand, ʙa xotir dorand

    [13] Mo xaʙari Ashoʙi Kahfro ʙa rosti ʙaroi tu ej Pajomʙar hikojat mekunem: onho cavonmardone ʙudand, ki ʙa Parvardigorason imon ovarda ʙudand va Mo niz ʙar hidojatason afzudem

    [14] Bar dilhojason neru va ustuvori ʙaxsidem. On goh ki dar nazdi on podsohi kofir istodand va guftand: «Parvardigori mo, Parvardigori osmonhovu zamin ast. Cuz U kasero ma'ʙudi ʙarhaq naxonem, ki har goh cunin kunem, hamono suxani duruƣe gufta ʙosem

    [15] In qavmi mo, ʙa ƣajri U taolo ma'ʙudon (ʙutho)-i digare ixtijor kardaand. Caro ʙaroi isʙoti iʙodatason onhoro daleli ravsane nameovarand? Kist sitamkortar (kofirtar) az kase, ki ʙa Alloh duruƣ meʙandad va ʙa U sirk meorad

    [16] Va cun az in kofiron kanora custed va cuz Allohi ʙarhaq ma'ʙudi digarero nameparasted, pas ʙa suji ƣor panoh ʙared, to Alloh az rahmati xes ʙar sumo faroxu arzoni kunad va dar korhojaton ʙaroi sumo kusois faroham orad

    [17] Va xursedro meʙini, ki cun tulu' mekunad, az coniʙi rost ʙa ƣor moil mesavad va cun ƣuruʙ mekunad, az ʙolojason ʙa coniʙi cap meguzarad va onho dar sahnai ƣor ʙarohat xoʙand (ja'ne dar vaqti tulu' va ƣuruʙ onhoro garmii oftoʙ azijat namedod). Va in hama az nisonavu mu'cizahoi Alloh ast. Har kiro Alloh hidojat kunad, hidojat joftaast va har kiro gumroh sozad, hargiz korsozu rohnamoe ʙaroi u naxohi joft

    [18] Mepindosti ej ʙinanda, ki Ashoʙi Kahf ʙedorand, hol on ki voqean dar xoʙ ʙudand va Mo onhoro dar hole, ki xoʙ ʙudand ʙa dasti rostu dasti cap megardonidem, to zamin cismi ononro naxurad va sagason ʙar ostonai ƣor du dasti xes daroz karda ʙud. Agar az holi onho ogoh mesudi, alʙatta gurezon ʙozmegasti va az onho saxt metarsidi

    [19] Hamcunin ʙedorason kardem, to ʙo jakdigar guftugu kunand. Jake az onho pursid: «Cand vaqt ast, ki oromidaed?» Guftand: «Jak ruz jo nime az ruz oromidaem». Guftand: «Parvardigoraton ʙehtar donad, ki cand vaqt oromidaed. Jakero az xud ʙo in pulaton ʙa sahr ʙifiristed, to ʙingarad, ki ƣizoi pokiza kadom ast va az on ʙarojaton ruzijatonro ʙijovarad. Va ʙojad ki ʙo husjori (ehtijot) raftor kunad, to kase ʙa sumo ogohi najoʙad

    [20] Zero agar sumoro qavmaton ʙijoʙand, sangsor xohand kard jo ʙa dini xes darovarand. Va agar cunin savad, to aʙad rastagor naxohed sud

    [21] Bad-in son mardumro ʙa holason ogoh kardem, to ʙidonand, ki va'dai Alloh (ja'ne, zinda gardonidan ʙa'di mironidan) rost ast va haroina, dar vuqu'i qijomat suʙhae nest. On goh dar ʙorai onho ʙo jakdigar ʙa guftugu pardoxtand va guftand: «Bar ƣori onho ʙinoe ʙisozed, Parvardigorason az holason ogohtar ast». Va onon, ki ʙar amrason ƣoliʙtar suda ʙudand, guftand: «Alʙatta, ʙar ƣorason mascide mesozem»

    [22] Ba'ze az ahli kitoʙ xohand guft: «Se tan ʙudand va cahorumason sagason ʙud» va megujand: «Panc tan ʙudand va sasuminason sagason ʙud, ʙa xajolu gumon va ƣoiʙona» va megujand: «Haft tan ʙudand va hastuminason sagason ʙud». Bigu ej Rasul: «Parvardigori man ʙa adadi onho donotar ast va sumori onhoro cuz andak kasoni digare namedonand». Va tu dar ʙorai Ashoʙi Kahf ʙo ahli kitoʙ cuz ʙa zohir mucodala makun va kasero dar ʙoraason az ahli kitoʙ mapurs

    [23] Dar ʙorai hec cize magu, ki man fardo onro ancom mediham

    [24] magar in ki ʙiguji agar Alloh ʙixohad onro ancom mediham. Va cun faromus kuni, Parvardigoratro ʙa jod or. va ʙigu: «Sojad Parvardigori man maro az nazdiktarin (durusttarin) roh hidojat kunad»

    [25] Va onon dar ƣori xud sesad sol oromidand va nuh sol ʙa on afzudaand

    [26] Bigu ej Rasul: «Alloh donotar ast, ki cand sol oramidand. Ilmi ƣajʙi osmonhovu zamin az oni Ust. ci qadar ʙinostu ci qadar sunavost! Cuz U korsoze nadorand va kasero dar farmon va hukmhoi xud (ilmi ƣajʙ) sariknasozad»

    [27] Ej Pajomʙar, ʙar tu har ci az kitoʙi Parvardigorat vahj sudaast, tilovat kun. Suxani Uro taƣjirdihandae nest. Va tu cuz U, hargiz panohgohe namejoʙi

    [28] Ej Pajomʙar, saʙr kun hamroh ʙo kasone (joroni faqirat), ki har suʙhu som Parvardigorasonro mexonand va xusnudii Uro mecujand. Va naʙojad casmoni tu ʙaroi joftani zeʙu zinnathoi zindagii in dunjo az inho ʙa suji kuffor gardad. Va az on ki dilasro az zikri xud ƣofilu ʙexaʙar soxtaem va az pai havoi nafsi xud meravad va dar korhojas isrof mevarzad, pajravi makun

    [29] Ej Pajomʙar, ʙa on ƣofilon ʙigu: «In suxani haq az coniʙi Parvardigori sumost. Har ki ʙixohad, imon ʙijovarad va har ki ʙixohad, kofir savad». Mo ʙaroi kofiron otase omoda kardaem, ki on az har taraf onhoro dar ʙar megirad va cun ʙa istiƣosa (dodxohi) oʙ xohand az tasnagi, az oʙe cun misi gudoxta ʙixuronandason, ki az haroratas cehraho kaʙoʙ mesavad, ci oʙi ʙade va ci oromgohi ʙadest

    [30] Kasone, ki ʙa Allohu rasulas imon ovardaand va korhoi soista kardaand, alʙatta Mo podosi nekukoronro ʙarʙod namekunem

    [31] Barojason ʙihisthoe covid ast. Az zeri qasrho va manzilhojason rudhoi sirin corist. Bihistijonro ʙa dastʙandhoi zarrine meorojand va comahoi saʙze az mato'i naxi nozuk va mato'i aʙresim mepusand va dar on co ʙar taxtho takja mezanand. Ci podosi nekue va ci oromgohi nekuest in cannat

    [32] Va ʙarojason dostoni du mardero az ummatoni pesina, ki jakeason mu'min va digaras kofir ʙud, ʙajon kun, ki ʙa jake (ʙa kofir) du ʙoƣi angur doda ʙudem va ʙar girdi onho daraxtoni xurmo va dar mijonason kistzor karda ʙudem

    [33] On du tokzor mevai xudro ʙe hec kamu kost medodand. Va rude ʙajni on du cori gardonidem

    [34] Hosil az oni u ʙud. Ba dusti (mu'minas), ki ʙo u guftugu mekard, maƣrurona guft: «Man ʙa mol az tu ʙestar va ʙa joronu tarafdorho piruztaram»

    [35] Va on mard ʙar xestan sitam karda va ʙa in holat ʙa ʙoƣi xud daromad va guft: "Napindoram, ki in ʙoƣ hargiz az mijon ʙiravad

    [36] Va napindoram, ki qijomat ham ʙijojad (va agar farz kunem, ki qijomat savad ham, cunon ki tu meguji ej musalmon,) va agar ham maro nazdi Alloh ʙarand, alʙatta ʙoƣe ʙehtar az in ʙoƣ xoham joft

    [37] Dusti mu'minas, ki ʙo u guftugu mekard, guft: «Ojo ʙar on Allohe, ki turo az xok va sipas az nutfa ʙijofarid va ʙoz turo mardi komil soxt, kofir sudai

    [38] Vale, u Allohi ʙarhaq, Parvardigori man ast va man hec kasro dar iʙodat sariki Parvardigoram namesozam

    [39] Caro on goh ki ʙa ʙoƣi xud daromadi, nagufti: «Hamdu sipos mar Allohro on ci xosti Alloh ast sudanist, nest hec quvvate, magar ʙa xosti Alloh?» Agar meʙini, ki doroivu farzandi man kamtar ast az tu

    [40] Sojad Parvardigori man maro cize ʙehtar az ʙoƣi tu dihad. Sojad ʙar on ʙoƣ soiqae (otasake) ʙifiristad va onro ʙa zamine sofu laƣƶanda ivaz kunad

    [41] Jo oʙi on ʙar zamin furu ravad va hargiz ʙa joftani on qudrat najoʙi

    [42] Dar haqiqat ʙa mevahojas ofat rasid va ʙomdodon dasti pusajmoni va hasrat ʙar dast memolid, ʙa xotiri on ki sarfu xarc karda ʙud dar oʙodii on ʙoƣ va aknun hamai ʙinohojas furu rextaast. Va megujad: «Ej kos, kasero sariki Parvardigoram nasoxta ʙudam!»

    [43] Va uro camoate naʙud, ki ƣajr az Alloh uro jori dihand va xud niz qudrat nadost

    [44] In co soʙit sud, ki tasarrufu korsozi xos Allohrost, ki hamesa ʙosandaast. Podosi U ʙehtar va sarancomas nekutar ast

    [45] Barojason ej Pajomʙar, zindagii dunjoro misol or, ki cun ʙoronest, ki az osmon furud ovarem va ʙo on gijohoni gunogun ʙa farovoni ʙirujad. Nogoh xusk savad va ʙod ʙa har su parokandaas sozad va Alloh ʙar har cize tavonost

    [46] Doroivu farzand zeʙu zinnathoi in zindagonii dunjoi fonist va amalhoi soleh, ki hamesa ʙarcoj memonand, nazdi Parvardigorat ʙehtar va umed ʙastan ʙa onho nekutar ast

    [47] Ruze, ki kuhhoro ravon kunem az cojason va zaminro namojon meʙini (ja'ne dar ruji zamin jagon cize nest az kuhho, daraxtho va naʙotot) va hamaro ʙaroi hisoʙ gird meovarem va jak tan az ononro ham raho namekunem

    [48] Va mardum hozir karda savand nazdi Parvardigori tu safkasida. Guem: Alʙatta omaded pesi Mo, cunon ki ofarida ʙudem sumoro avvalin ʙor (ja'ne ʙiduni moli dunjovu farzand), ʙalki gumon mekarded, ki hargiz ʙaroi sumo va'dagohe (ja'ne qijomatro) qaror namedihem

    [49] Daftari a'mol kusoda savad. Gunahkoronro ʙini, ki az on ci dar on omadaast, tarsonu harosonand va megujand: «Voj ʙar mo, in ci daftarest, ki tamomi gunohi hurdu ʙuzurgro saʙt kardaast». On goh a'moli xudro dar muqoʙili xud hozir va omoda meʙinand va Parvardigori tu ʙa kase zarrae ham sitam namekunad

    [50] Va on goh, ki ʙa faristagon guftem, ki odamro sacda kuned, hama sacda kardand, magar Iʙlis, ki az cin ʙud va az farmoni Parvardigoras sar ʙitoft. Ej mardum, ojo sajton va farzandonasro ʙa coi Man ʙa dusti megired, hol on, ki dusmani asaddii sumojand? Zolimon cizi ʙadero (ja'ne sajtonro sarparastu korsozi xud) ʙa coi Alloh intixoʙ kardaand

    [51] On goh, ki osmonhovu zamin va xudasonro meofaridam, onhoro (Iʙlisu farzandonasro) hozir nakarda ʙudam, ʙalki Xud, jakto hamaro xalq kardam ʙe jagon jovar. Zero Man gumrohonro ʙa jori namegiram. Pas ci guna ononro dust va sariki Man megired

    [52] Va ruze, ki Alloh ta'olo megujad: «Onhoero, ki mepindosted sarikoni Manand dar iʙodat, sado kuned, to in ki sumoro kumak kunand». Sado kunand va sarikon cavoʙ nadihand. On goh halokatgohro (cahannam) mijonason qaror dihem

    [53] Va cun gunahkoron otasro meʙinand va medonand, ki dar on xohand aftod va az on hec rohi xureze najoʙand

    [54] Dar in Qur'on ʙaroi mardum har guna dostone ʙajon kardaem, to ki pand girand va imon orand, vale odami ʙes az hama mucodalagar (xusumatgar) ast

    [55] Va cize mardumro ʙoznadost az in ki vaqte hidojat ʙa sujason ʙoz omad imon najovarand va az Parvardigorason talaʙi omurzis kunand, cuz in ki mexostand sarnavisti pesinijon ʙaroi onon ʙijojad jo azoʙ dar ʙaroʙarason qaror girad

    [56] Va Mo pajomʙaronro nafiristodem, cuz on ki ʙa axli imon va nekukoron muƶda dihand jo axli kufr va gunahgoronro ʙitarsonand. Va kofirone, ki mexohand ʙa nirui ʙotil haqro az mijon ʙiʙarand, cidol mekunand va ojoti Maro va cize az on ʙim doda sudaand, masxara mekunand

    [57] Kist sitamgortar az on, ki ojoti Parvardigorasro ʙarojas ʙixonand, pas u ʙa'di fahmidan ruj gardonad va korhoi ʙade, ki az pes karda, faromus kunad? Hamono Mo ʙar dili onho parda afkandem, to ojoti Qur'onro nafahmand va gushojasonro kar soxtem, to onro nasunavand. Agar da'vat kuni kofironro ʙa suji hidojat, hargiz roh najoʙand

    [58] Va Parvardigorat omurzandavu mehruʙon ast. Agar mexost, kofironro ʙa saʙaʙi kirdori ʙadason ʙa zudi dar in cahon azoʙ medod. Ammo ʙaroi onho zamoni mu'ajjane ast, ki cun faro rasad, hargiz, panohgohe najoʙand

    [59] Va on sahrhoero, ki nazdiki Makka hastand, cun kofir sudand, ʙa halokat rasonidem va ʙaroi halokatason vaqtro muajjan namudem

    [60] Va ʙa jod ovar ej Rasul, cun Muso ʙa sogirdi xud (Jusa' iʙni Nun) guft: Man hamcunon xoham raft, to on co, ki du ʙahr ʙa ham rasidaand. Jo ʙiravam muddathoi daroz, to ʙirasam ʙa nazdi mardi solehe, ki az u ta'lim ʙigiram

    [61] Pas cun on du ʙa on co, ki du ʙahr ʙa ham rasida ʙudand, rasidand, nisastand ʙoloi sange va on mohiero, ki ʙaroi xurdan girifta ʙudand, faromus kardand va mohi rohasro sarozer ʙa darjo girift

    [62] Cun az on co guzastand, Muso ʙa sogirdi xud guft: «Xuroki costamonro ʙijovar, ki dar in safaramon masaqqate didaem»

    [63] (On cavone, ki hamrohi Muso ʙud,) guft: «Ojo ʙa jod dori on zamonero, ki dar kanori sang makon girifta ʙudem, to ki istirohat kunem? Man mohiro faromus kardam on co. Va in sajton ʙud, ki saʙaʙ sud faromus kunam, xaʙar dodani qissaasro, ki ci guna mohi zinda sud va ʙa tariqi ta'accuʙovar ʙa ʙahr raft»

    [64] Muso guft: «On co hamon coest, ki dar talaʙas ʙudaem». Pas ʙa nisoni qadamhoi xud custucukunon ʙozgastand

    [65] Va dar on co ʙandae az ʙandagoni nekukori Mo (Xizr alajhissalom)-ro, ki rahmati xes ʙar u arzoni dosta ʙudem va xud ʙa u donis omuxta ʙudem, ʙijoftand

    [66] Muso ʙa u guft: «Ojo turo pajravi kunam, to az on ci ʙa tu Alloh omuxtaast va on mojai rusd ast, ʙa man ʙijomuzi

    [67] Xizr guft: «Tu hargiz nametavoni hamrohi man saʙr kuni

    [68] Va ci guna dar ʙaroʙari cize, ki ʙa on ogahi najoftai, saʙr xohi kard?»

    [69] Muso guft: «Agar Alloh ʙixohad, maro saʙrkunanda xohi joft, on cunon ki dar hec kore turo nofarmoni nakunam»

    [70] Xizr guft: «Agar az pai man meoi, naʙojad, ki az man cize ʙipursi, to man, xud turo az on ogoh kunam»

    [71] Pas ʙa roh ʙaromadand, to ʙa kisti savor sudand. Xizr kistiro surox kard. Muso guft: «Kistiro surox mekuni, to mardumasro ƣarq sozi? Kore, ki kardi, ʙegumon kori ʙisjor ʙadest!»

    [72] Xizr guft: «Ojo nagufta ʙudam, ki tu hargiz ʙo man saʙr karda nametavonj?»

    [73] Muso guft: «Faromus kardam, maro ʙozxost makun va ʙa in andoza ʙar man saxt magir»

    [74] Pas, ʙa rohi xud idoma dodand, to ʙa pisare voxurdand, Xizr uro kust. Muso guft: «Ojo saxsi poku ʙegunohe, ki hec kasero nakustaast, tu uro kusti? Ba rosti kori ziste ancom dodi»

    [75] Xizr guft: «Ojo nagufta ʙudam, ki tu hargiz ʙo man saʙr karda nametavoni?»

    [76] Muso guft: «Agar az in pas az tu cize ʙipursam, ʙo man hamrohi makun! Hamono tu az coniʙi man ma'zur ʙosi»

    [77] Pas ʙa rohi xud idoma dodand, to ʙa sahre rasidand. Az mardumi on sahr taome xostand. Pas onon mehmondorijason nakardand. On co devore didand, ki nazdik ʙud, ʙijaftad. Xizr devorro rost kard. Muso guft: «Agar mexosti metavonisti dar ʙaroʙari in kor muzde ʙigiri»

    [78] Xizr guft: «Aknun zamoni cudoi mijoni manu tust va turo az sirri on korho, ki tahammulasonro nadosti, ogoh mekunam

    [79] Ammo on kisti az oni ʙenavojone ʙud, ki dar ʙahr kor mekardand. Xostam xaroʙ (nuqsondor)-as kunam, zero dar pesi rujason podsohe ʙud, ki kistihoi solimro ʙa zuri megirift

    [80] Va ammo on pisarro padaru modaras mu'min ʙudand. Pas tarsidam, ki on duro ʙa isjonu kufr darandozad

    [81] Pas xostem to dar ivazi u Parvardigorason ʙa coi u farzandi poktar va mehruʙontar ʙarojason ato farmojad

    [82] Ammo devor az oni du jatimi mardumi in sahr ʙud, dar zeras gance ʙud az oni pisaron. Padarason mardi solehe ʙud. Parvardigori tu mexost on du ʙar haddi ʙaloƣat (ʙa voja) rasand va ganci xudro ʙerun orand. Va man in korro ʙa majli xud nakardam, ʙalki ʙa amri Alloh kardam. Rahmati Parvardigori tu ʙud. In ast ta'vili on ci ki dar on saʙr karda natavonisti

    [83] Ej Pajomʙar, az tu dar ʙorai Zulqarnajn (podsohi odil) mepursand. Bigu: "Baroi sumo az sarguzasti u xaʙare xoham dod

    [84] Hamono mo uro dar zamin qudrat dodem va rohi rasidan ʙa har cizero ʙar u nison dodem

    [85] Pas u niz on rohro ʙo kusisu ƣajrat paj girift

    [86] To ʙa ƣuruʙgohi xursed rasid. Did, ki xursed dar casmi giloludi sijoh ƣuruʙ mekunad va ʙar on co mardumero joft. Mo guftem: "Ej Zulqarnajn, mexohi azoʙason kun agar ʙa jagonagii Xudo iqror nasavand va mexohi ʙo onho neki kun (Ja'ne, ʙa onho rohi haqro nison ʙideh)

    [87] Guft: "Ammo har kas, ki sitam kunad (kofir savad), mo azoʙas xohem kard. On goh uro nazdi Parvardigoras ʙargardonida savad, to U eiz ʙa saxti dar cahannam azoʙas kunad

    [88] Va ammo har kas, ki imon ovarad va korhoi soista kunad, acre neku dorad. Va Mo ʙo farmoni xud uro ʙa kori osone xohem guzost.»

    [89] Boz ham rohro paj girift. Ja'ne ʙa suji masriq ʙozgast ʙo saʙaʙhoe, ki Alloh ʙa u doda ʙud

    [90] To ʙa makoni ʙaromadani oftoʙ rasid. Dar on co did, ki ʙar qavme metoʙad, ki dar ʙaroʙari toʙisi oftoʙ ʙarojason pusise qaror nadoda ʙudem

    [91] Cunin ʙud. Va mo ʙar ahvoli u har coe, ki meraft, xaʙar dorem

    [92] Boz ham Zulqarnajn rohro paj girift

    [93] To ʙa mijoni du kuh rasid. Dar pasi on du kuh mardumero did, ki hec suxanero namefahmidand

    [94] Guftand: «Ej Zulqarnajn, hamono Ja'cucu Ma'cuc dar in sarzamin fasod mekunand. Pas, ojo ʙaroi tu muzdero mukqarrar kunem, to tu mijoni movu onho sadde (devore) ʙisozi?»

    [95] Guft: «On ci Parvardigori man maro ʙa on tavonoi dodaast, ʙehtar ast az muzde, ki ʙa man medihed. Maro ʙa nerui xes madad kuned, to mijoni sumovu onho sadde (devore) ʙisozam

    [96] Baroi man porcahoi ohan ʙijovared». Cun mijoni on du kuhro ʙaroʙar kard, guft: «Otas ʙidamed!». To on ohanro ʙigudoxt. Va guft: «Misi gudoxta ʙijovared, to ʙar on rezam»

    [97] Natavonistand Ja'cucu Ma'cuc az on devor ʙolo ravand va natavonistand niz dar on suroxi kunand

    [98] Zulqarnajn guft: «In devore, ki man soxtam, rahmate ʙud az coniʙi Parvardigori man va cun va'dai Parvardigori man darrasid, onro zeru zaʙar kunad va va'dai Parvardigori man rost ast»

    [99] Va dar on ruz ʙa'ze onhoro raho mekunem, to cun mavc darham omezand az saʙaʙi ʙisjor ʙudanason va cun dar sur damida savad, komilan hamaasonro jak co gird ovarem

    [100] Va dar on ruz cahannamro cunon ki ʙojad, ʙa kofiron nison xohem dod

    [101] On kason (kofiron), ki casmonason az jodi man dar parda ʙuda (ja'ne qudrathoi Manro namedidand) va tavoni sunidani huccathoero, ki dalolat mekardand, ʙa imon ovardani ʙa Man va rasulamro nadostaand

    [102] Ojo kofiron pindorand, ki ʙa coi Man ʙandagoni Manro ʙa ma'ʙudi girand? Mo cahannamro omoda soxtaem, to manzilgohi kofiron ʙosad

    [103] Ej Pajomʙar, ʙigu: «Ojo sumoro ogoh kunem, ki a'moli ci kasone ʙes az hama ʙa zijonason ʙud

    [104] On kasone hastand, ki kusishojason dar zindagii dunjo ʙarʙod raftaand va mepindostand, kori neku mekunand

    [105] Onon ʙa ojoti Parvardigorason va ʙa muloqot ʙo U imon najovardand, pas a'molason nestu noʙud sud va Mo dar ruzi qijomat ʙarojason hec arzis va manzalatero naxohem nihod

    [106] Sazoi onho ʙa saʙaʙi kufrason, cahannam ast va niz ʙa on saʙaʙ, ki ojathoi Qur'onu pajomʙaroni Maro masxara mekardand

    [107] Kasone, ki imon ovardand va korhoi soista kardand, alʙatta cojgohason ʙoƣhoi firdavs ast

    [108] Dar on co covidonand va hargiz darxosti ʙerun raftan nakunand

    [109] Ej Pajomʙar, ʙigu: «Agar ʙahr ʙaroi navistani suxanoni Parvardigori man rang savad, ʙahr ʙa pojon merasad va suxanoni Parvardigori man ʙa pojon namerasad, harcand ʙahri digare ʙa madadi on ʙijovarem»

    [110] Bigu ej Pajomʙar: «Man faqat insone hastam monandi sumo. Ba man vahj mesavad, ki alʙatta, Allohi sumo, ma'ʙudi jaktost. Pas har kas xohoni didori Parvardigori xes ast, ʙojad kori soista kunad va dar parastisi Parvardigoras hec kasro sarik nasozad»

    Surah 19
    Марям

    [1] Kof, Ho, Jo,ʺajn, Sod

    [2] In ast ʙajoni ʙaxsoisi Parvardigorat ʙar ʙandaas Zakarijo (alajhissalom), ki onro ʙa tu qissa mekunem, to ki pand girand pandgirandaho

    [3] On goh ki Parvardigorasro ohista va orom nido kard

    [4] Guft: «Ej Parvardigori man, ustuxoni man sust gasta va nisonahoi piri saramro faro giriftaast va hargiz dar duo ʙa dargohi tu, ej Parvardigori man, noumed naʙudaam

    [5] Va hamono man pas az margi xes az xesovandonam metarsam, ki dini turo zoe' kunand va hamsaram tavallud namekunad. Pas maro az coniʙi Xud farzande (merosʙare) ato kun

    [6] ki merosʙari man va merosʙari xonadoni Ja'quʙ ʙosad va uro, ej Parvardigori man, soistavu pisandidai Xudat va ʙandagonat gardon

    [7] «Ej Zakarijo, Mo turo ʙa pisare ʙa nomi Jahjo muƶda medihem. Az in pes kasero hamnomi u nasoxtaem»

    [8] Zakarijo guft: «Ej Parvardigori man, maro az kuco pisare ʙosad, hol on ki zanam tavallud namekunad va hamono man xud dar piri ʙa notavoni rasidaam?»

    [9] Farmud: hamin guna ast. «Parvardigori tu guftaast: «In kor ʙaroi Man oson ast va ʙa rosti turo, ki pes az in cize naʙudai va vucud ham nadosti, ʙijofaridaam»

    [10] Zakarijo guft: «Ej Parvardigori man, ʙa man alomatu nisonero ʙinamoj» Guft: «Nisonai tu in ast, ki se saʙu se ruz ʙo mardum suxan natavonj guft, dar hole, ki tansihat va solim hasti (ja'ne dar hole, ki na gung hastivu na kar)»

    [11] Pas Zakarijo az mehroʙi iʙodat ʙa mijoni qavmi xud ʙaromad va ʙa onon isora kard, ki suʙhu som tasʙeh gued

    [12] (Pas cun Jahjo tavallud sud va xitoʙro mefahmidagi sud, Alloh ta'olo ʙa u amr kard) «Ej Jahjo, kitoʙ (Tavrot)-ro ʙa quvvat va qasdu fahmi ma'onijas va amal kardan ʙa u ʙigir». Va dar kudaki ʙa u donoi, nuʙuvvatu fahmi Tavrot ato kardem

    [13] Va ʙa u mehru safqat kardem va az gunohho pokizaas soxtem va u parhezgor ʙud

    [14] Ba padaru modar ʙisjor neki mekard va caʙʙoru (mutakaʙʙir) gardankas az to'ati Allohu volidajnas naʙud

    [15] Salom az coniʙi Alloh ʙar u, ruze, ki zoda sud va ruze, ki memirad va ruze, ki digarʙora zinda gardonida mesavad

    [16] Ej Pajomʙar, jod kun dar in Qur'on xaʙari Marjamro, on goh, ki az xonadoni xes ʙa makone ru ʙa suji ʙaromadani oftoʙ kanora girift

    [17] Pas dar ʙaroʙari onon pusise ʙar girift va ongoh Mo Ruhi Xudro nazdas firistodem va cun insone tamom ʙar u namudor sud

    [18] Marjam guft: «Az tu ʙa Allohi mehruʙon panoh meʙaram, agar az Alloh tarsi ʙa man zijone narason»

    [19] Caʙrail guft: «Man firistodai Parvardigori tu hastam, to turo pisari poku pokiza az gunoh ʙuʙaxsam»

    [20] Marjam guft: "Az kuco maro farzande ʙosad, hol on ki hec insone ʙa man dast nazadaast va man hargiz zinokoru fohisa ham naʙudaam

    [21] Caʙrail guft, hamcunon ki tu gufti, hec kas ʙa tu dast narasonidaast va tu zinokor ham nesti Va ammo Parvardigori tu incunin guftaast: «In ʙaroi man oson ast. Mo on pisarro ʙaroi mardum jak mu'cizae, ki dalolat mekunad ʙar qudrati Mo va rahmatu ʙaxsoise sozem va in kori muqarrarkardasuda ast»

    [22] Pas az on ki Caʙrail dar ostini kurtai u puf kard Marjam homilador sud pas hamli xudro ʙa makone dur az mardum ʙurd

    [23] Pas, dardi tavallud uro ʙa suji tanai daraxti xurmoe ovard. Guft: «Ej kos, pes az in memurdam va az jodho faromus mesudam»

    [24] On goh Ciʙrail az pojoni u nido dod, ki: «Ƣamgin maʙos, ʙa rosti Parvardigorat pojontar az tu casmae padid ovardaast»

    [25] Va daraxti xurmoro ʙicunʙon, to xurmoi tozai cidasuda ʙarojat furu rezad

    [26] Pas, ʙixuru ʙijosom va sodmon ʙos va agar az odamijon kasero didi, ʙigu: «Baroi Allohi mehruʙon ruza nazr kardaam va imruz ʙo hec insone suxan namegujam»

    [27] On goh kudakro ʙardost va nazdi qavmi xud ovard. Guftand: Ej Marjam, ʙa rosti, acaʙ gunohi ziste kardai

    [28] Ej xohari Horun, na padarat mardi ʙade ʙudu na modarat ʙadkora ʙud

    [29] Pas, Marjam ʙa tifli xud isora kard, to az tifl ʙipursand. Guftand: «Ci guna ʙo kudake, ki dar gahvora ast, suxan ʙiguem?»

    [30] (Iso) guft: «Man ʙandai Alloham, ʙa man kitoʙ (Incil) doda va maro pajomʙar gardonidaast

    [31] Va har co ki ʙosam, maro ʙarakat va xuʙi dodaast va maro ʙa xondani namoz va dodani zakot, to vaqte ki zinda ʙosam, suporis kardaast

    [32] Va niz neki kardan ʙa modaramro suporis namud. Va maro gardankasu ʙadraftor qaror nadodaast

    [33] Va salomu osoistagi az coniʙi Alloh ʙar man, ruze, ki zoda sudam va ruze, ki memiram va ruze, ki digarʙora zinda karda mesavam

    [34] In ast ej Pajomʙar, qissai Iso iʙni Marjam va suxani haq, hamono ki dar ʙorai u (jahud va nasoro) dar sakku suʙha ʙudand

    [35] Nasazad Allohro, ki farzande ʙargirad. U pok ast az in tuhmathoi noravo. Cun irodai kore kunad, hamono megujad: «Pajdo sav!» Pas Pajdo mesavad

    [36] (Iso alajhissalom ʙar qavmas guft): Va hamono Alloh Parvardigori manu Parvardigori sumost, pas Uro ʙiparasted, ki rohi rost, in ast

    [37] Pas, ixtilof namudand camo'athoi jahudu nasoro, (dar mavridi Iso alajhissalom) , pas voj ʙar kasone, ki kofir sudand az musohidai ruzi ʙuzurg (qijomat)

    [38] Ci qadar huʙ sunavo ʙosand va ci qadar xuʙ ʙino ʙosand, on ruz, ki nazdi Mo meojand, ammo sitamkoron imruz dar gumrohii oskore hastand

    [39] Bitarson ej Pajomʙar odamonro az ruzi pusajmoni, ki cun kor ʙa pojon rasad. Va imruz onon dar dunjo dar ƣaflatand va onho az in saʙaʙ imon nameorand

    [40] Alʙatta, Mo zamin va har kiro ʙar rui on ast, voris mesavem va hama ʙa nazdi Mo ʙozgardonida mesavand

    [41] Va ej Pajomʙar, dar in Qur'on qissai Iʙrohim alajhissalomro jod kun, ki u pajomʙari rostgu va ʙalandmartaʙa ʙud

    [42] On goh ki ʙa padaras (Ozar) guft: «Ej padarcon, caro on ʙutonero, ki na mesunavand va na meʙinand va na hec ehtijoci turo ʙarmeovarand, meparasti

    [43] Ej padarcon, Alloh maro donise dodaast, ki ʙa tu nadodaast. Pas az man pajravi kun, to turo ʙa rohi rost hidojat kunam

    [44] Ej padarcon, itoati sajton makun va ʙuthoro maparast, zero sajton Allohi mehruʙonro farmonʙaranda nest

    [45] Ej padarcon, metarsam, ki agar kofir ʙimiri, azoʙe az coniʙi Allohi mehruʙon ʙa tu rasad, pas tu dar duzax hamrohi sajton ʙosi

    [46] Padaras guft: «Ej Iʙrohim, ojo az ma'ʙudoni man ruj megardoni? Agar az dasnom dodani ma'ʙudoni man ʙoznaisti, alʙatta, sangsorat mekunam. Va dur sav az man muddati duru daroz va ʙo man suhʙat makun!»

    [47] Iʙrohim guft: «Salom ʙar tu ʙod! Az Parvardigoram ʙarojat hidojat va omurzis xoham xost. Alʙatta, Parvardigoram ʙar man mehruʙon ast va duoi manro qaʙul mekunad»

    [48] Az sumo va az on cizhoe, ki ʙa coi Allohi ʙarhaq iʙodat mekuned, kanora megiram va Parvardigoramro xolis duo mekunam. Bosad, ki dar parastisi Parvardigoram noumed va nokom naʙosam

    [49] Pas cun az onho va on ci cuz Allohi ʙarhaq meparastidand, kanora girift va Ishoq va Ja'quʙro ʙa u ʙaxsidem va hamaro pajomʙari dodem

    [50] Va rahmati Xesro ʙar onho arzoni dostem va ononro nekunom va ʙalandovoza gardonidem

    [51] Va ej Pajomʙar, dar in Qur'on qissai Muso alajhissalomro jod kun. Haroina, vaj ʙandai muxlis va firistodasudavu pajomʙar ʙud

    [52] Va Musoro az coniʙi rosti kuhi Tur nido kardem va nazdikas soxtem, to ʙo u roz guem

    [53] Va az rahmati xud ʙa ʙarodaras Horun pajomʙari ʙaxsidem, to uro jori kunad

    [54] Va ej Pajomʙar, dar in Qur'on xaʙari Ismoil alajhissalomro jod kun. Hamono u durustqavl (rostva'da) va firistodasudavu pajomʙar ʙud

    [55] Va xonadoni xudro ʙa namozu zakot amr mekard va nazdi Parvardigoras soistavu pisandida ʙud

    [56] Va ej Pajomʙar, dar in Qur'on xaʙari Idris alajhissalomro jod kun. U hamono ʙisjor rostkirdor va pajomʙari ʙuzurge ʙud

    [57] Va ʙardostem uro va zikrasro ʙa maqomi ʙaland dar hardu olam

    [58] Onon pajomʙarone ʙudand, ki Alloh taolo ne'mat ʙarojason arzoni dost, az zurrijoti Odam va az farzandoni kase, ki ʙo Nuh savori kisti kardem va az zurrijoti Iʙrohim va Ja'quʙ va az zumrai kasone, ki ononro rahnamud karda va ʙarguzida ʙudem. Har goh ojoti Allohi mehruʙon ʙar onon xonda mesud, az tarsi Alloh sacdakunon va girjon ʙa zamin meaftodand

    [59] Pas az onone, ki ʙa onon in'om kardem, kasone cojnisini inho sudand, ki namozro tark kardand jo onro az vaqtas guzaronidand va pajravi sahavot gardidand va ʙa zudi muloqi mesavand cazoi gumrohiro va dar cahannam xohand aftod

    [60] magar kasone, ki tavʙa kunand va imon ʙijovarand va korhoi soista ancom dihand, pas onho voridi ʙihist mesavand va hec sitame nameʙinand

    [61] Bihisthoi covid, ki Allohi mehruʙon dar ƣajʙ ʙa ʙandagoni xes va'da kardaast va va'dai Alloh ta'olo faro xohad rasid

    [62] Dar on co suxani ʙehuda namesunavand, ʙa cuz salom. Va rizqu ruzijason har suʙhu som omoda ast

    [63] In hamon ʙihistest, ki ʙa ʙandagonamon, ki parhezgori kardaand, ato mekunem, ʙa saʙaʙi pajravi kardanason amrhojamonro va parhez kardanason az cizhoi man'kardai Mo

    [64] Va (ʙigu ej Caʙrail ʙa Muhammad sallallohu alajhi va sallam), mo faristagon furud nameoem az osmon ʙa zamin, magar ʙa amri Parvardigori tu. Xosi Ust ilmi on ci az pesi most (ilmi omadani qijomat) va ilmi on ci aqiʙi most (on ci guzast az dunjo) va on ci ʙajni dunjo va oxirat ast. Va Parvardigori tu hargiz faromuskor nest

    [65] Ust Parvardigor va xoliqi osmonhovu zamin va on ci mijoni on du hast. Pas Uro iʙodat kun va dar iʙodatas ʙosaʙr ʙos. Hec ciz monandi U nest na dar zot va asmovu sifotas va na dar korhojas

    [66] Va odami kofir megujad: «Ojo zamone, ki ʙimiram, ʙoz zinda az qaʙr ʙerun ovarda xoham sud?»

    [67] Ojo odami kofir ʙa jod nadorad, ki uro pes az in ofaridaem va u hec cize naʙud

    [68] Pas, qasam ʙa nomi Parvardigorat ej pajomʙar, alʙatta, on munkironi ʙa'sro ruzi qijomat ʙo sajtonho cam' meovarem, on goh hamaro (kofironu sajotinro) dar atrofi cahannam hozir karda va ʙa zonu mesinonem

    [69] On goh az har guruh kasonero, ki dar ʙaroʙari Allohi mehruʙon ʙestar gunoh va sarkasi kardaand, cudo mekunem va avval ononro azoʙ mekunem

    [70] Va Mo alʙatta, onhoero, ki sazovortar ʙa doxil sudan dar otas va suxtan dar on ʙosand, ʙehtar mesinosem

    [71] Va hec jak az sumo ej odamon nest, ki voridi cahannam nasavad va in hukmest hatmi az coniʙi Parvardigori tu

    [72] On goh parhezgoronro nacot medihem va sitamkoronro hamcunon ʙa zonu sinonda dar on co vomeguzorem

    [73] Cun ojoti vozehu ravsani moro ʙar onon ʙixonand, kofiron ʙa mu'minon gujand: «Kadom jake az du guruh cojgohi ʙehtar va maclisi zeʙotare dorand?»

    [74] Pes az kofironi qavmat ej Pajomʙar, ci ʙaso mardumero ʙa halokat rasonidaem, ki ʙa e'tiʙori xonavu coj va suratu namud ʙehtar az onho ʙudand

    [75] Bigu ej Pajomʙar: «Har kas, ki dar gumrohi ʙosad, Allohi mehruʙon uro muhlat medihad», to on goh, on ciro ʙa u va'da doda sudaast, ʙingarad: jo azoʙi in dunjo va jo vuqu'i qijomat. On goh xohand donist, ki ci kasero cojgoh ʙadtar va laskaras zaiftar va notavontar ast

    [76] Va Alloh ʙar hidojati onon, ki hidojat joftaand, meafzojad. va nazdi Parvardigori tu podos va oqiʙati kirdorhoi soistae, ki ʙoqi mondaand, ʙehtar ast

    [77] Ej Pajomʙar, ojo on kasero, ki ʙa ojoti Mo kofir sud, didj, ki meguft: «Alʙatta, dar oxirat ʙa man molu farzand doda xohad sud!»

    [78] Ojo u az ƣajʙ ogoh sudaast, ki medonist dar oxirat ʙaroi u molu farzand doda mesavad, jo az Allohi mehruʙon ahdu pajmon giriftaast

    [79] Hargiz in tavr nest cunonci, on kofir da'vo mekunad. On ci megujad, xohem navist va alʙatta, dar oxirat azoʙasro xohem zijod kard

    [80] Va ʙoz pas girem az u molu farzandonasro va meojad ruzi qijomat nazdi Mo jakkavu tanho

    [81] Va musrikon ʙar ivazi Alloh ma'ʙudone ixtijor kardaand, to saʙaʙi piruzi va izzatason gardand

    [82] Hargiz cunin nest. Balki in ʙkton xkd munkir mesavand dar oxirat parastisi ma'ʙudoni xudro va ʙa muxolifatason (ʙar ziddi onho) ʙarxezand

    [83] Ojo nadidai ej Pajomʙar, ki Mo sajotinro ʙa suji kofiron firistodem, to onhoro ʙaroi gunoh kardan saxt vasvasa kunand

    [84] Pas, tu ej Pajomʙar, ʙar ziddi onon sitoʙ makun, ki caro zudtar azoʙ karda namesavand. Hamono Mo umrhojason va a'molasonro ʙa diqqat mesumorem

    [85] Ruze, ki parhezgoronro zinda mekunem va savora va ʙo izzatu ehtirom ʙa suji Allohi mehruʙon ravona mesozem

    [86] Va gunahkoronro tasnakom ʙa suji cahannam meguselonem

    [87] Az safo'at kardan ʙenasiʙand, magar on kas, ki ʙo Allohi Rahmon pajmone ʙasta ʙosad

    [88] Guftand kofiron: «Allohi mehruʙon farzande ʙargiriftaast»

    [89] Ba rosti suxani ʙisjor zist dar mijon ovarded

    [90] Qariʙ ast, ki az in suxani zist osmonho pora-pora va zamin surox savad va kuhho ʙo siddat dar ham furu rezand

    [91] Ba saʙaʙi on, ki ʙaroi Allohi mehruʙon farzande nisʙat medihand

    [92] Va ʙaroi Allohi mehruʙon sazovor nest, ki farzande ʙigirad

    [93] Hec kase dar osmonho az maloikaho va zamin az insu cin nest, magar on ki ʙa ʙandagi ruzi qijomat ʙa suji Allohi mehruʙon xoru sarxam ʙijojad

    [94] Aʙatta, U ta'olo hamai xalqro hisoʙ karda va jak-jak sumurdaast va adadasonro medonad

    [95] Va hamaason dar ruzi qijomat jakkavu tanho nazdi U meojand

    [96] Begumon kasone, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, Alloh taolo ʙaroi onho muhaʙʙate qaror xohad dod

    [97] Dar haqiqat mo in Qur'onro ʙa zaʙoni tu ej Pajomʙar, ki araʙ hasti, oson kardem, to parhezgoronro ʙa rizo va ne'mati Allohi mehruʙon muƶda dihi va sarkasonro, ki dusmani haq va tarafdori ʙotil hastand, az noxusnudi va azoʙi dardnoki Alloh ʙitarsoni

    [98] Va ci ʙisjor az ummatoni guzastaro pes az qavmat halok kardaem. Ojo hec jak az onhoro meʙini jo hatto andak ovoze az onho mesunavi

    Surah 20
    Тоҳо

    [1] To, Ho

    [2] Ej Rasul, Qur'onro ʙar tu nozil nakardaem, ki dar ranc afti

    [3] Haroina, Qur'one, ki Mo nozil kardem tanho husdorest ʙaroi kase, ki az Alloh metarsad

    [4] Nozil sudaast az coniʙi kase, ki zaminu osmonhoi ʙalandro ofarida

    [5] Allohi mehruʙon ʙar ʙoloi Ars ast

    [6] Az oni Ust, on ci dar osmonhovu zamin va mijoni onhost va on ci dar zeri xok ast

    [7] Va ej Rasul, agar suxani ʙaland ʙiguji, jo agar suxani pinhon ʙiguj, U suxani pinhonu pinhontarro medonad

    [8] Alloh, Zotest, ki hec ma'ʙudi ʙarhaq cuz U nest, doroi nekutarin va zeʙotarin nomhost

    [9] Ej Rasul? ojo xaʙari Muso (pisari Imron alajhissalom) ʙa tu rasidaast

    [10] Cun otase did va ʙa xonavodai xud guft: «In co ʙosed, ki man az dur otase meʙinam, sojad ʙarojaton su'laero ʙijovaram jo dar rusnoii on rohe ʙijoʙam»

    [11] Cun Muso nazdi otas omad, nido doda sud: «Ej Muso

    [12] Hamono Man Parvardigori tu hastam. Pas pojafzolatro az pojat ʙikas, ki inak dar vodii muqaddasi Tuvo hasti

    [13] Va man turo intixoʙ kardam (ʙa pajƣamʙari). Pas ʙa on ci ki vahj mesavad, gus dor

    [14] Haroina, Allohi jakto Man hastam. Hec ma'ʙudi ʙarhaq cuz man nest. Pas tanho maro ʙiparast va namoz ʙixon, to ʙa jodi Man ʙosi

    [15] Alʙatta, ruzi qijomat, ki mardum dar on az nav zinda mesavand, omadani ast. Mexoham, ki vaqti onro pinhon doram, to har kase ʙa ivazi on ci mekard dar dunjo az nek jo ʙad, cazo doda mesavad

    [16] Pas on kas, ki ʙa voqe' sudani qijomat imon nadorad va pajravii havoi xes kardaast, turo ej Muso, az on (imoni ʙa qijomat) ʙoz nadorad, to ʙa halokat afti

    [17] Ej Muso, on cist ʙa dasti rostat

    [18] Guft: «In asoi man ast. Bar on takja mekunam va ʙaroi gusfandonam ʙo on ʙarg merezonam. Va maro ʙo aso niz korhoi digare ast»

    [19] Alloh guft: «Ej Muso, onro ʙiparto»

    [20] Pas, ʙipartoft onro. Nogahon ʙa amri Alloh more sud, ki mexazid

    [21] Guft: «Bigiras va matars. Bori digar onro ʙa surati naxustinas ʙozmegardonem

    [22] Dasti xes dar ʙaƣal kun, to safed va duraxson ʙerun ojad ʙiduni ajʙu nuqson zero ki in mu'cizai digarest ʙaroi tu

    [23] Mexohem, ki to ojathoi ʙuzurgtari xudro ʙa tu -ej Muso-, nison dihem va in hama dalolat ʙar ʙuzurgii qudrati Mo va durust ʙudani pajomʙarii tu mekunad

    [24] (Ej Muso) nazdi Fir'avn ʙirav, ki hamono u sarkasi kardaast, pas uro ʙa jaktoparasti da'vat ʙikun

    [25] (Muso) guft: Ej Parvardigori man, sinai maro ʙaroi man kusoda gardon

    [26] Va kori maro oson ʙikun

    [27] Va gireh az zaʙoni man ʙikusoj

    [28] To guftori maro ʙifahmand

    [29] Va vazire az xonadoni man ʙaroi man qaror deh

    [30] Barodaram Horunro

    [31] Ba saʙaʙi u notavonii maro ʙipuson

    [32] Va dar kori man sariqas gardon

    [33] To tasʙehi Tu ʙisjor kunem

    [34] Va Turo ʙisjor jod kunem

    [35] ki alʙatta, Tu ʙar holi mo ogoh hasti

    [36] Alloh guft: Ej Muso, har ci xosti, ʙa tu doda sud

    [37] Va hamono Mo ʙori digar pes az in ne'mat ʙa tu ne'mati digare dodem

    [38] On goh ki ʙar modarat on ciro, ki vahj sudanj ʙud, vahj kardem

    [39] ki uro dar sanduqe ʙineh, sanduqro ʙa darjo parto, to darjo ʙa sohilas andozad va jake az dusmanoni Man va dusmanoni u sanduqro ʙargirad. Muhaʙʙati xes ʙar tu arzoni dostam, to zeri nazari casmi Man parvaris joʙi

    [40] (Ba jod or) on goh ki xoharat meraft va meguft: «Mexohed sumoro ʙa kase, ki nigahdorijas kunad, roh ʙinamojam?» Sipas Mo turo nazdi modarat ʙozgardonidem, ʙa'd az on ki dar dasti Fir'avn aftodi to casmonas ravsan gardad va ƣam naxurad. Va tu jakero az mardi qiʙti ʙa xatogi ʙikusti, pas Mo az ƣam ozodat kardem va ʙorho - ʙorho turo ʙijozmudem. Pas cand sole mijoni mardumi Madjan zisti. Va aknun, ej Muso, dar in hangom ki taqdir karda ʙudem, omadai

    [41] Turo ʙaroi Xud ʙarguzidem, to risolati Maro ʙa mardum ʙirasoni va amr va nahji Maro ʙa co ori

    [42] Tu va ʙarodarat Horun nisonahoi Maro ʙiʙared, ki in nisonho dalolat ʙar uluhijat va kamoli qudrati Man va sidqi pajomʙarii tu mekunand va dar jod kardani Man susti makuned

    [43] Ba suji Fir'avn ʙo ham ʙiraved, ki u dar kufru tuƣjon az had guzastaast

    [44] Bo u ʙa narmi suxan gued, sojad pand girad jo ʙitarsad

    [45] Guftand: «Ej Parvardigori mo, hamono az on metarsem, ki ʙar mo zulmu sitam kunad jo dar sarkasi az had ʙiguzaronad»

    [46] Alloh ʙaroi Muso va Horun guft: Matarsed. Alʙatta, Man ʙo sumo hastam. Mesunavam suxanoni sumoro va meʙinam korhoi sumoro

    [47] Pas, nazdi u ravedu gued: «Mo rasuloni Parvardigori tuem. ʙani Isroilro ʙo mo ʙifirist va ozorason madeh. Ba durusti, Mo nisonae az suji Parvardigorat ʙarojat ovardaem. Va salomat ʙod az azoʙi Alloh kase, ki ʙa hidojat pajravi kunad

    [48] Haroina, ʙa mo vahj sudaast, ki azoʙ ʙaroi on kasest, ki rostro duruƣ sumorad va az on (da'vat va sariat) ruj ʙartoʙad»

    [49] Fir'avn ʙarojason guft: «Ej Muso, Parvardigori sumo kist?»

    [50] Muso guft: «Parvardigori mo On ast, ki ʙar har cize surati sazovori uro dod, sipas ʙa u zindagiasro roh namud»

    [51] Fir'avn ʙa Muso guft: «Holi qavmhoe, ki az in pes dar kufr mezistand, cist?»

    [52] Muso ʙa Fir'avn guft: «Ilmi on qavmhoi guzasta nazdi Parvardigori man ast dar kitoʙe (Lavhul mahfuz), ki ƣalatu xato nakunad Parvardigori man va na faromus sozad»

    [53] U on Zotest, ki zaminro oromgohi sumo soxt va ʙarojaton dar on zamin rohhoe padid ovard va az osmon ʙoron firistod, to ʙo on oʙ nav'hoi tunogune az naʙotot ʙirujonem

    [54] Bixured ej mardum az pokihoe, ki Mo ʙarojaton rujondem va corpojonatonro ʙicaroned. Dar in hama ʙaroi xiradmandon iʙrathost

    [55] Sumoro az on zamin ofaridem va ʙa on ʙozmegardonem va ʙori digar ʙaroi hisoʙu cazo az on ʙerun meovarem

    [56] Alʙatta, hamai ojoti xudro ʙa u (Fir'avn) nison dodem, vale duruƣ ʙarovard va sarkasi kard az qaʙuli haq

    [57] Fir'avn guft: «Ej Muso, ojo nazdi mo omadai, to ʙo sehrat moro az sarzaminamon ʙerun sozi

    [58] Mo niz dar ʙaroʙari tu codue cun codui tu meovarem. Bajni movu xud va'dagohe dar zamini hamvor muajjan kun, ki na mo va'daro xilof kunem va na tu»

    [59] Muso ʙa Fir'avn guft: «Va'dagohi sumo ruzi zinat, (ruzi idi ʙuzurge, ki mardum xudro dar on meorojand) ast va hamai mardum ʙa on hangom, ki oftoʙ ʙaland gardad, gird ojand

    [60] Fir'avn az on ci ki Muso ovarda az haq ruj gardondu ʙargast va codugaroni xesro cam' karda va ʙoz omad

    [61] Muso ʙa codugaroni Fir'avn guft: «Voj ʙar sumo, ʙar Alloh duruƣ maʙanded, ki hamai sumoro ʙa azoʙe halok kunad va har ki duruƣ ʙandad, ʙa matlaʙ narasad»

    [62] Pas codutaron ʙa jakdigar dar kori xud ʙa masvarat pardoxtand. Va pinhon rozho guftand

    [63] Guftand: «In du (Muso va Horun) codugarone hastand, ki mexohand ʙa codui xes sumoro az sarzaminaton ʙironand va dini ʙartari sumoro nest kunand

    [64] Sumo tadʙirhoi xud gird ovared va dar jak saf ʙijoed. Kase, ki imruz piruz savad, rastagori joʙad»

    [65] Codugaron guftand: «Ej Muso, ojo tu asojatro mepartoi jo ki mo avval ʙipartoem?»

    [66] Muso ʙarojason guft: «Sumo ʙipartoed». Nogahon az codue, ki kardand, cunon dar nazari Muso omad, ki on ʙandho va asoho ʙa surati mor ʙa har su medavand

    [67] Pas, Muso xestanro tarson joft

    [68] Mo ʙa Muso guftem: «Matars, alʙatta, tu ʙartar hasti va ƣoliʙ meoji ʙar in codugaron va Fir'avn va laskaras

    [69] On ci dar dasti rost dori, ʙiparto, to har ciro, ki soxtaand az aso va resmonho, furu ʙarad. Besak onho har ciro, ki soxtaand najrangi codugarona ast va codugar hec goh piruz namesavad»

    [70] (Vaqte ki codugaron didand, ki haq ʙar coniʙi Muso ast). Pas codugaron ʙa sacda daraftodand. Guftand: «Ba Parvardigori Horunu Muso imon ovardem»

    [71] Fir'avn guft: «Ojo pes az on, ki sumoro ruxsat diham, ʙa Muso imon ovarded? Hamono u ʙuzurgi sumost, ki ʙa sumo codugari omuxtaast. Pas dasthovu pojhojatonro az capu rost meʙuram va ʙar tanai daraxti xurmo ʙa doraton meovezam, to ʙidoned, ki azoʙi kadomi jake az mo saxttaru pojandatar ast»

    [72] Codugaron ʙa Fir'avn guftand: «Savgand ʙa on Zote, ki moro ofaridaast, ki turo ʙar on nisonahoi ravsan, ki didaem, ʙehtar namesumorem, ʙa har ci xohi, hukm kun, ki rivoci hukmi tu dar zindagii in cahon ast va ʙa nazdiki on zud az ʙajn meravad

    [73] Ba durusti, ki mo ʙa Parvardigori xes imon ovardem va rasuli Uro tasdiq namudaem va on ci ki ovard ʙa on amal namudaem, to az xatohoi mo va on codugari, ki moro ʙa on macʙur kardi, darguzarad, ki Alloh ʙehtar ast az tu ej Fir'avn, dar podos dodan va azoʙi Alloh pojdortar ast

    [74] Alʙatta, har kas, ki gunahkor (kofir) nazdi Parvardigoras ʙijojad, hamono cahannam cojgohi ust, ki dar on co na memirad, ki az azoʙ xalos savad va na zinda mesavad, ki hajoti xus joʙad

    [75] Va on ki ʙo imon nazdi U (Parvardigor) ojad va korhoi soista kunad, pas ʙarojason martaʙahoi ʙaland ast

    [76] (Baroi onhost) ʙihisthoi covidon, ki dar on cujho ravon ast va aʙadi dar on co ʙosand. Va in ast podosi pokone, ki xudro az palidi va sirk toza namudaand

    [77] Hamono ʙa Muso vahj kardem, ki ʙandagoni Moro (ʙani Isroilro) hangomi saʙ az Misr ʙiʙar va ʙarojason dar ʙahr guzargohi xuske ʙicuj va matars az Fir'avn va laskari u, ki ʙar tu dast joʙand va niz az ƣarq sudan matars

    [78] Pas Fir'avn ʙo laskaras az pajason ravon sud. Va ʙahr ononro cunon faro girift, ki miqdori onhoro ʙa cuz Alloh hec kas nadonad, pas hama ƣarq sudand va nacot joft Muso va qavmas

    [79] Va Fir'avn qavmasro ʙa kufr ʙurda gumroh kard va hidojat najoft

    [80] «Ej ʙani Isroil, hamono sumoro az dusmanaton nacot dodem va ʙo sumo dar coniʙi rosti kuhi Tur va'da nihodem ʙaroi nuzuli Tavrot va ʙarojaton mann (sirini) va salvo (ʙedona) furu firistodem

    [81] Az cizhoi pokiza, ki sumoro ruzi dodaem, ʙixured va az had maguzaroned dar zulm kardani jakdigar, to maʙodo xasmi Man ʙa sumo rasad, ki har kas, ki xasmi Man ʙa u ʙirasad, ʙa rosti noʙud sudaast

    [82] Va ʙa rosti, man ʙisjor omurzanda hastam ʙaroi kase, ki tavʙa kunad va imon ovarad va korhoi soista ancom dihad, on goh roh joʙad

    [83] Ej Muso, ci ciz turo vodost, ki az qavmi xud pes oji?»

    [84] Guft: «Onho hamonhojand, ki az paji man ravonand. Ej Parvardigori man, man ʙa suji Tu sitoftam, to xusnud gardi»

    [85] Alloh ʙa Muso guft: «Ba durusti, Mo qavmi turo pas az tu ʙo iʙodati gusola ozmois kardem va Somiri gumrohason soxt»

    [86] Muso xasmgin va puranduh nazdi qavmas ʙozgastu guft: «Ej qavmi man, ojo Parvardigoraton sumoro va'dahoi neku nadoda ʙud? Ojo muddati naʙudani man daroz sud jo xosted, ki xasmi Parvardigoraton ʙa sumo furud ojad, ki va'dai manro xilof karded?»

    [87] Guftand: Ej Muso «Mo ʙa ixtijori xes va'dai tu xilof nakardem. Lekin mo az zaru zevari qavmi Fir'avn ʙardostem. Pas onhoro ʙa farmoni Somiri dar otas andoxtem. Va Somiri niz andoxt on ciro ki ʙo xud dost az xoki zeri poi aspi Caʙrail alajhissalom

    [88] Pas Somiri ʙaroi ʙani Isroil casadi gusolae, ki sadoi govro dost, ʙisoxt va dar fitna aftodagon ʙa ʙa'ze guftand: «In ma'ʙudi sumo va ma'ʙudi Musost. Va Muso ma'ʙudi xudro faromus kardaast»

    [89] Ojo kasone ki gusolaro parastis kardand, namedonand, ki on hec posuxe ʙa suxanason namedihad va hec foidavu zijone ʙarojason nadorad

    [90] Alʙatta, Horun niz pes az ʙargastani Muso ʙa onho gufta ʙud: «Ej qavmi man, sumoro ʙa in gusola ozmudaand, to mu'min az kofir ma'lum gardad. Hamono Parvardigori sumo Allohi mehruʙon ast, az paji man ʙijoed va dar tarki iʙodati gusola farmonʙardori man ʙosed!»

    [91] Barxe az gusolaparaston guftand: «Mo ʙaroi parastisi gusola hamesa qoim xohem ʙud, to vaqte ki Muso ʙa suji mo ʙozojad»

    [92] Muso ʙaroi ʙarodaras Horun guft: «Ej Horun, hangome ki didi gumroh sudand, ci turo ʙozdost

    [93] Caro az paji man naomadi. Ojo tu niz az farmoni man sarpeci karda ʙudi?»

    [94] (Muso dast ʙa risi Horun va muji sari u zad, vale Horun ʙa Muso) guft: «Ej pisari modaram, magir az risu muji sari man. Man tarsidam, ki agar onhoro guzoram va ʙa suji tu ojam, ʙigui: «Tu mijoni ʙani Isroil cudoi afkandi va onhoro ʙa guruh-guruh cudo namudi va guftori maro riojat nakardi»

    [95] Muso ʙa Somiri guft: «Va tu, ej Somiri, in ci kore ʙud, ki kardi?»

    [96] Somiri guft: «Man cizero didam, ki onho onro nadida ʙudand. Muste az xoke, ki paji poji aspi Caʙrail, ʙargiriftam va dar on qolaʙe, ki az zar soxta ʙudam ʙa sakli gusola dar dahonas andoxtam va nafsi ʙadi man in korro dar casmi man ʙijorost

    [97] Muso ʙa Somiri guft: Birav, dar zindagii in dunjo cunon savi, ki pajvasta ʙigui: «Ba man nazdik masav». Va niz turo va'dai digarest, dar ruzi qijomat, ki az on raho nasavi va inak, ʙa suji ma'ʙudi xud, ki pajvasta iʙodatas mekardi, ʙingar, ki onro ʙisuzonem va onro ʙa darjo pahn va parokanda sozem

    [98] Cuz in nest, ki ma'ʙudi sumo Alloh ast, ki hec ma'ʙude ʙarhaq cuz U nest va ilmas hama cizro dar ʙar giriftaast

    [99] Incunin xaʙarhoi guzastaro az Muso va Fir'avn va qavmason ʙaroi tu ej Rasul, hikojat mekunem. Va ʙa tu az coniʙi Xud in Qur'onro ato kardem, ki on pand ast ʙaroi saxse ki pand megirad

    [100] Har kas, ki az on Qur'on ruj ʙartoʙad, ruzi qijomat ʙori gunoh ʙar dus mekasad

    [101] Dar on azoʙ hamesa ʙimonad. Va ʙori ruzi qijomat ʙarojason ʙori ʙadest

    [102] Ruze, ki dar on sur damida savad va gunahkoronro dar on ruz kaʙudrang gird ovarem, ki rangu casmonason az siddati havli qijomat taƣjir joʙad

    [103] Ohista ʙo ham suxan megujand, ki dah saʙonaruz ʙes dar dunjo naistodaed

    [104] Mo ʙar guftori pinhon va oskori onon ogohtarem, on goh ki nekuravistarini onho az saxtii ruzi qijomat faromus karda megujad: «Cuz jak ruz naistodaed»

    [105] Turo ej Rasul, qavmat az kuhho mepursand, ki oqiʙati onho dar ruzi qijomat ci mesavad? Bigu: «Parvardigori man hamaro az cojason parokanda va jakson mesozad

    [106] Va onhoro ʙa zamin hamvor megardonad

    [107] dar on hec kacivu pastivu ʙalandi nameʙini

    [108] Dar on ruz hama az paji on do'i (Isrofil), meravand, ki dar on pajravi hec kaci naʙosad. Va sadoho dar ʙaroʙari Allohi mehruʙon past mesavand pas, ʙa cuz past cize nasunavi

    [109] Dar on ruz safoati hec kase foida nadihad, magar onro, ki Allohi mehruʙon icozat dihad va suxanasro ʙipisandad va on icozatdodasudagon; pajomʙaron va ʙandagoni nazdiki Alloh ʙosand

    [110] Alloh har ciro dar pesi ruji onhost az amri qijomat va har ciro dar pusti sarason ast az amri dunjo, medonad va ilmi onon (insonho) Uro darʙar nagirad

    [111] Va cehraho dar ʙaroʙari Allohi zindai pojanda mute' mesavad va ʙa durusti, kase, ki ʙori sitamro ʙar dus dosta ʙosad, nokom megardad

    [112] Va har kas, ki korhoi soista kunad va mu'min ʙosad, naʙojad az hec sitame va nuqsone ʙitarsad

    [113] Hamcunone ki dar in sura ʙajon namudem, incunin in Qur'onro ʙa zaʙoni araʙi nozil kardem va dar on ʙim dodan va tarsonidanro ʙo sevahoi gunogun ʙajon kardem, sojad ʙitarsand jo Qur'on ʙaroi onho pandero padid ovarad to iʙrat va pand ʙigirand

    [114] Pas, Alloh ʙalandqadr ast (az hama ajʙu nuqson pok ast) Podsohi ʙarhaq ast! hama ciz zeri tasarrufi Ust, savoʙu azoʙas haq ast. Va ej Rasul, pes az on ki vahj ʙa pojon rasad, dar xondani Qur'on sitoʙ makun. Va ʙigu: «Ej Parvardigori man, ʙa ilmi man ʙijafzoj»

    [115] Va ʙa durusti, Mo pes az in ʙo Odam pajmon ʙastem, ki az daraxt cize naxurad va ʙarojas guftem, ki sajton dusmani tu va dusmani hamsarat ast, pas sumoro az cannat ʙerun nakunad, ki ʙadʙaxt savi, vale faromus karda sajtonro itoat kard va ʙosaʙras najoftem

    [116] Va on goh ki ʙa faristagon guftem: «Odamro sacdai tahijja va ikrom kuned». Pas, hama sacda kardand, magar Iʙlis sar pecid

    [117] Guftem: Ej Odam, hamono in dusmani tu va hamsari tust, sumoro az ʙihist ʙerun nakunad, ki ʙadʙaxt savi

    [118] ki alʙatta, tu dar ʙihist na gurusna mesavi va na ʙarahna memoni

    [119] Va na tasna mesavi va na ducori toʙisi oftoʙ

    [120] Pas sajton vasvasaas kardu guft: «Ej Odam, ojo turo ʙa daraxti covidoni va mulki zavolnopazir roh ʙinamojam?»

    [121] Pas az on daraxt Odam va Havvo xurdand va sarmgohason dar nazarason padidor sud. Va hamcunon ʙargi daraxtoni ʙihistro ʙar xud mecasponidand, to sarmgohi xudro ʙipusonand, vale Odam ʙa Parvardigori xes osi sud va roh gum kard

    [122] Sipas, Parvardigoras uro ʙarguzid va tavʙaasro ʙipaziruft va hidojatas kard

    [123] Guft Alloh ʙa Odam va Havvo: «Sumo har du az ʙihist furud oed, dar hole, ki dusmani hamdigar hasted! Pas agar az coniʙi Man sumoro rohnamoi omad, har kas az on rohnamoii man pajravi kunad, na gumroh mesavad va na ʙa ranc meaftad

    [124] Va har kas, ki az jodi Man ruj gardonad, zindagias tang savad dar hajoti dunjo, agarcande molu davlat dosta ʙosad ham va dar ruzi qijomat noʙino zindaas sozem»

    [125] Gujad on gunahkor: «Ej Parvardigori man, caro maro noʙino zinda kardi va hamono man dar dunjo ʙino ʙudam?»

    [126] Alloh gujad: Hamcunon ki tu ojoti Moro faromus kardi, ruj tofti va imon naovardi, pas incunin imruz xud faromus karda savi va dar azoʙ giriftor savi

    [127] Incunin isrofkoron va kasonero, ki ʙa ojoti Parvardigorason imon nameovarand, dar dunjo cazo medihem. Va alʙatta, azoʙi oxirat az azoʙe, ki dar dunjovu qaʙr azoʙ karda mesavad saxttaru pojdortar ast

    [128] Va ʙaroi onon ʙajon nakard, ki pes az onho ʙisjore az mardumonro noʙud kardem, ki aknun onho dar mahalli sukunatason roh meravand? Begumon dar in amr nisonahoe ʙaroi xiradmandon ast

    [129] Va agar az pes va'dae az Parvardigorat surat nagirifta va mav'idi musaxxas muqarrar nasuda ʙud, ʙiduni sak, azoʙi onho dar hamin dunjo lozim mesud

    [130] Pas ʙar on ci megujand, saʙr kun va Parvardigoratro pes az tulu'i xursed va pes az ƣuruʙi on ʙa poki va sitojis jod kun. Va dar soathoi saʙ va avvalu oxiri ruz niz ʙa poki jod kun. Sojad ʙo ancomi in amalho savoʙ doda savi va xusnud gardi

    [131] Tu ʙa onho (musrikon va amsolason) nanigar, ki guruhhoe az onhoro ʙa on az oroisi zindagii dunjo ʙahramand soxtaem, to onhoro dar on ʙiozmoem. Rizqi Parvardigorat va savoʙas ʙehtar ast az on ci ki ʙahramandason soxtaem dar dunjo va pojdortar ast

    [132] Ej Pajomʙar, ahli xudro ʙa namoz farmon deh va xud dar adoi on kor saʙrro pesa gir. Az tu ruzi namexohem. Mo ʙa tu ruzi medihem. Va oqiʙati xajr dar dunjovu oxirat az oni parhezgoron ast

    [133] Va kofiron guftand: «Caro mu'cizae az Parvardigoras ʙaroi mo nameovarad?» Ojo daleli ravsan az on ci dar kitoʙhoi pesin ast, ʙa onho narasidaast

    [134] Agar kofironro pes az omadani pajomʙare azoʙason mekardem, meguftand: «Ej Parvardigori mo, caro rasule ʙar mo nafiristodi, to pes az on ki ʙa xorivu rasvoi aftem, az ojoti Tu pajravi mekardem?»

    [135] Ej Rasul, ʙa onho ʙigu: «Hama muntazirand, pas sumo niz muntazir ʙimoned. Ba zudi xohed donist, ci kasone ʙa rohi rost ʙudand va ci kasone roh joftaand»

    Surah 21
    Анбиё

    [1] Ruzi hisoʙi mardum nazdik sud va on kofiron ʙo vucudi in ham dar ƣaflat rujgardonand

    [2] Az suji Parvardigorason ʙarojason hec pandi tozae najomad, cuz on ki onro ʙa suxi mesunavand va ʙa ʙozi megirand

    [3] Dar hole ki dilhojason az Qur'on dar ƣaflatast va ʙa sahvathoi dunjo masƣul sudaand. Va on sitamkoroni Qurajs sar ʙa gusi jakdigar nihodandu pinhoni guftand: «Ojo in mard cuz in ast, ki insone monandi sumost? Ojo ʙo on ki ʙa casmi xud haqiqatro meʙined, hamcunon az pai codu meraved?»

    [4] Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) gft: «Parvardigori man har suxanero, ki dar osmonu zamin ʙosad medonad va U sunavo ast ʙa guftori sumo va dono ast ʙar holi sumo»

    [5] Balki kofiron guftand: «In Qur'on xoʙhoi pareson ast jo ki gujand (Muhammad) az nazdi xud duruƣ ʙastaast, ʙalki gujand u soirest. Va agar ʙixohad, ki mo uro tasdiq namoem, pas ʙaroi mo az on guna, ki ʙa pajomʙaroni pesin doda suda ʙud, mu'cizae ʙijovarad»

    [6] Pes az onho (ja'ne kofironi Makka) mardumi sahrero, ki halok kardem, imon najovarda ʙudand. Ojo inho (kofironi Makka) imon meovarand

    [7] Va nafiristodem pes az tu ej Rasul, magar pajomʙaronero, ki vahj firistodem ʙa sujason az mardoni ʙasarijat ʙudand na faristagon. Va agar xud namedoned ej musrikoni Qurajs, pas az ulamoi axli kitoʙ ʙipursed, ki ojo pajomʙaron ʙasar ʙudand

    [8] Va Mo Pajomʙaronro ʙa surati casadhoe, ki taom naxurand, naofaridaem va onho covidona ham naʙudand

    [9] Sipas va'dai xesro dar haqqi onho rost gardonidem va onhovu har kasro, ki xostem, nacot dodem va az had guzarandagonro (ja'ne musrikonro) halok kardem

    [10] Ba durusti, kitoʙe (Qur'on) ʙaroi sumo nozil kardaem, ki dar on izzat va sarafi sumost. Ojo ʙa aql darnamejoʙed ci ʙa sumo naf' meovarad va ci zarar

    [11] Va ci ʙisjor aholii oʙodihoero, ki sitam karda ʙudand, halok kardem va ʙa cojason mardumi digare az nav pajdo kardem

    [12] Cun sitamkoron azoʙi moro didand, nogahon onho az on co megurextand

    [13] Pas ʙa onon nido karda savad. Magurezed va ʙa suji makone, ki dar on ʙa sumo osudagi doda sud va ʙa suji xonahoi xes, ki ʙa on faxr mekarded ʙozgarded, to ʙuvad, ki pursida saved az dunjoaton cizero! In nido ʙaroi istehzo gufta mesavad, cunki vaqt tamom sud va azoʙi Alloh onhoro faro girift

    [14] On zamon ʙa gunohi xud iqror suda guftand: «Voj ʙar holi mo, alʙatta, mo sitamkor ʙudem!»

    [15] Va pajvasta in farjodi onho xohad ʙud, to in ki onhoro monandi gijohoni daravsuda megardonem

    [16] Mo in osmonu zamin va on ciro mijoni on du hast, ʙaroi suxi va ʙozi naofaridaem. Balki ʙar sumo xuccate gardondem, to sumo pand ʙigired va ʙidoned, ki on Zote, ki ʙijofarid inhoro, cize Uro monand nest va iʙodat cuz ʙaroi U ʙa digar kas soista nest

    [17] Agar mexostem, ki ʙozicae ʙigirem, (ja'ne mexostem, ki hamsar jo farzande ʙigirem) qat'an, cize munosiʙi xud intixoʙ mekardem, agar ancomdihandai in kor meʙudem. Vale in korro namekunem, zero Alloh ʙa hamsar va farzand muhtoc nest

    [18] Balki haqro ʙar sari ʙotil mezanem, to onro dar ham kuʙad va ʙa nogoh ʙotil noʙud mesavad. Va voj ʙar sumo ej musrikon, az on ci ʙa Alloh nisʙat medihed

    [19] Az oni Ust, har ki dar osmonhovu zamin ast. Va faristagone, ki dar nazdi U hastand, az parastisi U sar nametoʙand va xasta namesavand

    [20] Hamesa saʙu ruz tasʙeh megujand; susti namevarzand

    [21] Ojo musrikon dar zamin ma'ʙudonero giriftaand, ki murdagonro az gur ʙarmeangezand

    [22] Agar dar zaminu osmon ma'ʙudone cuz Allohi ʙarhaq meʙud, har du (ja'ne, zaminu osmon) taʙoh mesudand. Pas, Alloh, Parvardigori Ars ast, az har ci ʙa U sifat mekunand, pok ast

    [23] Alloh taolo az on ci ki hukm mekunad, pursida namesavad va hamai onho az guftoru kirdorason pursida mesavand

    [24] Ojo in musrikon ƣajr az U (Allohi ʙarhaq) ma'ʙudone giriftaand, ki na foida meorand va na zarar va na zinda megardonand va namemironand? Bigu ej Pajomʙar: «Huccati xud ʙijovared. Dar in kitoʙ suxani kasonest, ki ʙo man hastand az ummatoni man va suxani kasone, ki pes az man ʙudaand az ummatoni guzasta», ʙalki ʙestarason haqro namedonand va az rui caholat va taqlid sirk meorand, pas az on ruj megardonand

    [25] Mo pes az tu ej Rasul, hec pajomʙare nafiristodem, magar on ki ʙa u vahj kardem, ki cuz Man ma'ʙudi ʙarhaq nest. Pas, ʙa ixlos Maro ʙiparasted

    [26] Va musrikon guftand, ki Allohi mehruʙon farzand ixtijor kardaast, pok ast U. Balki onon (faristagon dar nazdi Alloh) ʙandagone giromi hastand

    [27] Dar suxan guftan ʙar Alloh pesdasti namekunand va ʙa farmoni U kor mekunand

    [28] Alloh medonad har ci dar ʙaroʙari faristagon ast va har ci pusti sari onhost. Va onon saf'oat namekunand, magar ʙaroi kase, ki Alloh az u xusnud sudaast va az tarsi U harosonand

    [29] Har kas az onho (faristagon), ki ʙigujad: «Man ƣajri U Allohi ʙarhaqam», cahannamro sazoi u megardonem va sitamkoronro cunin cazo medihem

    [30] Ojo kofiron namedonand, ki osmonhovu zamin furu ʙasta ʙudand, na ʙoron az osmon meʙorid va na gijoh az zamin meruid, pas Mo onhoro ʙa qudrati xud kusodem. Va har cizi zindaero az oʙ padid ovardem? Caro imon nameovarand

    [31] Va ʙar rui zamin kuhhoi ustuvor ʙijofaridem, to zamin qaror girad va onhoro nalarzonad. Va dar mijoni on kuhho rohhoi kusode ʙa vucud ovardem, to ʙuvad, ki onho roh ʙijoʙand

    [32] Va osmonro saqfe ʙaroi zamin ʙe sutun nigohdostasuda soxtem va ʙoz ham kofiron az nisonahoi on ruj megardonand va tafakkur dar nisonahoi osmon namekunand, monandi oftoʙ, mahtoʙ va sitoraho

    [33] Va Ust on Allohe, ki saʙu ruz va oftoʙu mohro ʙijofarid, ki har jake dar madori muajjane sino mekunand

    [34] Mo pes az tu ej Rasul, hec insonero covidon nasoxtaem. Ojo agar tu ʙimiri, onho covidon ʙimonand

    [35] Va har insone mazai margro mecasad va sumoro ʙa tariqi imtihon ʙa saxtiju osudagi giriftor mekunem va ʙa sui Mo ʙaroi hisoʙu cazo ʙozgardonida mesaved

    [36] (Ej Rasul), cun kofiron turo ʙuʙinand, cuz ʙa tamasxur turo namenigarand va ʙo hamdigar megujand: «Ojo in saxs ast, ki ma'ʙudonatonro ʙa ʙadi jod mekunad?» Va inho xud az jodi Allohi mehruʙon va ne'mathojas va on ci nozil kardaast az Qur'on munkirand

    [37] Odami, sitoʙkor ofarida sudaast. Va qurajsiho sarkasona ʙa furud omadani azoʙ sitoʙ namudand, vale Alloh taolo ʙimason karda farmud: Zud ast, ki ojoti (azoʙi) xudro ʙa sumo nison xoham dod. Pas sitoʙ makuned

    [38] Va kofiron masxara karda megujand: «Agar rost megued, pas on va'dai azoʙ kucost?»

    [39] Agar kofiron surati holi on vaqtro medonistand, ki otasro az rui xes va az pusti xes ʙozdosta nametavonand va ʙa onho nusrat doda namesavad, haroina, ʙar aqidai kufrason nameistodand va ʙar zarari xud talaʙi sitoʙi azoʙ namekardand

    [40] Balki azoʙi ruzi qijomat nogahon ʙa onho ʙijojad, pas onhoro hajron gardonad va onro daf' karda natavonand va ʙarojason muhlat doda namesavad, to tavʙa kunand

    [41] Ba durusti, pajomʙaronero, ki pes az tu ʙudand, niz ʙa masxara girifta ʙudand, vale azoʙe, ki masxaraas mekardand, ʙar sari masxarakunandagon furud omad

    [42] (Ej Rasul), ʙaroi onon ʙigu, ki sitoʙ mekunand dar azoʙ: «Kist, on ki sumoro saʙu ruz az azoʙu qahri Allohi mehruʙon nigoh medorad?» Balki onho az jod kardani Parvardigorason va Qur'on rujgardonand

    [43] Ojo ʙaroi musrikon ma'ʙudone hastand ƣajri mo, ki muhofizat mekunand onhoro az musiʙatho, hol on ki xudro jori doda nametavonand, pas ci guna pajravonasonro jori medihand? Va onho az azoʙi Mo mahfuz namemonand

    [44] Balki Mo onho va padaronasonro ʙahramand kardem, to muddati umrason daroz sud. Vale kofiron ʙo molu farzand va hajoti darozason maƣrur suda ʙar kufrason ʙoqi mondand va gujo, ki azoʙ doda namesavand. Ojo in musrikon, ki sitoʙi azoʙi Alloh mekunand nameʙinand, ki Mo pajvasta ʙa suroƣi sarzamini kufr meoem, ki onro az atrof va domanahojas mekohem? Ojo onho piruzand jo Mo

    [45] Bigu ej Rasul ʙaroi on gujandgone, ki az tu talaʙ mekunand, to ʙarojason nisonae ʙijovari: «Man sumoro ʙo vahj (Qur'on) ʙim mediham», vale odamoni karro (ja'ne kofiron) cun ʙim dihand, sadoro namesunav and

    [46] Va agar andake az azoʙi Parvardigorat ʙa onho (kofiron) ʙirasad, ʙar gunohi xud iqror savand va xohand guft: «Voj ʙar mo, ʙa durusti, ki mo sitamkor ʙudaem!»

    [47] Baroi ruzi qijomat tarozuhoi adlro omoda mekunem va ʙa hec kas cize (kamtarin) sitam namesavad. Agar ci amale ʙa vazni jak xardal ham ʙosad, ʙa hisoʙas meovarem, ki mo hisoʙro ʙasandaem

    [48] Va ʙa durusti, ki ʙa Muso va Horun huccat va nusrate dodem ʙar ƣoliʙ omadani dusmanason va niz kitoʙi (Tavrotro) dodem, ki haqqu ʙotilro az jakdigar cudo mekunad va on ravsanivu pand ast ʙaroi parhezgoron

    [49] Onon, ki az Allohi xes ƣoiʙona metarsand va az ruzi qijomat harosnokand

    [50] Va in Qur'one, ki nozil kardaem ʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam on pandest ʙaroi kase, ki pand megirad va amal ʙa on mekunad va ʙisjor foidaovaru ʙoʙarakat ast. Ojo sumo munkiri on hasted

    [51] Va ʙa tahqiq Mo pes az in dodem ʙa Iʙrohim hidojat va rohjoʙiasro, ki mardumro ʙa on da'vat namud va ʙa ahvoli u dono ʙudem

    [52] On goh ki ʙa padaras va qavmas guft: «In ʙuthoe, ki xud soxtaed va parastisi onhoro lozim giriftaed, cistand?»

    [53] Guftand: «Padaronamonro didem, ki onhoro meparastidand»

    [54] Iʙrohim ʙarojason guft: «Alʙatta, sumo va padaronaton dar gumrohii oskoro ʙudaed»

    [55] Guftand: «Baroi mo suxani haqqe ovardai jo az kasoni suxikunandavu ʙozingar hasti?»

    [56] Iʙrohim ʙarojason guft: «Balki haqro ovardaam va sumoro da'vat ʙa iʙodati Vaj mekunam, ʙalki Parvardigori sumo, Parvardigori osmonhovu zamin ast. On zotest, ki onhoro ʙijofaridaast. Va man ʙar in suxan, ki megujam, guvohi mediham

    [57] Va ʙa Alloh savgand, ʙa'de ki sumo ʙiraved, corai in ʙutonatonro xoham kard»

    [58] Pas Iʙrohim onhoro pora-pora kard. Magar ʙuzurgtarinasonro, sojad, ki qavmas ʙa suji u rucu' kunand va az u ʙipursand, to cavoʙ dodan natavonad va gumrohiason ʙajon gardad va huccat ʙar onho ʙarpo savad

    [59] Qavmi Iʙrohim guftand: «ci kase ʙa ma'ʙudoni mo cunin kardaast? Alʙatta, u az sitamkoron ast!»

    [60] Kasone, ki sunida ʙudand Iʙrohim savgand jod kardaast va ʙa ʙuthojason corae meʙinad, guftand: «Sunidaem, ki cavone ʙa nomi Iʙrohim ʙa ʙadi az onho suxan meguftaast»

    [61] Sardoroni qavm guftand: «Iʙrohimro ʙa nazdi mardum ʙijovared, to ʙosad, ki onho sahodat dihand»

    [62] Guftand: «Ej Iʙrohim, ojo tu ʙo ma'ʙudoni mo cunin kardai?»

    [63] Iʙrohim guft: «Balki ʙuti ʙuzurgtarinason cunin kardaast. Agar suxan megujand, az onho ʙipursed»

    [64] Cun gumrohiason zohir sud ʙo xud omadand va guftand: «Begumon sumo xud sitamkor hasted»

    [65] On goh ʙa hajrat sar furu dostand va ʙoz ʙa sarkasii xud ʙozgasta guftand: «Tu xud medoni, ki inho suxan namegujand»

    [66] Iʙrohim ʙarojason guft: «Ojo ƣajri Alloh cizero meparasted, ki sumoro na foida merasonad, na zijon

    [67] Voj ʙar sumo va voj ʙar cizhoe, ki ʙa coi Alloh meparasted. Ojo xirad namevarzed

    [68] Cun haq zohir sud va huccatason ʙotil gast, guftand: «Agar mexohed kore ʙikuned, uro ʙisuzoned va ma'ʙudoni xudro nusrat dihed»

    [69] Guftem: «Ej otas, ʙar Iʙrohim sard va salomat ʙos!»

    [70] Qavmas mexostand ʙaroi Iʙrohim makre ʙijandesand, vale Mo onhoro zijonkortarini mardum namudem

    [71] Va nacot dodem Iʙrohim va Lutro az dusmanason Namrud va qavmas az sarzamini Iroq ʙa suji sarzamini Som, ki dar on ʙaroi cahonijon ʙarakat nihodaem

    [72] Va ʙa Iʙrohim Ishoqro va ilova ʙar on naʙerae, cun Ja'quʙro ʙaxsidem. Va hamaro az soistagon gardonidem

    [73] Va hama Iʙrohimu Ishoq va Ja'quʙro pesvojone soxtem, ki ʙa amri Mo hidojat mekardand. Va ancom dodani korhoi nek va ʙarpoj dostani namoz va dodani zakotro ʙa onho vahj kardem va hama parastandai Mo ʙudand

    [74] Va ʙa Lut hukmu ilm dodem va uro az dehae (Sadum), ki mardumas korhoi palid mekardand, nacotas ʙaxsidem. Haroina, ʙa saʙaʙi ancom dodani korhoi nopok va munkar onho mardumi ʙadu fosiq ʙudand

    [75] Lutro dar rahmati xes doxil kardem, ki alʙatta, u az soistagon ʙud

    [76] Va Nuhro jod kun ej Rasul, ki pes az tu va pes az Iʙrohimu Lut, Moro nido kard. Pas, duoi uro qaʙul kardem va u va xonadonasro az ranci ʙuzurg nacot dodem

    [77] Va uro ʙar mardume, ki ojoti Moro duruƣ meʙarovardand, piruzi dodem. Hamono onon mardumi ʙad ʙudand, pas Mo hamaro ƣarq soxtem

    [78] Va Dovudu Sulajmonro jod kun ej Rasul, on goh ki dar ʙorai kistzore dovari kardand, ki gusfandoni qavme saʙona ʙa kistzori digare daromada dar on co carida kistzorasro talaf dodand. Va Mo sohidi dovarii onho ʙudem. Pas Dovud hukm kard: gusfandone, ki kistzorro talaf dodaand, ʙa sohiʙi zamin doda savad. Ammo Sulajmon hukmi durust kard, ki sohiʙoni gusfandon, gusfandonro ʙa sohiʙi kistzor medihad va az nasli on va pasmi on va az siri on istifoda meʙarad, to ʙaroʙar sudani qimati kist, ʙa'd az on sohiʙoni gusfandon gusfandonro megirand

    [79] Va in sevai dovariro ʙa Sulajmon omuxtem va har jakero hukmu ilme dodem va kuhhoro mute'i Dovud gardonidem, ki onho va parrandagon ʙo u (Dovud) tasʙeh meguftand va in hamaro Mo kardem

    [80] Va ʙa u omuxtem, to ʙarojaton zireh ʙisozad. To sumoro ʙa hangomi cangidanaton hifz kunad. Pas, ojo ne'matero, ki Alloh taolo ʙa sumo arzoni kard ʙa vositai ʙandaas Dovud alajhissalom, sukrkunanda hasted

    [81] Va ʙaroi Sulajmon tundʙodro farmonʙardor kardem, ki ʙa amri u ʙa suji sarzamini (Som), ki ʙarakatas doda ʙudem, harakat mekard. Va mo ʙa har cize ogohem

    [82] Va guruhe az sajtonho (cinho) ʙarojas dar ʙahr sinovari mekardand va az on ʙarojas durru gavharro meʙarovardand va cuz on ʙa korhoi digar masƣul ʙudand va Mo hofizi onho ʙudem

    [83] Va jod kun ej Rasul, ki Mo Ajjuʙro ʙa ʙemorii ʙuzurg imtihonas kardem, ki ahl va molu farzandas az dast raftand, pas, saʙr kard va umedi savoʙ kard, on goh ki Parvardigorasro nido dod: «Ba man ʙemori va ranc rasidaast va Tu mehruʙontarini mehruʙononi, pas maro sifo deh»

    [84] Pas duojasro icoʙat kardem. Va on ciro, ki az ranc ʙo vaj ʙud, az u dur kardem va xonadonasro va monandi onhoro ʙo onho ʙa u ʙozgardonidem. Va in rahmate ʙud az coniʙi Mo, to iʙodatkunandagon hamesa ʙa jod dosta ʙosand

    [85] Va Ismoil va Idris va Zulkiflro jod kun, ki hama az saʙrkunandagon dar toati Alloh va dur az ma'sijati Alloh va rozisavanda ʙar qazovu qadari Alloh ʙudand

    [86] Ononro dar rahmati xud darovardem va ʙa durusti, ki onho ham dar zohir va ʙotin az soistagon ʙudand

    [87] Va Zunnun; (Junus iʙni Matto alajhissalom)-ro jod kun, (ki Alloh taolo uro ʙa suji qavmas firistod, to qavmasro da'vat namojad, vale da'vati uro qaʙul nakardand va u va'da ʙar azoʙason kard, tavʙa nakardand va xud saʙr nakard), cun xasmnok ʙiraft va pindost, ki hargiz ʙar u tang namegirem, (lekin Alloh taolo uro ʙa tangi va zindon imtihon kard, ki mohi uro dar ʙahr ʙa halqas furu ʙurd. Va dar se toriki; torikii saʙ va ʙahr va sikami mohi tavʙa karda) nido dod: «Hec Allohe ʙarhaq cuz Tu nest. Tu pok hasti va man az sitamkoron hastam»

    [88] Pas duojasro qaʙul kardem va uro az ƣam nacot dodem va hamcunin mu'minonro nacot medihem

    [89] Va Zakarijoro jod kun, ki dar pironsoli az Alloh talaʙi farzand kard, on goh ki Parvardigorasro nido kard: «Ej Parvardigori man, maro tanho maguzor. Va Tu ʙehtarini vorisoni!»

    [90] Duojasro qaʙul kardem va ʙa u Jahjoro ʙaxsidem va zanasro ʙarojas dar axloq va homiladori va vilodat soista gardonidem. Ba durusti, ki in pajomʙaron dar korhoi nek sitoʙ mekardand va ʙa ʙimu umed Moro mexondand va dar ʙaroʙari Mo furutan ʙudand

    [91] Va jod kun ej Rasul, on zanro (ja'ne, qissai Marjam, duxtari Imron)-ro, ki sarmgohi xudro az harom nigoh dost va Mo az ruhi Xud dar u damidem (ja'ne, ʙe hec savhar homilador sud), pas, u va farzandas (Iso alajhissalom)-ro ʙaroi cahonijon iʙrate gardonidem

    [92] Guftem: Ej mardum, ʙa durusti, ki in dini sumost, dini jagona va on islom ast, ki hamai pajomʙaroni guzasta ʙar on ʙudand. Va alʙatta, Man Parvardigori sumojam, pas Maro ʙiparasted

    [93] Lekin mardum ʙar pajomʙaroni xud ixtilof kardand. Va dar dini xes firqa-firqa sudand. Hama ʙa nazdi Mo ʙozmegardand va ʙar on ci ki kardaand, muhosaʙa karda mesavand

    [94] Har kas, ki kore soista kunad ʙa qadri tavonoias va dar hole ki imon ovarda ʙosad ʙa Alloh va Rasulas, Alloh taolo amali uro ʙarʙod naxohad kard, ʙalki candon zijod xohad kard va ruzi qijomat amalasro navista mejoʙad

    [95] Va sahrero, ki ʙa saʙaʙi kufr va zulmason ʙa halokat rasonidaem (mardumasro), muhol ast, ki ʙa dunjo ʙozgardand

    [96] To on goh ki pesi rohi Ja'cucu Ma'cuc kusoda savand va onon az ʙalandiho ʙa sitoʙ farojand

    [97] Va dar in vaqt va'dai rostin nazdik gardad va on goh jakʙora casmoni kofiron ʙolo duxta savad, (gujand): «Voj ʙar mo, dar haqiqat mo az in hol ƣofil ʙudem. Balki mo sitamkor ʙudem!»

    [98] Hamono sumo ej kofiron va on cizhoe, ki ƣajri Alloh meparastided az ʙuton, hezumhoi cahannamed. Sumo ʙa cahannam vorid xohed sud

    [99] Agar inho ma'ʙudoni haqiqi va loiqi parastis meʙudand, ʙa cahannam nameraftand va hol on ki hama (iʙodatkunanda va iʙodat kardasuda) dar cahannam covidonand

    [100] Onon (ʙutparaston) dar cahannam farjod mekasand va hol on ki onho dar on co hec namesunavand farjodi jakdigarasonro

    [101] Ba durusti, kasone, ki ʙarojason az coniʙi Mo az pestar nekui muqarrar sud, az duzax dur nigoh dosta mesavand

    [102] Inho hatto sadoi otasi duzaxro namesunavand va dar ʙihist, ki har ci ki dilxohason ast, muhajjost va dar on co covidonand

    [103] Ruzi qijomat on vahsati ʙuzurg ƣamginason nakunad va faristagon ʙa didorason ojand ʙasorat dihand, ki in hamon ruzest, ki ʙa sumo savoʙhoi ʙisjor va'da doda ʙudand

    [104] Ruze, ki osmonro cun sahifai navista dar ham peconem. Va cunon ki naxustin ʙor ʙijofaridem, onro az sar ʙozgardonem. In va'daest, ki ʙarovardanas ʙar uhdai Most, alʙatta, Mo cunon xohem kard

    [105] Va ʙa rosti dar Zaʙur (kitoʙhoi nozil suda) navistaem, pas az on ki dar Lavhi Mahfuz navista sud, ki hamono zaminro ʙandagoni solihi man ʙa irs meʙarand

    [106] Va dar in kitoʙ taʙliƣest (daleli kofi) ʙaroi iʙodatkunandagon

    [107] Va nafiristodem turo ej Rasul, cuz on ki ʙa mardumi cahon rahmate arzoni dorem. Pas, kase imon ovard ʙa tu nekʙaxt gast va nacot joft va kase, ki imon naovard noumed gast va zijon did

    [108] Bigu: «Hamono ʙa man vahj suda, ki ma'ʙudi sumo, ki sazovori iʙodat ast Allohi jaktost, ojo ʙa on taslim mesaved?» Pas, taslim saved va dar iʙodatas sar furu ored

    [109] Pas agar onho az Islom ruj gardonidand, ʙigu: «Sumoro xaʙar dodam, to hama dar ogohi ʙaroʙar ʙosed. Va man namedonam, on ci sumoro ʙa azoʙe va'da doda mesaved, nazdik ast jo dur

    [110] Hamono Ust, ki medonad har suxanero, ki ʙa ovozi ʙaland gued jo dar dil pinhon dored va ʙa on muhosaʙa karda mesaved

    [111] Va namedonam sojad in ta'xiri azoʙ ozmoise ʙaroi sumo va ʙahramandi, to muddate ʙosad, ki kufraton zijod gardad va ʙa azoʙi ʙuzurg ducor garded

    [112] (Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam) guft: «Ej Parvardigori man, ʙajni man va ʙajni kase, ki maro duruƣ ʙarovard ʙa haq dovari kun. Va Parvardigori mo Allohi mehruʙon ast, ki az U madad pursida mesavad dar ʙaroʙari on ci sumo ʙajon mekuned»

    Surah 22
    Ҳаҷ

    [1] Ej mardum, az azoʙi Parvardigoraton ʙo icro namudani amrhojas va dur ʙudan az man'kardahojas ʙitarsed, ki alʙatta, zilzilai qijomat hodisai ʙuzurgest, ki andoza va sifati on zilzilaro va ci guna sudanasro hec kas nadonad, ʙa cuz Parvardigori cahonijon

    [2] On ruz, ʙarpo sudani qijomatro ʙuʙined, ki har sirdihanda az tifle, ki sir medihad, ƣofil savad va har zani ʙordor ʙori sikami xudro ʙar zamin guzorad va mardumro cun mast ʙini, hol on ki mast nestand, ʙalki azoʙi Alloh ʙisjor saxt ast, ki aqlu idrokasonro raʙudaast

    [3] Ba'ze az mardumi ahli kufr ʙe hec donise dar ʙorai Alloh ʙahs mekunand va dar qudrati Alloh sak meorand, ki ci guna az nav zinda xohem sud? Va har sajtoni sarkasro pajravi mekunand

    [4] Dar qazoi ilohi ʙar sajton cunin muqarrar sudaast, ki har kas, ki sajtonro dust ʙidorad va pajravi namojad, pas sajton uro gumroh mekunad va uro ʙa sui azoʙi otasi suzon meʙarad

    [5] Ej mardum, agar dar suʙha hasted az ruze, ki Alloh murdahoro zinda megardonad, Mo padari sumoro az xok, sipas nasli vajro az nutfae, ki dar rahmi zan qaror megirad, sipas az laxtai xune, ki on ʙa qudrati Alloh ʙasta megardad, sipas az poragusti sakljofta, ki dar muddati muajjan tavallud mesavad va goh nosakljofta, ki pes az muddati tavallud, meaftad, ʙijofaridaem, to qudrati xudro ʙarojaton oskor kunem. Va to zamone muajjan har ciro xohem, dar rahmho nigah medorem, sipas az ʙatni modaraton sumoro kudake ʙerun meovarem. Sipas, sumoro tarʙijat mekunem, to ʙa nihojati cavonii xud ʙirased. Ba'ze az sumo memirand va ʙa'ze ʙa piriju fartuti ʙurda mesavand, to on goh ki har ci omuxtaand, faromus kunand. Va tu zaminro xusksuda meʙini. Cun ʙoron ʙar on ʙifiristem, dar cunʙis ojad va saʙzis joʙad va az har nav' gijohi zeʙo va xurram ʙirujonad

    [6] In hama dalelhoi zikrsuda ʙa saʙaʙi on ast, ki Alloh haq ast, murdagonro zinda mesozad va alʙatta, U ʙar hama ciz tavono ast

    [7] Va ʙa durusti, ki qijomat xohad omad, suʙhae dar on nest. Va Alloh hamai kasonero, ki dar gurho hastand, zinda mekunad

    [8] Va az mijoni mardumi kuffor kasest, ki dar ʙorai jagonagii Alloh ʙe hec donise va hec rohnamoi va hec kitoʙi ravsaniʙaxse ʙahs mekunad

    [9] Gardanro ʙa takaʙʙur ʙa jak su megardonad, to mardumro az rohi Alloh gumroh sozad. Nasiʙi u dar dunjo xorist va dar ruzi qijomat azoʙi otasro ʙa u mecasonem

    [10] Baroi on sarkas gufta mesavad: In cazoi korhoest, ki pes az in kardai va Alloh ʙe gunoh ʙa ʙandagonas sitam namekunad

    [11] Va az mijoni mardum kasest, ki islom ovardaast, vale dar qalʙas imon doxil nasudaast Allohro ʙo suʙha meparastad. Agar xajre ʙa u rasad, dilas ʙa on xajr orom giradu mutmain savad va dar iʙodati Alloh ʙardavom istad va agar ozmoise (ʙaloe) pes ojad, ruj ʙartoʙad. Dar dunjovu oxirat zijon ʙinad va on zijoni oskoru ravsan ast

    [12] Va on zijondida ƣajri Alloh kasero mexonad, ki na zijone ʙa u merasonad va na foidae va in gumrohiest ʙeintiho

    [13] Kasero mexonad, ki zijonas nazdiktar az sudi u. Va ci hamdamon va dustoni ʙade hastand. (Ja'ne, murod az in ʙuthojason ast)

    [14] Hamono Alloh kasonero, ki imon ovarda va korhoi soista kardaand, ʙa ʙustonhoe, ki dar zeri on cujho cori mesavand, doxil mesozad va Alloh har ci xohad, hamon mekunad

    [15] Kase mepindost, ki Alloh dar dunjovu oxirat, hargiz uro (dini Muhammad sallallohu alajhi va sallamro) nusrat namedihad va ʙa in xotir asaʙoni ast, pas resmone az saqfi xonaas ʙijovezad, to xudro xafa kunad, sipas resmonro ʙiʙurad va ʙingarad, ki ojo in hila xasmasro dur mekunad? (Xulosai ma'no in ast, ki hamon tavre ki rasidani u ʙa osmon ƣajri mumkin ast, hargiz Alloh nusrati pajomʙaras Muhammad sallalloxu alajhi va sallamro qat' namegardonad)

    [16] Va in guna Qur'onro ʙa surati ojoti ravsan nozil kardem. Va ammo hidojat dar dasti Alloh ast, Alloh har kasro, ki ʙixohad, hidojat mekunad

    [17] Alloh mijoni onon, ki imon ʙa Alloh va rasulas ovardaand va onon, ki dini jahud jo soʙijon, jo nasoro, jo macusijat (otasparasti)-ro ʙarguzidaand va onon, ki musrik sudaand, dar ruzi qijomat hukm mekunad va mu'minonro ʙa cannat va kofironro ʙa duzax medarorad. Begumon Alloh ʙar hama ciz ogoh ast! Va har jakro muvofiqi a'molas cazoi munosiʙ medihad

    [18] Ojo nadidai, (ej Pajomʙar), tamomi kasone, ki dar osmonhovu zamin hastand va oftoʙu moh va sitoragonu kuhho va daraxtonu cahorpojon va ʙisjore az mardum Allohro sacda mekunand. Va ʙisjor kasone hastand, ki azoʙ ʙar onho muqarrar sudaast va har kiro Alloh xor sozad, giromidorandae nadorad. Ba durusti, ki Alloh har ci ʙixohad, hamon mekunad

    [19] In du guruh: (ahli imon va ahli kufr) dusmanoni jakdigarand dar ʙorai Parvardigorason ʙa xusumat ʙarxostaand. Har jake xudro haq medonad. Pas, onon, ki kofir sudand, ʙarojason comahoe az otas ʙurida sudaast, ki casadhojasonro ʙirjon mekunad va az ʙolo ʙar sarason oʙi cuson merezand

    [20] Ba on oʙi cuson har ci dar daruni sikam dorand va niz pusthojason gudoxta mesavad

    [21] Va ʙaroi azoʙ dodani onho gurzhoi ohanin muhajjo ast

    [22] Har goh ki ʙixohand az on azoʙ, az on anduh ʙerun ojand, ʙori digar ononro ʙa on ʙozgardonda mesavand. Va ʙa onon gufta mesavad, ki ʙicased azoʙi otasi suzonro

    [23] Alloh kasonero, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, ʙa ʙihisthoe, ki dar zeri on cujho meravad, doxil mesozad. Dar on co ʙo dastʙandhoe az tillovu marvorid orosta savand va liʙosason dar on co az harir (aʙresim) ast

    [24] Onon dar dunjo ʙa sui suxani pok tavhid roh joftand va ʙa sui rohi islom, ki ʙaranda ʙa cannat ast, rohnamoi sudaand

    [25] Onhoe, ki kofir sudaand ʙa on ci ki Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ovard va mardumro az rohi Alloh va Mascidulharom, ki ʙaroi mardumi ci muqimu ci musofir ʙaroʙar ast, ʙozmedorand va niz har kiro dar on co qasdi kacravi jo sitamkori dosta ʙosad, ʙa u azoʙi dardovar ʙicasonem

    [26] Va ej Pajomʙar, ʙa jod or zamonero, ki cojgohi xonai Allohro ʙaroi Iʙrohim muajjan soxtem va ʙa u guftem: «Hec cizro sariki Man masoz va xonai Maro ʙaroi tavofkunandagon va ʙa namoz istodagon va ruku'kunandavu sacdakunandagon pokiza ʙidor»

    [27] Va ej Iʙrohim, mardumro ʙa vociʙ ʙudani hac da'vat kun, to pijoda jo savor ʙar suturoni loƣar, ki asari zahmati safar onhoro xasta kardaast, az rohhoi dur nazdi tu ʙijojand

    [28] To sohidi manfiathoi xud ʙosand, az omurzisi gunohhojason va savoʙhoi qurʙoniason va toatason va savdohojason va nomi Allohro dar ruzhoe muajjan (dahai avvali zulhicca va seruzi pas az on) ʙa hangomi zaʙhi corpojon; (az sutur, gov va gusfandon), ki Alloh rizqi ruzii onho soxtaast, jod kunand. Pas az onho ʙixuredu ʙenavojoni faqirro niz taom dihed

    [29] Sipas, cirkro az xud dur kunand va nazrhoi xesro ado kunand va ʙar on xonai kuhansol (Ka'ʙa) tavof kunand

    [30] In ast hukmi Alloh dar on ci guzast va har kas sa'oiri Allohro ʙuzurg sumorad, pas in dar nazdi Parvardigoras ʙarojas ʙehtar ast. Va corpojon ʙar sumo haloland, magar onhoe, ki ʙarojaton xonda sud: az moli xudmurda, xun va digar cizhoi haromsuda. Pas az palidihoe, ki ʙa'ze az onho ʙutho hastand, duri kuned va az suxani ʙotilu duruƣ niz parhez kuned

    [31] Dar dini Alloh rost ʙosed, ʙaroi Alloh hec guna sarike muqarrar nakuned va har kas, ki ʙa Alloh sirk ovarad, cun kasest, ki az osmon furu aftad va parrandae uro ʙiraʙojad jo ʙode ʙa makoni dure rufta partoftaast

    [32] In ast hukmi Alloh va kasone, ki siorhoi Allohro ʙuzurg mesumorand; (az iʙodatho va qurʙoniho) ʙa durusti in korason nisoni parhezgorii dilhost

    [33] Az on suturoni qurʙoni to zamone muajjan ʙarojaton foidahoest, sipas coi qurʙoniason dar on xonai kuhansol (Ka'ʙa) ast

    [34] Baroi har ummate tarzi qurʙoniro muajajn soxtaem, to nomi Allohro ʙa hangomi zaʙh ʙar corpojone, ki qurʙoni karda mesavand ʙar zaʙon ronand. Pas ma'ʙudi sumo ma'ʙudi jaktost, dar ʙaroʙari U taslim saved. Va furutanonro ʙa nekihoi dunjovu oxirat xusxaʙar deh

    [35] Kasone hastand, cun nomi Alloh ʙurda savad, dilhojason az tarsi U haroson megardad va dar ʙaroʙari musiʙathoe, ki ʙa onho merasad, saʙr mevarzand va namozro ʙarpo medorand va az on ci ruziason dodaem, nafaqa mekunand

    [36] Suturoni qurʙoniro ʙaroi sumo az sa'oiri Alloh qaror dodem, to ʙa on ʙa sui Alloh nazdik saved. Sumoro dar onho xajru ʙarakatest; az xurdan, sadaqa kardan va savoʙ giriftan. Pas hangomi qurʙoni, dar hole, ki ʙar poj istodaand, nomi Allohro ʙar onho ʙixoned va cun paxlujason ʙar zamin rasid, az gusti onho ʙixured va faqironi ʙoqanoat va gadojonro ʙixuroned. In guna Mo onhoro ʙaroi sumo rom kardem. Bosad, ki sumo siposguzori kuned

    [37] Hargiz gustho va xunhoi qurʙonijon ʙa Alloh namerasad, cunki Alloh ʙenijoz va loiqi sitois ast, ʙalki parhezgorii sumo, (ja'ne ixlosu nijati sumo) ʙa U merasad. Hamcunin onhoro ʙarojaton musaxxar namud, to Allohro ʙa xotiri on, ki hidojataton kardaast, ʙa ʙuzurgi jod kuned. Va nekukoronro muƶda ʙideh

    [38] Ba rosti, Alloh az kasone, ki imon ovardaand, difo' mekunad, zero Alloh xijonatkoroni nosiposro dust nadorad

    [39] (Dar iʙtidoi Islom cangidan ʙar muqoʙili kuffor mamnu' ʙud va ʙar azijati onho saʙr kardan ma'mur ʙud. Pas vaqte, ki azijati musrikon to coe rasid, ki Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam az Makka ʙa Madina hicrat namud va Islom quvvat pajdo kard.) Ba musalmonon cangidan ʙo kuffor ruxsat doda sud, ʙa saʙaʙi on ki onho mavridi sitam qaror giriftaand va ʙegumon Alloh ʙar jori kardan va piruz gardonidani onho tavonost

    [40] Onhoe, ki ʙa nohaq az dijorason ronda sudaand, gunohason tanho in ʙud, ki meguftand: «Parvardigori mo Allohi jaktost?» Va agar Alloh ʙa'ze az mardumro ʙa vasilai ʙa'ze digar daf' namekard, ʙegumon xilvatxonahoi rohiʙon va iʙodatxonahoi nasoro va jahud va masocidi musalmonon, ki dar onho nomi Alloh ʙisjor jod karda mesavad, vajron megardid. Va alʙatta, Alloh jori mekunad kasero, ki dini Uro jori medihad. Begumon Alloh tavonovu piruzmand ast ʙar hamai xaloiq va ƣoliʙ ast va hama dar ixtijori Ujand

    [41] Hamon kasone, ki agar dar zamin ʙa onho qudrat dihem, namozro dar vaqtas meguzorand va zakoti molro ʙar mustahiqas medihand va amr ʙa ma'rufu nahj az munkar mekunand. Va sarancomi hamai korho az oni Alloh ast

    [42] Ej Rasul, ƣamgin naʙos, agar inho turo Duruƣgu ʙarorand, pes az onho qavmi Nuhu Od va Samudro niz duruƣ ʙarovarda ʙudand

    [43] va niz qavmi Iʙrohim va qavmi Lut

    [44] va mardumi Madjan va Musoro niz duruƣgu sumoridand. Man ʙa kofiron muhlat dodam va ʙa zudi onhoro ʙa curmi gunohason cazo nakardam, sipas onhoro ʙa azoʙ giriftor namudam. Va (ʙingar) uquʙati Man ci guna ʙud

    [45] Ci ʙisjor sahrhoero dar hole, ki ahlas sitamkor ʙudand, noʙud kardaem va cunon ki saqfhojason ʙar devorhojason furu rextaast va ci ʙisjor cohho, ki ʙekor mond va (niz) qasrhoi ʙalandi gackorisuda ʙesohiʙ mond

    [46] Ojo qurajsihoi ʙeimon dar zamin sajr namekunand, to sohiʙi dilhoe gardand, ki ʙa vasilai onho xiradmandona ʙiandesand, to iʙrat ʙigirand va gushoe, ki ʙa on ʙisnavand, pand ʙigirand? Begumon casmho noʙino namegardand, ʙalki dilhoe, ki dar sinaho coj dorand, az dark kardani haq kur mesavand

    [47] Va kofironi Qurajs az rui caholatason ʙo sitoʙ azoʙro az tu, -ej Rasul-, metalaʙand va Alloh hargiz va'dai xudro xilof namekunad. Va ʙegumon nazdi Parvardigori tu jak ruz az ruzhoi qijomat monandi hazor sol ast, ki sumo dar dunjo mesumured

    [48] Ci ʙisjor dehahoe ʙudand, ki mardumonason zolim ʙudand va Man muhlatason dodam, sipas onhoro ʙa azoʙ giriftor namudam. Va ʙozgasti hama nazdi Man ast

    [49] Bigu - ej Rasul: «Ej mardum, man ʙaroi sumo ʙimdihandai oskoram»

    [50] Pas onon, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, ʙaroi onho omurzisi gunohon ast va az rizqu ruzii pok va xuʙe ʙarxurdorand

    [51] Va onon, ki dar inkori ojoti Mo mekusand va mexohand Moro ociz kunand, onho sokinoni axli cahannamand

    [52] Mo pes az tu hec rasul jo pajomʙarero nafiristodaem, magar on ki cun ʙa xondani ojot masƣul sud, sajton dar suxani u cize suʙha meafkand. Va on goh Alloh on ciro, ki sajton afkanda ʙud, az ʙajn meʙarad, sipas ojoti xesro ustuvor medorad va Alloh dono ast ʙa on ci ki sud va mesavad va cize az U pinhon namemonad va ʙo hikmat ast har cizero dar cojas qaror medihad

    [53] To Alloh on ciro ki sajton ʙaroi ʙemordilone, ki dar dilhojason sak va nifoq ast, meafkanad va onon, ki dilhojason az imon ovardani ʙa Alloh saxt ast, ozmune qaror dihad. Begumon sitamkoron ʙar muqoʙili Alloh va rasulas dar muxolifat va dusmanii duru daroz hastand

    [54] Va to sohiʙoni ilm ʙidonand, ki on (vahj) az coniʙi Parvardigorat haq ast va ʙa on imon ʙijovarand va dilhojason ʙa on orom girad va dar ʙaroʙaras taslim va furutan savand. Va ʙa durusti, ki Alloh kasonero, ki imon ovardaand, ʙa rohi rost (ja'ne Islom) hidojat mekunad

    [55] Hamesa kofiron dar on ci Pajomʙar ovardaast sak mekunand, to on goh, ki qijomat nogahon ʙar sarason faro rasad jo ʙa azoʙi ruzi nahs giriftor ojand

    [56] Farmonravoi dar on ruz az oni Alloh ast. Mijonason hukm mekunad. Pas kasone, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, dar ʙoƣhoi purnozu ne'mat (ʙihist) hastand

    [57] Va kasone, ki kufr varzidaand va ojoti Moro duruƣ sumurdaand, ʙarojason azoʙi xorkunandae ast, ki onhoro xoru zalil megardonad

    [58] Va kasone, ki dar rohi Alloh ʙaroi nusrati dini Alloh hicrat namudand, sipas dar majdoni cang kusta sudand jo dar ʙistari xud murdand, alʙatta, Alloh ʙa onho dar cannat rizqi nek medihad. Jaqinan Alloh ʙehtarin ruzidihandagon ast

    [59] Ononro ʙa coe darovarad, ki onon on coro dust dorand va az on xusnud ʙosand. Va on cannat ast. Va alʙatta, Alloh dono ast ʙa holi saxse, ki dar rohi U hicrat namudaast jo ʙaroi dunjo hicrat kardaast va ʙurdʙor ast az on kasone, ki Uro nofarmonʙardori mekunand va favran onhoro ʙa azoʙ namegirad

    [60] Hukm ʙar in ast, har kas sitam kunad, ʙaroi u coiz ast, ʙa andozae, ki ʙa u sitam sudaast, ʙar cinojatkor sitam namojad ʙa'd az on cinojatkor ʙar u duʙora sitam kunad, ʙa durusti, ki Alloh sitamdidaro jorias xohad kard. Ba durusti, ki Alloh afvkunanda va omurzanda ast gunahkoronro, favran ʙa gunohason azoʙ namedihad va az gunohason darmeguzarad

    [61] In ʙa on saʙaʙ ast, ki Alloh saʙro dar ruz va ruzro dar saʙ doxil megardonad va ʙar jake az on du meafzojad va az digare mekohad va ʙar'aks. Ba Alloh ʙa hamai sadoho sunavost va ʙa hama korho ʙinost

    [62] In ʙa on saʙaʙ ast, ki Alloh haq ast va on ci kofiron cuz U ma'ʙudi digare mexonand, ʙotil ast va U ʙalandmartaʙavu ʙuzurg ast

    [63] Ojo nadidai, ki Alloh az osmon ʙoron firistod va zamin ʙar asari on sarsaʙzu xurram megardad? Alʙatta, Alloh dar rujonidani naʙotot az zamin daqiq va ogoh ast

    [64] Az oni Ust on ci dar osmonho va on ci dar zamin ast. Ba durusti, Alloh ʙenijoz va sazovori sitois ast

    [65] Ojo nadidai, ki Alloh har ciro dar rui zamin hast va kistihoro, ki dar ʙahr ʙa farmoni U meravand, ʙarojaton musaxxar gardonid? Va Alloh nameguzorad osmon ʙar zamin furu rezad, to hama halok savand, magar ʙa iznu xosti xudas. Ba durusti, ki Alloh ʙar mardum ʙaxsojanda va mehruʙon ast

    [66] U Alloh zotest, ki sumoro zindagi ʙaxsid va sumoro az nesti ʙa vucud ovardaast, sipas ʙimironad va ʙa'd az murdanaton sumoro ʙoz zinda mesozad. Begumon inson dar ʙaroʙari ne'mathoi Alloh nosukr ast

    [67] Baroi har ummate dine nihodem, to ʙar on dinu oin amal kunand. Pas, dar ʙorai amr musrikoni Qurajs ʙo tu ej Rasul, siteza nakunand va mardumro ʙa sui Parvardigori xud da'vat kun, ʙegumon tu ʙar rohi rost hasti

    [68] Va agar ʙo tu ej Rasul, siteza kardand, ʙigu ʙarojason: "Alloh ʙar har kore, ki mekuned, ogohtar ast

    [69] Alloh mijoni sumo dar ruzi qijomat dar ʙorai on ci ixtilof mevarzided, hukm xohad kard

    [70] Ojo nadonistai, ej Rasul, ki Alloh har ciro, ki dar osmonhovu zamin ast, medonad? Begumon tamomi inho dar kitoʙi Lavhi Mahfuz saʙt ast va in kor ʙaroi Alloh oson ast

    [71] Va musrikon ƣajri Alloh cizero meparastand, ki Alloh hec dalele ʙar sihatii parastisi onho nozil nakardaast va cizero meparastand, ki ʙa on ilme nadorand. Va ʙaroi sitamkoron hec jovare nest

    [72] Va hangome ki ojoti ravsani Mo ʙar onon xonda mesavad, dar cehrai kofiron noxusiro meʙini, ʙalki nazdik ast hamla kunand ʙa on kasone, ki ojoti Moro ʙar onho mexonand. Bigu ej Rasul ʙarojason: «Ojo sumoro ʙar cize ʙadtar az in ogoh kunam? Hamon otasi cahannam ast, ki Alloh onro ʙar kasone, ki imon naovardaand, va'da dodaast va otas, ʙad sarancomest!»

    [73] Ej mardum, misole ovarda sud. Ba on gus dihed. Kasonero, ki ʙa coi Alloh ma'ʙudi xud mexoned va madad metalaʙed, agar hama cam' savand, magase (passae)-ro naxohand ofarid va agar magase cize az onho ʙiraʙojad, nametavonand onro az u ʙoz pas ʙigirand. Pas, toliʙu matluʙ hardu (darmondavu) notavonand! Pas, ʙo in qadar xoriju notavoni ci guna in ʙuthoro parastis karda mesavad

    [74] Inho musrikon Allohro, cunonki loiqi ʙuzurgii Ust, ʙuzurg nadostand. Haroina, Alloh ʙar hama ciz nerumand va piruz ast

    [75] Alloh az mijoni faristagonu mardumon rasulone ixtijor mekunad. Alʙatta, Alloh ʙa guftori ʙandahojas sunavo ast va ʙa cami'i asjo ʙinost

    [76] On ciro, ki dar pesi rujason ast va on ciro, ki pusti sarason (ojanda va guzastai onho) ast, medonad. Va hamai korho ʙa sui U ʙozmegardand

    [77] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas, Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) imon ovardaed, dar namozi xud ruku' va sacda kuned va Parvardigoratonro ʙiparasted va korhoi nek ʙa coj ovared, to nacot joʙed

    [78] Dar rohi Alloh, cihod kuned, on guna ki soistai cihod dar rohi Ust. U sumoro ʙarguzid. Va ʙarojaton dar din hec korhoi dusvoriro ʙar dusi sumo naguzostaast. Dini padaraton Iʙrohimro ʙaroi sumo tasri' kardaast. U pes az in dar kitoʙhoi pesin va dar in Qur'on sumoro "musalmon" nomid. To Pajomʙar ʙar sumo guvoh ʙosad va sumo niz ʙar digar mardum guvoh ʙosed. Pas, namoz ʙiguzored va zakot ʙidihed va ʙa Alloh iʙodat kuned, ki U jovar va sarparasti sumo ast. Ci sarparast va sarvari nek va ci madadgor va kumakkunandai xuʙe ast

    Surah 23
    Мӯъминун

    [1] Dar haqiqat nacot joftand mu'minone, ki ʙa Allohu rasulas tasdiqkunanda va ʙa sariatas amalkunandaand

    [2] kasone, ki sifathojason in ast, ki dar namozason furutan hastand

    [3] va kasone, ki az guftoru kirdori ʙehuda ruj megardonand

    [4] va kasone, ki zakoti hamai molasonro mepardozand

    [5] va kasone, ki sarmgohi xudro az zino va lavotat nigoh medorand

    [6] cuz ʙo hamsaron jo kanizoni xes, ki dar nazdiki (hamʙistari) ʙo onon mavridi malomat qaror namegirand

    [7] Va kasone, ki ƣajr az in du rohi masru'ro ʙicujand, az haddi xes tacovuz kardaand va xudro ducori azoʙi Alloh kardaand

    [8] va kasone, ki amonatho va pajmonhoi xudro riojat mekunand

    [9] va kasone, ki hamesa namozhojasonro dar vaqthoi muajjan ʙo saroit va arkonas ancomdihandaand

    [10] kasone, ki doroi in sifatho hastand, onon merosʙaronand

    [11] ki daracahoi olii cannatro, ʙa meros meʙarand va onho hamesa dar on covidonand

    [12] Alʙatta, Mo insonro az gili ʙardostasuda az tamomi zamin ofaridem

    [13] Sipas uro ʙa surati nutfae dar cojgohi ustuvor qaror dodem, ki on rahmi zanon ast

    [14] Sipas az on nutfa laxtaxune ofaridem va az on laxtaxun poraguste va az on poragust ustuxonho ofaridem va ustuxonhoro ʙa gust pusonidem; ʙa'd az on ʙori digar uro ʙa ofarinisi digare ofaridem. Pas purʙarakat va ʙuzurgvor ast Allohe, ki ʙehtarini ofarinandagon ast

    [15] Va ʙa'd az in ofarinis hamai sumo xohed murd

    [16] Ba'd az on ʙa'di marg dar ruzi qijomat ʙaroi hisoʙu cazo zinda megarded

    [17] Va ʙa rosti, ki ʙar ʙoloi saraton haft osmon ʙijofaridem, hol on ki Mo az ofarinis ƣofil naʙudaem va faromus nakardaem

    [18] Va az osmon ʙa andozai nijoz oʙ firistodem va onro dar zamin coj dodem va Mo ʙar noʙud kardanas tavono hastem. (In ojat ʙaroi sitamkoron tahdid va va'da ʙa azoʙ ast)

    [19] Bo on oʙ ʙarojaton ʙoƣhoe az xurmovu angur padid ovardem. Sumoro dar on ʙoƣho mevahoi ʙisjorest, ki az onho mexured

    [20] Va niz daraxti zajtunro ʙiofaridem, ki dar Turi Sino merujad. Ravƣan medihad va on ravƣan ʙaroi xurandagon nonxurisest

    [21] Va ʙa rosti, ʙaroi sumo dar corpojon (ʙa misli sutur, gov va gusfand) iʙratest. Az sire, ki dar sikamason hast, ʙa sumo menusonem va az onho foidahoi ʙisjor meʙared (ʙa misli pust va muji onho) va az gustu carʙui onho mexured

    [22] Va ʙar onho va ʙar kistiho savor mesaved

    [23] Ba tahqiq, Nuhro ʙaroi da'vati tavhid ʙa sui qavmas firistodem. Guft (ʙarojason): «Ej qavmi man, Allohi jaktoro ʙiparasted. Sumo cuz U hec ma'ʙudi haqiqi nadored. Ojo az azoʙi U nametarsed?»

    [24] Buzurgoni qavmas, ki kofir ʙudand, guftand: «In mard insonest monandi sumo, mexohad ʙar sumo ʙartari cujad. Agar Alloh mexost, hatman faristagonero mefiristod. Mo hargiz cunin cizro az padaroni pesini xud nasunidaem

    [25] U mardi devonae ʙes nest. Pas muddate dar ʙorai u saʙr kuned»

    [26] (Nuh) guft: «Ej Parvardigori man, aknun, ki maro duruƣgu mesumorand, joriam kun»

    [27] Ba u vahj kardem, ki kistiro zeri nazari Mo va ʙa ilhomi Mo ʙisoz. Va cun farmoni Mo darrasid va oʙ az tanur ʙerun zad, (ja'ne, zamin pur az oʙ sud), az har cinse cufte naru modaro va niz kasoni xudro ʙa on ʙiʙar. Magar az onho kasero, ki az pes guftai Haq va'dai halok ʙar u muqarrar sudaast. Va dar ʙorai sitamkoron ʙo Man suxan maguj, ki onho hama ƣarqsudagonand

    [28] Cun xud va hamrohonat ʙa kisti nisasted va az ƣarq sudan emin monded, ʙigu: «Sipos Allohro, ki moro az qavmi kofiron nacot dod»

    [29] Va ʙigu: «Ej Parvardigori man, maro furud ovar dar cojgohe muʙorak, ki Tu ʙehtarin furudovarandagoni»

    [30] Dar in doston iʙrathovu pandhost va dalolat ʙar in mekunad, ki tanho ma'ʙudi haqiqi Alloh ast va hamono Mo tanho ozmoiskunanda ʙudem

    [31] Sipas ʙa'd az onho mardumi digarero ʙa vucud ovardem

    [32] Pas az xudason pajomʙare ʙa mijonason firistodem, ki Allohi jaktoro ʙiparasted, zero cuz U ma'ʙudi ʙa haqqe nadored. Ojo az azoʙi U nametarsed vaqte ki ƣajri Uro meparasted

    [33] Guruhe az ʙuzurgoni qavmas, ki kofir ʙudand va didori oxiratro duruƣ mesumurdand va onhoro dar zindagonii dunjo nozu ne'mat doda ʙudem, guftand: «In marde, ki sumoro ʙa jaktoparasti da'vat menamojad, insonest monandi sumo, az on cizhoe ki mexured, mexurad va az on cizhoe, ki meosomed, meosomad

    [34] Va agar ʙa insone hammonandi xud ito'at kuned va ma'ʙudoni xudro tark namoed, ʙa durusti, ki on goh sumo zijonkor ʙosed

    [35] Ojo u ʙa sumo va'da medihad, ki hamono sumo cun murded va xoku ustuxonhoi pusida suded, sumo ʙori digar az gur ʙerun ovarda mesaved

    [36] In va'dae, ki ʙa sumo doda suda, dur ast, dur

    [37] Cuz hamin zindagonii dunjavii mo cize nest, ʙa dunjo meoemu memirem va hargiz digarʙor zinda naxohem sud

    [38] U ʙa cuz marde, ki ʙar Alloh duruƣ ʙastaast, (kasi digar) nest va mo ʙa guftahoi u imon nameovarem»

    [39] (Pajomʙarason) guft : «Ej Parvardigori man, aknun ki maro duruƣgu meʙarorand, joriam kun!»

    [40] (Alloh dar cavoʙ) guft: «Pas az andak zamone inho takziʙkunandagon pusajmon mesavand»

    [41] Pas naistoda ʙudand, ki muvofiqi va'dai ʙa haq ʙongi saxte omad va ononro furu girift. Va ononro monandi xosoke ʙar seloʙ qaror dodem. Pas qavmi sitamkor, az rahmati Alloh duru noʙud ʙod

    [42] Sipas qavmhoi digarero ʙa'd az onho padid ovardem, (misli Lut, Su'ajʙ, Ajuʙ va Junus alajhimussalom)

    [43] Hec ummate az acali xud na pes meaftad va na dertar mekunad

    [44] Sipas paj dar paj pajomʙaroni xudro firistodem. Har ʙor, ki pajomʙare ʙa ummatas omad, duruƣgujas ʙarovardand va Mo niz onhoro az pasi jakdigar ʙa halokat rasonidem va axʙori ononro mojai iʙrati digaron namudem. Nasiʙi mardume, ki imon nameovarand va pajomʙaronro ito'at namekunand duri az rahmati Alloh ʙod

    [45] Sipas Muso va ʙarodaras Horunro ʙo ojoti Xud va dalelhoi ravsan firistodem

    [46] ʙa sui Fir'avn hokimi Misr va ʙuzurgoni qavmas ʙa monandi Homon. Pas az imon ovardan ʙa Muso va ʙarodaras Horun gardankasi kardand, zero onho mardumi xudpisandi ʙartaricuj ʙudand

    [47] Va guftand: «Ojo ʙa du inson, ki monandi mo hastand va qavmason, ki mute' va farmonʙardori mo ʙudand, imon ʙijovarem?»

    [48] Pas, Muso va Horunro duruƣgu ʙarovardand va xudro dar ʙahr ʙa halokat afkandand

    [49] Alʙatta, Mo ʙa Muso kitoʙi Tavrot dodem, ʙosad, ki Bani Isroil hidojat savand

    [50] Va pisari Marjam va modarasro ojate soxtem va on duro ʙar coe ʙalandi ustuvor va ʙarxurdor az oʙi ravon, coj dodem

    [51] Ej pajomʙaron, az cizhoi pokizavu halol ʙixured va korhoi soista kuned, ki ʙe gumon Man ʙa korhoe, ki mekuned, ogoham! Va az a'moli sumo cize ʙar Man pinhon namemonad

    [52] Ej Pajomʙaron alʙatta, in dini sumo dinest, jagona va Man Parvardigori sumojam, az Man ʙitarsed, ʙo icro namudani amrhoi Man va duri custan az ʙimkardahoi Man

    [53] Pas, dini xudro firqa- firqa kardand va har firqae ʙa ravise, ki intixoʙ karda ʙudand va onho ʙa donis va dine, ki dostand, dilxus ʙudand va gumon meʙurdand, ki onho ʙar haqand va digaron ʙar gumrohiand

    [54] Pas, ononro ʙiguzor, to muddati zamone dar caholat va gumrohijason ʙimonand

    [55] Ojo inho kofiron mepindorand, ki on molu farzand, ki ʙa onho dodaem

    [56] ʙa xotiri on ast, ki ʙarojason dar nekiho sa'j mekunem? Na, cunin nest, ʙalki onon darnamejoʙand, ki Mo onhoro muhlat medihem

    [57] Begumon onhoe, ki az xavfi Parvardigorason ʙimnokand

    [58] va onhoe, ki ʙa ojoti kalomi Parvardigorason imon meovarand va ʙa on amal mekunand

    [59] va onhoe, ki (Allohro jakka va jagona iʙodat mekunand) va ʙa Parvardigorason sirk nameovarand

    [60] va onhoe, ki dar rohi Alloh on ciro ʙojad ʙidihand, medihand va ʙoz ham (ʙa in hol) dilhojason tarsonu haroson ast, ki ʙojad nazdi Parvardigorason ʙozgardand

    [61] Ore, inho hastand, ki ʙa korhoi nek mesitoʙand va dar on ʙar jakdigar pesi mecujand

    [62] Bar hec kas cuz ʙa andozai tavonoias mukallaf (vazifador) namekunem. Va nazdi Mo kitoʙest, ki ʙarhaq suxan megujad. Va ʙar onho hec zulmu sitame namesavad

    [63] Balki, dilhojason az in suxani haq (Qur'on) dar pardai ƣaflat ast. Va onho ƣajr az in amali sirkason korhoi zisti digare dorand, ki onro dar ojanda ancom medihand. Pas, ʙa in saʙaʙ xudro ducori ƣazaʙ va azoʙi Parvardigorason mekunand

    [64] To on goh ki sarvatmandonasonro ʙa azoʙ giriftor kunem, nogahon dodu farjod zanand

    [65] Ba onho guem: Imruz dodu farjod sar nadihed, ki sumo nametavoned, ki xudro jori dihed va az sui Mo jori va kumak namesaved

    [66] Zero ojoti Man ʙarojaton xonda mesud, to in ki ʙa on imon ovared, vale sumo namepazirufted va ʙa aqiʙ ʙarmegasted

    [67] Dar hole ki dar ʙaroʙari Bajtulharom (Ka'ʙa) takaʙʙur mekarded va megufted, ki hec kas nametavonad ʙar mo ƣoliʙ savad, zero mo ahli haram va xodimoni on hastem va hangomi saʙ ʙa afsonaguj masƣul suda, onro tark mekarded

    [68] Ojo dar in suxan nameandesand, jo ʙa onho on ci omadaast, ki ʙa padaroni naxustinason naomadaast

    [69] Jo on ki pajomʙarason Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)-ro nasinoxtaand, ki inkoras mekunand

    [70] Jo megujand, ki devona ast? Na, cunin nest, ʙalki pajomʙarason Qur'on, tavhid va dini haqro ʙarojason ovardaast, vale ʙestarason az rui hasad ʙa haq ʙadʙini dorand

    [71] Agar haq va haqiqat az paji havashojason meraft, osmonhovu zamin va har ki dar onhost, halok mesud. Vale Mo Qur'onro pandason firistodem, ki dar on izzat va sarafi onhost va onho ʙosand, az pandason ruj gardonidand

    [72] Jo tu ej Muhammad, ʙar da'vati xud az onho muzde metalaʙi? Pas, muzdi Parvardigorat ʙehtar ast, ki U ʙehtarini ruzidihandagon ast

    [73] Alʙatta, tu ej Rasul, qavmi xud va digaronro ʙa rohi rostason mexoni, ki vaj dini Islom ast

    [74] Va kasone, ki ʙa ruzi ʙa's va hisoʙ imon nadorand va ʙaroi on ruz amal namekunand, az rohi rost kacravand

    [75] Agar ʙar onho rahm mekardem va rancu zahmatero, ki ʙa on giriftor omadand, az onho dur mesoxtem, ʙoz ham hamcunon ʙo sarsaxti dar tuƣjoni xes sargasta memondand

    [76] Ba tahqiq ʙa azoʙ giriftorason kardem, na furutani kardand ʙaroi Parvardigorason va na zori

    [77] To zamone, ki dare az azoʙi saxt ʙa rujason kusodem, on goh onho dar on ʙa kulli noumed gastand va namedonand, ki ci kor kunand

    [78] Va Ust, on Allohe, ki ʙarojaton sunavoi va didaho va didho ʙijofarid. Ci andak sipos meguzored

    [79] Ust, on Allohe, ki sumoro dar rui zamin padid ovard va hama ʙa'd az margaton nazdi U gird ovarda mesaved va muvofiqi amalhojaton cazojaton xohad kard

    [80] Va Ust, on Allohe, ki zinda mekunad va memironad va raftuomadi saʙu ruz az oni Ust. Caro dar qudrati U oqilona nameandesed

    [81] Balki, kofiron niz hamon suxanon guftand, ki pesinijon meguftand

    [82] Guftand: «Ojo agar mo ʙimirem va xoku ustuxon savem, ʙoz ham zinda mesavem?»

    [83] Ej Muhammad, hamcunone ki tu ʙa mo va'da medihi ʙa padaronamon niz pes az in cunin va'dahoe doda suda ʙud. Inho cize cuz afsonahoe pesinijon nest!»

    [84] Bigu ej Muhammad ʙarojason: «Agar medoned, in zamin va har ki dar on ast, az oni kist?»

    [85] Hatman xohand guft: «Az oni Alloh». Bigu: «Ojo pand namegired, ki U ʙori digar ʙar zinda gardonidan qodir ast?»

    [86] Bigu: «Kist Parvardigori osmonhoi haftgona va Parvardigori Arsi ʙuzurg?»

    [87] Hatman xohand guft: «Alloh». Bigu: «Ojo nametarsed, ki iʙodati ƣajri Uro mekuned?»

    [88] Bigu: «Agar medoned, podsohii hama cizho ʙa dasti kist? Kist, on ki ʙa hama kas panoh medihad va kase dar ʙaroʙari U panoh doda namesavad?» (Ja'ne, hec kas nametavonad azoʙi Allohro az kase ʙozdorad va nametavonad kasero dar ʙaroʙari Alloh jori kunad)

    [89] Hatman xohand guft: «Alloh». Bigu: «Pas, caro fireʙ mexured va az tavhid va toati Parvardigor ruj metoʙed?»

    [90] Balki, Mo ʙar munkironi ruzi qijomat suxani rost firistodem va onon duruƣgu hastand

    [91] Alloh hec farzande nadorad va hec ma'ʙude hamrohi U nest. Agar cunin meʙud, ʙa monandi raftori podsohoni dunjo har ma'ʙude on ciro ofarida ʙud, meʙurd va ʙa'ze ʙar ʙa'ze jakdigar ʙartari mecustand. Alloh az on guna ki Uro vasf mekunand, (az sariku farzand), pok ast

    [92] U Alloh donoi nihonu oskor ast va az har ci sariki U mesozand, ʙartar ast

    [93] Bigu (ej Rasul): «Ej Parvardigori man, kos cizero, ki ʙa onon va'da doda mesavad, ʙa man namojon mekardi

    [94] Ej Parvardigori man, pas, maro dar zumrai sitamkoron qaror madeh» (Lekin az zumrai onon ʙigardon, ki Tu az onho rozi hasti)

    [95] Va haroina, Mo agar ʙixohem, ki on ciro ʙa onon va'da dodaem, az azoʙ metavonem, ʙar tu ʙinamojonem

    [96] (Ej Rasul), dar muqoʙidi ʙadii dusmanonat ʙadi makun, ʙalki ʙadiro ʙa ravise, ki on ʙehtar ast daf' kun! Mo az cizhoe ki megujand inho musrikon, ogohtar hastem va onhoro ʙa ʙadtarin azoʙ cazo xohem dod

    [97] Bigu (ej Rasul): «Ej Parvardigori man, az vasvasahoi sajton ʙa tu panoh meʙaram

    [98] Va ʙa Tu panoh meʙaram, ej Parvardigori man, az vasvasahoi sajton agar onho nazdi man hozir ojand!»

    [99] Cun jakeasonro az kofiron marg faro rasad, megujad: «Ej Parvardigori man, maro ʙozgardon ʙa sui dunjo

    [100] Sojad korhoi soistaero, ki tark karda ʙudam, ʙa coj ovaram». Hargiz! Begumon in suxanest, ki u onro megujad (va ʙa farazi mahol agar ʙozgardad, ʙa korhoi guzastaas idoma medihad) va pusti sarason to ruzi qijomat mone'aest, ki ʙozgastan natavonand

    [101] Cun ruzi qijomat dar sur damida savad va mardum az qaʙr ʙarangexta savand, hec xesovandie mijonason namonad va hec az holi jakdigar napursand

    [102] Onon, ki tarozui a'moli nekason vaznin ʙosad, onho nacotjoftagonand

    [103] Va onon, ki tarozui a'moli nekason saʙuk ʙosad, ʙa xud zijon rasonidaand va dar cahannam covidmondagonand

    [104] Su'lahoi otas cehrahojasonro mesuzonad va dar duzax tursrujand

    [105] Ba onho gufta mesavad: Ojo ojoti Man dar dunjo ʙarojaton xonda namesud, to ʙa on imon ʙijovared, pas, onhoro duruƣ mehisoʙided

    [106] Ruzi qijomat gujand: «Ej Parvardigori mo, surʙaxtijamon ʙar mo galaʙa kard va mo mardumi gumrohe ʙudem

    [107] Ej Parvardigori mo, moro az in otas ʙerun ovar va ʙoz ʙa dunjo ʙargardon. Agar digar ʙor ʙa sui gunoh ʙargast kardem, haroina, az sitamkoron ʙosem»

    [108] Alloh gujad: «Dar otas gum saved va ʙo Man suxan magued». (Pas on hangom duovu umedason qat' gardid)

    [109] Ore, guruhe az ʙandagoni Man meguftand: «Ej Parvardigori mo, imon ovardem, moro ʙijomurz va ʙar mo rahmat ovar, ki Tu ʙehtarini rahmovarandagoni»

    [110] Va sumo masxaraason mekarded, to jodi Maro az xotiraton meʙarovardand. Va sumo hamcunon ʙa onho mexandided

    [111] Imruz, haroina, onhoro ʙa xotiri saʙre, ki mekardand, podos (ja'ne cannat) mediham. Qat'an, onho ʙa murodi xud rasidaand

    [112] Alloh ʙa duzaxijon gujad: «Ba sumori solho ci muddat dar zamin zistaed?»

    [113] Az saxtii azoʙi on ruz gujand: «Jak ruz jo qismate az jak ruz. Pas az hisoʙgaron ʙipurs»

    [114] Alloh gujad: Dar zamin cuz andake namondaed, agar sumo medonisted cize az ilmro, to on muddati andakro ʙa toati Alloh va omoda sudan ʙaroi ruzi qijomat mekarded va ʙa cannat musarraf mesuded

    [115] Ej mardum, ojo pindosted, ki sumoro ʙehuda ofaridaem va sumo ʙaroi hisoʙu cazo ʙa nazdi Mo ʙozgardonida namesaved?»

    [116] Pas, ʙartar ast, Allohi jakto, on farmonravoi rostin. Hec ma'ʙude ʙarhaq cuz U nest! Parvardigori Arsi giromiqadr ast

    [117] Va har kas, ʙo Allohi jakto ma'ʙudi digarero mexonad, ki ʙa haqiqati on hec ʙurhone nadorad, haroina, hisoʙas dar oxirat nazdi Parvardigoras xohad ʙud. Alʙatta, ruzi qijomat kofiron nacot namejoʙand

    [118] Va ʙigu (ej Pajomʙar): «Ej Parvardigori man, ʙijomurz az gunohho va rahmat kun va Tu ʙehtarini rahmatkunandagon hasti!»

    Surah 24
    Нур

    [1] Suraest, ki onro nozil kardaem va vociʙ soxtaem amal kardan ʙa ahkomi onro va dar on ojoti ravsane firistodaem, ej mu'minon ʙosad, ki pand gired

    [2] Har jake az zanu mardi zinokorro sad zarʙa ʙizaned. Ba agar ʙa Allohu ruzi qijomat imon dored, ʙojad, ki dar hukmi Alloh nisʙat ʙa on du rahmdil nagarded. Va ʙojad ki ʙa hangomi sikanca kardanason guruhe az mu'minon hozir ʙosand, to husjor savand va pand girand

    [3] Mardi zinokor cuz zani zinokor jo musrikro namegirad va zani zinokorro cuz mardi zinokor jo musrik namegirad. Va in ʙar mu'minon harom sudaast

    [4] Kasonero, ki zanoni pokro ʙa zino mutahham mekunand va cahor sohid nameovarand, hastod darra ʙizaned va az on pas hargiz sahodatasonro napazired, ki mardumi fosiqand

    [5] Ƣajri kasone, ki ʙa'd az on tavʙa kunand va amalasonro isloh namojand. Zero Alloh omurzandavu mehruʙon ast

    [6] Va kasone, ki zanoni xudro ʙa zino muttaham mekunand va sohide cuz xud nadorand, ʙojad ki savgand xurand ʙa nomi Alloh cahor ʙor, hamono ki u az rosttujon ast

    [7] Va ʙori pancum ʙigujad, ki la'nati Alloh ʙar u ʙod, agar az duruƣgujon ʙosad

    [8] Va agar on zan cahor ʙor ʙa Alloh savgand xurad, ki hamono on mard duruƣ megujad, cazo az u ʙardosta mesavad

    [9] Va ʙori pancum ʙigujad, ki xasmi Alloh ʙar u (ʙar zan) ʙod, agar mard az rostgujon ʙosad

    [10] Ci mesud ej mu'minon, agar fazlu rahmate, ki Alloh ʙar sumo arzoni dostaast, nameʙud, haroina, noʙud mesuded? Ba haroina, Alloh tavʙapaziru hakim ast

    [11] Kasone, ki on duruƣi ʙuzurgro soxtaand, guruhe az sumojand. Mapindored, ki sumoro dar on ʙadie ʙuvad. Balki, xajri sumo dar on ʙuvad. Har marde az onho ʙa on andozai gunohe, ki kardaast, ʙa cazo rasad va az mijoni onho, on ki ʙestarini in ʙuhtonro ʙa uhda dorad, ʙa azoʙe ʙuzurg giriftor xohad sud

    [12] Caro hangome ki on ʙuhtonro sunided, mardonu zanoni mu'min ʙa xud gumoni nek nakardand va naguftand, ki in tuhmate oskor ast

    [13] Caro cahor sohid ʙar da'voi xud najovardand? Pas, agar sohidone najovardaand, dar nazdi Alloh az zumrai duruggujonand

    [14] Agar fazlu rahmati Alloh dar dunjovu oxirat nameʙud, ʙa sazoi on suxanon, ki megufted, sumoro, hatman azoʙi ʙuzurge darmerasid

    [15] On goh ki on suxani ʙotilro az dahoni jakdigar megirifted va cize ʙar zaʙon meronded, ki dar ʙorai on hec namedonisted va mepindosted, ki kori xurde ast va hol on ki dar nazdi Alloh kori ʙuzurge ʙud

    [16] caro on goh ki in suxanro sunided, nagufted: «Moro nasojad, ki onro ʙozguem, Parvardigoro, Tu poki, in tuhmati ʙuzurge ast dar haqqi hamsari Muhammad salallohu alajhi va sallam?»

    [17] Alloh taolo sumoro nahj mekunad va pand medihad, ki agar az mu'minon hasted, ʙori digar girdi cunon kore magarded

    [18] Va Alloh taolo ahkomi ojotro ʙaroi sumo ʙajon mekunad va Alloh dono ast ʙar kirdori sumo va dar tadʙiri kori xalqas hakim ast

    [19] Baroi kasone, ki dust dorand dar ʙorai mu'minon tuhmati zino pahn savad, haroina, dar dunjo cazoi sar'i va dar oxirat azoʙi dardovare muhajjost. Alloh medonad haqiqati har cizero va sumo namedoned

    [20] Agar fazl va rahmati Ilohi somili holi sumo namesud va agar Alloh ta'olo nisʙat ʙa sumo mehru muhaʙʙat namedost, ʙajon namekard in ahkom va mav'izahoro va tezj mekard dar azoʙ kardani onhoe, ki amrhoi Uro muxolifat mekunand

    [21] Ej kasone, ki imon ovardaed, poj ʙa coi poji sajton maguzored. Va har ki poj ʙa coi poji sajton guzorad, ʙidonad, ki u ʙa fahsovu munkar (korhoi ʙad) farmon medihad. Va agar fazlu rahmate, ki Alloh ʙar sumo arzoni dostaast, nameʙud, hec jak az sumo az gunoh pok namesud. Lekin haroina, Alloh har kasro, ki ʙixohad, pokiza mesozad. Va Alloh sunavoju donost

    [22] Va ʙojad, ki ʙuzurgonu tavongaroni sumo ʙar on savgand naxurand, ki cize ʙa xesovandonu miskinon va muhocironi dar rohi Alloh nadihand. Bojad ʙiʙaxsandu guzast ʙikunand. Ojo namexohed, ki sumoro Alloh ʙijomurzad? Va Alloh ast omurzandai mehruʙon

    [23] Haroina, onon, ki zanoni pokdomani ʙexaʙari mu'minro tuhmati zino mezanand, dar dunjovu oxirat la'nat sudaand va ʙarojason azoʙi ʙuzurg ast

    [24] Ruze, ki zaʙonason va dasthojasonu pojhojason ʙa zijonason ʙar korhoe, ki mekardaand, sahodat dihand

    [25] On ruz, ki Alloh cazojasonro ʙa purragi ʙidihad va ʙidonand, ki harojna, Alloh taolo ʙarhaqu oskor ast

    [26] Zanoni nopok ʙaroi mardoni nopok va mardoni nopok ʙaroi zanoni nopok va zanoni pok ʙaroi mardoni pok va mardoni pok ʙaroi zanoni pok. Onho az on ci dar ʙoraason megujand, pokand. Omurzisu rizqi neku dar cannat ʙaroi onhost

    [27] Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙa xonae ƣajr az xonai xud, ʙe on ki icozat talaʙida va ʙar sokinonas salom karda ʙosed, doxil masaved. In ʙaroi sumo ʙehtar ast, ʙosad, ki pand gired

    [28] Va agar dar xona kasero najofted, doxil masaved, to sumoro ruxsat dihand. Va agar gujand: «Bozgarded», ʙozgarded, in ʙarojaton pokizatar ast. Va Alloh ʙa har kore, ki mekuned, ogoh ast

    [29] Bar sumo gunohe nest, agar ʙa xonahoe, ki maskani kase nest va dar on co manfa'ate ʙosad, doxil saved. Har ciro oskor sozed jo pinhon dored, Alloh ʙa on ogoh ast

    [30] Bigu ej Pajomʙar, ʙa mardoni muʹmin, ki casmoni xud ʙipusand az nomahramon va sarmgohi xud nigah dorand az zinovu livota. In ʙarojason pokizatar ast. Haroina, Alloh ʙa korhoe, ki mekunand, ogoh ast

    [31] Va ʙa zanoni mu'min ʙigu, ki casmoni xud ʙipusand az nomahramon va sarmgohi xud nigoh dorand az harom va zinathoi xudro cuz on miqdor, ki pajdost, oskor nakunand va miqna'ahoi (rujmolhoi) xudro to gireʙon furu guzorand va zinathoi xudro oskor nakunand, cuz ʙaroi savhari xud jo padari xud jo padari savhari xud jo pisari xud jo pisari savhari xud jo ʙarodari xud jo pisari ʙarodari xud jo pisari xohari xud jo zanoni hamdini xud jo ʙandagoni (ƣulomu kanizoni) xud jo mardoni xidmatguzori xud, ki raƣʙat ʙa zan nadorand jo kudakone, ki az sarmgohi zanon ʙexaʙarand. Va niz cunon poj ʙar zamin nazanand, to on zinat, ki pinhon kardaand, donista savad. Ej mu'minon, hamagon ʙa dargohi Alloh tavʙa kuned, ʙosad, ki rastagor garded

    [32] Xonador kunoned, ƣulomu kanizoni xudro, ki solehu soistakor ʙosand. Agar faqiru ʙenavo ʙosand, Alloh ʙa karami xud ʙodavlatu tavongarason xohad soxt, ki Alloh kusoisdihanda va donost

    [33] Onon, ki ʙa saʙaʙi kamʙaƣaliason qudrati xonadorsaviro nadorand, ʙojad pokdomani pesa kunand, to Alloh az karami xes tavongarason gardonad. Va az ʙandagonaton ononro, ki xohoni ʙozxaridani xesand, agar dar onho xajre jofted, ʙozxaridanasonro ʙipazired. Va az on mol, ki Alloh ʙa sumo arzoni dostaast, ʙa onon ʙidihed. Va kanizoni xudro agar xohand, ki parhezgor ʙosand, ʙa xotiri sarvati dunjavi ʙa zino macʙur makuned. Har kas, ki ononro ʙa zino macʙur kunad, Alloh ʙaroi on kanizon, ki ʙa macʙuri ʙa on kor vodor gastaand, omurzandavu mehruʙon ast

    [34] Ba tahqiq ʙaroi sumo ojathoi ravsanu vozeh va qissavu dostonhoi onone, ki pes az sumo ʙudaand va niz ʙaroi parhezgoron pand va nasihatho nozil kardem

    [35] Alloh nuri osmonhovu zamin ast. Masali nuri U (Qur'on dar dili mu'min) cun caroƣdonest, ki dar on caroƣe ʙosad, on caroƣ daruni sisae va on sisa cun sitorae duraxsanda. Az ravƣani daraxti purʙarakati zajtun, ki na sarqi ast (ja'ne, oftoʙ ʙa on dar oxiri ruz ʙirasad) va na ƣarʙi ast (ja'ne, oftoʙ ʙa on dar avvali ruz merasad, ʙalki dar mijonai zamin ast). Ravƣanas az safofias ravsani ʙaxsad, harcand otas ʙa on narasida ʙosad. Nure ʙoloi nur ast. Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa on nur (Qur'on) hidojat menamojad va ʙaroi mardum masalho meovarad. Va Alloh taolo ʙar hama ciz donost

    [36] On nur furuzon ast dar mascidhoe, ki Alloh ruxsat dod arcmandas dorand va nomas dar on co ʙo namoz va tilovati Qur'on, tasʙehu tahlil jod savad va Uro har ʙomdodu saʙongoh tasʙeh gujand

    [37] Mardone, ki hec ticorat va xaridu furuse az jodi Alloh va namoz guzoridanu zakot dodan ʙozason nadorad, az ruzi qijomat, ki dilhovu didagon az tars digargun mesavand, metarsand

    [38] To Alloh ʙa nekutar az on ci kardaand, cazojason dihad va az ʙuzurgii xud ʙar on ʙijafzojad va Alloh har kiro xohad, ʙehisoʙ rizq dihad

    [39] A'moli kofiron cun saroʙest dar ʙijoʙone. Saxsi tasna oʙas pindorad va cun ʙa on nazdik savad, hec oʙe najoʙad va Allohro nazdi xud joʙad, pas cazoi uro ʙa purragi ʙidihad. Va Alloh zud hisoʙgiranda hast

    [40] Jo ki amali kofiron ʙa monandi torikihoest dar darjoi cuqur, ki mepusad in kofirro mavc va ʙar ʙoloi on mavci digarest va ʙar ʙoloi on mavc aʙri xiraest, torikihoe ʙar ʙoloi jakdigar, on tavr ki agar dasti xud ʙerun orad, onro natavonad did. Va har kiro, Alloh nure (az Qur'onu sunnat) nadod, (ki ʙa on roh joʙad,) pas uro hec nure nest

    [41] Ojo nadidai, ki har ci dar osmonhovu zamin ast va niz murƣone, ki ʙolkusoda dar parvozand, tasʙehgui Alloh hastand? Hamai maxluqotro Alloh taolo donondaast ci guna Uro namozu tasʙeh gujand. Va Alloh ʙa har kore, ki mekunand, ogoh ast

    [42] Va xos ʙaroi Alloh ast podsohii osmonhovu zamin va ʙozgasti hamagon nazdi Ust

    [43] Ojo nadidai, ki Alloh aʙrhoero ʙa ohistagi meronad, on goh onhoro ʙa ham mepajvandad, ʙoz mesozadas ru ʙa ru ʙoloi ham? Pas meʙini ʙoronro, ki xoric mesavad az mijoni on aʙr va furud meorad az coniʙi ʙolo, az kuhhoi aʙri, ki on coest, ƶolaro. Pas har kiro xohad, ʙo on oseʙ merasonad va az har ki mexohad, ʙozas medorad. Ra'du ʙarqe, ki dar on aʙr ʙuda qariʙ ast, ki ʙiʙarad nuri casmhoro

    [44] Jake az nisonahoi qudrati Alloh taolo in ast, ki U saʙu ruzro megardonad. Be gumon xiradmandonro dar in iʙratest

    [45] Va Alloh har convarero az oʙ ʙijofarid. Ba'ze az onho ʙar sikam meravand (mor....) va ʙa'ze ʙar du po meravand (inson) va ʙa'ze ʙar cahor po meravand (cahorpojon). Alloh har ci ʙixohad, meofarinad. Haroina, Alloh ʙar har kore tavonost

    [46] Ba tahqiq dar Qur'on ojathoi ravsanu vozeh nozil kardaem va Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa rohi rost (Islom) hidojat mekunad

    [47] Va munofiqon megujand: «Ba Allohu pajomʙaras imon ovardaem va itoat mekunem». Pas az on guruhe az onon ʙozmegardand va hukmi pajomʙarro qaʙul namekunand. Va inho imon najovardaand

    [48] Cun onhoro dar xusumathojason ʙa sui Allohu Pajomʙaras da'vat kunand, to mijonason hukm kunad, ʙini, ki guruhe ruj megardonand

    [49] Va agar haq ʙa tarafi onho ʙosad, dar hol meojand pesi Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam gardan nihoda

    [50] Ojo dar dilhojason ʙemorist (ʙemorii nifoq) jo dar sak hastand (az Pajomʙari ʙarhaq ʙudani Muhammad sallallohu alajhi vassallam,) jo ʙimi on dorand, ki Allohu Pajomʙaras ʙar onho sitam kunand?! (Ne) Balki, onon xud zolimand

    [51] Cun mu'minoni haqiqiro dar xusumathojason ʙa sui kitoʙi Alloh va pajomʙaras da'vat kunand, to mijonason hukm kunad, in ki megujand: «Sunidem va itoat kardem», inho nacotjoftagonand. Va az ahli cannatand

    [52] Va kasone, ki farmonʙardorii Allohu Pajomʙaras mekunand dar amru nahj va az Alloh metarsand va hazar mekunand az azoʙi Alloh, pas inho komjoʙand ʙa ne'mathoi cannat

    [53] Va munofiqon ʙa Alloh qasam xurdand, qasamhoi saxt, ki agar ʙa onho farmon dihi ej Pajomʙar ʙaromadani ʙa cihodro, alʙatta, hamrohi tu ʙa cihod ravand. Bigu: «Qasami duruƣ maxured, toati sumo ma'lum ast, ki faqat ʙo zaʙon ast. Alloh ʙa korhoe, ki mekuned, haroina, komilan ogoh ast!»

    [54] Bigu ej Pajomʙar ʙa mardum: «Allohro itoat kuned va pajomʙarro itoat kuned. Pas agar ruj gardoned, haroina, ʙar Pajomʙar ancomi on cize vociʙ ast, ki ʙar dusi vaj nihoda sudast (ja'ne, taʙliƣi risolat) va ʙar sumo ham ancomi cize vociʙ ast, ki ʙar dusi sumo nihoda sudaast (ja'ne, itoati sodiqona va iʙodati muxlisona). Va agar ʙa u itoat kuned, hidojat joʙed. Va ʙar pajomʙar cuz rasonidani pajƣomi Parvardigoras cizi digare nest»

    [55] Alloh ʙa kasone az sumo, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, va'da dod, ki alʙatta, dar rui zamin xalifaason sozad, cun mardumero, ki pes az onho ʙudand, xalifaason soxt. Va dinasonro, ki xud ʙarojason pisandida ast, ki Islom ast, ustuvor sozad. Va vahsatasonro ʙa emini ʙadal kunad, har vaqte ki Maro meparastand va hec cizero ʙo Man sarik namekunand. Va onho, ki ʙa'd az in nosukri varzand, pas onon fosiqonand (ja'ne, xoric az toati Allohand)

    [56] Va namoz ʙiguzored va zakot ʙidihed va ʙa pajomʙar itoat kuned, sojad ki ʙar sumo rahm karda savad

    [57] Hargiz, mapindor, ki kofiron metavonand dar in sarzamin ʙa coe ʙigurezand az azoʙi Alloh. Cojgohason cahannam ast va ci ʙad sarancomest

    [58] Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙojad ƣulomoni sumo va on farzandone, ki hanuz ʙa ʙaloƣat narasidaand, dar se vaqt az sumo ʙaroi vorid sudan ʙa xona ruxsat talaʙand: pes az namozi suʙh va hangomi zuhr, ki liʙos az tan ʙerun mekuned va ʙa'd az namozi xuftan. In se vaqt, vaqti xilvati sumost. Dar ƣajri in se vaqt nest vuʙole na ʙar sumo va na ʙar onhoe, ki nazdi sumo doxil mesavand napursida, cunki ʙa'zei sumo ʙar ʙa'ze digar omadu raftkunandagoned. Alloh ojotro incunin ʙaroi sumo ʙajon mekunad. Va Alloh donovu hakim ast

    [59] Va cun kudakoni sumo ʙa sinni ʙaloƣat rasidand dar hamai vaqtho ʙaroi daromadan ʙa makone, ki padaru modar dar on co istirohat mekunand, ʙojad monandi kasone, ki zikrason guzast (ja'ne misli ʙa ʙaloƣatrasidagon), ruxsat talaʙand. Alloh taolo ojot va ahkomi sariati Xudro incunin ravsan va sodda ʙaroi sumo ʙajon mekunad. Va Alloh donovu hakim ast dar qonunguzori ʙaroi ʙandagonas

    [60] Zanoni kalonsol, ki digar umedi nikoh nadorand ʙa saʙaʙi kalonsoli va ʙesahvati gunoh nest ʙar inho in ki furu nihand rujmol va rukasaki xudro. Vale zohir nakunand mavze'i oroisi xudro va agar parhezgori kunand (ja'ne, ʙa nagiriftani rujmol va rukasak az sari xud), in ʙarojason ʙehtar ast. Va Alloh taolo sunavovu donost

    [61] Bar noʙino harace (gunohe) nest va ʙar lang gunohe nest va ʙar ʙemor xunohe nest ʙaroi naraftan ʙa cihod. Va ʙar sumo gunohe nest, agar az xonai xud jo xonai padaraton jo xonai modaraton jo xonai ʙarodaraton jo xonai xoharaton jo xonai amakaton jo xonai ammaaton jo xonai taƣojaton jo xonai xolaaton jo xonae, ki kalidhoi on nazdi sumost (ja'ne nigahʙonu vakili on xona sumoed) jo xonai dustaton cize ʙixured. Va gunohe murtakiʙ nasudaed, agar ʙo ham ʙixured jo cudo- cudo. Va cun ʙa xonae doxil saved, ʙar jakdigar salom kuned ʙo lafzi "assalomu alajkum va rahmatullohi va ʙarakotuhu". In tahijatest muʙorak va pokiza az coniʙi Alloh taolo. Hamcunin Alloh taolo ojathoi xudro ʙaroi sumo ʙajon mekunad, ʙosad, ki oqilona ʙiandesed

    [62] Hamono mu'minon kasone hastand, ki ʙa Allohu pajomʙaras imon ovardaand va cun ʙo pajomʙar dar kore jakcoja ʙosand, to az u ruxsat natalaʙidaand, naʙojad ʙiravand. Onon, ki az tu ej pajomʙar, ruxsat metalaʙand, haroina, kasone hastand, ki ʙa Allohu Pajomʙaras imon ovardaand. Pas, hangome ki az tu ʙaroi ʙa'ze az korhojason ruxsat xostand, ʙar har jak az onon, ki xohi, ruxsat ʙideh va ʙarojason az Alloh omurzis ʙixoh, ki hamono Alloh taolo ʙaxsojandavu mehruʙon ast

    [63] Ej mu'minon, on cunon ki jakdigarro nido mekuned, pajomʙarro nido nakuned (ja'ne jo Muhammad nagued, ʙalki ʙo ehtiromu izzat ʙa in lafz ej pajomʙari Alloh, jo rasulalloh ʙigued). Alʙatta, Alloh medonad onhoero, ki pinhoni ʙerun mesavand az nazdi Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam. Bojad ki ʙitarsand onhoe, ki xilofi hukmi pajomʙar kor mekunand az in ki ʙirasad ʙa onho ʙa saʙaʙi xilofkoriason ʙalovu musiʙate jo ʙirasad ʙa onho azoʙi dardnok

    [64] Ogoh ʙosed, haroina, az oni Alloh ast har ci dar osmonhovu zamin ast. Medonad, ki sumo ʙar ci kored. Va on ruz, ki ʙa suji U ʙozgardonda savand, ononro az korhoe, ki kardaand, ogoh mesozad va cazo medihad. Va Alloh ʙa har cize donost

    Surah 25
    Фурқон

    [1] Bisjor ʙuzurgu ʙoazamat ast, on ki in Furqon (Qur'on, ja'ne cudosozandai haq az ʙotil)-ro ʙar ʙandai Xud Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) nozil kard, to cahonijonro ʙa vositai on az azoʙi Alloh ʙimdihandae ʙosad

    [2] On Zote, ki az oni Ust farmonravoii osmonhovu zamin va farzande ʙaroi Xud nagiriftaast va Uro sarike dar farmonravoi nest va har cizro ʙijofaridaast, pas onro ʙa andozai muajjan ofaridaast

    [3] Va giriftand musrikon ʙa cuz Alloh ma'ʙudone (ʙuthoe)-ro, ki hec ciz nameofarinand va xud maxluqand. Na moliki zijon va na moliki sudi xud hastand va na moliki margu zindagi hastand va nametavonand az nav zinda namudanro

    [4] Va kofiron guftand: Nest in Qur'on cuz duruƣe, (ki Muhammad) az pesi xud ʙoftaast va mardume digar uro ʙar on jori dodaand. Ba durusti sitam va duruƣ ʙa mijon ovardand

    [5] Va guftand: «In Qur'on afsonahoi pesinijon ast, ki har suʙhu som ʙar u imlo mesavad va u menavisadas»

    [6] Ej Pajomʙar, ʙa kofiron ʙigu: «In Qur'onro Zote nozil kardaast, ki nihoni osmonhovu zaminro medonad. Haroina, u omurzandaast ʙaroi kase az gunohoni xud tavʙa kardaast va mehruʙon ast zud onhoro ʙa azoʙ namegirad!»

    [7] Guftand (kofiron): «Cist in pajomʙarro, ki ƣizo mexurad va dar ʙozorho roh meravad? Caro Alloh faristae ʙa sui u namefiristonad, to guvohi dihad ʙa rostias va ʙosad hamrohi u tarsonanda

    [8] Jo in ki caro az osmon gance ʙarojas furud ovarda nasavad? Caro uro ʙoƣe nest, ki az on ʙixurad?» Va sitamkoron guftand: «Sumo faqat az mardi codusudae pajravi mekuned!»

    [9] Bingar ej Pajomʙar, ki ci guna ʙarojat dostonhovu masalaho meovarand. Pas gumroh sudaand az rohi haq. Pas hec rohero ʙa sui haq namejoʙand, to on ciro dar sa'ni tu nisʙat dodaand az duruƣhojason rost ʙarorand

    [10] Alloh ʙartaru ʙuzurgvor ast, agar xohad, ʙehtar az on ci ʙa tu tamanno kardand medihad, ʙoƣhoe, ki dar onho cujho cori ʙosad va ʙarojat qasrho padid ovarad

    [11] Balki inho qijomatro duruƣ hisoʙand. Va ʙaroi kasone, ki qijomatro duruƣ hisoʙand, otasi suzon omoda kardaem

    [12] Cun ʙuʙinad duzax onhoero, ki qijomatro duruƣ ʙarovardand, az masofai dur cusu xurusasro ʙisnavand

    [13] Va cun dastho ʙar gardan ʙasta dar tangcoi duzax partofta savand, duoi ʙad kunand xudro duzaxiho

    [14] Ba onon gufta savad: Imruz na jak ʙor margi xes xohed, ʙalki margi xes ʙorho xohed

    [15] Bigu (ej Pajomʙar): «Ojo in duzax ʙehtar ast jo on ʙihisti covidon, ki ʙa parhezgoron va'da sudaast, ki podosu sarancomi onon xohad ʙud?»

    [16] Baroi cannatihost dar cannat omoda on ci mexohand covidona dar on xohand mond. In va'daest, ki ancom dodani on ʙa zimmai Parvardigori tust

    [17] Ruze, ki musrikonro ʙo cizhoe, ki ƣajri Allohi jakto meparastidand, ʙa mahsar gird ovarad va sipas az ʙutho pursad: «Ojo sumo in ʙandagoni Maro gumroh mekarded jo onho xud rohro gum karda ʙudand?»

    [18] Dar cavoʙ megujand: «Tu munazzahi va pok, moro nasazad, ki ʙa ƣajr az tu dustone ʙigirem, ʙalki onon va padaronasonro ʙahramand soxti, to onco, ki jodi Turo faromus kardand va mardumoni haloksuda ʙudand.»

    [19] Ba kofiron gufta mesavad: Hamono duruƣgu hisoʙidand sumoro in ʙuton dar on ci megufted. Pas nametavoned ʙartaraf kardan az xud azoʙro va na jori dodan jakdigarro. Har ki zulm (sirk) ovarda ʙosad az sumo, ʙicasonemas azoʙi ʙuzurgro

    [20] Va Mo pes az tu pajomʙarone nafiristodaem, magar in ki taom mexurdand va dar ʙozorho roh meraftand. Va sumoro vasilai ozmoisi jakdigar qaror dodem. Ojo saʙr tavoned kard? Va Parvardigori tu hamesa ʙinost

    [21] Kasone, ki ʙa didori Mo umed nadorand, guftand: «Caro faristagon ʙar mo nozil namesavand, to xaʙar dihand ʙa mo, ki Muhammad pajomʙari ʙar haq ast? Jo caro Parvardigori xudro ajonu oskoro nameʙinem?» Ba rosti, ki xudro ʙuzurg sumurdand va sarkasi kardand dar pesnihodhoi xud, sarkasii ʙuzurge

    [22] Ruze, ki faristagonro ʙuʙinand, dar on ruz gunahkoronro hec muƶdae nadihand va ʙa onho gujand: «Muƶda (cannat) ʙar sumo harom ast!»

    [23] Va ʙa a'mole, ki dar dunjo kardaand, pardozem va hamaro cun zarrahoi xok (ƣuʙor) ʙarʙod dihem

    [24] Axli ʙihist dar in ruz dar ʙehtarin cojgoh va ʙehtarin makon ʙaroi oromis hastand

    [25] Ba jod ovar ej Pajomʙar, ruzero, ki osmon ʙa vasilai aʙrho pora-pora gardad va faristagon ʙar zamin firistoda savand

    [26] Farmonravoi dar on ruz, ʙa rosti, az oni Allohi mehruʙon ast. Va ʙaroi kofiron ruzi dusvore xohad ʙud

    [27] Ruze, ki kofir dastoni xudro ʙa dandon gazad va gujad: «Ej kos, rohero, ki rasul dar pes girifta ʙud, dar pes tirifta ʙudam

    [28] Voj ʙar man, kos falonro dust namegiriftam

    [29] Ba rosti, maro az Qur'on, pes az on ki Qur'on ʙaroi man nozil suda ʙud, az pajravias ʙozmedost. Va in sajton hamesa odamiro tanho xoru zalil meguzorad

    [30] Pajomʙar az kirdori qavmas sikojat karda guft: «Ej Parvardigori man, qavmi man tarki Qur'on kardand va dar ojoti on na andesa mekunand va na ʙa on amal mekunand!»

    [31] Hamcunone ki ʙaroi tu ej Pajomʙar, az gunahkoroni qavmat dusman padid ovardem, incunin har pajomʙarero az mijoni kofiron dusmane padid ovardem. Va Parvardigori tu ʙaroi rohnamoivu jorii tu kofist

    [32] Va kofiron guftand: «Caro in Qur'on misli Tavrotu Incil va Zaʙur jakʙora ʙar Muhammad nozil namesavad?». Alloh dar cavoʙi onho guft: Baroi on ast, ki dili turo ʙa on ustuvor sozem va onro ʙa ohistagivu tartiʙ furu xonem

    [33] Hec masale ʙaroi tu najovarand, magar on, ki posuxasro (cavoʙasro) ʙa rosti va nekutarin ʙajon ʙijovarem

    [34] Kofironro, ki ʙar ruj mekasandu dar cahannam gird meovarand, onho ʙa cojgoh ʙadtaru ʙa rohi haq gumgastatarand

    [35] Hamono ʙa Muso (alajhissalom) kitoʙi Tavrot dodem va ʙarodaras Horunro madadgoras soxtem

    [36] Va guftem: «Nazdi mardume, ki ojoti Moro duruƣ ʙarovardaand, ʙiraved». Va on qavmro ʙa saxti halok kardem

    [37] Qavmi Nuhro, cun pajomʙaronro duruƣgu sumurdaand, ƣarq kardem va onhoro ʙaroi mardum iʙrate soxtem. Va ʙaroi sitamgoron azoʙe dardovar omoda kardem

    [38] Va qaʙilai Od va Samud va ashoʙi Rass va naslhoi ʙisjorero, ki mijoni onho ʙudand, niz halok kardem

    [39] Va ʙaroi hamai qavmho misolhoe ovardem ʙo in ham imon naovardand va hamaro nestu noʙud soxtem

    [40] Hamono rasidand musrikoni Makka ʙa dehae, ki ʙoroni sang ʙorida ʙud dar on. Ojo nadidand in deharo, to iʙrat ʙigirand? (Ne), ʙalki umedi az nav zinda sudanro nadostand

    [41] Cun turo didand, ej Rasul, masxaraat kardand, ki ojo in ast on pajomʙare, ki Alloh ʙar mo firistodaast

    [42] Qariʙ ʙud, ki gumroh kunad moro az parastisi ma'ʙudoni mo (ja'ne, ʙutho) agar saʙru toqat namekardem. Cun azoʙro ʙuʙinand, xohand donist ci kase gumrohtar ʙudaast

    [43] Bingar ej Rasul, ojo on kasro, ki havoi nafsro ma'ʙudi xud girifta ʙud, didi? Ojo tu zomini imonovarii u hasti

    [44] Jo gumon kardai, ki ʙestarinason mesunavandu mefahmand ojathoi Allohro? Inho cun corpojone ʙes nestand dar fahmu tadaʙʙuri ojathoi Qur'on, ʙalki az corpojon ham gumrohtarand

    [45] Ojo nadidai, ki Parvardigori tu ci guna sojaro mekasad? Agar mexost, dar jak co sokinas megardond. On goh oftoʙro ʙar u dalel gardonidem

    [46] Boz cam' karda giriftem sojaro ohista-ohista ʙa sui xud

    [47] Ust Zote, ki saʙro ʙaroi sumo liʙos (pusise) qaror dod va xoʙro rohate va ruzro ʙaroi sumo vaqti ʙarxostanaton az xoʙ soxt, to rizqu ruzii xudro custucu namoed

    [48] Va Ust, ki firistod ʙodhoero, ki aʙrhoro meʙarand va mardumro ʙo ʙoron muƶda medihand, in rahmatest az coniʙi Parvardigor Va az osmon oʙi poke nozil kardem

    [49] to sarzamini murdaro ʙa on ʙoron zindagi ʙaxsem va to ʙinusonem az on ci ofaridem corpojonu mardumoni ʙisjorero

    [50] Hamono ʙoronhoi ʙisjore ʙar zamin nozil kardem, to ʙijandesand ne'mati Allohro va siposguzori kunand. Vale ʙestari mardum ʙa ne'mathoi Mo nosiposi kardand

    [51] Agar mexostem, ʙa har sahre ʙimdihandae mefiristodem, to mardumro ʙa sui Alloh da'vat namojand va onhoro az azoʙi oxirat ʙim kunand. Lekin Mo turo ej Pajomʙar, ʙaroi cahonijon maʙ'us gardondem va farmudem, ki in Qur'onro ʙarojason ʙirasoni

    [52] Pas, kofironro itoat makun va ʙa in Qur'on ʙo onho cihod kun, cihodi ʙuzurg

    [53] Ust, ki du darjoro ʙa ham ʙijomext, jake sirinu guvoro va digare suru ʙadmazza. Va mijoni on du moneae va sadde ustuvor qaror dod, to ʙojakdigar omexta nasavand

    [54] Ust, ki ofarid az oʙi nutfa insonro va soxt uro sohiʙi naslu nasaʙ va sohiʙi qaroʙati domodi va Parvardigori tu ʙa in korho tavonost

    [55] Va parastis mekunand kofiron ʙa cuz Alloh cizero, ki naf'u zarar narasonad ʙa onho va kofir ʙar muxolifati Parvardigori xud ʙa saʙaʙi sirk ovardanas va nofarmonʙardori kardanas jordamdihandai sajton ast

    [56] Va nafiristodem turo ej Pajomʙar, magar muƶdadihanda mu'minonro ʙa cannat va tarsonanda kofironro az azoʙi duzax

    [57] Bigu: Man az sumo hec muzde nametalaʙam ʙaroi taʙliƣi risolat, magar in ki har ki xohad, ʙa sui Parvardigoras rohe haq ʙigirad va dar rohi rizojati U nafaqa kunad. Man sumoro ʙar in macʙur kardanj nestam, hamono ixtijor ʙaroi xudi sumost

    [58] Va tavvakal kun ʙar Allohe, ki hamesa zinda ast U, hargiz namirad va ʙa poki jod kun Uro. Va Alloh ʙasandaast ʙa e'tiʙori ogoh ʙudan ʙa gunohoni ʙandagoni xud. Va hec ciz ʙar U pusida namemonad va har jakero ʙar on hisoʙ mekunad va cazoi munosiʙ medihad

    [59] Alloh Zotest, ki ʙijofarid osmonho va zaminro va on ci dar mijoni osmonu zamin ast, dar sas ruz, va ʙar arsi xud istivo joft. Ust Allohi Mehruʙon va dar ʙorai U (ej Pajomʙar) az kase ʙipurs, ki ogoh ʙosad. (Ja'ne ʙa zoti poki Alloh donost xudi U va medonad sifathoi ʙuzurgii xudro va hec kase donotar ʙa Alloh taolo az ʙanda va firistodai U Muhammad, -sallallohu alajhi va sallam,- nest)

    [60] Va cun ʙa kofiron gufta sud, ki Rahmonro sacda kuned, guftand: «Rahmon kist? Ojo ʙar har kas, ki tu farmon medihi, sacda kunem?» Va zijod kard in suxan ʙaroi kofiron ramidan az imon va nafratro

    [61] Buzurgu ʙoazamat ast, on kase, ki dar osmon ʙurcho ʙijofarid va dar on oftoʙi duraxson va mohi toʙon padid ovard

    [62] Va Ust, ki saʙu ruzro ʙaroi kasone, ki mexohand iʙrat girand jo sukrguzori kunand, az paji ham qaror dod

    [63] Bandagoni solehi Rahmon kasone hastand, ki dar rui zamin ʙa furutani (tavozu' va xoksori) roh meravand. Va cun cohilon ononro ʙo suxanhoi nosazoe xitoʙ kunand, gujand (dar cavoʙ): Salom ʙar sumo. (Ja'ne dar ʙaroʙari cohilon suxani muloim va hakimona megujand, ki az ozori onho ʙa salomat monand)

    [64] Va onon, ki ʙisjor vaqt saʙro dar sacda jo dar qijom ʙaroi Parvardigorason meguzaronand

    [65] Va onon, ki (dar du'ojason) megujand: «Ej Parvardigori mo, azoʙi cahannamro az mo ʙigardon, zero azoʙi cahannam azoʙest doim

    [66] Hamono cahannam ʙad qarorgohu ʙad makonest»

    [67] Va onon, ki cun nafaqau ehson mekunand, isrof namekunand va xasisi namevarzand, ʙalki ehsonason mijoni isrof va xasisi ʙosad mu'tadil

    [68] Va onon, ki ʙo Allohi jakto ma'ʙudi digare nameparastand va namekusand kasero, ki Alloh kustanasro harom karda, magar ʙahaqqi sar'i va zino namekunand. Va har ki in korho kunad, uquʙati gunohi xudro meʙinad

    [69] Azoʙas dar ruzi qijomat muzo'af (ducandon) mesavad va to aʙad ʙa xori dar on azoʙ xohad ʙud

    [70] ƣajri on kasone, ki sidqan tavʙa kunand va imon ovarand va korhoi soista kunand. Alloh gunohonasonro ʙa nekiho ivaz mekunad va Alloh ʙaroi kase, ki tavʙa kunad omurzanda ast va ʙa ʙandagonas mehruʙon ast

    [71] Va har ki az gunohoni xes tavʙa kunad va kori soista kunad, hamono vaj az sidqi dil ʙa sui Alloh tavʙa mekunad, pas Alloh tavʙaasro qaʙul mekunad va gunohonasro ʙa nekiho taʙdil medihad

    [72] Va onon, ki ʙa duruƣ sahodat namedihand va cun ʙar nopisande (amal jo suxani nosoista) ʙigzarand, karimona ʙigzarand (ja'ne, az on rujgardon guzarand)

    [73] va onon, ki cun ʙa ojoti Parvardigorason pandason dihand, dar ʙaroʙari on cun karonu kuron naʙosand, ʙalki itoatkunon sacda kunand

    [74] va onon, ki (duo karda) megujand: «Ej Parvardigori mo, az hamsaronu farzandonamon dilhoi moro sod dor va moro pesvoi parhezgoron gardon!»

    [75] In guruhi sifatkardasudai dar ʙolo, ki zikr sudand ʙarojason mukofot doda mesavad maqomi ʙalandero dar cannat ʙa ivazi on, ki saʙru qanoat kardand va mesunavand dar cannat az coniʙi faristagon d'oi xajru salomro

    [76] Covidona dar on co ʙosand. Ci neku qarorgohu makonest

    [77] Bigu: «Agar iʙodat va duojaton naʙosad, Parvardigori man e'tinoe ʙar sumo nadorad. Ammo sumo (kuffor) risolati osmoniro duruƣ sumorided. Pas, oqiʙati on mulozimi sumo xohad sud, sazoi kufr va isjoni xudro xohed did»

    Surah 26
    Шуаро

    [1] To, Sin, Mim

    [2] In ojot kitoʙi ravsan ast

    [3] Sojad az in ki onho imon nameovarand, xudro halok sozi

    [4] Agar ʙixohem, az osmon ʙarojason ojate (mu'cizae) nozil mekunem, ki gardanhojason dar ʙaroʙari on taslim gardad, lekin inro namexohem, zero imoni sudmand, ixtijoran ʙa ƣajʙ ʙovar kardan ast

    [5] Barojason hec suxane toza az Allohi mehruʙon nozil namesavad, magar on ki az on ʙo dilu cismason ruj megardonand va onro qaʙul namekunand

    [6] Pas hamono Qur'onro duruƣ ʙarovardand. Ba zudi xaʙari on cizhoe, ki masxaraas mekardand, ʙa onho hatman ʙirasad

    [7] Ojo ʙa zamin nanigaristaand, ki ci qadar az har guna gijohoni neku va foidaovar dar on rujonidaem, ki hec kas ʙa rujondani on tavonoi nadorad, ʙa cuz Parvardigori cahonijon

    [8] Dar in nisonaho iʙratest, vale aksari onho mu'min naʙudaand

    [9] Ba rosti, Parvardigori tu piruzmand ast, ki qudratu tavonoi ʙar hama dorad va mehruʙon ast, ki rahmatas hama cizro faro giriftaast

    [10] Va ʙa jod or ej Rasul ʙaroi qavmat, ki Parvardigorat Musoro nido dod, ki ej Muso, ʙa sui on mardumi sitamkor ʙirav

    [11] qavmi Fir'avn va ʙarojason ʙigu: Ojo namexohand parhezgor savand

    [12] Muso guft: «Ej Parvardigori man, metarsam, ki duruƣgujam xonand

    [13] Va dili man tang gardad va zaʙonam kusoda nasavad, pas ʙarodaram Horunro niz pajƣamʙari deh, to maro jori kunad

    [14] Va onho ʙar gardani man gunohe (da'vo) dorand, pas metarsam, ki maro ʙikusand»

    [15] Alloh taolo guft: Hargiz, turo natavonand kust, pas ojoti Maro ki dalolat ʙar haqiqati pajomʙarii sumo mekunad, hardu nazdi onho ʙiraved, Mo niz ʙa ilm va hifz va nusrati xud ʙo sumo hastem va mesunavem

    [16] Pas, nazdi Fir'avn raved va ʙigued: «Mo rasuli (firistodai) Parvardigori cahonijon hastem

    [17] ki ʙani Isroilro ʙo mo ʙifiristi, to Parvardigorasonro parastis namojand

    [18] Fir'avn ʙa Muso minnat karda guft: «Ojo ʙa hangomi kudaki nazdi xud parvarisat nadodem va tu cand sol az umratro dar mijoni mo naguzaronidi

    [19] Va on kori kardaatro, kardi? Pas, tu az nosiposoni»

    [20] Muso guft: On vaqt ki cunon kardam, az sargastagon ʙudam. Va on kor az rui nodoni va istiʙoh ʙud, na qasdan

    [21] Va cun az sumo tarsidam, ʙa tarafi Madjan gurextam. Vale Parvardigori man ʙa man pajƣamʙari dod va maro dar sumori pajomʙaron ovard

    [22] Va minnati in ne'matro ʙar man menihi, hol on ki ʙani Isroilro ƣulomi xud soxtai

    [23] Fir'avn guft: «Parvardigori cahonijon kist, ki tu da'voi pajomʙari mekuni?»

    [24] Muso guft: «Agar axli jaqin hasted, pas imon ovared, ki U Parvardigori osmonhovu zamin va har ci mijoni onhost»

    [25] Fir'avn ʙa onon, ki dar atrofas ʙudand, guft: «Ojo namesunaved, ki in mard ci megujad?»

    [26] Muso guft: Parvardigore, ki man sumoro ʙa sui on da'vat menamojam, «Parvardigori sumo va Parvardigori nijogoni sumost»

    [27] Fir'avn guft: «Ba durusti, ki in pajomʙare, ki ʙar sumo firistoda suda, devona ast»

    [28] Muso guft: «Ust Parvardigori masriqu maƣriʙ va har ci mijoni on du ast, agar oqilona ʙiandesed»

    [29] Fir'avn ʙa Muso tahdid karda guft: «Agar cuz man kasi digarero ʙa ma'ʙudi giri, ʙa zindonat meafkanam»

    [30] Muso guft: «Hatto agar mu'cizai ravsane ʙaroi tu ovarda ʙosam, ki dalolat kunad ʙar sihatii on ci ovardaam, ʙoz ham maro zindoni mekunj?»

    [31] Fir'avn guft: «Pas agar az rospujoni onro ʙijovar»

    [32] Pas, Muso asoi xudro ʙiandoxt, ki nogahon vaj aƶdahoi oskoro sud

    [33] Va dastasro ʙerun ovard, ki nogahon dar nazari ʙinandagon safed va ravsan menamud

    [34] Fir'avn az tarse, ki qavmas imon naorand, ʙa ʙuzurgoni qavmas, ki dar atrofi u ʙudand, guft: «Begumon in mard codugari donoest, ki

    [35] mexohad ʙa codui xud sumoro az sarzaminaton ʙerun kunad. Pas, maro ci mefarmoed?»

    [36] Qavmas ʙa u guftand: «U va ʙarodarasro muxlat ʙideh va cam'kunandagonro dar sahrho ʙifirist

    [37] to har codugari mohir va donoero, ki hast, nazdi tu ʙijorand»

    [38] Pas codugaronro dar ruzi muajjane ʙa va'dagoh ovardand

    [39] Va ʙa mardum gufta sud: «Ojo sumo niz cam' mesaved

    [40] Agar codugaron ƣoliʙ savand, ʙuvad, ki pajravii onho kunem va dar dinamon ustuvor istem!»

    [41] Cun codugaron omadand, ʙa Fir'avn guftand: «Ojo agar mo ʙar Muso piruz savem, ʙaroi mo muzde hast?»

    [42] Fir'avn guft: «Ore, ʙa durusti, ki sumo hama az nazdikoni man xohed ʙud»

    [43] Muso ʙaroi ʙotil soxtani codui onho ʙa onho guft: «Har ci mexohed, az codui xud ʙijafkaned!»

    [44] Onon resmonhovu asohoi xud ʙijafkandand va guftand: «Ba izzati Fir'avn, ki mo alʙatta, ƣoliʙem!»

    [45] Pas, Muso asojasro afkand. Nogoh ʙa surati aƶdahoe gast va hamai on duruƣhoero, ki soxta ʙudand, furu ʙurd

    [46] Codugaron haqro dida va donistand, ki in az amalijoti codugaron nest, pas sacdakunon ʙa zamin aftodand

    [47] Guftand: «Ba Parvardigori cahonijon imon ovardem

    [48] Parvardigori Muso va Horun!»

    [49] Fir'avn guft: «Ojo pes az on ki sumoro ruxsat diham, ʙa Muso imon ovarded? Alʙatta, in mard (ja'ne, Muso) ʙuzurgi sumost, ki sumoro codu omuxtaast. Hatman azoʙi maro xohed did. Aknun dasthovu pojhojatonro az capu rost xoham ʙurid va alʙatta, hamaatonro ʙar dor xoham kard!»

    [50] Codugaron ʙa Fir'avn guftand: «Az on ci ki moro metarsoni ʙoke nest, ʙa durusti, ki mo nazdi Parvardigoramon ʙozmegardem

    [51] Mo umed dorem, ki Parvardigoramon xatohoi moro az kufru codugari ʙuʙaxsad, ki mo naxustin kasone hastem, ki imon ovardem»

    [52] Va ʙa Muso vahj kardem, ki hangomi saʙ ʙandagoni Maro az Misr ʙerun ʙiʙar, ʙa durusti, ki az pai sumo ʙijojand

    [53] Pas, Fir'avn az ʙerun raftani onho ogoh gardida girdovarandagoni sipohro ʙa sahrho firistod

    [54] Va guft: haroina, ki inho (ʙani Isroil) guruhe andak va nociz hastand

    [55] va inho moro ʙa tahqiq, ʙa xasm ovardaand

    [56] haroina, hamai mo ʙojad az onho ʙarhazar ʙosem, zero dusmani mo hastand

    [57] Pas, onho (Fir'avn va qavmas)-ro az ʙoƣhovu casmasorhoi Misr ʙerun kardem

    [58] va niz az ganchovu xonahoi neku va qasrhoi ʙuzurg ʙerun rondem

    [59] Ore, incunin kardem va ʙani Isroilro vorisi onho soxtem

    [60] Fir'avnijon ʙa hangomi ʙaromadani oftoʙ az pai onho raftand

    [61] Cun on du guruh jakdigarro didand, joroni Muso guftand: «Haroina, mo dar cangoli fir'avnijon giriftor sudem!»

    [62] Muso ʙarojason guft: «Hargiz, cunin nest, on ci ki sumo megued Parvardigori man haroina, ʙo man ast va maro rohnamoi xohad kard»

    [63] Pas, ʙa Muso vahj kardem, ki asojatro ʙa ʙahr ʙizan. Bahr az ham ʙisikoft va ʙa adadi qaʙilahoi ʙani Isroil duvozdah roh dar on ʙoz sud va har ʙaxse monandi kuhi ʙuzurge ʙud

    [64] Va on guruhi digar (ja'ne, Fir'avn va qavmas)-ro niz ʙa ʙahr rasonidem

    [65] Muso va hamai hamrohonasro nacot dodem

    [66] Sipas on digar (ja'ne, Fir'avn va qavmas)-ro ƣarq soxtem

    [67] Alʙatta, dar in hodisai ƣarq sudani Fir'avn va qavmas iʙratest, vale aksarason az pajravoni Fir'avn imon naovardand

    [68] Haroina, Parvardigori tu piruzmandu ʙaxsanda ast

    [69] Va ej Rasul, dostoni Iʙrohimro ʙarojason (ʙaroi kofiron) tilovat kun

    [70] On goh ki ʙa padaru qavmi xud guft: «Ci cizro meparasted?»

    [71] Guftand: «Butonero meparastem, pas hamesa ʙar iʙodatason qoim hastem»

    [72] Iʙrohim guft: «Ojo vaqte onhoro ʙa kumak mexoned, sadojatonro mesunavand

    [73] Jo ʙaroi sumo foidae medihand, agar parastisi onho karded, jo zijone merasonand, agar tarki parastisi onho karded?»

    [74] Guftand: «Na, ʙalki padaronamonro didaem, ki cunin mekardaand»

    [75] Iʙrohim guft: «Ojo medoned, ki ci meparastidaed

    [76] sumo va nijogonaton

    [77] Pas, ʙa durusti, ki hamai onho dusmanoni manand, vale Parvardigori cahonijon dusti man ast

    [78] Hamon kase, ki maro ʙijofarid, sipas U rohnamoijam mekunad

    [79] va hamon kase, ki ʙa man taom medihad va maro seroʙ mesozad

    [80] va cun ʙemor savam, pas U maro sifo medihad

    [81] va kase, ki maro memironad, sipas zinda mekunad

    [82] va kase, ki umed medoram, ki dar ruzi qijomat xatojamro ʙiʙaxsojad

    [83] Ej Parvardigori man, maro hikmat ʙaxs va maro ʙa zumrai soistagon dar cannat ʙipajvand

    [84] Va to ruzi qijomat ʙaroi man dar mijoni ojandagon ovozai nek va zikri xajr qaror ʙideh

    [85] Va maro az vorisoni ʙihisti purne'mat qaror deh

    [86] Va padaramro ʙijomurz, ki hamono u az gumrohon ast

    [87] Va dar ruzi qijomat, ki mardum az qaʙrhojason ʙaroi hisoʙu cazo ʙarmexezand, maro rasvo masoz

    [88] ruze, ki na mol foida medihad va na farzandon

    [89] magar on kas, ki ʙo qalʙi salim (xoli az sirk, kufr va nifoq) ʙa nazdi Alloh ʙijojad

    [90] Va ʙihisthoro ʙaroi parhezgoron nazdik orand

    [91] Va cahannamro dar nazari kofiron oskor kunand

    [92] Ba onho sarzanis karda gujand: «Cizhoe, ki az ƣajri Alloh meparastided, kucojand

    [93] Ma'ʙudhoe, ƣajr az Alloh joriaton mekunand dar ʙaroʙari azoʙi Alloh jo xud jori mecujand?»

    [94] Pas, onho (ʙutho) va kofironro sarnagun dar cahannam andozand

    [95] Va niz andoxta savad hamai laskari Iʙlisro, ki ʙaroi mardum amali ʙadro zinat medodand

    [96] Onon dar duzax ʙo kasone, ki onhoro ʙa zalolat ʙurda ʙudand, ʙa kasmakas mepardozand va megujand

    [97] «Ba Alloh savgand, ki mo dar gumrohii oskor ʙudem

    [98] on goh ki sumoro ʙo Parvardigori cahonijon ʙaroʙar medonistem

    [99] Va ʙa cuz in ʙadkoron kase moro gumroh nakard

    [100] Pas, aknun moro hec safoatkunandae nest

    [101] va moro dusti mehruʙone nest

    [102] Kos ʙori digar ʙa dunjo ʙozgardem, to az mu'minon gardem»

    [103] Ba tahqiq, dar in (qissai Iʙrohim) iʙratest va aksari onho ʙo sunidani in qissa ham imon najovardand

    [104] Alʙatta, Parvardigori tu piruzmandu mehruʙon ast

    [105] Qavmi Nuh hamai pajomʙaronro duruƣgu ʙarovardand

    [106] On goh ki ʙarodarason Nuh ʙa onho guft: «Magar parhezgori namekuned, (ja'ne, nametarsed)

    [107] Ba tahqiq, man ʙaroi sumo pajomʙari amin hastam

    [108] Az Alloh ʙitarsed dar on ci sumoro ʙa on farmon medihad va jo az on nahi mekunad va az man itoat kuned

    [109] Man az sumo dar muqoʙili da'vati xud muzde nametalaʙam. Muzdi man tanho ʙar uhdai Parvardigori cahonijon ast

    [110] Pas, az Alloh ʙitarsed va maro ʙo ʙa co ovardani farmudahojas va ʙo parhez kardan az man'kardasudahojas itoat kuned!»

    [111] Guftand: «Ojo ʙa tu imon ʙijovarem va hol on ki ʙenavojon (ʙecizu ʙemaqom) pajravi tu hastand?»

    [112] Nuh guft: «Man ci medonam onho ci kor kardaand, vale vazifador hastam, ki onhoro ʙa sui imon da'vat namojam.»

    [113] Agar ʙidoned, hisoʙason ʙa cuz ʙar Parvardigori man ʙar kase nest

    [114] Va man hargiz mu'minonro ʙa da'vati xud dur naxoham kard

    [115] Man ʙa cuz ʙimdihandai oskoro kasi digar nestam

    [116] Guftand: «Ej Nuh, agar az da'vati xud ʙas nakuni, alʙatta, sangsor mesavi»

    [117] Nuh duo karda guft: «Ej Parvardigori man, qavmi man maro duruƣgu meʙarorand

    [118] Pas, mijoni manu mijoni onho (qat'i) hukm kun; va marovu ononro az mu'minon, ki hamrohi manand, nacot deh!»

    [119] Pas, u va hamrohonasro dar on kistii purkardasuda az tamomi nav'i maxluqot nacot dodem

    [120] Ba ʙoqimondai ononro, ki imon naovardand, ƣarq kardem

    [121] Alʙatta, dar in nisonai ravsanest va ʙestari onho ʙinoʙar sunidani in qissa mu'min naʙudand

    [122] Alʙatta, Parvardigori tu piruzmand ast az intiqom giriftani kofiron va mehruʙon ast ʙo ʙandagoni mu'minonas

    [123] Qavmi Od niz pajomʙaronro duruƣgu ʙarovardand

    [124] On goh ki ʙarodarason Hud guft: «Ojo az Alloh nametarsed va iʙodati ƣajri Uro tark namekuned

    [125] Haroina, man ʙaroi sumo pajomʙari amin hastam va sumo inro medoned

    [126] Az Alloh ʙitarsed va on ciro ki az nazdi Alloh ovardaam, itoat kuned

    [127] Man az sumo ʙaroi taʙliƣi risolat hec muzde talaʙ namekunam. Muzdi man tanho ʙar uhdai Parvardigori cahonijon ast

    [128] Ojo ʙar sari har ʙalandi ʙa ʙehudagi nisonae az rui havovu havas mesozed

    [129] Va qasrhoi mahkam va ustuvor ʙino mekuned, gujo ki dar dunjo covidon memoned

    [130] Va cun intiqom gired, ʙa monandi zolimon ʙerahmona intiqom megired

    [131] Pas, az Alloh ʙitarsed va ʙa on ci ki man sumoro da'vat menamojam itoat kuned

    [132] Va ʙitarsed az on Allohe, ki on ciro, ki medoned, ʙa sumo ato kardaast

    [133] Va ʙa sumo corpojonu farzandon arzoni dostaast

    [134] va niz ʙoƣhovu casmasoron arzoni dostaast

    [135] (Hud alajhissalom guft:) Man az azoʙi ruzi ʙuzurg ʙar sumo metarsam, ki ʙa saʙaʙi imon naovardanaton ʙar sumo azoʙ furud ojad

    [136] Guftand: «Baroi mo jakson ast, ki moro pand dihi jo pand nadihi, hargiz imon nameorem

    [137] Guftand: Inho cuz hamon duruƣu najrangi pesinijon cizi digare nest

    [138] Va mo hargiz azoʙ naxohem sud»

    [139] Pas, uro duruƣgu ʙarovardand va ʙar kufrason davomat kardand, pas Mo ononro halok kardem. Alʙatta, dar in iʙratest va ʙestarinason imon najovardand

    [140] Haroina, Parvardigori tu piruzmand ast ʙa noʙud soxtani kofiron va mehruʙon ast ʙa mu'minon

    [141] Qavmi Samud pajomʙaronro duruƣgu ʙarovardand

    [142] On goh ki ʙarodarason Soleh guft: «Ojo az azoʙi Alloh nametarsed va tanho Uro parastis namekuned

    [143] Haroina, man dar taʙliƣi risolati Alloh ʙaroi sumo pajomʙari amin hastam

    [144] Az iqoʙi Alloh ʙitarsed va on ciro ki man ʙa sumo ovardaam itoat kuned

    [145] Man az sumo ʙaroi taʙliƣi risolat muzde nametalaʙam. Muzdi man tanho ʙar uhdai Parvardigori cahonijon ast

    [146] Ojo mepindored, ki sumo dar in ne'mathoi in co emin guzosta xohed sud

    [147] Dar in ʙoƣhovu casmasorho

    [148] Va dar in kistzorhovu xurmozorho ʙo on sukufahoi narmu latif

    [149] Va sarmastii sumo ʙa hadde rasidaast, ki mohirona dar kuhho xonahoe metarosed

    [150] Pas, az azoʙi Alloh ʙitarsed va ʙa nasihati man itoat kuned

    [151] Va farmoni in isrofkoronro mapazired

    [152] Onhoero, ki dar zamin ʙa coi isloh fasod mekunand

    [153] Samudijon ʙa pajomʙarason Soleh guftand: «Cuz in nest, ki turo codu kardaand

    [154] Tu niz insone monandi mo hasti. Agar rost megui, nisonae ʙijovar»

    [155] Soleh guft: «In modasuture ast, ki jak navʙat oʙ xurdan ʙaroi vaj ast va navʙati ruzi muajjan ʙaroi sumo

    [156] Ba on kamtarin ozore narasoned, ki azoʙi ruzi ʙuzurg ʙa saraton meojad»

    [157] Pas, onro kustand va pusajmon sudand, vale pusajmoni ʙarojason foide naʙaxsid

    [158] Pas, azoʙi Alloh onhoro furu girift. Alʙatta, dar in halok sudani Samudijon iʙratest va ʙisjorii onho imon najovardand

    [159] Va alʙatta, Parvardigori tu piruzmand ast ʙar dusmanonas va mehruʙon ast ʙa onone, ki imon ovardand

    [160] Qavmi Lut niz pajomʙaronro duruƣgu ʙarovardand

    [161] On goh ʙarodarason Lut ʙa onho guft: «Ojo az azoʙi Alloh nametarsed

    [162] Haroina, man ʙaroi sumo pajomʙari amin hastam

    [163] Az imon naovardanaton az Alloh ʙitarsed va ʙa on cize, ki sumoro da'vat mekunam, maro itoat kuned

    [164] Man az sumo dar ʙaroʙari taʙliƣi risolati Alloh muzde nametalaʙam. Muzdi man tanho ʙar uhdai Parvardigori cahonijon ast

    [165] Ojo ʙa qasdi qazoi sahvat az mijoni ahli olam ʙa sui mardon meraved

    [166] Vale hamsaronero, ki Parvardigoraton ʙaroi sumo halolu pokiza ofaridaast, tark mekuned? Balki, sumo mardumi tacovuzkor hasted!»

    [167] Qavmi Lut guftand: «Ej Lut, agar ʙas nakuni, hatman, az sahr ʙerunat mekunem»

    [168] Lut ʙarojason guft: «Ba durusti, ki man dusmani asadii amali sumo hastam.»

    [169] Ba'd az on Lut duo karda guft: Ej Parvardigori man, maro va ahlamro az oqiʙati amale, ki mekunand, nacot ʙideh!»

    [170] Pas, u va hamai ahlasro nacot dodem

    [171] ƣajri pirazane, ki xost ʙimonad

    [172] Sipas digaronro, ki az ahli kuffor ʙudand ʙa saxttarin azoʙ halok kardem

    [173] Bar onho ʙorone az sang ʙoronidem va ci ʙad ʙud ʙoroni ʙimdodasudagon

    [174] Haroina, dar in azoʙi furudomada ʙar qavi Lut iʙratest va aksari onho imon najovardand

    [175] Va haroina, Parvardigori tu piruzmand ast ʙar kofiron va mehruʙon ast ʙa muʹminon

    [176] Mardumi Ajka (qavmi Su'ajʙ) pajomʙaroni Allohro duruƣgu ʙarovardand

    [177] On goh ki Su'ajʙ ʙa onho guft: «Ojo ʙar sirk va ma'sijat ovardanaton az iqoʙi Alloh nametarsed

    [178] Haroina, man ʙaroi hidojati sumo pajomʙari amin hastam

    [179] Az Alloh ʙitarsed va ʙa on ci ki man sumoro da'vat menamojam, maro itoat kuned

    [180] Man az sumo ʙaroi taʙliƣi risolati Alloh muzde nametalaʙam. Muzdi man tanho ʙar uhdai Parvardigori cahonijon ast

    [181] Su'ajʙ ʙarojason guft: Pajmonaro tamom ʙipardozed va az zumrai zijondihandagon maʙosed

    [182] Va ʙo tarozui durust vazn kuned

    [183] Ba mardum asjoasonro kam madihed va dar zamin ʙa fasod makused

    [184] Az on Kas, ki sumo va xaloiqi pes az sumoro ofaridaast, ʙitarsed»

    [185] Guftand: Ej Su'ajʙ cuz in nest, ki turo codu kardaand

    [186] Tu niz insone monandi mo hasti va mepindorem, ki hamono tu duruƣ megui

    [187] Agar rost megui, pas Allohatro du'o kun, ki porai azoʙe az osmon ʙar sari mo aftad, to noʙud sozad moro

    [188] Su'ajʙ guft: «Parvardigori man ʙa har kore, ki mekuned, donotar ast»

    [189] Pas uro duruƣgu ʙarovardand va ʙar kufrason davomat kardand va garmii saxt onhoro faro girift va zeri sojai aʙr qaror giriftand va dar on ruzi aʙrnok azoʙ ononro furu girift. Hamono on, azoʙi ruzi ʙuzurg ʙud

    [190] Alʙatta, dar in azoʙe, ki ʙar onho furud omad iʙratest va aksari onho imon najovardand

    [191] Alʙatta, Parvardigori tu piruzmand ast ʙar dusmanonas va mehruʙon ast, ʙa ʙandagoni jaktoparastas

    [192] Va haroina, in kitoʙ nozilsuda az coniʙi Parvardigori cahonijon ast

    [193] Onro Ruhulamin nozil kardaast

    [194] Bar dili tu ej Muhammad, to az ʙimdihandagon ʙosi va ʙa vasilai on mardumro hidojat namoi

    [195] ʙa zaʙoni araʙii ravsan, ki ʙehtarini zaʙonhost

    [196] Va haroina, zikri Qur'on dar kitoʙhoi pajomʙaroni pesinijon niz hast

    [197] Ojo in nisona ʙar onho ʙasanda nest, ki tu ej Muhammad pajomʙari ʙarhaqqi, hol on ki ulamoi ʙani Isroil az on ogohand

    [198] Va agar on Qur'onro ʙar jake az acamijon (ƣajri araʙho) nozil karda ʙudem

    [199] va ʙarojason onro mexond, ʙa on imon nameovardand

    [200] Ba in son inkor kardani Qur'onro dar dilhoi gunahgron roh dodem

    [201] Ba xotiri zulmason ʙa on imon nameovarand, to azoʙi dardnokro ʙo casmi xud ʙingarand

    [202] Va dar dunjo on azoʙ nogahon va ʙexaʙar ʙar onon furud meojad

    [203] Pas, azoʙro musohida karda megujand: «Ojo ʙa mo muhlate doda xohad sud?»

    [204] Ojo onhoro muhlat dodani Man maƣrur kardaast, ki ʙaroi furud omadani azoʙi Mo mesitoʙand

    [205] Magar namedoni, ki solho ʙahramandason sozem

    [206] sipas azoʙe, ki ʙa onho va'da doda mesavad, ʙar sari onho ʙijojad

    [207] Vaqte ki az sarik ovardanason tavʙa nakardand on ʙahramandihojason dar hajoti dunjo foidae ʙaroi onho naxohad dost

    [208] Va Mo ahli hec sahrero halok nakardaem, magar ki ʙarojason ʙimdihandagone ʙudand

    [209] to pandason dihand va mardumro az kori ʙad nigoh dorand. Va Mo sitamkor naʙudem, ki onhoro pes az ʙim dodan noʙud sozem

    [210] Va in Qur'onro sajtonho ʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam nozil nakardaand, cunon ki kofiron gumon meʙarand

    [211] Onon na loiqi in korand va na tavonoii on dorand

    [212] Haroina, sajtonhoro az sunidani vahj dur dostaand

    [213] Pas, ʙa Allohi jakto ma'ʙudi digarero maxon, to maʙodo dar sumori azoʙsavandagon daroi

    [214] Ej Pajomʙar, xesovandoni nazdikatro ʙitarson, to ʙa saʙaʙi kufrason azoʙ ʙar onho furud naojad

    [215] Dar ʙaroʙari har jak az mu'minon, ki az tu pajravi mekunad, xoksor ʙos

    [216] Va agar ʙar tu nofarmoni kardand, ʙigu: «Haroina, man az korhoi sirki sumo ʙezoram!»

    [217] Va ʙar Allohi piruzmandu mehruʙon tavakkal kun

    [218] Hamono kase, ki turo ʙa hangome ki ʙaroi iʙodat dar torikii saʙ ʙarmexezi meʙinad

    [219] va nisastanu ʙarxostani turo dar mijoni sacdakunandagon meʙinad

    [220] Alʙatta, U sunavo ast ʙa tilovati tu va dono ast, ʙa nijatu amali tu

    [221] Ojo sumoro ogoh kunam, ki sajtonho ʙa nazdi kiho meojand

    [222] Bar har duruƣgui gunahkor meojand

    [223] va sunidahoi xudro, ki az osmon duzdidand ʙa durugujon mepartojand va aksari onho duruƣgujonand

    [224] Va soiron kasone hastand, ki gumrohon az pai onho meravand

    [225] Ojo gumrohii onhoro nadidai, ki soiron dar har vodie (az vodihoi se'r) sargardonand

    [226] Va sifati soiron in ast, ki cizhoe megujand, ki xud amal namekunand

    [227] Magar on soirone, ki imon ovardand va korhoi soista kardand va Allohro ʙisjor jod kardand va dar vasfi jagonagii Alloh va difo' az pajomʙari Alloh se'rho guftand, ki mardumro ʙa jodi Alloh meandozad va cun mavridi sitam voqe' sudand, ʙo vasilai se'ri xud az musrikonu kofiron intiqom giriftand. Va sitamgoron ʙa zudi xohand donist, ki ʙa ci makone ʙozmegardand

    Surah 27
    Намл

    [1] To, Sin. In ojoti Qur'on va kitoʙi ravsan ast, ki ma'nojas vozeh va somili ilmhovu hikmatho va sari'athost

    [2] Ojoti Qur'on rahnamo ast dar dunjo va oxirat va xusxaʙarest ʙaroi mu'minon

    [3] Sifati onon, in ast, ki panc vaqt namozro mukammal meguzorand va haqqi zakoti farziro purra ʙa mustahiqqonas medihand va ʙa savoʙu iqoʙi ruzi qijomat jaqin dorand

    [4] Begumon kasone, ki ʙa oxirat imon nameovarand, amalhoi ʙadi onhoro dar nazarason ʙijorostem. Pas, onho dar in dunjo sargardonu hajron mesavand va gumon dorand, ki dar amal nekukori mekunand

    [5] Onho hamon kasonand, ki ʙarojason dar dunjo azoʙi ʙad ast va onho dar oxirat zijonkortarinand

    [6] Tu ej Rasul, kase hasti, ki Qur'on az coniʙi Allohi hakimu dono ʙa tu nozil mesavad

    [7] Ba jod or qissai Musoro, hangome ki az Madjan ʙa Misr safar mekard, ʙa xonavodai xud guft: "Biisted, man az dur otase didam, ʙa zudi, ki az on ʙarojaton xaʙare az roh ʙijovaram jo porai otase. Sojad garm saved

    [8] Cun ʙa nazdi otas rasid, Alloh nidojas dod, ki muʙorak ʙod kase, ki daruni otas ast (murod faristagon ast) va on, ki dar kanori on ast. Va pok ast Allohi jakto, on Parvardigori cahonijon ast

    [9] (Alloh ʙa u xaʙar dod:) «Ej Muso, Man Allohi piruzmand hastam ʙar dusmanonam va hakim hastam dar korho va ofarinisi xud

    [10] Ej Muso, asoi xudro ʙiafkan!» Cun asoro did, ki monandi more mecunʙad, gurezon ʙozgast va ʙa aqiʙ nanigarist. (Alloh ʙa u xaʙar dod:) «Ej Muso, matars. Haroina, pajomʙaron naʙojad, ki dar nazdi man ʙitarsand

    [11] magar kase, ki gunohe karda ʙosad va pas tavʙa kunad va ʙadiro ʙa neki taʙdil namojad. Pas, ʙegumon Man omurzandavu mehruʙon hastam

    [12] Va dasti xudro ʙa gireʙoni xud daror, to safed suda ʙe hec ajʙe ʙerun ojad. Bo nuh mu'ciza nazdi Fir'avn va qavmas ʙirav, ki onho mardumi fosiqand»

    [13] Cun nisonahoi ravsani Moro didand, ki ʙar haq dalolat mekard, guftand: «In codui oskoro ast!»

    [14] Va on mu'cizoti Ilohiro az rui sitamgariju sarkasi inkor kardand va hol on ki dilhojason ʙa on jaqin dost, ki inho mu'cizoti Ilohi hastand. Pas ʙingar, ej Rasul, ki oxiri kori fasodkoron ci guna ʙud? (Ja'ne, Alloh onhoro noʙud kard va dar darjo ƣarqason kard)

    [15] Mo ʙa Dovudu Sulajmon donisi ʙuzurge dodem. On du guftand: «Sipos az oni Alloh ast, ki moro ʙar ʙisjore az ʙandagoni mu'mini xud ʙartari dod!»

    [16] Va Sulajmon vorisi Dovud sud (dar pajomʙari, ilm va mulk) va Sulajmon guft: «Ej mardum, ʙa mo zaʙoni parandagon omuxtand va az har ne'mate arzoni dostand. Begumon in fazli oskorest, ki az digaron moro ʙartari dodand!»

    [17] Laskarhoi Sulajmon az cinnu odami va parandagon gird ovarda sudand, on goh nigoh dosta sudand, to hama onho ʙa jakdigar ʙipajvandand

    [18] Pas, harakat kardand, to ʙa vodii murcagon rasidand. Murcae guft: «Ej murcagon, ʙa lonahoi xud daroed, to Sulajmonu laskarijonas sumoro pojmol nakunand, dar hole ki namefahmand»

    [19] Sulajmon az suxani on murca taʙassum kardu guft: «Ej Parvardigori man, maro tavfiq deh, to sukri ne'mati turo, ki ʙar man va padaru modari man arzoni dostai, ʙa coj ovaram va tavfiq ato farmo to korhoi soistae kunam, ki tu xusnud savi va maro ʙa rahmati xud dar sumori ʙandagoni soistaat daror!»

    [20] Va Sulajmon mijoni parandagon custucu kard va guft: «Caro hudhudro nameʙinam. Jo u az ƣoiʙon ast? Pas jaqin donist, ki u ƣoiʙ ast, guft

    [21] Hatman, hudhudro ʙa saxttarin tarze azoʙas mekunam jo sarasro meʙuram, magar on ki ʙaroi man daleli ravsane ʙijovarad»

    [22] Dere naguzasta ʙud, ki hudhud ʙijomadu guft: «Ba cize dast joftaam, ki tu dast najofta ʙudi va az sarzamini Saʙa' ʙarojat xaʙari durust ovardaam

    [23] Zanero joftam, ki ʙar onho podsohi mekunad. Va az har ne'mate ʙarxurdor ast va taxti ʙuzurge dorad

    [24] Didam, ki xud va mardumas ʙa coi Allohi jakto oftoʙro sacda mekunand. Va sajton a'molasonro dar nazarason ʙijorostaast va az rohi Alloh gumrohason kardaast, cunonki rui hidojat naxohand did

    [25] Sajton in kor va rohu ravisi ʙotilero, ki dar on qaror dostand, ʙarojason orosta ʙud, to sacda nakunand ʙaroi Allohe, ki cizi pusidaro dar osmonhovu zamin ʙerun meovarad; az ʙoronu naʙotot va on ci maxfi ast, oskor mekunad va har ciro pinhon medored jo oskor mesozed, medonad

    [26] Allohe, ki cuz U ma'ʙudi ʙarhaqqe nest. Parvardigori Arsi azim ast»

    [27] Guft (Sulajmon ʙaroi hudhud): «Aknun ʙingarem, ki rost guftai jo dar sumori duruƣgujoni

    [28] In nomai maro ʙiʙar va ʙar ahli Saʙa' ʙiafkan, sipas jak su sav va ʙingar, ki ci cavoʙ medihand»

    [29] (Malikai Saʙa') guft: «Ej ʙuzurgon, nomae giromi ʙa sui man afkanda sud

    [30] Hamono noma az Sulajmon ast va saroƣozi on cunin ast: «Ba nomi Allohi ʙaxsojandai mehruʙon»

    [31] «Bar man takaʙʙur nakuned dar on cizhoe, ki sumoro ʙa on da'vat menamojam va taslim suda nazdi man ʙijoed»

    [32] (Malika) guft: «Ej ʙuzurgon, dar kori man ra'j ʙidihed, ki man hec goh ʙera'j va masvarati sumo kore nakardaam»

    [33] Guftand: Mo qudratmandon va sohiʙoni naʙardi saxt hastem. Korho ʙa dasti tust. Bingar, ki ci farmon medihi va mo hamesa farmonʙardori tu hastem

    [34] (Malika) guft: «Podsohon cun ʙa sahre darojand, ʙo kustan va asir giriftani mardum vajronas mekunand va azizonasro xor mesozand. Va hamcunin mekunand

    [35] Malika guft: Man, hatman, hadjae nazdason mefiristam va menigaram, ki firistodagon ci cavoʙ meovarand»

    [36] Cun firistodai Malika nazdi Sulajmon omad, Sulajmon guft: «Ojo mexohed ʙa mol maro jori kuned? On ci Alloh ʙa man doda, ʙehtar ast az on ci ʙa sumo dodaast. Balki, in sumo hasted, ki ʙa hadjaaton sodmon mesaved. Ammo man ʙa on dilxus namesavam va ʙa moli dunjo nijoze nadoram

    [37] Sulajmon ʙa firistodai malika megujad: Aknun hamrohi hadjaat ʙa nazdason ʙozgard. Pas, alʙatta, ʙo laskarone ʙa sui onho xohem omad, ki hargiz toqati onro nadosta ʙosand. Va onhoro az on sarzamin ʙo xoriju pasti ʙerun xohem kard»

    [38] Sulajmon guft: «Ej ʙuzurgon, kadom az sumo taxti uro pes az on, ki farmonʙardorsuda nazdi man ojad, ʙarojam meovared?»

    [39] Ifrite az mijoni cinho guft: Man qaʙl az on, ki az cojat ʙarxezi, onro nazdi tu hozir mekunam, ki man ʙar in kor ham tavonojamu ham amin va cizero az on kam va ivaz naxoham kard

    [40] Va on kas, ki az ilmi kitoʙi ilohi ʙahrae dost, guft: «Alʙatta, man, pes az on, ki casm ʙarham zani (miƶa zani), onro nazdi tu meovaram». Pas Sulajmon ʙa u ruxsat dod, u duo kard va taxti Malika ovarda sud. Cun onro nazdi xud did, guft: «In ʙaxsisi Parvardigori man ast, to maro ʙijozmojad, ki siposguzoram jo nosiposi mekunam. Pas har ki sipos gujad, ʙaroi xud guftaast va har ki nosukri kunad, haroina, Parvardigori man ʙenijozu karim ast»

    [41] Guft: «Taxtasro ʙaroi imtihon digargun kuned, ʙuʙinem onro mesinosad jo az onhost, ki ʙoznatavonand sinoxt»

    [42] Cun (Malikai Saʙa') omad, ʙarojas guftand: «Ojo taxti tu cunin ʙud?» Guft: «Gujo in hamon ast. Va mo pes az in ogoh suda ʙudem ʙa qudrati Alloh va haq ʙudani pajomʙarii Sulajmon alajhissalom va musalmon va farmonʙardor hastem.»

    [43] Va on ci ʙa coi Allohi jakto meparastid, uro az rohi islom ʙozdosta ʙud. Zero u (Malika) haqiqatan dar zumrai kofiron ʙud

    [44] Guftand (ʙa Bilqis): «Ba sahni qasr daroi!» Cun onro ʙidid, pindost, ki havzi pur az oʙ ast. Doman az soqhojas ʙargirift. Sulajmon guft: «In sahnaest sof az sisa», pas, hocat ʙa doman ʙar zadan nest. Malika Guft: «Ej Parvardigori man, haroina, man ʙo sarik ovardan ʙa xestan sitam kardaam va inak ʙo Sulajmon dar ʙaroʙari Parvardigori cahonijon taslim sudam»

    [45] Va ʙa qavmi Samud ʙarodarason Solehro firistodem, ki Allohi jaktoro ʙiparasted va ʙo Alloh sarik majored. Hangome ki Soleh onhoro ʙa jaktoparasti da'vat kard, nogahon du guruh sudand, ʙa'ze mu'min sudand va ʙa'ze kofar sudand va ʙo jakdigar ʙa xusumat ʙarxostand

    [46] Soleh ʙa guruhi kofiron guft: «Ej qavmi man, caro pes az neki ʙar ʙadi mesitoʙed va ʙa coi rahmat azoʙi Ilohiro metalaʙed? Caro az Alloh omurzis namexohed? To sojad mavridi rahmat qaror gired»

    [47] Ba Soleh guftand: «Mo turo va joronatro ʙa foli ʙad giriftaem». Soleh ʙa onho guft: «On ci az neku ʙad ʙa sumo merasad on ʙar sumo taqdir karda sudaast va foli ʙadi sumo nazdi Alloh ast. Balki sumo guruhe hasted, ki mavridi ozmois qaror megired!»

    [48] Dar sahri (Hicr) nuh mardi nosoleh ʙudand, ki dar on sarzamin fasod mekardand va isloh namekardand

    [49] Guftand: «Ba Alloh savgand xured, ki hatman ʙar u (Soleh) va xonavodaas saʙexun mezanem va onhoro mekusem. Va cun kase ʙar talaʙi xunas ʙarxezad, ʙiguem: «Mo ʙa hangomi halokat va noʙudii xonavodaas hozir naʙudem va az onho xaʙar nadorem va ʙegumon mo rostguftorem»

    [50] Va onho ʙaroi qatli Soleh va pajravonas hila va najrange ʙa kor ʙurdand va Mo niz hila va tadʙire ʙaroi haloki onho va nacoti Soleh va pajravonas andesidem, dar hole ki onho namedonistand

    [51] Bingar, ej Rasul, ki oqiʙati makrason ci sud? Haroina, Mo onho va qavmasonro ʙa tamomi halok kardem

    [52] On xonahoi onhost, ki ʙa cazoi zulme, (sirke) ki mekardand, xoli az sokinonas mondaast. Haroina, dar in qissai mazkur iʙratest ʙaroi guruhe, ki medonand

    [53] Onhoero, ki imon ovarda ʙudand va parhezgor ʙudand, nacot dodem

    [54] Va Lutro ʙa jod or. On goh ki ʙa qavmi xud guft: «Korhoi zist (lavota) mekuned, dar hole ki xud sarancom va zistii onro meʙined

    [55] Ojo sumo az rui sahvat ʙa coi zanon ʙa suroƣi mardon meraved? Balki sumo mardumi nodon hasted!»

    [56] Cavoʙi qavmi u in ʙud, ki (ʙa jakdigar masxaraomezona) guftand: «Xonadoni Lutro az sahri xud ʙerun kuned, ki onho mardumoni pokdoman va pokizacu hastand»

    [57] Pas, u va xonavodaasro nacot dodem, magar zanas, ki muqaddar kardem u az ʙozmondagon dar on sahr ʙosad

    [58] Va ʙorone az sang ʙar sari onho ʙoronidem va ʙoroni ʙimdodasudagon ci ʙad ʙoronest

    [59] Bigu ej Pajomʙar: «Sipos Allohro va salom ʙar ʙandagoni intixoʙ kardai U. Ojo Alloh ʙehtar ast jo on cizhoe, ki sariki U qaror medihand? Onho na ʙaroi xud va na ʙaroi digaron naf' jo zarare rasonida nametavonand

    [60] Ojo in ma'ʙudoni ʙotili sumo ʙehtarand jo kase, ki osmonhovu zaminro ofarid va az osmon ʙarojaton oʙ firistod va ʙo on ʙoƣhoi xurram va zeʙo rujonidem, ki sumo hargiz tavoni rujonidani daraxtoni onro nadosted. Ojo ma'ʙudi digare hast ʙo Alloh? Na, ʙalki onho mardume hastand az haq kac meravand va ʙuthoro ʙo Alloh sarik meovarand

    [61] Ojo in ʙutho ʙehtarand jo kase, ki zaminro oromgoh soxt va dar mijoni on darjoho padid ovard va ʙaroi zamin kuhhoro soʙitu ustuvor soxt va mijoni du ʙahr moneae qaror dod? Ojo ma'ʙudi digare hast ʙo Alloh? Na, ʙalki aksari onho namedonand

    [62] Ojo in ʙutho ʙehtarand jo kase, ki duoi darmondaro cun ʙixonadas, icoʙat mekunad va ranc az u dur mekunad va sumoro dar zamin conisini pesinijon mesozad. Ojo ma'ʙudi digare hast ʙo Alloh? Ci andak pand megired

    [63] Ojo in ʙutho ʙehtarand jo kase, ki sumoro dar torikihoi ʙijoʙonu darjo roh menamojad va On ki pes az ʙoroni rahmatas ʙodhoro ʙa muƶda mefiristad? Ojo ma'ʙudi digare hast ʙo Alloh? Alloh ʙartar ast az har ci sariki U mesozand

    [64] Ojo in ma'ʙudoni ʙotil ʙehtarand jo kase, ki maxluqotro meofarinad, sipas onhoro ʙori digar ʙozmegardonad va kase, ki az osmonu zamin ʙa sumo ruzi medihad. Ojo ma'ʙudi digare hast ʙo Alloh? Ej Pajomʙar ʙigu: «Agar rost megued: dalelatonro ʙijovared!»

    [65] Ej Pajomʙar, ʙigu: «Hec kas dar osmonhovu zamin ƣajʙro namedonad, magar Alloh. Va niz namedonand ci vaqt zinda mesavand!»

    [66] Balki ilmi musrikon dar oxirat takomul mejoʙad va holu ahvoli qijomatro dar oxirat ʙa casmi sar meʙinand, ammo kamoli ilmason dar oxirat hec sude ʙa holason nadorad, ʙalki onho dar dunjo az vucudi oxirat dar sak qaror dorand, ʙalki onho dar mavridi on kurdiland va cize az dalelhoi oxiratro dark namekunand

    [67] Kofiron guftand: «Ojo hangome ki mo va padaronamon xok sudem, ojo ʙoz zinda mesavem va az gurho ʙerun ovarda mesavem

    [68] Ba durusti, ʙa mo va padaronamon ham pes az in cunin va'dae doda ʙudand. Agar in amr rost ʙud, meomad. Inho cize cuz afsonahoi pesinijon nest»

    [69] (Ej Pajomʙar), ʙaroi onho ʙigu: Dar zamin sajr kuned va ʙingared, ki pojoni kori gunahgoron ci guna ʙudaast! Va Alloh niz ʙa sumo cunin kunad, agar az kufraton ʙoznagarded

    [70] Va ʙar imon naovardani onho anduhgin maʙos va az hilae, ki meandesidand, diltang masav

    [71] Va (ej Pajomʙar musrikoni qavmat ʙa tu) megujand: Agar rost megued on va'dai qijomat ci vaqt xohad ʙud

    [72] Ej Pajomʙar, ʙigu: «Sojad ʙa'ze az on ciro, ki ʙa sitoʙ metalaʙed, ʙa sumo nazdik suda ʙosad»

    [73] Va ʙegumon Parvardigori tu fazli xudro ʙar mardum arzoni medorad va ʙar ma'sijat kardanason onhoro zud ʙa azoʙ giriftor namekunad, vale aksari onho sukr nameguzorand

    [74] Va haroina, Parvardigori tu medonad, ki ci cizro dar dil nihon kardaand va ci cizro oskor mesozand

    [75] Va hec pinhone dar osmonu zamin nest, magar on, ki dar Kitoʙi ravsan, Lavhi Mahfuz navista sudaast

    [76] Haroina, in Qur'on ʙisjore az cizhoero, ki ʙani Isroil dar on ixtilof dorand, ʙarojason hikojat mekunad

    [77] Va ʙa rosti, Qur'on ʙaroi mu'minon hidojatu rahmat ast

    [78] Alʙatta, Parvardigori tu dar qijomat ʙa hukmi xud mijonason dovari mekunad, ki U piruzmand ast, hukmi Uro ʙozgardonda namesavad va donost, ki haqro az ʙotil cudo mekunad

    [79] Pas, ej Pajomʙar, ʙa Alloh tavakkal kun, ki ʙesak, tu ʙar dini rosti ravsan hasti

    [80] Ej Pajomʙar, haroina, tu nametavoni suxanatro ʙa murdagon ʙisunavoni va ʙa gusi karone, ki az tu ruj megardonand, suxanatro ʙirasoni

    [81] Tu nametavoni kuronro az gumrohijason ʙozgardoni va roh namoi. Tu tanho metavoni suxani xudro ʙa kasone ʙisunavoni, ki ʙa ojoti Mo imon dorand. Pas, onho dar ʙaroʙari haq taslimsudagon hastand

    [82] Va hangome ki sarkasii mardum zijod gardid, farmoni azoʙ ʙar onho voqe' savad va hodisai qijomat nazdik savad, ʙarojason cunʙandae az zamin ʙerun meovarem, ki ʙo onon suxan ʙigujad, ki on mardum, haroina, ʙa ojoti Mo jaqin nameovarand

    [83] Ruze, ki az har millate guruhero az onon, ki ojoti Moro duruƣ meʙarovardand, gird meovarem va ononro to rasidani digaron nigoh dosta mesavad, ʙa'd az on ʙaroi hisoʙ ʙurda mesavand

    [84] to cun ʙa sarzamini mahsar ʙirasand, Alloh mefarmojad: «Ojo sumo ojoti Moro duruƣ meʙarovarded, ki on ojot dalolat ʙar tavhidi Man ʙud va hol on, ki donisi sumo onro faro nagirifta ʙud? On ci kore ʙud, ki mekarded?»

    [85] Ba xotiri sitame, ki kardaand, hukmi azoʙ ʙar onho voqe' mesavad, pas, onho hec suxane namegujand, cunki dalel va huccate nadorand

    [86] Ojo nameʙinand, ki saʙro padid ovardem, to dar on ʙijoromand va ruzro ravsani ʙaxsidem, to ʙaroi kasʙi maos ʙerun ojand. Alʙatta, dar in umur ʙaroi mu'minon nisonahoe ravsan ast

    [87] (Ba jod or ej Pajomʙar), ruze, ki dar sur damida savad va hamai kasone, ki dar osmonhovu zamin hastand, magar on ki Alloh ʙixohad, az havli sur ʙitarsand va hama xoru zalil ʙa pesgohi U taolo ʙijojand

    [88] Va kuhhoro ʙuʙini va onhoro ʙar coj istoda pindori, hol on, ki onho ʙa sur'ati aʙr meravand. In kori Alloh ast, ki har cizero mahkam va ustuvor soxtaast. Alʙatta, U ʙa har ci mekuned az neku ʙad, ogoh ast

    [89] Har kas, ki kori neke kunad (cun imon ʙa Alloh va ixlos dar toat), ʙehtar az onro mukofot girad, ki rizo va xusnudii parvardigor ast va nekukoron az vahsati on ruz, ki qijomat faro merasad va tarsu xavf mardumro faro megirad dar amon ʙosand va ƣamu anduh va nigaroniho az onho dur ʙosad

    [90] Va ononro, ki korhoi ʙad mekunand (cun sirk va ma'sijat), sarnagun dar otas andozand va ʙa onho sarzanis karda gufta savad: Ojo cuz muvofiqi korhoe, ki dar dunjo kardaed, cazo doda mesaved

    [91] (Ej Pajomʙar ʙigu:) Haroina, ʙa man farmon sudaast, ki tanho Parvardigori in sahrro (Makkaro) ʙiparastam. Sahrero, ki Alloh, ki hama ciz az oni Ust, hurmatas nihoda va onro harami amn va amon soxtaast va dar on kustani insone jo zulm ʙa kase va jo zaʙhi hajvon jo kandani gijohu daraxti on, harom hukm gardidaast va amr sudaam, ki az musalmonon ʙosam

    [92] Va ʙa man farmuda sud, in ki Qur'onro tilovat kunam. Pas har ki hidojat joft, ʙa naf'i xud hidojat joftaast va har ki gumroh sud, ʙigu: «Haroina, man az ʙimdihandagon hastam»

    [93] Va ej Pajomʙar, ʙaroi musrikoni qavmat ʙigu: «Sipos Allohrost. Ojoti xudro dar vucudi sumo va dar osmonu zamin ʙa sumo xohad namud, to onhoro ʙisnosed. Va Parvardigori tu az har kore, ki mekuned, ʙexaʙar nest»

    Surah 28
    Қасас

    [1] To, Sin, Mim

    [2] In ojathoi kitoʙi ravsan ast, ja'ne, Qur'oni macid, ʙajon mekunad haqro az ʙotil va namudor mesozad rohi rostro az kac va rohi saodati dunjovu oxiratro ʙaroi insonho nison medihad

    [3] Baroi onhoe, ki ʙa in Qur'on imon meovarand, dostoni rostini Muso va Fir'avnro ʙar tu mexonem

    [4] Fir'avn dar on sarzamini Misr ʙartari cust va mardumasro guruh - guruh soxt. Guruhero (ja'ne, ʙani Isroil) xor medost va pisaronasonro mekust va zanonasonro zinda meguzost, ki haroina, u az fasodkoron ʙud

    [5] Va mexohem ʙar onon, ki dar zamin zaif va notavon qaror doda sudaand, minnat nihem va ononro dar xuʙiho pesvo sozem va ʙa'di haloki Fir'avn va qavmas ononro vorisi zamin sozem

    [6] Va onhoro dar on sarzamin (Misru Som) oʙruvu qudrat ʙaxsidem va ʙa Fir'avnu Homon (vaziri Fir'avn) va laskarijonason cizero, ki az on metarsidand, nison dihem

    [7] Va ʙa modari Muso vahj kardem, ki uro sir ʙideh va agar ʙar u tarsidi ʙa darjoi Nil ʙiandoz va matarsu ƣamgin masav, uro ʙa tu, hatman ʙozmegardonem va uro az pajomʙaron qaror medihem

    [8] Pas, hangome ki modari Muso uro dar sanduq nihod va ʙa darjo afkand, jordamcihoi Fir'avn uro az oʙ ʙargiriftand, to sarancomi dusmani onon va mojai anduhason gardad. Haroina, Fir'avnu Homon va laskarijonason xatokor (musrik) ʙudand

    [9] Va zani Fir'avn (Osija ʙaroi Fir'avn) guft: «In tifl mojai sodmonii manu tust. Uro makused, sojad ʙa mo naf'e ʙirasonad jo uro ʙa farzandi girem». Va onho haqiqati holro namedonistand, ki halokiason az dasti on tifl ast

    [10] Va dili modari Muso az hama cizhoi dunjo xoli gast, ʙa cuz ƣami Muso. Va agar dilasro qavi nakarda ʙudem, ki az mu'minon ʙosad, nazdik ʙud, ki on ci dar dil dost, onro oskor kunad

    [11] Va hangome, ki modari Muso, Musoro ʙa darjo afkand, ʙa xohari u guft: «Az paji u ʙirav». Va xoharas uro az dur medid, hol on ki onho (qavmi Fir'avn) namedonistand, ki u xoharas meʙosad

    [12] Va pistoni hamai zanoni sirdehro pes az ʙargastanas ʙa sui modaras ʙar u harom karda ʙudem. Xoharas guft: «Ojo mexohed sumoro ʙa xonavodae rahnamoi kunam, ki uro ʙarojaton sir dihad va neku tarʙija kunad va onho ʙaroi u nekxoh ʙosand?»

    [13] Pas, Musoro nazdi modaras ʙargardonidem, to casmoni on zan az didori tiflas ravsan gardad va ƣamgin naʙosad va ʙidonad, ki alʙatta, va'dai Alloh haq ast, ki farzandasro ʙa u ʙozmegardonad va ʙa pajomʙarias mexonad, vale ʙestari mardum haq ʙudani va'dai Allohro namedonand

    [14] Va cun Muso ʙa kamoli rusdi xud rasid va ʙarumand sud, uro hikmatu donis dodem va nekukoronro cunin podos medihem

    [15] Bexaʙar az mardumi sahr ʙa sahr doxil sud. Nogahon du tanro did, ki ʙo ham mecangand. Jake az onho az pajravoni u ʙud va digare az dusmanonas. Pas, on ki az pajravonas ʙud, ʙar ziddi on digar, ki az dusmanonas ʙud, az u jori xost. Pas, Muso musti mahkame ʙar u zad va uro kust. Guft: «In kori sajton ʙud. Haroina, u dusmani gumrohkunandai oskor ast»

    [16] Muso guft: «Ej Parvardigoram, haroina, man ʙa xud sitam kardam. Maro ʙijomurz». Pas, Alloh uro ʙijomurzid. Alʙatta, U omurzandai gunohho va ʙo ʙandagonas mehruʙon ast

    [17] Muso guft: «Ej Parvardigori man, ʙa sukronai ne'mate, ki ʙar man ato kardi, pas, hargiz pustiʙoni gunahkoron naxoham sud!»

    [18] Pas, Muso dar sahr tarson va casm ʙa rohi hodisa saʙro suʙh namud. Nogahon did, ki marde, ki diruz az u madad xosta ʙud, ʙoz ham uro farjod mezanad va kumak mexohad. Muso ʙa u guft: «Haroina, tu gumrohi oskor hasti

    [19] Pas, hangome ki Muso xost ʙa kase, ki dusmani hardui onho ʙud, hamla ʙarad va ʙizanad, u farjod zad va guft: «Ej Muso, ojo mexohi hamcunon ki diruz jakero kusti, maro niz ʙikusi? Tu mexohi, ki dar in sarzamin zolime ʙosi va namexohi, ki az solehon ʙosi»

    [20] Marde az durdasti sahr davon omadu guft: «Ej Muso, sardoroni qavmi Fir'avn dar ʙorai tu masvarat mekunand, to turo ʙikusand. Az in sahr ʙerun ʙirav. Man, haroina, xajrxohi tu hastam!»

    [21] Pas, tarsonu nigaron az sahr ʙerun sud. Guft: «Ej Parvardigori man, maro az qavmi sitamkoron nacot ʙideh!»

    [22] Vaqte ki Muso qasd ʙa sui sahri Madjan kard, ʙerun az vatani Fir'avn suda guft: «Umed ast, ki Parvardigori man maro ʙa rohi rost rahʙari kunad»

    [23] Cun ʙa oʙi cohi sahri Madjan rasid, guruhe az mardumro did, ki corpojoni xudro oʙ medihand va dar kanori onho du zanro did, ki gusfandoni xudro ʙozmedorand va ʙa coh nazdik namesavand, Muso guft: «Sumo ci mekuned, caro gusfandoni xudro oʙ namedihed?» Guftand: «Mo onhoro oʙ namedihem, to on goh ki cuponho ʙozgardand va ʙiravand, ki padari mo piri kuhansol ast va tavonoii in korro nadorad.»

    [24] Pas, Muso ʙaroi gusfandoni on du zan oʙ dod. Sipas ʙa sojai daraxte ʙozgastu guft: «Ej Parvardigoram, man, ʙa tahqiq, ʙa on ne'mate, ki ʙarojam mefiristi, muhtocam»

    [25] Pas, jake az on du zan, ki sarmida roh meraft, nazdi Muso omad va guft: «Haroina, padaram turo da'vat mekunad, to muzdi oʙ dodani gusfandonro ʙidihad». Cun Muso nazdi padari u omad va qissai sarguzasti xudro ʙarojas hikojat kard, padari u guft: «Matars, ki tu az mardumi sitamkor (Fir'avn va qavmas) nacot joftai»

    [26] Jake az on du zan ʙaroi padaras guft: «Ej padar, uro mardikor ʙigir, ʙegumon ʙehtarin kasero, ki metavoni mardi kor ʙigiri, kase ast, ki nerumandi amin ʙosad va u cunin ast»

    [27] (Padari duxtar Suʹajʙ nom dost,) guft: «Haroina, mexoham jake az in du duxtaramro zani tu kunam, ʙa sarti on, ki hast sol mardikori man ʙosi. Va agar onro to dah sol tamom kuni, pas lutfu muhaʙʙate az sui tust va man namexoham ʙar tu saxtgiri kunam. Insoalloh, maro az solehon xohi joft»

    [28] (Muso guft:) «In qarordod mijoni manu tu ʙosad, ki har kadom az in du muddatro ancom dodam, ʙar man sitame naxohad ʙud va Alloh taolo ʙar on ci meguem, guvoh ast»

    [29] Pas, cun Muso on muddati muajjanro ʙa pojon rasonid va on dah soli komil ʙud va ʙo zanas ʙa sui Misr ravon sud, az sui kuhi Tur otase did. Ba axli xud guft: «In co isted. Hamono man otase didam. Sojad az on xaʙare jo porai otase ʙijovaram, to garm saved»

    [30] Cun Muso nazdi otas omad, az kanorai rosti vodi, dar on sarzamini muʙorak, az mijoni jak daraxt nido doda sud, ki ej Muso, alʙatta, man Allohi ʙarhaqu Parvardigori cahonijonam

    [31] Asojatro ʙijandoz! Cun didas, ki monandi more mecunʙad, tarsid va gurezon ʙozgast va ʙa aqiʙ nanigarist. Alloh guft: «Ej Muso, pes oj va matars. Haroina, Tu az hama noxusiho dar amon hasti

    [32] Dastatro dar gireʙoni xud furu kun, to safed va duraxsanda ʙerun ojad, ʙe hec oseʙe. Va to az vahsat ʙijoromi, dasti xud dar ʙaƣal kun. In du mu'ciza aso va dasti duraxson az coniʙi Parvardigorat ʙurhoni ravsan ʙaroi Fir'avn va asrofi qavmi ust, ʙegumon onon mardume sarkasand»

    [33] Muso guft: «Ej Parvardigoram, man jak tan az onhoro kustaam, pas metarsam, ki maro ʙikusand

    [34] Va ʙarodaram Horun ʙa zaʙon az man fasehtar ast. Pas, uro ʙa madadi man ʙifirist, to maro tasdiq kunad, haroina, ʙimi on doram, ki duruƣgujam mesumorand»

    [35] Alloh taolo guft: «Turo ʙo ʙarodarat qavi va nerumand xohem kard va ʙarojaton huccate qaror medihem. Pas, ʙa saʙaʙi nisonahoe, ki sumoro dodaem, ʙa sumo dast naxohand joft. Sumo va pajravonaton piruz xohed ʙud»

    [36] Cun Muso ojoti ravsani Moro nazdason (nazdi Fir'avn va qavm) ovard, guftand: «In coduest ʙarxosta, mo az nijogonamon cunin cizhoe nasunidaem»

    [37] Va Muso ʙa Fir'avn guft: «Parvardigori man ʙa holi on kase, ki az coniʙi U ʙa hidojat omadaast va oqiʙati pisandida dar on saroji digar az oni ust, ogohtar ast. Alʙatta, sitamkoron nacot namejoʙand!»

    [38] Fir'avn guft: «Ej camoat, man ʙaroi sumo ma'ʙude cuz xud namesinosam. Ej Homon, ʙaroi man xist ʙipaz va ʙaland manorae ʙisoz, sojad ki az Allohi Muso ʙoxaʙar savam, haroina, man duruƣgujas mepindoram»

    [39] Fir'avn va laskarhojas ʙa nohaq dar zamini Misr sarkasi kardand va pindostand, ki ʙa'di margason onho ʙa nazdi mo ʙozgardonida namesavand

    [40] Pas, Mo Fira'vn va laskarhojasro giriftem va ʙa ʙahr andoxtem. Pas, ʙingar, ki oqiʙati kori sitamkoron ci guna ʙud

    [41] Va ononro az on guna pesvojone soxtem, ki mardumro ʙa otasi cahannam da'vat mekunand va dar ruzi qijomat kase joriason namekunad

    [42] Dar in dunjo az pajason la'nat (xori va ƣazaʙro) ravona soxtem va dar ruzi qijomat az zistrujonand va az rahmati Alloh taolo mahrumand

    [43] Pas, az on ki mardumi ruzgori pesinro halok soxtem, (monandi qavmi Nuh, Od, Samud va qavmi Lut va ashoʙi Madjan) ʙa Muso kitoʙi Tavrot dodem, ki ʙaroi mardumi ʙani Isroil iʙratu hidojat va rahmat ʙosad. Sojad onho az in ne'mathoi Parvardigor pand girand

    [44] On goh ki ʙa Muso farmoni amri pajƣamʙariro vahj kardem, tu ej Rasul, na dar coniʙi ƣarʙii kuhi Tur ʙudi va na dar on co hozir ʙudi, to gufta savad az in tariq in xaʙar ʙa u rasidaast

    [45] Vale Mo az on pas (ʙa'di Muso) naslhoero ʙijofaridem, ki umri daroz joftand. Pas, ahdi Allohro faromus kardand va amrasro tark namudand. Va tu dar mijoni mardumi Madjan muqim naʙudi, ki ojoti Moro ʙar onho ʙixoni. Vale Mo ʙudem, ki ʙa sui tu onro vahj guftem va ʙaroi mardum turo ʙa Pajomʙari firistodem

    [46] Ej Rasul, tu dar kanori kuhi Tur naʙudi, on goh ki Musoro nido dodem. Vale in rahmatest az coniʙi Parvardigorat, to mardumero, ki pes az tu ʙimdihandae nadostand, ʙim dihi. Bosad, ki onho pandpazir savand va har xuʙiro ʙa co orand va az har ʙadi duri girand

    [47] Va cun ʙa saʙaʙi a'mole, ki kardaand, musiʙate ʙa onho rasad, megujand: «Ej Parvardigori mo, caro pajomʙare ʙar mo nafiristodi, to az ojoti Tu pajravi kunem va az mu'minon ʙosem?»

    [48] Cun pajomʙari rostguj (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) az coniʙi Mo ʙar onon maʙ'us sud, (kofironi Qurajs) guftand: «Caro on ci ʙa Muso az mu'cizaho doda sud, ʙa u doda nasudaast?» (Ej Rasul, ʙigu ʙarojason:) Ojo inho (jahudiho) pes az in ʙa on ci ʙa Muso doda suda ʙud, kofir nasuda ʙudand? Va guftand, ki in hardu (Tavrotu Qur'on) coduand va pustiʙoni jakdigarand va guftand: Mo ʙa har kadome az onho imon nameovarem

    [49] Bigu ej Rasul: «Agar rost megued, az coniʙi Alloh kitoʙe ʙijovared, ki az in du (Tavrotu Qur'on) ʙehtar roh ʙinamojad, to man ham az on pajravi kunam!»

    [50] Pas, agar in suxani turo icoʙat nakardand, ʙidon, ki az paji havoi nafsi xes meravand va kist gumrohtar az kase, ki ʙe rahnamoi az sui Alloh, az paji havoi nafsi xud meravad? Haroina, Alloh mardumi sitamkorro, ki muxolifati amri U kardand va az hududas ʙerun raftand, hidojat namekunad

    [51] Barojason suxan dar suxan pajvastem (ja'ne, paj dar paj ojoti Qur'onro nozil kardem), ʙosad, ki pandpazir gardand

    [52] Kasone, ki pes az in kitoʙ (Qur'on) kitoʙason doda ʙudem, (ja'ne, jahudu nasoroe, ki kitoʙi Allohro taʙdil nadoda ʙudand) ʙa on Qur'on va Muhammad sallallohu alajhi va sallam imon meovarand

    [53] Va cun ʙar onho Qur'on tilovat karda sud, guftand: «Ba on imon ovardem. Begumon in az coniʙi Parvardigori mo ast va haqiqatan mo pes az nuzuli on ham musalmon ʙudem»

    [54] Onho kasoneand, ki ʙa saʙaʙi saʙre, ki kardaand, du ʙor ʙa onho podos doda mesavand. Zero onho imon ʙa kitoʙi xudason dorand va niz imon ʙa Qur'on dorand. Inho ʙadiro ʙa neki dur mekunand va niz az on ci ruziason dodaem, sadaqa mekunand

    [55] Va cun suxani ʙehudae ʙisnavand, az on rujgardoni mekunand va megujand: «Kirdorhoi mo az oni mo va kirdorhoi sumo az oni sumo. Ba salomat ʙimoned. Mo xostori cohilon nestem!»

    [56] Haroina, tu ej Rasul, har kasro, ki dust dori nametavoni, hidojat kuni, vale Alloh taolo har kiro ʙixohad, hidojat mekunad va U hidojatjoftagonro ʙehtar mesinosad

    [57] Musrikon guftand: «Agar az dini tu pajravi kunem, moro az sarzaminamon ʙarmekanand». Ojo onhoro dar harame amn coj nadodaem, ki hama guna mevaho dar on faroham mesavad va in rizqest az coniʙi Mo? Vale aksari musrikon qadri in ne'mathoro namedonand, to sukri Allohro ʙa co orand

    [58] Ci ʙaso mardumi sahrero halok soxtem, ki dar zindagii xud mastu maƣrur suda va sarkasi karda ʙudand va in xonahoi onhost, ki ʙa'd az onho, cuz andake kase dar onho sukunat nakard va Mo vorisi onho ʙudem va onhoro memironem va ʙa sui mo ʙozmegardand, pas, onhoro muvofiqi amalhojason cazo xohem dod

    [59] Ej Rasul, dar zamoni tu hargiz Parvardigori tu mardumi sahrhoro, ki girdu atrofi «Makka» ʙudand, halok nakard, to on goh ki az xudason dar Makka pajomʙare ʙar onho firistod va u ojoti Moro ʙar onho ʙixond. Va mo sahrhoro noʙud nakardaem, magar on ki mardumas sitamkor ʙudaand

    [60] Ej mardum, cizhoe, ki ʙa sumo doda sudaast; (az molu farzand ʙarxurdori va) oroisi in zindagii dunjavist. Hol on ki ʙaroi parhezgoron on ci nazdi Alloh ast, ʙehtaru pojdortar ast. Caro nameandesed

    [61] Ojo on kas, ki uro va'dahoi nek dodaem, pas u ʙa on va'daho xohad rasid, hamonandi kasest, ki uro az moli incahoni ʙahramand kardaem, sipas dar ruzi qijomat az hozirsudagon dar azoʙ xohad ʙud

    [62] Va ruze, ki Alloh taolo ononro nido medihad va megujad: «Sarikonero, ki ʙaroi Man mepindostaed, kucojand?»

    [63] Onon, ki hukmi azoʙ dar ʙoraason tahqiq sudaast, megujand: «Ej Parvardigori mo, inho kasone, hastand, ki mo gumrohason kardem. Az on ru gumrohason kardem, ki xud gumroh ʙudem. Az onho ʙezori mecuem va ʙa tu megaravem. Inho moro nameparastidaand, ʙalki sajtonhoro meparastidand»

    [64] Va ʙaroi musrikon gufta savad: «Aknun ma'ʙudoni xudro, ki sariki Alloh mepindosted, farjod kuned, to sumoro jori kunand». Pas, onhoro mexonand, vale ʙa onho cavoʙ namedihand. Va cun azoʙro ʙo casmi xud ʙuʙinand, orzu mekunand, ki kos az hidojatjoftagon meʙudand

    [65] Va ruze, ki Alloh musrikonro nido kunad va gujad: «Da'vati pajomʙaronro ci guna qaʙul karded?»

    [66] Dar in ruz xaʙarho ʙar onho pusida savad va az jakdigar niz natavonand pursid

    [67] Ammo on kas, ki tavʙa kard az musrikon va imon ovard va amali soleh ʙa coj ovard, pas, umed ast, ki az rastagoron ʙosad

    [68] Parvardigori tu har ciro, ki ʙixohad, meofarinad va ixtijor mekunad. Vale onhoro hec tavoni ixtijor nest. Pok ast Alloh va az har ci ʙarojas sarik mesozand, ʙartar ast

    [69] Va Parvardigori tu har ciro, ki dar dil pinhon dostaand jo oskor kardaand, medonad

    [70] Ust Allohi jakto. Hec ma'ʙude ʙarhaq ƣajri U nest. Sitois xosi Ust, ci dar in cahon va ci dar cahoni digar. Va farmon, farmoni Ust. Va hamai sumo ʙa sui U ʙozgardonda mesaved

    [71] Bigu ej Rasul: Xaʙar dihed maro ej mardum: «Ci tasavvur mekuned, agar Alloh saʙatonro to ruzi qijomat tuloni sozad? Cuz U kadom Alloh ast, ki sumoro ravsani arzoni dorad? Magar namesunaved?»

    [72] Bigu ʙarojason: xaʙar dihed maro: «Ci tasavvur mekuned, agar Alloh ruzatonro to ruzi qijomat tuloni sozad? Cuz U kadom ma'ʙudest, ki ʙaroi sumo saʙe ovarad, ki dar on ʙijosoed? Magar nisonaho va ojoti Allohro nameʙined

    [73] Va az rahmati U on ki ʙaroi sumo ej mardum, saʙu ruzro padid ovard, to dar on saʙ orom ʙigired va dar on ruz ʙa talaʙi ruzi ʙarxezed, ʙosad, ki sukr gued»

    [74] Va ruze, ki Alloh on musrikonro nido dihad va ʙarojason ʙigujad: «Sarikone, ki ʙaroi Man dar dunjo mepindosted, kucojand

    [75] Va az har millate sohide ʙijovarem va guem: «Daleli xes ʙijovared. Pas, on goh ʙidonand, ki haq az oni Alloh ast va ƣoiʙ savad az nazarason on ʙutonero, ki ʙa duruƣ mexonand.»

    [76] Haroina, Qorun az qavmi Muso ʙud, ki ʙar onho sitam kard. Va ʙa u cunon ganchoe dodem, ki ʙesak, hamli kalidhojas ʙar guruhe az mardumi nerumand dusvor menamud. On goh ki qavmas ʙa u guftand: «Ba xotiri in hama molat maƣrurona sodi makun, ʙa durusti, ki Alloh taolo kasonero, ki sodi mekunand va maƣrur mesavand va sukri Alloh namekunand, dust namedorad

    [77] Dar on ci Alloh ʙa tu arzoni dostaast, saroji oxiratro ʙicuj va ʙahrai xesro az dunjo faromus makun. Va hamcunon ki Alloh ʙa tu neki kardaast, ʙo digaron neki kun va dar zamin az paji fasod marav, ki haroina, Alloh taolo fasodkunandagonro dust namedorad!»

    [78] (Qorun dar cavoʙi nasihati qavmas guft:) «Hamono on ci ʙa man doda sudaast, az in gancho ʙa saʙaʙi donisi man ʙud». Ojo Qorun nadonistaast, ki ʙa tahqiq, Alloh pes az u naslhoero halok karda, ki quvvatason az u afzuntar va sumoraason ʙestar ʙudaast? Va in gunahkoronro, ki gunohason muajjan ast, az gunohason namepursand, ʙalki holati onhoro medonad va onhoro azoʙ medihad

    [79] Pas, ruze Qorun ʙo orois va zinati xes ʙar qavmas ʙerun omad, kasone, ki xohoni zindagii dunjo ʙudand, guftand: «Ej kos, on ci ki ʙa Qorun doda suda, moro niz meʙud, ʙa durusti, ki u az ʙahrai ʙuzurg ʙarxurdor ast»

    [80] Va kasone, ki ʙa onho donisi (ilmi sariat) doda suda ʙud, guftand: «Voj ʙar sumo. Az Alloh ʙitarsed va Uro itoat kuned, ki savoʙi Alloh ʙaroi kase, ki imon ovarad va kori soista ancom dihad, ʙehtar ast az on ci ʙa Qorun doda sudaast. Va in nasihatro ʙa cuz saʙrkunandagon kase digar namepazirand.»

    [81] Pas, Qorun va xonaasro dar zamin furu ʙurdem va dar ʙaroʙari Alloh hec guruhe nadost, ki jorijas kunad va niz xud jori kardani xes natavonist

    [82] Va kasone, ki diruz orzu mekardand, ki ʙa coi u ʙosand, meguftand: «Acaʙo, ki Alloh ruzii har kasro, ki xohad farovon kunad jo tang sozad. Agar in'omu fazli Alloh ʙar mo nameʙud, alʙatta, moro ham zamin misli Qorun furu meʙurd. Acaʙo, ki kofiron na dar dunjo va na dar oxirat nacot namejoʙand»

    [83] In saroji oxiratro az oni kasone soxtaem, ki dar in cahon na xohoni ʙartaricui hastand va na xohoni fasod. Va sarancomi nek, ki cannat ast, az oni parhezgoron ast

    [84] Har kas, ki kori neke ʙa coj orad, podosi ʙehtare az on dorad va har ki gunohe kunad, pas, ʙidonand kasone, ki murtakiʙi gunoh mesavand, cuz ʙa andozai amalason cazo doda namesavand

    [85] Ba durusti, on Allohe, ki Qur'onro ʙar tu nozil va farz kardaast rasonidani onro, turo ʙa cojgohat (Makka) ʙozmegardonad. Bigu ej Rasul, ʙaroi musrikon: «Parvardigori man ʙehtar medonad, ki ci kase ʙar rohi rost va ci kase dar gumrohii oskor ast»

    [86] Agar rahmati Parvardigorat nameʙud, umedi onro nadosti, ki in kitoʙ ʙar tu doda mesavad, pas sukri Allohro ʙa co or ʙar on ne'mate, ki ʙar tu arzoni namudaast. Pas, hargiz, naʙojad pustiʙoni kofiron ʙosi

    [87] Pas, az on ki ojoti Alloh ʙar tu nozil sud, turo kofiron az on ʙeroha nakunand. Mardumro ʙa sui Parvardigorat ʙixon va hargiz az musrikon maʙos

    [88] Bo Allohi jakto ma'ʙudi digarero maxon. Hec Allohe ʙarhaq, cuz U nest. Har cize noʙud sudani hast, ƣajri ruji Zoti U. Farmon, farmoni Ust va hama ʙa suji U ʙozgardonida mesaved va hisoʙu kitoʙi guftoru kirdoratonro ʙozrasi mekunad va dar mijonaton odilona dovari xohad kard

    Surah 29
    Анкабут

    [1] Alif, Lom, Mim

    [2] Ojo mardum pindostaand, ki cun ʙigujand: «Imon ovardaem va ʙa jagonagii Alloh va risolati pajomʙar iqror kardaem, raho savand va digar rancu saxtihoe, ki ʙojad dar rohi dini Alloh tahammul kard, ozmois nasavand

    [3] Alʙatta, mardumero, ki pes az onho ʙudand (ʙo nav'hoi takolif va masaqqatho va ʙo ne'mathoi gunogun va saxtiho), ozmudaem, to ʙa tahqiq, Alloh kasonero, ki rost guftaand, ma'lum namojad va duruƣgujonro cudo kunad

    [4] Ojo onhoe, ki murtakiʙi gunoh mesavand, gumon mekunand, ki az Mo pesdasti mekunand va az havzai qudrati Mo megurezand va az Mo rahoi mejoʙand? Ci ʙad dovari mekunand

    [5] Har kas, ki ʙa didori Alloh umed dorad, ʙojad ʙidonad, ki va'dai Alloh, hatman omadanist va U ʙa guftaho sunavo va ʙa kardaho donost

    [6] Har ki dar rohi pesrafti dini Alloh va ancomi iʙodatho cihod kunad, ʙesak, ʙa foidai xud kardaast. Ba tahqiq Alloh az hamai cahonijon va toatu iʙodati onho ʙenijoz ast

    [7] Gunohoni ononro, ki imon ovardand va korhoi soista kardand, hatman nest mekunem va alʙatta, ʙehtar az on ci amal kardaand, podosason medihem

    [8] Va insonro farmon dodem, ki ʙa padaru modari xud neki kunad. Va agar on du ʙikusand, ki ʙa tu cizero, ki ʙa on ogoh nesti, sariki Man qaror dihi, itoatason makun. Bozgasti hamai sumo ʙa sui Man ast, pas, on goh sumoro ʙa haqiqati korhoe, ki mekarded, hatman xaʙar mediham

    [9] Va kasonero, ki imon ovardaand va kirdorhoi soista kardaand, dar guruhi solehon darovardaem

    [10] Ba'ze az mardum megujand: «Ba Alloh imon ovardaem. Va cun dar rohi Alloh ozore ʙuʙinand, on ozorro monandi azoʙi Alloh sumorand. Va cun az sui Parvardigori tu piruzie (ʙa sumo mu'minon) rasad, megujand: «Haroina, mo niz ʙo sumo ʙudaem». Ojo Alloh ʙa on ci dar dilhoi mardumi cahon meguzarad, ogohtar nest

    [11] Alʙatta, Alloh medonad, ki mu'minon ci kasonand va munofiqon ci kason. Va in du guruhro ʙo vasilai ozmois dar saxtiho az jakdigar cudo mesozad

    [12] Va kofironi Qurajs ʙa mu'minon guftand: Dini Muhammadro tark kuned va pajravi kuned roxu ravisi moro, ʙori gunohaton ʙar gardani mo. Hol on ki inho ʙori gunohi kasero ʙar gardan naxohand girift, ʙegumon onho duruƣ megujand

    [13] Va alʙatta, meʙardorand gunohoni xudro va gunohoni digaronro ʙo gunohoni xud jakcoja va hamono ruzi qijomat ʙa saʙaʙi duruƣhoe, ki ʙar ham meʙofand, pursida xohand sud

    [14] Va Mo Nuhro ʙa sui qavmas ʙa pajomʙari firistodem. U nuhsadu pancoh sol dar mijoni onon ʙizist. Va onhoro ʙa tavhid da'vat mekard va az sirk man' mekard. Pas uro icoʙat nakardand, zero mardume sitampesa ʙudand, pas tufon onhoro furu girift

    [15] Pas, u va kasonero, ki dar kisti ʙudand, nacot dodem va on kistiro nisoni iʙrate ʙaroi cahonijon gardonidem

    [16] Va ʙa jod ovar Iʙrohimro, on goh ki ʙa qavmas guft: «Allohi jaktoro ʙiparasted va az U ʙitarsed. In ʙarojaton ʙehtar ast, agar ʙidoned

    [17] Haroina, sumo ej qavm, ƣajri Allohi jakto ʙutonero meparasted va duruƣhoi ʙuzurg meʙofed. Onhoero, ki ƣajri Allohi jakto meparasted, ʙesak, nametavonand sumoro ruzi dihand. Az Allohi jakto ruzi ʙicued va Uro iʙodat kuned va sipos gued, zero ʙa sui U ʙozgardonida mesaved, pas har jakero ʙar amali kardai xud cazoi munosiʙ medihad

    [18] Agar sumo vahjro duruƣ meʙarored, mardumone ham, ki pes az sumo ʙudand, duruƣ mesumoridand. Va ʙar uhdai pajomʙar cuz taʙliƣe ravsangar hec nest

    [19] Ojo nameʙinand, ki Alloh ci guna maxluqro meofarinad sipas az nesti ʙozas megardonad? Besuʙha, in kor ʙar Alloh oson ast

    [20] Bigu ej Rasul, ʙaroi munkironi ʙa's: Dar zamin sajr kuned va ʙingared, ki ci guna Alloh mavcudotro ofarida. Sipas ofarinisi oxirinro padid meovarad. Ba tahqiq, Alloh ʙar har cize tavonost va hec cize Uro ociz ovarda nametavonad

    [21] Har kiro ʙixohad, azoʙ mekunad va har kiro ʙixohad, mavridi rahmat qaror medihad va hama ʙa sui U ʙozgardonida mesaved

    [22] Sumo nametavoned (Allohro) darmonda kuned, na dar zamin va na dar osmon va sumoro cuz U hec korsozu jovare nest!»

    [23] Va onho, ki ʙa ojoti Alloh va didori U imon nadorand va ʙa vuqu' omadani qijomatro inkor mekunand, onho az saʙaʙi musohida kardanason azoʙro dar oxirat az rahmati Man noumed sudand. In guna kason ʙarojason azoʙi dardovar ast

    [24] Cavoʙi qavmi Iʙrohim alajhissalom in ʙud, ki guftand: Bikused uro jo ʙo otas uro ʙisuzoned. Pas, uro dar otas afkandand va Alloh uro az otas ʙirahonid. Va ʙesak, dar nacot dodani Mo Iʙrohimro az otas, ʙaroi qavme, ki imon meovarand va ʙa sariati U amal mekunand, iʙrathoest

    [25] Guft Iʙrohim: «Haroina, sumo ʙutonero ʙa coi Allohi jakto ma'ʙudi xud giriftaed, to dar in zindagonii dunjo mijonaton dusti ʙosad, vale dar ruzi qijomat munkiri jakdigar mesaved va jakdigarro la'nat mekuned va cojaton dar otas ast va hec jovare nadored

    [26] Pas, da'vati Iʙrohimro Lut tasdiq kard. Va Iʙrohim guft: Besuʙha, man ʙa sui Parvardigoram ʙa zamini muʙorak hicrat mekunam, haroina, U piruzmandu hakim ast

    [27] Va dodem ʙaroi Iʙrohim farzand Ishoqro va naʙeraas Ja'quʙro va dar farzandoni Iʙrohim pajomʙarivu kitoʙro muqarrar dostem. Va podosasro dar dunjo (ʙa joddosti nek va farzandoni soleh) dodem va u dar oxirat az solehon ast

    [28] Va ʙa jod ovar ej Pajomʙar, Lutro, vaqte ki ʙa qavmi xud guft: Sumo kori zistero pesa kardaed, ki hec jak az mardumi cahon pes az sumo cunin namekardaast

    [29] Ojo, haroina, sumo ʙo mardon aloqai cinsi mekuned va rohzani mekuned va dar mahfili xud murtakiʙi korhoi nopisand mesaved?» Cavoʙi qavmas in ʙud, ki guftand: «Agar rost megui, azoʙi Allohro ʙar sari mo ʙijovar!»

    [30] Guft Lut: Ej Parvardigori man, maro ʙoloi mardumi fasodkor (ʙo furud ovardani azoʙ ʙar ʙolojason) nusrat deh! Pas, Alloh duojasro icoʙat kard

    [31] Cun firistodagoni Mo ʙa : Iʙrohim muƶda ovardand, guftand: «Mo, ʙesuʙha, mardumi in deharo halok xohem kard, ki mardumi sitamkore hastand»

    [32] Iʙrohim guft: Lut dar on cost. Guftand: Mo ʙehtar medonem, ci kase dar kucost. Begumon u va xonadonas, cuz zanasro, ki dar hamon co xohad mond, nacot medihem

    [33] Va cun firistodagoni Mo nazdi Lut omadand, saxt norohat va diltang sud. Guftand faristagon: «Matars va ƣamgin maʙos, hamono tuvu xonadonat, cuz zanatro, ki dar hamon co xohad mond, nacot medihem

    [34] Hamono mo ʙa mardumi in deha ʙa saʙaʙi kirdori ʙadason, ki mekardand, az osmon azoʙ nozil xohem kard»

    [35] Haroina, az on deha ʙaroi xiradmandon iʙrati ravsane ʙar coj guzostem

    [36] Va ʙarodarason Su'ajʙro ʙa ahli Madjan firistodem. Guft: Ej qavmi man, Allohro ʙiparasted va ʙa ruzi qijomat umedvor ʙosed va dar zamin ʙa taʙahkori makused, lekin tavʙa kuned az kirdori ʙadaton va ʙa sui U ʙozgarded

    [37] Pas, duruƣgujas sumoridand va zilzila ononro furu girift va dar xonahoi xud ʙa zonu aftoda, murdand

    [38] Va Odu Samudro niz halok kardem. Va in az cojgohi sukunatason ʙarojaton oskor ast. Sajton korhojasonro dar nazarason ʙijorost va ononro az rohi imon ʙozdost. Va hol on ki dar kufru zalolatason mardume sohiʙi aqlu hus ʙudand. Gumon mekardand ʙar rohi haq hastand, vale onho dar zalolat ƣarqsudagonand

    [39] Va niz halok kardem Qorunu Fir'avn va Homonro, ki hamono Muso ʙo dalelhoi ravsani xud nazdi onho omad. Onho dar zamin takaʙʙur va sarkasi mekardand, vale natavonistand az Alloh ʙigurezand

    [40] Pas, har jakero ʙa sazoi gunohason ʙa azoʙ ducor kardem: ʙa ʙa'ze tufonhoi regʙor firistodem va onon qavmi Lut ʙudand va ʙa'zero na'rai dahsatnok furu girift, onon qavmi Samud va mardumi Madjan ʙudand va ʙa'zero dar zamin furu ʙurdem, ki onon Qorun va joronas ʙudand va ʙa'zero ƣarq soxtem, ki onon Qavmi Nuh, Fir'avn, Homon va qavmason ʙudand. Va Alloh hargiz ʙa onho sitam nakarda ʙud, ʙalki onho xud ʙa xestan sitam karda ʙudand

    [41] Misoli onon, ki ʙa coi Alloh dustone giriftand, hamcun kori ankaʙut (tortanak) ast, ki xonae ʙisoxt. Ba durusti, ki agar medonistand, haroina, susttarini xonaho, xonai ankaʙut ast

    [42] Ba tahqiq, Allohi jakto medonad, ki on ciro ƣajr az vaj meparastand cize nest, ʙalki tanho nomhoest, ki onhoro nomidaand na foida va na zijone rasonida metavonand va U ʙar dusmanonas piruzmand ast va dar korhojas ʙo hikmat ast

    [43] In masalhoro ʙaroi mardum meorem, to manfiat ʙarand va az on ta'lim ʙigirand va on masalhoro cuz donojon dark namekunand

    [44] Alloh osmonhovu zaminro ʙa rosti ʙijofarid va ʙesak, dar ofarinisi osmonho va zamin iʙratest ʙaroi mu'minon

    [45] Ej Pajomʙar! Har ciro az in kitoʙi Qur'on ʙar tu vahj sudaast, tilovat kun. Va namozro ʙo arkonu sarthojas ʙigzor, ki haroina, muhofizat kardan ʙar namoz odamiro az fahsovu munkar ʙozmedorad va dilas munavvar mesavad va imonas zijod megardad va zikri Alloh dar namoz va ƣajri namoz ʙuzurgtar va afzaltar ast va Alloh ʙa korhoe, ki az neku ʙad mekuned, ogoh ast

    [46] Bo ahli kitoʙ (ja'ne, ʙo jahudu nasoro) ʙa nekutarin seva mucodala kuned. Magar ʙo onhoe, ki sitam pesa kardand. Va ʙigued: «Ba tamomi on ci ʙar mo nozil suda az Qur'on va on ci ʙar sumo nozil sudaast az Tavrot va Incil, imon ovardem, ki hama az nazdi Alloh taolost. Va ma'ʙudi movu ma'ʙudi sumo jakest va na ʙaroi U sarike ast na zidde va na hamtoe va mo dar ʙaroʙari U farmonʙardorem

    [47] Cunonki kitoʙhoi soʙiqro pes az tu furud ovardem hamcunon in kitoʙi Qur'onro ʙar tu nozil kardem. Pas, ahli Kitoʙ ʙa on imon meovarand va az in araʙhoi Qurajs va ƣajri onho niz kase hast, ki ʙa on imon meovarad va cuz kofiron kase ojoti Qur'oni Moro inkor namekunad

    [48] Va az mu'cizahoi ravsani tu in ast, ki tu pes az Qur'on hec kitoʙero namexondi va ʙa dasti xud cize namenavisti. Holo in ki onho inro medonistand. Agar pes az vahji Ilohi xonanda jo navisanda meʙudi, axli ʙotil ʙa sak meaftodand

    [49] Balki Qur'on ojotest ravsan, ki dar sinai ahli donis coj dorad. Va ojoti Moro tanho sitamkoron inkor mekunand

    [50] Va musrikon guftand: Caro az coniʙi Parvardigoras nisonahoe ʙar Muhammad nozil namesavad? Bigu: nisonaho dar nazdi Alloh ast va man faqat ʙimdihandae oskor hastam

    [51] Ojo ononro ʙasanda nest, ki ʙar tu, ʙa tahqiq, Qur'on firistodaem va ʙar onho xonda mesavad. Dar in kitoʙi Qur'on ʙaroi mu'minon rahmatu pand ast

    [52] Bigu: Alloh ʙa guvohi mijoni manu sumo kofist, ki man rasuli U hastam. On ciro, ki dar osmonhovu zamin ast, medonad. Va hec ciz ʙar U pusida nest. Kasone, ki ʙa ʙotil imon ovardand va ʙa Alloh kofir sudand, onho dar dunjovu oxirat zijonkoronand

    [53] Va musrikoni qavmat tamasxurona az tu azoʙro ʙa sitoʙ metalaʙand. Agar onro mav'idi muajjane naʙud, ʙesuʙha, ʙar onho meomad. Va hatman, nogahon va ʙiduni on, ki xaʙardor savand, ʙar onho furud xohad omad

    [54] Onon az tu ʙa sitoʙ azoʙro metalaʙand, hol on ki cahannam, haroina, ʙar kofiron ihota dorad

    [55] Ruz qijomat, ki azoʙ az ʙoloi sari kofiron va az zeri pojhojason onhoro darʙar girad va Alloh on zamon ʙigujad: «Ba xotiri a'mole, ki dar dunjo mekarded, inak, azoʙro ʙicased!»

    [56] Ej ʙandagoni man, ki ʙa man imon ovarded, agar az izhor kardani imonaton dar tangi ʙosed ʙa tahqiq, zamini man farox ast, pas, hicrat kuned va tanho maro ʙiparasted

    [57] Har kase casandai ta'mi marg ast. Va ʙaroi hisoʙu cazo ʙa sui Mo ʙozgardonida mesaved

    [58] Kasonero, ki imon ovardaand ʙa Alloh va rasulas va korhoi soista kardaand, hatman, dar hucrahoi ʙihist coj dihem. Az zeri on cujhoi oʙ ravon ast. Dar on co covidona ʙimonand. Amalkunandagonro ci neku muzdest

    [59] Onho, ki ʙar iʙodati Alloh saʙr varzidand va dar dinason ustuvor istodand va dar rizqu ruzii xud ʙar Parvardigorason tavakkal mekunand

    [60] Ci ʙisjor cunʙandagone, ki tavoni tahsili ʙa dast ovardani ruzii xes nadorand va Alloh onhoro va sumoro ruzi medihad. Va U ʙa guftori sumo sunavo va ʙa kirdor va nijathoi sumo donost

    [61] Agar az onho ʙipursi ej Pajomʙar: ci kase osmonhovu zaminro ofarida va oftoʙu mohro rom kardaast? Hatman, xohand guft: Allohi jakto. Cunki ʙa inkori in haqiqat qodir nestand. Pas, ci guna ʙa'd az in e'tirof ʙargardonida mesavand az rohi haq (az tavhid)

    [62] Alloh ruzii har jak az ʙandagonasro, ki ʙixohad, farovon mekunad jo tang mesozad, har kiro, ki xohad. Haroina, Alloh ʙa umuri hama ciz donost va cize ʙar U pusida namemonad

    [63] Agar az musrikon ʙipursi ej Pajomʙar: Ci kase az osmon ʙoron firistod va zamini murdaro ʙo on zinda kard?» Hatman, xohand guft: «Allohi jakto». Bigu: «Sipos Allohrost!» Vale ʙestarinason namefahmand ci ʙa onho sud meorad va ci zarar merasonad

    [64] Zindagonii in dunjo nest, cuz ʙozivu ʙehudagi, ki dilho ʙa on sargarm mesavand va ʙadanho ʙa on ʙozi mekunand. Ba saʙaʙe, ki dar on zeʙu zinnatho va sahvatho orosta sudaast. Ba'd az on zud az ʙajn meravad. Va zindagii cahoni oxirat, zindagii rostin ast, agar musrikon in dunjoi foniro medonistand hecgoh ʙar saroi aʙadi tarceh namedodand

    [65] Va cun musrikon ʙa kisti savor savand az ƣarq sudani dar ʙahr ʙitarsand, on hangom Allohro ʙo ixlos ilticovu iʙodat kunand va cun az ƣarq sudan nacotason dod va ʙa xuski ovard, dar on holat ʙoz sirk meovarand

    [66] to ne'matero, ki ʙa onon ato karda ʙudem, nosukri kunand va cand ruze az lazzathoi zudguzari dunjo ʙarxurdor savand. Alʙatta, ʙa zudi xohand donist, vajronai amalasonro va on ci Alloh omoda kardaast ʙarojason azoʙi dardovari ruzi qijomatro

    [67] Ojo nadidaand kofironi Makka, ki Mo haramro coi amni mardum qaror dodem, hol on ki mardum dar atrofason raʙuda mesavand va dar hama coji ʙerun az haram kustoru ƣorat mekunand? Ojo ʙa (ʙuthoi) ʙotil imon meovarand va ne'mati Allohro nosukri mekunand

    [68] Pas, kist sitamgortar az on, ki ʙar Alloh duruƣ meʙandad jo ʙa hangome, ki haq (ja'ne, Qur'on) ʙa sui u ojad, duruƣ mesumorad? Ojo dar cahannam cojgohe ʙaroi kofiron nest, ki pajomʙarii Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)-ro duruƣ meʙarorand

    [69] Kasonero, ki dar rohi piruzii dini Mo kusis kunand, hatman, ʙa rohhoi xes hidojatason mekunem va Alloh, haroina, ʙo nekukoron ast, onhoro nusrat, muhofizat va hidojat mekunad

    Surah 30
    Рум

    [1] Alif, Aom, Mim

    [2] Rumijon sikast xurdand, az dasti forsijon

    [3] dar nazdiktarin sarzamin, vale onho ʙa'd az sikastason ʙa zudi ƣoliʙ xohand sud

    [4] dar muddati cand sole. Pes az in piruzi va pas az in piruzi farmon az oni Alloh ast. Va on ruz, ki rumijon ƣoliʙ savand, mu'minon sodmon mesavand

    [5] ʙa saʙaʙi jorii Alloh. Alloh har kasro, ki ʙixohad, jori mekunad, va har kasro, ki ʙixohad xor mekunad va U piruzmand ast, maƣluʙ namesavad va mehruʙon ast ʙa ʙandagoni mu'mini xud

    [6] Alloh ʙa mu'minon piruzii rumijon ʙar forsijonro va'dai qat'i dodaast va Alloh va'dasro xilof namekunad, vale ʙisjorii mardumon (kofironi Makka) namedonand, ki va'dai Alloh haq ast

    [7] Onho faqat ʙa zohiri zindagii dunjo va oroisi on ogohand va az umuri oxirat ʙexaʙarand

    [8] Ojo kasone, ki ʙa didori Alloh imon nadorand va pajomʙaronasro ʙovar nadorand, dar xudason andesa nakardaand, ki Alloh osmonhovu zaminro va har ci dar mijoni onhost, cuz ʙa haq va to zamoni muajjane, naofaridaast? Va haroina, ʙisjore az mardum ʙa didori Parvardigorason imon nadorand

    [9] Ojo in kofironi az oxirat ʙexaʙar dar zamin nagastaand, to ʙingarand, ki oqiʙati kasone, ki pes az onho ʙudand, ci guna ʙudaast? Onho dar cism ʙase nerumandtar az onho ʙudand va zaminro sudgor kardand va dar on ziroatho kostand va ʙes az on ci inho (ahli Makka) oʙodas kardaand, onro oʙod soxtaand, vale imorathoi onho va umri darozason ʙa onho foidae nakard. Va pajomʙaronason ʙo mu'cizaho ʙa sujason omadand, vale ʙo vucudi in, onho imon najovardand, pas Alloh ʙar onho sitam nakardaast, ʙalki onho ʙo sirku ma'sijati xud dar haqqi xes sitam mekardand

    [10] Sipas oqiʙati on kasone, ki korhoi ʙad kardand, ʙadtar sud. Zero inho ojoti Allohro duruƣ ʙarovardand va onro ʙa masxara megiriftand

    [11] Alloh ofarinisi mavcudotro oƣoz mekunad, sipas onro duʙora ʙar megardonad, on goh hama xalq ʙa sui U ʙozgardonida mesaved, pas nekukoronro ʙa saʙaʙi nekukoriason va ʙadkoronro dar ʙaroʙari ʙadkoriason cazoi munosiʙ medihad

    [12] Va ruze, ki qijomat ʙarpo savad, gunahkoron on ruz, ʙaroi nacot joftanason az azoʙ hajratzadavu noumed ʙimonand

    [13] Va ʙaroi on musrikon az ma'ʙudonason, ki onhoro dar dunjo ʙa coi Alloh iʙodat kardaand, hec safoatkunandae naxohad ʙud va xud nisʙat ʙa ma'ʙudonason ʙovar nadorand, ʙalki dar in vaqt ma'ʙudonason az onho ʙezori mecujand va onho niz az ma'ʙudonason ʙezori mecujand

    [14] Va ruze, ki qijomat ʙarpo savad, dar on ruz ahli imon va ahli kufr az jakdigar cudo savand

    [15] Ammo onhoe, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, pas, onho dar ʙoƣhoi cannat dar sodi va sarxusi mavridi ikrom va in'om qaror megirand

    [16] Va ammo kasone, ki kufr varzidaand va ojoti Moro, ki pajomʙaron ʙarojason ovarda ʙudand va didori oxiratro duruƣ ʙarovardaand va inkor kardaand, pas ʙa saʙaʙi imon najovardanason dar dunjo on guruh dar azoʙi doimi hozir soxta mesavand

    [17] Pas, ej mu'minon, hangomi somu suʙh Allohro ʙa poki jod kuned

    [18] Va siposu sitois Urost dar osmonhovu zamin, hangomi asr va ʙa hangome ki ʙa nimruz merased

    [19] Alloh taolo zindaro az murda ʙerun meorad (ʙa monandi ʙerun ovardani inson az nutfa va ʙerun ovardani cuca az tuxm) va murdaro az zinda (ʙa monandi ʙerun ovardani nutfa az inson va ʙerun ovardani tuxm az cuca.) Va zaminro pas az murdanas zinda mesozad va sumo niz incunin az qaʙrho ʙaroi hisoʙu kitoʙ ʙerun karda mesaved

    [20] Va jake az nisonahoi ʙuzurg va kamoli qudrati Alloh in ast, ki padari sumo Odam (alajhissalomro) az xok ʙijofarid, to on goh insonhoi zijode suded va ʙa har su parokanda gasted

    [21] Va az nisonahoi dalolatkunanda ʙar ʙuzurgii U va kamoli qudratas on ast, ki ʙarojaton az cinsi xudaton hamsarone ofarid, to ʙo onho oromis joʙed va mijoni sumo dustivu mehruʙoni nihod. Alʙatta, dar in ofarinis iʙrathoest dalolatkunanda ʙar qudrati Alloh va jagonagii U ʙaroi mardume, ki meandesand

    [22] Va az nisonahoi dalolatkunanda ʙar ʙuzurgi va kamoli qudrati U ofarinisi osmonhovu zamin va gunogunii zaʙonhovu ranghojaton ast. Besak, dar in amr niz ʙaroi donisvaron iʙrathoest

    [23] Va az nisonahoi dalolatkunanda ʙar ʙuzurgi va kamoli qudarati U xoʙidani sumost dar saʙu ruz ʙaroi istirohat va talaʙi rizqu ruzii sumo az fazli Ust. Alʙatta, dar in amr iʙrathoest ʙaroi mardume, ki mesunavand

    [24] Va az nisonahoi dalolatkunanda ʙar ʙuzurgi va kamoli qudrati U, ki ʙarqro ʙaroi tarsonidan va umedvor soxtan ʙa sumo nison medihad. Va az osmon ʙoron mefiristad, pas zamini murdaro ʙo on zinda mesozad. Alʙatta, dar in iʙrathoest dalolatkunanda ʙar kamoli qudrat va hikmat va ehsoni U ʙaroi kasone, ki ʙa aql darmejoʙand

    [25] Va az nisonahoi dalolatkunanda ʙar ʙuzurgi va kamoli qudrati U, ki osmonu zamin ʙa farmoni U ʙarpojand. Pas, na ʙa cunʙis darojand va na osmon ʙar zamin aftad. Sipas Alloh taolo sumoro az zamin ʙo nidoe faro mexonad va sumo, nogahon, ʙa sitoʙ az zamin ʙerun meoed

    [26] Az oni Ust har ci dar osmonhovu zamin ast; az faristagon, inson, cin, hajvon, naʙotot va cimodot va hama farmonʙardori U hastand

    [27] Va Ust, ki ofarinisro oƣoz mekunad, sipas onhoro pas az marg zinda ʙozmegardonad. Va in kor ʙar U osontar ast. Ba ʙolotarin masal dar osmonho va zamin az oni Ust hec ciz monandi U nest va U sunavovu ʙinost va U tavonost, ki hargiz maƣluʙ namesavad va dar guftoru korhojas va tadʙiri umuri xalqas ʙo hikmat ast

    [28] Alloh ʙarojaton ej musrikon, az xudaton masale zadaast: Ojo ʙandagonaton (ƣulomonaton) dar on ci ʙa sumo rizqu ruzi dodaem, ʙo sumo sarik hastand, to sumo dar on ʙaroʙar ʙosed, hamon guna, ki sumo az sarikoni ozodi xud ʙim dored, az onho ham ʙim dosta ʙosed?! Haqiqatan, hargiz sumo ʙa in taqsimot rozi namesaved, pas, ci guna rozi mesaved, ki ʙaroi Alloh kasero az maxluqas sarik meored. Incunin ojotro ʙaroi guruhe, ki xirad mevarzand, ʙa ravsani ʙajon mekunem

    [29] Balki, sitamkoron ʙe hec donise az havoi nafsi xud ʙa padaronason pajravi kardaand va onhoro dar cahlu gumrohi hamsariki namudaand. Onhoro, ki Alloh gumroh kardaast, ci kase hidojat mekunad? Onhoro hec joridihandae nest, ki az azoʙi Alloh nacotason dihad

    [30] Pas ej Rasul, xud va pajravoni tu ruji xudro ʙa haqgaroi va ixlos ʙa sui din ʙigardoned. Va hamesa pojdor ʙos ʙar in dini islom, ki in fitrati ilohi ast, ki Alloh taolo mardumro ʙar on ofaridaast. Digarguni dar ofarinisi Alloh nest. In ast dini ustuvor, ki ʙa rohi mustaqim va ʙa sui xusnudii Parvardigori cahonijon va cannati U roh menamojad, vale aksari mardum in haqiqatro namedonand, ki dini haq Islom ast, na digar dinho

    [31] Ba sui Alloh ʙo tavʙa va ixlosu amal ʙozgarded va az U ʙitarsed ʙo ancom dodani amrhojas va dur ʙudan az nofarmonihojas va namozro ʙo arkon, vociʙot va sarthojas ʙarpo dored va az guruhi musrikon maʙosed, ki ʙaroi U sarik meovarand

    [32] Maʙosed az kasone, ki dinasonro parokanda soxta va guruh guruh sudand, har guruhe ʙa on ci ki nazdi xud dorand, xursandand va mepindorand, ki onho ʙar haqand va digaron nohaq

    [33] Va har zamone ʙa mardum ranc va zijone ʙirasad, ʙo ixlos Parvardigorasonro duovu iltico kunand va tavʙakunon ʙa sui U ʙozmegardand. Sipas cun rahmati xes ʙa onho ʙicasonad, ongoh guruhe az onon ʙori digar ʙa Parvardigorason sirk meovarand

    [34] Oqiʙat ne'matero, ki ʙa onho dodaem, nosukri kunand. Pas, dar dunjo andake az faroxdasti va vase'gii rizq ʙahramand saved. Ej musrikon, ʙa zudi xohed donist, ci azoʙe sumoro dar oxirat intizor ast

    [35] Ojo ʙurhon va dalele ʙar onho nozil kardem, pas on dalel az cize, ki ʙo Alloh sarik mesozand, suxan megujad

    [36] Cun ʙa mardum rahmate ʙicasonem, sodmon mesavand ʙo sarmasti va gardankasi va cun ʙa saʙaʙi korhoe, ki kardaand, rance, jo kamʙaƣali, jo qahti, jo ʙemorj ʙar onho rasad, nogoh onon ma'jus va noumed megardand

    [37] Ojo nadidaand, ki Alloh rizqi har kasro, ki ʙixohad, ʙaroi imtihon kardan farovon mekunad va ʙaroi har kase, ki ʙixohad ʙaroi ozmois kardan tang va kam megardonad? Alʙatta, dar in farovoni va tangii ne'mat iʙrathoest ʙaroi mardume, ki imon meovarand

    [38] Pas ej mu'min, haqqi xesovandon, miskin va dar roh mondaro ado kun. In ʙehtar ast ʙaroi kasone, ki xusnudii Allohro mecujand va inhoand, ki az azoʙ nacotjoftagonand

    [39] Va on mole, ki ʙa qasdi riʙo medihed, to foidai sumo az moli mardum ʙiafzojad, pas nazdi Alloh hec naafzojad va mole, ki ʙaroi xusnudii Alloh az ʙoʙi zakotu sadaqa medihed, ʙarakati on ʙiafzojad. Kasone, ki cunin kunand, pas inho, podosi ducand dorand

    [40] Alloh Zotest, ki sumoro ʙijofarid, sipas rizq dod, sipas memironad, sipas duʙora zinda mekunad. Ojo kasonero, ki sariki Alloh mesozed, hec az in korho tavonand ancom dod? Alloh taolo pok ast va az har ci ʙarojas sarik meovarand, ʙolotar ast

    [41] Ba saʙaʙi a'moli mardum fasod dar xuskivu darjo oskor sud, to ʙa onho cazoi ʙa'ze az korhojasonro, ki dar Dunjo karda ʙudand, ʙicasonad, sojad ki onho az gunohonason tavʙa karda ʙozgardand

    [42] Ej Pajomʙar, ʙa duruƣʙarovardagoni risolatat ʙigu: «Dar zamin ʙigarded va ʙa casmi iʙrat ʙingared, ki oqiʙati kori pesinijon, (monandi qavmi Nuh, Od va Samud) ki aksari onho az musrikon ʙudand, ci guna ʙudaast»

    [43] Pas, ʙa dini durustu pojdor, ki hamono Islom ast, ruj ʙigardon ʙo ancom dodani amrhojas va dur ʙudan az nofarmonihojas va pes az on ki ruzi qijomat faro rasad, ki radkardanasro hec kas natavonad. Dar on ruz mardum ʙa guruhho taqsim mesavand, to a'moli xesro ʙuʙinand

    [44] Kasone, ki kofir ʙosand, kufrason ʙa zijonason ʙosad va onho, ki kore soista karda ʙosand, pas, ʙaroi xud podosi neku omoda kardaand

    [45] to kasonero, ki imon ʙa Alloh va rasulas ovardaand va korhoi soista kardaand, az fazli xud podos dihad. Ba tahqiq, Alloh kofironro dust namedorad

    [46] Va az nisonahoi dalolatkunanda ʙar ʙuzurgii qudrati U on ast, ki ʙodhoi muƶdadihandaro mefiristad, to rahmati Xudro ʙa sumo, ki hamono ʙoron, farovoni, sarsaʙzj ast, ʙirasonad va to kistiho ʙa farmoni U ravon ʙosand va az fazli U ruzi ʙicued. Bosad, ki sukr gued va Uro ʙa jagonagi parastis kuned

    [47] Ba ʙa rosti, ej Rasul, pes az tu pajomʙaronero ʙa sui qavmason ʙa unvoni ʙasoratdihanda va ʙimdihanda firistodem. Onho ʙo mu'cizaho va dalelhoi ravsani xud nazdason omadand. Pas, Mo az kasone, ki gunoh kardand, intiqom giriftem va halokason soxtem va jori dodani mu'minon ʙar uhdai Mo ʙud. Incunin mekunem ʙo takziʙkunandagoni tu, modome, ki ʙar duruƣason pojdor ʙosand va imon naorand

    [48] Alloh Zotest, ki ʙodhoro mefiristad, to aʙrhoro ʙarangezad va cunonki xohad ʙar osmon pahnu pareson kunad va onro porca - porca kunad, pas ʙini, ki ʙoron az daruni aʙrho ʙerun meojad. Va cun ʙoronro ʙa har ki xohad az ʙandagonas ʙirasonad, onho, sodmon savand

    [49] Va agarci pes az on ki ʙoron ʙar onho ʙiʙorad, noumed ʙudand

    [50] Pas, ej nazarkunanda ʙa osori rahmati Alloh, ʙingar, ki ci guna zaminro pas az murdanas zinda mekunad?! Dar haqiqat, Alloh, ʙesak, zindakunandai murdagon ast va ʙa har kore tavonost va hec cize Uro notavon karda nametavonad

    [51] Va agar ʙode ʙifiristem, ki ofatzo, garmu suzon ʙosad va kistzorhoro zijon rasonad, pas on kistzorhoro zardsuda ʙuʙinand, qatʹan, pas, az on hama nosipos mesavand

    [52] Ba tahqiq, tu ej Rasul, nametavoni suxanatro ʙa dili murdagon ʙisunavoni va nametavoni suxani haqro ʙa karon ʙisnavoni, hangome ki ruj ʙarmegardonand va meravand. Pas az imon najovardani musrikon ƣamgin maʙos, zero onho monandi karon va murdagon namesunavand va pajxas ham namekunand, agarcande hozir ʙosand, pas ci guna ast holi kasone, ki az tu ruj ʙarmegardonand va nazdi tu hozir nestand

    [53] Tu ej Rasul, hidojatkunandai noʙinojon az gumrohijason nesti. Tu sadojatro tanho ʙa gusi kasone merasoni, ki ʙa ojoti Mo imon ovardaand, pas, onho farmonʙardorand

    [54] Alloh Zotest, ki sumoro az notavoni (ja'ne, az nutfa) ʙijofarid va pas az notavoni nerumand soxt, ki on cavoni ast, on goh pas az nerumandi notavonivu piri ovard. Har ci ʙixohad, meofarinad va U ʙa xalqas donovu ʙar hama ciz tavonost

    [55] Va ruze, ki qijomat ʙarpo savad va hama az qaʙrhojason ʙarxezand, kofiron savgand xurand, ki cuz lahzae dar dunjo naistodaand. Incunin az haqiqat va rohi haq ʙargardonida mesavand. Ja'ne, onho az fahmidani haqiqat va pajmudani rohi durust ʙozdosta mesavand, ci tavre ki dar dunjo duruƣ meguftand

    [56] Onon, ki donisu imon doda sudaand; az faristagon, pajomʙaron va mu'minon gujand: Hamono sumo ej kofiron ʙar muvofiqi kitoʙi Alloh to ruzi qijomat dar gur oramidaed va in ruzi qijomat ast, vale sumo namedonistaed haq ʙudani in ruzro

    [57] Pas, on ruz kasone, ki sitam kardand, uzrxohiason ʙa holason foidae nadihad va ʙa onho muhlati tavʙa doda naxohad sud, ʙalki ʙa saʙaʙi ʙadiho va gunohonason azoʙ doda mesavand

    [58] Va hamono Mo dar in Qur'on ʙaroi mardum har xuna masal ovardaem. Va ej Rasul, cun ojate ʙarojason ʙijovari, ki dalolat ʙar haqiqati pajomʙarii tu mekunad, kofiron hatman xohand guft: «Sumo ʙehudagujone ʙes nested!»

    [59] Incunin Alloh ʙa dilhoi kasone, ki namedonand haqiqati on ciro, ki ʙa sujason ovardi; az iʙratho, ojot va ravsaniho, muhr menihad

    [60] Pas, saʙr kun, ej Rasul, az ozori qavmat, ki alʙatta, va'dai Alloh haq ast, ki turo ʙar onho piruz megardonad. Va hargiz kasone, ki ʙa ruzi oxirat imoni jaqin nadorand, turo xasmgin va saʙuksor nakunand

    Surah 31
    Луқмон

    [1] Alif, Lom, Mim

    [2] In ojathoi kitoʙi Qur'on hikmatomuz ast

    [3] (In ojatho ʙaroi nekukorone, ki ʙo kitoʙi Qur'on va sunnati rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam amal mekunand,) hidojat va ʙaxsois ast

    [4] Onon, ki namozro dar vaqtas meguzorand va zakoti farzsudaro ʙa mustahiqonas medihand va onho ʙa oxirat ʙovarii jaqin dorand

    [5] Inho kasoneand, ki az coniʙi Parvardigorason hidojat joftaand va inho dar dunjovu oxirat nacotjoftagonand

    [6] Va dar mijoni mardum kasone hastand, ki xaridori suxani ʙehudaand, to ʙe jagon donise mardumro az rohi Alloh gumroh sozand va Qur'onro ʙa masxara girand. Baroi on guruh azoʙi xorkunandaast

    [7] Va cun ojoti Mo ʙar u xonda savand, ʙo xudpisandi ruj ʙargardonad va takaʙʙur kunad, cunon ki gujo on ojoti moro nasunidaast. Jo monandi kase, ki dar hardu gusi vaj vaznini ast, ki cizero namesunavad. Ej Pajomʙar, uro ʙa azoʙi dardovari ruzi qijomat muƶda deh

    [8] Ba durusti, onon, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, hatman ʙarojason ʙoƣhoi purne'mati ʙihist ast

    [9] Dar on co dar cannat covidonaand, va'dai Alloh rost ast. U dar amras piruzmand va dar tadʙiras hakimu dono ast

    [10] Alloh osmonhoro ʙe hec sutune ofaridaast, ki meʙined va ʙar rui zamin kuhhoro ustuvor ʙijafkand, to sumoro nalarzonad va az har guna cunʙandae (condore) dar on zamin parokanda kardaast. Va az osmon oʙ furud ovardem va dar on zamin har guna gijohi nekue rujonidem

    [11] Har on ci ki sumo meʙined, in ofarinisi Alloh ast. Pas, ʙa Man nison dihed ej musrikon, kasonero az ma'ʙudoni sumo, ki ƣajri U hastand, ki ci cizero ofaridaand? Balki zolimon dar gumrohii oskore hastand

    [12] Va alʙatta, ʙa Luqmon (ʙandai soleh) hikmat dodem va ʙa u guftem: «Allohro sukr guj, zero har ki sukr gujad, alʙatta, ʙa foidai xud sukr guftaast va har ki nosukri kunad, haroina, Alloh az sukrguzorii ʙandagonas ʙenijoz ast va dar hama hol sutudaast!»

    [13] (Va ej Rasul, jodovar sav) on goh ki Luqmon ʙa pisaras guft va uro pand medod, ki ej pisaraki man, ʙa Alloh sirk majovar, haroina, sirk sitami ʙuzurgest

    [14] Odamiro dar ʙorai nekui kardan ʙa padaru modaras suporis kardem, modaras uro dar holi susti ʙoloi sustii digar ʙardost va az sir cudo kardani u dar davomi du sol ast. Va suporis kardem, to ki Marovu padaru modaratro sukr guj, ki ʙozgasti tu nazdi man ast

    [15] Ej farzandi mu'min, agar on du (padaru modarat musrik ʙosand), talos kunand, ki cizero ʙa haqiqati on donis nadori onro sariki man qaror dihi, az on itoat makun. Dar dunjo ʙa xuʙi ʙo onon raftor kun va xud rohi kasero pajravi kun, ki ʙa dargohi Man tavʙa karda ʙozmegardand. Bozgasti hamai sumo ʙa sui Man ast va az korhoe, ki mekarded, ogohaton mekunam va har jakero cazoi munosiʙ cazo xoham dod

    [16] Luqmon guft: ej pisaraki man! «Agar amali ʙad jo nek ʙa qadri jak donai xardal (sipandon jo hazorispand) dar daruni sange jo dar ʙurci osmonho jo dar qa'ri zamin ʙosad, Alloh taolo hatman ruzi qijomat uro meovarad, ki haroina, U ʙa amalhoi ʙandagonas nozukʙinu ogoh ast

    [17] Ej pisaraki man! Namozro ʙo tamomi arkon va sarthovu vociʙotas ʙiguzor va ʙo hikmat amr ʙa ma'rufu nahj az munkar kun va ʙar har ci azijat ʙar tu rasad, saʙr kun, alʙatta, in az muhimtarin korhoest, ki ʙojad dar on ustuvor ʙosi

    [18] Ba takaʙʙur az mardum ruj magardon, vaqte ki ʙo tu suxan gujand jo ʙo onho suxan guj va xudpisandona ʙar zamin roh marav, haroina, Alloh hec xudsitoi faxrkunandaro dust nadorad

    [19] Va dar roh raftanat rohi mijonaro pesa kun va ovozatro furud or (past kun), hamono ʙadtarini ovozho, ovozi xaron ast

    [20] Ej mardum, ojo nadidaed, ki ʙa tahqiq Alloh har ciro, ki dar osmonhovu zamin ast, romi sumo kardaast va ne'mathoi xudro ci oskor monandi uzvi ʙadan va ci pinhon monandi aql ʙa purragi ʙar sumo arzoni dostaast? Va ʙa'ze az mardum kasest, ki ʙe hec donisu rohnamoi va kitoʙi ravsane dar ʙorai Alloh cidol mekunand

    [21] Va cun ʙaroi onhoe, ki dar iʙodati jagonagii Alloh cidol mekunand, gufta savad: «Az on ci Alloh nozil kardaast, pajravi kuned», gujand: «(Na), ʙalki mo az cize pajrvi mekunem, ki padaroni xudro ʙar on joftem». Ojo hatto agarci sajton onhoro ʙa azoʙi otasi suzon da'vat kunad, ʙoz ham ʙa onho pajravi mekunand

    [22] Va har kase nekukorona rui xesro ʙa suj Alloh taslim kunad, alʙatta, ʙa dastovezi ʙisjor mustahkam cang zadaast va pojoni hamai korho ʙa sui Alloh ast! Pas, nekukorro ʙar nekuias va ʙadkorro ʙar ʙadias cazo xohad dod

    [23] Va kase, ki kofir sudaast, kufras turo ej Rasul, ƣamgin nasozad, zero vazifai tu tanho da'vat kardani mardum ʙa sui haq ast. Bozgastason nazdi Most. Pas, ʙa korhoe, ki dar dunjo kardaand, ogohason mekunem. Haroina, Alloh ʙa on ci dar dilho meguzarad, donost va cize ʙar U pinhon namemonad

    [24] Onhoro andake dar in dunjoi foni ʙahramand mesozem, sipas ruzi qijomat onhoro ʙa ʙecoragi ʙa azoʙi saxt mekasem

    [25] Agar az onho ʙipursi: «Ci kase osmonhovu zaminro ofaridaast?» Hatman, megujand: «Alloh». Bigu ej Rasuli man: «Hamai hamdu sitois xos ʙaroi Alloh ast!» Vale ʙestari on musrikon namedonand va andesa ham namekunand, ki tanho Allohi ʙarhaq sazovori hamdu sitois ast va az in saʙaʙ ʙa Alloh sarik meorand

    [26] Az oni Alloh ast hama on ci dar osmonhovu zamin vucud dorad, pas sazovor nest, ki ƣajri Uro parastis karda savad va haroina, Alloh az xalqas ʙenijoz ast va ʙa onho muhtoc nest va dar hama hol sutudaast

    [27] Va agar hamai daraxtoni rui zamin qalam savand va darjo rang savad va haft darjoi digar ʙa madadi u ʙijojand va ʙo on qalamho suxanoni Alloh navista savad va qalamho sikasta savand va rangho tamom savand, vale suxanoni Alloh pojon namejoʙad. Va alʙatta, Alloh ƣoliʙ ast ʙar kase, ki ʙar U sarik meorad va hakimu dono ast dar tadʙiri kori xalqas

    [28] Ofarinisi hamai sumo va ʙoz zinda kardanaton ruzi qijomat tanho monandi zinda kardani jak tan ast. Alʙatta, Alloh ʙa guftugui sumo sunavo ast va ʙa amalhoi sumo ʙinost

    [29] Ojo nadidai, ki Alloh az soathoi saʙ kam mekunadu ʙa ruz meafzojad va az soathoi ruz mekohadu ʙa saʙ meafzojad va oftoʙu mohro ʙaroi sumo rom soxt, ki har jak to zamoni muajjane dar harakat ast? Va alʙatta, Alloh ʙa korhoi neku ʙade, ki mekuned, ogoh ast va cize ʙar U pinhon namemonad

    [30] In hama qudratu tavonoii Alloh ʙa on saʙaʙ ast, ki ʙojad ʙidoned, Allohi jakto haq ast va har ci ƣajr az U mexonand va iʙodat mekunand, haroina, ʙotil ast va alʙatta, Alloh ʙalandmartaʙavu ʙuzurgvor ast

    [31] Ojo nadidai ej ʙinanda, ki kistiho ʙa fazli Alloh dar darjo ravon mesavand, to Alloh ʙa'ze az nisonahoi qudrati tavonoii xudro ʙa sumo ʙinamojonad? Haroina, dar in kor ʙaroi mardumi saʙrkunandai siposguzor iʙrathost

    [32] Va cun mavchoi azim monandi aʙrho onhoro pusonad, pas musrikon Allohro az rui ixlos mexonand va iʙodatro xosi U medonand. Va cun nacotason dihad va ʙa xuski ʙarad, pas ʙa'ze az onho mijonarav hastand va ʙa'zejason kofir. Va ƣajr az xijonatkoron (noʙakoron) ojoti Moro hec kasi digar inkor namekunand

    [33] Ej mardum, az Parvardigoraton ʙitarsed va az ruze, ki hec padare cazoi farzandro ʙa uhda nagirad va hec farzande cazoi padarro uhdador nasavad, hazar kuned. Va'dai Alloh alʙatta, haq ast, pas zindagonii dunjo sumoro fireʙ nadihad, to ki oxiratro faromus nakuned va niz sajtoni fireʙkor ʙa karami Alloh fireʙaton nasozad

    [34] Ust, ki ʙoronro meʙoronad va az on ci dar ʙacadoni zanhoi homila ast, medonad. Va hec kas namedonad, ki fardo ci ciz ʙa dast xohad ovard va kase namedonad, ki dar kadom sarzamin memirad, ʙalki donistani in umur az xususijati Alloh ast. Haroina, Alloh donovu ogoh ast va cize az U pinhon namemonad

    Surah 32
    Саҷда

    [1] Alif, Lom, Mim

    [2] Nozil sudani in kitoʙi Qur'on, ki hec sakke dar on nest, az coniʙi Parvardigori cahonijon ast

    [3] Ojo musrikon megujand: Muhammad onro ʙa duruƣ ʙoftaast? Na, onho duruƣ megujand, ʙalki Qur'on suxanest ʙarhaq az coniʙi Parvardigorat ʙaroi tu nozil sudaast, to mardumero, ki pes az tu ʙimdihandae nadostaand, ʙitarsoni. Sojad az gumrohiason nacot joʙand va ʙa rohi hidojat aftand

    [4] Alloh zotest, ki osmonhovu zaminro va on ci mijoni onhost, dar sas ruz ʙijofarid va on goh ʙar Ars istivo joft. Sumoro ƣajri U dust jo safoatkunandae nest. Ojo pand namegmred

    [5] Kori cahoni hastiro az osmon to zamin tadʙir menamojad. Sipas on korho dar ruze, ki miqdori on hazor sol ast, cunon ki dar in dunjo mesumored, ʙa sui U ʙolo meravand

    [6] Alloh, ki donoi pinhonu oskor ast va cize ʙar U pusida namemonad, ƣoliʙu mehruʙon ast

    [7] On Zote, ki har ciro ofarid ʙa nekutarin surat ofarid va ofarinisi odamro az gil oƣoz kard. (Hamono on, Odam alajhissalom ast)

    [8] Sipas nasli uro az qatrai oʙi pastu nociz ofarid

    [9] On goh a'zoi sakli uro rost kard va purra gardonid va ofarinisi uro ʙisjor zeʙo va neku namud va az Ruhi Xud ʙa vositai maloika dar on ʙidamid. Va ʙarojaton gusu casmho soxt, to ʙajni ovozu ranghoro cudo kuned va dilho ofarid, to ʙa aqli xes ʙajni neku ʙad va foidavu zararro dark namoed. Ci andak sumo sukr megued

    [10] Ba musrikon guftand: Ojo vaqte ki dar zamin ʙo gustu ustuxonamon nestu noʙud savem, ojo ʙori digar dar ofarinisi nav xohem ʙud? Balki onho ʙa didori Parvardigorason imon nadorand

    [11] Bigu ej Rasul: Faristai marg (Malakulmavt), ki ʙar sumo muvakkal (vazifador karda sudaast), conatonro megirad va lahzae ta'xir namekunad. Sipas ʙa sui Parvardigoraton ʙozgardonida mesaved va on goh sumoro tiʙqi amalhojaton podos va cazo xohad dod

    [12] Va agar on goh ʙuʙini, ki gunahkoronro dar nazdi Parvardigorason sarxam kardaand va megujand: Ej Parvardigori mo, didem amalhoi ʙadamonro va sunidem on ciro, ki dar dunjo Rasulat ʙo mo mefarmud. Aknun moro ʙozgardon, ʙa dunjo to kori soistae kunem, ki inak, ʙa jaqin rasidaem va on ciro, ki pes duruƣ meʙarovardem, aknun ʙa on ʙovar dorem

    [13] Agar Mo mexostem, ʙa har kas hidojatasro medodem, vale va'dai Man haq ast, ki cahannamro az hamai cinho va odamijon pur mekunam. Va in ʙa on saʙaʙ ʙud, ki onho gumrohiro ʙa coi hidojat ixtijor namudand

    [14] Ej musrikon, pas ʙa sazoi on, ki didori cunin ruzero faromus karda ʙuded, aknun azoʙro ʙicased. Haroina, Mo niz sumoro imruz faromus kardaem. Ba sazoi kufr va ma'sijate, ki mekarded, azoʙi doimiro ʙicased

    [15] Tanho kasone ʙa ojoti Qur'oni Mo imon ovardaand, ki cun ojoti Moro ʙisnavand, ʙa sacda ʙijaftand va Parvardigorasonro ʙa poki ʙisitojand va onho az sacda kardan va ʙa poki jod namudani Ofaridgorason takaʙʙur namekunand

    [16] Az ʙistari xoʙ paxluhojason dur memonad, Parvardigorasonro ʙo ʙimu umed iltico mekunand, ki amalhojasonro maqʙuli dargohas kunad va az on rizqe, ki ʙa onho dar rohi Alloh dodaem, sadaqa mekunand

    [17] Pas, hec kas namedonad, dar ʙaroʙari korhoe, ki mu'minon dar dunjo ancom medihand, ci cizhoe dar oxirat ʙarojason pinhon suda, saʙaʙi ravsanii casmho ast va dilhojason ʙa on orom megirad

    [18] Ojo kase, ki mu'min ast, monandi kasest, ki fosiq ast? Na, hargiz dar nazdi Alloh ʙaroʙar nestand

    [19] Ammo onon, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, ʙa saʙaʙi on amalhoe, ki dar dunjo mekardand, ʙarojason manzilgohe dar ʙoƣhoi ʙihist meʙosad

    [20] Va ammo kasone, ki fosiq ʙudand, onon ki az toati Alloh ʙerun omadand va korhoi gunoh kardand, manzilgohason otasi duzax ast. Har goh ʙixohand, ki az on ʙerun ojand, ʙori digar onhoro ʙa daruni otas ʙozgardonand va ʙa onho ʙigujand: Bicased azoʙi otasero, ki dar dunjo duruƣas mepindosted

    [21] Va alʙatta, ʙicasonem fosiqonro az azoʙi nazdiki in dunjo; (monandi ofat, ʙalo va digar musiʙatho), pes az azoʙi ʙuzurgi oxirat, sojad onho az gunohoni xud tavʙa karda ʙargardand

    [22] Kist sitamkortar az on kase, ki uro ʙa ojoti Parvardigoras pand dihand, sipas az hamai onho ruj gardonad? Mo, haroina, az gunahkoron intiqom megirem

    [23] Dar haqiqat ʙa Muso kitoʙ dodem, (cunon ki ʙa tu ej Rasul Qur'onro dodem.) Pas az didori Muso dar saʙi Isro va Me'roc dar suʙha maʙos. Va onro rohnamoi ʙani Isroil qaror dodem

    [24] Va az farzandoni Isroil pesvojone qaror dodem, ki ʙa farmoni Mo mardumro hidojat mekardand va onhoro ʙa iʙodati Alloh da'vat mekardand va cun saʙr pesa kardand ʙar dusvorihoi da'vat va hidojati mardum va ʙa ojoti Mo, jaqin dostand

    [25] Alʙatta, Parvardigori tu dar ruzi qijomat dar on ci kofiron va mu'minon ixtilof mekardand, mijonason ʙo adl dovari mekunad va har kiro cazoi munosiʙ xohad dod

    [26] Ojo ʙaroi kofironi Makka ravsan nasudaast, ki pes az onho ci qadar az naslhoro noʙud kardem va inho dar safarhoi xud az dijorhoi qavmi Hud, Soleh va Lut meguzarand va on vajronahoro musohida mekunand va dar xonavu coi onho roh meravand. Begumon dar in nisonahoest ʙar haqiqat ʙudani pajomʙaron, ojo namesunavand in ojathoro, to az onho pand pazirand

    [27] Ojo nadidaand, duruƣsumorandagoni ruzi qijomat, ki haroina, Mo oʙro ʙa zamini xusku ʙegijoh ravona mesozem, to kistzorho ʙirujonem corpojonason va xudason az on ʙixurand? Ojo in ne'mathoro ʙo casmoni xud nameʙinand? Pas ʙidonand, ki Alloh taolo in guna cizhoero, ki padid ovard, alʙatta, ʙar zinda gardondani murdaho qodir ast

    [28] Musrikon ʙa azoʙi Alloh sitoʙida va megujand: Agar rost megued va da'vo mekuned, ki mo ʙa azoʙ giriftor xohem sud, pas piruzi ci vaqt xohad ʙud

    [29] Bigu ej Rasul: Dar ruzi piruzi imon ovardani kofiron sudason nadihad, zero imonason, imoni nocori ast va ʙa onho muhlat doda nasavad, to az gunohhoi guzastai xud tavʙa kunand

    [30] Pas, (ej Rasuli Mo), az musrikon ruj gardon va muntazir ʙos, ki onho ʙa azoʙ giriftor xohand sud va niz onho dar intizorand, ki tu dar azoʙe muʙtalo savi

    Surah 33
    Аҳзоб

    [1] Ej Pajomʙar, az Alloh ʙitars va ʙa kofironu munofiqon itoat makun. Haroina, Alloh ʙa hama ciz dono ast va dar amr va tadʙiri xalqas ʙohikmat ast

    [2] Ba har ci az Parvardigorat ʙa tu vahj mesavad, (ja'ne, az Qur'onu Sunnat) ito'at kun. Alʙatta, Alloh ʙa on ci mekuned, ogoh ast va hec cize az U pusida nest

    [3] Va ʙar Alloh tavakkal kun va hama umuri zindagiatro ʙa Alloh supor, zero Alloh hofizu ʙasanda ast ʙaroi saxse, ki ʙar U tavakkal karda va ʙa sujas ʙozgastaast

    [4] Alloh ʙaroi hec kas du dil dar darunas qaror nadodaast. Va Alloh hec goh zanonatonro, ki ʙo zihor modari xud mexoned, modaronaton qaror nadod va pisarxondagonatonro farzandaton nasoxt, zero in du amal hec goh dar tahrimi aʙadi haqiqat suda nametavonad. Inho suxanonest, ki az haqiqat ʙerun ast, ʙa zaʙon megued. Va Alloh haq megujad va Ust, ki ʙaroi ʙandagonas roh menamojad

    [5] Pisarxondagonro ʙa nomi padarason ʙixoned, ki dar nazdi Alloh muvofiqi insof ast. Agar dar haqiqat padarasonro namesinosed, pas onhoro ʙa nomi «ʙarodari dini», ki ʙajni sumo cam' meovarad, ʙixoned, zero onon ʙarodaroni dini va mavolii (ƣulomhoi ozodkardai) sumo ʙosand. Agar pes az in xatoe kardaed, ʙoke nest, magar on ki ʙa qasdi dil kuned. Va Alloh omurzandai xatoi ʙanda ast va ʙa tavʙakunandagon mehruʙon ast

    [6] Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) nisʙat ʙa mu'minon dar umuri dinu dunjo az xudason avlotar va sazovortar ast va hurmati zanoni u ʙa monandi hurmati modaroni mu'minon hastand, pas ʙa'di vafoti Rasuli Alloh nikoh kardani zanonas ravo nest va dar kitoʙi Alloh xesovandoni nasaʙi dar meros ʙurdan az mu'minonu muhociron ʙa jakdigar sazovortarand, magar on ki ʙixohed ʙa jake az dustoni xud neki kuned va sahme az moli xudro ʙa onon ʙidihed. In hukm dar kitoʙi Alloh dar Lavhul Mahfuz navista sudaast

    [7] Va ʙa jod or ej Pajomʙar, on hangomro, ki az pajomʙaron pajmoni mahkam va ustuvor giriftem va hamcunin az tuvu az Nuh va Iʙrohim va Muso va Iso pisari Marjam va az hamai onho pajmoni saxte giriftem, ki dar adoi mas'ulijati rasonidani da'vat va adoi amonat va tasdiq kardani ʙa'zejason ʙa'zero kutohi nakunand. Va onon az pajomʙaroni sohiʙazmand

    [8] Alloh on pajmoni mahkamro az inho (pajomʙaron) girift, to pajomʙaroni rostgujro az sidqason ʙipursad ʙarojason ci cavoʙ dodaand qavmason. Pas, mu'minonro podosi cannat medihad va ʙaroi kofiron azoʙi dardovare muhajjo kardaast

    [9] Ej kasone, ki imon ovarded, az ne'mate, ki Alloh ʙa sumo dar Madina, dar ƣazvai Xandaq dodaast, jod kuned, dar hangome, ki laskarho az xorici Madina va jahudu munofiqon az doxili Madina ʙar sari sumo hucum kardand va Mo ʙodro va laskarhoero, ki namedided, ʙar sarason firistodem, to on coe, ki deghojasonro ʙarkand va xajmahojasonro sarnagun soxt, sipas dilhojasonro tars faro girift va Alloh ʙa on ci mekarded, ʙino ʙud va hec ciz ʙar U pusida namemonad

    [10] Ba xotir ʙijored, on vaqtro, ki az samti vodii ʙolo az tarafi masriq va az samti poin az tarafi maƣriʙ ʙar sumo toxtand, casmho az siddati dahsat xira sudand va conho az siddati tars ʙa laʙ rasida ʙudand va munofiqonro noumedi faro girift va ʙa va'dai Alloh gumonhoi gunogun meʙurded

    [11] Dar on lahzai dusvori, mu'minon imtihon karda sudand va mu'min az munofiq ma'lum gast va ʙo tarsu haros saxt takon xurdand, to imonason ma'lum savad va ʙovariason zijod gardad

    [12] Va ʙa jod ored, zamonero, ki munofiqon va onhoe, ki dar dilason sakku suʙha ast meguftand: «Alloh va pajomʙaras cuz va'dahoi duruƣ ʙa mo ʙa monandi piruzi va nusrat, va'dai digare nadodaand. Pas uro ʙovar nakuned!»

    [13] Va ʙa jod ovar ej Rasul, zamonero, ki guruhe az on munofiqon guftand: «Ej mardumi Jasriʙ, in co (xajmahoi ʙeruni Madina) coi ʙozmondanaton nest, pas ʙa xonahoi xud ʙa Madina ʙozgarded». Va guruhe az on munofiqon ʙahona karda az Pajomʙar ruxsat talaʙidand va meguftand: «Dar haqiqat, dar xonahoi mo hifzkunandae nest». Xonahojason ʙehifzkunanda naʙud, ʙalki duruƣ meguftand, mexostand az majdoni cang ʙigurezand

    [14] Va agar laskari dusmanon az atrofi Madina ʙar onho vorid mesudand va xonahojasonro muhosira mekardand, sipas pesnihodi ʙozgast ʙa kufr va sirk ʙa onho mekardand, mepaziruftand va cuz andake ʙaroi intixoʙi on tavaqquf namekardand

    [15] Ba tahqiq, in munofiqon pes az in ƣazvai Xandaq ʙo Alloh (ja'ne, ʙa dasti Rasuli Alloh) pajmon ʙasta ʙudand, ki dar cang ʙa dusman pust nagardonand va dar holi da'vat ʙa cihod dermoni nakunand, lekin pajmoni xudro sikastand. Va ahdu pajmoni Alloh pursis dorad va az on ahd ʙozxost karda mesavand

    [16] Bigu ej Rasul ʙaroi munofiqon, agar az marg jo kusta sudan dar majdoni cang ʙigurezed, hargiz gurextan foidaaton nadihad va ʙa on umraton afzuda nasavad va on goh az zindagi dar dunjo cuz andake ʙahramand naxohed sud. Va in zindagii dunjo dar ʙaroʙari oxirat muddati kutohe ast

    [17] Ej Rasul, ʙarojason ʙigu: Agar Alloh ʙarojaton qasdi ʙadi dosta ʙosad, kist, ki sumoro az azoʙi U nigah dorad jo ʙixohad ʙa sumo rahmate arzoni dorad, kist, ki sumoro az irodai U nigah dorad. Ba durusti, U atokunanda, man'kunanda, zararrasonanda va foidadihanda ast. On munofiqon cuz Alloh ʙaroi xud dust va madadgore naxohand joft

    [18] Alloh medonad ci kasone az sumo mardumro az ʙerun raftan ʙaroi cang ʙozmedorand va niz mesinosad kasonero, ki ʙa ʙarodaroni xud megujand: Ba nazdi mo ʙijoed (ʙa Muhammad gus naandozed), ki mo xavf meʙarem halok sudanatonro va magar andake ʙa cang nameojand va agar hozir savand ham, faqat az ʙaroi rijo jo az xavfest, ki ʙadiason oskor mesavad

    [19] Ej mu'minon, ʙa saʙaʙi dusmaniju ʙadʙiniason ʙar sumo ʙuxl mevarzand va cun zamoni tars pes ojad, ʙuʙini, ki ʙa tu menigarand va casmonason misli kase, ki az sakaroti marg ʙehus suda ʙosad, tagoruj mesavad va cun cang pojon joft, tars az mijon ʙiravad va meʙini, ki az hirsi ƣanoim (ʙojgari) ʙo zaʙoni tezu tundi xud sumoro ʙiranconand. Inho hargiz ʙo dilhojason imon najovardaand, pas Alloh amalhojasonro noʙud kardaast va in kor ʙar Alloh oson ʙudaast

    [20] Munofiqon az ʙimi tarsason gumon mekunand, ki laskarhoi Ahzoʙ hanuz naraftaand va agar on laskarhoi kofiron ʙori digar ʙa Madina ʙargardand orzu mekardand in munofiqon, ki kos az Madina ƣoiʙ meʙudand va dar mijoni a'roʙi ʙodijanisin meʙudand va az axʙori sumo mepursidand, agar ham dar mijoni sumo meʙudand, ʙa saʙaʙi ʙisjor ʙuzdiliason cuz andake cang namekardand

    [21] Haqiqatan ʙaroi sumo ej mu'minon, dar zindagi, dar guftoru kirdor va holathoi Rasuli Alloh sarmasqi nekue ast, ʙaroi onon, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat umed dorand va Allohro ʙisjor jod mekunand, pas sumo sunnati uro ʙar xud lozim gired va sukri Allohro dar hama hol ʙa co ored

    [22] Va cun mu'minon on guruhhoro didand, ki atrofi Madinaro ihota kardaand, ʙa jod ovardand, ki nusrati Alloh nazdik ast, guftand: In hamon cizest, ki Alloh va Pajomʙaras ʙa mo va'da dodaast; az imtihon va mehnat va nusrat, rost guftaand va in ʙa onon cuz ʙa imon va taslimason najafzud. Ja'ne imonason ʙa Alloh va amalason ʙa farmudahoi U zijod gast

    [23] Az mu'minon mardone hastand, ki ʙa pajmoni Alloh vafo kardand va dar saxtiju dusvoriho saʙr pesa namudand. Ba'ze ʙar sari pajmoni xes dar rohi Alloh con ʙoxtand jo ʙar sidqu vafo az dunjo guzastand va ʙa'ze casm ʙa rohand; jo nusrat jo sahodat va misli munofiqon hec pajmonasonro digargun nakardaand

    [24] to Alloh rostgujonro ʙa saʙaʙi rostii guftorason podos dihad va munofiqonro agar xohad azoʙ kunad. Va pes az margason ʙa tavʙai nasuh muvaffaq nasavand, pas ʙar kufr ʙimirand va muciʙi duzax gardand jo tavʙai onhoro ʙipazirad va ʙa rohi imon hidojatason kunad. Alʙatta, Alloh ʙaroi kase, ki gunohi ʙehad karda, ʙa'd az on tavʙai nasuh kardaast, omurzandavu mehruʙon ast

    [25] Alloh kofironi xasmgiriftaro az Madina noumed kard va ʙozpas gardonid. Inho na dar dunjo va na dar oxirat ʙa hec ƣanimate dast najoftand. Va dar majdoni cang mu'minonro Alloh ʙo madadi xud ʙasanda ast. Zero Alloh dar mulki xud purtavonu piruzmand ast

    [26] Va Alloh ononro az axli Kitoʙ, ki ʙa in laskarho madadgori karda ʙudand az qal'ahojason furud ovard (ja'ne, jahudihoi ʙani Qurajza) va dar dilhojason ʙimu tars afkand, pas sikast xurdand. Guruhe mardoni cangiro mekustand va guruhe zanon va kudakonasonro asir megiriftand

    [27] Ej mu'minon, Alloh zaminu xonaho va amvolason, ki iʙorat az zevaru corpojon va siloh ʙud va zaminhoero, ki ʙar onho poj nanihodaed, ki on zaminho dar nazdi sohiʙason izzatu ehtirom dostand, ʙa sumo voguzost. Va Alloh ʙar har kore tavonost

    [28] Ej Pajomʙar, ʙa zanonat onon, ki girdi tu cam' omadand va az tu nafaqai zijod talaʙ dorand, ʙigu: « Agar xohoni zindagii dunjo va zinathoi on hasted, ʙijoed, to sumoro ʙo hadjai munosiʙ ʙahramand sozam va ʙa tarzi neku rahojaton kunam

    [29] Va agar xohoni rizogii Allohu pajomʙari U va saroji cannati doimii oxirat hasted, pas, ʙa har hol saʙr kuned. Haroina, Alloh ʙa nekukoronaton podosi ʙuzurge xohad dod. Pas, onho rizogii Alloh va rasulasro va saroji oxiratro ixtijor namudand

    [30] Ej zanoni Pajomʙar, har kas az sumo ʙa kori zisti oskore murtakiʙ savad, Alloh azoʙi uro du ʙaroʙar mekunad. In ʙa saʙaʙi cojgohi Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam va martaʙai ʙuzurgi hamsaronason ast. Va in ʙar Alloh oson ast

    [31] Va har kas az sumo, ki farmonʙardorii Alloh va pajomʙarasro davom dihad va kori soista kunad, nazar ʙa digar zanon du ʙaroʙar ʙa u podos medihem. Va ʙaroi u rizqi nek omoda kardaem va on cannat ast

    [32] Ej zanoni Pajomʙar, sumo dar manzalatu ʙuzurgi monandi digar zanon nested, agar az Alloh ʙitarsed ʙo icro namudani farmudahojas va dur ʙudan az nofarmonihojas, pas, ʙa odamoni nomahram ʙa narmi suxan magued, to on marde, ki dar qalʙi u maraze ast, ʙa tama' aftad. Va suxani pisandida ʙigued, ki on dur az sak va tiʙqi sariat ʙosad

    [33] Va dar xonahoi xud ʙimoned, ʙa cuz ʙaroi hocati xes ʙerun naoed. Va cun dar cohilijat (dar davroni pes az islom) zinathoi xudro oskor makuned. Va namozro purra dar vaqtas ʙiguzored va zakoti muqarrar kardai sariatro ʙidihed va az Allohu pajomʙaras itoat kuned. Ej ahli ʙajt, ʙa tahqiq Alloh mexohad palidiju nopokihoro az sumo dur kunad va sumoro az ʙadiho pok nigoh dorad

    [34] On ciro, ki dar xonahojaton az ojoti Alloh (Qur'on) va hikmat (hadishoi rasuli Alloh) tilovat mesavad, jod kuned va ʙa sunnatas amal kuned va ehtiromasro ʙa co ored, ki ne'mati Alloh ast, ʙa sumo arzoni sudaast. Haroina, Alloh daqiqu nozukʙin ast, ki sumoro dar xonahoe qaror dodaast dar on ojoti Alloh va sunnati Rasulas xonda mesavad va ogoh ast, ki sumoro az zumrai hamsaroni rasulas ixtijor kardaast

    [35] Alʙatta, Alloh ʙaroi mardoni musalmon va zanoni musalmon va mardoni mu'minu zanoni mu'min va mardoni ahli toatu zanoni ahli toat va mardoni rostguvu zanoni rospuj va mardoni ʙosaʙru zanoni ʙosaʙr va mardoni xudotarsu zanoni xudotars va mardoni sadaqadihandavu zanoni sadaqadihanda va mardoni ruzadoru zanoni ruzador va mardone, ki sarmgohi xud hifz mekunand va zanone, ki sarmgohi xud hifz mekunand va mardone, ki Allohro ʙisjor jod mekunand va zanone, ki Allohro ʙisjor jod mekunand, omurzisi gunoh va muzdi ʙuzurge omoda kardaast va on cannat ast

    [36] Ba hec mardi mu'minu zani mu'minaro soista nest, ki cun Allohu Pajomʙaras dar kore hukme kardand, onhoro dar on korason ixtijore ʙosad, ki onro kunand jo na, modome ki farmoisi Alloh va Rasulas ʙosad ʙeixtijor amal kardan ʙa on hatmist. Har ki az Allohu Pajomʙaras nofarmoni kunad, ʙa tahqiq dar gumrohii oskor aftodaast

    [37] Va tu ej Rasul, ʙa on mard (Zajd iʙni Horis), ki Alloh ne'matas doda ʙud va tu niz ne'matas doda ʙudi, gufti: «Zanat (Zajnaʙ ʙinti Cahs)-ro ʙaroi xud nigah dor va az Alloh ʙitars». Dar hole ki dar dili xud, on cizro, ki Alloh oskorkunanda ast, maxfi dosta ʙudi va az mardum metarsidi, ki ʙigujand Muhammad zani taloq kardai pisarxondaasro ʙa zani girift, hol on ki Alloh az har kasi digar sazovortar ʙud, ki az U ʙitarsi. Pas, cun Zajd az u hocati xes ʙiguzost, (taloqas dod) ʙa hamsarii tuas darovardem, to namuna savi mu'minonro dar zanosui ʙo zanoni pisarxondagoni xud, agar hocati xes az u ʙiguzorida ʙosad, (agar uro taloq karda ʙosad) man'e naʙosad. Va hukmi Alloh sudanist

    [38] Bar pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam dar ancom dodani on ci ki Alloh ʙar u halol kardaast, harace (gunohe) nest, hamcunon ki Alloh ʙaroi pajomʙaroni guzasta niz cunin sunnate nihoda ʙud va farmoni Alloh hisoʙsuda va daqiq ast, ʙojad hatman icro savad

    [39] Sipas Alloh taolo pajomʙaroni guzastaro zikr namuda va onhoro madhu sano guftaast. Kasone, ki pajomhoi Allohro ʙaroi mardum merasonand va tanho az U metarsand va az hec kas cuz U az kasi digar haros nadorand, Alloh ʙaroi hisoʙ kardani a'moli ʙandagonas kofist

    [40] Muhammad padari hec jak az mardoni sumo nest. U Rasuli Alloh va xotami pajomʙaron ast. Pas az u, to vuqu'i qijomat digar pajomʙare nameojad. Va Alloh ʙa har cize az amalhoi sumo donost va cize az on ʙar U pusida nest

    [41] Ej kasone, ki imon ʙa Alloh ovardaed (va amal ʙa sariati Muhammad sallallohu alajhi va sallam kardaed,) Allohro ʙo dilu zaʙon va uzvhoi xud ʙisjor jod kuned

    [42] Va dar hama vaqt ʙa jodi Alloh ʙosed. Va har ʙomdodu som ʙa'di namozhoi farz Uro tasʙeh gued

    [43] Ust, ki Xud va faristagonas ʙar sumo durud mefiristand, to sumoro az torikihoi kufr va gumrohi ʙa sui ravsani (ja'ne, Islom) ʙerun ʙarad, zero Alloh ʙo mu'minon mehruʙon ast, ham dar dunjo va ham dar oxirat va onhoro azoʙ namedihad, modome, ki ʙo ixlos Uro itoat mekunand

    [44] Ruze, ki ʙo U dar cannat didor kunand, durudason in ast: «Salom!» va az azoʙi Alloh dar amonand. Va Alloh ʙarojason podosi nekue omoda kardaast va on cannat ast

    [45] Ej Pajomʙar, mo turo ʙaroi rasonidani da'vat firistodem, to sohidu muƶdadihanda ʙaroi mu'minon va ʙimdihanda ʙaroi osijon ʙosi

    [46] Va da'vatkunanda mardumro ʙa farmoni Alloh ʙa sui U ʙa jaktoparasti va ʙarojason caroƣi toʙon ʙosi

    [47] Va ej Pajomʙar, mu'minonro muƶda deh, ki az sui Alloh fazilati ʙuzurge dorand va on ʙoƣhoi ʙihist ast

    [48] Va kofironu munofiqonro itoat makun va az ozorason darguzar, to turo az taʙliƣi risolat ʙoznadorand va dar hamai kori zindagiat ʙar Alloh tavakkal kun va korhoi muhimro ʙar Alloh ʙisupor va hamin kifoja ast, ki Alloh korsoz va homii ʙanda ʙosad va U osongardonandai hama korhost

    [49] Ej kasone, ki imon ʙa Alloh ovardaed va amal ʙa sariati Rasuli U dored, cun zanoni ʙo imonro nikoh karded va pes az on ki ʙo onho hamsari kuned, taloqason gufted, sumoro ʙar onho iddae nest, ki sumo hisoʙi iddai onro ʙisumored. Pas, ononro hadjai munosiʙ dihed, to ʙahramand savand va ʙa nekutarin roh ʙa xuʙi rahojason kuned

    [50] Ej Pajomʙar, ʙaroi tu halol kardem on hamsaronatro, ki mahrasonro dodai va incunin kanizonero, ki Alloh dar cangho ƣanimati tu gardondaast va duxtaroni amak va duxtaroni ammaho va duxtaroni taƣo va duxtaroni xolahoi turo, ki ʙo tu hicrat kardaand, izdivoci onhoro ʙar tu va niz ʙar mu'minon halol kardem va niz zani mu'mine, ki agar xudasro ʙiduni mahr ʙa pajomʙar ʙaxsida ʙosad, har goh pajomʙar ʙixohad, uro ʙa zani girad, halol kardaem. In hukm maxsusi tust, na ʙaroi digar mu'minon. Ba durusti, ki Mo donistaem dar ʙorai zanoni mu'minon va kanizonason ci hukme halol kardaem, to ʙaroi tu muskile pes najojad. Va Alloh omurzandavu mehruʙon ast

    [51] Az hamsaroni xud har kiro xohi, metavoni hamxoʙiasro ʙa ta'xir andozi va har kiro xohi, metavoni ʙo xud nigah dori. Va agar az onho, ki duri dostai, jakero ʙoz ʙitalaʙi, ʙar tu gunohe nest. Dar in guzinis va ixtijor ʙojad, ki sodmon ʙosand va ƣamgin masavand va az on ci ʙa onho medihi, ʙojad, ki xusnud gardand va Alloh medonad, ki dar dilhoi sumo majli muhaʙʙat ast ʙa sui ʙa'ze az zanonaton. Va Alloh dono ast ʙar dilhoi sumo va ʙurdʙor ast, ki gunahkoronro zud ʙa iqoʙ namegirad

    [52] Ba'd az in zanon digar hec zane ʙar tu halol nest va on zanonero, ki ʙaroi tu halol kardem va niz digar zane ʙa coi onho ixtijor kardan halol nest, harcand turo az zeʙoii u xus ojad, magar on ci ʙa ƣanimat ʙa dasti tu aftad. Va Alloh nazoratkunandai har cizest va har korero ancom dihi, Alloh onro medonad

    [53] Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed va amal ʙa sariati Pajomʙaras kardaed, ʙa xonahoi pajomʙar doxil masaved, magar sumoro ʙa xurdani taome faro xonand, ʙe on ki muntazir ʙinsined, to taom hozir savad. Agar sumoro da'vat kardand, doxil saved va cun taom xurded, pas az xurdani taom parokanda garded. Na on ki dar on co ʙaroi guftugu nisined. Alʙatta, in korho Pajomʙarro ozor medihad va u az sumo sarm medorad az guftane, ki «xezed va ʙiraved», ʙo vucude, ki haq ʙa coniʙi ust. Vale Alloh az guftani haq va izhori on sarm namedorad. Va agar az zanoni Pajomʙar cize pursidan xosted, az pusti parda pursed, in kor ham ʙaroi dilhoi sumo va ham ʙaroi dilhoi onho pokdorandatar ast. Sumoro nasazad, ki Pajomʙari Allohro ʙijozored va na on ki hamsarhojasro ʙa'd az vaj hargiz ʙa zani gired. Alʙatta, in korho dar nazdi Alloh gunohi ʙuzurge ast

    [54] Ej mardum, agar cizero az ozor dodani pajomʙar oskor kuned jo dar dili xud maxfi dored, pas dar har hol Alloh ʙa har cize, ki dar dilhojaton hast jo oskor kardaed, ogoh ast va dar ʙaroʙari on sumoro cazo medihad

    [55] Zanonro gunohe nest, agar dar nazdi padaronu pisaron va ʙarodaronu ʙarodarzodagon va xoharzodagonu zanoni hamdinason va jo kanizoni xudason ʙe hicoʙ ʙosand. Va ʙojad ki dar hama holat az Alloh ʙitarsed. Haroina, Alloh ʙar har cize hoziru nozir ast va sohidi amalhoi zohiri va ʙotinii ʙandagonas meʙosad

    [56] Ba tahqiq, Alloh dar nazdi faristagoni muqarraʙas va niz faristagonas ʙa Pajomʙar salavot mefiristand. Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed va ʙa sariati Rasulas amal kardaed, ʙar u salavot firisted va salom gued, salomi neku

    [57] Haroina, kasone, ki Allohro ʙo sirku ma'sijat va Pajomʙarasro ʙo guftoru kirdor ozor medihand, Alloh dar dunjo va oxirat onhoro la'nat karda va az tamomi xuʙihoi dunjo va oxirat mahrumason gardonidaast va ʙarojason dar oxirat azoʙi xorkunandae muhajjo kardaast

    [58] Va kasone, ki mardoni mu'minu zanoni mu'minro ʙe hec gunohe, ki karda ʙosand, meozorand, pas dar haqiqat, tuhmatu gunohi oskorero ʙar dus meʙardorand va dar oxirat mustahiqi azoʙ megardand

    [59] Ej Pajomʙar, ʙa zanonu duxtaroni xud va zanoni mu'minon ʙigu, ki codari xudro ʙar sar pusand, to saru ruju sari sinaho pusida ʙosand. In munosiʙtar ast, to ʙa pokdomani sinoxta savand va mavridi ozor voqe' nagardand. Va Alloh omurzandai gunohoni guzastai sumo ast va ʙa sumo ʙisjor mehruʙon ast, ki ʙarojaton halolu haromro ravsan soxtaast

    [60] Agar munofiqon va kasone, ki dar dilhojason sak va suʙha va onhoe, ki dar Madina ovozahoi ʙarduruƣ pahn mekunand va dar dili mu'minon vahm meandozand, az kori ʙadi xud ʙoz naistand, haroina, Mo turo ʙar onho ƣoliʙ megardonem, to az on pas cuz andake ʙo tu dar Madina hamsoja naʙosand

    [61] Inho la'natsudagonand va az rahmati Alloh mahrumand. Har co jofta savand, ʙojad dastgir gardand va ʙa saxti kusta savand, modome, ki ʙa ƣarazi ʙadason, xaʙarhoi ʙarduruƣro ʙajni musalmonon rivoc doda ʙar nifoqason pojdoru ustuvorand

    [62] In sunnati ilohi, (ja'ne, asir giriftan va kustani munofiqon), ki dar mijoni pesinijon cori ʙudaast, ki har kuco jofta savand, ʙojad asir girifta savand va ʙa saxti kusta savand va hargiz tu ej Pajomʙar, dar sunnati ilohi taƣjire naxohi joft

    [63] (Ej Muhammad sallalllohu alajhi va sallam, mardum) turo az omadani qijomat mepursand, ʙigu ʙarojason: «Hamono ma'rifati on nazdi Alloh ast». Va tu ci medoni, ej Pajomʙar, sojad omadani qijomat nazdik ʙosad

    [64] Alʙatta, Alloh kofironro la'nat karda va az rahmati xudas onhoro dar dunjovu oxirat mahrum soxtaast va ʙarojason dar oxirat otasi suzone muhajjo kardaast

    [65] ki dar on otas covidonaand va hec dustu jovare naxohand joft, ki onhoro az otas ʙerun orand

    [66] Ruze, ki rujhojasonro dar otas davr zanonand, hasratu afsus xurda megujand: «Ej kos, dar dunjo Alloh va rasulasro itoat mekardem va az ahli cannat mesudem!»

    [67] Va ruzi qijomat kofiron gujand: «Ej Parvardigori mo, az sarvaronu ʙuzurgoni xud itoat kardem va onon moro az rohi haq va imon dur karda gumroh kardand

    [68] Ej Parvardigori mo, azoʙasonro ducandon kun va ʙa la'nati ʙuzurge giriftorason soz!»

    [69] Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed va ʙa sariati Rasulas amal kardaed, maʙosed monandi on kason, ki Musoro ʙo guftoru kirdorason ozurda kardand va Alloh uro az on ajʙe, ki ʙaroi u duruƣ gufta ʙudand, pok soxt va Muso nazdi Alloh oʙrumand ʙud

    [70] Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed va ʙa sariati Rasulas amal kardaed, az Alloh ʙitarsed, farmudahojasro ʙa co ored va az man'kardasudahojas dur ʙosed, to muciʙi iqoʙi U nagarded va suxani durust ʙigued, ki az duruƣu ʙotil pok ʙosad

    [71] Alloh korhoi sumoro ʙa saloh meovarad va gunohatonro meomurzad. Va har ki az Allohu Pajomʙaras itoat kunad, pas dar haqiqat, dar dunjovu oxirat ʙa komjoʙii ʙuzurge noil sudaast

    [72] Mo in amonatro ʙar osmonhovu zamin va kuhho arza dostem, pas onho az tahammuli on ruj gardondand va az on tarsidand, ki sojad in talaʙro ʙa coj ovarda nametavonand. Inson ʙa notavonii xud on amonatro ʙar dus girift, ki haroina, u sitamkoru nodon ʙud

    [73] to Alloh mardoni munofiqu zanoni munofiq va mardoni musriku zanoni musrikro azoʙ kunad va tavʙai mardoni mu'minu zanoni mu'minro ʙipazirad, ki Alloh omurzandavu mehruʙon ast, ʙaroi ʙandagone, ki tavʙa mekunand

    Surah 34
    Сабаъ

    [1] Hama sitois az oni Allohest, ki har ci dar osmonhovu har ci dar zamin ast, az oni Ust. Va dar on cahon niz sitois az oni Ust va U hakimu ogoh ast

    [2] Har ciro, ki dar zamin az qatrahoi oʙ furu savad va har ciro, ki az zamin az naʙototu ma'danho va casmaho ʙerun ojad va har ciro, ki az osmon az ʙoronu faristaho va kitoʙho furud ojad va har ciro, ki ʙar osmon az faristaho va amalhoi ʙandagon ʙolo ravad, medonad. Va U ʙo ʙandagonas mehruʙon ast va tavʙakunandagonro omurzanda ast

    [3] Va kofiron guftand: «Moro qijomat naxohad omad!» Bigu ej Rasul ʙarojason: «Ore, savgand ʙa Parvardigoram, ki donandai ilmi ƣajʙ ast, alʙatta, qijomat sumoro xohad omad va lekin ʙa cuz Alloh kase digar vaqti omadanasro namedonad, hec ciz az nazari Alloh ƣoiʙ nest, agarci ʙa qadri zarrae ʙosad, dar osmonhovu zamin, hatto on ci ki xurdtar az zarra jo ʙuzurgtar az on ʙosad, hama dar Kitoʙi muʙin omadaast»

    [4] to kasonero, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, podos dihad. Baroi onhost omurzisi gunohojason va rizqi neku, ki on cannat ast

    [5] Va kasone, ki muʙorizakunon dar rad va inkori ojoti firistodai Mo sa'ju talos kardand va gumon kardand, to Moro ʙa notavoni orand, ʙarojason azoʙi saxti dardovar ast

    [6] Va kasone, ki ʙa onho ilm doda sudaast, medonand, ki on ci az coniʙi Parvardigorat ʙar tu az in Qur'on nozil sudaast, haq ast va ʙa rohi Allohi piruzmandi sutudani roh menamojad

    [7] Va kasone, ki kofir sudaand, ʙa jakdigar masxarakunon guftand: «Ojo mexohed ʙa marde dalolataton kunem, ki sumoro xaʙar medihad»: «On goh ki pora-pora saved va uzvhojaton az jakdigar cudo suda xok savand, alʙatta, az nav ofarida, xohed sud

    [8] Ojo in Muhammad ʙar Alloh duruƣ meʙandad, jo devonaast»? Na, Muhammad az rosttarin rostgujho ast, ʙalki onon, ki ʙa oxirat imon nadorand, dar azoʙand va dar hajoti dunjo saxt az rohi haq durand

    [9] Ojo in kofiron ʙa pesi ruj jo pusti sari xud az osmonhovu zamin namenigarand, ki aqlhoro ʙa hajrat meandozad? Agar ʙixohem, onhoro dar zamin furu meʙarem, cunone, ki ʙa Qorun kardem jo porcai azoʙero az osmon ʙar sarason meafkanem, cunone, ki ʙa qavmi Su'ajʙ kardem. Alʙatta, dar in ʙaroi har ʙandae, ki ʙa sui Alloh ʙo tavʙa ʙozmegardad, iʙratest

    [10] Va dar haqiqat, Dovudro az sui xud fazilate dodem, ki on pajomʙari, kitoʙ va ilm ʙud, pas guftem: Ej kuhho va ej parandagon, ʙo u Maro dar tasʙeh guftan hamovoz saved. Va ohanro ʙarojas monandi xamir muloimu narm kardem, to har ci mexohad ʙo on ʙisozad

    [11] Farmudem, Dovudro, ki ʙisoz az ohan zirehhoi kusoda va andoza nigoh dor (ja'ne, puxtakori kun) dar ʙoftani halqahoi zireh. Va ej Dovud, hamrohi ahli xud korhoi soista kuned, ki alʙatta, Man ʙa korhojaton ʙinoam va hec ciz ʙar man pusida namemonad

    [12] Va ʙaroi Sulajmon ʙodro musaxxar kardem, ki suʙhgohon masofai jak mohro taj mekard va somgohon masofai jak mohro. Va casmai misi oʙsudaro ʙarojas cori soxtem va guruhe az cinho ʙa farmoni Mo nazdi u kor mekardand va agar jake az onho az farmoni Mo sar mepecid, ʙa u azoʙi otasi suzonro mecasonidem

    [13] Sulajmon har ci mexost, cinho ʙarojas mesoxtand: az qasrhovu iʙodatgohho va suratho az mis va sisa va kosahoe cun havz va deghoi mahkami ʙar coj va ʙa onho guftem: Ej xonadoni Dovud, ʙa toat amal kuned, sukri in hama ne'mathoro ʙa co ored. Va andake az ʙandagoni man sukrguzorand

    [14] Cun margro ʙar u (Sulajmon) muqarrar kardem, cinhoro ʙar margas ogoh nasoxt, magar kirmi cuʙxorae, ki asojasro mexoid az ʙajn raft va sikast. Pas, vaqte ki Sulajmon ʙiaftid, cinho fahmidand, ki agar ilmi ƣajʙro medonistand, in qadar xudro dar azoʙi xorkunanda namemondand

    [15] Mardumi Saʙa'ro, ki az Jaman ʙudand dar istiqomatgohason iʙrate ʙud: Du ʙoƣ dostand, jake az coniʙi rost va digare az coniʙi cap. Az on ci Parvardigoraton ʙa sumo ruzi dodaast, ʙixured va sukri U ʙa coj ovared. Alloh sahri sumoro sahri xusu pokiza qaror dod va Parvardigor gunohi sumoro omurzandaast

    [16] Pas, onho az amri Alloh ruj gardondand va sukrasro ʙa co naovardand. Mo niz seli vajrongarro ʙar onho firistodem va taʙdil dodem ʙa ivazi on du ʙoƣe, ki dostand du ʙoƣi digarero, ki mevahojas ʙadmazza ʙud va daraxti suragaz dost va kamu ʙes az daraxti kuknor

    [17] Onho, ki nosipos ʙudand, incunin cazojason dodem. Ojo Mo cuz nosiposonro cazo medihem

    [18] Mijoni onho (ahli Saʙa') va dehahoe, ki ʙarakat doda ʙudem (va on Som ast), sahrhoe oʙod va ʙo ham pajvasta ʙar sari roh padid ovardem. Va manzilhoi ʙaroʙar muajjan kardem. Va ʙa onho guftem: «Dar on rohho ʙoamnu osoistagi saʙhovu ruzho safar kuned. Va hec xavfe nameʙared az dusman va na az gurusnagi va na az tasnagi!»

    [19] Bar xud sitam kardand va az rohat va emini malolu diltang sudand va darozii safar va duri mijoni oʙodihoro orzu namudand va guftand: «Ej Parvardigori mo, manzilgohhoi moro az ham dur gardon!» Pas, Mo niz onhoro ʙaroi iʙrati digaron afsonahoe qaror dodem va saxt parokandaason soxtem va dar in (ahli Saʙa') iʙrathost ʙaroi saʙrkunandagoni siposguzor

    [20] Sajton gumoni xudro dar ʙorai onho (farzandoni Odam) durust joft, ki u onhoro gumroh mekunad va onho uro zud pajravi mekunand. Pas, ʙa cuz guruhe az mu'minon digaron ʙa u pajravi kardand

    [21] Va sajton hec saltanat va qudrate ʙar onho nadorad va nametavonad onhoro ʙa on ci mexohad, farmois dihad, magar on ki mexostem ma'lum kunem, ki ci kasone ʙa qijomat imon dorand va ci kasone az on dar sak hastand. Va Parvardigori tu nigahʙoni har cizest

    [22] Bigu ej Rasul, ʙaroi musrikon: «Bixoned kasonero, ki cuz Allohi jakto ma'ʙud mepindored!» Onho moliki zarrae, dar osmonhovu zamin nestand va dar ofarinis va tadʙiri on du (ja'ne, osmonu zamin) sirkate nadorand va U (Alloh) az mijoni onho jovar va pustiʙone nadorad, ʙalki Alloh xud dar ofarinis jakto ast va sarike nadorad, incunin dar iʙodati U kase sarik nest va ʙa cuz U kase loiqi parastis nest

    [23] Safoat nazdi Alloh foida nakunad, magar ʙaroi kase, ki U, Xud icozat dihad. Va az nisonahoi ʙuzurgi va azamati Parvardigor in ast, ki har vaqte ki U taolo ʙa vahj suxan gujad, ahli osmonho az tarsi U taolo ʙehus savand, pas cun on tars az dilhojason ravad, az jakdigar pursand: Parvardigoraton ci guft? Gujand faristagon: Suxani haq guft. Va U taolo ʙalandmartaʙa va doroi sifathoi ʙuzurg ast!»

    [24] Bigu ej Rasul, ʙaroi musrikon: «Az osmonhovu zamin ci kase, ʙa sumo ruzi medihad?», hatman iqror suda ʙigujand, ki Allohi jakto va agar munkir savand, tu ʙarojason ʙigu: «Allohi jakto». Dar haqiqat jo mo (pajomʙar va mu'minon), jo sumo (musrikon) dar rohi hidojat hastem, jo dar gumrohii oskor

    [25] Bigu: «Agar mo gunohe kunem, sumoro ʙozxost namekunand va agar sumo gunohe, karded, moro ʙozxost naxohand kard», haqiqatan mo az xudi sumo va kufraton ʙezor hastem

    [26] Bigu: «Parvardigoramon movu sumoro ruzi qijomat gird meovarad, sipas mijoni mo ʙa haq dovari mekunad. Zero Ust hukmkunandavu dono!»

    [27] Bigu: «Onhoero, ki sariki Alloh pindosted, ʙa man nison ʙidihed, ojo cizero ofaridaand?! Hargiz nametavonand, U Alloh piruzmandi hakim ast, ki ʙar hama ciz ƣoliʙ ast va dar guftor, kirdor va tadʙiri xalqas ʙo hikmat ast!»

    [28] Turo ej Rasul, ʙa pajomʙari firistodem, ʙar hamai mardum: muƶdadihandavu ʙimdihanda. Vale ʙestari mardum namedonand, ki tu ʙaroi hamai mardum firistoda sudai va ʙa saʙaʙi sarkasiason az haq ruj megardonad

    [29] Va musrikon masxaraomezona megujand: «Agar rost megued, in va'da, ki sumo ʙa mo medihed, Alloh moro dar qijomat cam' meovarad va ʙa'd az on ʙajni mo dovari mekunad, ci vaqt faro merasad?»

    [30] Bigu ʙarojason ej Rasul: "On ruz, ki va'dagohi sumost, hatman omadanist, na soate az on ta'xir mekuned va na soate az on pes meafted, pas az on ruz dar hazar ʙosed va omoda saved

    [31] Va kofiron guftand: «Mo hargiz, na ʙa in Qur'on imon meovarem va na ʙa kitoʙhoi pes az on (Tavrot, Incil va Zaʙur)!» Agar ʙuʙini ej Rasul, on ruz, ki sitamkoronro ʙaroi hisoʙrasi ʙa pesgohi Parvardigorason nigoh dorand, har kas gunohi xud ʙa gardani digare andozad. Notavonon ʙa qudratmandon gujand: «Agar sumo nameʙuded, mo ʙa Allohu rasulas imon ovarda ʙudem»

    [32] Qudratmandon ʙa notavonon gujand: «Ojo az on pas, ki sumoro ʙa rohi hidojat faro xondand, mo sumoro ʙozdostem? Na, ʙalki sumo xud gunahkor ʙuded, zero ʙo ixtijori xud kufrro pazirufted!»

    [33] Notavonon ʙa qudratmandon gujand: «Na, ʙalki sumo saʙu ruz hila mekarded, on goh ki moro farmon medoded, ki ʙa Allohi ʙarhaq kofir savem va ʙaroi U sarikone qaror dihem!» Va cun azoʙro ʙuʙinand, hardu guruh dar dil pusajmoni kunand. Va Mo ƣulhoro (tavqhoi azoʙro) ʙar gardani kofiron ʙiguzorem. Ojo na cunin ast, ki dar ʙaroʙari a'molason cazo doda mesavand

    [34] Mo hec ʙimdihandae ʙa dehae nafiristodem, cuz on ki tavongaroni on ʙo ajsu isratas guftand: «Ej pajomʙaron, ʙegumon mo ʙa on ci sumoro ʙa on firistodaand, imon nameovarem»

    [35] Va guftand: «Amvolu avlodi mo az hama ʙestar ast va Alloh ʙaroi mo az rizogii xud ato namudaast, kase moro dar dunjovu oxirat azoʙ nakunad»

    [36] Ej Rasul, ʙarojason ʙigu: «Parvardigori man rizqi har kasro, ki ʙixohad, dar dunjo farovon mekunad va ʙar har ki ʙixohad, tang megirad. Va in az ʙaroi imtihon ast, na ʙaroi dusti va na ʙadʙini. Vale ʙestari mardum namedonand»

    [37] Amvolu avlodaton cize nest, ki sumoro ʙa Mo nazdik sozad. Magar onon, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, ki podosi inho ʙa saʙaʙi a'molason cand ʙaroʙar ast va emin dar ƣurfahoi ʙihist hastand

    [38] Kasone, ki muʙorizakunon dar inkori ojoti Mo talos mekunand va mepindorand, ki az Mo gurezand, onho dar azoʙ hozir karda mesavand

    [39] Ej Rasul, ʙaroi fireftasudagon ʙa molu farzand ʙigu: «Parvardigori man ʙa hikmatu donisi xud rizqi har ki az ʙandagonasro, ki ʙixohad, farovon mekunad jo uro ʙa tangi meafkanad». Va agar cize sadaqa kuned, ivazasro dar oxirat xohad dod va U taolo ʙehtarini rizqdihandagon ast

    [40] Ba jod or ej Rasul, ruze, ki Alloh hamaro az musrikon va maloikaparaston gird ovarad. Adloh, on goh maloikahoro gujad: «Ojo inho ʙudand, ki sumoro meparastidand

    [41] Maloikaho megujand: «Tu poki. Tu sarparast va korsozi mo hasti, ʙalki in musrikon cinhoro meparastidand va aksarason ʙa onho imon dostand»

    [42] Imruz dar qijomat hec jak az sumo nametavonad ʙaroi digare foidavu zijone dosta ʙosad. Va ʙa sitamkoron guem: «Bicased azoʙi otasro, ki duruƣas mepindosted!»

    [43] Cun ojoti ravsani Mo ʙar on kofironi Makka xonda sud, guftand: «In Muhammad mardest, ki mexohad sumoro az on ci padaronaton meparastidand, ʙozdorad». Va guftand: «In Qur'on cuz duruƣe ʙa ham ʙofta cizi digare nest!» Va kasone, ki ʙa Alloh kofir suda ʙudand, cun suxani haq ʙar onho nozil sud, guftand: «In cize cuz codue oskor nest!»

    [44] Pes az in kitoʙhoe, ki onro ʙixonand, ʙa on musrikoni araʙ nadodaem va pes az tu ej Rasul, ʙimdihandae ʙar onho nafiristodaem

    [45] Va kasone, ki pes az onho ʙudand, (misli Odu Samud) pajomʙaronro duruƣgu xondand va in ahli Makka xud ʙa dahjaki on ci ʙa onho doda ʙudem, az mol, quvvat va umr narasidaand va ʙo in hol pajomʙaroni Maro duruƣguj sumoridand. Pas, uquʙati Man ci guna ʙud

    [46] Bigu ej Rasul ʙaroi sarkason: «Ba tahqiq, sumoro dar jak ciz pand mediham: du-du va jak-jak ʙaroi iʙodati Alloh ʙarxezed. Sipas ʙijandesed, to ʙidoned, ki dar jori sumo (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) hec guna devonagi nest. Ust, ki sumoro pes az omadani azoʙi saxt, ʙimdihandaast!»

    [47] Bigu ej Rasul ʙaroi kofiron: «Har muzde, ki az sumo xostaam, pas on ʙaroi sumo ʙod. Muzdi man tanho ʙar uhdai Alloh ast. Ust, ki ʙar hama ciz guvoh ast!»

    [48] Bigu ej Rasul: «Haroina, Parvardigori man suxani haqro ʙar dili pajomʙaroni xud meafkanad. On Parvardigore, ki donoi ƣajʙhost!»

    [49] Bigu: «Haq (Qur'on) omad va ʙotil ʙoznaojad va dar partavi nuri haq asare az on namonad va noʙud savad va duʙora ʙoznagardad!»

    [50] Bigu (ʙa musrikoni ʙutparast): «Agar man ʙo tarki ʙutho va duri az ojini sumo gumroh savam, alʙatta, zijonas ʙar man ast va cazoi onro meʙinam va agar ʙo rohi hidojat ravam, ʙa on ast, ki Parvardigori man ʙa man vahj mekunad. Haroina, U sunavovu nazdik ast va guftoru kirdori mo ʙar u pinhon namemonad!»

    [51] Agar ʙuʙini ej Rasul, holi sitamkoronro, on goh ki saxt ʙitarsand va az azoʙ rahoijason naʙosad va az makone nazdik ʙa duzax giriftorason sozad

    [52] Kofiron dar oxirat cun azoʙro ʙuʙinand, gujand: «Inak, imon ovardem ʙa Alloh, Pajomʙar va Qur'on. Ammo az on coi dur az dunjoi foni, ki coji pazirisi imon va kistzori oxirat ʙud, ci tavr ʙa on imon dast joʙand

    [53] Pes az in dar davroni hajot, ki az aqlu ixtijor va iroda ʙarxurdor ʙudand, ʙa Alloh, Pajomʙar va Qur'on kofir suda ʙudand va ʙa gumoni xes ʙa on tuhmat mezadand

    [54] Va cun mijoni onho va on orzu, ki pazirisi imoni onho va nacot az azoʙ ast, cudoj afkanda sud, hamcunon ki ʙo digaron, ki cunin meandesidand va saxt dar suʙha ʙudand, niz cunin sud. Haroina, onho saxt dar suʙha ʙudand va zindagiro pajvasta ʙo gumoni ʙotil ʙa sar ʙurdand va ʙa hamin saʙaʙ imon naovardand

    Surah 35
    Фотир

    [1] Hama sitoisho az oni Alloh ast, ki padidovarandai osmonho va zamin ast. Faristagonro ʙa sui ʙandagonas pajomovaranda qaror dodaast, doroi ʙolhoi dugona va segona va cahorgonaand, ki ʙo on ʙolho ʙaroi rasonidani amri Alloh parvoz mekunand. Dar ofarinis har ci ʙixohad, meafzojad. Begumon Alloh ʙar har cize tavonost

    [2] Har rahmate, ki Alloh ʙaroi mardum ʙikusojad, kase nametavonad onro ʙozdorad. Va on ciro ʙozdorad, kase cuz U nametavonad onro ravon sozad. Va Ust piruzmandu hakim. Az in ru, na dar kore ociz memonad va na korero ʙiduni hikmat ancom medihad

    [3] Ej mardum, ne'matero, ki Alloh ʙar sumo arzoni dodaast ʙo dilu zaʙon va uzvhoi xes Uro, jod kuned. Ojo cuz Alloh ofarinandai digare hast, ki sumoro az osmon ʙoron va az zamin oʙ va ma'danho ruzi dihad? Allohi ʙarhaq, cuz U ma'ʙudi digare nest, pas ci guna az tavhid va iʙodati U ʙeroha mesaved

    [4] Agar turo ej Rasul, qavmat duruƣgu sumoridand, pajomʙaronero ham, ki pes az tu ʙudaand, duruƣgu ʙarovardand va hamai korho ʙa sui Alloh ʙozgardonda mesavad, pas har jakero tiʙqi amalas cazo doda mesavad

    [5] Ej mardum, va'dai Alloh dar ʙorai qijomat va savoʙu azoʙ haq ast. Zindagii dunjo (lazzat va sahvathojas) sumoro nafireʙad va on sajtoni fireʙanda sumoro dar ʙorai Alloh nafireʙad

    [6] Sajton ʙa tahqiq, dusmani sumost. Uro dusman gired va itoat nakuned uro. Alʙatta, u farmonʙaroni xesro da'vat mekunad, to hama az duzaxijon ʙosand

    [7] Va onon, ki kofir sudand va jagonagii Allohro inkor kardaand va niz on ci pajomʙaron ovardaand, inkor kardaand, ʙarojason dar oxirat azoʙi saxtest va ʙaroi kasone, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, omurzis az gunohhojason va savoʙi ʙuzurgest. Va on cannat ast

    [8] Ojo on ki kirdori ʙadas dar nazaras orosta suda, pas onro nek va zeʙo meʙinad, monandi mu'mini soistakor ast? Pas, oxirat azoʙi saxtest va ʙaroi kasone, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, omurzis az gunohhojason va savoʙi ʙuzurgest. Va on cannat ast. Alloh, ʙa tahqiq, har kiro ʙixohad ʙeroh gardonad, gumroh mekunad va har kiro ʙixohad hidojat kunad, hidojat mekunad. Naʙojad ki coni tu ʙa xotiri onho ducori ƣamu anduh savad. Alʙatta, Alloh ʙa korhoi ʙade, ki mekunand, ogoh ast va ʙa ʙadtarin cazo giriftorason mekunad

    [9] Va Alloh ast, on Zote, ki ʙodhoro firistod, to aʙrhoro ʙarangezand. Pas, mo on aʙrhoro ʙa sarzaminhoi murda meronem va zamini murdaro ʙo vasilai on zinda mekunem. Zinda gastan dar ruzi qijomat niz cunin ast

    [10] Har ki xohoni izzat ast, az Alloh talaʙ namojad va ʙidonad, ki izzat hama az oni Alloh ast va cuz ʙo itoat va pajravi az U ʙa dast nameojad. Suxani xusu pok misli tilovati Qur'on va tasʙeh va zikri Alloh ʙa sui U ʙolo meravad va kirdori nek ast, ki onro ʙolo meʙarad. Va ʙaroi on musrikho, ki az rui makr ʙa fasodkori mepardozand, azoʙi saxtest va makrason niz az mijon meravad

    [11] Va Alloh sumoro az xok va sipas az nutfa ʙijofarid. On goh cufthoi jakdigaraton qaror dod. Hec zane homila namesavad va tavallud namekunad, magar ʙa ilmi U. Va hec solxurdae umre ʙa u doda namesavad va az umri kase cize kam namegardad, cuz on ki hama dar kitoʙi Lavhi Mahfuz navista sudaast. Va ʙesak, in korho ʙar Alloh oson ast

    [12] In du ʙahr ʙaroʙar nestand: jake oʙas sirinu guvorost va jake suru talx. Az hardu gusti (mohi) toza mexured va az onho cizhoe ʙaroi oroisi tani xes (az durru marcon) ʙerun mekased va meʙini kistihoro ʙaroi joftani rizqu ruzi va ƣanimat, ki oʙro mesikofand va pes maravand, to sumo az fazli Alloh rizqu ruzi talaʙed va ʙosad, ki sipostuzor ʙosed

    [13] Alloh az saʙ kam mekunadu ʙa ruz meafzojad va az ruz kam mekunadu ʙa saʙ meafzojad va oftoʙu mohro rom kard. Har jake to zamone muajjan dar harakatand. In ast Alloh, Parvardigori sumo. Farmonravoi az oni Ust. Cizhoero, ki ƣajri U ma'ʙudi xes mexoned, moliki pusti mijoni donai xurmoe ham nestand

    [14] Ej mardum, agar on ma'ʙudoni ʙotilro ʙixoned, sadojatonro namesunavand va agar ʙisnavand, cavoʙaton namegujand va dar ruzi qijomat sirk ovardanatonro inkor mekunand va hec kas monandi Alloh turo ogohu ʙoxaʙar nasozad

    [15] Ej mardum, sumo dar hamai ciz ʙa Alloh muhtoced. U az hamai maxluqotas ʙenijoz ast va dar zot va nomhojas sitois karda sudaast

    [16] Agar ʙixohad, sumoro az mijon meʙarad va mardumi digarero meovarad, cojguzini sumo mesozad, ki uro ʙo jagonagi parastis mekunand

    [17] Va in kor ʙar Alloh dusvor nest

    [18] Va hec kas ʙori gunohi digarero ʙar dus nakasad. Va agar saxsi garonʙore kasero ʙaroi ʙardostani ʙori gunohi xud talaʙ kunad, cize az on ʙori gunoh ʙardosta namesavad, harcand az xesovandi nazdiki u ʙosad. Haroina, tu faqat kasonero metarsoni, ki Parvardigorasonro nodida metarsand va namozi farzsudaro dar vaqtas meguzorand. Har ki az sirk pok savad va taqvo pesa kunad, alʙatta, ʙaroi xud pok sudaast. Va ʙozgasti hama ʙa sui Alloh ast va har jakero muvofiqi kirdorason cazoi munosiʙ xohad dod

    [19] Va noʙinovu ʙino ʙaroʙar nestand

    [20] va na torikivu ravsani

    [21] va na sojavu harorati oftoʙ

    [22] Va zindagonu murdagon ʙaroʙar nestand. Alʙatta, Alloh har kiro xohad, mesunavonad. Va tu nametavoni suxani xudro ʙa murdagone, ki dar gur xuftaand, ʙisunavoni, pas hamcunon nametavoni haqiqatro ʙar kofirone, ki dilhojason murdaast, ʙisunavoni

    [23] Tu cuz ʙimdihandae nesti

    [24] Haroina, Mo turo ʙa haq ʙa pajƣamʙari firistodem, to muƶda dihi ʙa cannat kasonero, ki ʙa tu imon ovardand va ʙa farmudai tu amal namudaand va ʙim dihi ʙa duzax kasonero, ki ʙa tu imon naovardaand va az amri tu sarpeci kardaand va hec millate nest, magar ki dar mijonason ʙimdihandae omada ʙud, to huccati Allohro ʙar onho ʙarpo namojad

    [25] Va agar turo musrikon duruƣgu sumorand, ʙegumon kasone ham, ki pes az onon ʙudaand, pajjomʙaronasonro, ki ʙo mu'cizot va ʙo navistaho va kitoʙi ravsaniʙaxs ʙa mijonason omada ʙudand, duruggu ʙarovardaand

    [26] Sipas onhoero, ki kufr varzidand, ʙa nav'hoi azoʙ furu giriftam. Pas, ʙingar uquʙati man ci guna ʙud

    [27] Ojo nadidai, ki Alloh, ʙa tahqiq, az osmon ʙoron firistod, pas ʙa on mevahoi gunogun rujjonidem? Va az kuhho rohhoe: safed va surx va rangorang va ʙa ƣojat sijoh padid ovardem

    [28] Va hamcunin az mardum va cunʙandagon (convaron) va cahorpojoni ʙo ranghoi gunogun padid ovardem. Alʙatta, az mijoni ʙandagoni Alloh tanho donismandon, ki farmonasro itoat mekunand az iqoʙi U metarsand. Va haroina, Alloh dar mulkas piruzmandu qavi ast va gunohi tavʙakunandagonro omurzanda ast

    [29] Ba tahqiq, onon, ki kitoʙi Qur'onro mexonand va ʙa on amal mekunand va namozro dar vaqtas meguzorand va az on ci ʙa onho dodaem, pinhonivu oskoro sadaqa mekunand, umedvor ʙa ticorate hastand, ki hargiz zijon namekunad va ʙarʙod nameravad

    [30] Zero Alloh mukofotasonro ʙa purragi medihad va az fazli xud podose ʙar on meafzojad. Ba tahqiq, Alloh gunohonasonro omurzanda ast va pazirandai sipos ast, ki nekii andakro az onho mepazirad

    [31] Har ci az on kitoʙi Qur'on ʙa tu ej Rasul, vahj kardaem, haq va tasdiqkunandai kitoʙhoi pes az Qur'on ast va alʙatta, Alloh ʙar holi ʙandagonas ogoh ast va ʙa amalhojason ʙinost

    [32] Sipas ʙa'di haloki ummatho kitoʙi Qur'onro ʙa kasone az ʙandagonamon, ki ʙarguzida ʙudem (ja'ne, ummati Muhammad sallallohu alajhi va sallam), ʙa meros dodem. Ba'ze ʙar xud sitam kardand va ʙa'ze rohi mijonaro ʙarguzidand va ʙa'ze ʙo farmoni Alloh dar korhoi nek pesvo hastand. Va in ast ʙaxsoise ʙuzurg

    [33] Ba ʙihisthoe, ki cojgohi covidonai onhost, doxil mesavand. Dar on co onhoro ʙo dastʙandhoi zaru marvorid meorojand va dar on co comahojason az harir (aʙresim) ast

    [34] Va megujand: Hamai sipos Allohro, ki ƣamu anduh az mo dur kard. Ba tahqiq, Parvardigori mo omurzandavu sukrpazir ast, ki az kamʙudihojamon darguzasta va nekihojamonro qaʙul kard va dar onho afzud

    [35] On Allohe, ki moro az fazli xes ʙa in saroji covidon darovard, ki dar on co na rance cismoni ʙar mo merasad va na xastagii ruhoni

    [36] Va kasone, ki kufr varzidand, otasi cahannam ʙaroi onon ast, na hukm karda mesavad ʙar onho, to ʙimirand, ki dar rohat ʙimonand va na cize az azoʙason kam karda mesavad. Nosiposonro cunin cazo medihem

    [37] Va on kofiron az daruni otas farjod zanand: «Ej Parvardigori mo, moro ʙerun or, to korhoi soista qunem, ƣajr az on ci dar dunjo mekardem». (Ba onho meguem): Ojo on qadar sumoro umr nadoda ʙudem, ki pandgirandagon pand girand? Va sumoro ʙimdihanda omad, to ʙa sui mo ʙozgarded va tavʙa kuned. Pas, ta'mi azoʙro ʙicased, ki gunahkoronro jovare nest, ki az duzax onhoro ʙerun ovarad

    [38] Alʙatta, Alloh donoi nihoni osmonhovu zamin ast va haroina, U ʙa on ci dar dilhost, az xajru sar poki va nopoki ogoh ast. (Pas, dar jagonagii Alloh va pajomʙarii Muhammad sallallohu aljhi va sallam sak maored)

    [39] U Alloh, ki sumoro dar ruji zamin conisini pesinijon kard, pas har kas, ki kofir savad, kufras ʙar zijoni ust va kufri kofiron dar pesgohi Parvardigorason cuz ʙar xasm najafzojad. Va cuz zijon va gumrohi cize digar nasiʙi kofiron nagardad

    [40] Ej Rasul, ʙaroi musrikon ʙigu: «Ojo sarikonero, ki ʙa coi Allohi jakto mexonded, dided? Ba man nison dihed, ki az zamin ci cizro ofaridaand? Jo in ki dar ofarinisi osmon sirkate dorand? Ojo ʙar on musrikho kitoʙe az osmon firistodaem, ki onro dar kori sirk va ʙutparastiason huccati xud sozand? Balki, haq in ast, ki sitamkoron ʙa jakdigar cuz fireʙ va'dae namedihand»

    [41] Ba tahqiq, Alloh osmonhovu zaminro nigah medorad, to az co ʙeco nasavand va agar az co ʙeco savand, hec jak az sumo, cuz U nametavonad onhoro nigah dorad. Alʙatta, Alloh ʙar kofiron va osijon ʙurdʙor ast va onhoro zud ʙa uquʙat namegirad va tavʙakunandagonro omurzanda ast

    [42] Kofironi Makka ʙa Alloh qasamhoi saxt xurdand, ki agar ʙimdihandae ʙijojad, onhoro az azoʙi Alloh ʙitarsonad, ʙehtar az har ummati digar hidojat joʙand. Vale cun ʙimdihandae omad, ʙadʙinijason afzud

    [43] Inho ʙa xotiri sarkasi dar zamin va najranghoi ʙade ʙud, ki varzidand. Va in najranghoi ʙad cuz najrangʙozonro darʙar nagirad. Ojo sarkason cuz sunnate, ki ʙar guzastagon (az azoʙ) raftaast, muntaziri cizi digare hastand? Dar sunnati Alloh, hargiz taʙdile namejoʙi va dar sunnati Alloh, hargiz taƣjire nameʙini, ki azoʙro az xud jo az digare dur kunand

    [44] Ojo kofironi Makka dar rui zamin namegardand, to ʙuʙinand, monandi Odu Samud va amsoli onhoro, ki nisʙat az kofironi Makka nerue ʙestar dostaand, oqiʙati onho ci sud? Hec ciz dar osmonhovu zamin nest, ki Allohro notavon sozad. Haroina, U dono ast ʙa kirdori ʙandagonas va tavonost ʙar halok kardani onho

    [45] Va agar Alloh ʙixohad, mardumro ʙa saʙaʙi korhoi ʙade, ki kardaand, favran ʙozxost kunad, ʙar ruji zamin hec cunʙandae ʙoqi naguzorad va lekin Alloh ʙo lutfu karami Xud cazoi onhoro to zamone muajjan (ruzi qijomat) ʙa ta'xir meandozad va cun muddatason tamom sud, alʙatta, Alloh ʙa a'moli ʙandagoni xes ogoh ast va az guftoru kirdor va pindori onho ʙoxaʙar ast, az in ru, cunon ki sazovor ast, podosi a'molasonro medihad

    Surah 36
    Ёсин

    [1] Jo, Sin

    [2] Alloh savgand jod mekunad ʙa Qur'oni ʙohikmat

    [3] Begumon tu az zumrai firistodagoni Alloh hasti

    [4] ʙar rohi rost hasti va on islom ast

    [5] In Qur'on firistodai Allohi piruzmandi mehruʙon ast

    [6] Ej Rasul, Qur'onro ʙar tu nozil kardem, to mardumero ʙim dihi, ki padaronason ʙim doda nasudand va xud ƣofilu ʙexaʙarand

    [7] Begumon va'dai Alloh dar ʙorai aksari on kofiron tahaqquq joftaast, zero ʙa'd az on ki haq ʙar onho arza sud, onro napaziruftand, pas imon nameovarand

    [8] Haroina, Mo ʙar gardanhoi kofirone, ki haqro napaziruftand to manahho tavq nihodem, cunon ki sarhojason ʙa ʙolost va onro poin karda natavonand. (In masale ast, ki napaziruftani hidojat hamcun napaziruftani kase ast, ki dar tavq ʙasta qaror dorad va qodir ʙa harakat nest)

    [9] Va dar ʙaroʙari rui kofiron va dar pusti sarason devore qaror dodem. Va ʙar casmonason niz pardae afkandem, pas onho ʙa saʙaʙi kufru takaʙʙurason haqro nameʙinand

    [10] Ej Pajomʙar, ʙaroi onho ʙaroʙar ast, ci onhoro ʙitarsoni va ci natarsoni, imon nameovarand

    [11] Tanho tu kasero metarsoni, ki az Qur'on pajravi kunad va az Allohi mehruʙon dar nihon ʙitarsad. Pas uro ʙa omurzis az gunohhojas va podosi neku muƶda ʙideh, ki on vorid sudani cannat ast

    [12] Haroina, Mo murdagonro ruzi qijomat zinda mekunem. Va har korero, ki pes az in az neku ʙad kardaand va har cizhoero, ki ʙoqi guzostand, ʙa'di margason az korhoi xuʙ, monandi farzandi soleh, ilmi nofe' va sadaqai corija va az korhoi ʙad, monandi sirku isjon menavisem va har cizro dar Kitoʙi muʙin (Lavhi Mahfuz) sumor kardaem

    [13] Dostoni mardumi on deharo ʙar onho ʙijovar, on goh ki firistodagoni Alloh ʙa sui onho omadand

    [14] Naxust du tanro az firistodagoni xud ʙaroi da'vat ʙa sui imon ʙa nazdason firistodem, pas onho duruƣgujason ʙarovardand, pas on du saxsro ʙo savvumin saxs purzurason kardem va guftand: «Haroina, mo ʙa sui sumo firistoda sudaem»

    [15] Mardumi on deha guftand: «Sumo insonhoe monandi mo hasted va Allohi mehruʙon hec ciz nafiristodaast va sumo duruƣ megued»

    [16] Firistodagoni Alloh guftand: «Haroina, Parvardigori mo medonad, ki mo ʙa sui sumo firistoda sudaem

    [17] Va ʙar uhdai mo cuz pajom rasonidani oskor hec ciz digare nest»

    [18] Mardumi deha guftand: «Ba tahqiq, Mo sumoro ʙa foli ʙad giriftaem. Agar ʙas nakuned, hatman, sangsoraton xohem kard va sumoro az mo sikancae saxt xohad rasid»

    [19] Firistodagoni Alloh guftand: « Foli ʙadi sumo ʙo xudi sumost. Ojo agar pandaton dihand, ki salohi sumo dar on meʙosad, ʙa mo cunin megued? Balki, mardumi az had guzasta hasted!»

    [20] Marde az coi durtarini on sahr davon - davon omadu guft: «Ej qavmi man, ʙa in rasulon pajravi kuned

    [21] Kasonero pajravi kuned, ki az sumo muzde nametalaʙand va xud mardumi hidojatjoftaand

    [22] Caro Allohero, ki maro ofaridaast va ʙa nazdi U ʙozgardonda mesaved, naparastam

    [23] Ojo ƣajri U ma'ʙudonero ixtijor kunam, ki agar ʙa man zijone ʙirasonad, safo'atason maro hec foida nakunad va maro natavonand nacot dod

    [24] Agar cunin ma'ʙudonero parastis kunam, haroina, dar in hangom man dar gumrohii oskor ʙosam

    [25] Haroina, man ʙa Parvardigoraton imon ovardam. Pas, suxani maro ʙisnaved va maro itoat kuned.»

    [26] Pas, az on ki uro ʙa zulm kustand, ʙa u gufta sud: «Ba ʙihist daroj!, cun ne'mathoi ʙihistro did», guft: «Ej kos, qavmi man medonistand

    [27] on cizero, ki Parvardigori man maro ʙa saʙaʙi imon ʙa Alloh va saʙr ʙar toatas ʙijomurzid va dar zumrai giromisudagon darovard»

    [28] Va az on pas ʙa'di sahodatason ʙar sari qavmi u hec laskare az osmon furu nafiristodem. Va Mo pes az in niz firistoda naʙudem

    [29] Balki azoʙi onho jak ʙongi saxte ʙud, ki nogoh hama ʙar coj xomus halok sudand

    [30] (Alloh megujad:) Ej dareƣ ʙar in ʙandagon! Hec pajomʙare ʙar onho firistoda nasud, magar on ki masxaraas kardand

    [31] Ojo in masxarakunandagon nadidaand, ki ci mardumero pes az onho halok kardaem, ki digar, hargiz ʙa nazdason ʙa dunjo ʙoznamegardand

    [32] Va hec kase nest, az halok sudagon va digaron, ki dar ruzi qijomat ʙaroi hisoʙ nazdi Mo hoziras naorand

    [33] Va zamini murda ʙaroi on musrikon, nisona va iʙratest, ki Mo onro ʙo furud ovardani oʙ zinda gardonidem va donae (ƣizoe), ki az on mexurand, ʙerun ovardem.( Alʙatta, kase, ki zamini murdaro ʙo naʙotot zinda gardonid, metavonad xalqro ʙa'di murdanas zinda gardonad)

    [34] Va dar on zamin az xurmo va angurzor ʙoƣho qaror dodem va casmaho ravon soxtem

    [35] to az mevahoi on va dastranci xes ʙixurand. In hama az rahmati Alloh ʙud, na az masaqqatu quvvati onho. Pas caro ʙa ne'mathoi Alloh sipos namegujand

    [36] Pok ast on Allohe, ki hamai cufthoro ʙijofarid, az on ci zamin merujonad va az xudason (naru moda) va har on cize, ki onho namedonand. Alloh dar ofarinisi xud kasero sarik nagiriftaast pas sazovor nest, ki ʙa U sarik muqarrar karda savad

    [37] Va saʙ ʙarojason niz nisona va iʙrati digarest, ki Mo ruzro az on ʙarmegirem, nogahon toriki ononro faro megirad

    [38] Va oftoʙ niz ʙarojason nisona va iʙrati digarest, ki ʙa sui qarorgohi xes ravon ast. In farmoni Allohi piruzmandu donost

    [39] Va ʙaroi moh manzilhoe ta'in kardem, ki pas az taj kardanas onhoro monandi soxai xuskidai xurmo ʙorik savad

    [40] Oftoʙro nasazad, ki ʙa moh rasad va saʙro nasazad, ki ʙar ruz pesi girad va hama az oftoʙu mahtoʙ va sitoragon dar falake sinovarand

    [41] Iʙrati digare ʙaroi onho in ast, ki haroina, Mo farzandonasonro dar on kistii purkardasuda az xudason va mato'hojason savor kardem

    [42] Va ʙaroi on musrikon monandi kisti cize ofaridem, ki ʙar on savor savand

    [43] Va agar ʙixohem, hamaro ƣarq mesozem va onhoro hec farjodrase naʙosad va nacot doda namesavand

    [44] magar in ki rahmati Mo ʙa dodason ʙirasad va onhoro ƣarq nakunem va to muddate ʙahramandason sozem, ki az kamʙudihoi xud ʙozgardand

    [45] Va on goh ki ʙa on musrikon gufta savad, ki az on ci dar pesi ruj dored jo pusti sar dored, ʙitarsed, sojad, ki mavridi rahmat qaror gired, vale ruj ʙargardondand, qaʙul yakardayd

    [46] Va hec ojate az ojathoi Parvardigorason ʙar on musrikon nozil nasavad, cuz on ki az on ruj gardonand

    [47] Va cun gufta savad, ʙaroi kofiron, ki az on ci Alloh ruzijaton kardaast, sadaqa kuned, kofiron ʙa mu'minon gujand: «Ojo kasonero taom dihem, ki agar Alloh mexost, xud onhoro taom medod? Sumo, kofiron, alʙatta, dar gumrohii oskor hasted»

    [48] Va inho kofironi munkir az haq megujand: «Agar rost megued, in va'da kaj xohad ʙud?»

    [49] In musrikon intizori namekasand, magar jak sadoi margovarro, ki onhoro faro megirad dar hole ki ʙexaʙar az marg ʙo jakdigar dar xusumat hastand

    [50] Pas, dar on vaqt musrikon nametavonand vasijate kunand va na ʙa sui xonavodai xud ʙozgardand

    [51] Va dar sur damida mesavad va onon az qaʙrho ʙerun ojand va sitoʙon ʙa sui Parvardigorason ravand

    [52] Munkironi ruzi qijomat megujand: «Voj ʙar mo, ci kase moro az xoʙhojamon ʙarangext? In hamon va'dai Allohi mehruʙon ast va pajomʙaron rost gufta ʙudand!»

    [53] On cuz jak ʙongi dahsatnok naxohad ʙud, pas ongoh onho hama ʙaroi hisoʙu cazo dar pesgohamon gird ovarda mesavand

    [54] On ruz ʙa hec kas sitam namesavad. Va cuz monandi kore, ki kardaed, podos nameʙined

    [55] Alʙatta, ʙihistijon on ruz ʙa sodmoni masƣul ʙosand

    [56] Onho va hamsaronason dar sojahoe ʙar taxtho takja zadaand

    [57] Dar on co har meva va har cizi digar, ki ʙixohand, faroham ast

    [58] Ba onho gufta mesavad: salom ʙar sumo ʙod, in suxanest az coniʙi Parvardigori mehruʙon

    [59] Va gufta mesavad; ej gunahkoron, imruz az mu'minon cudo saved

    [60] Ej farzandoni Odam, ojo ʙa vositai pajomʙaronam ʙo sumo pajmon naʙastam, ki sajtonro naparasted va uro itoat makuned, haroina, u dusmani oskori sumost

    [61] Va sumoro farmon dodam, ki Maro ʙiparasted, ki rohi rost in ast

    [62] Va hamono sajton guruhi ʙisjorero az sumo gumroh kard. Pas, ojo ʙa aql darnamejofted

    [63] In ast on cahanname, ki ʙa sumo dar dunjo va'da doda suda ʙud, vale sumo onro duruƣ meʙarovarded

    [64] Imruz ʙa sazoi kufre, ki mevarzided, dar on doxil saved

    [65] Imruz ʙar dahonhojason muhr menihem, ki suxan gufta nametavonand. Va az on korhoe, ki mekardand, dasthojason ʙo Mo suxan megujad va pojhojason ʙar on xuvohi medihad

    [66] Agar ʙixohem casmonasonro kur mekunem. Pas, sitoʙon roh pes girand. Ammo kucoro tavonand did, dar hole, ki casmhojason kur gastaast

    [67] Va agar ʙixohem, onhoro ʙar cojason masx (taʙdil ʙa hajvon jo surati ʙadsakl jo ʙeruh) kunem, ki na tavone dosta ʙosand, ki pes qadam ʙardorand va na aqiʙ ʙozmegardand

    [68] Har kiro umri daroz dihem, dar ofarinis uro digargun kunem. Caro oqilona nameandesand? Pas, on Zote, ki cunin qudrat dorad, alʙatta, qodir ast onhoro duʙora zinda gardonad

    [69] Ba u (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) se'r naomuxtem va se'r loiqi u nest. On, cuz Qur'oni oskor cizi digare nameʙosad

    [70] Va to har kasro, ki zinda dil ʙosad ʙim dihad va suxani haq ʙar kofiron soʙit savad

    [71] Ojo ʙo nigohi iʙrat nadidaand, ki ʙo dastoni xes ʙaroi onho corpojonro az nesti ofaridem va aknun insonho moliki onho hastand

    [72] Va on corpojonro ʙarojason rom kardem. Bar ʙa'ze az onho savor mesavand. Va gusti ʙa'zero mexurand

    [73] Va ʙaroi on odamho dar on corpojon foidahost va osomidanihost. Caro sukr namegujand

    [74] Va ʙa coi Alloh ʙa on umed ma'ʙudone ixtijor kardaand, ki jorijason kunand

    [75] On ma'ʙudhoi duruƣinro qudrati on nest, ki ʙa joriason ʙarxezand, vale in ʙutparaston monandi laskare ʙa xidmatason omoda hastand

    [76] Suxanason turo ej Rasul, anduhgin nasozad. Alʙatta, Mo har ciro, ki pinhon medorand jo oskor mesozand, medonem

    [77] Ojo on insoni munkiri ruzi qijomat nadidaast, ki Mo uro az nutfae ofaridaem, pas, u sitezacuji oskor sudaast

    [78] Va ʙaroi Mo masale zad va ofarinisi xudro faromus karda guft: « Ci kase in ustuxonhoi pusidaro duʙora zinda mekunad»

    [79] Bigu ʙaroi u: «Zote onhoro zinda mekunad, ki dar oƣoz onhoro ofaridaast va U ʙa har ofarinise donost

    [80] On Allohe, ki az daraxti saʙz ʙarojaton otas padid ovard va sumo az on otas meafruzed. Incunin Alloh qodir ast, ki murdagonro az qaʙrhojason zinda ʙerun orad

    [81] Ojo kase, ki osmonhovu zaminro ofaridaast, nametavonad monandi onhoro duʙora ʙijofarinad? Ore, metavonad, ki U ofarinandai hamai maxluqot ast va ʙa har ci ofarid va meofarad, donost

    [82] Cun ʙixohad cizero ʙijofarad, haroina, farmonas in ast, ki megujad: «Mavcud sav!» Pas, mavcud mesavad

    [83] Pok ast on Allohe, ki malakut (molikijatu hokimijat)-i har cize ʙa dasti Ust va hama ʙa sui U ʙaroi hisoʙu cazo ʙozgardonda mesaved

    Surah 37
    Соффот

    [1] Alloh savgand jod mekunad: Savgand ʙa on farmstagone, ki ʙaroi iʙodatas saf ʙastaand

    [2] pas savgand ʙa on faristagon, ki aʙrhoro ʙa amri Alloh saxt meronand

    [3] Va savgand ʙa on faristagone, ki zikri Allohro mexonand

    [4] Haroina, ej odamon, ma'ʙudi sumo, Allohi jaktost, ki sarik nadorad. Pas, Uro iʙodat va itoat kuned

    [5] Parvardigori osmonhovu zamin ast va har ci dar mijoni onhost. Va Parvardigori masriqhost

    [6] Haroina, Mo osmoni dunjoro orostaem ʙa zinnati sitoragon

    [7] Va osmonro ʙa sitoragon az har sajtoni sarkas nigah dostem

    [8] To natavonand sajtonho, ki ʙirasand ʙa "Malau-l-a'lo" (ja'ne, ʙa osmonho va ʙa faristagone, ki dar on co meʙosand, to ʙisnavand suxanero, ki Alloh ʙa onho vahj mekunad). Va az har suj andoxta savand ʙo sitorae (su'lae)

    [9] To sajtonho ronda savand az osmon va ʙaroi onhost dar oxirat azoʙi doimi alamovar

    [10] Magar on sajton, ki nogahon porai xaʙarero ʙiraʙojad va on suxane meʙosad, ki mesunavad uro az osmon, pas onro ʙa sajtoni pojoni medihad va on ʙa digare, ki az u pojontar ast, medihad va mumkin ast, ki su'lae uro dark kunad va suzonad va mumkin ast, ki ʙa qazovu qadari Alloh su'la onro dark nakunadu nasuzonad, pas on kalomro sajtone ʙa kohine merasonad va dar on sad duruƣi digar izofa mekunad

    [11] Pas, ej Pajomʙar az kofirone, ki az nav zinda sudanro inkor mekunand ʙipurs, ki ofarinisi onho dusvortar ast jo on ci Mo ofaridaem. Haroina, Mo padarason Odamro az gili caspanda ofaridaem

    [12] Balki tu ej Pajomʙar, taaccuʙ mekuni az duruƣ ʙarovardanason va munkir sudanason ʙa'sro va aciʙtar in ast, ki onho turo istehzo va suxanhojatro masxara mekunand

    [13] Ba cun onhoro xotirrason karda pand doda savad on cizero, ki faromus kardaand jo ƣofil mondaand, pandro namepazirand

    [14] Va cun mu'cizaero ʙuʙinand, ki dalolat ʙa pajomʙarii tu mekunad, onro ʙa masxara megirand

    [15] Va gujand: «In cize, ki tu ovardai cuz codui oskore nest

    [16] ojo vaqte ki mo murdem va xoku ustuxoni pusida sudem, ʙoz az nav zinda xohem sud

    [17] Ojo padaroni guzastai mo niz zinda xohand sud

    [18] Bigu ʙarojason ej Pajomʙar: «Ore, hamai sumo zinda mesaved, dar hole ki xoru ʙecora xohed ʙud!»

    [19] Pas alʙatta, az nav zinda sudan ʙa jak sadoi margʙor ast. Pas onho ʙarmexezand az qaʙrhojason va meʙinand ahvoli qijomatro

    [20] Va megujand: «Haloki ʙar mo, in hamon ruzi hisoʙ va cazost!»

    [21] Gufta savad ʙa onho: In hamon ruzi dovari ast, ki dar dunjo duruƣas mepindosted

    [22] Gufta savad ʙa faristagon: Cam' kuned onhoero, ki ʙa Alloh kofir sudand hamroh ʙo hammaslakoni xud va hamroh ʙo on ci meparastidand

    [23] ʙa coi Allohi jakto, pas ʙironed onhoro, rondane durust suji cahannam

    [24] Va ononro pes az rasidan sui cahannam nigah dored, hamono ʙojad, ki pursucu savand

    [25] Ba onho saxt gufta savad: «Sumoro ci sud, ki hamdigarro jori namekuned?»

    [26] Balki, imruz onho ʙa amri Alloh taslimsavandagonand va dar qijomat ʙaroi xud corae andesa natavonand

    [27] Va on goh kofiron ruj ʙa jakdigar kunand va az hamdigar malomatkunon ʙipursand

    [28] Pajravon ʙa pesvojoni xud gujand: «Alʙatta, sumo ʙuded, ki moro gumroh mekarded va az coniʙi dinu sariat pesi mo meomaded va amrhoi dinro ʙa mo nodurust nison medoded va moro az din megurezonided va ʙotilro ʙaroi mo zinnat medoded

    [29] Pesvojon ʙa pajravon gujand: «Na, cunin nest, ʙalki kamʙudi az xudaton ʙud, dilhojaton imonro inkor mekard va kufru isjonro qaʙul mekard

    [30] Moro ʙar sumo hec ƣoliʙijate naʙud, ki sumoro az imon ʙozdorem. Balki sumo ej musrikon xud mardumone nofarmonu tacovuzkor ʙuded

    [31] Pas, guftai Parvardigoramon ʙar mo vociʙ sud. Hamono movu sumo ʙojad ʙicasem azoʙro ʙa saʙaʙi gunohoe, ki dar dunjo kardaem

    [32] Pas, mo sumoro az rohi Alloh va imoni ʙa U gumroh kardem hamono xud az in pes gumroh ʙudem, pas, halokati mo ʙa saʙaʙi kuframon ʙud va sumoro ʙo hamrohamon halok kardem

    [33] Pas, haroina, dar ruzi qijomat hama dar azoʙ sarikand. Cunon ki dar dunjo dar nofarmonii Alloh sarik ʙudand

    [34] Mo ʙo kasone, ki dar dunjo toati Allohro ʙa coj naovarda, gunoh kardand, cunin raftor mekunem

    [35] Zero onho ʙudand, ki cun kalimai «La iloha illalloh» ʙa onho gufta mesud, takaʙʙur mekardand

    [36] Va meguftand: «Ojo ʙa xotiri soiri devonae ma'ʙudonamonro tark kunem?»

    [37] Duruƣ guftand. Na, Muhammad cunin nest, cunon ki onho uro sifat kardand, ʙalki u Qur'on va tavhidro ovard va pajomʙaroni pesinro az on ci az sariati Alloh xaʙar doda ʙudand, tasdiq namud

    [38] Haroina, sumo ej musrikon ʙa saʙaʙi kufraton azoʙi dardovarro, hatman, xohed casid

    [39] Va cazo doda namesaved dar oxirat, magar muvofiqi gunohone, ki dar dunjo kardaed

    [40] Magar ʙandagoni muxlisi Alloh, ki iʙodatasro ʙarojas xolis soxtaand

    [41] Baroi onho dar cannat rizqi muajjane ast, ki hamesa ʙardavom ast

    [42] Rizqu ruziason az mevahoi harxela va onho giromi sudagonand

    [43] dar ʙihisthoi pur az nozu ne'mat

    [44] ʙar taxthoe dar ru ʙa rui jakdigar (nisastaand)

    [45] Va ʙaroi onon come az casmai guvoro mijonason gardonida mesavad

    [46] safed astu nusandagonasro lazzatʙaxs

    [47] na dar on saroʙ aql pusida savad va na onho az on saroʙ mast savand

    [48] Va dar nazdason zanoni farroxcasm hastand, ki tanho ʙa savharoni xud nazar dorand va ƣajri onhoro namexohand

    [49] Gujo, ki huroni ʙihist, dar safedi monandi tuxmhoi pusidasudae hastand. (In ʙa xotiri zeʙoi va safoi onhost va ranghojason zeʙotarin va duraxsandatarin ranghost)

    [50] Dar cannat ru ʙa jakdigar kunand va az hamdigar mepursand, ki dar dunjo ci qadar masaqqatho kasida ʙudand va dar ʙaroʙari on Alloh ʙa onho cannatro arzoni kardaast. Va in namojongari ajsu israti komili onho dar ʙihist ast

    [51] Jake az cannatiho gujad: «Maro dar dunjo hamnisini kofire ʙud

    [52] ki ʙa man meguft: «Ojo tu az guruhi onhoe hasti, ki ruzi ʙa'sro tasdiq mekunand

    [53] Ojo on goh ki murdemu xoku ustuxon sudem, zinda mesavemu cazojamon medihand?»

    [54] Gujad in muʹmini cannati ʙa sarikonas: Ojo sumo meʙined ʙosisgohi on hamnisini manro

    [55] Pas xudas az ʙolo ʙingarist va uro dar mijoni otasi duzax did

    [56] Gujad mu'min ʙa on munkiri ʙa's: «Ba Alloh savgand, nazdik ʙud, ki maro ʙa halokat afkani

    [57] Va agar ne'mati (rohnamoii) Parvardigoram nameʙud, man niz hamrohi tu dar azoʙ meʙudam

    [58] Ojo mo ʙa'd az daromadanamon ʙa cannat dar haqiqat covidon memonem, pas moro marge nest

    [59] Cuz on margi naxustin dar dunjo? Va ʙa'di daromadanamon ʙa cannat digar moro azoʙ namekunand

    [60] Haroina, in ast komjoʙii ʙuzurg

    [61] Baroi cunin ne'mat va podosi ʙuzurg, ʙojad amalkunandagon dar dunjo amal kunand, to ʙirasand ʙa on dar oxirat

    [62] Ojo ʙaroi paziroii in hama ne'mathoi ʙihisti covidoni ʙehtar ast, jo daraxti zaqqum (daraxtest ʙadʙu va talx dar cahannam)

    [63] Hamono Mo on daraxtro ʙaroi uquʙati sitamkoron padid ovardaem

    [64] Hamono daraxtest, ki az qa'ri cahannam merujad

    [65] mevaas zistruj monandi sari sajjotin ast

    [66] pas duzaxijon az on mexurand va sikam pur mesozand

    [67] Ba'd az ʙoloi on, harojina, omezae az oʙi suzon menusand (ja'ne, ʙa'di xurdani mevai Zaqqum az ʙoloi on macʙuran oʙi iflosu suzone nusonida mesavand)

    [68] Sipas ʙozgastason, alʙatta ʙa cahannam ast

    [69] Haroina, onho padaroni xudro pes az xud gumroh va musrik joftand

    [70] Pas onho ʙa dunʙoli padaronason sitoʙon ronda mesavand

    [71] Va ʙa tahqiq, pes az qavmat ej Pajomʙar, ʙestari pesinijon gumroh ʙudand

    [72] Va hamono Mo rasuloni ʙimdihandae dar mijonason firistodem, pas kofir sudand

    [73] Pas, ʙingar (taammul kun), ki sarancomi on ʙimjoftagon ci guna ʙud? Hamono hama kofir sudand, pas azoʙ karda sudand va ʙaroi mardum iʙrate sudand

    [74] Cuz ʙandagoni muxlisi Alloh, ki onhoro ʙa sui imon va tavhid ʙaroi xudas xolis gardonidaast! Pas, onho nacot joftagonand

    [75] Va hamono pajomʙaramon Nuh moro nido kard, to uro piruzi ʙar qavmas dihem, pas Mo xuʙ qaʙulkunandai duoem

    [76] U va mu'minoni hamrohasro az ozori musrikon va az ƣarq sudan va tufoni ʙuzurg nacot dodem

    [77] Va tanho farzandoni uro ʙa'di ƣarqsudani qavmas ʙoqi guzostem

    [78] Va ʙaroi u dar mijoni naslhoi ʙa'dina nomi neke ʙoqi guzostem

    [79] Salom va emini ʙar Nuh ʙod dar mijoni cahonijon

    [80] Haroina, Mo in guna nekukoronro misli podosi Nuh podos medihem

    [81] Haroina, Nuh az ʙandagoni sodiq va amalkunanda ʙa amrhoi Alloh ʙud

    [82] Sipas digaronro (duruƣʙarovardagonro) ʙo tufon ƣarq soxtem. Hec kase az onho ʙoqi namond

    [83] Haroina, Iʙrohim az pajravon va millati Nuh ʙud

    [84] On goh ki ʙo dili xoli az e'tiqodhoi ʙotil va axloqi ʙad ruj ʙa sui Parvardigoras ovard

    [85] Cun ʙa padaras va qavmas guft: Ciro meparasted

    [86] Ojo ʙa coi Allohi jakto ma'ʙudi duruƣinro mexohed va parastisi Allohi jagonaro tark mekuned

    [87] Pas, ʙa Parvardigori cahonijon ci gumon dored?»

    [88] Pas, Iʙrohim nigohe ʙa sitoragon kard, to uzre pazirad, ki hamrohi qavmas ʙa idgohason naravad

    [89] Pas, guft: «Haroina, man ʙemoram

    [90] Pas, az u ruj gardonidand va ʙozgastand

    [91] Pas, sitoʙon va pinhon nazdi ʙutonason omad va (az tariqi istehzo) guft: Cize az in taomhoe, ki ʙaroi sumo peskas kardaand, namexured

    [92] Sumoro ci sudaast, ki suxan namegued va cavoʙ namedihed

    [93] Pas, mutavacceh sud ʙar ʙutho va mezad onhoro ʙo dasti rost: to isʙot kunad xato ʙudani iʙodati onhoro

    [94] Qavmas sitoʙonu ƣazaʙnok nazdas omadand

    [95] Guft (Iʙrohim ʙa qavmas): «Ojo ʙuthoero, ki xud metarosed ʙo dastonaton, meparasted va tark mekuned iʙodati Parvardigore, ki sumoro xalq kardaast

    [96] Va Alloh ofaridaast sumoro va har cizero, ki sumo mesozed

    [97] Pas, vaqte ki huccat ʙar ziddi onho ʙarpo sud, rohi zuriro pes girifta guftand: «Baroi Iʙrohim ʙinoe sozed va uro dar otas andozed»

    [98] Pas, qavmi Iʙrohim xostand, ʙaroi u makru hilae kunand. Pas, soxtem musrikonro pojontaru maƣluʙtar. Va gardonid Alloh hilaasonro ʙar ziddi xudason va otasro ʙaroi Iʙrohim sard gardonid

    [99] Va guft Iʙrohim: «Haroina, man ʙa sui Parvardigoram az sarzamini qavmi xud ʙaromada ʙa coe meravam, ki imkonijat mejoʙam iʙodat kardani Parvardigoramro. U maro ʙa sui xuʙihoi dinam va dunjojam rohnamoi xohad kard

    [100] Ej Parvardigori man, maro farzandi soleh ato kun!»

    [101] Pas, uro ʙa pisari ʙurdʙor muƶda dodem

    [102] Pas, cun farzandas Ismoil ʙa sinne rasid, ki ʙo padari xud koru kusis tavonad kard, guft (padar ʙa pisaras): «Ej pisarakam, haroina, dar xoʙ didaam, ki turo, ʙesuʙha, zaʙh mekunam. Bingar, ki ci meandesi» Guft (Ismoil) «Ej padar, ʙa har ci farmon sudai dar mavridi zaʙhi man amal kun, ki agar Alloh ʙixohad, maro az soʙiron xohi joft»

    [103] Cun hardu ʙa amri Alloh taslim sudand va Iʙrohim pisarasro ʙaroi zaʙh ʙa pesoni xoʙonid

    [104] Mo dar on holati vaznin nidojas kardem: «Ej Iʙrohim

    [105] hamono kardi on korero, ki ʙa on amr sudi va xoʙatro ʙa haqiqat pajvasti». Va mo, haroina, nekukoronro cunin podos medihem. Cunon ki turo podos dodem, pas onhoro az saxtihoi dunjo va oxirat merahonem

    [106] Alʙatta, in mocaro (ja'ne, farmoni Mo ʙa tu, ki qurʙoni kuni pisaratro) ozmoisi vaznine ʙud, ki quvvati imonatro oskor kard

    [107] Va Ismoilro ʙo gusfandi ʙuzurgcussa ʙozxaridem

    [108] Va nomi neki Iʙohimro ʙaroi naslhoi ʙa'd ʙoqi guzostem

    [109] Salom az coniʙi Alloh ʙar Iʙrohim

    [110] Mo nekukoronro incunin podos medihem. Cunon ki Iʙrohimro ʙaroi itoat va ʙa co ovardani amramon podos dodem

    [111] Haroina, u az ʙandagoni mu'mini Mo ʙud

    [112] Va Iʙrohimro ʙa tavalludi pisaras Ishoq, ki pajomʙar va az cumlai solehon ʙud muƶda dodem

    [113] Va ʙar u va ʙar Ishoq ʙarakat dodem va az farzandonason ʙa'ze nekukor (famonʙardori Alloh) hastand va ʙa'ze oskoro ʙar xud sitam kardaand, (ja'ne kofir sudaand)

    [114] Va hamono Mo ʙa Muso va Horun pajomʙari va risolatro in'om kardem

    [115] On duro va mardumasonro az ranci ʙuzurg nacot ʙaxsidem

    [116] Va ononro jori dodem, pas ʙar Fir'avn piruz suda ƣalaʙa kardand

    [117] Va ʙa hardujason Kitoʙi ravsangar (Tavrot) dodem

    [118] Va ʙa hardujason rohi rostro hidojat kardem

    [119] Va nomi nekasonro dar naslhoi ʙa'd ʙoqi guzostem

    [120] Salom az coniʙi Alloh ʙar Muso va Horun

    [121] Haroina, Mo ʙandagoni nekukoramonro incunin podos medihem, cunon ki Muso va Horunro podosi neku dodem

    [122] Haroina, on du az ʙandagoni mu'mini Mo ʙudand

    [123] Va haroina, ʙandaamon Iljos az zumrai pajomʙaron ʙud

    [124] Ba mardumi xud ʙa ʙani Isroil guft: «Az Alloh ʙitarsed va ʙa U cizero sirk najored

    [125] Ojo Ba'lro (nomi ʙut) parastis mekuned va parastisi Alloh, ʙehtarini ofarinandagonro tark mekuned

    [126] Va Allohro, ki Parvardigori (ofaridagori) sumo va Parvardigori padaroni pesinai sumost»

    [127] Pas, qavmas Iljosro duruƣ ʙarovardand, pas, alʙatta Alloh onhoro ruzi qijomat ʙaroi hisoʙu iqoʙ cam' meovarad

    [128] Magar ʙandagoni muxlisi Alloh, ki dinasonro ʙaroi Alloh xolis soxtand, pas hamono onho nacotjoftagonand az azoʙas

    [129] Va nomi neki uro dar naslhoi ʙa'di ʙoqi guzostem

    [130] Salom az coniʙi Alloh ʙar Iljos

    [131] Haroina, Mo ʙandagoni nekukoramonro incunin podos (mukofot) medihem, cunon ki Iljosro ʙar itoatkorias podosi nek dodem

    [132] Haroina, u az ʙandagoni mu'mini Mo ʙud

    [133] Va haroina, Lutro ixtijor kardem, pas uro az pajomʙaron gardonidem

    [134] On hangom, ki u va tamomi ahlasro az azoʙ nacot dodem

    [135] Magar pirazane, ki hamsari Lut ʙud uro ʙo hamrohi qavmas halok kardem

    [136] Sipas qavmi kofiri ʙoqimondaasro halok kardem

    [137] Va sumo (ej ahli Makka) guzar mekuned ʙa coju maskanhoi qavmi Lut dar vaqti suʙh, ki osori azoʙ dar onho mavcud ast

    [138] Va niz saʙona guzar mekuned hangomi raftu omadanaton ʙa sui Som. Ojo oqilona nameandesed? Pas, ʙitarsed maʙodo, ki musiʙati onho ʙa sari sumo ham naojad

    [139] Va haroina, ʙandaamon Junusro ixtijor kardem va gardonidem uro az zumrai pajomʙaron

    [140] Ongoh ki ʙar qavmi xud ƣazaʙ karda ʙa sui kistii purʙor gurext

    [141] Mavc az har taraf kistiro ihota kard. Pas, qur'a zadand ahli kisti to, ki ʙori kistiro saʙuk kunand va kisti ƣarq nasavad. Va Junus dar qur'a maƣluʙ sud. Va uro ʙa ʙahr partoftand

    [142] Pas mohi uro furu ʙurd va u dar hole, ki loiqi sarzanis ʙud

    [143] Pas, agar iʙodathoi pesinaas va amalhoi soistaas, ki pes az voqe' sudanas dar sikami mohi va tasʙehas nameʙud

    [144] alʙatta, to ruzi qijomat dar sikami mohi ʙoqi memond

    [145] Pas, dar holati xastagivu ʙemorias Mo uro az dahoni mohi ʙa zamini xusku ʙe daraxt partoftem

    [146] Va ʙar ʙoloi saras nihole az nav'i kadue rujonidem, to dar sojai on ʙahra ʙarad

    [147] Va uro ʙa pajƣamʙari ʙa cam'ijati sad hazornafara va jo ʙestar firistodem

    [148] Pas, onho imon ovardand va amal kardand ʙa on cize, ki u ovarda ʙud, pas to acalason rasidan onhoro ʙa hajotason ʙahramand soxtem

    [149] Pas, (ej Pajomʙar) az qavmat ʙipurs: Ci guna ʙaroi Alloh duxtaronro ixtijor kardand, ki xud duxtarro ʙaroi xud ravo nameʙined va ʙaroi xud pisaronro ravo meʙinand

    [150] Az onho ʙipurs: Ojo vaqte ki Mo maloikaro zan meofaridem, onho hozir ʙudand

    [151] Ogoh ʙos, ki haroina, az duruƣguijason ast, ki megujand

    [152] «Alloh sohiʙi farzand ast». Va haroina, duruƣ megujand, zero megujand cizero, ki namedonand

    [153] Ojo Alloh duxtaronro ʙar pisaron ixtijor kardaast

    [154] Sumoro cist? Ci guna hukm mekuned, ki duxtaron az oni Alloh va pisaron az oni sumo ʙosand. Hol on ki duxtaronro sumo ʙaroi xud rozi namesaved

    [155] Ojo nameandesed, ki coiz nest va ham loiq nest, ki Allohro farzande ʙosad? Poku ʙuzurg ast Alloh az in hama guftaho

    [156] Jo ʙar da'voi duruƣini xud daleli ravsane dored

    [157] Agar sumoro huccate hast dar kitoʙe az nazdi Alloh, pas kitoʙatonro ʙijovared. Agar sumo rospuj ʙosed

    [158] Musrikon mijoni Allohu maloikaho xesovandiro muqarrar kardand va meguftand, ki faristagon duxtaroni Alloh hastand va hamono maloikaho medonand, ki alʙatta, musrikon ruzi qijomat ʙaroi azoʙ hozirkardasudagonand

    [159] Az on vasf, ki kofiron mekunand, Alloh pok ast

    [160] vale ʙandagoni muxlisi Alloh, sifat namekunand Uro, magar ʙa on sifathoe, ki loiqi ʙuzurgii Ust

    [161] Pas alʙatta, sumo ej musrikon va ʙutone, ki ʙa gajri Alloh meparasted

    [162] Hargiz nametavoned kasero ʙo fitna gumroh kuned

    [163] magar on kasro, ki (ʙa sui kufru sitamas) moil ʙosad ʙa otasi suzoni cahannam medarojad

    [164] (Guftand faristaho): «Va alʙatta, har kase az mo coe mu'ajjane dorad dar osmon

    [165] Va alʙatta, mo dar iʙodati Aldoh safkasandagonem

    [166] Va alʙatta, mo tasʙehgujandagonem

    [167] (Va kofironi Makka pes az pajomʙarii tu pajvasta) meguftand

    [168] Agar nazdi mo ham ʙa misli ummatoni guzasta kitoʙ va pajomʙare meomad

    [169] Alʙatta, mo ham az ʙandagoni ixlosjoftai Alloh mesudem va ʙesak parastisamonro ʙaroi U xolis mesoxtem va dar imonamon sodiq meʙudem

    [170] Vale cun ʙuzurgtarini pajomʙaron Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ʙa onho kitoʙi Qur'onro ovard, ʙa on kofir sudand. Pas, ʙa zudi xohand donist ci azoʙe ʙaroi onhost dar oxirat

    [171] Va ʙa rosti kalimai Mo ʙaroi ʙandagoni firistodai Mo az pes dar Lavhi Mahfuz sodir sudaast

    [172] ki alʙatta, onho dar dunjovu oxirat nusrat doda mesavand

    [173] Va haroina, laskaroni Mo ʙar dusmanonason ʙo huccatu quvvat ƣoliʙand

    [174] Pas (ej Rasul), to muddate az on sarkason ruj gardon, ki onho haqro qaʙul nakardand va ʙarojason muhlat ʙideh, ki cuz azoʙi Alloh cize ʙoqi namondaast

    [175] Va ʙingar va muroqiʙ ʙos ci azoʙe ʙa sarason ojad. Pas, onho niz xohand did ci azoʙi Alloh ʙa sarason meojad

    [176] Ojo azoʙi Moro ej Pajomʙar, ʙa sitoʙ metalaʙand

    [177] Pas cun furud ojad azoʙi Mo ʙa onho, pas ci ʙomdodi ʙade xohand dost

    [178] Va az onho to muddate, ki azoʙi Alloh ʙa sarason ojad ruj ʙigardon

    [179] Va ʙingar, pas zud ast, ki meʙinand ci azoʙu xorie ʙa sarason meojad

    [180] Munazzahu pok ast Parvardigori tu az har ci ʙa vasfi U tuhmatgaron megujand

    [181] Va salom va durudu emini ʙod ʙa tamomi pajomʙaron

    [182] Va siposu sitois xos az oni Allohe ast, ki Parvardigori cahonijon ast

    Surah 38
    Сод

    [1] Sod. Alloh savgand jod mekunad ʙa Qur'oni ʙuzurgi sohiʙi pand, ki mardum az ʙuzurgii qadri on dar ƣaflatand

    [2] Balki kasone, ki kofir sudand dar sarkasiand va az paziruftani haq dar ixtilofand

    [3] Ci ʙaso mardumero, ki pes az on musrikon ʙa halokat rasonidem. Hangomi nuzuli azoʙ onho tavʙakunon farjod ʙarovardand, vale on zamon vaqti nacot naʙud

    [4] Va kofiron dar ta'accuʙ sudand az in, ki ʙimdihandae az mijoni xudason ʙaromad, ki onhoro ʙa sui Alloh da'vat namojad va az azoʙi U ʙim namojad. Va kofiron guftand: «In pajomʙar nest, ʙalki codugari duruƣgust

    [5] Ojo hamai ma'ʙudonro jak ma'ʙud qaror dodaast? Va haroina, on cize, ki u ovardaast in ciz aciʙe ast?»

    [6] Buzurgonason ʙa rohi xud raftand va qavmi xudro ʙa parastisi ma'ʙudonason tasviq namuda guftand: «Biraved va ʙa parastisi ma'ʙudoni xes pojdori kuned, ki haroina, in Pajomʙar, da'vate, ki u mekunad cize ast xostasuda, ki mexohad ʙar sumo ʙuzurg va ʙartar ʙosad

    [7] Mo hargiz in cunin suxane, ki u da'vat menamojad dar oxirin ojin nasunidaem, in cuz duruƣ hec cize nest

    [8] Ojo az mijoni hamai mo vahj maxsus ʙa u (Muhammad) nozil sudaast?» ʙalki onho az vahji Man dar suʙhaand, ʙalki in suxanro ʙa on saʙaʙ guftaand, ki hanuz azoʙi moro nacasidaand. Pas, agar azoʙi Uro mecasidand ʙa guftani in suxan cur'at namekardand

    [9] Ojo xazinahoi rahmati Parvardigori piruzmandi ʙaxsandaat dar nazdi onhost, to har kasro, ki ʙixohand az on ʙidihand, jo az on mahrum kunand

    [10] Ojo farmonravoii osmonhovu zamin va har ci mijoni on du ast, az oni onhost? Pas, agar cunin ast, ʙo asʙoʙ va har vasilahoi digare ʙa osmon ʙolo ravand, to ʙa on ci ki mexohand az dodan va ʙozdostan, hukm namojand

    [11] On co (sahri Makka) laskarest nociz az cand guruhi sikastxurdai cam'suda

    [12] Pes az onho qavmi Nuh va Od va Fir'avn sohiʙi quvvati ʙuzurg, ki pajomʙaronro duruƣgu meʙarovardand

    [13] Va niz qavmi Samud va qavmi Lut va mardumi Ajka az on camoatho ʙudand, ki pajomʙaronro duruƣ ʙarovardand

    [14] Az onon kase naʙud, ki pajomʙaronro duruƣgu naʙarovarda ʙosad, pas onhoro azoʙi Man vociʙ omad

    [15] Va in musrikon, agar ʙar sirki xud pojdor istand, cuz ʙongi saxti margʙore intizori nadorand, cunonki onro digar tavaqqufe naʙosad

    [16] Va guftand ʙa tariqi masxaraomezi: «Ej Parvardigori mo, nomai a'moli moro pes az faro rasidani ruzi hisoʙ ʙa dasti mo ʙideh!»

    [17] Bar harci megujand, saʙr kun ej Rasul, va az ʙandai Mo Dovudi sohiʙi quvvatro jod ovar. Begumon u ʙisjor tavʙakunanda va ʙa xusnudii Alloh rucu'kunanda ʙud

    [18] Haroina, Mo kuhhoro rom kardem, kuhho dar somgohu ʙomdodon ʙo u tasʙeh meguftand

    [19] Va niz parandagon ʙar u gird meomadand. Hama farmonʙari u ʙudand

    [20] Farmonravoijasro ʙa hajʙat, quvvat va nusrat ustuvori ʙaxsidem va uro hikmatu fasohat dar suxan ato kardem

    [21] Ej Rasul, ojo xaʙari on sikojatkunandagonro sunidai, on goh ki az devori qasr ʙa mascid daromadand

    [22] Ba nazdi Dovud doxil sudand. Dovud az daromadani onho tarsid. Guftand: «Matars, mo du da'vogar hastem, ki jake ʙar digare sitam kardaast. Mijoni mo ʙa durusti dovari kun va poj az adolat ʙerun maneh va moro ʙa rohi rost hidojat kun

    [23] Jake az on du guft: Haroina, in ʙarodari man ast. Uro navadu nuh gusfand ast va maro jak gusfand. Megujad: «Onro ham ʙa man ʙideh va dar da'vo va huccati xud ʙar man ƣoliʙ omadaast»

    [24] Dovud guft: «Alʙatta u, ki gusfandi turo az tu mexohad, to ʙa gusfandhoi xes ʙijafzojad, ʙar tu sitam kardaast va haroina, ʙisjore az sarikon ʙar jakdigar sitam mekunand magar kasone, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand va inho niz andak hastand». Va Dovud donist, ki uro ozmudem. Pas, az Parvardigoras omurzis xost va ʙa ruku' daraftodu tavʙa kard

    [25] Pas, Mo in xatojasro ʙaxsidem. Haroina, uro nazdi Mo nazdiki va maqomi ʙolo va dar oxirat ʙozgasti nekuest

    [26] Ej Dovud, haroina, Mo turo dar zamin conisin soxtaem. Pas, dar mijoni mardum ʙa durusti dovari kun va az paji havoi nafs marav, ki turo az rohi Alloh gumroh mesozad. Haroina, onon, ki az rohi Alloh kacrav mesavand, ʙa on saʙaʙ, ki ruzi hisoʙro faromus kardaand, ʙa azoʙi saxte giriftor mesavand

    [27] Mo in osmonu zamin va on ciro, ki mijoni onhost, ʙehuda naofaridaem. In gumoni kasonest, ki kofir sudand. Pas, voj ʙar kofiron, ki ruzi qijomat az azoʙi otas ʙarxurdor mesavand

    [28] Ojo kasonero, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, monandi fasodkunandagon dar zamin qaror xohem dod? Jo parhezgoronro cun gunohkoron qaror xohem dod? Cunin ciz dar hikmat va hukmi Alloh loiq nest, ʙalki mu'minoni parhezgorro savoʙ medihad va fasodkoroni ʙadkorro azoʙ medihad

    [29] Kitoʙe ast purʙarakat, ki onro ʙar tu ej Rasul, nozil kardem, to dar ojotas ʙijandesand va ʙa rohnamoii on amal namojand va xiradmandon ʙojad az on pand girand

    [30] Mo Sulajmonro ʙar Dovud ʙaxsidem. Ci ʙandai nekue ʙud va alʙatta, u ʙisjor ʙa toat va xusnudii Alloh rucu'kunanda ʙud

    [31] Ba jod ʙijovar on goh ki ʙa hangomi asr asponi tezrav, ʙa u nison doda sud

    [32] Pas, guft Sulajmon: «Haroina, man cunon seftai mehri aspon sudam, ki az zikri Pavrvardigoram ʙexaʙar gastam, to oftoʙ dar pardai ƣuruʙ pusida sud, (ja'ne namozi asr qazo sud)

    [33] on asponi nisondodaro nazdi man ʙozgardoned». Pas, suru' ʙa dast kasidan ʙar soqho va gardanhoi onho kard

    [34] Mo Sulajmonro ozmudem va ʙar taxti u casadero afkandem sipas u ruj ʙa Alloh ovard va tavʙa kard

    [35] Guft: «Ej Parvardigori man, maro ʙiʙaxs va maro maxsus mulke ato kun va pas az man kase sazovori on naʙosad, ki haroina, tu ʙisjor ʙaxsojandai»

    [36] Pas, ʙodro romi u kardem, ki ʙa narmi har co ki mexost, ʙa farmoni u meraft

    [37] Va niz sajtonhoro, ki ham ʙinokor ʙudandu ham ƣavos romi u kardem

    [38] Va niz guruhe digarro, ki hama ʙasta dar zanciri u ʙudand

    [39] In mulk va farmonravoii azim, atoi ʙehisoʙi Most, ʙa har kas xohi onro ʙideh va xohi nigah dor, ki turo dar in ʙora hisoʙu kitoʙ karda namesavad

    [40] Begumon ʙaroi Sulajmon nazdi Mo dar oxirat nazdiki va ʙozgasti nekust

    [41] Va ej Rasul, az ʙandai Mo Ajuʙ jod kun, on goh ki Parvardigorasro nido dod, ki haroina, maro sajton ʙa rancu azoʙ afkandaast

    [42] Pas, ʙa u guftem: Pojatro dar zamin ʙikuʙ: In oʙest ʙaroi sifo, to ʙa on sustusuj kuni va sard ast ʙaroi nusidan

    [43] Va ʙa u xonavodaas va hamcandi on az digar joronro az farzandonu naʙeragon ato kardem va in xud rahmate az Mo ʙud va ʙaroi xiradmandon andarz va pande ʙosad

    [44] Ba ʙa u guftem: «Dastae az ximcahoi ʙorikro ʙa dast gir va ʙo on zanatro ʙizan va savgandi xesro masikan». Uro (Ajuʙro) ʙandai soʙire joftem. Ci neku ʙandae ʙud (Ajuʙ)! Haroina, u ʙa toati Parvardigoras ʙisjor rucu'kunanda ʙud

    [45] Ej Rasul, ʙandagoni Moro Iʙrohimu Iso va Ja'quʙ, ki doroi qudratu tavonoi dar toat va doroi ʙinoi dar din ʙudand, ʙa nekui jod kun

    [46] Haroina, Mo pok soxtem onhoro ʙaroi xislati poke, ki on jod kardani saroji oxirat ast. Pas, ʙaroi darjoft kardani on saroj itoati Mo kardand va mardumro ʙa sui on da'vat namudand

    [47] Va haroina, onho dar nazdi Mo ʙarguzidagonu nekonand

    [48] Va ej Rasul, ʙandagoni Moro Ismoil va Jasa' va Zulkiflro ʙa nekui jod kun, ki hama az zumrai nekonand

    [49] In Qur'on ʙaroi tu va qavmat pande ast va haroina, ʙaroi parhezgoron ʙozgasti nekuest

    [50] ʙihisthoi covidon, ki darhoi on ʙa rujason kusoda ast

    [51] Dar on co takja zadaand va harguna mevavu nusidanihoi ʙisjore, ki ʙixohand, metalaʙand

    [52] Va nazdi onho hamsaronest hamsol, ki cuz ʙa savharoni xes nazar nadorand

    [53] In ast, on cizhoe, ki ʙaroi ruzi hisoʙ ʙa sumo ej parhezgoron, va'da dodaand

    [54] Haroina, in rizqi Most ʙaroi sumo, ki onro hec pojone nest

    [55] In (ja'ne, on ci zikr sud, podosi parhezgoron) ast. Va ʙegumon, ʙaroi sarkason, ki dar kufru ma'sijat az had guzastaand, ʙadtarin ʙozgasthost

    [56] Va cahannam ast, ki dar on vorid mesavand, pas ci ʙad oromgohest, ki ʙaroi onho omoda sudaast

    [57] In azoʙ oʙi cusonu cirk va xunoʙai duzaxijonro ʙojad ʙicasand va ʙinusand

    [58] Va azoʙu sikancahoe digar az har nav' dorand

    [59] Hangome ki voridi cahannam mesavand, jakdigarro dasnom doda va ʙa'zeason ʙaroi ʙa'ze megujand: In guruhe ast, ki ʙo sumo ʙa cahannam medarojand. Pas, cavoʙ medihand: Xusomadason maʙod, ki alʙatta, onho doxilsudagon ʙa otas hastand cunone, ki mo doxil sudaem

    [60] Sipas gujand pajravon ʙa sarvaron: «Balki, xusomad sumoro maʙod. Sumo in azoʙro pesopes ʙaroi mo firistoda ʙuded, ci ʙad cojgohest»

    [61] Gujand guruhi pajravon: «Ej Parvardigori mo, har kas in azoʙro pesopes ʙaroi mo omoda kardaast, azoʙasro dar otas ducandon afzun kun!»

    [62] Va gujand duzaxijon ʙa hamdigar: «Caro mardonero, ki ʙo mo ʙudand dar dunjo va onhoro az zumrai ʙadkoron mesumurdem, aknun nameʙinem

    [63] Ojo onhoro ʙa masxara megiriftem, voqe'an, mo istiʙoh karda ʙudaem jo in ki hamrohi mo dar duzaxand, lekin az nazarho dur mondaand?»

    [64] Alʙatta, in guftugu va cidoli ahli cahannam ʙo jakdigar, qat'an, rost ast va dar vuqu'i on hec sakke nest

    [65] Bigu ej Rasul, ʙa qavmi xud: «Cuz in nest, ki man ʙimdihandae hastam, ki sumoro ʙa saʙaʙi imon naovardanaton, az omadani azoʙi Alloh metarsonam va hec ma'ʙude ʙa cuz Allohi jaktoi qahhor nest, ki sazovori parastis ʙosad, ʙalki tanho U taolo sazovori parastis ast

    [66] U, tanho Parvardigori osmonhovu zamin va har ci mijoni onhost. U taolo piruzmandu ƣoliʙ ast, dar intiqomi dusmanonas va omurzanda ast, ʙaroi har kase, ki az gunohonas tavʙa kunad va ʙa suj xusnudii Parvardigoras rucu' namojad»

    [67] Bigu ej Rasul, ʙa qavmi xud: «In Qur'on xaʙari ʙuzurge ast

    [68] ki sumo az naf'i on ʙexaʙaredu ruj megardoned va ʙa on amal namekuned

    [69] Man az sokinoni olami ʙolo (faristagon) cun dar ʙorai ofarinisi Odam, ki ʙo jakdigar cidol va guftutu mekardand, xaʙare nadoram

    [70] Tanho az on ruj ʙa man vahj mesavad, ki man ʙimdihandae oskor hastam, ki sumoro az azoʙi U metarsonam va sariatasro ʙaroi sumo ʙajon medoram»

    [71] Jod kun ej Rasul, ʙarojason vaqte ki Parvardigorat ʙa faristagon guft: «Haroina, man ʙasarero az gil xoham ofarid

    [72] Cun casadi uro ʙo purragi tamomas kardam va dar on az ruhi xud damidam, hama sacdaas kuned»

    [73] Pas hamai faristagon farmonro ʙaco ovarda sacda kardand

    [74] ƣajri Iʙlis, ki sarkasi kardu az kofiron sud

    [75] Alloh guft: «Ej Iʙlis, ci ciz turo az sacda kardan dar ʙaroʙari on ci Man ʙo du dasti xud ofaridam, man' kard? Ojo takaʙʙur ʙar Odam namudi jo az cumlai ʙalandmartaʙagon ʙar Parvardigorat ʙudi?»

    [76] Guft: «Man az u (Odam) ʙehtaram. Maro az otas ofaridai va uro az gil va otas az gil ʙehtarast»

    [77] Guft Alloh taolo: «Pas, az cannat ʙerun sav, ki ʙa rosti tu rondasudai

    [78] Va haroina, to ruzi qijomat la'nati Man ʙar tu xohad ʙud»

    [79] Iʙlis guft: «Ej Pavrvardigori man, maro to ruze, ki mardum az qaʙrhojason az nav zinda savand, muxlat deh va halok nasoz!»

    [80] Alloh guft: «Pas, haroina, tu az muhlatjoftagoni

    [81] to on ruzi zamoni muajjan»

    [82] Iʙlis guft: «Ba izzati Tu savgand, jod mekunam, ki haroina, hamai onhoro gumroh kunam

    [83] magar onhoe, ki az ʙandagoni muxlisi Tu ʙosand va dar panohi tu ʙosand, gumroh karda natavonam»

    [84] Alloh guft: «Haq ast on ci megujam va rost ast va cuz haq namegujam

    [85] ki alʙatta, cahannamro az tu va farzandonat va az hamai pajravonat az farzandoni Odam pur kunam»

    [86] Bigu ej Rasul, ʙaroi musrikoni qavmat: «Man az sumo dar ʙaroʙari rasonidani in din muzde nametalaʙam va nestam az onhoe, ki ʙa duruƣ cize az xud meʙofand, ʙalki pajravi mekunam on ci ki ʙa man vahj gufta mesavad»

    [87] Va in Qur'on cuz pande ʙaroi mardumi cahon nest. Va hamai manfiathoi dini va dunjavii cahonijonro ʙa onho jodovari menamojad

    [88] Va alʙatta, ej musrikon, xaʙari sidqi onro ʙa'd az muddate, ki Islom ƣoliʙ mesavad va odamon guruh guruh dar on doxil mesavand xohed donist. Va incunin vaqte ki azoʙ ʙar sumo furud ojad

    Surah 39
    Зумар

    [1] Nozil sudani in kitoʙ az coniʙi Allohi piruzmandest, ki ʙar dusmanonas ƣoliʙ va dar tadʙiri xalqas va ahkomas hakim ast

    [2] Haroina, Mo in kitoʙro ʙar tu ej Rasul, nozil kardem, ki on ʙa haqiqat va adolat amr menamojad. Pas, Allohro ʙiparast va tamomi dini xudro ʙaroi U xolis gardon

    [3] Ogoh ʙos, ki dini xolis va pok az sirk az oni Alloh ast va kasone, ki ʙa coi Alloh duston va jovarone giriftaand, megujand: «Inhoro az on ru meparastem, to moro ʙa Allohi jakto dar martaʙa nazdik sozand va safoat rasonand. Va haroina, Alloh dar on ci az iʙodathojason ixtilof mekunand, ruzi qijomat mijonason dovari xohad kard va har jakero cazoi munosiʙ xohad dod. Haroina, Alloh duruƣguvu nosiposro ʙa rohi rost hidojat namekunad

    [4] Agar Alloh mexost, ki ʙaroi xud farzande ʙigirad, az mijoni maxluqoti xud har ciro, ki mexost, intixoʙ mekard. Az in nisʙatho Alloh pok ast in ki ʙar xud farzande ʙigirad. Ust Allohi jaktoi ʙenijoz, qahhor ast, ki hama az qahri U ʙa xori sar furu nihodaand

    [5] Osmonhovu zaminro va on ci mijoni onhost ʙarhaq ʙijofarid. Saʙro ʙa ruz mepecad va ruzro ʙar saʙ mepecad. Va oftoʙu mohro ʙa naf'i ʙandagon rom gardonid va har jak dar madori xud to zamoni muajjane dar harakatand. Ogoh ʙos, ki Ust piruzmand ʙar xalqas va omurzanda ast, ʙaroi tavʙakunandagon

    [6] Ej mardum, sumoro az jak tan ʙijofarid, ki u Odam ast. Va az on jak tan zanas Havvoro ofarid. Va ʙarojaton az corpojon hast cuft ʙijofarid: (naru moda az sutur, gov, gusfand va ʙuz). Sumoro dar sikami modaronaton dar cand marhala dar daruni torikihoi segona ofarinis ʙaxsid. In Allohi jakto, ki hama in cizhoro ʙijofarid, Parvardigori haqiqi va ma'ʙudi sumost. Farmonravoi dar dunjovu oxirat az oni Ust. Allohe ʙarhaq cuz U nest. Pas, ci guna az iʙodati Vaj ʙa sui parastisi digaron ʙargardonda mesaved

    [7] Ej odamon, agar ʙa Parvardigori xud nosiposi kuned, imon naored va az pajomʙaras pajravi nakuned, haroina, Alloh az sumo ʙenijoz ast va sumo hasted, ki ʙa U ehtijoc dored va nosiposiro ʙaroi ʙandagonas namepisandad. Mepisandad, ki siposguzor ʙosand. Va hec kas ʙori gunohi digarero ʙar dus namekasad. Bozgasti hamai sumo nazdi Parvardigoraton ast. U sumoro az korhoe, ki mekarded, ogoh mekunad, U haroina, ʙa on ci dar dilho meguzarad, ogoh ast

    [8] Cun ʙa odami dardu rance ʙirasad, ʙa Parvardigoras ruj meovarad va Uro ʙo duo mexonad, to rancu saxtiero, ki ʙar u furud omadaast daf' kunad. On goh cun ʙa u ne'mate ʙaxsad, hamai on duohoro, ki pes az in karda ʙud, az jod meʙarad va ʙaroi Alloh hamtojone qaror medihad, to mardumro az rohi Alloh gumroh kunad. Bigu ej Rasul ʙarojas: «Andake az kufrat ʙahramand sav, to faro rasidani acalat, ki haroina, tu az duzaxijon xohi ʙud!»

    [9] Ojo in musrike, ki ʙa kufri xud ʙahramand sudaast, ʙehtar ast, jo on kase, ki dar vaqthoi saʙ ʙa iʙodat pardoxta, jo dar sucud ast, jo dar qijom va az azoʙi oxirat metarsad va ʙa rahmati Parvardigoras umed dorad? Bigu: «Ojo onhoe, ki medonand haqiqati dinro ʙo onhoe, ki az din cizero namedonand, ʙaroʙarand?» (Hargiz ʙaroʙar nestand). Tanho xiradmandon pand megirand va farqi ʙajni olimon va cohilonro medonand

    [10] Bigu (ej Pajomʙar, in suxanamro ʙaroi mu'minon): «Ej ʙandagoni Man, ki imon ovardaed, az Parvardigoraton ʙitarsed ʙo ancom dodani amrhojas va dur ʙudan az man'kardasudahojas. Baroi onon, ki dar hajoti incahoni neki kardaand, podosi nek ast, ki on cannat ast. Va zamini Alloh vase' ast, pas ʙa on coe hicrat kuned, ki dar on Parvardigoratonro iʙodat kuned va ʙitavoned dini xudro ʙarpo dored. Haqiqatan, ʙa saʙrkunandagon muzdason purra va ʙehisoʙ doda mesavad!»

    [11] Bigu ej Rasul, ʙaroi mardum: «Haroina, man amr sudaam va niz kasone, ki pajravi man hastand, to Allohro ʙiparastam va parastisro xosi U gardonam va dar iʙodatas ʙa U kasero sarik naoram

    [12] Va ma'mur sudaam, ki naxustini musalmononi in ummat ʙosam»

    [13] Bigu ej Rasul ʙaroi mardum: «Haroina, man agar nofarmonii Parvardigoram kunam, ʙo furu guzostani ixlos dar iʙodatas, az azoʙi ruzi ʙuzurgi qijomat metarsam»

    [14] Bigu ej Rasul: «Tanho Allohro meparastam va ʙaroi U dar dini xud dar iʙodatu toatam ixlos mevarzam

    [15] Pas, sumo ham ej musrikon, har ciro ƣajr az U mexohed, ki ʙiparasted, ʙiparasted az ʙutho va digar az maxluqoti U, vale cize az on maro zarar namerasonad.» Bigu: «Haroina, zijonkoron dar haqiqat kasone hastand, ki dar ruzi qijomat xud va xonadonasonro zijon rasondaand. Va in ʙa on saʙaʙ ʙud, ki az imon ruj ʙartoftand va xudro dar gumrohi andoxtand. Ogoh ʙosed, ki in hamon zijoni oskor ast

    [16] In zijonkoronro dar ruzi qijomat ʙoloi sarason sojaʙonhoe az otas ast va niz dar zeri pojason sojaʙonhoe az otas ast». In cizest, ki Alloh ʙandagoni xudro ʙa on metarsonad. Pas, ej ʙandagoni Man, ʙo icro namudani amrhoi Man va dur ʙudan az nofarmonihojam az Man ʙitarsed

    [17] Ba kasone, ki az toƣut (ja'ne, az parastisi ʙuton va toati sajton) parhez kardaand, az on ki onro iʙodat kunand, tavʙa kardaand va ʙa iʙodati Alloh tanho ruj ovardaand, ʙarojason xaʙari xus ast. Pas, ʙandagoni Maro ʙasorat deh

    [18] On kasone, ki ʙa suxani haq (az kitoʙi Alloh va az sunnati Rasuli Alloh) gus medihand va az ʙehtarini on ci farmon joftaand pajravi mekunand, onho kasone hastand, ki Alloh ʙa rohi rost tavfiq va ʙa nekutarin axloq hidojatason kardaast va inho xiradmandonand

    [19] Ojo tu metavoni ej Rasul, kasero, ki hukmi azoʙ ʙar u ʙarovarda sudaast, nacot dihi?! Ojo tu metavoni kasero, ki dar otas ast nacot dihi?! (Hargiz tu ʙar in qodir nesti)

    [20] Ammo onon, ki az Parvardigorason tarsidand, va Uro ʙo ixlos iʙodat kardand, ʙarojason imorathoest ʙar ʙoloi ham soxta, ki az zeri daraxtoni on cujʙoron ravon ast. In va'dai Alloh ast ʙaroi ʙandagoni parhezgoras va Alloh ʙa va'dai xud xilof naxohad kard

    [21] Ojo nadidai, ej Rasul, ki haroina, Alloh az osmon ʙoron firistod va onro dar zamin darovard, pas onro cun casmasorhoe dar zamin ravon gardonid, on goh ʙa on kistzorhoi rangorang ʙirujonid, sipas hama xusk mesavand va meʙini, ki zard (xazon) sudaand, sipas onro reza-reza megardonad? Begumon dar in kori Alloh pande ʙaroi xiradmandon ast

    [22] Ojo kase, ki Alloh dilasro ʙaroi qaʙuli Islom kusodaast, pas u az sui Parvardigoras az nure ʙarxurdor ast, hamcun saxtdilon ast? Hargiz ʙaroʙar nest! Pas voj ʙar onon, ki dilhojason dar ʙaroʙari zikri Alloh saxt ast. Onho dar gumrohii oskor hastand

    [23] Alloh ʙehtarin suxanro nozil kardaast, ki Qur'on ast. Kitoʙe, ki ojotas mutasoʙeh (monandi jakdigar) va mukarrar ast, ki az sunidani on pusthoi ʙadani kasone, ki az Parvardigorason metarsand, ʙa larza meaftad. Sipas pusthojason va dilhojason ʙa jodi Alloh narm mesavad va orom megirad. In rohi Alloh ast, ki har kiro ʙixohad, ʙa on rohnamoi mekunad va har kiro Alloh gumroh kunad, uro hec rohnamoe naxohad ʙud

    [24] Ojo kase, ki ruzi qijomat ʙo cehrai xud azoʙi saxti qijomatro az xud ʙozmedorad, monandi kasest, ki xudro az azoʙ emin medorad va dar ʙihist ast? Ba sitamkoron gufta mesavad: «Ba cazoi korhoe, ki dar dunjo gunahkori mekardaed, azoʙro ʙicased!»

    [25] Kasone, ki pes az onho (pes az qavmi tu) ʙudand, pajomʙaronro niz duruƣgu ʙarovardand va azoʙ az coe, ki namedonistand, ʙar sarason rasid

    [26] Pas, Alloh xori va rasvoiro ʙa ummathoi takziʙkunanda dar zindagii dunjo ʙa onho casond, haroina azoʙi oxirat ʙuzurgtar va saxttar ast, agar in musrikho medonistand on ci ki onho ducor sudand ʙa saʙaʙi kufrason ast, pas az on iʙrat megiriftand

    [27] Mo dar in Qur'on ʙaroi mardume, ki ʙa Alloh sirk meovarand, ʙaroi ʙim kardani onho az har guna masale az masalhoi ummathoi guzasta ovardem, ʙosad, ki pand girand

    [28] Qur'onro ʙa zaʙoni araʙi, lafzhojas ravsan va ma'nohojas oson ʙe hec kaci va kostagi nozil kardem. Bosad, ki parhezgori kunand, ʙo ancom dodani amrhojas va dur ʙudan az man'kardahojas

    [29] Alloh masale mezanad: «Mardero, ki ƣulom ast cand moliki nosozgor dar u sarikand va ʙar sari u ixtilof dorand va har jake az onho mexohad, ki guftai uro kunad va mardi, digare, ki ƣulom ast, tanho az oni jak molik meʙosad. Ojo in du ƣulom ʙo ham ʙaroʙarand? Alʙatta, ʙaroʙar namesavand. Incunin musrik dar hajroni va sak ast va mu'min dar rohat va oromi ast. Sipos Allohro. Balki, aksari onho haqro namedonand, to pajravii on kunand

    [30] Haroina, tu ej Rasul, memiri va onho niz mirandaand

    [31] Sipas hama dar ruzi qijomat dar nazdi Parvardigoraton ʙo jakdigar ʙa nizo' va kasmakas mepardozed, pas U mijoni sumo ʙo adolat dovari xohad kard

    [32] Pas, kist sitamkortar az on, ki ʙar Alloh duruƣ meʙandad va cunin pindorad, ki U farzand jo sarik, jo hamsare dorad, jo ʙigujad, ki ʙa man vahj omadaast, hol on ki ʙa u vahj naomadaast va suxani rost (Qur'on)-ro, ki ʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam omadaast, duruƣ meʙarorad. Ojo kofironro dar cahannam cojgohe nest? (Ore)

    [33] Va kase, ki az pajomʙaron, haqiqat va rostiro dar suxanu kirdoras ʙo xud ovard va pajravoni Rasul az rui imon va amal onro tasdiq kard, onon parhezgoronand va sarpesvoi onho pajomʙari oxirzamon Muhammad sallallohu alajhi va sallam va sahoʙagoni u hastand, ki Alloh az onho rozi ʙosad

    [34] Barojason har ci ʙixohand, dar nazdi Parvardigorason az lazzathoi gunoguni dilkas omoda ast. In ast podosi nekukoron

    [35] to Alloh ʙadtarin amalhoero, ki dar dunjo kardaand, ʙa saʙaʙi tavʙaason az onon noʙud kunad va ʙa ʙehtar az on ci ki dar dunjo kardaand, podosason dihad va on cannat ast

    [36] Turo ej Rasul, ʙa kasone, ki ƣajri Alloh hastand, metarsonand. Ojo Alloh ʙaroi nigahdorii ʙandaas kofi nest? Ore, U ʙandaasro dar kori dinu dunjoas ʙasandaast va az makri dusmanonas himojakunanda ast. Va har kasro, ki Alloh gumroh sozad, pas, ʙaroi u hec rohnamoe naxohad ʙud, ki uro az gumrohi ʙerun ovarad

    [37] Har kasro, ki Alloh ʙa sui imon va amal ʙa kitoʙas va pajravii rasulas rohnamoi kunad, uro gumrohkunandae nest. Ojo Alloh piruzmandu intiqomgiranda nest az on kasone, ki Uro nofarmonʙardori mekunand

    [38] Agar az on musrikone, ki ƣajri Allohro parastis mekunand, ʙipursi: «ci kase osmonhovu zaminro ofaridaast?» hatman, xohand guft: «Allohi jakto» Bigu: «Pas, onhoero, ki ƣajri U meparasted, ci guna meʙined? Agar Allohi jakto ʙixohad ʙa man rance ʙirasonad, ojo inho metavonand on rancro daf' kunand? Jo agar ʙixohad ʙa man rahmate arzoni dorad, metavonand on rahmatro az man ʙozdorand?» Hatman, ʙigujand, ki nametavonand. Bigu ʙarojason: «Alloh dar calʙi manfiat va daf'i zijonu masaqqat ʙaroi man ʙasanda ast. Tavakkalkunandagon ʙa U tavakkal mekunand»

    [39] Bigu ej Rasul, ʙaroi sarkasoni qavmat: «Ej qavmi man, ci gunae, ki ƣajri Allohro parastis dored, muvofiqi imkoni xes amal kuned. Man niz ʙa on ci farmuda sudaam, amal mekunam. Ba zudi xohed donist, ki

    [40] ci kase ʙa azoʙe, ki xoras mesozad dar dunjo giriftor mesavad jo dar oxirat azoʙi covid ʙar sari u furud meojad»

    [41] Haroina, Mo in kitoʙi Qur'onro ʙa haq ʙaroi hidojati mardum ʙar tu nozil kardem. Pas, har kas, ki ʙa ravsanii on hidojat joft, va ʙa on amal kard ʙa naf'i xudi ust va har ki ʙa on amal nakard va az rohi haq gumroh sud, alʙatta, ʙa zarari xud ʙa gumrohi aftodaast va tu ej Rasul, vakili a'moli onho nesti, to amalhojasonro muhofizat namoi va ʙar on ci ki mexohi macʙur sozi, ʙalki vazifai tu tanho rasondani haq ast

    [42] Alloh conhoro ʙa hangomi murdanason megirad va in margest, ki acali inson ʙa pojon merasad va niz megirad coni kasonero, ki dar xoʙi xud namurdaand (ja'ne, acali onho hanuz ʙa sar narasidaast). Conhoero, ki hukmi marg ʙar onho ronda suda, nigah medorad va in coni kasest, ki ʙimirad va coni digaronro to zamone, ki muajjan ast, ʙoz mefiristad va in coni kasest, ki az xoʙ ʙarmexezad. Haroina, dar in giriftani conho va nigoh dostan jo pas firistodani onho iʙrathoi ravsanest ʙar qudrati Alloh ʙaroi onhoe, ki meandesand

    [43] Ojo in musrikon ƣajri Alloh safoatgarone ixtijor kardand, to ʙarojason nazdi U safoat kunand? Bigu ej Rasul ʙarojason: «Hatto agar on safoatgaron qudrat ʙa kore nadosta ʙosand va cizero darnajoʙand ʙoz ham onhoro ʙa safoat mexoned?»

    [44] Bigu (ej Rasul ʙaroi musrikon): Safoat sarosar az oni Alloh ast va kase dar on rohe nadorad, magar in ki safoatgar az kasone ʙosad, ki Alloh uro ʙaroi safoat pisandida ʙosad. Az oni Ust farmonravoii osmonhovu zamin. Pas, vociʙ ast, ki safoatro az on Zote ʙitalaʙand, ki U sohiʙi tamomi mulk ast va sazovori iʙodati xolis ast. Sipas ruzi qijomat ʙaroi hisoʙu cazo hama ʙa nazdi U ʙozgardonda mesaved»

    [45] Va cun Allohro ʙa jaktoi jod kunand, dilhoi on kason, ki ʙa qijomat va on ruzi zinda sudani ʙa'd az murdan ast, imon najovardaand, nafrat kunad va cun kasone, ki ʙutho, ƣajr az U taolo jod savand, sodmon gardand

    [46] Bigu: «Jo Iloho, Tui padidovarandai osmonhovu zamin, donoi nihonu oskor, Tu mijoni ʙandagonat dar har ci dar on ixtilof mekardaand, dovari mekuni». Hidojat farmo maro ʙa izni xud dar on ci ixtilof sudaast az haq, Tu xud hidojat mekuni ʙa rohi rost, kasero, ki mexohi

    [47] Haroina, agar har ci dar rui zamin ast az mol va zaxiraho va monandi on hamrohas az oni sitamkoron ʙosad, ki dar ruzi qijomat onro ʙidihand, to az azoʙi Alloh rahoi joʙand, az onho pazirufta namesavad va hec cize azoʙi Allohro az onho dur namesozad va az sui Alloh ʙarojason cizhoe oskor savad, ki hargiz dar dunjo omadani onro gumon namekardand

    [48] Dar ruzi qijomat cazoi a'moli ʙade, ki dar zindagii dunjo mekardand, monandi sirk va zulm ʙarojason oskor sud va on ci Pajomʙar ʙarojason az azoʙi ruzi qijomat va'da medod, masxaraas mekardand, girdogirdasonro ʙigirift

    [49] Cun odamiro rance rasad. Moro ʙo duo mexonad va cun rancu saxtiro az u ʙardorem va az coniʙi xes ne'mate arzonijas dorem, ʙa Parvardigoras nosiposi kunad va gujad: «Haroina, ʙa saʙaʙi donoijam in ne'matro ʙa man dodaand va man ʙa in sazovor hastam». Balki in ne'matho ozmoise ʙosad, vale aksari onho namedonand, ki in fitnae ast na ʙaxsidani ne'mat

    [50] Haroina, kasone ki pes az onho ʙudand monandi Qorun va digaron, niz in suxanro guftand, ki mo in ne'matro ʙar asosi ilme ki dorem, dodasudaem pas on ci ʙa dast ovarda ʙudand az molu farzandon va ʙahrai dunjo ʙarojason foidae naʙaxsid va azoʙro az onon dur nakard

    [51] Pas cazoi ʙadihoe karda ʙudand az ummathoi pesina, ʙa onho rasid va kasone, ki ej Rasul, az onho (ja'ne, az qavmi tu) sitam kardand va cazoi ʙadihoe, ki mekardand, ʙa zudi ʙa onho xohad rasid. Va onho Allohro ocizkunanda nestand va rohi gureze nadorand

    [52] Ojo hanuz nadonistaand, ki haroina, Alloh ast, ki rizqu ruzii har kasro, ki ʙixohad, az ʙandagonas xoh soistakor ʙosand, jo ʙadkor afzun mesozad jo tangruzias mekunad? Va haroina, dar in rizqi vase', jo tangruzi iʙrathost ʙaroi mardume, ki ʙa amri Alloh imon meovarand va ʙa on amal mekunand

    [53] Bigu ej Rasul az coniʙi Man ʙa ʙandagonam: «Ej ʙandagoni Man, ki ʙar zijoni xes ʙo ancom dodani gunoh ʙehad isrof kardaed, az rahmat va maƣfirati Alloh noumed masaved. Zero Alloh hamai gunohonro meomurzad. Haroina, Ust omurzanda ʙaroi tavʙkunandagon va ʙa onho mehruʙon

    [54] Ej mardum, pes az on ki azoʙ faro rasad va kase ʙa joriaton ʙarnaxezad, ʙa Parvardigoraton ruj ovared va ʙa U taslim saved

    [55] Va az ʙehtarin cize, ki Qur'on ast, az coniʙi Parvardigoraton ʙar sumo nozil sudaast, pajravi kuned va farmudahojasro icro namoed va az man'kardasudahojas dur isted, pes az on ki nogahon azoʙ ʙa suroƣi sumo ojad, dar hole, ki sumo az on ʙexaʙared

    [56] (Itoati Parvardigoratonro kuned va ʙa sui U tavʙa kuned), to maʙodo kase dar ruzi qijomat nagujad: «Ej afsus, ki dar dunjo dar kori Alloh kutohi kardam va ʙegumon az masxarakunandagoni amri U va kitoʙu pajomʙaras ʙudam»

    [57] Jo ʙigujad: «Alʙatta, agar Alloh maro ʙa dini xud hidojat mekard, haqiqatan man az parhezgoron ʙudam»

    [58] Jo cun azoʙro ruzi hisoʙ ʙuʙinad, ʙigujad: «Alʙatta, agar ʙori digar ʙa dunjo ʙozmegastam, az nakukoron mesudam!»

    [59] Ore, na cunon ast, ki tu megui, ʙalki haq in ast, ki ojoti Man ʙaroi tu nozil sud va tu az qaʙuli on gardankasi kardi va az kofiron ʙudi

    [60] Dar ruzi qijomat kasonero, ki ʙa Alloh duruƣ ʙastaand, meʙini, rujason sijoh sudaast. Ojo takaʙʙurkunandagonro dar cahannam cojgohe nest? (Ore)

    [61] Va Alloh parhezgoronro ʙa saʙaʙi rohi nacotjoʙi, ki dar dunjo pes girifta ʙudand, az azoʙi cahannam nacot medihad. Ba onho hec ʙadi az azoʙi cahannam narasad va na onho ƣamu anduhgin ʙosand ʙar on ci ki az nasiʙahojai dunjo az dast dodaand

    [62] Alloh ofaridgori hama ciz ast va U ʙar hama ciz nigahʙon ast va hamai umuri xalqasro tadʙir mekunad

    [63] Kalidhoi (xazinahoi) osmonhovu zamin nazdi Ust, kasero az ʙandagonas ʙixohad, medihad va onho, ki ʙa ojoti (Qur'oni) Alloh kofir sudaand. Va az dunjo ʙeimon raftaand va dar oxirat dar duzax covidon mondaand va onho az zijondidagon hastand

    [64] Bigu ej Rasul ʙa musrikoni qavmat: «Ej nodonon, ojo maro farmon medihed, ki ƣajr az Allohro ʙiparastam va hol on ki cize az iʙodat ʙaroi ƣajri U sazovor nest?»

    [65] Va ʙa tahqiq ʙa tu ej Rasul, va pajomʙaroni pes az tu vahj sudaast, ki agar sirk ʙijovared, hamai amalhojaton nociz gardad va dar dinu oxirati xud az zijonkunandagon xohed ʙud

    [66] Balki ej Pajomʙar, Allohro ʙo ixlos ʙiparast va siposguzori ne'mathoi U ʙos

    [67] Va in musrikon Allohro, cunonki sazovori ʙuzurgii Ust, nasinoxtand. Va dar ruzi qijomat tamomi zamin dar qaʙzai (musti) Ust va osmonho dar ham pecida dar dasti rosti Ust. Pok ast va ʙartar az har ci sariki U mepindorand

    [68] Va dar sur damida savad. Pas, har ki dar osmonho va har ki dar zamin ast, cuz onhoe, ki Alloh ʙixohad, ʙehus mesavand va ʙimirand. Va ʙaroi zinda gardondani xaloiq, ʙaroi hisoʙ ʙori digar dar on sur damida savad, nogahon az coj ʙarmexezand va menigarand, ki ʙo onho ci amale ancom mesavad

    [69] Va zamin dar ruzi qijomat ʙaroi hukmi ʙandagon ʙa nuri Parvardigoras ravsan savad va maloikaho nomahoi a'molro ʙinihand va pajomʙaronu guvohonro ʙijovarand va dar mijoni mardum ʙa durusti dovari savad va ʙar kase na kamu na ʙes sitame namesavad

    [70] Podosi har kas ʙaroʙari kirdoras ʙa purragi doda mesavad, dar hole, ki Alloh ʙa korhoe, ki dar dunjo mekardaand, az toat jo gunoh ogohtar ast

    [71] Va kofironro guruh-guruh ʙa cahannam ʙironand. Cun ʙa cahannam rasand, darhojas kusoda savad va nigahʙononi otas gujand: «ci guna Allohro nofarmonʙardori karded va ma'ʙudi ʙarhaq ʙudanasro inkor karded, ojo pajomʙarone az xudi sumo ʙar sumo firistoda nasudaand, to ojoti Parvardigoratonro ʙarojaton ʙixonand va sumoro az didor ʙo cunin ruze ʙitarsonand?» Kofiron iqror suda megujand: «Bale». Pajomʙaroni ʙarhaq firistodasuda ʙudand va moro az in ruz ʙim kardand, vale ʙar kofiron farmoni azoʙ muhaqqaq suda ʙud

    [72] Baroi munkironi haq gufta savad: «Az darhoi cahannam doxil saved, hamesa dar on co xohed ʙud». Cojgohi sarkason ci ʙad cojgohest, ki az imon ovardan ʙa Alloh sarkasi kardand va ʙa sariati U amal nakardand

    [73] Va ononro, ki az Parvardigorason tarsidand va amal ʙa toati U kardand, guruh-guruh ʙa ʙihist meʙarand. Cun ʙa ʙihist ʙirasand, darhojas kusoda savad. Va az saʙaʙi pok ʙudani asari gunohonason darʙonhoi ʙihist ʙo muƶdaho va hursandiho ʙarojason gujand: «Salom ʙar sumo, pokiza ʙudaed xus ʙosed, pas covidona ʙa on ʙihist daroed

    [74] Va mu'minon megujand: «Sipos Allohero, ki har va'da, ki ʙar zaʙoni pajomʙaronas ʙa mo dod, rost gardonid. On sarzamini ʙihistro ʙa meros ʙa mo dod. Va aknun dar har coi ʙihist, ki ʙixohem, makon megirem». Pas ci neku ast podosi amalkunandagone, ki dar toati Parvardigori xes sa'ju kusis namudand

    [75] Va ej Pajomʙar, faristagonro meʙinj, ki girdi Arsi Alloh halqa zadaand va ʙa sipos va sitoisi Parvardigorason masƣuland. Mijoni on ʙandagon ʙa durusti dovari gardad va aslan ʙa onho hec guna sitame nasavad va dar ivazi adolat va hukmi Alloh az coniʙi hama hasti gufta mesavad, ki hama sitois az oni Allohest, ki Parvardigori cahonijon ast

    Surah 40
    Ғофир

    [1] Ho, Mim. (Zikri harfhoi muqatta'a dar avvali surai Baqara guzast)

    [2] Nozil sudani in kitoʙ ʙar Pajomʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) az coniʙi Allohe, ki piruzmand ʙar hama maxluqotasu donost ʙar hama ciz

    [3] (U) omurzandai gunohi gunahkoron, pazirandai tavʙai tavʙakunandagon, saxtuquʙat ast, ʙar kasone, ki dar gunoh cur'at kardaand, ʙaxsandai ne'mat ast, ʙar ʙandagoni itoatkoras. Hec ma'ʙude nest cuz U, ki sazovori parastis ʙosad. Bozgasti hama xaloiq dar ruzi qijomat ʙa sui Ust. Pas, har jakero muvofiqi kirdorason cazoi munosiʙ medihad

    [4] Ba cuz kofirone, ki ma'ʙudi ʙarhaqro inkor kardaand dar ojoti Qur'on va dalelhoe, ki ʙar jagonagii U hastand, cidol namekunand, pas raftuomadi onho ʙo ticoratu kasʙhojason dar sahrho turo (ej Rasul) nafireʙad

    [5] Pes az onho qavmi Nuh va guruhhoe, ki ʙa'd az onho ʙudand, monandi Od va Samud pajomʙarasonro duruƣgu ʙarovardand. Va qasd kard har ummate ʙa pajomʙari xud, to uro ʙigirand (azoʙ dihand, jo halok kunand) va huccatovari namudand ʙo pajomʙari xud ʙa suʙuhotu dalelhoi ʙehuda, to suxani haqro ʙa on daleli ʙotili xud az mijon ʙardorand. Pas, onhoro ʙa cazo giriftor soxtam. Pas ci guna pand va iʙrate ʙud azoʙu cazoi Man ʙaroi kasone, ki ʙa'di onho meojand

    [6] Cunon ki xukmi azoʙ ʙar ummathoi takziʙkunandai pajomʙaroni pesin soʙit sudaast, hamin tavr azoʙi Parvardigori tu ʙar kasone, ki ʙa tu kufr varzidand muhaqqaq sud, ki haroina, onho ahli cahannamand

    [7] On faristagone, ki Arsro meʙardorand va oihoe, ki ʙar girdi on hastand, ʙa sitoisi Parvardigorason tasʙeh megujand va az har ajʙu nuqson Uro ʙa poki jod mekunand va ʙa U imoni jaqin dorand va az U ʙaroi mu'minon omurzis mexohand: Ej Parvardigori mo, rahmatu ilmi Tu hama cizro faro giriftaast. Pas, ononro, ki az sirku ma'sijat tavʙa kardaand va ʙa rohi islomi Tu omadaand, ʙijomurz va az azoʙi cahannam nigah dor

    [8] Ej Parvardigori mo, mu'minonro va har ki soleh ʙosad, az padaronu hamsaron va farzandonason ʙa ʙihisthoi covidoni, ki ʙa onho va'da dodai, doxil kun, ki haroina, Tu piruzmandu tavono ʙar hama ciz va dar tadʙir va ofarinisi xud hakimi

    [9] Va onhoro az oqiʙati ʙadiho nigah dor, ki har kiro dar on ruzi hisoʙ az ʙadiho hifz kuni, ʙa rosti, ki ʙar u rahmat ovardai va az azoʙat nacot dodai va in ast komjoʙii ʙuzurg

    [10] Begumon kasone, ki kufr varzidaand va ma'ʙudi ʙarhaqro inkor kardaand dar ruzi qijomat hangome, ki ʙa duzax vorid savand, dar in hangom nigahʙononi cahannam ʙarojason nido mezanand, ki: haqqo, ki xasm va dusmanii Alloh dar dunjo az xasm va dusmanii sumo dar in ruz nisʙat ʙo xudaton ʙuzurgtar va ʙestar ast. Zero ʙa sui imon da'vat mesuded, pas sumo inkor mekarded

    [11] Kofiron megujand: Ej Parvardigori mo, moro du ʙor mirondi (vaqte ki dar sikami modaronamon cun nutfa qaror dostem, pes az damidani ruh va vaqte ki acali mo dar dunjo ʙa oxir rasid) va du ʙor zinda gardonidi (vaqte ki ʙa dunjo omadem va vaqte ki az qaʙr ʙarxestem), pas mo aknun ʙa gunohoni xud e'tirof kardem. Ojo az duzax ʙerun sudanro rohe hast, ki ʙa dunjo ʙozgardem va amali soista kunem? Vale e'tirof ʙar gunohonason ʙa onho naf'e naʙaxsid

    [12] (Ba kofiron gufta mesavad): In azoʙ ʙa on saʙaʙ ast, ki cun Allohro ʙa jaktoi va ixlosi amal mexondand, sumo inkor mekarded va agar ʙaroi U sarike qaror medodand, sumo ʙa on sarik imon meovarded. Pas, farmon az oni Alloh ast. (U hokim ast dar xalqas, odil ast, ki zulm namekunad, hidojat mekunad, kasero, ki mexohad va gumroh mekunad kasero, ki mexohad va kasero, ki xohad rahm mekunad va kasero, ki ʙixohad azoʙ medihad.) Nest ma'ʙudi ʙarhaq ʙa cuz U, ʙalandmartaʙai ʙuzurg ast

    [13] Ust, on ki nisonahoi ʙuzurgi qudrati Xesro ʙa sumo (ej odamon) nison medihad va ʙarojaton az osmon rizqu ruzi mefiristad. Tanho kase pand megirad, ki ʙa jagonagii Alloh va iʙodati xolis rucu' mekunad

    [14] Pas, Allohro ʙo duo ʙixoned, (ej mu'minon) dar hole, ki iʙodatu toatro xosi U ʙidoned va muxolifi musrikon raftor kuned, agarci kofironro noxus ojad

    [15] Balandkunandai martaʙaho, sohiʙi Ars va az rahmati U ʙar ʙandagonas on ast, ki ruh (vahj)-ro ʙa farmoni Xud ʙar har jake az ʙandagonas, ki ʙixohad, mefiristad, to u mardumro az ruzi muloqot (qijomat) ʙitarsonad, ki avvalin va oxirin dar on co vomexurand

    [16] On ruz, ki hamai onho avvalinu oxirin dar nazdi Parvardigorason oskor savand, hec ciz az amalhoi onho, ki dar dunjo karda ʙudand, ʙar Alloh pusida namonad. Alloh taolo mefarmojad: Imruz podsohi az oni kist? Boz Xud cavoʙ medihad: Az oni Allohi jaktoi qahhor, ki dar zot, nomho, sifatho va korhojas jagona ast va ʙa qudrat va izzati xud ʙar tamomi xaloiq ƣoliʙ ast

    [17] Imruz har kas muvofiqi on ci ancom dodaast dar dunjo az neku ʙad, cazo doda mesavad, imruz hec sitame nest, ki dar ʙadihojas afzuda savad va jo az nekihojas kam karda savad. Va haroina, Alloh zudsumor ast! On ruzro der napindored, har ci ki meojad nazdik ast

    [18] Ej Rasul, az ruzi nazdik (qijomat) onhoro ʙitarson. On goh ki dilho laʙrez az anduh az xavfi azoʙi qijomat nazdiki guluho rasad. Sitamkoronro dar on ruz na xesovande ʙosad va na safoatkunandae, ki safoatas pazirufta savad

    [19] Alloh taolo duzdona nigoh kardani casmhoro va har ciro ki dilho pinhon medorand, medonad

    [20] Alloh mijoni odamon ʙa haq dovari mekunad. Vale ma'ʙudoni ʙotilason, hec dovari natavonand kard. Alʙatta, Alloh sunavo ast, ʙa on ci ki sumo ʙa zaʙonaton megued va ʙino ast ʙa kirdoru korhojaton va muvofiqi on ʙarojaton cazoi munosiʙ medihad

    [21] Ojo onhoe, ki ʙa pajomʙarii tu ʙovar nadorand dar zamin sajr namekunand, to ʙingarand, ki oqiʙati pesinijonason ci guna ʙudaast? Tavonoii onho va jodgorihoe, ki dar ruji zamin padid ovarda ʙudand, az inho ʙestar ʙud. Vale quvvat va ʙuzurgii tanu cismason ʙa onho foidae narasond. Sipas Alloh onhoro ʙa saʙaʙi gunohason ʙa azoʙ giriftor kard va az qahri Alloh onhoro nigahdorandae naʙud

    [22] In azoʙ az on saʙaʙ ʙud, ki pajomʙaronason ʙo dalelhoi ravsan nazdason omadand, vale pajomʙaronasro inkor kardand va Alloh ham ononro ʙa azoʙas furu girift. Va haroina, Alloh nerumand ast, kase Uro maƣluʙ natavonad kard va saxtuquʙat ast ʙa kasone, ki ʙa U imon naovardand va nofarmonʙardori kardaand

    [23] Va ʙa tahqiq, Mo Musoro ʙo ojoti Xud va huccati oskore, ki dalolat ʙar haqiqati risolatii u mekard, firistodem uro

    [24] ʙa sui Fir'avn podsohi Misr va Homon, ki vaziras va Qorun, ki sohiʙi molu mulki zamonas ʙud. Vale onho risolatii uro inkor kardand va takaʙʙur varzidand. Va guftand, ki u codugari duruƣgust

    [25] Pas cun Muso dini haqro az coniʙi Mo ʙaroi Fir'avn, Homon, va Qorun ʙo mu'cizoti ravsan ovard, vale ʙo inkor kardanason haqro kifojat nakarda, ʙalki guftand: Pisaroni kasonero, ki ʙa u imon ovardaand, ʙikused va zanonasonro ʙaroi xidmatgori va gulomi zinda ʙiguzored? Va hilasozii kofiron cuz dar gumrohi va taʙohi nest

    [26] Va Fir'avn ʙa ʙuzurgoni qavmas guft: Biguzored maro, to Musoro ʙikusam va u Parvardigori xudro ʙa jori talaʙad ci tavre, ki u gumon mekunad, ki Parvardigoras uro ʙa sui mo firistodaast va uro az mo nigah medorad. Metarsam, ki Muso dinatonro digargun kunad jo dar in sarzamini Misr fasode ʙarangezad

    [27] Muso ʙaroi Fir'avn va joronas guft: Ej qavm! Man ʙa Parvardigori xud va Parvardigori sumo az har mutakaʙʙire, ki az haq va toati Alloh sarkasi kardaast va ʙa ruzi hisoʙ ʙovar nadorad, panoh meʙaram

    [28] Va mardi mu'mine az xonadoni Fir'avn, ki imonasro az qavmi xud pinhon dosta ʙud, guft: Ojo kustani mardero ravo medored, ki megujad, Parvardigori man Allohi ʙarhaq ast va ʙo dalelhoi ravsan az coniʙi Parvardigoraton omadaast, mekused? Agar Muso duruƣ megujad, gunohi duruƣas ʙar gardani xudi ust va agar rost megujad, ʙa'ze az va'dahoe, ki dodaast, ʙa sumo xohad rasid. Alʙatta, Alloh hec tacovuzkori duruƣguero, ki haqro tark namuda ruj ʙa nohaqqi meovarad, hidojat namekunad

    [29] On mard guft: Ej qavmi man, imruz farmonravoi az oni sumost. Bar in sarzamini Misr ƣalaʙa dored. Vale agar azoʙi Alloh ʙar sari mo ojad, ci kase joriamon xohad kard? Fir'avn guft: Ej mardum! Sumoro cuz on ci xud maslihat meʙinam, rohe nanamojam va cuz ʙa rohi savoʙ rohnamoi nakunam

    [30] Va on marde, ki imon ovarda ʙud, guft: Ej qavmi man, ʙa rosti man metarsam az on ruze, ki ʙalohoe ʙar sumo ʙirasad hamonandi ruze ʙar guruhhoi guzasta rasidaast, agar sumo Musoro ʙikused

    [31] Monandi qavmi Nuh va Od va Samud va kasone, ki az on pas omadaand va Alloh ʙa saʙaʙi kufru takziʙason halokason kard. Hol on ki Alloh ʙaroi ʙandagonas xohoni sitam nest, ki onhoro ʙegunoh azoʙ dihad. Pok ast Alloh taolo az in guna zulm va kamʙudiho

    [32] Va ej qavmi man, az azoʙi ruzi qijomat, ki mardum jakdigarro ʙa farjod ʙixonand, ʙar sumo ʙimnokam

    [33] On ruz, ki hamagi pustgardonu gurezoned va hec kas sumoro az azoʙi Alloh nigahdoranda nest va niz joridihandae nest, ki sumoro jori dihad. Va har kasro, ki Alloh xoras kunad va gumrohas kunad, hec rohnamoe nadorad, ki uro ʙa rohi rost hidojat namojad

    [34] Jusuf, ki pisari Ja'quʙ alajhissalom pes az Muso ʙo dalelhoi ravsan ʙar sumo firistoda sud va sumoro ʙa iʙodati Allohi jakto amr karda ʙud, pas az on ci ʙaroi sumo ovarda ʙud, hamesa dar sak ʙuded, to zamone, ki Jusuf az dunjo ʙiraft, sak va sirki sumo zijod sud va gufted: Alloh pas az u, hargiz digar pajomʙare naxohad firistod! Alloh tacovuzkori sakkovarandaro in guna gumroh mesozad

    [35] Kasone, ki ʙe hec huccati dar dast dosta dar ojoti Alloh ʙahsu cidol mekunand. Kori onon nazdi Allohu va nazdi mu'minon saxt nopisand ast. Alloh ʙar dili har mutakaʙʙiri caʙʙore incunin muhr menihad

    [36] Fir'avn ʙa ofaridagori cahonijon munkir sud va duruƣ ʙarovard va ʙa vaziras guft: Ej Homon, ʙaroi man qal'ai ʙalande ʙisoz, sojad ʙa on darho (rohho) dast joʙam

    [37] rohho va darhoi osmonho ʙirasam. Va Allohi Musoro ʙuʙinam, zero haroina, gumon meʙaram, ki u dar on iddiojas, ki mo Parvardigore dorem va in Parvardigor ʙoloi osmonhost, duruƣgu hast. Ba in tarz kirdori zisti Fir'avn dar nazaras orosta sud va u az roh ʙozmond va hila va najrangi u dar ʙotil soxtani mu'cizahoi Muso cuz zijon hec naʙud. Va dar dunjovu oxirat ʙa cuz ʙadʙaxti foidae ʙa xud naʙurd

    [38] On marde, ki imon ovarda ʙud, guft: Ej qavmi man, az paji man ʙijoed, to ʙa rohi savoʙ sumoro hidojat kunam

    [39] Ej qavmi man, in zindagii dunjo ʙahrai andakest zudguzar, ki inson cand ruze ʙahramand mesavad va sipas noʙud megardad. Va oxirat saroi hamesagi va zavolnopazir ast. Pas ʙojad, ki sumo oxiratro ʙar dunjo aziz va muqaddam doned va amalero ancom dihed, ki sumoro dar on co saodatmand namojad

    [40] Har kas dar in dunjo kori ʙade ʙikunad, dar oxirat cuz monandi amalas cazo najoʙad. Va har kas az mardu zan, ki mu'min ʙosad va amali solehe ʙa coj orad, pas onho ʙa ʙihist doxil savand va az ne'mathoi cannat ʙehisoʙ ruziason dihand

    [41] Ej qavmi man, cist, ki man sumoro ʙa sui nacot da'vat mekunam, ki on roh ʙa sui imon ʙa Alloh va pajravii rasulas Muso ast va nihojati da'vati man rasidan ʙa cannat ast va dur ʙudan az otasi duzax ast va sumo ʙosed maro ʙa sui otasi duzax da'vat menamoed

    [42] Maro da'vat mekuned, ki ʙa Alloh kofir savam va cizero, ki ʙa on ilm nadoram, sariki u qaror diham, hol on ki sirk az ʙuzurgtarin gunohon ast man sumoro da'vat mekunam ʙa Allohi piruzmandi tavono va ƣoliʙ ʙar xalqas va omurzanda ʙa kasone, ki az gunohi xud tavʙa kardaand

    [43] Besak, on ci sumo maro ʙa ʙuthojaton da'vat mekuned, na haqqi da'vat dar dunjo dorand va na dar oxirat va alʙatta, ʙozgasti mo ʙa sui Allohi ʙarhaq ast va U har jak amalkunandaro muvofiqi amalas cazoi munosiʙ medihad va hatman, isrofkorone, ki ʙo kufru gunoh va xunreziho az andoza ʙerun raftand, dar cahannam ʙosand

    [44] On saxsi mu'min, cun onhoro nasihat kard, uro itoat nakardand, ʙarojason guft: Ba zudi on ciro, ki aknun megujam, ʙa jod xohed ovard va pusajmon xohed sud, vale pusajmoni manfiat nadihad. Va man kori xes ʙa Alloh mesuporam va ʙar U tavakkal mekunam, alʙatta, Alloh ʙa holi ʙandagon ʙinost va cize ʙar U pusida namemonad

    [45] Sipas Alloh mardi mu'minro az oseʙi makre, ki Fir'avn va guruhas ʙarojas andesida ʙudand, nigoh dost va on azoʙi ʙad xonadoni Fir'avnro ʙa ƣarq sudan dar darjo furu girift

    [46] Sipas dar qaʙrhojason azoʙ doda mesavand ʙa otas. Har suʙhu som to ruzi qijomat onho ʙar on otas giriftor savand va ruze, ki qijomat ʙarpo savad ʙa faristagon nido karda savad, ki, xonadoni Fir'avnro ʙa saxttarin azoʙho darovared! In cazoi a'moli ʙadi sumost, ki dar dunjo kasʙ karda ʙuded

    [47] Va on goh dar daruni otas ʙo jakdigar ʙa mucodala va sarzanisi jaqdigar ʙarxezand, pas notavonon ʙa kasone, ki takaʙʙur varzidand, gujand, ki mo pajravoni sumo ʙudem va da'vati sumoro dar dunjo paziruftem, ojo metavoned andake az in otasero, ki nasiʙi mo sudaast, onro az mo dur kuned

    [48] Onon, ki sarkasi karda ʙudand, notavonii xudro ʙajon karda megujand: Nametavonem az sumo cizero az azoʙ ʙardorem, zero hamai mo dar otasem. Va az on co ʙaroi mo xalosi nest. Alʙatta, Alloh ast, ki mijoni ʙandagonas dovari kardaast va ʙaroi har jake ʙahrae az azoʙ muqarrar namudaast, pas ʙa on nameafzojad va na kam mekunad

    [49] Va onho, ki dar otasand, az takaʙʙurkunandagon va notavonon ʙa nigahʙononi cahannam megujand: Az Parvardigoraton ʙixohed, to jak ruz az azoʙi mo saʙuk kunad, to andake rohat kunem

    [50] Nigahʙononi duzax dar cavoʙi onho megujand: In duo ʙa sumo cize foida nadihad, ojo pajomʙaronaton ʙo dalelhoi ravsan nazdi sumo najomada ʙudand, pas sumo onhoro duruƣ ʙarovarded? Megujand duzaxijon: Bale. Nigahʙononi duzax megujand: Mo ʙaroi sumo duo namekunem va dar haqqi sumo safoat ham nametalaʙem. Pas, xud duo kuned. Lekin in duo ʙa sumo cize foida nadihad, zero sumo kofir hasted. Va duoi kofiron, cuz on ki taʙoh savad, hec cize naxohad ʙud. Va hargiz mavridi icoʙat qaror namegirad

    [51] Jaqinan, Mo jori mekunem pajomʙaroni xud va kasonero, ki imon ovardaand dar zindagii dunjo va niz jori mekunem dar ruzi qijomat, ki guvohon az faristagon, pajomʙaron va mu'minon ʙaroi guvohi dodan ʙar ummathoe, ki pajomʙaroni xudro duruƣ ʙarovardand ʙarpoj mexezand, va tu niz ej Muhammad, guvohi medihi, ki pajomʙaron risolati Parvardigorasonro ʙa ummatonason rasondand va ummathojason onhoro tasdiq nakardand

    [52] Dar ruze, ki hisoʙu cazo ast sitamkoronro uzr xostan foida nadihad va nasiʙi onho la'nat ast va ʙarojason dar oxirat cojgohi ʙad ast! Az saʙaʙe, ki onho pajomʙaroni xudro duruƣ meʙarovardand

    [53] Mo ʙa rosti ʙa Muso hidojat (Tavrot va mu'cizaho) ato kardem va ʙani Isroilro vorisoni kitoʙ namudem

    [54] Kitoʙe, ki rahnamo va andarzguji xiradmandon ast

    [55] Pas saʙr kun, ej Rasul, az ozori musrikon, ki alʙatta, va'dai Alloh haq ast va hec xilofe dar on nest. Va ʙaroi gunohat omurzis ʙixoh va har somu sahar ʙa sipos va sitoisi Parvardigorat ʙipardoz

    [56] Ba rosti, kasone, ki dar ojoti Alloh ʙe on ki huccate ʙarojason omada ʙosad ʙa gumonhoi fosidu ʙotil mucodala mekunand va mexohand ʙo ʙotile, ki ʙo xud dorand ʙar haq ʙartari cujand, dar sinahoi onho cuz kiʙr nest va hasadʙaranda hastand ʙar fazlu karomate, ki Alloh ʙa pajomʙaras dodaast, vale ʙa on maqsad naxohand rasid. Pas, ʙa Alloh panoh ʙiʙar, ki alʙatta, U ʙisjor sunavo ast ʙa guftorason, ʙinost ʙa kirdorason va har jakero cazoi munosiʙ xohad dod

    [57] Begumon ofarinisi osmonu zamin az ofarinisi mardum va az zinda gardonidani onho ʙa'd az mironidanason ʙuzurgtar ast, vale ʙestari mardum namedonand, ki ofarinisi hama maxluqot ʙar Alloh oson ast

    [58] Va noʙinovu ʙino ʙaroʙar nestand. Va onhoe, ki imon ʙa jagonagii Alloh ovardaand va korhoi soista kardaand va amal ʙa sariati U kardaand, ʙo zistkoron, ki jagonagii Allohro inkor kardaand va pajomʙaronro duruƣ ʙarovardaand va ʙa sariati U amal nakardaand, hargiz ʙaroʙar naʙosand. Ammo sumo kam pand megired

    [59] Begumon qijomat omadani ast va dar on suʙhae nest, pas dar omadani on sak nakuned, cunon ki pajomʙaron ʙa on xaʙar dodaand, vale ʙestari mardum ʙa omadani qijomat imon nameovarand va amal namekunand

    [60] Va Parvardigoraton guft: Ej ʙandagon! Duovu iltico kuned Maro, to duoi sumoro icoʙat kunam. Begumon onhoe, ki az parastisi Man sarkasi mekunand, ʙa zudi ʙo xori ʙa cahannam medarojand

    [61] Alloh ast, on ki saʙro ʙarojaton ofarid, to dar on ʙijoromed va rohat kuned va ruzro ravsanoi ʙaxsid to nijozhoi xudro dar on ancom dihed. Haroina, Alloh ʙar mardum fazlu karam dorad. Vale ʙestari mardum Uro ʙa toat va ixlos dar iʙodat sukrguzori namekunand

    [62] In ast Allohi ʙarhaq, ki ʙar sumo in ne'mathoro arzoni kard, Ust Parvardigori sumo, Ofaridgori hama ciz. Allohe ʙarhaq cuz U kase sazovori iʙodat nest. Pas, ci guna az haq ʙargardonida mesaved ʙa'd az on ki dalel va roh ʙarojaton ravsan sudaast, ƣajri Uro ʙoz parastis mekuned

    [63] Cunone ki haqro duruƣ ʙarovarded ej kofironi Qurajs va az on ruj gardonided, hamcunin az rohi haq ʙargardonida mesavand onone, ki ojoti Allohro inkor mekardand

    [64] Alloh ast, ki zaminro qarorgohi sumo soxt to dar on qaror gired va ʙar on zindagiro ʙarojaton mujassar kard va osmonro ʙaroi zamin cun ʙinoe ʙarafroxt. Va sumoro surat ʙaxsid va surathojatonro neku soxt. Va az cizhoi pokizavu xus ruzijaton dod. In ast Allohi ʙarhaq, ki ʙar sumo in ne'mathoro arzoni kard. Parvardigori sumost. Alloh purʙarakatu ʙuzurgvor ast, va az hama sifathoi nosoistae, ki loiqi zoti U nest, pok ast. Ust Parvardigori cahonijon

    [65] U zinda va ʙoqi ast va Uro hajoti komil ast, hargiz fano namesavad, Allohe ʙarhaq, ƣajri U hec kas sazovori iʙodat nest. Tanho Uro iʙodat kuned va Uro ʙo duo ʙixoned, dar hole, ki dini Uro ʙa ixlos pazirufta ʙosed, ki sitoisi komil az oni Allohest, ki Parvardigori cahonijon ast

    [66] Bigu ej Rasul ʙaroi musrikoni qavmi xud: Man nahj sudaam, ki cizhoero, ki ƣajri Allohi ʙarhaq meparasted, parastis kunam, dar hole, ki az coniʙi Parvardigoram ʙaroi man dalelhoe ravsan omadaast. Va ʙa man farmon doda sud, ki dar ʙaroʙari Parvardigori cahonijon kullan taslim ʙosam

    [67] Ust, on Allohe, ki padari sumo (Odam alajhissalom)- ro az xok ofarid, sipas sumoro ʙa qudratas az nutfai mani ʙa vucud ovard, sipas sumoro dar rahmi modaron az xuni ʙasta ʙijofaridaast. On goh sumoro, dar hole, ki tifli navzode ʙuded, az rahmi modar ʙerun ovard, sipas kalon mesaved, to ʙa sinni cavoni ʙirased, sipas zindagi mekuned, to ʙa'd az on pir mesaved. Ba'ze az mijoni sumo kase ast, ki pes az piri ʙimirad va ʙa ʙa'ze az sumo muhlat medihad to ʙa acali mu'ajjan ʙirased va ʙosad, ki dalelhoi Allohro ʙa aql darjoʙed va dar ojoti U ʙiandesed va ʙidoned, ki inho, hama az amr, takdir va tadʙiri U sodir mesavand, pas ʙojad, ki ʙa cuz U kase digarro parastis karda nasavad

    [68] Tanho Ust, ki zinda mekunad va memironad. Va cun irodai cize kunad, ʙa on megujad: «Mavcud sav!». Pas, mavcud mesavad. Hec kas hukmi Uro radkunanda nest

    [69] Ojo nadidai ej Rasul, onhoe, ki dar ojoti Alloh kasmakas mekunand, hol on ki ʙa jagonagii U va qudratas dalelhoi ravsan omadast, pas ci guna ʙa'd az in dalelhoi ravsan az dini haq ʙeroha mesavand

    [70] Kasone, ki in kitoʙi Qur'onro va niz on ciro, ʙa vasilai pajomʙaron firistodaem az kitoʙhoi osmoni, ki Alloh taolo onhoro ʙaroi hidojati mardum nozil kardaast, duruƣ mesumorand, ʙa zudi oqiʙati kufrasonro xohand donist

    [71] On goh ki tavqho va zancirho dar gardanason xohad ʙud va kasida mesavand

    [72] dar oʙi cuson, sipas dar otasi cahannam afruxta mesavand

    [73] On goh ʙa onho az rui sarzanis gufta savad: On sarikon, ki ʙaroi Alloh mepindosted va parastis mekarded, kuco hastand, to sumoro imruz jori dihand? Pas onhoro ʙixoned, agar tavonand sumoro az in ʙalo nacot dihand

    [74] Takziʙkunandagon megujand: Az nazari mo nopadid sudand, ʙalki mo hargiz pes az in cizero (ma'ʙudi xes) namexondem. Alloh kofironro in guna gumroh mekunad

    [75] In azoʙe, ki ʙa sumo rasid, ʙa on saʙaʙ ast, ki dar dunjo dar ƣaflat ʙuded va ʙa nohaq dar zamin sodmoni mekarded va az rui gunoh va sitam ʙar ʙandagoni Alloh takaʙʙur va nozu karasma mekarded

    [76] Ba saʙaʙi oqiʙati kufraton ʙa Alloh va nofarmonʙardoriaton Uro, az darhoi cahannam doxil saved. Hamesa dar on co ʙimoned. Va cojgohi sarkason ci cojgohi ʙadest

    [77] Ej Rasul, pas, saʙr kun va dar rohi da'vati xud davomat kun alʙatta, va'dai Alloh rost ast. On ci ʙa tu va'da dodaem, zud ast, ki ʙaroi tu onro icro namoem, jo ʙa'ze az on cizhoro, ki ʙa on musrikon va'da dodaem, ʙa tu nison medihem, to onro musohida kuni, jo turo pes az faro rasidani azoʙ ʙar onho ʙimironem, pas ruzi qijomat onho ʙa nazdi Mo ʙozgardonida savand va ʙa saʙaʙi kufre, ki varzidaand, onhoro zud ʙa azoʙi saxte ʙicasonem

    [78] Pes az tu ej Rasul, ʙisjor pajomʙarone ʙa sui qavmason firistodaem, to onhoro da'vat namojand va ʙar ozori onho saʙru toqat kunand. Az onho dostoni ʙa'zero ʙarojat guftaem va dostoni ʙa'zero naguftaem. Va hama pajomʙaron amr suda ʙudand, ki vahji ilohiro ʙa qavmason ʙirasonand. Va hec pajomʙarero nasazad, ki mu'cizae ʙijovarad, magar ʙa farmoni Alloh. Va cun farmoni Alloh ʙaroi azoʙi takziʙkunandagon darrasad, mijoni pajomʙaron va duruƣʙarovardagonason ʙarhaq dovari gardad va onon, ki ʙar ʙotil ʙudaand, on co zijon xohand did

    [79] Alloh ast, ki corpojonro ʙarojaton ofarid, to ʙa vasilai onho manfiat ʙared; ʙar ʙa'zejason savor saved va az ʙa'zejason ʙixured

    [80] Va ʙaroi sumo dar onho manfiathoest va to ʙo savor sudan ʙar onho ʙa maqsade, ki dar dil dored, ʙa makonhoi dur ʙirased. Va ʙar on cahorpojon dar xuskiho va niz ʙar kistiho dar ʙahr savor saved

    [81] Alloh taolo ojoti ravsani xesro, ki dalolat ʙar qudrat va tadʙiri U dar xalqas mekunad, ʙar sumo menamojonad. Pas, kadom jak az ojoti Allohro inkor mekuned va ʙa on e'tirof namekuned

    [82] Ojo in duruƣʙarovardagon dar zamin sajr nakardaand, to ʙingarand, ki oqiʙati kasone, ki pajomʙaronasonro duruƣ ʙarovardand, pes az onho mezistaand, ci guna ʙudaast? Onho mardume, ʙudand, ki nerujason ʙestar va osorason dar rui zamin farovontar ʙud. Pas, on cizho, az ʙinoho, ʙoƣho va kistzorho, ki ʙa dast meovardand, hangomi faro rasidani azoʙ ʙa onho foidae naʙaxsid

    [83] Cun pajomʙaronason ʙo dalelhoi ravsan ʙa sujason omadand, ʙa ilmu donisi xud az rui caholatason dilxus ʙudand va on ciro, ki masxaraas mekardand, onhoro azoʙ faro girift

    [84] Va cun azoʙi Moro didand, guftand: Ba Allohi jakto imon ovardem va ʙa on cizhoe, ki sariki Alloh qaror doda ʙudem, kofir sudem

    [85] Ammo on hangom ki azoʙi Maro didand, digar imonason ʙarojason foidae naʙaxsid. Zero imonason az rui nocori va macʙuri ʙud, na az rui ixtijori. In sunnati Alloh ast, ki mijoni ʙandagonas guzostaast, ki imon ovardan hangomi musohidai azoʙ ʙa holason foidae nadorad. Va kofiron dar on ruz az casondani azoʙ zijon meʙinand

    Surah 41
    Фуссилат

    [1] Ho, Mim. (Zikri harfhoi muqatta'a dar avvali surai Baqara guzast)

    [2] In Qur'on kitoʙest, ki az coniʙi on ʙaxsojandai mehruʙon ʙar pajomʙaras Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) nozil sudaast

    [3] Kitoʙest, ki ojathojas ʙo tafsilu fahmo ʙajon suda, Qur'onest, ki ʙa zaʙoni araʙi, osonfahm ʙaroi mardume, ki zaʙoni araʙiro medonand

    [4] Ham muƶdadihanda ast in kitoʙ mu'minro ʙa podosi dunjo va oxirat va ham ʙimdihanda kofirro ʙa azoʙi dunjo va oxirat. Bestarini mardum az on ruj gardonidaand va onho namesunavand

    [5] Kofiron ʙa pajomʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) guftand: Dilhoi mo az on ci moro ʙa on da'vat mekuni, dar parda ast va gushojamon vaznin ast va mijoni movu tu (ej Muhammad) hicoʙest. Pas amal kun tu ʙa dini xud, alʙatta mo ham amalkunandaem ʙa dini hud

    [6] Bigu (ej Pajomʙar): «Man insone hastam monandi sumo. Ba man vahj suda, ki ma'ʙudi sumo, Allohi jaktost, ki loiqi iʙodat ast. Pas, ʙa U ruj ovared va az U omurzis ʙixohed. Va voj (azoʙ), ʙar musrikon

    [7] Onhoe, ki ʙa ƣajri Alloh ʙutonero parastis kardand, ki foida va zarare narasonand va nafshojasonro ʙa tavhid va ixlos pok nakardand va namoz naxondand va zakot nadodand va ʙa oxirat (ja'ne ʙa ʙa's, cannat va duzax) imon nadorand

    [8] Hamono onon, ki ʙa Allohu Rasulas va Kitoʙas imon ovardaand va korhoi soista kardand, ʙarojason podosest (mukofotest) tamomnosudanj

    [9] Bigu ej Pajomʙar ʙa on musrikon: Ojo ʙa Allohe, ki zaminro dar du ruz ofaridaast, kofir mesaved va ʙaroi U sarikho qaror medihed? Ust Parvardigori tamomi cahonijon

    [10] U zotest, ki ofarid dar ʙoloi zamin kuhhoi ustuvorro va ʙarakat nihod dar on va muajjan soxt dar rui zamin rizqu ruzi (ahli onro) dar muddati cahor ruz, in tafsilot ʙaroi suolkunandagon ast

    [11] Sipas Allohi pok ʙa osmon mutavaccih sud va on dudmonand ʙud. Pas, ʙa osmonu zamin guft: «Xoh jo noxoh ʙijoed». Guftand: «Farmonʙardor omadem»

    [12] On goh haft osmonro dar du ruz ofarid. Va ʙa har osmone farmoni lozimaasro vahj kard. Va osmoni dunjoro ʙa caroƣhoe (sitoragone) ʙijorostem va hifzas kardem. In ast tadʙiri (Allohi) ƣoliʙu dono

    [13] Pas, agar ruj gardonand on musrikon, ʙa'd az on, ki sifathoi Qur'oni naku va sifathoi Allohi ʙuzurg ʙa onho ʙajon sud. Pas ʙigu ʙa onho: Sumoro az ra'du ʙarqe metarsonam, monandi ra'du ʙarqe, ki ʙar Odu Samud (hangomi kofir sudanason) furud omad

    [14] On goh ki rasulon az pesu pasi onho (paj dar paj) nazdason omadand va guftand, ki cuz Allohi ʙarhaqro maparasted, (ʙa pajomʙaronason) guftand: «Agar Parvardigori mo mexost, ki Uro jagona iʙodat kunem haroina, faristagonero ʙa sifati pajomʙaron az osmon nozil mekard. Pas mo ʙa on ci sumo ʙa on firistoda sudaed, az imon ovardan ʙa Allohi jagona ʙovar nadorem

    [15] Pas ammo Od (qavmi Hud) ʙa nohaqqi dar rui zamin gardankasi kardand va (maƣrurona) guftand: «Ci kase az mo nerumandtar ast?» Ojo namedidand, ki alʙatta, Allohe, ki onhoro ofaridaast, az onho nerumandtar ast va ojotu huccathoi Moro inkor mekardand

    [16] Pas Mo niz ʙodi saxti xunuki ovozdor dar ruzhoe sum ʙar sarason firistodem, to dar dunjo azoʙi xoriro ʙa onho ʙicasonem. Va alʙatta, azoʙi oxirat xorkunandatar ast va hec kase ʙaroi man' kardani azoʙ ʙa joriason ʙarnaxezad

    [17] Va ammo Samud (qavmi Soleh)-ro, pas hamono rohi haq va rusdro ʙarojason ʙajon kardem. Pas onho kuriro ʙar hidojat ixtijor kardand, pas ʙa xotiri gunohhoe, ki mekardand, otasaki azoʙi xorkunanda onhoro furu girift

    [18] Va Mo kasonero, ki imon ovarda ʙudand va parhezgor ʙudand, az azoʙe, ki Odu Samudro faro girift, nacot dodem

    [19] Va ruze, ki ʙarangexta savand dusmanoni Alloh, pas onhoro ronand faristahoi azoʙkunanda ʙa sui duzax

    [20] Cun ʙa kanori otas ojand, az iqrori gunohhoi xud sarkasi kunand, in hangom gusu casmho va pusthojason ʙa a'mole, ki dar dunjo kardaand, ʙar ziddason sahodat dihand

    [21] Va on dusmanoni Alloh ʙa pusthoi xud gujand: «Caro ʙar ziddi mo sahodat doded?». Gujand pusthojason: «On Allohe, ki har cizero ʙa suxan meovarad va sumoro naxustin ʙor ʙijofarid va hec ciz naʙuded va ʙa'd az marg ʙaroi hisoʙu kitoʙ ʙa suj U ʙozgast mekuned, moro ʙa suxan ovardaast»

    [22] Va az in ki gusu casmho va pusthojaton ʙa zijoni sumo sahodat medihand, hangome ki gunoh mekarded cizero pinhon namedosted valekin mepindosted, ki Alloh ʙar ʙisjore az korhoi gunohero, ki mekuned, ogoh nest

    [23] Va in ʙadgumonie, ki dar haqqi Parvardigoraton dosted, halokaton kard va (duzaxi suda) dar sumori zijonkardagon gardided

    [24] Pas, agar saʙr kunand va ʙar azoʙ ham toʙu toqat varzand, pas cojgohason dar otas ast va agar ham toliʙi afv savand, kase onhoro afv nakunad

    [25] Va ʙaroi on musrikon hamnisinhoi ʙad muqarrar kardem az sajotini ins va cin, pas ʙaroi onho a'moli zistasonro dar dunjo dar nazarason ʙijorostand va niz ʙarojason ojandaasonro orostand. Va ʙar onho niz hamonandi pesinijonason az cinnu ins azoʙ muqarrar sud. Hamono onho ʙa saʙaʙi amalhoi ʙadi xes zijonkor ʙudand dar dunjo va niz zijon kardand ruzi qijomat

    [26] Va guftand kofiron ʙa jakdigar: «Ba in Qur'on gus madihed va amrhoi onro ito'at nakuned va suxani ʙehuda gued dar vaqti Qur'on xondani Muhammad, sojad, ki ʙa in roh piruz saved ʙar Muhammad va az xondani Qur'on ʙozistad!»

    [27] Pas haroina, kofironro azoʙi saxt mecasonem dar dunjovu oxirat va hamono sazo medihem onhoro dar oxirat muvofiqi ʙadtarin kufru isjone, ki dar dunjo mekardand

    [28] In ast cazoi dusmanoni Alloh, otas. Dar daruni on xonai hamesagi dorand. In cazoi onhost, zero ojoti Moro dar dunjo inkor mekardand

    [29] Va kofiron dar duzax gujand: «Ej Parvardigori mo, on du tanro az cinu ins, ki moro gumroh kardand, ʙa mo nison deh, to, ki onhoro zeri poj kunem, to ki ʙosand az zertarini qa'ri duzax!»

    [30] Hamono onhoe, ki guftand: «Parvardigori mo Alloh ast» ʙa'd az on dar sari'ati U pojdori varzidand, dar vaqti marg faristagon furud meojand va megujand: Matarsed az marg va ƣamgin maʙosed ʙar guzasta, sumoro muƶda ast ʙa ʙihiste, ki ʙa sumo va'da doda mesud

    [31] Faristagon ʙa onho megujand: Mo ʙa amri Alloh dar dunjo duston va muhofizi sumo ʙudem va niz dar oxirat dustoni sumoem. Va dar ʙihist har ci dilaton ʙixohad va har ci talaʙ kuned, ʙarojaton faroham ast

    [32] Mehmonnavozist az coniʙi Allohi omurzandai mehruʙon

    [33] Va kist nekutar (ʙa e'tiʙori suxan) az suxani on, ki ʙa sui tavhid va iʙodati Allohi jagona da'vat mekunad va korhoi soista mekunad va megujad, alʙatta, ki man az musalmononam

    [34] Hargiz saxsoni imondori nek xulq va saxsoni kofiri ʙad xulq ʙaroʙar nestand. Bartaraf kun, (ja'ne cavoʙ gardon har guna ʙadiro) ʙa mu'omalavu xislati ʙehtaru nekutar va meʙinj, ki nogoh kase, ki mijoni tu va u dusmanist gujo u ʙa tu dustu xesovand ast

    [35] Va ʙarxurdor nasavand az in xislati neku magar kasone, ki ʙosaʙr ʙosand va kasone, ki sohiʙi nasiʙi ʙuzurgand dar dunjo va oxirat

    [36] Va cun az coniʙi sajton giriftori vasvasae gardi, pas ʙa Alloh panoh ʙiʙar, ki alʙatta, U ta'olo sunavovu donost ʙa korhoi xalqas

    [37] Va az nisonahoi qudrat va jagonagii U paji ham omadani saʙu ruz va oftoʙu moh ast. Ba oftoʙu moh sacda makuned, ki onho maxluqand. Va ʙa Allohi ʙarhaq, ki onhoro ofaridaast, sacda kuned, agar xos Uro ito'at mekuned va meparasted

    [38] Pas agar on musrikon az sacda kardani ʙaroi Alloh takaʙʙur mevarzand, pas hamono faristagone, ki dar nazdi Parvardigori tu hastand, takaʙʙur namevarzand, ʙalki ʙexastagivu dilgirsavi, saʙu ruz tasʙehi U megujand

    [39] Va az alomoti jagonagi va qudrati U on, ki tu zaminro xusk meʙini. Pas cun oʙ ʙar on ʙifiristem, ʙa cunʙis ojad va gijoh ʙirujonad. On Zote, ki zaminro pas az xusk sudan zinda mekunad, alʙatta, qodir ast, ki murdagonro ʙa'd az margason zinda kunad. Va haroina, U ʙar har cize tavonost! Pas cunon ki az zinda kardani zamin ociz namemonad, incunin az zinda kardani murdagon ociz namemonad

    [40] Hamono kasone, ki az haq dur mesavand va ʙa Qur'on kofir mesavandu onro digargun mekunand, ʙar Mo pusida nestand. Ojo on mulhide, ki ʙa otas afkanda mesavad, ʙehtar ast jo kase, ki ʙijojad emin suda dar ruzi qijomat? Har ci mexohed ej mulhidon ʙikuned, haroina, U ʙa kard va kirdorhojaton ʙinost

    [41] Hamono onhoe, ki ʙa Qur'on cun ʙar onho nozil sud inkor kardand, kofir sudand va dar ʙaroʙari kufri xes, haloksavandavu azoʙ kardasuda meʙosand. Va hamono in Qur'on kitoʙi arcmandu giromiqadr ast va az har taƣjiru taʙdil mahfuz ast

    [42] Hargiz az pesu pasi u ʙotil roh namejoʙad. Nozilsuda az coniʙi Allohe, ki donost ʙa korhoi ʙandagonas va sohiʙi hamdu sanost ʙa sifathoi kamol

    [43] Har ci dar ʙorai tu (ej Pajomʙar on musrikon) megujand, dar ʙorai pajomʙaroni pes az tu niz guftaand. Pas saʙr kun va dar da'vati xud ustuvor ʙos! Alʙatta, Parvardigori tu ham omurzandai tavʙakunandagon ast va ham sohiʙi azoʙi dardovar ast kofironro

    [44] Va agar in Qur'onro (ej pajomʙar) ʙa zaʙoni Acam (ƣajri araʙ) mefiristodem, haroina, musrikon meguftand: «Caro ojotas ʙa ravsani ʙajon nasudaast to, ki onro ʙifahmem? Kitoʙe ʙo zaʙoni Acam va pajomʙare araʙ?» Bigu ʙa onho ej pajomʙar: «In Qur'on ʙaroi onhoe, ki imon ovardand hidojat az gumrohi va sifo az saku suʙha ast. Va kasone, ki imon nameorand in Qur'on vazninii gushojason va kurii casmonason ast, pas hidojat namejoʙand. Holi on musrikon ʙa misli onhoest, ki onhoro az coi dur nido mekunand

    [45] Va haroina, ʙa Muso kitoʙi Tavrot dodem, hamcunon ki ʙa tu Qur'onro dodem, pas dar on qavmi u ixtilof kardand, ʙa'zejason imon ovardand va ʙa'zejason kofir sudand. Va agar naʙud on kalimae, ki Parvardigorat pes gufta ʙud, haroina, mijonason kor ʙa pojon meomad. Va alʙatta, hanuz musrikon dar sakku suʙhai saxtand az Qur'on

    [46] Har kas, ki kori soistae kunad va ito'ati Allohu Rasulas kunad, ʙa foidai xudi ust va har ki ʙad kunad va nofarmonii Allohu Rasulas kunad, ʙa zijoni ust. Va Parvardigori tu ʙa ʙandagon sitam ravo namedorad

    [47] Sui Allohi jagona ʙarmegardad ilmi vuqu'i qijomat (ja'ne, soati ʙarposavii qijomatro tanho Alloh medonad). Va hec mevae az ƣilofi xes ʙerun nameojad va hec modae homila namesavadu namezojad, magar on ki U ta'olo ʙa on ogoh ast. Va ruzi qijomat, ki Alloh musrikonro nido dihad, ki sarikoni Man kucojand? Gujand: «Ogohat kardem, ki nest hec kase az mo xuvohi dihad, ki Tu ʙo xud sarike dorj va imruz mo hama jaktoparast hastem

    [48] Va musrikon on ciro pes az ƣajri Alloh meparastidand, az dast dodand va donistand, ki az azoʙi Alloh rohi gureze nadorand

    [49] Dilgiru xasta namesavad inson az talaʙi xajr az Parvardigoras, (ja'ne, az talaʙi molu davlat, ʙaxtu sa'odat). Va agar ʙirasadas saxti (ja'ne kamʙaƣali va saxti). Pas u az rahmati Alloh noumed ast, va ʙadandes ast

    [50] Agar pas az rance, ki ʙa inson rasida, rahmate ʙa u ʙicasonem, sukri Alloh namekunad, ʙalki gunoh karda megujad: «In haqqi man ast va ʙovar nadoram, ki qijomat ʙarpo savad. Va agar ham maro nazdi Parvardigoram ʙargardonand, alʙatta nazdi U holate xustar (cannate ʙarojam) ʙosad». Pas, hatman, kofironro ruzi qijomat ʙa a'mole, ki kardaand, ogoh mekunem va ʙa onho azoʙi saxte mecasonem

    [51] Va cun ʙa odami ne'mate (salomati jo rizqu ruzi) in'om kunem, rujgardon mesavad va ʙo takaʙʙur gardan ʙolo mekunad. Va agar ʙa u ʙaloe ʙirasad, dar hol ʙa Parvardigoras du'ovu ilticoi ʙisjore kunad

    [52] Bigu ej Pajomʙar ʙa musrikon: «Xaʙar dihed ʙa man, agar in Qur'on, az coniʙi Alloh ʙosad, sipas sumo onro duruƣ ʙarovarda ʙoz kofir saved, dar in hol hec kas -ʙa saʙaʙi adovat va sitezii sumo ʙo haq- az sumo gumrohtar nest

    [53] Ba zudi, nison xohem dod ʙa in munkiron nisonahoi qudrati xudro az futuhot va zohir sudani Islom dar atrofi olam va dar vucudi xudason, to ʙarojason vozehu ravsan savad, ki haroina, Qur'one, ki az nazdi Parvardigori olamijon vahj sudaast, haq ast. Ojo kofi nest ʙaroi onho guvohii Parvardigori tu ʙar in, ki Qur'on haq ast va kase, ki onro ovardaast rostqavl ast. Pas ʙa durusti, U ta'olo sohidi dodaast ʙa haq ʙaroi u. Va U ta'olo ʙar hama ciz sohid ast va sahodati U ta'olo az hama sahodatho ʙuzurgtar ast

    [54] Ogoh ʙos, ki haroina, kofiron az didori Parvardigorason va az du ʙora zinda sudan dar suʙhaand. Ogoh ʙos, ki U haroina, (az rui ilm va qudrat va izzat) ʙar har cize ihota dorad. Hec cize dar zaminu osmon az U pinhon nest

    Surah 42
    Шӯро

    [1] Ho, Mim

    [2] Ajn, Sin, Qof

    [3] Parvardigor ʙa tu va ʙa kasone, ki pes az tu ʙudand, in guna vahj mekunad. Alloh piruzmandi hakim ast

    [4] Az oni Ust, har ci dar osmonho va zamin ast. Va U ʙar hama maxluqotas ʙalandmartaʙai ʙuzurgvor ast va hama dar zeri qudrat va xohisi U hastand

    [5] Nazdik ast, ki osmonho ʙa xotiri azamati Ilohi ʙoloi jakdigar dar ham ʙiskofand va faristagon ʙa sitoisi Parvardigorason tasʙeh megujand va Uro ta'zim menamojand va az sifathoi nosistae, ki loiq ʙa zoti U nest, ʙa poki jod mekunand va ʙaroi gunohoni ahli imoni sokinoni zamin omurzis metalaʙand. Ogoh ʙosed, ki Alloh gunohoni mu'minonro omurzanda ast va ʙo ʙandagonas mehruʙon ast

    [6] Va kasone, ki ƣajri Uro ʙa dusti va sarparasti, on guna ki Allohro iʙodat mekunand, giriftaand, Alloh ʙar korhoi onho nigahʙon ast, to dar ruzi qijomat onhoro cazo dihad va tu ej Rasul ʙa uhdagiranda va mas'ul ʙar amalhoi onho nesti. Balki tu tanho ʙimdihandai va ʙar uhdai tu faqat rasonidani pajom ast va hisoʙi onho ʙar Most

    [7] Va hamcunon, ki pes az tu ʙa pajomʙaron vahj kardem, incunin Qur'onro ʙa zaʙoni araʙi ʙar tu vahj kardem, to ummulquro va sokinoni atrofasro ʙim dihi. Va hamcunin ononro az ruzi cam' sudan dar qijomat, ki dar on sakke nest, ʙitarsoni, ki xuruhe dar ʙihistand va onho kasoneand, ki ʙa Alloh imon ovardand va ʙa on ci ki Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam ovarda pajravi namudand va guruhe dar otasi suzonand va onho kasoneand, ki ʙa Alloh kufr varzidand va muxolifat kardand, ʙa on ci ki Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam ovarda ʙud

    [8] Agar Alloh mexost, alʙatta, hamaro ʙa rohi hidojat cam' meovard va hamaro jak ummat qaror medod. Vale U har kasro az ʙandagoni xosi xud, ki ʙixohad, dar rahmati xud doxil mekunad va sitamkoronro dar ruzi qijomat hec dustu jovare nest, ki az azoʙi Alloh onhoro ʙirahonad

    [9] Balki in musrikon ƣajri Allohro ʙa dusti giriftand, hol on ki faqat Alloh sarparast va dusti haqiqi ast. Va ʙandagonas ʙojad Uro ʙo parastisu to'at dust ʙigirand, zero U ʙandagoni mu'minoni xudro az torikiho ʙa sui nur hidojat mekunad. Va Ust, ki murdagonro ruzi qijomat zinda mekunad va Ust, ki ʙar har kore tavonost va hec ciz Uro notavon karda nametavonad

    [10] Va ej mardum, dar har cize, ki ixtilof kardaed, dar umuri dinaton dovarii on ʙa Alloh voguzor mesavad. In Allohi ʙarhaq, Parvardigori man va Parvardigori sumo ast. Dar hama korho ʙar U tavakkal kardam va dar tamomi hajoti zindagi ʙa U ruj meovaram

    [11] Alloh ofaridgori osmonhovu zamin ast (va padidovarandaast on duro ʙoqudrat va xohis va hikmati xud.) Va az xudaton ʙaroi sumo, hamsarone ʙijofarid. Va niz az corpojon cufthoe padid ovard (az narinavu modina) ʙa in vasila. Bo saʙaʙi ofarinisi hamsaron sumoraatonro meafzojad. Hec ciz az maxluqotas na dar zot va na dar nomhovu sifotas monandi U nest va Ust, ki sunavovu ʙinost (hec ciz az amalhoi ʙandagonas ʙar U pusida nest va ʙa har jake cazoi munosiʙ xohad dod)

    [12] Kalidhoi rahmat va rizqu ruzi dar dasti Ust va mulki osmonu zamin az oni Ust. Baroi har ki ʙixohad rizqu ruziro kusoda (vase') medorad va ʙaroi har ki ʙixohad tang medorad va U ʙa har cize donost va cize az umuri ʙandagonas ʙar U pusida namemonad

    [13] Ej mardum! Alloh ʙaroi sumo dinu ojine muqarrar kard va on dini Islom ast hamon gunae, ki ʙa Nuh vasijat karda ʙud, ki ʙa on amal namojand va ʙa mardum rasonand va az on ci ʙar tu ej Rasul vahj kardaem va ʙa Iʙrohimu Muso va Iso vasijat kardaem, ki dinro ʙar tavhid va to'ati Alloh ʙarpoj nigah dored va dar on xuruh-guruh nasaved. Dusvor omad ʙar musrikon on ci onhoro ʙa on da'vat mekuni; az jagonagii Alloh va ixlos dar iʙodatas. Alloh har kiro ʙixohad, ʙaroi pajƣamʙarii xud ixtijor menamojad va har kasro, ki ruj ʙa dargohi U ovarad, ʙa suji Xud roh menamojad

    [14] Va guruh-guruh nasudand, magar ʙa'd az ilm va ogohi. Va in tafriqacuj faqat ʙa xotiri sitamgari va kacravi dar mijoni xudason ʙud. Va agar Parvardigori tu az pes muqarrar nakarda, ʙud, ki onhoro to zamoni mu'ajjane muhlat ast, ʙegumon dar mijoni onho dovari mesud. Va ʙegumon kasone, ki ʙa'd az onho (jahudu nasoro) vorisi kitoʙi Alloh sudaand, haroina, dar ʙorai on saxt ʙa suʙha aftodaand

    [15] Pas ʙaroi in dini roste, ki Alloh ʙar pajomʙaron vasijat kardaast, mardumro da'vat kun va cunon ki farmon joftai, pojdori varz va az pai xohishojason marav, ki onho az rohi haq kac raftaand va ʙigu: «Ba har kitoʙe, ki Alloh nozil kardaast ʙar pajomʙaroni xes, imon doram va ʙa man farmon dodaand, ki dar mijoni sumo dar ahkomi Alloh ʙa adolat raftor kunam. Allohi ʙarhaq Parvardigori mo va Parvardigori sumost. Savoʙi a'moli soistai mo az oni mo va cazoi a'moli ʙadi sumo az oni sumost. Mijoni movu sumo hec cidol va dusmanie nest, ʙa'd az on ki haq ʙajon sud. Alloh moro dar ruzi qijomat dar jak co gird meovarad va dar on ci ki ixtilof kardaem, ʙajni mo ʙo haq dovari mekunad va ʙozgasti hama ʙa suji Ust! Pas har jakero cazoi munosiʙ medihad»

    [16] Va kasone, ki dar ʙorai dini Alloh ʙo huccathoi ʙotil ʙo Muhammad sallallohu alajhi va sallam cidol mekunand, to pesi imoni mardumro ʙigirand, pas az on ki guruhe az mardumi oqilu dono da'vati uro icoʙat kardaand, nazdi Parvardigorason huccathojason nociz va ʙotil ast. Bar onhost xasmi Alloh dar dunjo va niz ʙar onhost azoʙi saxt dar oxirat. Va on otasi duzax ast

    [17] Alloh on Zotest, ki kitoʙi Qur'on va kitoʙhoi pesinaro ʙarhaq va niz tarozui adlro furud ovardaast, to ʙajni mardum ʙa insof hukm namojad. Va tu ci medoni? Sojad qijomat nazdik ʙosad

    [18] Onon, ki az rui ʙe imoni va sarkasi ʙa qijomat ʙovar nadorand, omadani onro ʙa sitoʙ metalaʙand va onon, ki imon ovardaand, az omadani on tarsonand va medonand, ki on qijomat, alʙatta, haq ast va hec sakke dar vuqu'i on nest. Ogoh ʙos, kasone, ki dar ʙorai qijomat cidol mekunand, dar gumrohii duru daroze az haq hastand

    [19] Alloh ʙo ʙandagonas mehruʙon ast. Har kiro ʙixohad, rizqu ruzi medihad. Pas muvofiqi hikmatas jakero dar rizq farox va digarero tang megardonad. Va U tavono doroi qudrat va quvvati ʙuzurg ast va dar intiqomi dusmanonas piruzmand ast

    [20] Har kas ʙo koru kirdori xes savoʙu podosi kisti oxiratro ʙixohad, haqqi Parvardigorasro ado namojad va dar rohi da'vat ʙa sui din nafaqa kunad ʙa kistaas az dah to hafsad ʙaroʙar savoʙ meafzoem va har kas kisti dunjoro ʙixohad, ʙahraasro ʙa u ato mekunem, vale u dar oxirat hec ʙahrae nadorad

    [21] Ojo musrikon ma'ʙudone, dorand, ki ʙe ruxsati Alloh dine ʙarojason muqarrar dostaand?! Va agar kalimai fasl (ja'ne, qazo va qadari ilohi ʙa der partoftani azoʙason dar dunjo) nameʙud, haroina, mijonason azoʙ ʙa tavri ocil dar hamin dunjo ʙar pesvojoni sirk hukm mesud va alʙatta, ruzi qijomat ʙaroi sitamkoron azoʙi dardovarest

    [22] Ej Rasul, dar ruzi qijomat sitamkoronro meʙini, ki az on ci ʙa dast ovardaand dar dunjo, az amalhoi ʙadi xud, tarsonand. Va alʙatta, xohu noxoh, ci ʙitarsand va ci natarsand ʙa cazoi xud xohand rasid. Vale onho, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, dar ʙoƣhoi ʙihistand. Har ci ʙixohand, nazdi Parvardigorason faroham hast. Va in fazlu ʙaxsoisi ʙuzurgest, ki hec casme onro nadida va hec gus onro nasunida va ʙa xajoli hec insone naguzastaast

    [23] In ast on cize, ki Alloh on guruh ʙandagonasro, ki dar dunjo imon ovardaand va korhoi soista kardaand, ʙa on ne'mathoi farovon muƶda medihad. Bigu ej Rasul ʙaroi musrikoni qavmi xud, ki dar omadani qijomat sak dorand: «Bar rasonidani on ci ki man sumoro da'vat mekunam, muzde az sumo darxost namekunam, cuz dust dostani xesovandi, ki ʙa coj ovared». Va har ki kori neke kunad, ʙa nekujais meafzoem, alʙatta, Alloh dar haqqi mute'oni xes omurzandavu sukrpazir ast

    [24] Jo in musrikon megujand, ki Muhammmad ʙar Alloh duruƣ meʙandad. Ej Rasul, agar in korro ancom dihi, Alloh ʙixohad, ʙar dili tu muhr menihad. Va Alloh ʙa suxanoni xud ʙotilro mahv mekunad va haqro soʙit megardonad. Suxani Alloh taƣjir va taʙdil namejoʙad va va'daas xilof namesavad. Haroina, U ʙar har ci dar dilho meguzarad, donost va cize az on ʙar U pinhon namemonad

    [25] Va Ust, ki tavʙai ʙandagonasro mepazirad, cun az gunohonason dast mekasand va ʙa jagonagii Alloh ʙozmegardand va tasmim megirand, ki duʙora on gunohonro ancom nadihand va az gunohon afvason mekunad va har ci mekuned az neku ʙad, onro, medonad va cize ʙar U pusida namemonad va U sumoro tiʙqi amalhojaton cazodihandaast

    [26] Va du'oi kasonero, ki imon ʙa Alloh va Rasulas ovardaand va korhoi soista kardaand, icoʙat mekunad va az fazli xes ʙarojason tavfiqi amal va acru podosasonro afzun medihad. Va ruzi qijomat ʙaroi kofiron azoʙi saxtest

    [27] Va agar Alloh ruzii ʙandagonasro afzun kunad, hatman dar zamin fasod mekunand va ne'matro nosiposi karda takaʙʙur mevarzidand, vale ʙa andozae, ki ʙixohad ruzi mefiristad. Zero U ʙar ahvoli ʙandagoni xud ogoh va on ci ʙar salohi onho ast, ʙinost

    [28] Va Ust on Alloh, ki ʙoroni foidaʙaxsro ʙa'd az on ki noumed sudand, furud movarad va rahmati Xudro ʙa hama co parokanda mekunad va Ust sarparasti ʙandagoni soistakori xud va U dar korsozi va tadʙiras sohiʙi hamdu sano ast

    [29] Va az nisonahoi qudrati U ofarinisi osmonhovu zamin va on ci az convaron, ki dar on du (osmonhovu zamin) parokanda kardaast, niz dalolat ʙar ʙuzurgi va qudrati U mekunand. Va U har goh ʙixohad, ʙar gird ovardanason dar ruzi qijomat tavonost

    [30] Ej mardum, agar sumoro musiʙate az musiʙatho, dar dinu dunjojaton rasad, pas ʙa xotiri korhoest, ki kardaed. Va Alloh az karami xud ʙisjore az gunohonro ʙaroi sumo afv mekunad va cazo namedihad

    [31] Sumo ej odamon natavoned dar rui zamin az U ʙigurezed va sumoro cuz U sarparaste nest, ki sarparasti namojad va manfiathojatonro faroham orad va jovare nest, ki zijonhoro az sumo dur kunad

    [32] Az nisonahoi qudrati U kistihoest cun kuh, ki dar ʙahrho ravonand

    [33] Agar ʙixohad, ʙodro orom mesozad, to kistiho ʙar rui ʙahr az raftan ʙozmonand. Alʙatta, dar in vucud va harakati kistiho ʙaroi saʙrkunandagoni sukrguzor, iʙrathost

    [34] Jo agar Alloh ʙixohad on ahli kistihoro ʙa saʙaʙi on gunohone, ki kardaand, ƣarq mekunad va ʙisjorero az gunohoei kistinisinijon niz meʙaxsojad va ʙa azoʙ namegirad

    [35] Va to, kasone, ki dar nisonahoi jagonagii Mo cidol mekunand, ʙidonand, ki ononro cun ʙar gunohonason azoʙ kunad, az azoʙi Alloh hec rohi xalosi va gurezgohe nadorand

    [36] Pas on ci sumo doda sudaed az har ciz, ki ʙosad mol, jo farzandon va digar cizho, ʙahrai zindagii in dunjo ast va zud noʙudsavandaast. Va on ci dar nazdi Alloh ast, az savoʙu podos va ʙoƣhoi ʙihist ʙaroi onhoe, ki imon ovardaand va ʙa Parvardigorason tavakkal mekunand, ʙehtaru pojandatar ast

    [37] Va on kasone, ki az gunohoni ʙuzurg monandi sirk, firor az cang va ƣajra va a'moli zist, monandi zino va guvohi ʙar duruƣ va ƣajra parhez mekunand va cun dar xasm savand, xatohoro meʙaxsojand va kase, ki ʙar onho sitam namudaast, ʙo hilm va ʙurdʙori raftor mekunand

    [38] va kasone, ki da'vati Parvardigorasonro ʙo icro namudani amrhojas icoʙat kardand va pajomʙaronro ito'at kardand va namozro dar vaqtas ʙo rioja kardani sartu odoʙ va arkonas ʙarpo guzostand va korason ʙar pojai masvarat ʙo jakdigar ast va az on ci ʙa onho ruzi dodaem, dar rohi Alloh ʙar nijozmandon sarf mekunand

    [39] va onon, ki cun sitame ʙa onho rasad, intiqom megirand xestanro jori medihand va zeri ʙori zulm nameravand va agar saʙr kunand, dar oqiʙati saʙrason xajri ʙisjorest

    [40] Va cazoi har ʙadi, ʙadie ast monandi on va afzuda nasavad. Pas, kase, ki az sitamgari xud afv kunad va ʙaroi xusnudii Alloh osti kunad, muzdas ʙo Alloh ast, alʙatta, U sitamkoronro dust nadorad

    [41] Va har ki ʙa'd az sitame, ki didaast, intiqom girad, pas ʙar onon malomat va iqoʙe nest

    [42] ʙalki malomat va azoʙi sar'i ʙar kasonest, ki ʙa mardum az rui dusmani sitam mekunand va ʙa nohaq dar rui zamin sarkasi va gunahkori mekunand. Baroi on guruh dar ruzi qijomat azoʙi dardnok ast

    [43] Va on ki az sui mardum azijat mekasad, saʙr kunad va az xato darguzarad, alʙatta in az korhoi pisandida va soistai sipos ast

    [44] Har kiro, ki Alloh gumroh kunad, az on pas hec duste naxohad dost, ki hidojatasro ʙar uhda girad va jorias dihad. Va zolimonro meʙini, ej Rasul, ki ruzi qijomat cun azoʙro ʙingarand, ʙa Parvardigorason megujand: «Ojo moro rohi ʙozgaste ʙa sui dunjo hast, to farmoni Turo ʙa co orem?»

    [45] On zolimhoro meʙini, ej Rasul, ki ʙa cahannam meʙarand. Tarsonu xor az gusai casm nigohe duzdida ʙa sui cahannam mekunand. Kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovarda ʙudand, dar ruzi qijomat megujand: «In zolimon xud va ahlasonro dar ruzi qijomat ʙarʙod dodand». Ogoh ʙos, ki alʙatta, zolimon dar azoʙi doim xohand ʙud va az on co ʙarojason rohi xalosi nest

    [46] Va on kofiron jovaron va dustone nadorand, ki dar ʙaroʙari Alloh ononro jori dihand va har kasro, ki Alloh gumroh kunad, dar dunjo hec rohe ʙarojas nest, ki hidojatro ʙa dast ovarad. Pas, hidojat va gumroh kardan tanho dar dasti Alloh ast

    [47] Ej kofiron!, pes az on ki ruze qijomat ʙijojad, ki az coniʙi Alloh ʙozgaste nadorad, ʙa da'vati Parvardigoraton ʙo imonu to'at icoʙat namoed. Dar on ruz na panohgohe xohed dost va na kase az sumo difo'e tavonad kard

    [48] Agar musrikon az imon ovardan ʙa Alloh rui gardonand, turo ej Rasul ʙar onho nafiristodaem, ki ʙar a'molason nigahʙon ʙosi. Ba tahqiq, ʙar uhdai tu cuz rasonidani pajƣom, cize digar nest. Va Mo cun ʙa inson az rahmati Xud ʙa u salomati va tavongari ʙicasonem, sodmon megardad va agar ʙa xotiri korhoi ʙade, ki kardaast, musiʙate ʙa u rasad, monandi kamʙaƣali va kasali nosiposi mekunad. Pas haroina, inson nosipos ast va tamomi ne'mathoro faromus mekunad faqat az ʙalo jodovari mekunad

    [49] Az oni Alloh ast farmonravoii osmonhovu zamin va on ci mijoni onhost. Har ci ʙixohad, meofarinad. Ba har ki ʙixohad, tanho duxtar meʙaxsad va ʙa har ki ʙixohad tanho pisar meʙaxsad

    [50] Va jo ham pisar dihad va ham duxtar. Va har kasro ʙixohad, aqim (nozo) megardonad, alʙatta, U donovu tavonost dar ofarinisi maxluqotas va cize az ofarinisi maxluqotas Uro notavon karda nametavonad

    [51] Hec ʙasarero nasazad, ki Alloh ʙo u suxan gujad magar az tariqi vahj jo az pasi parda jo in ki Alloh faristaero ʙifiristad, to ʙa farmoni U har ci ʙixohad, ʙa u vahj kunad. Haroina, U ʙalandmartaʙai ʙuzurg ast: dar zot, nomho, sifatho va af'olas va hama maxluqot dar ʙaroʙari U sari taslim furudovarandaand va dar tadʙiri umuri xalqas hakim ast

    [52] Cunon ki ʙa pajomʙarone pes az tu vahj firistodem, hamcunin ruhe az amri Xudro (Qur'onro) ʙa farmoni Xud ʙa tu vahj kardem, ki sarcasmai hajoti dilho ast. Tu ej Rasul, namedonisti kitoʙu imon cist. Vale Mo on Qur'onro nure soxtem, to har jak az ʙandagonamonro, ki ʙixohem, ʙa on hidojat kunem va haroina, tu mardumro ʙo in Qur'on ʙa rohi rost roh menamoi va on rohi Islom ast

    [53] rohi on Allohe, ʙarhaq, ki har ci dar osmonhovu zamin ast, az oni Ust. Ogoh ʙosed, ki hamai korhoi sumo az neku ʙad ʙa sui Alloh ʙozmegardad. Pas hamaro muvofiqi amalhojason cazo xohad dod, agar nek ʙosad nek savad, ʙad ʙosad, ʙad savad

    Surah 43
    Зухруф

    [1] Ho, Mim

    [2] Savgand ʙa in Qur'oni ravsan va ravsangar dar lafz va ma'no

    [3] Mo in kitoʙi Qur'onro ʙa zaʙoni araʙi ʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam nozil kardem. Sojad, ki ʙifahmed va darjoʙed ma'nohojasro

    [4] Va ʙegumon on dar Lavhi Mahfuz dar nazdi Most. Ba durusti, in kitoʙ ʙalandqadr va ʙohikmat ast

    [5] Ojo ʙa on saʙaʙ, ki mardumi isrofkori sarkas hasted, az sumo ruj gardonem va Qur'onro az sumo ʙozdorem

    [6] Ci qadar pajomʙaronro dar mijoni pesinijon firistodem

    [7] Va hec pajomʙare ʙar onho firistoda namesud, magar on ki masxaraas mekardand

    [8] Pas, Mo kasonero halok kardem, ki nerumandtar az inho ham ʙudand va qudrati zijodtare ham dostand va namunae az qissai pesinijon guzastaast, ki ʙarxe az onhoro ʙarojat ʙajon kardem

    [9] Ej Pajomʙar agar az onho pursi: «Ci zote osmonhovu zaminro ofaridaast?» Megujand: «Onhoro On piruzmandi dono ofaridaast,»

    [10] On ki zaminro pahn kard va ʙistari sumo soxt va ʙarojaton dar on rohho padid ovard, ʙosad, ki sumo hidojat joʙed

    [11] Va on ki az osmon oʙ (ʙoron) firistod ʙa andozai mu'ajjan. Va ʙa on sarzamini murdaro zinda kardem. Sumo niz ej odamon incunin az gurho ʙerun ovarda mesaved

    [12] Va on ki hama maxluqotro cuft ʙijofarid. Va ʙarojaton az kistiho va corpojon (sutur, asp va xar) markaʙho soxt, ki ʙar onho savor mesaved

    [13] To ʙar pusti onho qaror gired, va cun ʙar on coj girifted ne'mati Parvardigoratonro jod kuned va ʙigued: «Pok ast on Zote, ki inhoro romi mo kard, vagarna moro tavoni on naʙud

    [14] Va ʙegumon mo ʙa sui Parvardigoramon ʙoz megardem»

    [15] Va on musrikon ʙaroi Alloh az mijoni ʙandagonas farzande muqarrar kardand. Haroina, odami nosiposi oskor ast

    [16] Ojo az on ci meofarinad ʙaroi xud duxtaronro ʙargirift va sumoro ʙo pisaron ʙarguzidaast

    [17] Va har goh, ki muƶda doda savad ʙa jake az musrikon ʙa hamon cize, ki ʙa Allohi mehruʙon nisʙat doda ʙudand, (ja'ne tavalludi duxtar, dar hol) rangu rujas sijoh gardad, ʙa in muƶda va xasmiginu ƣazaʙnok gardad

    [18] Ojo kasero ki ʙa orois va zinnat tarʙijat mejoʙad (ja'ne, duxtar) va u nametavonad, ki dar kasmakasiho maqsadasro xuʙ va oskor ʙajon va isʙot kunad, (ja'ne, ocizu notavon ast), ʙa Alloh nisʙat medihand

    [19] Va on musrikon faristagonro, ki ʙandagoni Allohand, zan pindostand. Ojo ʙa hangomi ofarinisi onho hozir ʙudaand? Guvohii onon navista mesavad va onho dar oxirat ʙozxost mesavand

    [20] Va guftand kofiron: «Agar Allohi mehruʙon mexost, mo faristagonro nameparastidem,» (in huccati ʙotil ast). Onho kamtarin donis va ogohi az in nadorand, onho cuz duruƣ cize digar namegujand

    [21] Ojo pes az Qur'on kitoʙe ʙarojason nozil kardaem, ki aknun ʙa on cang zadaandu amal kardaand

    [22] Balki, guftaand: «Haroina, padaroni xudro ʙar dine joftaem va mo az paji onho rohjoftagonem»

    [23] Va hamin guna nafiristodem pes az tu ej Pajomʙar dar sahru dehe pajomʙaronero, magar ki ʙa'di firistodan asrofu sardoroni on sahru deh guftand: ʙegumon mo padaroni xudro ʙar dine joftem. Alʙatta, mo rohu ravisi padaroni xudro pajravi mekunem

    [24] Pajomʙarason ʙa onho guftand: «Ojo man dinero ʙaroi sumo ovarda ʙosam, ki hidojatʙaxstar az one ʙosad, ki padaronatonro dar on jofted, ʙoz az on din pajravi mekuned, guftand: Mo ʙa on pajomʙar va risolate, ki sumo jofted, ʙovar nadorem

    [25] Pas az onho intiqom girifta, azoʙason kardem. Pas, ej Pajomʙar ʙingar, ki oqiʙati duruƣʙarorandagon ci guna ʙudaast

    [26] Va jod kun ej Pajomʙar, cun Iʙrohim ʙa padaru qavmas guft: «Alʙatta, man az on ci sumo meparasted, (ja'ne, az ʙutho), ʙezoram

    [27] ʙa cuz on ma'ʙude, ki maro ofaridaast, pas alʙatta, U maro rahnamoi xohad kard»

    [28] Va Iʙrohim in suxanro (ja'ne, kalimai Lo iloha ilallohro) dar mijoni farzandonas pojanda va ʙoqi guzost, ʙosand, ki ʙa sui iʙodati Alloh ʙozgardand

    [29] Balki ʙahramand soxtem musrikoni qavmatro va padaronu ʙoʙojonasonro, to vaqte ki omad ʙa onho dini haq (Qur'on) va pajomʙare, ki ʙajon mekunad ʙa onho umuri dinasonro

    [30] Va cun haq (Qur'on) ʙar onho omad, guftand: «Codust va haroina, mo ʙa on imon nameovarem»

    [31] Va guftand musrikon: «Agar in Qur'on az nazdi Alloh meʙud, pas caro in Qur'on ʙar marde az ʙuzurgmardoni on du deha (Makka jo Toif) nozil nasudaast?»

    [32] Ojo onon rahmati Parvardigoratro taqsim mekunand?, (Ja'ne, pajomʙariro), hol on ki mo maisati ruzguzaronii onhoro dar in zindagii dunjo mijonason taqsim mekunem. Va ʙa'zero ʙa martaʙa ʙolotar az ʙa'ze digar qaror dodem, to ʙa'ze ʙa'zi digarro ʙa xidmat girand. Va rahmati Parvardigorat (ja'ne, daromadanason ʙa cannat) az on ci onho cam' meovarand az moli dunjo, ʙehtar ast

    [33] Va agar in ehtimol nameʙud, ki mardum dar gumrohi hama jak guruh mesavand, Mo ʙaroi kasone, ki ʙa Allohi mehruʙon kufr mevarzand, xonhoe ʙo saqfhoi az nuqra faroham meovardem va ʙaroi onon nordʙonhoe az nuqra qaror medodem, ki ʙo onho ʙolo ravand

    [34] Va ʙaroi xonahojason darhoe az nuqra qaror medodand va taxthoe, nuqragin ki ʙar onho takja zanand omoda mesoxtem

    [35] Va az har guna zinat ʙarojason qaror medodem. Va ammo hamai inho ʙahramandii nocizi dunjavist, hol on ki oxirat (cannat) dar nazdi Parvardigori tu ʙaroi parhezgoron ast

    [36] Har kas, ki az jodi Allohi mehruʙon (Qur'on) ruj gardonad, sajtone ʙar u voʙasta mekunem, ki uro dar dunjo gumroh mesozad, pas u hamesa hamrohas ʙosad

    [37] Va alʙatta sajtonho ʙozmedorand kofironro, az rohi rost, vale kofiron xudro hidojatjofta mehisoʙand

    [38] To on goh ki nazdi Mo ojad, gujad kofir ʙa sajton: «Ej kos, mijoni manu tu durie meʙud ʙa misli masofai masriqu maƣriʙ. Zero ʙisjor ʙad hamnisine ʙudi tu ʙaroi man dar dunjo»

    [39] Va guem foida nakunad sumoro digar pusajmoni zero, ki zulm karded ʙa saʙaʙi ixtijor namudanaton kufro. Pas sumo dar casidani azoʙ ʙo jakdigar sarik ʙosed

    [40] Ojo tu ej Pajomʙar, mexohi ʙa nosunavojon suxan ʙisnavoni jo kuronero, ki dar gumrohii oskor hastand, roh ʙinamoi? In dar uhdai tu nest, hidojat dar dasti Alloh ast

    [41] Pas hargoh turo ej Pajomʙar az in dunjo ʙiʙarem, alʙatta Mo az onho intiqom megirem

    [42] Jo azoʙe, ki ʙa onho va'da dodem, ʙa tu nison xohem dod, zero, Mo ʙar onho tavono hastem

    [43] Pas mahkam nigah dor ej Pajomʙar on ciro, ki Alloh dar in Qur'on ʙa tu amr kardaast. Alʙatta tu ʙar rohi rost (dini Islom) qaror dori

    [44] Va alʙatta, in Qur'on ʙaroi tu va qavmat pande ast. Zero, ki ʙa zaʙoni onho nozil sudaast va az digarho dida ʙojad onro xuʙtar ʙifahmand va ʙa zudi pursida mesaved az sukrguzori va amal kardan ʙa Qur'on

    [45] Va ʙipurs ej Pajomʙar on pajomʙaronero, ki firistoda ʙudem pes az tu: «Ojo cuz Allohi mehruʙon, digarero ʙaroi parastisi onho qaror doda ʙudem?»

    [46] Va hamono, Musoro hamroh ʙo mu'cizahoi Xud ʙar Fir'avn va sardoroni qavmas firistodaem va guft: «Haroina, man firistodai Parvardigori cahonijonam!»

    [47] Cun ojoti (mu'cizahoi) Moro ʙar onon peskas kard, onon az musohidai on mu'cizaho ʙa onho mexandidand

    [48] Va har mu'cizae ʙar onho (Fir'avn va pajravonas) nison dodem, az mu'cizai digar ʙuzurgtar ʙud. On goh hamaro ʙa azoʙhoi gunogun giriftor kardem, ʙosad, ki az kufrason ʙozgardand

    [49] Guftand (fir'avnijon): «Ej codugar, du'o kun ʙaroi mo ʙa Parvardigorat ʙa hurmati on ahd va ʙuzurgie, ki ʙa tu dodaast, in azoʙro az mo ʙardorad, pas agar in azoʙro az mo ʙardorad, haroina hidojatjoftagonem». (Ja'ne imon meorem)

    [50] Cun azoʙro az onho ʙardostem, ʙa sarofati du'oi Muso in hangom onho pajmoni xudro sikastand. (Ja'ne, imon naovardand)

    [51] Va Fir'avn dar mijoni qavmas faxrkunon nido kard, ki ej qavmi man, ojo podsohii Misru in cujʙoron, ki az zeri poji man va az zeri koxho va qasrho cori hastand, az oni man nestand? Ojo quvvatu mansaʙi maro dar ʙaroʙari notavoni va kamʙaƣalii Muso nameʙined

    [52] Balki man ʙehtaram jo in saxse, ki u xoru zor ast va durust suxan guftan nametavonad

    [53] Pas caro furud ovarda nasud ʙar in Muso agar haqiqatan firistodai Alloh ʙosad dastponahoi tilloi jo caro guruhe az faristagon hamrohas najomadaand, ki ʙar pajomʙarias guvohi dihand

    [54] Pas, Fir'avn qavmi xudro gumroh soxt, to uro ito'at kardand va Musoro ʙovar nakardand, haroina, mardumi taʙahkor va xoric az dini haq ʙudand

    [55] Pas cun Moro ʙa xasm ovardand ʙa saʙaʙi kufru isjonason, az onho intiqom giriftem pas hamaasonro ƣarq kardem

    [56] Sipas ononro, dar sumori guzastagon va iʙrate ʙaroi ojandagon qaror dodem

    [57] Va cun farzandi Marjam (ja'ne parastisi Iso), ʙa unvoni misol zikr sud, ongoh qavmi tu az on ovoz ʙaland ʙardosta risxand mezadand

    [58] Va guftand musrikon ej firistodasuda: «Ojo ma'ʙudoni mo ʙehtarand jo u (Iso)?» Va in suxanro cuz ʙaroi cidol va xusumat ʙo tu naguftaand, ki mardumi xusumatkunandaand

    [59] U (Iso) tanho ʙandaest, ki in'om kardem ʙa u pajomʙariro va soxtem uro iʙratu misol ʙaroi ʙani Isroil

    [60] Va agar mexostem, ʙa coi sumo faristagone padid meovardem, to dar rui zamin conisin savand

    [61] Va ʙesuʙha faromadani Iso alajhissallom pes az ruzi qijomat nisonai faro rasidani qijomat ast. Pas dar voqe' sudani qijomat hargiz sak makuned va pajravii man kuned! In ast rohi rost ʙa sui cannat

    [62] Sajton ʙo vasvasahojas sumoro az rohi to'ati Man ʙoznagardonad, alʙatta u dusmani oskori sumost

    [63] Va cun Iso ʙo dalelhoi ravsani xud nazdi ʙani Isroil omad, guft: «Begumon ʙarojaton hikmat nuʙuvvatro ovardaam va omadaam, to cizhoero az umuri dini, ki dar on ixtilof mekuned, ravsan kunam. Pas, az Alloh ʙitarsed va az man ito'at kuned

    [64] Haroina, Allohi jakto, Parvardigori manu Parvardigori sumost. Pas Uro jagona ʙiparasted va ʙa U cizero sarik naored. Rohi rost in ast.»

    [65] Pas guruhho ʙajni xud ixtilof kardand. Pas, voj ʙar holi sitamkoron onon, ki Isoro cunin vasf kardand az azoʙi dardovari qijomat

    [66] Ojo onho muntaziri in hastand, ki qijomat nogahon dar hole, ki az on ʙexaʙar hastand, ʙarojason ʙijojad

    [67] Duston dar on ruz, dusmani jakdigar xohand ʙud, magar parhezgoron

    [68] Ej ʙandagoni parhezgori Man, imruz hec tarsu harose nest ʙa sumo, giriftori azoʙ namesaved va na sumo ƣamgin mesaved

    [69] On kasone, ki ʙa ojoti Mo imon ovardaand va ʙa on ci pajomʙaron ovardaand, amal namudand va ʙo dilu uzvhoi ʙadanason taslimi amri Mo sudaand

    [70] sumo va hamsaronaton ʙo sodkomiju xursandi ʙa ʙihist doxil saved

    [71] Gardonida mesavad ʙa ʙihistiho dar kosahoi zarrin ta'omro va dar qadahhoi zarrin saroʙro. Dar on cost har ci dil kasad va dida az on lazzat ʙiʙarad. Va dar on co covidona xohed ʙud

    [72] Va in on ʙihistest, ki Alloh sumoro ʙa saʙaʙi amalhoi nekaton, ki dar dunjo mekarded meros dod

    [73] Dar on cannat ʙarojaton mevahoi ʙisjor ast, ki az on mexured

    [74] Haroina, gunahkoron dar azoʙi cahannam covidonand

    [75] Azoʙason kam namesavad va onho az rahmati Alloh noumedand

    [76] Va Mo ʙa onho sitame nakardaem, to onhoro ʙa azoʙ giriftor kunem, ʙalki onho ʙa saʙaʙi sirk ovardanason ʙa Allohi jagona xud sitamgor ʙudand

    [77] Va duzaxiho farjod ʙarovardand, ki ej moliki duzax, kos Parvardigori tu moro ʙimironad, to az in azoʙ xalos savem. Megujad moliki duzax: «na, haroina, sumo dar in azoʙ hamesa ʙosed»

    [78] Hamono ovardem ʙaroi sumo suxani haqro va onro ʙaroi sumo ravsan namudem, lek aksari sumo suxani haqro, ki pajomʙaron ovardand, namepisandided

    [79] Ojo tasmimi saxt giriftand musrikon korero? Pas alʙatta Mo niz tasmimgirandagonem. Mo niz irodai mahkam va taƣjirnopazir giriftem

    [80] Ojo gumon mekunand in musrikon, ki Mo namesunavem sirru rozguii suxanoni pinhoni onhoro? Ore, xuʙ mesunavem va haroina faristagoni Mo nazdi onho hastand va menavisand hamai amalhoi onhoro

    [81] Bigu ej Pajomʙar ʙa musrikone, ki megujand faristagon duxtaroni Alloh hastand: «Agar Allohi mehruʙonro farzande meʙud, cunonki megued, pas man avvalini iʙodatkunandagon meʙudam on farzandro. Lek Alloh pok ast az zanu farzand dostan»

    [82] Pok hast Parvardigori osmonhovu zamin va Parvardigori Ars az on nisʙatho, ki musrikon ʙa U medihand, ʙa monandi farzand va ƣajraho

    [83] Pas, ʙiguzorason ʙa holi xud ej Pajomʙar, to dar ʙotili xud masƣul ʙosand va sargarmi ʙozi savand ʙa dunjoi xud to dame, ki ʙirasand ʙa on ruzi azoʙason, ki va'da doda sudaand: jo dar dunjo jo dar oxirat jo dar har du

    [84] Va U Allohe ast, ki dar osmon ma'ʙud ast va dar zamin niz ma'ʙud meʙosad va Ust hakimu dono

    [85] Va ʙartaru ʙuzurgvortar ast on Zote, ki farmonravoii osmonhovu zamin va har ci dar mijoni onhost, az oni Ust va ilmi faro rasidani qijomat xosi Ust va ʙa sui U ej mardum ʙa'd az margaton ʙozgardonida mesaved

    [86] Va kasonero, ki ʙa coji U iʙodat mekarded, qodir ʙa safo'ati kase nestand. Magar kasone, ki az rui ilm ʙa haq sahodat va guvohi doda ʙosand va Allohro ʙa jagonagi parastida va pajomʙarii Muhammad sallallohu alajhi va sallamro iqror karda ʙosand

    [87] Va agar az onho ej Pajomʙar ʙipursi: ki onhoro ofaridaast, alʙatta, megujand: «Alloh». Pas, caro az iʙodati Alloh ruj megardonand

    [88] Va Alloh ogoh ast az guftori Muhammad sallalllohu alajhi va sallam, ki guft: «Ej Parvardigori man, haroina, inho mardume hastand, ki imon nameovarand

    [89] Pas, ej Pajomʙar az onho ruj ʙigardon az ozorhojason va ʙigu: «Salom!» Ore, ʙa zudi xohand donist ci sarnaviste dorand

    Surah 44
    Духон

    [1] Ho, Mim. (Zikri harfhoi muqatta'a dar avvali surai Baqara guzast)

    [2] Alloh savgand jod mekunad: Savgand ʙa in kitoʙi ravsangar (ham dar lafz va ham dar ma'no)

    [3] Haroina, Mo Qur'onro dar mohi ramazon dar saʙi muʙorak, ki saʙi Qadr ast, nozil kardem. Haroina, Mo ʙimdihanda ʙudaem mardumonro az cizhoe ki onhoro foida va zarar merasonad

    [4] Dar saʙi Qadr har farmone muvofiqi hikmat sodir mesavad va har cize, ki dar jak sol ʙa'd ruj medihad; az zindagi, marg, tavongari, faqr, xajr va sar va ƣajra hamaro menavisad

    [5] In farmone az coniʙi Mo ʙud. Ba haroina, Mo pajomʙaronro firistoda ʙudem, ki mardumro az dasturoti Alloh xaʙar dihand

    [6] Firistodani pajomʙaron rahmatest az coniʙi Parvardigorat va alʙatta, Parvardigori tu ej Rasul sunavo va donost, ki hama sadohoro mesunavad va hamai umuri zohiri va ʙotiniro medonad

    [7] Parvardigori osmonho va zamin va har ci mijoni onhost, agar ahli jaqin hasted

    [8] Bidoned, ki nest ma'ʙudi ʙarhaq ʙa cuz U kase sazovori iʙodat nest. Zinda mekunadu memironad. Parvardigori sumovu Parvardigori padaroni pesini sumost. Pas ma'ʙudi ʙarhaqro iʙodat kuned, ki U tanho metavonad zarar jo foida ʙirasonad, na ma'ʙudoni ʙotili sumo

    [9] Balki, on musrikho az haqiqati Qur'on dar sakkand va ʙozi mekunand va ʙa on ʙovar nadorand

    [10] Ej Rasul casmintizori ruze ʙos, ki osmon dudi oskorero padidor mekunad

    [11] Va on dud hamai mardumro dar xud furu pusad. Va ʙaroi musrikon gufta mesavad: in azoʙi dardovarest

    [12] Ba'd az on megujand: «Ej Parvardigori mo, in azoʙro az mo dur gardon, ki haroina, mo imon ovardagonem»

    [13] Az kuco pand mepazirand ʙa'd az on ki azoʙ ʙar onho furud omad? Hol on ki cun pajomʙari ravsangar ʙar onho firistoda suda ʙud

    [14] Az Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) rujgardon sudand va guftand: U devonaest ta'limjofta! (Ja'ne odami jo kohine ʙa u ta'lim dodaast, u pajomʙar nest)

    [15] Haroina, Mo azoʙro andake ʙarmedorem va ʙa zudi, ki sumo, alʙatta, ʙoz ʙa kufru sirki xud ʙarmegarded

    [16] Ruze hamai on kofirhoro dar qijomat ʙa giriftorii ʙuzurge saxt furu girem, ki haroina, Mo az on kofiron intiqomgirandaem

    [17] Va haroina, pes az on musrikho qavmi Fir'avnro ozmudem va pajomʙare ʙuzurgvor (Muso alajhissalom) nazdason omad, vale uro duruƣ ʙarovardand va halok gastand. Pas incunin intiqom megirem az dusmanoni tu ej Rasul, agar imon naorand

    [18] Muso ʙarojason guft: ki ʙandagoni Allohro ʙa man ʙisupored, to Allohi jagonaro iʙodat kunand, ki harojina, man ʙar risolati Parvardigoram pajomʙari aminam

    [19] Va niz ʙar Alloh ʙartari macued, ki haroina, man ʙo huccati ravsane nazdi sumo omadaam

    [20] Haroina, man ʙa Parvardigori xud va Parvardigori sumo panoh meʙaram, az in ki maro sangʙoron kuned

    [21] va agar ʙa pajomʙarii man imon nameovared, az man kanoragiri kuned va maro ozoru azijat nadihed

    [22] Cun Fir'avn va qavmas ʙa u imon naovardand. Pas, Muso Parvardigorasro ʙa du'o xond, ki in musrikho mardumi gunahkorand

    [23] Alloh ʙa Muso amr namud, ki ʙandagoni Maro hangomi saʙ ravona kun, haroina, sumo az tarafi Fir'avn va laskaras dunʙolagiri karda mesaved

    [24] Bahrro, ki orom ast, pusti sar guzor, (ja'ne, ʙahrro ʙar hamon sakle, ki ʙa'd az guzastanat az on qaror dorad, voguzor), to Fir'avn va qavmas ʙo itminon voridi on savand, ki haroina, onho laskare ƣarqsavanda hastand

    [25] On Fir'avnijoni garqsuda ʙa'd az xud ci ʙoƣhovu casmasorho ʙar coj guzostand

    [26] va kistzorhovu xonahoi nekuro

    [27] va ne'mate, ki dar on ƣarqi sodmoni ʙudand

    [28] Incunin ʙud kori azoʙ va dargirifti Mo va Mo on ne'mathoro ʙa'd az Fir'avn va qavmas ʙa mardumi digar voguzostem

    [29] Na osmon ʙar onho Fir'avn va laskaras girist va na zamin va na ʙa onho muhlat doda sud, ki azoʙ az onho ʙa ta'xir aftad

    [30] Va haroina, mo ʙani Isroilro az on azoʙi xorkunanda, ki Fir'avnijon farzandoni pisarasonro kusta va zanonasonro ʙaroi xidmat zinda nigoh medostand, nacot dodem

    [31] Onhoro az cangi Fir'avn nacot dodem, haroina, u az mutakaʙʙironi sitamkor ʙud

    [32] Va haroina, ʙani Isroilro donista ʙar olamijon ʙarguzidem va ononro millati ʙarguzidai asri xudason kardem

    [33] Va ojote az mu'cizoti Muso ʙa onho ato kardem, ki dar on imtihoni oskore ʙud

    [34] Alʙatta, inho musrikoni qavmi tu megujand

    [35] Pojoni kor cuz hamin margi naxustin cizi digare nest va mo digar ʙor ʙa'd az margamon ʙaroi hisoʙ va savoʙ va azoʙ zinda namesavem

    [36] Ej Muhammad, musrikon ʙa tu va qavmat megujand: agar rost megued, ki mo du ʙora zinda mesavem, pas padaroni moro ʙa cahon ʙozovared

    [37] Ojo in musrikho ʙehtarand jo qavmi Tuʙʙa' va kasone, ki pes az onho ʙudand, cun Od va Samud va monandi onho? Hamaro halok kardem, ki haroina, onho gunahgoron ʙudand. Pas halok soxtani musrikon, ki dar qudratu tavonoi az onho pojontarand, hec sakke nest, ki ʙar Alloh oson ast

    [38] Mo in osmonhovu zamin va on ciro mijoni onhost, ʙa ʙozi ʙehuda va ʙehadaf najofaridaem

    [39] Magar in ki on du cizro ʙarhaq ofaridaem, vale ʙestarinason, ki musrikonand inro namedonand va dar ofarinisi inho nameandesand, cun umed ʙa savoʙ nadorand va az iqoʙi U nametarsand

    [40] Haroina, va'dagohi hama ʙaroi cudo soxtani nekukor az ʙadkor dar ruzi dovari, (qijomat) ast

    [41] Ruze, ki hec duste ʙaroi dusti xud sudmand naʙosad va nametavonad ʙa nazdikonas hec guna naf'e ʙirasonad va ʙarojas az sui kase jori nasavad

    [42] magar kase, ki Alloh ʙar u rahm kardaast, safo'at karda mesavad dar nazdi Parvardigoras, ʙa'd az on ki Alloh ʙarojas ruxsat dihad. Haroina, Ust piruzmand dar intiqom giriftan ʙar dusmanonas va mehruʙon ast ʙa dustoni ito'atkori xud

    [43] Haroina, daraxti Zaqqum, ki dar cahannam merujad

    [44] ta'omi gunahkoron ast. Va az ʙuzurgtarin gunohho sarik ovardan ʙa Alloh ast

    [45] Monandi misi gudoxta dar sikamhoi musrikon mecusad

    [46] Monandi saxt cusidani oʙi suzon

    [47] Ba faristagoni nigahʙoni duzax gufta mesavad: Bigired in gunahkorro va ʙa saxti ʙa mijoni cahannamas ʙikased

    [48] va ʙar ʙoloi sari in gunahkor oʙi cuson ʙirezed, to sikanca savad

    [49] Ba in gunahkori ʙadʙaxt gufta savad: Bicas, in azoʙro, ki tu gumon dosti, ki dar qavmi xud piruzmandu ʙuzurgvor hasti

    [50] Haroina, in azoʙ hamon cizest, ki dar on sak mekarded hangome ki dar dunjo ʙuded va ʙa on ʙovarii jaqin nadosted

    [51] Haroina, Parhezgoron, ki dar dunjo farmonhoi Allohro ʙa co ovardand va az man'kardasudahojas dur sudand dar coi amne hastand, ki az tamomi harosu ƣamho osudaxotirand

    [52] dar ʙoƣho va casmasorhoi ravon

    [53] liʙoshoi az sundusu istaʙraq mepusand va ru ʙa rui hamdigar menisinand, to ʙo ham ʙestar uns ʙigirand

    [54] Cunonki parhezgoronro dar oxirat giromi dostem ʙo daromadani ʙoƣho va pusidani liʙoshoi aʙresim, hamcunin hurul'ijn (huroni sahlocasm)-ro ʙa nikohi onho darmeovarem

    [55] Parhezgoron dar on co har mevaero, ki ʙixohand, osudaxotir metalaʙand

    [56] Parhezgoron dar on co ta'mi margro namecasand, ƣajri hamon margi naxustin, ki dar dunjo casida ʙudand. Va onhoro Alloh az azoʙi cahannam nigoh dostaast

    [57] In fazlu ʙaxsisest az coniʙi Parvardigori tu. In ast komjoʙii ʙuzurg

    [58] Pas haroina, Mo adoi suxani xes Qur'onro ʙa zaʙoni tu ej Rasul oson kardem, to pand ʙigirand

    [59] Ej Rasul, tu muntazir ʙos piruziero, ki Alloh ʙa tu va'da dodaast ʙar on musrikon va azoʙero ki ʙar onho farogirandaast, ki haroina, onho niz margi turo muntazirand. Ba zudi xohand donist, ki ƣalaʙa dar dunjovu oxirat ʙa coniʙi tust ej Rasul va kasone, ki pajravi tuand

    Surah 45
    Ҷосия

    [1] Ho, Mim

    [2] Nozil sudani in kitoʙ az coniʙi Allohi piruzmandi hakim, ki dar intiqom giriftan az dusmanonas ƣoliʙ ast va dar tadʙiri umuri xalqas ʙo hikmat ast

    [3] Alʙatta, dar haft taʙaqahoi osmonu zamin va on ci mijoni onhost, az maxluqoti gunogun nisonahoi iʙratest ʙaroi mu'minon

    [4] Va ej mardum, dar ofarinisi sumo va parokanda sudani cunʙandagon (convaron) iʙrathost ʙaroi mardume, ki ʙa Alloh va sari'ati U ʙovarii jaqin dorand

    [5] Va az paji jakdigar omadani saʙu ruz va rizqe, ki Alloh az osmon (ʙoron) mefiristad va zamini murdaro ʙo on ʙoron zinda mekunad va niz dar vazidani ʙodho, ki az har cihat ʙaroi manfiati sumo mevazand, iʙrathoest ʙaroi oqilon

    [6] Inho ojathoi (kalomi) Alloh ast, ki ʙa rosti ʙar tu ej Rasul tilovat mekunem. Pas ʙa'd az kitoʙi Alloh va ojoti U va huccathoe, ki dalolat ʙar ma'ʙudi haqiqii U mekunand, ʙa kadom suxan imon meovarand

    [7] Voj, (halok ʙod) ʙa har saxt duruƣpardozi gunahkore

    [8] Ojathoi (kalomi) Allohro, ki ʙar u xonda mesavand, mesunavad. On goh mutakaʙʙirona davomat ʙar kufr dorad va ʙaroi Alloh va rasulas sar furu nameorad cunonki guji hec nasunidaast. Pas, ej Rasul uro ʙa azoʙi dardovare, ki dar ruzi qijomat voqe' ast, ʙasorat deh

    [9] Va hargoh ʙar cize az ojoti Mo ogoh savad, on ojathoro ʙa masxara megirad, ruzi qijomat inho sazovori azoʙi xorkunandaand

    [10] Az pusti sari onho cahannam ast. Va mole, ki ʙa dast ovardaand va kasone, ki ƣajri Allohi ʙarhaq ma'ʙud giriftaand, ʙa holason foida nakunad. Va ʙaroi onho azoʙi ʙuzurg ast

    [11] In Qur'one, ki ʙar tu ej Rasul nozil kardem, rahnamudest ʙaroi rohjoftagon ʙa Qur'oni azim. Va onon, ki ʙa ojoti Parvardigorason imon nameovarand va onro tasdiq nadorand, ʙarojason azoʙest az nav'i saxttarin azoʙhoi dardovar

    [12] Alloh Zotest, ki ʙahrro ʙaroi sumo musaxxar kard, to dar on ʙa farmoni U kistiho ravon ʙosand va talaʙi ma'isat kuned, to ki ʙa ne'mathojas siposguzor ʙosed va tanho Uro parastis kuned va dar on ci mefarmojad va man' mekunad, farmonʙardor ʙosed

    [13] Va on ciro dar osmonho az oftoʙu mahtoʙ va sitoragon va on ciro dar zamin ast az convaron, daraxton va kistiho va ƣajraho ʙaroi foidai sumo rom kard. Hama az oni Ust. Haroina, dar in nisonaho va huccathoe, ki ʙar jagonagii Alloh dalolat mekunand, ʙaroi mardume, ki andesa mekunand, iʙrathoest

    [14] Bigu ej Rasul ʙa kasone, ki imon ʙa Alloh ovardaand va ʙa pajomʙaras pajravi namudaand: «Az xatoi kasone, ki ʙa ruzhoi Alloh umedi savoʙ nadorand va az azoʙi U nametarsand, gus ʙa azijat va ozori kofiron va musrikon nadihand va darguzarand, to Alloh on mardumro ʙa cazoi a'mole, ki dar dunjo murtakiʙ sudaand, podos dihad

    [15] Har kas kori soistae kunad, dar dunjo ʙa foidai xudi ust va har kas murtakiʙi kori ʙade savad, ʙa zijoni ust. Sipas hama ruzi qijomat ʙa sui Parvardigoraton ʙozgardonda mesaved va U sumoro dar ʙaroʙari amalhojaton cazo medihad

    [16] Mo ʙani Isroilro kitoʙi Tavrot va Incil va ilmi dovarivu nuʙuvvat ato kardem va az farzandoni Iʙrohim alajhissalom ʙisjorero ʙa nuʙuvvat va risolat ʙarguzidem va az cizhoi pokizavu xus ruziason dodem. Va ʙar cahonijoni asri xudason ʙartariason dodem

    [17] Va onhoro dar amri din, dar ʙajoni halolu harom dalelhoe ravsan dodem. Va dar on az rui hasadu kina ixtilof nakardand, magar on goh ki donis dar ʙorai haqiqati din va ahkomi on joftand. Alloh dar ruzi qijomat dar on ci ki dar dunjo ixtilof mekardand, dovari xohad kard

    [18] Pas, turo ej Rasul ʙa rohi zohir az din (ja'ne, sari'at) andoxtem. Pas, ʙa on rohi sari'at ʙirav va az xohishoi nodonon pajravi makun, ki onho sari'at va ahkomi dinro namedonand

    [19] Haroina, in musrikon, ki turo ʙo xohishoi xud da'vat menamojand turo hec az Alloh ʙenijoz namekunand va azoʙi Uro az tu dur karda nametavonand, agar tu pajravi xohishoi onho kuni haroina, zolimon (munofiqon va jahudijon) dustdoroni jakdigarand va Alloh joridihanda va dustdori parhezgoron ast

    [20] In Kur'one, ki Mo ʙa tu furud ovardem, dalelhoi vozeh ʙaroi mardumon ast, ki haqro az ʙotil cudo mekunand va rohi haqro mejoʙand va hidojatu rahmatesg ʙaroi qavme, ki ʙa haqiqati on ʙovar dorand, ki nozil sudani in kitoʙ az coniʙi Allohi piruzmandi hakim ast

    [21] Ojo onon, ki murtakiʙi ʙadiho sudand, pajomʙaronro duruƣ ʙarovardand va amri Parvardigorasonro muxolifat kardand va ƣajri Uro parastis kardand, gumon kardand, ki Mo onhoro dar sumori kasone, ki imon ʙa Alloh ovardaand va korhoi soista kardaand, qaror medihem? Va ojo zindagivu margason ʙaroʙar ast? Hargiz ʙaroʙar nestand! Ci ʙad dovari mekunand mijoni nekukoron va ʙadkoron dar oxirat

    [22] Va Alloh osmonhovu zaminro ʙa haq va ʙa adlu hikmat ʙijofarid, to har kasero ʙaroʙari kore, ki az neku ʙad kardaast, podos dihad va ʙa onho sitam nasavad

    [23] Ojo didai kasero, ki havovu havasasro cun ma'ʙudi xud girift va Alloh ʙo vucudi ogohi az haqqu ʙotil, gumrohas kard va ʙar gusu dilas muhr nihod to pandu mav'izaero nasunavad va hidojatro dark nakunad va ʙar didagonas parda afkand, to rohi durustro naʙinad? Agar Alloh tavfiqu hidojat ʙa rohi haq nakunad, ci kase uro hidojat xohad kard? (Ej mardum!) caro pand namegired, to haqiqati holro ʙidoned

    [24] Va musrikon guftand: "Ba cuz in zindagii dunjavii mo hec hajote nest. Guruhe az mo memirem va guruhe zinda mesavem. Va moro cuz dahr, (ja'ne guzari ruzhovu saʙho va guzasti umr) halok namekunad». Onon ʙa in suxanhojason donise nadorand, ʙalki tanho gumon mevarzand va taxmin mezanand

    [25] Va cun ojoti ravsangari Mo ʙa in musrikoni munkir ʙa ruzi ʙa's tilovat savad, huccatason in ast, ki megujand: «Agar tu ej Muhammad va pajravonat rost megued, padaroni moro, pas az margason zinda kuned»

    [26] Bigu ej Rasul ʙaroi in musrikoni munkir ʙa ruzi ʙa's: «Allohest, ki sumoro dar dunjo zinda mekunad, pas memironad va sipas hamaro dar ruzi qijomat, ki sakke dar on nest, gird meovarad. Vale ʙestari mardum in haqiqatro namedonand, az in ru dar zinda sudani ʙa'd az marg sak mekunand!»

    [27] Az oni Alloh ast farmonravoii haft osmonu zamin va kase dar mulk va ofarinis va sazovori parastis ʙo U sarik nest. Va on ruz, ki qijomat ʙarpo savad, murdaho az qaʙrhojason ʙaroi hisoʙu kitoʙ ʙarxezand va ahli ʙotil (kofiron) zijon xohand kard

    [28] Ej Rasul, ruzi qijomat har ummatero ʙuʙini, ki ʙa zonu daromadaast va har ummatero ʙaroi giriftani nomai a'molas ʙixonad. Va ʙarojason gufta savad: Dar cunin ruze dar ʙaroʙari har a'mole, ki az neku ʙad karded, podos meʙined

    [29] In navistai Most, ki ʙarhaq suxan megujad, haroina, Mo az faristagoni xud xosta ʙudem, ki tamomi korhoero, ki dar dunjo mekardaed, ʙe zijodati va kamʙudi ʙinavisand

    [30] Ammo kasone, ki dar dunjo imon ʙa Alloh va rasulas ovardaand va korhoi soista ancom dodand, Parvardigorason ononro dar cavori rahmati Xes dar ʙihist doxil mekunad va in komjoʙii oskor ast

    [31] Va ammo, kasone, ki kofir mesavand, ʙa onho az rui sarzanis gufta mesavad, magar ojoti Mo ʙar sumo xonda namesud va sumo takaʙʙur mevarzided va mardumi gunahkore ʙuded va ʙa savoʙu iqoʙ imon nameovarded

    [32] Cun gufta mesud, ki haroina, va'dai Alloh haq ast va dar vuqu'i qijomat sakke nest, ki hatman omadanist, megufted: «Mo namedonem qijomat cist? Cuz gumone nameʙarem (ja'ne, mo qijomatro xajoli mahz mepindorem) va az voqe' sudani on ʙa ʙovari narasidaem»

    [33] A'moli zistason dar ʙaroʙarason oskor sud va on cize, ki masxaraas mekardand, az azoʙi duzax gird ʙa girdasonro ʙigirift

    [34] Az suji Alloh ʙa kofiron gufta savad: « Imruz faromusaton mekunem va dar azoʙ furu meguzorem, hamcunon ki sumo didori cunin ruzatonro, ʙo tarki imon va amal faromus karda ʙuded. Cojgohaton dar otas ast va sumoro hec jovare nest, ki az azoʙi Alloh sumoro nacot dihad

    [35] Va in azoʙ az on ruj ʙar sumo furud meojad ʙa saʙaʙe, ki ojoti Allohro ʙa masxara megirifted va zinati hajoti dunjo sumoro ʙifireft». Pas, imruz az in otas kase onhoro ʙerun naʙarad va na ʙa dunjo ʙozgardonda savand, to tavʙa kunand va amali soista kunand va na kase uzrasonro pazirad

    [36] Sitois az oni Alloh ast, Parvardigori osmonhovu Parvardigori zamin va Parvardigori cahonijon, ki cuz U kase soistai hamdu sitois nest, cunki U xoliq va moliki cami'i maxluqot va koinot ast

    [37] Buzurgvori, sukuhu ʙaqovu pojdorivu kamol dar osmonhovu zamin dar hama umur xosi Ust va Ust piruzmandi hakim, ki ʙar dusmanonas ƣoliʙ ast va dar guftoru kirdoras va dar tadʙiri umuri xalqas ʙo hikmat ast. Pok ast U, ʙa cuz U hec kas sazovori parastis nest

    Surah 46
    Аҳқоф

    [1] Ho Mim. (Zikri harfhoi muqatt'a dar avalli surai Baqara guzast)

    [2] In Qur'on kitoʙest nozil gardida az coniʙi Allohi piruzmande, ki maƣluʙ namesavad va dar tadʙiru kardahojas ʙohikmat ast

    [3] Mo osmonhovu zamin va on ciro, ki dar mijoni on du ast, ʙarhaq va dar muddati muajjan ofaridaem. Va kofiron az on ci Qur'on ʙimason medihad, ruj megardonand

    [4] Bigu ej Pajomʙar ʙaroi kofiron: Ojo dided on ciro ʙa cuz Alloh meparasted (az ʙuton murdagon va toƣutho), ʙa man nison dihed, ki az in zamin ci cizro ofaridaand? Jo dar xilqati (ofaridani) osmonho ʙo hamrohi Alloh sirkat dostaand? Agar rost megued, ʙaroi man kitoʙe, ki pes az in Qur'on omada ʙosad jo agar donise az pesinijon mondaast, ʙijovared

    [5] Va kist gumrohtar az on, ki ʙa cuz Alloh cizero ʙa du'o mexonad, ki to ruzi qijomat ʙa u cavoʙ namedihad, cunki onho (ʙuton, jo murdagon, jo sangho va daraxton va monandi inho) az du'oi ʙutparaston ʙexaʙarand, na xud mesunavand va na mefahmand

    [6] Va cun dar qijomat mardumro ʙaroi hisoʙu kitoʙ cam' orand, ʙuton ʙo parastandagoni xes dusman ʙosand va iʙodatasonro inkor kunand

    [7] Va cun ojoti ravsani Mo ʙa on musrikon xonda savad, kofiron Qur'onero, ki ʙarojason nozil sudaast, gujand: «Codui oskor ast»

    [8] Jo megujand musrikon: In Qur'on duruƣest, ki xud Muhammad ʙoftaast! Bigu ej Pajomʙar: Agar man onro cun duruƣe ʙa ham ʙofta ʙosam, sumo nametavoned xasmi Allohro az man ʙozdored. Alloh az on ta'nahoe, ki ʙa in Qur'on mezaned, ogohtar ast. Va sahodati U mijoni manu sumo kofist. Va Ust omurzandai tavʙakunandagon, mehruʙoni ʙandagoni mu'min

    [9] Bigu ej Pajomʙar ʙa musrikoni qavmat: Man az mijoni digar pajomʙaron naxustin pajomʙar nestam, (ja'ne, pes az man niz digar pajomʙaroni Alloh guzastaand va sumo medoned, pas caro az pajomʙarii man hajron suda inkor mekuned) va namedonam, ki ʙar man jo ʙar sumo dar dunjo ci xohad rasid, cunki ilmi ƣajʙ namedonam. Man az cize cuz on ci ʙa man vahj mesavad, pajravj namekunam va sumoro niz ʙa on amr namekunam va man cuz ʙimdihandai oskore nestam

    [10] Bigu ej Pajomʙar ʙa musrikoni qavmat: «Ba man xaʙar dihed, agar Qur'on az coniʙi Alloh ʙosad va sumo ʙa on imon naovared va jake az mardoni ʙani Isroil (misli Aʙdullo iʙni Salom) ʙa on guvohi dihad va imon ʙiovarad, vale sumo gardankasi karded, ojo sitamgar nested? Alʙatta, Alloh ta'olo mardumi sitamkorro ʙa sui Islom hidojat namekunad!»

    [11] Va kofiron ʙa mu'minon guftand: «Agar on ci ki Muhammad az Qur'on va nuʙuvvat ovardaast xuʙie meʙud, inho dar paziruftanas ʙar mo saʙqat va pesdasti namekardand». Va cun ʙa vasilai Qur'on rohi hidojat najoftand, pas megujand, ki in Qur'on duruƣi derina ast

    [12] Va pes az in Qur'on kitoʙi Muso (ja'ne Tavrot) ʙaroi ʙani Isroil rohnamovu rahmat ʙud va ʙa on iqtido mekardand. Va in Qur'on kitoʙest tasdiqkunandai kitoʙhoi pesina, ʙa zaʙoni araʙi nozil sudaast, to sitamkoron (kofiron)-ro ʙime va nekukoron (mu'minon)-ro muƶdae ʙosad

    [13] Alʙatta, onon, ki guftand, Parvardigori mo Alloh ast va ʙa'd dar imonason mustahkam istodand, pas hec tarsu anduhe nest ʙarojason az tarsi qijomat va ʙar on cizhoe, ki dar dunjo ʙoqi guzostaand ʙa'd az margason, anduhgin namesavand

    [14] Inho ahli ʙihistand va (ʙa rahmati Alloh) dar on co covidon ʙosand, ʙa saʙaʙi amalhoi soistae, ki dar dunjo mekardand

    [15] Va odamiro ʙa neki kardan ʙo padaru modari xud dar hajotason va ʙa'd az margason amr kardaem. Alʙatta modaras uro hangomi homilagi ʙo dusvori ʙardost va ʙa dusvori ʙa zamin nihod (ja'ne, tavallud kard). Va muddati haml va to az sir cudo sudanas, si moh ast, to cun ʙa sinni cavoni (purquvvati) rasad va ʙa cihilsolagi medarojad, du'o karda megujad: «Ej Parvardigori man, ʙa man tavfiq deh, to sukri ne'mate, ki ʙar man va ʙar padaru modaram arzoni dostaj, ʙa coj oram va kori soista ʙikunam, ki Tu az on xusnud savi va farzandoni maro soleh gardon. Alʙatta tavʙa kardam az tamomi gunohhojam va ʙozgastam ʙa sui Tu. Hamono man az zumrai musulmononam»

    [16] Inho kasone hastand, ki korhoi nekasonro mepazirem va az gunohason darmeguzarem. Dar zumrai ahli ʙihistand. In va'dai rostine ast, ki ʙa onho doda mesavad

    [17] Va kase, ki ʙa padaru modaras, guft: «Uf (ʙezoram) az sumo, ojo ʙa man va'da medihed, ki az guram zinda ʙerun ovarda xoham sud va hol on ki mardume pes az man ʙudaand va zinda nasudand. Va on du (volidajn) az dargohi Alloh mepursand hidojatasro va gujand: «Voj ʙar tu, imon ʙijovar, ki alʙatta, va'dai Alloh haq ast hamaro zinda mekunad!», megujad: «Inho (ja'ne, on ci ki sumo dar ʙorai zinda sudani pas az marg megued) cuz hamon afsonahoi pesinijon nest!»

    [18] Dar ʙorai inho hamon suxan, ki (vociʙ sudani azoʙ) dar ʙorai ummathoi pesin az cinnu ins gufta suda ʙud, soʙit suda ʙud. Haroina, inho zijonkoron ʙudand

    [19] Va ʙaroi har jak az du guruh (ahli xajr va ahli sar) nisʙat ʙa korhoe, ki kardaand, nazdi Alloh daracotest, to ki Alloh podosi korhojasonro, ki dar dunjo kardaand, ʙa purragi ʙidihad va ʙa onon sitam nasavad, na ʙar gunohason afzuda mesavad va na az xuʙihojason kam karda mesavad

    [20] Va ruze, ki kofironro ʙar otas ʙaroi azoʙ peskas kunand, ʙa onon gufta savad: sumo dar zindagii dunjavi az cizhoi pokiza va xus ʙahramand suded va onhoro az ʙajn ʙurded. Imruz ej kofiron, ʙa azoʙu xori dar duzax podosaton medihand. Va in ʙa on saʙaʙ ast, ki dar zamin ʙe hec haqqe gardankasi mekarded va isjongari pes girifta ʙuded

    [21] Va ʙa jod ʙijovar ej pajomʙar, ʙarodari qavmi Odro, ki cun qavmi xudro dar Ahqof az omadani azoʙi ilohi tarsond va ʙa rosti pes az u pajomʙarone ʙudand va raftandu pas az u pajomʙarone omadand, ʙo in pajom, ki cuz Allohi jaktoro naparasted, ki haroina, man az azoʙi ruzi ʙuzurgi qijomat ʙar sumo metarsam ʙa saʙaʙi sirk ovardanaton

    [22] Qavmi Hud guftand: «Ojo omadai, ʙo duruƣhojat to moro az parastisi ma'ʙudonamon ʙargardoni? Pas agar rost megui, har ci ʙa mo va'da medihi, az azoʙi ʙuzurg ʙa mijon ʙijovar»

    [23] Guft (Hud alajhis salom): In va'dai omadani azoʙro tanho Alloh medonad va man firistodai Alloh hastam va on ciro ʙa on firistoda sudaam, ʙa sumo merasonam. Vale meʙinam, ki mardumi nodon hasted, dar talaʙ kardani azoʙ va nofarmoni kardanaton ʙa Alloh

    [24] Pas cun qavmi Hud azoʙro dar hajati aʙre didand, ki ruj ovaranda ʙa sui vodihojason, guftand: In aʙrest, ki ʙoron meorad ʙa mo. Pas guft Hud alajhissalom ʙa onon: Ne, ʙalki in hamon azoʙe ast, ki ʙa sitoʙ talaʙ namuded omadani onro. In ʙodesg, ki dar on uquʙatu azoʙi dardnok ast

    [25] Bo farmon va xohisi Parvardigoras hama cizro noʙud mekunad. Pas cunon sudand, ki cuz xonahojason cizi digare dida namesud. Mo in tavr gunahgoronro (ʙa saʙaʙi tuƣjonason) cazo medihem

    [26] Va hamono ʙa qavmi Od dar dunjo cunon tavonoiju qudrat doda ʙudem, ki ʙa sumo nadodaem ej kuffori Qurajs. Barojason xusi, sunavo to ʙisunavand va casmhoi ʙino to ʙuʙinand va dilho to dark kunand, qaror doda ʙudem. Vale gusu casmu dilason ʙa holason hec foidae nakard, cunki ojoti Allohro inkor mekardand va on azoʙero, ki ʙa masxaraas megiriftand, onhoro faro girift

    [27] Ba tahqiq, Mo hamai dehahoero, ki dar atrofi sumo (ej ahli Makka) ʙudand, halok kardem va Mo ojoti xudro ʙa surathoi gunogun ʙajon dostem, ʙosad, ki onho az kufri xud ʙargardand

    [28] Pas, caro kasonero, ki ʙa ƣajri Alloh (ʙaroi nazdiki ʙa Allohi jagona) ma'ʙud girifta ʙudand, joriason nakardand, ʙalki az nazarason gum sudand? In duruƣ va ʙoftahoi onho ʙud, (ja'ne, aqida dostand, ki ʙutho moro ʙa Alloh nazdik mesozand)

    [29] Va ʙa jod ovar ej pajomʙar, cun guruhe az cinhoro nazdi tu ravona kardem, to Qur'onro ʙisnavand. Cun ʙa nazdas rasidand va Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) Qur'on mexond, guftand: «Xomus ʙosed, to Qur'onro ʙisnavem! Pas cun tilovati Qur'on ʙa pojon rasid hamono Qur'on ʙa onho ta'sir kard, onho ʙa sui qavmi xud, husdordihanda ʙozgastand, to onhoro az azoʙi Ilohi ʙitarsonand, agar imon naorand

    [30] Guftand: «Ej qavmi mo, haroina, mo kitoʙero sunidem, ki ʙa'd az Muso nozil suda, kitoʙhoi pesinro, ki ʙa pajomʙaronas nozil kardaast, tasdiq mekunad va ʙa haq va rohi rost roh menamojad

    [31] Ej qavmi mo, suxanhoi in firistodai Alloh (Muhammad)-ro qaʙul kuned va ʙa u imon ʙijovared, to Alloh gunohhojatonro ʙijomurzad va sumoro az azoʙi dardovar dar amon Dorad

    [32] Va har kase, ki qaʙul nakunad da'vati da'vatkunandai Allohro, ki da'vat mekunad ʙa sui Alloh, nametavonad, dar ruji zamin az azoʙi Allohi ʙarhaq ʙigurezad va uro cuz Allohi ʙarhaq hec jovare nest va dar gumrohii oskorest!»

    [33] Ojo nameʙinand va nadonistaand, Allohe, ki osmonhovu zaminro naxustin ʙor ʙijofarid, dar ofaridani onho ociz namondaast. U tavonost, ʙar on ki murdagonro zinda kunad. Bale, in kor ʙa Alloh oson ast. U ʙar har kore tavonost

    [34] Va ruzi qijomat, ki kofiron ʙar otasi duzax ʙaroi azoʙ peskas karda savand, pas gufta savad ʙa onon: Ojo in azoʙ haq nest? Gujand: «Bale, savgand ʙa Parvardigoramon!» Parvardigorason mefarmojad: «Ba xotiri kufre, ki mevarzidaed, azoʙro ʙicased!»

    [35] Pas, saʙr kun ej pajomʙar, ʙa ozoru azijati musrikon, hamcunon ki pajomʙaroni ululazm saʙr karda ʙudand. Va dar azoʙ dodani onho sitoʙ makun. On ruz, ki on va'daero, ki ʙa onho doda sudaast, ʙingarand, pindorand, ki cuz dar dunjo ʙa qadri soate az ruz hajot nadidaand. In xaʙar astu ʙas ʙaroi onon va ƣajrason. Pas tanho mardumi fosiqi ʙadkor, halok (azoʙ) karda mesavand

    Surah 47
    Муҳаммад

    [1] Alloh a'moli neki kasonero, ki ʙa jagonagii Alloh kofir sudand va mardumro az rohi Alloh ʙozdostand, ʙotil soxt

    [2] Va kasonero, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand va ʙa on ci (ja'ne, Qur'on) ʙar Muhammad nozil suda, ki on haq ast va az coniʙi Parvardigorason omadaast, imon ovardaand, Alloh gunohonasonro meʙaxsad va on ci az amalhoi ʙade ancom dodaand, azoʙason namekunad va korhojasonro dar dunjovu oxirat ʙa saloh meovarad

    [3] Va in zoe' soxtani a'moli neki kofiron va ʙaxsidani gunohi mu'minon ʙa on saʙaʙ ast, ki kofiron ʙotilro (sajton) pajravi kardand va onon, ki imon ovardand, pajravi kardand haqqero, ki az coniʙi Parvardigorason omada ʙud. Alloh ʙaroi mardum incunin misolhoi onhoro ʙajon mekunad

    [4] Pas ej mu'minon cun ʙo kofiron ru ʙa ru suded dar majdoni cang, gardanasonro ʙizaned. Ba hamcunin idoma dihed, to ʙa andozae dusmanro ʙa kustan jo zaxmi kardan, za'if namoed va cun onhoro saxt furu kufted, asirason kuned va saxt ʙiʙanded. On goh onohro ʙa ehson ozod kuned jo ʙa fidja (ʙa ivazi pulu mol). To on goh, ki cang ʙa pojon ojad. Va in ast hukmi Alloh. Va agar Alloh mexost (na ʙa rohi cang, ʙalki az rohhoi digare, misli tufon, zaminlarza, sel, ƣarq soxtan va digar ofatho) az on kofiron intiqom megirift, vale xost, to sumoro ʙa jakdigar ʙijozmojad. Va onon, ki dar rohi Alloh kusta sudaand, hargiz savoʙi a'molasonro ʙotil namekunad

    [5] Ba zudi, Alloh dar dunjo ʙo to'at va rizoijati xudas ononro hidojat xohad kard va korhojasonro ʙa saloh meovarad

    [6] Va ononro ʙa ʙihiste, ki ʙarojason vasf kardaast, doxil mesozad va manzilhojasonro ʙarojason muarrifi menamojad

    [7] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati U amal namudaed, agar dini Allohro ʙo ʙa co ovardani farmudahojas va dur ʙudan az man'kardahojas jori kuned, sumoro ʙar ziddi dusmanonaton jori mekunad va qadamhojatonro ustuvor medorad

    [8] Va kasone, ki kufr varzidand, marg ʙar onon ʙod! Alloh a'molasonro ʙotil kardaast

    [9] Zero onon cizero, (az Qur'on,) ki Alloh nozil kardaast, (ʙar pajomʙaras Muhammad sallallohu alajhi va sallam) noxus dostand va ʙa on ʙovar nadorand. Dar natica Alloh a'molasonro noʙud kard, (zero dar to'ati sajton ʙudand)

    [10] Ojo kofiron dar zamin sajr nakardaand, to ʙingarand, ki oqiʙati kasone, ki pes az onho ʙudaand va pajomʙaronasonro duruƣgu ʙarovardaand, ci guna ʙudaast? Alloh halokason kard va kofiron niz oqiʙate monandi onhoro dorand

    [11] In (ja'ne, jori dodani mu'minon va halok kardani kofiron) ʙa on saʙaʙ ast, ki Alloh jovari kasonest, ki imon ovardaand. Va kofironro hec dust va jovare nest

    [12] Begumon Alloh kasonero, ki imon ovardaand va korhoi soista mekunand, ʙa ʙihisthoe, ki cujho az zeri qasrho va daraxtoni on corist, doxil megardonad. Va kofiron dar dunjo ʙahramand mesavand va mexurand cun corpojon ʙexaʙar az sarancomi kor va cojgohason otas ast

    [13] Va ej Rasul, ci sahrhoi zijode, ki mardumas az mardumi sahri tu (Makka), ki az on ʙerunat kardand, xele nerumandtar ʙudand, ʙa har guna azoʙho halokason kardem va hec jorikunandae nadostand, ki az azoʙi Alloh onhoro nacot dihand

    [14] Ojo kase, ki az coniʙi Parvardigoras daleli ravsane dorad, monandi kasest, ki kirdori ʙadas dar nazaras orosta sudaast va monandi kasone ast, ki az pai havashoi xud meravand? (Hargiz monand nestand)

    [15] Vasfi ʙihiste, ki ʙa parhezgoron va'da doda suda, cunin ast, ki dar on cujʙorhoest az oʙhoe taƣjirnopazir va cujʙorhoe az sire, ki ta'mas digargun namesavad va cujʙorhoe az saroʙ, ki ʙaroi nusandaas lazzat ast va cujʙorhoe az asali musaffo. Va onon dar on co har guna meva, ki ʙixohand, ʙaroi onon hast va niz az omurzisi Parvardigorason ʙarxurdorand. Ojo ʙihistijon monandi kasone hastand, ki dar otasi duzax covidonaand va ononro az oʙi cusone meosomonand, ki rudahojasonro pora-pora mekunad

    [16] Va ʙa'ze az munofiqon ʙa tu (ej Rasul) gus medihand, to on goh ki az nazdi tu ʙerun ravand, az donismandoni ashoʙi pajomʙar, ki Alloh ʙa onho ilm dodaast, masxaraomezona mepursand: «In ci suxanone ʙud, ki Muhammad alhol cand lahza pestar guft:» Alloh ʙar dilhojason muhr nihodaast, haqro namefahmand va az paji havoju havashoi xud raftaand

    [17] Va onon, ki ʙa sui haq hidojat joftaand, Alloh ʙar hidojatason afzud va ʙa onon parhezgori ato farmud

    [18] Pas ojo inho kofiron tanho muntaziri onand, ki ʙa nogoh qijomat faro rasad? Haroina, nisonahoi qijomat oskor sudaast. Va cun faro rasad, pand giriftanason ci foidae ʙaroi onho dorad

    [19] Pas, ʙidon ej Rasul hec ma'ʙude cuz Alloh nest. Va az gunohi xud va az gunohi mardonu zanoni mu'min omurzis ʙixoh. Va Alloh medonad, mahalli harakati sumoro, ki ruz ʙa kuco meraved va qarorgohi sumoro niz medonad, ki saʙ dar kuco meoromed

    [20] Va kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaand megujand: «Koski az coniʙi Alloh surae nozil mesud va moro ʙa cangi ziddi dusmanon mexond?» Cun surae az muhkamot (ojathojas ravsan) nozil savad va dar on suxan az cang rafta ʙosad, ononro, ki dar dilason suʙha va nifoq ast, meʙini, ki ʙa sui tu monandi nigohi kase, ki az sakaroti marg ʙehus suda ʙosad, menigarand. Pas ʙarojason soistatar ast, ki

    [21] farmonʙardori kunand Allohro va suxani neku gujand muvofiqi sari'at. Va hangome ki cang vociʙ savad, munofiqonro az on noxus ojad, agar ʙo Alloh sodiq ʙosand dar imonu amal ʙarojason az gunohu nofarmonʙardori ʙehtar ast

    [22] Pas ojo agar (az Qur'on va sunnati pajomʙaras Muhammad sallallohu alajhi va sallam) rujgardonded, cuz in intizor meravad, ki dar zamin fasod kuned va pajvandi xesovandijatonro ʙiʙured, (misle, ki pesinijonaton kardand)

    [23] Inhojand (fasodkunandagon va qat'kunandagoni pajvandi xesu taʙori), ki Alloh la'natason kardaast va gushojasonro az sunidani haq karu casmonasonro az didani rohi hidojat kur soxtaast

    [24] Ojo in munofiqon dar pandu andarzhoi Qur'on nameandesand jo ʙar dilho quflhost, ki cize az Qur'on ʙa on doxil namesavad

    [25] Begumon kasone ki murtad sudand az Islom va ʙa kufri guzastai xud ʙargastand, ʙa'd az on ki ʙar onon rohi hidojat ravsan sud, sajton ʙa onho korhoi ʙadasonro dar nazarason ʙijorost va onhoro ʙa orzuhoi tuloni fireʙ dod

    [26] Va in az din ʙargastanason ʙa on saʙaʙ ast, ki ʙa on guruh, (jahudijon), ki ojoti Allohro noxus medostand, meguftand: "Mo dar ʙa'ze az korho farmonʙardori sumo hastem." Va Alloh az rozason ogoh ast

    [27] Pas ci gunaast holason, on goh ki faristagon onhoro memironand va ʙar cehrahovu pusthojason mezanand

    [28] In tavr saxt con sitonidan az munofiqon ʙa saʙaʙi on ast, ki az on ci Allohro ʙa xasm meovarad, pajravi mekardaand va az on ci xusnudas mesoxt, ʙadʙini dostaand. Pas Alloh niz savoʙi amalhoi nekasonro noʙud kard (monandi sadaqa va silai rahm va digar amalho)

    [29] Ojo onon, (munofiqon), ki dar dilason ʙemoriest az hasadu dusamni ʙar ahli Islom, mepindorand, ki Alloh kinaero, ki dar dil pinhon dorand, hargiz, oskor naxohad kard

    [30] Ba agar ʙixohem (nisonahoi zohirii onhoro ʙa tu ej Rasul) nison medihem, pas haroina, tu onhoro ʙa simo va qijofahojason ʙisinosi va hatman, tu onhoro dar tarzi suxan guftanason mesinosi. Va Alloh az a'molaton ogoh ast (va hec kori nek jo ʙade ʙar U pinhon namemonad, pas sumoro dar ʙaroʙari amalhojaton cazoi munosiʙ medihad)

    [31] Va alʙatta, ej mu'minon sumoro meozmoem ʙo cang kardan ʙo dusmanoni Alloh, to mucohidon va soʙironatonro ʙo vucudi ogohi az a'molaton ma'lum ʙidorem va axʙoratonro oskor kunem, to rostgu az duruƣgu ma'lum savad

    [32] Alʙatta, kasone, ki ʙa jagonagii Alloh imon najovardand va mardumro az rohi Alloh ʙozdostand va ʙa'd az on ki rohi hidojat ʙarojason oskor suda ʙud, ki u pajomʙari ʙar haq ast, ʙo pajomʙar muxolifat varzidaand, hargiz hec zijone ʙa dini Alloh naxohand rasonid va Alloh savoʙi a'molasonro noʙud xohad kard. Zero ʙa on amalho rizoijati Allohro iroda nakarda ʙudand

    [33] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati U amal kardaed, ʙa Alloh va ʙa Pajomʙar ito'at kuned va savoʙi a'moli xesro ʙo kufru ma'sijat ʙotil masozed

    [34] Alʙatta, Alloh kasonero, ki ʙa jagonagii Alloh kufr varzidand va mardumro az rohi Alloh ʙozdostand va dar kufr murdand, pas hargiz Alloh gunohasonro naxohad omurzid va ʙar kufrason azoʙason xohad dod

    [35] Ej mu'minon, az cihodi musrikon susti navarzed, to da'vat ʙa musoliha kuned. Sumo az onho ʙolo va ʙartar hasted va Alloh ʙo madadi xud hamrohi sumost va az savoʙi amalhojaton hargiz kam naxohad kard

    [36] Zindagii incahoni faqat ʙozivu ʙehudagist, magar on ki ʙaroi Alloh ʙosad. Va agar imon ʙijovared va parhezgori kuned, Alloh podoshojatonro xohad dod. Va az sumo hamai amvolatonro ʙaroi zakot nametalaʙad

    [37] Agar tamomi molatonro talaʙad va ʙa doim ham talaʙad, on goh az dodani mol ʙuxl mevarzed va man' mekuned va kinahoi dar dil dostaatonro oskor mesozad

    [38] Ogoh ʙosed, ej mu'minon, ki sumoro ʙa xajr kardan dar rohi cihod da'vat mekunand, to dar rohi Alloh nafaqa kuned. Ba'ze az sumo ʙuxl mevarzand va har kas, ki ʙuxl varzad, dar haqqi xud ʙuxl varzidaast. Zero Alloh az sumo ʙenijoz ast va sumo ʙa U nijozmanded. Va agar az imon ovardan ʙa Alloh ruj ʙartoʙed, ʙa coji sumo mardume digar orad, ki hargiz monandi sumo naʙosand. Balki farmoni U va farmoni rasulasro ʙa co meorand va dar rohi U ʙo tanu molason cihod mekunand

    Surah 48
    Фатҳ

    [1] Haroina, Mo ʙaroi tu (ej Pajomʙar) piruzi va ƣalaʙai namojonero hukm kardem. (Ja'ne, nusrat medihad Alloh turo ʙar dusmanat va on sulhi Hudajʙija meʙosad, ki mardum ʙa saʙaʙi on dar amon mondand, pas doirai da'vat ʙa Islom vase' sud va mardum dar in muddat ʙa dini Islom guruh guruh doxil sudand. Pas ʙa hamin saʙaʙ Alloh ta'olo in piruziro, piruzii namojon va oskor nomid)

    [2] Oqiʙati fath on ast, ki Alloh ta'olo gunohi turo, on ci pes az in ʙuda va on ci pas az in ʙosad, ʙaroi tu ʙijomurzad, (ʙa saʙaʙi on ci hosil sud dar in fath az to'athoi ʙisjor va ʙa dus giriftanat masaqqathoi ʙisjorero) va ne'mati xudro ʙar tu tamom kunad va turo ʙa rohi rost hidojat kunad

    [3] Va to turo nusratu jori dihad, jorm kardani piruzmandonae, ki Islom za'if nasavad

    [4] Ust Allohe, ki itminonu oromisro (ruzi Hudajʙija) ʙa dilhoi mu'minon firistod, to imone ʙar imonason ʙijafzojand. Va az oni Alloh ta'olost laskarhoi osmonhovu zamin, ʙa vositai onon ʙandagoni mu'minasro piruz megardonad. Va Alloh donovu hakim ast

    [5] to mardonu zanoni mu'minonro ʙa ʙihisthoe doxil kunad, ki dar on az zeri daraxton va qasrho rudho corist va dar on co covidonand va gunohhojasonro nest kunad. Va in dar nazdi Alloh komjoʙii ʙuzurgest

    [6] Va mardonu zanoni munofiq va mardonu zanoni musrikro, ki dar haqqi Alloh gumoni ʙad meʙarand, azoʙ kunad. Gardisi ʙadi ruzgor ʙar onon ʙod! Va Alloh ʙar onho xasm girift va la'natason kard va cahannamro ʙarojason omoda kardaast va cahannam ʙad sarancomest

    [7] Va az oni Alloh ta'olost laskarhoi osmonhovu zamin ʙa vositai onon ʙandagoni mu'minasro piruz megardonad. Va Alloh ta'olo ʙar xalqas piruzmand va dar tadʙiri korason ʙo hikmat ast

    [8] Haroina, turo ej Pajomʙar guvohidihanda ʙar ummatonat, muƶdadihanda ʙa cannat, kasero, ki turo ito'at kunad va ʙimdihanda ʙa azoʙ, kasero, ki turo nofarmoni kunad, firistodaem

    [9] To ʙa Allohu pajomʙaras imon ʙijovared va jorii Alloh kuned, ʙa nusrat dodani dinas va ʙuzurgas dored va Allohro dar avvali suʙh va som tasʙeh gued

    [10] Haroina, onon, ki ʙo tu ej Pajomʙar ʙaj'at (ahd) mekunand ʙa cangi dusman, (dar Hudajʙija), cuz in nest ki ʙo Alloh ʙaj'at mekunand. Dasti Alloh ʙoloi dasthojason ast . Pas har ki on pajmonro ʙiskanad, alʙatta, ʙar zijoni xud pajmon mesikanad. Va har ki ʙa on ʙaj'at, ki ʙo Alloh ʙastaast, vafo kunad (ja'ne saʙr kunad dar muqoʙili dusman dar rohi Alloh va nusrati pajomʙaras Muhammad sallallohu alajhi va sallam), pas uro muzdi neku (cannat) dihad

    [11] Ej Pajomʙar! Az a'roʙi ʙodijanisin (onon, ki az raftan ʙa sui Makka ʙo hamrohi tu qafokasi kardand,) ʙa tu xohand guft: «Doroivu molu mulkamon moro az ʙaromadan ʙo hamrohi tu ʙozdostaand, pas ʙaroi mo az Parvardigorat omurzis ʙixoh». Ba zaʙon cize megujand, ki dar dilason nest. Bigu: «Pas agar Alloh ʙarojaton zijone ʙixohad jo naf'e ʙixohad, ci kase metavonad dar ʙaroʙari Alloh onro digargun kunad?» (Na on tavr ast, ki munofiqon mepidorand, in ki Alloh ta'olo on cizero, ki dar dilhojason pinhon mekunand az nifoq namedonad.) Balki U ta'olo ogoh ʙud ʙa on ci mekarded. (Hec ciz az amalhoi ʙandagon az U pinhon namemonad)

    [12] Balki mepindosted, ki Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam va mu'minon hargiz az in safar ʙa xonahojason ʙoz naxohand gast va sajton in gumoni ʙadro dar dilhojaton zinnat dod. Va ʙisjor gumoni ʙad karded, ki Alloh pajomʙarasro nusrat namedihad. Va ʙa in saʙaʙ gasted guruhi halok gasta

    [13] Va har kas ʙa Allohu pajomʙaras (sallallohu alajhi va sallam) imon najovardaast, pas hamono u kofir va sazovori azoʙ ast va ʙidonad, ki haroina, ʙaroi kofiron otasi suzone omoda kardaem

    [14] Va az oni Alloh ta'olost farmonravoii osmonhovu zamin. Har kiro ʙixohad, (ʙa rahmatas) meomurzad va har kiro ʙixohad (ʙa adlas), azoʙ mekunad va Alloh ta'olo omurzandai tavʙakunandagon va mehruʙoni onhost

    [15] (Ej Pajomʙar, cun ʙa qasdi ƣanimathoi ƣazvai Xajʙar ravona suded,) ʙa zudi ʙarcojmondagon xohand guft: Bigzored moro to ʙo sumo ravem (sui Xajʙar). Mexohand taƣjir ʙidihand va'dai Allohro. Bigu hargiz naraved ʙo mo (sui Xajʙar): zero Alloh ʙa mo pes az omadanamon (ʙa sui Madina,) gufta ʙud, (ki hamono ƣanimathoi Xajʙar, az oni on saxest, ki dar Hudajʙija istirok kardaast.) Pas (munofiqon) xohand guft: Ne, Alloh cunin amr nakardaast sumoro, ʙalki sumo hasadu ʙaxili mekuned ʙa mo. Ne! (voqe'an cunin nest), ʙalki haqiqat in ast, ki munofiqon ʙa cuz andake cize darjoftani nadorand, ci ciz dar din ʙarojason foida meorad va ci ciz zarar

    [16] Ba a'roʙi ʙodijanisin, ki az cang aqiʙnisini kardand, ʙigu: «Ba zudi ʙaroi cang ʙa sui mardumi saxt nerumande da'vat karda mesaved, ki ʙo onho mecanged jo musalmon mesavand. Pas agar ito'at kuned, Alloh podosi neku (cannat) xohad dod va agar ruj ʙargardoned az cang hamcunone ki pes az in aqiʙnisini karded (az raftan ʙo Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙa sui Makka,) sumoro ʙa azoʙi dardovar azoʙ mekunad»

    [17] Ej mardum ʙar kur gunohe nest va ʙar lang gunohe nest va ʙar ʙemor gunohe nest (dar naraftani ʙa cihod hamrohi mu'minon, az saʙaʙe, ki qudratu tavonoi nadorand). Va har ki az Allohu pajomʙaras ito'at kunad, uro ʙa ʙihisthoe doxil mekunand, ki dar on az zeri qasrhojas darjoho ravon ast. Va har ki az ito'ati Allohu pajomʙaras sar ʙartoʙad va az muqoʙilijat ʙo dusman aqiʙnisini kunad, ʙa azoʙi dardovar azoʙas mekunad

    [18] Alʙatta, Alloh rozj sud az mu'minon, on hangom ki dar zeri daraxt ʙo tu ʙaj'at kardand, pas donist on ci (ja'ne imonu sadoqat) dar dilason ast. Pas, itminonu oromisro ʙar dilhojason nozil kard va fathi nazdike (ƣalaʙai Xajʙar)-ro podosason dod

    [19] Va az ƣanimathoi ʙisjore (ja'ne, az molhoi jahudijon), ki onro ʙa dast xohand ovard. Va Alloh piruzmandu hakim ast

    [20] Va'da dod sumoro Alloh ʙa giriftani ƣanimathoi ʙisjor, pas in (ƣanimathoi Xajʙar)-ro ʙaroi sumo zudtar faroham soxt va ʙozdost Alloh dasti dusmanonro (az zijon rasonidan) ʙa sumo, to ʙosad in qazija iʙrate ʙaroi mu'minon, to hidojat kunad Alloh sumoro ʙa rohi rost

    [21] Va va'da dod Alloh ta'olo ʙa sumo giriftani ƣanimathoi digarro, ki hanuz dast najofted ʙar giriftani on va Alloh ʙar hama ciz qodir ast

    [22] Va agar kofironi Qurajs ʙo sumo ʙa cang ʙarxezand, ʙegumon pust gardonda ʙigrezand va digar hec duste ƣajri Alloh va joridihandae, ki onhoro nusrat dihad, namejoʙand

    [23] In sunnati Alloh ast, ki pes az in hamcunin ʙudaast va tu ej Pajomʙar dar sunnati Alloh, hargiz digarguni naxohi joft

    [24] Va U Alloh Zotest, ki ʙozdost dasti musrikonro az zarar rasonidan ʙa sumo (dar Hudajʙija) va dasti sumoro az musrikon dar daruni Makka (ʙozdost). Ba'd az on, ki ƣoliʙu piruz soxt sumoro ʙar ʙoloi musrikon. Va Alloh ʙar har korhoe, ki mekarded, ogohu ʙino ʙud

    [25] Onho (kuffori Makka) kasone hastand, ki kofir sudand va sumoro (dar ruzi Hudajʙija) az daromadani Mascidulharom ʙozdostand va az rasidani qurʙoni ʙa qurʙongohas ʙozdostand va agar mardon va zanoni mu'min dar Makka naʙudand, ki sumo onhoro namesinosed va ʙimi on naʙud, ki onhoro pojmol va halok kuned, pas nadonista az kustani onho murtakiʙi gunoh saved, to Alloh har kasro ʙixohad dar rahmati xud qaror dihad. Agar mu'minon va kofiron dar Makka az jakdigar cudo meʙudand, alʙatta, kofironasonro ʙa azoʙi dardovar azoʙ mekardem

    [26] Cun kofiron tasmim giriftand, ki dar dilhoi xud ta'assuʙ, hamon ta'assuʙi cohiliro coj dihand, pas Alloh oromisi Xudro ʙar dili pajomʙaras va mu'minon furu firistod va soʙit kard ʙar onho kalimai taqvoro, ki on "Lo iloha illalloh" ast va Pajomʙar va joronas ʙa taqvo sazovortaru soistatar ʙudand va Alloh ʙar har cize donost

    [27] Begumon, Alloh xoʙi pajomʙarasro ʙa rosti pajvast, ki gufta ʙud: "Agar Alloh ʙixohad, U va ashoʙas emin, guruhe sar tarosida va guruhe muj kutoh karda, ʙe hec ʙime az ahli sirk ʙa mascidulharom doxil mesavand". Pas Alloh cizhoe medonist, ki sumo namedonisted. Pas oson kard ʙa sumo pes az daromadani Makka jak fathi nazdikro (ja'ne, sulhi Hudajʙija jo fathi Xajʙarro)

    [28] Alloh ta'olost, ki pajomʙaras (Muhammad sallallohu alajhi va sallamro) ʙo dalelhoi ravsan va ʙo dini Islom firistod, to on dinro ʙar hamai dinho piruz gardonad. Va ʙasanda ast turo (ej Pajomʙar) Alloh ta'olo ʙaroi sohidii in, ki U ta'olo piruzi dihad turo va dinatro ʙar soiri dinho va ʙolo gardonad

    [29] Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), rasuli Alloh ast va kasone, ki ʙo u ʙar dini u hastand, ʙar kofiron saxtgirand va dar mijoni jakdigar mehruʙonand. Onhoro dar namozason dar holati ruku' va sucud meʙini va umedvori fazlu xusnudii Alloh hastand, pas onhoro ʙa cannat doxil mekunad, va az onho rozi meʙosad. Nisonai durustkorii onho dar cehrahojason az asari sacda namojon ast. In ast vasfi onho dar Tavrot va dar Incil, ki cun kistzore hastand, ki cavona (xusa) ʙizanad va on cavona (xusa) mahkam savad va ʙar pojahoi xud ʙiistad va kisovarzonro ʙa hajrat andozad, to on co, ki ʙisjorii onho va zeʙoii manzarason kofironro ʙa xasm ovarad. Alloh az mijoni onho kasonero, ki imon ovardaand ʙa Allohu rasulas va korhoi soista kardaand va az man' kardahojas parhez kardand, ʙa omurzisi gunohhojason va mukofoti ʙuzurg (cannat) va'da dodaast

    Surah 49
    Ҳуҷурот

    [1] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed, dar ʙaroʙari Allohu pajomʙari U pesdasti makuned (hec hukmero ʙar hukmi Alloh va pajomʙaras muqaddam masozed va az pesi xud hukme nakuned va dar guftoru kirdoraton) az Alloh ʙitarsed, zero Alloh ʙa guftoraton sunavo va ʙa kirdoraton donost

    [2] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati u amal kardaed, sadoi xudro az sadoi Pajomʙar ʙalandtar makuned va hamcunon ki ʙo jakdigar ʙaland suxan megued, ʙo u ʙa ovozi ʙaland suxan magued, to nadonista a'molaton zoe' nasavad

    [3] Haroina, kasone, ki dar nazdi pajomʙari Alloh sadojasonro poin meovarand, hamonhojand, ki Alloh dilhojasonro ʙa taqvo ozmudaast va sofu xolis gardonidaast. Onhoro dar ʙaroʙari in odoʙason omurzis va muzdi ʙuzurg ast va hamon cannat ast

    [4] Haroina, onhoe, ki az on sui hucraho nidojat medihand, (ej Pajomʙar) ʙestarason namedonand, (ki tu ci maqomi voloe dar dargohi Alloh dori va ʙojad ʙo tu ʙo ehtirom raftor kunand)

    [5] Agar saʙr mekardand, to tu xud ʙerun meomadi va nazdi onho merafti, alʙatta, ʙarojason ʙehtar meʙud va Alloh omurzanda ast onhoro, az saʙaʙi ʙeadaʙi va kutohie, ki az rui nodoni az onon sar zad va mehruʙon ast, ʙa onho, ki zud onhoro azoʙ namekunad

    [6] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovarded, va ʙa sari'ati u amal namudaed, agar fosiqe ʙarojaton xaʙare ovard, tahqiq kuned, maʙodo az rui nodoni ʙa mardume oseʙ ʙirasoned, on goh az kore, ki kardaed, pusajmon saved

    [7] Va ʙidoned, ki haroina, pajomʙari Alloh dar mijoni sumost, hurmati uro nigah dored. Agar dar ʙisjore az korho sumoro ito'at kunad, ʙa masaqqat xohed aftod. Vale Alloh imonro mahʙuʙi sumo soxt va onro dar dilaton ʙijorost va kufru fisqu isjonro dar nazaraton nopisand va zist gardonid. Inho xud ʙa haq rohjoftagonand

    [8] In xajre, ki ʙarojason muvaffaq sud, ʙaxsisu ne'matest az coniʙi Alloh va Alloh dono ast ʙa kase, ki Uro sukrguzori mekunad va dar tadʙiri umuri xalqas ʙo hikmat ast

    [9] Va agar du guruh az mu'minon ʙo jakdigar ʙa cang ʙarxostand, mijonason (ʙo hukmi kitoʙi Alloh va sunnati rasulas) ostigi ʙarqaror kuned. Va agar jak guruh ʙar digare dastdarozi kard va qaʙul nakard, ʙo on ki dastdarozi kardaast, ʙicanged, to ʙa farmoni Alloh ʙozgardad. Pas, agar ʙozgast, mijonason sulhi odilonae ʙarqaror kuned va adolat varzed, ki haroina, Alloh odilonro dust dorad

    [10] Haroina, mu'minon ʙo jakdigar dar din ʙarodaronand. Mijoni ʙarodaronaton sulh ʙarqaror kuned va az Alloh ʙitarsed, to ʙar sumo rahmat orad

    [11] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati u amal namudaed guruhe az mardon guruhi digarro masxara nakunand, sojad on masxarasudagon ʙehtar az onho ʙosand. Va guruhe az zanon guruhi digarro masxara nakunand, sojad on masxarasudagon ʙehtar az onho ʙosand. Va az ham ajʙcui makuned va jakdigarro ʙa laqaʙhoi zist maxoned. ci ʙad ast nomi fisq pas az imon ovardan. Va kasone, ki az masxara kardan, ajʙcui kardan va ʙa laqaʙi zist nom giriftan tavʙa namekunand, xud sitamkoronand

    [12] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati u amal namudaed, az ʙisjore az gumonho ʙiparhezed. Haroina, ʙa'ze az gumonho gunoh meʙosand. Va dar korhoi pinhonii jakdigar cosusi makuned va ajʙi musalmononro fos makuned va ʙarxe az sumo ʙarxe digarero ƣajʙat nakunad. Ojo hec jak az sumo dust dorad, ki gusti ʙarodari murdai xudro ʙixurad? Pas, xudaton onro noxus xohed dost. Va az Alloh ʙitarsed, haroina, Alloh ʙa ʙandagonas tavʙapaziru mehruʙon ast

    [13] Ej mardum, haroina, Mo sumoro az jak mardu jak zan ʙijofaridem, (ki on du Odam va Havo alajhimassalomand.) Va sumoro camo'atho va qaʙilaho kardem, to jakdigarro ʙisinosed. Alʙatta, giromitarini sumo nazdi Alloh parhezgortarini sumost. Pas faxr kardan ʙo nasaʙro tark kuned. Haroina, Alloh ogoh va ʙoxaʙar ast

    [14] Araʙhoi ʙodijanisin guftand: «Ba Allohu rasulas komilan imon ovardem!» Bigu ʙarojason ej Rasul: Komilan «imon najovardaed. Bigued, ki taslim sudaem va hanuz imon dar dilhojaton doxil nasudaast. Va agar Allohu pajomʙarasro ito'at kuned, az savoʙi a'moli sumo cize kam karda namesavad. Haroina, Alloh omurzanda ast ʙaroi kase, ki az gunohoni xud tavʙa kardaast va ʙa u mehruʙon ast»

    [15] Haroina, mu'minoni komil kasone hastand, ki ʙa Allohu pajomʙari u imon ovardaand va ʙa sari'ati u amal namudand va dar imonason digar sak nakardaand va ʙo molu coni xes dar rohi Alloh cihod kardand. Inho dar imonason rostkirdorand

    [16] Bigu (ej Rasul ʙaroi in a'roʙiho): «Ojo mexohed Allohro az dindorii xud ogoh kuned? Hol on ki Alloh az har ci dar osmonhovu har ci dar zamin ast, ogoh ast va U ʙa har cize daqiqan ogoh ast!» va cize, ki dar dilhoi sumo hast; az imon jo kufr jo nekui jo ʙadi, ʙar U pusida nest

    [17] Az in ki islom ovardaand, (inho a'roʙiho) ʙar tu ej Rasul minnat mekunand. Bigu ʙarojason: «Ba xotiri islomaton ʙar man minnat maguzored, caro ki naf'i imon ʙa xudi on inson ʙarmegardad, ʙalki Alloh ʙa on saʙaʙ, ki sumoro ʙa imon roh namudaast, ʙar sumo minnat menihad, agar dar iddi'oi imonaton rost va durust hasted!»

    [18] Haroina, Alloh on ci pinhon va maxfi ast dar osmonhovu zaminro medonad va hec cize ʙar U pusida namemonad va ʙa har kore, ki mekuned, ʙinost! Va U cazodihandai sumost, dar ʙaroʙari nekui podosi nek va dar ʙaroʙari ʙadi cazoi ʙad medihad

    Surah 50
    Қоф

    [1] Qof. (Alloh qasam jod mekunad): Savgand ʙa in Qur'oni arcmand

    [2] Balki dar ta'accuʙ sudand, az in ki az mijoni xudason ʙimdihandae ʙa sujason omad (va on Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙud,) ki onhoro az azoʙi Alloh ʙim mekard va kofiron guftand: «In cize aciʙ ast

    [3] Ojo zamone, ki murdemu xok sudem, ʙori digar ʙa zindagi ʙarmegardem? Cunin ʙozgast az aql dur ast!»

    [4] Haqiqatan Mo medonem, ki zamin ci guna az casadhoi onho kam mekunad va noʙud mesozad. Va kitoʙe, (ki ʙa nomi Lavhi Mafhuz hama ciz dar on nigahdori suda,) nazdi most

    [5] Na! Balki on musrikon suxani rostero (ja'ne, Qur'on), ki ʙar onho omada ʙud, duruƣ sumurdand. Pas, dar kori paresonu noʙasomon aftodand

    [6] Ojo (in munkironi ruzi ʙa's dar ƣaflatand:) ʙa in osmon, ʙar ʙoloi sarason nazar namekunand, ki ci guna onro ʙe sutun ʙino kardaem va onro ʙo sitoraho orostaem va hec sikofe dar on nest

    [7] Va zaminro pahn kardem va dar on kuhhoi ʙaland afkandem, to ustuvoru qaror girad va az har guna naʙototi xusmanzar dar on rujonidem

    [8] Dar ofarinisi osmonhovu zamin va on ci mijoni onhost, az nisonahoi ʙuzurg, ʙaroi rahnamoi va pand dodani har ʙandai tavʙakunanda muqarrar dostem

    [9] Va az osmon oʙe purʙarakat firistodem. Pas, ʙo on ʙoƣhovu donahoi daravsudani rujonidem

    [10] Va daraxthoi xurmoi ʙaland, ki xusahoi ʙarhamcida dorand

    [11] Hama in cizhoro rujonidem, to rizqi ʙandagon ʙosad va ʙa on oʙ sarzamini xusku ʙegijohi murdaro zinda kardem. Baromadan (zinda sudan) az gur niz cunin ast

    [12] Pes az on (musrikoni Qurajs) qavmi Nuh va ashoʙi Ras va Samud pajomʙaronro duruƣ sumorida ʙudand

    [13] Va hamcunin qavmi Odu Fir'avn va qavmi Lut

    [14] Va ashoʙi Ajka va qavmi Tuʙʙa' hamagi pajomʙaronro duruƣgu sumurdand. Pas, sazovori va'dai azoʙi Man sudand

    [15] Ojo az ofarinisi naxustin ocizu notavon suda ʙudem dar hole ki cize naʙudand? Balki, onho dar ofarinisi nav (ja'ne, ʙa'd az marg zinda sudan dar ruzi qijomat) dar sak hastand

    [16] Va haroina, Mo odamiro ofaridaem va medonem on ciro ki nafsas ʙa u vasvasa mekunad, zero az ragi gardanas ʙa u nazdiktarem

    [17] Hangome ki on du faristai farogiranda dar coniʙi rostu coniʙi capi u nisastaand, har cizro faro megirand. Pas faristae, ki az coniʙi rost ast amalhoi xuʙro menavisad va digare az coniʙi cap ast, amalhoi ʙadro menavisad

    [18] Hec kalome namegujad, magar on ki dar kanori u noziru navisandae hozir ast

    [19] Va ʙa rostj, ki ʙehusii saxtii marg faro rasid. Ej inson, in hamon marg ast on ci az on megurextj

    [20] Va dar sur ʙori duvvum damida mesavad. In hamon ruz ast, ruzi va'dai azoʙ ast, ki Alloh ʙa kofiron ʙim karda ʙud

    [21] Har kase dar ruzi mahsar meojad va hamroh ʙo u faristae ronandaast, ki uro ʙa sui mahsar meronad va faristae, guvohidihandaast va ʙaroi kori neku ʙadas guvohi medihad

    [22] Ej inson, ʙa durusti, tu az in ruzi saxt ƣofil ʙudi. Mo parda az didai tu ʙardostem, ƣaflat az tu dur sud va imruz az on ci meʙini, casmonat tezʙin sudaast

    [23] Va hamrohas faristai navisandai amalhoi u gujad: «In devoni amali u ast on ci man omoda kardaam»

    [24] Alloh ʙaroi har du farista jake ronanda va digare guvohidihanda, mefarmojad: Har nosiposi sarkasro ʙa cahannam ʙijandozed

    [25] on: har ʙozdorandai xajr, tacovuzkori sakkovardaero

    [26] on kase, ki ʙo Allohi ʙarhaq ma'ʙudi digare qaror dodaast. Pas, uro ʙa azoʙi saxti duzax ʙijandozed

    [27] Hamnisini u (sajtone, ki dar dunjo ʙo u ʙud), ʙigujad: «Ej Parvardigori mo, man uro ʙa sarkasi vodor nakardam, ʙalki u xud saxt dar gumrohi ʙud»

    [28] Alloh ta'olo megujad: «Nazdi Man imruz, ki ruzi cazo ast, mucodala makuned. Man pes az in dar dunjo ʙo sumo husdor firistonda ʙudam

    [29] Va'dai Man digargun namesavad va kasero ʙo gunohi kase azoʙ namekunam. Va Man ʙa ʙandagon sitam namekunam, magar ʙa'd az on, ki huccat ʙarojason ravsan savad»

    [30] (Ba jod or ej Rasul,) ruze, ki cahannamro meguem: «Ojo pur sudai?» Duzax megujad: «Hec zijodati az in hast?» (Pas Alloh qadami xudro ʙar rui cahannam meguzorad, on goh cahanam fusurda megardad va megujad ʙas ast, ʙas ast)

    [31] Va ʙihistro ʙaroi parhezgoron nazdik ʙijovarand va az onon dur naxohad ʙud, tavre ki ne'mathoi sodi va xursandie, ki dar on hast, musohida megardad

    [32] Barojason gufta mesavad: In hamon cizest, ki ʙa har tavʙakunandai az gunohon parhezgore, ki ʙo farzhovu to'athoi Parvardigoras muhofizat dorad, va'da doda mesud

    [33] Hamon kase, ki dar pinhoni az Allohi mehruʙon ʙitarsad va ʙo dili tavʙakor pes ojad

    [34] Baroi in mu'minon gujand: «Ba salomat doxili ʙihist saved. In ruz ruzi covidonist»

    [35] Dar on co ʙaroi on mu'minon har ci ʙixohand, hast va afzun ʙar on nazdi Mo ne'mathoi digare vucud dorad va on nigaristan ʙa didori Parvardigor ast

    [36] Va pes az on musrikon ci mardumero, ki nerumandtar ʙudand va dar sahrho sajru custucu mekardand, ʙa halokat ovardem. Ojo az azoʙi Alloh rohi gureze hast

    [37] Haroina, dar in suxan ʙaroi sohiʙdilon jo onon, ki ʙo huzur gus faro medorand, andarz va pandest

    [38] Alʙatta Mo osmonhovu zamin va on ciro mijoni onhost, az har guna maxluqot dar sas ruz ofaridem va hec xastagi va mondagi ʙa Mo narasid. (In qudrati ʙuzurg dalolat ʙar on mekunad, ki Alloh ta'olo ʙar zinda kardani murdagon niz tavonost)

    [39] (Pas ʙar on ci megujand) saʙr kun ej Pajomʙar, zero Alloh ʙa guftahojason nazar dorad va pes az ʙaromadani oftoʙ va pes az ƣuruʙi on Parvardigoratro ʙo sitois tasʙeh guj

    [40] Va niz dar qismate az saʙ va ʙa'd az har sacda uro tasʙeh guj

    [41] (Va ej Rasul ʙisnav!) Ruze, ki farista az makoni nazdike dar sur nido medihad

    [42] Ruze, ki on ovozi saxtro ʙa haq mesunavand va dar on hec sakke nest, on ruzi ʙerun sudan az gur ast

    [43] Haroina, Mo zinda mekunem xalqro va dar dunjo memironem va ʙozgasti hama ruzi qijomat ʙaroi hisoʙu cazo ʙa suji Most

    [44] Ruze, ki zamin ʙiskofad va onho ʙa sitoʙ ʙerun ojand va in girdovari ʙaroi Mo oson ast

    [45] Mo ʙa on ci megujand, (in musrikon az suxani ʙarduruƣ ʙoftan ʙa Alloh va ojoti U) donotarem va tu ʙa onho ma'mur (macʙurkunanda) nesti. (Ba rosti, ki tu rasonandai pajomi ilohi hasti.) Pas, har kiro az va'dai azoʙi Man metarsad, ʙa Qur'on pand deh! (Va on kase, ki az Mo nametarsad, pand ʙarojas ta'sir nameʙaxsad)

    Surah 51
    Зориёт

    [1] (Alloh savgand jod mekunad:) Savgand ʙa ʙodhoe, ki xokro ʙa saxti parokanda mekunand

    [2] pas savgand ʙa aʙrhoi ʙardorandai ʙori oʙ

    [3] pas savgand ʙa kistihoe, ki ʙa osoni dar oʙhoi ʙahru uqjonusho ravonand

    [4] pas savgand ʙa faristagone, ki ʙo farmoni Alloh mijoni xalqas taqsimkunandai korhojand

    [5] ki haroina, on ci sumoro va'da va ʙim medihand, az omadani qijomat va hisoʙ rost ast

    [6] va haroina, ruzi cazoi a'mol, hatman omadanist

    [7] (Va Alloh savgand jod mekunad:) Savgand ʙa osmon, ki orosta ʙa sitoragon ast

    [8] Begumon sumo ej takziʙkunandagon dar ʙorai Qur'on va ʙa xususi pajƣamʙar dar suxane gunogun dar ʙorai vahj ʙo ham ixtilof dored

    [9] Az haq (Qur'on va pajomʙar) ruj gardon mesavad, on kase, ki az imon ovardan ʙa Qur'on va pajomʙar rujgardon suda ʙosad. (Az saʙaʙi on, ki huccatu ʙurhonhoi ravsani ilohiro qaʙul nadost, pas ʙa rohi xajr muvaffaq nasud)

    [10] Marg ʙod ʙar on sakkokon va duruƣgujon

    [11] onon, ki ʙa ƣaflat dar kufru dar cahl furu mondaand

    [12] Inho duruƣgujon ʙo tamasxur mepursand: «Ruzi cazo kaj xohad ʙud?»

    [13] Ruzi cazo, ruzest, ki ʙar otas azoʙason mekunand

    [14] va ʙarojason gufta mesavad «Azoʙi xudro ʙicased! In ast on cize, ki dar dunjo ʙa sitoʙ metalaʙided! »

    [15] Haroina, parhezgoron, ki dar dunjo az Alloh metarsidand, dar ʙoƣhovu kanori casmasoron ʙosand

    [16] On ciro az orzuhojason Parvardigorason ʙa onho ato kardaast, ʙa xursandi giriftaand va ʙa on rozi hastand Haroina, pes az on dar dunjo ʙo ʙa co ovardani amalhoi soista nekukor ʙudan

    [17] On nekukoron andake az saʙro mexoʙidand va saʙro ʙo namoz zindadori mekardand

    [18] va ʙa hangomi sahar az gunohoni xes istiƣfor (tavʙa) mekardand

    [19] va dar amvolason ʙaroi muhtocon az pursandavu mahrum; (on ki az rui hajo namepursad), haqqe ʙud

    [20] Va dar zamin ʙaroi ahli jaqin (ʙa onon, ki ʙa vahdonijati Alloh ʙovar dorand va risolatii pajomʙarasro tasdiq mekunand), daloili ravsan va iʙrathoest

    [21] va niz dar vucudi xudaton nisonahoi oskore hast, ki dalolat ʙar jagonagii ofaridagori sumo mekunad va tanho U sazovori iʙodat ast. Ojo nameʙined, to az on iʙrat ʙigired

    [22] Va rizqi sumo va har ci ʙa sumo az neku ʙad va savoʙu iqoʙ va'da suda, hamaas dar osmon navista sudaast

    [23] (Pas, Alloh ʙa Zoti poki xud qasam jod mekunad:) savgand ʙa Parvardigori osmonhovu zamin, ki on ci va'da sudaast ʙarojaton haq ast, hamon guna ki sumo ʙo jakdigar) suxan megued va dar suxanaton sak nameored

    [24] Ej Rasul, ojo xaʙari mehmononi giromii Iʙrohim ʙa tu rasidaast, ki on mehmonon faristagon ʙudand

    [25] On goh ki nazdi u omadandu guftand: «Salom!» Guft: «Salom! Sumo mardumi nosinosed!»

    [26] Dar nihon va sitoʙon nazdi ahli xud raft va qasd ʙa gusolai farʙehe karda onro kusta ʙirjon karda ovard

    [27] Ta'omro ʙa nazdason guzostu ʙo lutfu mehruʙoni guft: «Caro namexured?»

    [28] On hangom, ki did, ki namexurand, pas dar dilas az onho tarse joft. Guftand (ʙarojas): «Matars!» Mo pajomʙaroni Alloh hastem. Va uro ʙa pisare dono ʙasorat dodand, ki hamsari u Sora ʙarojas tavallud mekunad va cun ʙa haddi mardi merasad, ongoh ʙisjor dono va ogoh az ilmi ilohi mesavad va u Ishoq alajhissalom ast

    [29] Pas cun zanas ʙasorati maloikahoro sunid, farjodzanon (az ta'accuʙ) omad va ʙar cehraas zadu guft: «ci guna tavallud mekunam, hol on ki man pirzani nozo hastam»

    [30] Maloikaho ʙarojas guftand: «Parvardigori tu hamcunin farmudaast on ci ʙa tu xaʙar dodaem va U ʙar har ci qodir ast, pas dar qudrati U ta'accuʙe nst. Va haroina, U hakim ast hama asjoro ʙa hikmati xud dar cojas meguzorad va ʙa soistagii ʙandagonas donost!»

    [31] Iʙrohim ʙa maloikaho guft: «Ej rasulon, ʙa ci kor omadaed?»

    [32] Guftand: «Mo haroina, ʙa sui mardumi taʙahkor firistoda sudaem

    [33] to porahoi sanghoi gili ʙar sarason ʙiʙorem, halokason sozem

    [34] ki ʙar on sangho az coniʙi Parvardigorat ʙaroi az had guzastaho (dar gunoh) nisonae guzosta sudaast»

    [35] Pas, hamai kasonero, ki dar on co imon ovarda ʙudand, az dijori qavmi Lut ʙerun ovardem

    [36] Va dar on sahr cuz jak xonai digare az farmonʙardoron najoftem. Va on xonai Lut alajhissalom ʙud, magar hamsaras, ki u az halokjoftagon ʙud

    [37] Va dar on sarzamin ʙaroi kasone, ki az azoʙi dardovar metarsand, nisone, ki dalolat ʙar haloki kuffor ast, ʙoqi guzostem

    [38] Va dar qissai Muso, ʙaroi kasone, ki az azoʙi dardnok metarsand, nisonae qaror dodem, on goh ki uro ʙo dalelhoi oskor (ʙo mu'cizahoi ravsan) nazdi Fir'avn firistodem

    [39] Va Fir'avn ʙa hamai nerujas ruj gardondu guft: In Muso: «Codugarest jo devonae!»

    [40] Pas Fir'avn va laskarhojasro furu giriftem va ʙa ʙahr andoxtem. Va u ʙa saʙaʙi kufru inkori haq sazovori malomat ʙud

    [41] Va niz ʙaroi andesakunandagon iʙratest dar halok sudani qavmi Od, cun ʙodi aqimro ʙar onho firistodem

    [42] Ba har cize ki mevazid, onro ʙoqi nameguzost, magar ki onro cun ustuxoni pusida megardond

    [43] Va niz pandu iʙratest dar halok sudani qavmi Samud, cun ʙa onho gufta sud: «Zamone cand to ʙa oxir rasidani umraton ʙahra ʙared»

    [44] Pas onon az farmoni Parvardigorason sar toftand va hamcunon ki ʙo casmi sar menigaristand, ra'di tunde onhoro furu girift

    [45] Pas na tavoni gurextan va na tavoni ʙa po istodan dostand va na intiqomgiranda ʙudand, to xudro kumak kunand

    [46] Va pes az on guruh qavmi Nuhro halok soxta ʙudem, zero onho qavmi fosiqe ʙudand

    [47] Va ammo osmonro ʙo quvvat va qudrati azim ʙino kardem va onro saqfe ʙaroi zamin qaror dodem va haqqo, ki Mo ʙar pahnovarii kanorhoi on tavonoem

    [48] Va zaminro pahn kardaem va ʙaroi zindagii mardumon omoda soxtaem, pas ci omodakunandagoni xuʙe hastem

    [49] Va az har (mavcudot) ciz cufte ʙijofaridaem, ʙosad, ki az qudrati ilohi iʙrat gired

    [50] Pas Pajomʙar gujad: Ej mardum az azoʙi Alloh, ʙa sui rahmati Alloh ʙa vasilai imon ovardan ʙa Allohu rasulas va ʙa pajravi namudanu amal kardan ʙa farmonas ʙigrezed. Haroina, man sumoro az coniʙi u ʙimdihandae oskoram

    [51] Va ʙo Allohi jakto ma'ʙudi digarero maparasted. Haroina, man sumoro az coniʙi u ʙimdihandae oskoram

    [52] Hamin guna, ki qurajsiho pajomʙarason Muhammad sallallohu alajhi va sallamro duruƣ meʙarorand, hec pajomʙare ʙa sui mardumoni pes az onho najomad, magar in guftand: «U codugar jo devonaest»

    [53] Ojo ʙa guzastagon va ojandagon duruƣ ʙarovardani pajomʙaronro ʙo jakdigar vasijat karda ʙudand? Na! Balki, onho mardumi sarkase ʙudand, ki dilho va amalhojason dar kufr varzidan va sarkasi kardan monandi jakdigarast. Pas ojandagonson cunin guftaand, cunon ki guzastagonason guftaand

    [54] Pas, ej Rasul, az musrikon ruj ʙigardon, to farmoni Alloh dar haqqi onho ʙa tu nozil gardad. Kase turo malomat naxohad kard, zero on ciro, ki ʙar uhdai tu ʙud, ʙa oxir rasonidai

    [55] Va pand deh, ʙa rosti ki pand dodan ʙa mu'minon foidae meʙaxsad

    [56] Va cinnu odamiro najofaridaam, magar ʙaroi (hadafi ʙuzurge, to tanho) maro iʙodat kunand, (na ƣajri Maro)

    [57] Az onho rizqe namexoham va namexoham, ki maro ta'om dihand. (Alloh ta'olo xud ehtijoc ʙa xalq nadorad, ʙalki onho hama ʙa U ehtijocmandand. U ofaridagor va ruzidihandai onhost va az onho ʙenijoz ast)

    [58] Haroina, Alloh ʙaroi ʙandagonas ruzidihandaast. Va Ust sohiʙi tamomi nerui saxti ustuvor

    [59] Pas, haroina, ʙaroi kasone, ki sitam kardaand, az azoʙ nasiʙaest monandi nasiʙae, ki joronason dostand. Pas, naʙojad, ki ʙa sitoʙ az man azoʙ talaʙ kunand! Begumon on omadanist

    [60] Voj (va haloki ʙod) ʙar onon, ki kufr varzidand ʙa Allohu rasulas, az on ruz, ki onho ʙa furud omadani azoʙ va'da doda mesavand! Va on ruz ruzi qijomat ast

    Surah 52
    Тур

    [1] Va Alloh ta'olo savgand jod mekunad: Savgand ʙa kuhi Tur

    [2] Va savgand ʙa kitoʙi navistasuda

    [3] dar sahifahoi kusodasuda navista sudaast, ki ʙar hec oqil va ʙinandae pusida nest

    [4] Va savgand ʙa Bajtulma'mur, ki dar osmon ast va maloikahoi kirom doim dar girdi on tavof mekunand

    [5] Va savgand ʙa saqfi ʙarafrosta va on osmoni dunjo ast

    [6] Va savgand ʙa darjoi purkardasuda

    [7] Begumon (ej Pajomʙar), azoʙi Parvardigorat, ʙar kofiron hatman voqe' sudanist

    [8] Va onro hangomi voqe' sudanas daf'kunandae nest

    [9] Ruze ki osmon saxt takon xurad ʙa takon xurdani saxt, pas nizomi on vajron va aczojas pora pora savad va dar on vaqt hajoti dunjo ʙa oxir rasad

    [10] Va dar on ruz kuhho az coi xud kanda zud ravon savand, misli aʙrhoe, ki ravon mesavand

    [11] Pas voj, (haloki ʙod) dar on ruz ʙar duruƣʙarorandagon

    [12] kasone, ki dar ʙehudagui masƣuland va dinasonro ʙa ʙoziju ʙehudagi ivaz mekunand

    [13] Ruze, ki onhoro ʙa qahr va saxti ʙa coniʙi cahannam ravona kunand

    [14] Ba onho az rui sarzanis gufta savad: In ast on otase, ki dar dunjo duruƣas mesumurded

    [15] Ojo in cize, ki ham aknun meʙined va musohida mekuned (az azoʙ), codu ast jo sumo nameʙined

    [16] Ba otas daroed. Xoh ʙar azoʙi on saʙr kuned jo saʙr nakuned, ʙaroʙar ast ʙar sumo, pas hargiz az sumo azoʙro saʙuk karda namesavad va hargiz az on ʙerun nameoed. Haroina, sumo dar ʙaroʙari korhoe, ki dar dunjo mekardaed, cazo doda mesaved

    [17] Haroina, parhezgoron dar ʙihistho va nozu ne'mat xohand ʙud

    [18] Xusholsuda ʙa saʙaʙi on ki onhoro Parvardigorason ne'mat dod va onhoro az azoʙi duzax nigoh dost

    [19] Bixuredu ʙinused az ta'omu saroʙho xusu guvoro ʙa saʙaʙi a'moli neke, ki dar dunjo ancom medoded

    [20] Bar on taxthoi kanori ham cida takja mezanand va xonador kunem onhoro ʙo huroni zeʙoju sahlocasm

    [21] Kasone, ki xud imon ovarda va farzandonason dar imon pajravijason kardand, farzandonasonro ʙo onho dar cannat ʙirasonem va az on podosi amalason hec kam nakunem, har kas dar garavi koru kirdori xestan ast va gunohi kasero ʙar dusi xud namegirad

    [22] Va paji ham ato kunem (zijoda kunem) ʙa ahli cannat, az meva va gust har nav'e, ki mexohand

    [23] Dar cannat az dasti jakdigar pijolavu comhoi saroʙro megirand, ki ʙa'di nusidani on saroʙ na ʙehudaguie ʙosad va na gunohe

    [24] Va ʙarojason navcavonone hastand, ki xussuratu pokiza va safedruj gujo misli gavharand dar doxili sadaf, ʙar girdogirdi onho ʙihistijon megardand va ʙa xidmati onho omodaand

    [25] Va ahli cannat ru ʙa jakdigar ruj ovarda va az holi guzastai jakdigar mepursand; ki ci ranchoe didaand

    [26] Gujand: «Alʙatta mo pes az in dar dunjo, dar mijoni xonadoni xud (az azoʙi ilohi) tarson ʙudem

    [27] Pas, Alloh ʙar mo minnat nihod, (ja'ne, hidojat va tavfiq dod) va moro az azoʙi samum nigah dost

    [28] Haroina, mo pes az in Uro ʙa jagonagi mexondem va Uro parastis mekardem va az U mepursidem, moro az azoʙi samum nigah dorad va ʙa saroi ne'mat ʙirasonad, pas duojamonro qaʙul va hocathojamonro ʙaroʙar kard, ki alʙatta, U ehsonkunandavu mehruʙon ast!» (Va az cumlai neki va mehruʙonias ʙa mo in ast, ki az mo xusnud gardid va moro voridi ʙihist gardond va az noxusnudii xes va azoʙi cahannam nacot dod)

    [29] Pas, ej Rasul, pand deh insonhoro ʙa ojathoi Qur'on, zero tu ʙa fazlu marhamati Alloh kohin (ƣajʙguvu) devona nesti! Cunonki kofiron in guna nisʙathoi duruƣro ʙar tu mezanand

    [30] Jo musrikon megujand turo ej Rasul: «U soir ast, muntaziri margi u hastem»

    [31] Bigu ʙarojason: Sumo muntaziri margi man ʙimoned, ki haroina, man niz azoʙi sumoro intizori mekasam. Va zud ast, ki meʙined oqiʙati kor az oni kist

    [32] Ojo musrikonro aqlhojason ʙa in suxanhoi mutanoqiz amr mekunad. Jo ki onho xud qavmi tacovuzkor hastand

    [33] Jo, ki musrikon megujand: Qur'onro Muhammad az pesi xud ʙoftaast! Balki, onho imon nameovarand! Pas agar imon meovardand, cunin suxanhoro nameguftand

    [34] Pas, suxane monandi Qur'on ʙijovarand, agar rostguj ʙosand dar da'vohojason, (ki Muhammad onro az nazdi xud ʙoftaast)

    [35] Ojo in musrikon ʙe hec ofaridagore xalq karda sudaand jo ki xudason ofaridagorand? Hardu ehtimolot ʙotil va nomumkin meʙosand. Pas mu'ajjan sud, ki Alloh ta'olo xud onhoro xalq kardaast va U jagona sazovori iʙodat ast

    [36] Ojo osmonhovu zaminro xalq kardaand? Na! Balki, onho ʙovari ʙa azoʙi Alloh nadorand, pas onho musrikand

    [37] Ojo xazinahoi Parvardigorat nazdi onhost har guna, ki xohand dar on tasarruf mekunand, jo ki onho ƣoliʙu purquvvat hastand ʙar maxluqhoi Alloh? Na! hargiz cunin nest, ʙalki onho ocizu notavon hastand

    [38] Ojo nardʙone dorand, ki ʙa vositai on ʙa sui osmon ʙaromada asrori vahjro mesunavand? Pas ʙojad sunavandai onho ʙar in da'vo dalelu huccati ravsanero ʙijorad, ki gujo dar haqiqat xaʙardor ast az amri Alloh

    [39] Ojo Allohro duxtaron astu sumoro pisaron cunonki da'voi duruƣ mekuned

    [40] Ojo tu ej Pajomʙar az musrikon muzde metalaʙi ʙaroi taʙliƣi risolat, pas onho az dodani on muzd masaqqat mekasand

    [41] Jo ilmi ƣajʙ pesi onhost, pas onho har ci ʙixohand menavisand onro ʙaroi odamon va xaʙardorason mekunand? Ne, incunin nest, pas ʙa durusti namedonad hec kas ilmi ƣajʙro dar zaminu osmonho, magar Alloh

    [42] Jo mexohand ʙa Rasulalloh va mu'minon hillae kunand? Pas onhoe, ki kofirand, ʙarmegardad hillaason ʙa xudason

    [43] Jo onhoro ma'ʙudest, ki sazovori iʙodat ast ƣajr az Allohi ʙarhaq? Pok ast Alloh az har ci sarikas mesozand, pas nest Uro sarik dar podsohii U va na dar jagonagii U va na dar iʙodati U

    [44] Va agar musrikon, porae az aʙrro az osmon, ʙaroi azoʙason aftoda ʙuʙinand, ʙoz ham az kufri xud ʙoz nameistand, ʙalki megujand: In aʙrest ʙar rui ham nisastaast va az nisonahoe, ki meʙinand, iʙrat namegirand

    [45] Pas, ej Pajomʙar musrikonro ʙa holi xud voguzor, to ʙa on ruze ʙirasand, ki dar on ruz az saxtii on ʙehus mesavand va on ruz qijomat ast

    [46] Ruze, ki najrangason cize az azoʙi Allohro az onon dur namekunad va ʙa onho madadu jori doda namesavad

    [47] Va haroina, ʙaroi kasone, ki sitam mekunand, azoʙest dar dunjo pes az omadani azoʙi qijomat, vale ʙestarinason namedonand

    [48] Va ej Pajomʙar dar ʙaroʙari ozoru azijati kofiron ʙa farmoni Parvardigorat saʙr kun. Haroina, tu zeri nazari Mo hasti. Ja'ne, hamesa dar hifzi Mo meʙosi. Va cun az xoʙ ʙarmexezi, ʙo sitoisi Parvardigorat tasʙeh guj

    [49] Va dar qisme az saʙ Uro ʙa poki jod kun va niz ʙa'di ƣoiʙ sudani sitoragon dar vaqti sahar ʙa poki jod kun

    Surah 53
    Наҷм

    [1] (Alloh ta'olo savgand jod kardaast:) Savgand ʙa on sitora, ki cun dar oxiri saʙ pinhon savad

    [2] Gumroh nasudaast Muhammad sallallohu alajhi va sallam va na ʙa rohi kac raftaast. Balki U xele ham dar rohi durust va i'tidol meʙosad

    [3] Va suxan az rui havoju havas namegujad

    [4] On cize, ki ʙo xud ovarda va ʙo sumo dar mijon nihodaast, cuz vahj cizi digare nest, ki ʙar u firistoda mesavad

    [5] Ta'lim dodaast in Qur'onro ʙa Muhammad sallallohu alajhi va sallam faristae, ki ʙisjor nerumand ast

    [6] Pas faristai nerumand doroi axloqi neku (Caʙrail alajhissalom) rost va durust istod

    [7] Va u xudro nison dod ʙa surati aslias ʙa Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam dar kanori ʙalandii osmon

    [8] Sipas Caʙrail nazdik sud ʙa Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam, ongoh furud omad va nazdiktar sud

    [9] pas fosilai u ʙa Pajomʙar ʙa qadri du kamon jo kamtar ʙud

    [10] Va Alloh ʙa ʙandai xud Muhammad salallohu alajhi va sallam har ci ʙojad vahj kunad, ʙa vositai Caʙrail, vahj kard

    [11] Dili Muhammad sallallohu alajhi va sallam on ciro, ki casmas dida ʙud, duruƣ nasumurd

    [12] Ojo ʙo u dar ʙorai cize ki az ojoti Parvardigoras didaast siteza mekunedu duruƣ meʙarored

    [13] Va ʙa rosti Muhammad sallallohu alajhi va sallam Caʙrailro ʙa surati haqiqias ʙori digar dida ʙud

    [14] nazdi Sidratu-l- muntaho

    [15] ki Cannatu-l-ma'voi ʙaroi parhezgoron va'da suda nazdi on qaror dorad

    [16] Cun daraxti Sidraro on ci pusonda ʙud, furu pusond, on goh, ki amri ʙuzurg az sui Alloh onro mepusonad, ki vasf va holati onro ƣajri Allohi jakto digare namedonad

    [17] Hargiz casmas kacravi nakard na rostu na cap va az on ci ʙa on amr karda suda ʙud ʙa didanas tacovuz nakard

    [18] Hamono did Muhammad sallallohu alajhi va sallam, saʙi Me'roc, porae az ojoti ʙuzurg, (ja'ne, cannat va duzaxro, ki dalolat ʙa qudrati Alloh mekunad)

    [19] Ojo ej musrikon, on ma'ʙudonero, ki iʙodatason mekuned: Lot va Uzoro didaed

    [20] Va Manot, on ʙuti savvumi digarro? Ojo foida jo zarare ovard, to sariki Alloh gardad

    [21] Ojo sumoro pisar ʙosad, ki ʙa on rozied va Allohro duxtar, ki dar in surat onro ʙaroi xud rozi nested

    [22] In taqsimi sitamkorona ast

    [23] In ʙutho cize nestand cuz nomhoe, ki xud va padaronaton az rui havovu havasi ʙotilaton ʙa onho dodaed. Va Alloh ta'olo hec dalele ʙaroi tasdiqi da'voi sumo nafiristodaast. Tanho on musrikon az pai gumonu nafsi xes meravand va hol on ki az coniʙi Alloh ʙar zaʙoni Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam rohnamoijason kardaand, pas ʙa onho foidae nakard

    [24] Ojo har ciro, ki odami orzu kunad, az safo'ati in ma'ʙudon jo ƣajras ʙarojas hosil ast? (Hargiz ne)

    [25] Ore, ham oxirat va ham dunjo az oni Alloh ast

    [26] Va ci ʙisjor faristagoni olihimmat dar osmonand, ki safo'atason hec foidae nadihad, magar az on pas, ki Alloh ʙaroi har kase, ki ʙixohad va pisandad icozat dihad

    [27] Haroina, az kofironi araʙ onon, ki ʙa oxirat imon nadorand va ʙaroi on ruz amal namekunand, alʙatta, faristagonro ʙa nomhoi zanona nomguzori mekunand

    [28] Va onhoro ʙa on ci megujand, hec donise nest. Tanho az gumoni xud pajravi mekunand va haroina, gumon ʙaroi sinoxti haqiqat kofi nest

    [29] Pas, tu niz ruj gardon az kase, ki az suxani Mo (Qur'on) ruj megardonad va cuz zindagii dunjavi cizi digarero namecujad

    [30] Nihojati donisason hamin ast. Haroina, Parvardigori tu ʙa on kase, ki az rohi U gumroh mesavad ojo ʙa rohi hidojat (Islom) meravad, donotar ast

    [31] Az oni Alloh ast har ci dar osmonhovu har ci dar zamin ast, to ʙadkoronro dar ʙaroʙari a'molason cazo dihad va nekukoronro ʙa kirdori nekason podos (cannat) dihad

    [32] Onho kasoneand, ki az gunohoni ʙuzurgu ʙehajogiho parhez mekunand, cuz on ki gunohi xurde az onho sar zanad, ʙidonand, ki haroina, omurzisi Parvardigori tu vase' ast va U ʙa ahvoli sumo on goh ki az zamin ʙijofarid padaraton Odamro va on goh ki dar sikami modaraton pinhon ʙuded, ogohtar ast. Xestanro ʙegunoh nadoned va xudro ta'rif nakuned ʙa parhezgori. U ʙa parhezgoron donotar ast

    [33] Ojo didi ej Pajomʙar holi zisti kasero, ki az to'ati Alloh ruj gardonidaast

    [34] Va kame az moli xud dodu ʙa'd az on ʙozistod va sangdil sud

    [35] Ojo kase, ki az xajr kardani molas ʙoz istod, u ilmi ƣajʙro medonad va hama cizro meʙinad? (Hargiz na, ʙalki in ʙa saʙaʙi mumsiki va saxtdilii ust)

    [36] Jo ʙa on ci dar sahifahoi (Tavroti) Muso omada, xaʙar doda nasudaast

    [37] Jo az sahifahoi Iʙrohim, ki ʙa on ci amr karda suda ʙud. Iʙrohim ʙa hamaas, vafo kard va rasonid

    [38] Jake az muhimtarin ahkome, ki dar sahifahoi Muso va Iʙrohim omadaast, in ast, ki hec kas ʙori gunohi digarero ʙar dus namegirad

    [39] Va in ki: ʙaroi mardum podose cuz on ci xud kasʙ kardaand, cizi digare nest

    [40] Va tamomi sa'ju kusisi inson dar ruzi qijomat dida mesavad. Va cudo karda mesavad nekihojas az ʙadihojas

    [41] Sipas inson cazoi purra doda mesavad ʙar tamomi amalhojas

    [42] Va haroina, ej Pajomʙar pojoni rohi ʙozgasti hama ʙa suji Parvardigori tust

    [43] Va haroina, U ta'olo kasero, ki xohad dar dunjo mexandonadu xursand mekunad va kasero, ki xohad megirjonadu ƣamgin mesozad

    [44] Va haroina, U ta'olo kasero, ki iroda kunad az xalqas memironad va kasero, ki iroda kunad zinda mekunad. (Pas U ta'olo jagonaast dar zinda kardan va mironidan)

    [45] Va haroina, U ta'olo, ki cufthoi nar va modaro az inson va hajvonot ofaridaast

    [46] az nutfa, on goh ki dar ʙacadoni zan rexta mesavad

    [47] Va haroina, ʙar uhdai Ust zinda gardonidani duʙora. Va on dar ruzi qijomat xohad sud

    [48] Va haroina, U ta'olost, ki kasero, ki xohad az xalqas, ʙa mol sarvatmand megardonad va onhoro ʙa on rozi megardonad

    [49] Va haroina, Ust Parvardigori sitorai Si'ro

    [50] Va haroina, Ust, ki Odi naxustin, qavmi Hudro halok kard

    [51] Va Samud az qavmi Solehro halok kard va az onho hec ʙoqi naguzost

    [52] Va niz pes az onho qavmi Nuhro, ki haroina, sitamkortaru sarkastar ʙudand, halok kard

    [53] Va niz sahri Mu'tafikaro (qavmi Lutro) noʙud kard

    [54] Pas onhoro ʙa on ci sazovor ʙudand az azoʙi sangin va dardnok pusonid

    [55] Pas, ʙa kadom jak az ne'mathoi Parvardigorat ej insoni noʙovar sak mekuni

    [56] In Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙimdihandai ʙarhaqest monandi ʙimdihandagoni pesin. Pas pajomʙari navpajdo suda nest

    [57] Qijomat nazdik gardidaast. Hec kase ʙa cuz Alloh ta'olo onro daf' karda nametavonad

    [58] Kase ʙa cuz Alloh ta'olo oskorkunandai on nest va nadonad vaqti voqe' sudani qijomatro

    [59] Ojo ej musrikon, az in Qur'on ta'accuʙ mekuned, ki rost ʙosad

    [60] Va masxarakunon ʙa Qur'on mexandedu va az tarsi azoʙ girja namekuned

    [61] Va sumo dar ƣaflat mondaed

    [62] Pas, Allohro sacda kuned va Uro tanho ʙo ixlos ʙiparasted va tamomi korhojatonro ʙa U taslim kuned

    Surah 54
    Қамар

    [1] Qijomat nazdik sud va moh ʙa du nim pora gardid

    [2] Va agar musrikon mu'cizae ʙuʙinand, ki ʙar sidqi pajomʙarii Rasululloh sallallohu alajhi va sallam dalolat kunad, az imon ovardan ruj ʙigardonand va ʙa'd az in dalelhoi ravsan ʙigujand: In «codui ʙuzurge ast,» ki guzaro va nopojdor ast

    [3] Va duruƣ sumurdand kofiron pajomʙarii Rasululloh sallallohu alajhi va sallamro va az pai havoju havashoi xes pajravi kardand. Va har kore, ki dar dunjo ancom mesavad az neku ʙad ʙaroi sohiʙi xud dar ruzi qijomat qarorgohe dorad

    [4] Va ʙa tahqiq ʙarojason xaʙarhoe, ki omadaast, az duruƣ ʙarovardani ummatoni pesina pajomʙaroni xudro va muciʙi azoʙ gardidanason, ʙaroi kofironi Qurajs iʙratest ʙozdoranda, ki az kufrason ʙozistand

    [5] In Qur'one, ki ʙa nazdason ovarda sud, hikmati raso va ʙasanda ast. Vale ʙimdihandagonro on qavmero, ki az Qur'on ru gardondaand va imon naovardaand foida nadihad

    [6] Pas, ej Rasul az onho ruj ʙigardon va to ruzi ʙuzurg muntazir ʙos, ki dar on ruz, ki on da'vatkunanda (Isrofil) ononro ʙa cize noxus faro mexonad va on ruz, ruzi hisoʙu cazo ast

    [7] Dar hole ki casmonason xoru zalil ast. Cun malaxhoe parokanda az qaʙrho ʙerun meojand va ʙa sui hisoʙ ʙo sitoʙ meravand

    [8] Sarhoro ʙolo girifta ʙa sui on da'vatkunanda (Isrofil) mesitoʙand. Kofiron megujand: «In ruz ʙenihojat ruzi dusvorest!»

    [9] Ej Rasul, pes az inho (ja'ne, musrikoni qavmat) qavmi Nuh pajomʙarason Nuhro duruƣ sumorida ʙudand. Pas ʙandai Moro duruƣgu sumorida va guftand: U «devona ast!» «Va ʙo u ʙo durusti raftor sud

    [10] Pas Nuh du'o kard ʙa coniʙi Parvardigori xes, ki: «Haroina, man maƣluʙ sudaam va tavoni muqoʙil sudani onhoro nadoram az onho, intiqom ʙigir!»

    [11] Pas mo du'ojasro icoʙat kardem va darhoi osmonro ʙa oʙe, ki ʙisjor ʙa siddat rezandaast, kusodem

    [12] Va az zamin casmaho sikoftem, sipas oʙ ʙaroi kore, ki muqaddar suda ʙud, faroham omad

    [13] Va uro (ja'ne, Nuh va qavmasro) ʙar on kistii az taxtahovu mexho soxta sudaast, savor kardem

    [14] Kisti zeri nazari Mo ravon sud. Va takziʙkunandagonro ʙa saʙaʙi kufrason ƣarq kardem. In ʙud cazoi kasone, ki kufr varzidand

    [15] Va alʙatta, qissai Nuh ʙo qavmi xud va on kistiro ʙaroi ojandagon nisonae soxtem, to iʙrat va pand ʙigirand. Ojo hec pandgirandae hast az in nisona pandu iʙrat ʙigirad

    [16] Pas, azoʙu ʙim dodanhoi Man ci guna ʙud, ʙaroi kasone, ki kufr varzidand va pajomʙaronro duruƣ sumoridand

    [17] Va hamono lafzi Qur'onro ʙaroi xondan va hifzi on va andesa namudan va fahmidani ma'nohojas oson kardem, to az on pand girand. Ojo pandgirandae hast

    [18] Qavmi Od, ki pajomʙarason Hudro takziʙ kardand, ʙa azoʙ giriftorason kardem. Pas, ʙingared, ki azoʙi Man ʙarojason dar holi kufrason va ʙim dodanihoi Man ʙar duruƣ sumoridani pajomʙaronason ci guna ʙud

    [19] Haroina, Mo ʙar onho dar ruzi sum ʙaroi halok namudanason paj dar paj ʙodi sardi saxt firistodem

    [20] ʙode, ki mardumonro az zamin ʙarmekand va ʙar sarhojason mahkam ʙar zamin mekuft va sarhojason az ʙadanhojason cudo mesud va gujo, ki onho tanahoi daraxtoni xurmoi az resa ʙarkandae ʙudand

    [21] Pas, azoʙi Man ʙarojason dar holi kufrason va ʙim dodanihoi Man ʙar duruƣ sumoridani pajomʙaronason ci guna ʙud? (Ore, azoʙi ʙuzurgu dardnok ʙud)

    [22] Ba hamono lafzi Qur'onro ʙaroi xondan, va hifzi on va andesa namudan va fahmidani ma'nohojas oson kardem, to az on pand girand. Ojo pandgirandae hast

    [23] Qavmi Samud (ja'ne, qavmi Soleh pajomʙar) ʙimdihandagonro duruƣgu ʙarovardand

    [24] Sipas guftand: «Ojo tanho ʙasare az xudamonro pajravi kunem? U jakkavu tanhost va ʙar da'vati xud hec pajravi nadorad, haroina, mo dar in surat gumrohu devona ʙosem

    [25] Ojo az mijoni hamai mo kalomi Alloh xos ʙa u nozil sudaast? Balki, u duruƣgui xudpisande ast»

    [26] Ba zudi fardo (ja'ne, dar vaqti furud omadani azoʙ dar dunjo va ruzi qijomat onho) xohand donist, ki ci kase durugguji xudpisand ast

    [27] Haroina, Mo muvofiqi talaʙotason modasuturro az sang ʙerun ovarandaem va ʙaroi ozmoisi onho firistanda hastem. Pas, ej Soleh to furud omadani azoʙ muntaziri onho ʙos va ʙar da'vati xud va ʙar azijatdodanason turo saʙr kun

    [28] Va ʙa onho ʙiguj, ki oʙ mijoni onho va sutur taqsim sudaast. (Ja'ne, ruze navʙati sutur va ruze navʙati onho) navʙati har kadome, ki ʙosad, tanho on sari oʙ meravad

    [29] Jorasonro ʙaroi kustani sutur nido dodand, pas u samser ʙargiriftu onro ʙo dasti xud ʙikust

    [30] Pas, azoʙi Man ʙarojason dar holati kufrason va ʙim dodanihoi Man ʙaroi kase, ki pajomʙaroni Maro nofarmonʙardori kardaast, ci guna ʙud

    [31] Haroina, Mo ʙar onho jak na'rai dahsatnok firistodem. Pas, monandi on alafhoi xuski oƣili cahorpojon sudand

    [32] Va hamono lafzi Qur'onro ʙaroi xondan va hifzi on va andesa namudan va fahmidani ma'nohojas oson kardem, to az on pand girand. Ojo pandgirandae hast

    [33] Qavmi Lut ʙimdihandagonro duruƣgu ʙarovardand

    [34] Haroina, Mo ʙar onho sangʙode firistodem va hamaro halok kardem ƣajri xonadoni Lut, ki onhoro sahargoh (ja'ne, dar oxiri saʙ) nacot dodem

    [35] In nacot dodan ne'mate ʙud az coniʙi Mo ʙar Lut va ʙar oli u va ononro, ki sipos gujand, cunin podos medihem

    [36] Va haqiqatan Lut onhoro az azoʙi Mo saxt ʙim doda ʙud, vale ʙar sakku gumoni xud ʙa u gus nadodand, ʙalki ʙo ʙimdihandagon ʙa cidol ʙarxostand

    [37] Va ʙegumon ʙo Lut dar ʙorai mehmononas (ja'ne, az faristagone, ki ʙa surati mardoni cavon omada ʙudand), suxani ziste guftand. Pas Mo casmonasonro kur gardonidem cizero dida natavonistand. Va ʙarojason gufta sud: Bicased azoʙu ʙimdodanihoi Maro

    [38] Va ʙa tahqiq, ʙomdodon azoʙi pojdoru ʙardavom ʙa suroƣason omad

    [39] Pas, ʙa saʙaʙi kufru takziʙaton azoʙi Man va ʙimdodanihoi Maro, ki Lut alajhissalom ʙa sumo ʙim karda ʙud, ʙicased

    [40] Va hamono lafzi Qur'onro ʙaroi xondan, va hifzi on va andesa namudan va fahmidani ma'nohojas oson kardem, to az on pand girand. Ojo pandgirandae hast

    [41] Va ʙa rosti, ʙimdihandagoni azoʙ nazdi xonadoni Fir'avn omadand

    [42] Hamai ojoti Moro, ki dalolat ʙar tavhidi Mo va haqiqati pajomʙaronamon mekard, duruƣ sumoridand. On goh Mo niz onhoro azoʙ kardem, cun azoʙ kardani piruzmandi purqudrat

    [43] Ej camo'ati Qurajs, ojo kofironi sumo az onho (ja'ne, az kofironi qavmhoi guzasta, ki ʙa saʙaʙi takziʙason halok sudand,) ʙartarand jo dar kitoʙhoi nozilsudai pesina omadaast, ki az azoʙ ilohi dar amon hasted? (Na! Hargiz cunin nest)

    [44] Balki kofironi Makka megujand, ki mo hamagi muttahid va sikastnopazir hastem ʙa intiqom ʙarmexezem va hec guruh moro maƣluʙ natavonad kard

    [45] Ba zudi on cam' az kofironi Makka nazdi mu'minon sikast xohand xurd va pust gardonda ʙozgardand

    [46] Balki va'dagohi onho qijomat ast va ʙa cazoi mustahiq giriftor xohand sud va azoʙi qijomat az azoʙi ruzi Badr saxttaru talxtar ast

    [47] Haroina, gunahkoron dar gumrohi va devonagiand

    [48] Ruze, ki onhoro ʙa cehrahojason dar cahannam kasand, ʙarojason gufta mesavad: Bicased azoʙi saqarro (duzaxro)

    [49] Haroina, Mo har cizro ʙa andoza ofaridaem! (Va ilmi Mo dar on pes raftaast va dar Lavhi Mahfuz saʙt sudaast)

    [50] Va farmoni Mo tanho jak farmon ast va on guftani jak kalima ast: "Sav!" pas, mesavad, monandi casm ʙar ham zadan ast

    [51] Va kasone, ki monandi sumo dar doirai kufr ʙudand, az ummatoni guzasta alʙatta, onhoro halok kardem. Ojo az in azoʙhoe, ki ʙa onho rasid, pandgirandae hast

    [52] Har kore, ki kardaand, az neku ʙad dar daftarhost navista va saʙtsuda ʙo dasti faristagoni ma'mure, ki ʙa in kor amr sudaand

    [53] Har kori ʙuzurgu xurde, ki dar dunjo kardaand, dar daftarhoi maxsus navista sudaast va ʙa on cazo doda mesavand

    [54] Haroina, parhezgoron ruzi qijomat dar ʙoƣhoi ʙuzurg va cujʙoroni vase'i ʙihist qaror dorand

    [55] dar maclisi rostin, ki ʙehudagui va ʙadkori dar on vucud nadorad nazdi podsohi tavono, ki Ofaridgori hamai koinot ast

    Surah 55
    Раҳмон

    [1] Allohi mehruʙon

    [2] Qur'onro ʙa inson ta'lim dod (va ʙarojas tilovat, hifz va fahmi ma'noi onro oson gardonid)

    [3] Insonro ofaridaast

    [4] va ʙaroi ʙajon soxtani maqsadas ʙa u suxan guftan omuzondaast, (to az digar maxluqot farq karda savad)

    [5] Oftoʙ va mohtoʙ ʙa hisoʙi muajjan (daqiq) dar harakatand

    [6] Va sitoragon dar osmon va daraxton dar zamin medonand Parvardigorasonro va sacdaas mekunand. (Va sar furud meorand ʙa amri Xoliqason ʙaroi masolehi ʙandagonas)

    [7] Va osmonro ʙoloi zamin ʙarafroxt va dar zamin tarozui adlro muajjan kard (va ʙandagonasro amr kardaast)

    [8] to dar tarozu tacovuz (xijonat) makuned

    [9] Vazn kardanro ʙa adolat ri'oja kuned va az tarozu mazaned

    [10] Va zaminro ʙaroi mardum pahn kard, to dar on cojgir savand

    [11] dar on mevahost va daraxtoni doroi ƣilof (pusti) xurmost

    [12] Va dar on donahoi ʙargdor va rajhon ast ʙaroi sumo va cahorpojoni sumo

    [13] Pas, kadom jak az ne'mathoi dini va dunjavii Parvardigoratonro (ej guruhi cin va insonho) duruƣ mesumored

    [14] Alloh ta'olo insonro (Odam alajhis salom) az gili xusksudae cun safol ʙijofarid

    [15] Va cin (Iʙlis)-ro az su'lai otas ofarid

    [16] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej guruhi cin va insonho) duruƣ mesumored

    [17] U suʙhonahu va ta'olo Parvardigori du masriq va du maƣriʙ: (Ja'ne oftoʙ dar fasli zimiston masriqu maƣriʙe dorad va dar toʙiston masriq va maƣriʙi digare dorad. Pas hama zeri tadʙir va xalqijati Ust)

    [18] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [19] Du ʙahrro dar ʙaroʙari ham ravona kardaast (sirin va sur), to ʙa ham jakco savand

    [20] Mijonason pardaest, to ʙa ham omexta namesavand, (ʙalki sirin, sirin va sur, sur ʙoqi memonad ʙo vucudi jak co ʙudan)

    [21] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [22] Az on du ʙahr ʙa qudrati Alloh marvoridu marcon ʙerun meojad

    [23] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [24] Va az oni Ust kistihoi ravonsavanda monandi kuh dar ʙahrho

    [25] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [26] Har ci ki ʙar rui zamin ast az maxluqot, foni (tamom) sudanist

    [27] Va dar oxir rui Parvardigorat, ki sohiʙi ʙuzurgivu in'om ast, ʙoqi memonad

    [28] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [29] Mepursand hocathoi xudro az Alloh, har cize, ki dar osmonu zamin ast. Har ruz U dar korest: Aziz mekunad va xor mekunad, medihad va man' mekunad har kasero, ki xohad

    [30] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [31] Ba zudi ʙaroi hisoʙu cazoi sumo amalhoe, ki dar dunjo kardaed ej insu cin, mepardozem! Pas gunahgoronro azoʙ mekunem va to'atkoronro savoʙ medihem

    [32] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [33] Ej guruhi cinnijonu odamijon, agar metavoned, ki ʙigrezed az qazo va qadari U az gusavu kanorahoi osmonhovu zamin, pas ʙigrezed! Vale natavoned gurext, magar ʙo dostani qudrat va huccate az coniʙi Alloh

    [34] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [35] Bar sumo su'lae az otas firistoda savad va misi gudoxtasuda ʙar saraton rexta savad, pas, hargiz natavoned jakdigarro jori kard. (Ej guruhi cin va ins)

    [36] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [37] Pas cun dar ruzi qijomat osmon ʙisikofad ongoh monandi guli surx, hamcun ravƣan gudoxta savad

    [38] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [39] Pas on ruzi qijomat hec inson va cinne az gunohas pursida namesavad, to gunohas ma'lum gardad, zero Alloh ta'olo gunohasonro medonad

    [40] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [41] Faristagon gunahkoronro az qijofai cehraason mesinosand va az mui pesi sar va pojhojason megirandu pas ʙa duzax mepartojand

    [42] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [43] Ba on gunahkoron (az rui sarzanis va tahqir) gufta savad: In hamon cahannamest, ki gunahkoron dar dunjo duruƣas mepindostand

    [44] Bajni on (duzax) va oʙi garmi cuson davr mezanand, goho dar on azoʙ karda mesavand va goho nusonida mesavand az hamim

    [45] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [46] Va ʙaroi kase, ki az istodan dar huzuri Parvardigoras tarsidaast, du ʙihist ast

    [47] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [48] In du cannat sohiʙi soxu navdahoi ʙesumorand (ja'ne, sermeva va sersojaand)

    [49] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [50] Dar on du cannat, du casmai oʙ corist

    [51] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [52] Dar on du cannat az har guna mevae du nav' ast

    [53] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [54] Va ʙaroi onon, ki az Parvardigorason tarsidand: du cannat ast, ki dar on ʙa nekui zindagi mekunand, takja zada ʙar ʙistarhoe, ki astaras az hariru aʙresimi sof ʙosad va mevahoi on du ʙihist dar nazdikason ʙosand

    [55] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [56] Dar on koxho hurone ʙosand casm furusista ki pes az savharonason dar cannat dasti hec inson va cin ʙa onho narasidaast

    [57] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [58] Gujo, on huron, (ja'ne hamsaron dar husnu camol) monandi joqutu marcon ʙosand

    [59] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [60] Ojo podosi kase, ki dar dunjo amali nek kardaast, cuz neki kardan ʙa ust? Va on neki dar oxirat cannat ast

    [61] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [62] Va ƣajri on du ʙihist, ʙoz du ʙihisti digar ast

    [63] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [64] In du cannat saʙz va xurramand, hatto az ƣojati (siddati) saʙzi moil ʙa sijohiand

    [65] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [66] Dar on du cannat, du favvorai oʙe ast, ki hec goh oʙas kanda namesavad

    [67] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [68] Dar on du ʙihist, mevahoi gunogun va daraxti xurmo va anor hast

    [69] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [70] Dar on ʙihistho zanoni neksiratu zeʙoruj hastand

    [71] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [72] Huroni nigahdosta dar xajmaho

    [73] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) durug mesumored

    [74] Dasti hec inson va cin pes az onho dar dunjo ʙa onho narasidaast

    [75] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) duruƣ mesumored

    [76] Dar hole, ki ʙolisthoi saʙz va ʙistarhoi nekuju zeʙo takja zadaand

    [77] Pas, kadom jak az ne'mathoi Parvardigoratonro (ej insu cin) durut mesumored

    [78] Bisjor ʙuzurg va purʙarakot ast nomi Parvardigori tu, on sohiʙi ʙuzurgii komil va ikromkunandai dustonas meʙosad

    Surah 56
    Воқеа

    [1] Hangome ki voqe'a ʙarpo savad, (ja'ne, qijomat voqe' savad)

    [2] ki voqe' sudani onro jagon kase duruƣgujanda nest

    [3] qijomat dusmanoni Allohro dar duzax pastkunandaast va dustoni Allohro dar cannat ʙalandkunanda

    [4] On goh ki zamin ʙa saxti ʙilarzad

    [5] Va kuhho ʙa purragi reza-reza karda savand

    [6] Va cun ƣuʙore dar havo parokanda gardand

    [7] Va sumo ej mardum se guruh xohed sud

    [8] Pas guruhi rost, sohiʙi cojhoi oliand. Ci xuʙ ast cojgohason

    [9] Va guruhi cap, sohiʙi cojhoi pastand. Ci ʙad ast holason

    [10] Va pessafon sui xuʙiho dar dunjo, onho pessafon sui daracaho dar oxirat meʙosand. Kasone, ki dar dunjo dar ancom dodani korhoi xuʙ pessafand, dar oxirat pes az hama voridi cannat mesavand

    [11] Inho muqarraʙoni dargohi Ilohi hastand, nazdik karda sudagonand dar nazdi Alloh

    [12] dar ʙihisthoi purnozu ne'mat xohand ʙud

    [13] Doxil mesavad ʙa cannat, guruhe az pesinijoni in ummat va ummatoni digar

    [14] Va sumorai andake az pasomadagon hastand

    [15] ʙar taxthoi gavharnison xohand nisast

    [16] Takjazada ru ʙa ruji jakdigar nisasta ʙosand

    [17] Bar girdi onho megardand, ʙaroi xidmati onho pisaroni hamesa cavon, ki pir namesavand va na memirand

    [18] Bo qadahhovu kuzaho va comhoe az saroʙe, ki dar cannat corist

    [19] ki az nusidani on sardard nasavand va na az hus meravand

    [20] Va in xodimon ʙaroi cannatiho ʙijorand har nav' mevaero, ki mexohand

    [21] Va gusti parranda, az har nav'e, ki pisandason ʙosad

    [22] Va ʙaroi onhost huroni zanoni sahlocasm

    [23] monandi marvoridhoe dar sadaf pinhon kardasuda

    [24] In hama ne'mathoe, ki ʙarojason doda mesavad, mukofoti amalhoi nekest, ki dar dunjo mekardand

    [25] Dar cannat na suxani ʙehuda mesunavand va na harfe, ki guftani on gunoh ʙosad

    [26] cuz suxane, ki solim az in ajʙho ʙosad va ʙa jakdigar salom gujand

    [27] Va ahli saodat, ci ʙuzurg ast makon va podosi onho

    [28] Dar zeri daraxtoni sidri ʙexor

    [29] Va daraxtoni mavz (ʙanan), ki mevahojason ʙar jakdigar cida sudaand

    [30] Va sojai doimi

    [31] Va oʙi cori

    [32] Va dar mijoni mevahoi farovon hastand

    [33] ki na tamom mesavad va na man' megardad

    [34] Va ʙistarhoi ʙaland

    [35] Mo ʙijofaridem zanhoi ahli cannatro ƣajri ofarinisie, ki dar dunjo ʙudand, ja'ne, ofarinisi komile, ki noʙud namesavand

    [36] Va ononro dusiza (ʙikr) gardonidem

    [37] Nazdi savharoni dustdoranda hamsinnu sol

    [38] Hamai in ne'matho ʙaroi ahli saodat ast

    [39] Guruhi ʙisjore az pesinijonand

    [40] Va guruhi zijode az pas omadagonand

    [41] Va ahli saqovat, on ʙadʙaxton ci holi ʙade dorand

    [42] Dar ʙodi garmi cahannam va oʙi cusonand

    [43] dar sojai dudi sijoh

    [44] ki in soja na xunuk ʙosad va na ʙoizzat

    [45] Hamono ahli duzax, pes az in dar dunjo dar nozu ne'mati harom ʙudand va sarkasi mekardand az on cize, ki pajomʙaron ʙaroi onho ovarda ʙudand

    [46] Va hamesa ʙar gunohi ʙuzurg (sirk) mudavomat mekardand. Va nijati tavʙa nadostand az sirku gunoh

    [47] Va meguftand on munkironi ruzi qijomat: «Ojo zamone, ki mo murdemu xoku ustuxon sudem, ojo ʙoz mo zinda mesavaem

    [48] Ojo padaroni nauxstini mo niz zinda mesavand

    [49] Bigu ej Pajomʙar: «Alʙatta, hamaro avvalin va oxirin farzandoni Odam

    [50] ʙegumon dar va'dagohi on ruzi muajjan (qijomat) cam' karda savand

    [51] Spas sumo, ej gumrohoni rohi hidojat, duruƣsumorandagoni va'da va azoʙi Alloh

    [52] hatman az daraxti zaqqum xohed xurd

    [53] Va sikamhoi xudro az on pur xohed kard

    [54] Va ʙar ʙoloi on oʙi cusone, ki tasnagiro namesikanad, xohed nusid

    [55] Va monandi suturoni muʙtalo ʙa ʙemorii tasnagi menused

    [56] On cizero, ki ducor mesavand az azoʙ, zijofatest, ki tajjorkarda sudaast ʙaroi onho dar ruzi qijomat

    [57] Mo sumoro ej odamon az nesti ʙa hasti ofaridem, pas caro az nav zinda sudanro ʙovar namekuned

    [58] Ojo sumo meʙined on ci (oʙi maniro), ki merezoned dar ʙaccadoni zan

    [59] Ojo sumo on maniro ʙa surati inson meofarined jo Mo ofarinandaem

    [60] Mo muajjan kardem dar mijoni sumo margro va hargiz ociz karda suda nestem

    [61] az in, ki taƣjir dihem xalqijati sumoro dar ruzi qijomat. Va sumoro ʙa surate, ki az on ʙexaʙared, az nav ʙijofarinem

    [62] Va hamono sumo xuʙ donisted, ki Alloh ta'olo naxustin ʙor sumoro az nesti ofarid, pas caro qudrati Allohro ʙa jod nameored ʙar in, ki u qodir ast sumoro duʙora xalq mekunad

    [63] Dar on cize, kist mekuned, andesidaed

    [64] Ojo sumo merujonedas az zamin jo Mo rujonandaem

    [65] Agar mexostem, haroina on ziro'atro gijohi xusku darhamsikasta megardonidem, ki az on foidae namedided, pas dar in hol, ta'acuʙkunon megued

    [66] Alʙatta mo zijonkardavu azoʙkardagonem

    [67] ʙalki mo az rizqu ruzi ʙenasiʙ mondagonem

    [68] Ojo dar oʙe, ki menused, andesidaed

    [69] Ojo sumo onro az aʙr furud ovardaed sui zamin, jo Mo furud orandagonem

    [70] Agar mexostem, in oʙro sur megardonidem, ki az on foidae namedided. Pas, caro sukri Parvardigoratonro ʙar furudi in oʙi sirin namegued

    [71] Ojo dar otase, ki az soxhoi daraxt meafruzed, andesidaed

    [72] Ojo daraxtasro sumo ofaridaed jo Mo ofarinandaem

    [73] Mo on otasero, ki meafruzed husdore az duzax va ʙaroi manfi'ati musofironi rohguzar mato'e soxtem

    [74] Pas ʙa poki jod kun ej Pajomʙar nomi Parvardigori ʙuzurgatro

    [75] (Savgand jod karda megujad Alloh ta'olo:) Savgand ʙa cojgohi furu raftani sitoraho dar ƣuruʙgohi osmon

    [76] Va in haroina, xele savgandi ʙuzurg ast, agar ʙidoned

    [77] Adʙatta, in Qur'one, (ki ʙa Muhammad nozil sudaast,) Qur'oni ʙuzurgu giromiqadr va foidaovar ast

    [78] Dar kitoʙe nigah dosta sudaast, ki az casmi xalq pusida ast (va in kitoʙi pinhon Lavhi Mahfuzast, ki dar nazdi Alloh va faristagon manzalati ʙuzurg dorad)

    [79] Dast namerasonad ʙa Qur'on, magar faristagoni giromiqadre, ki Alloh ta'olo onhoro az ofatu gunohon pok gardonidaast. (Va incunin dast namerasonad Qur'onro magar kasone, ki pok hastand az sirk, canoʙat va ʙe tahorati)

    [80] In Qur'oni karim, nozilsudaast az coniʙi Parvardigori cahonijon. (Pas on haq ast)

    [81] Ojo nisʙati in kalom susti va ʙeparvoi mekuned

    [82] Va ʙa coi sukri ne'mathoe, ki Alloh ʙa sumo dodaast, sumojon onro duruƣ meʙarored va kofir mesaved

    [83] Pas, caro hangome, ki con ʙa hulqum merasad tavonoii ʙozgardonidani onro nadored

    [84] Va sumo dar in hangom hozirastedu menigared? (Alʙatta nametavoned)

    [85] Va Mo az sumo ʙa u nazdiktarem, vale sumo nameʙined

    [86] Pas agar metavoned in ki dar ʙaroʙari a'molaton cazo doda namesaved

    [87] agar rost megued, on ruhro ʙoz gardoned. (Hargiz nametavoned)

    [88] Pas, cun murda az muqarraʙoni dargohi Ilohi ʙosad

    [89] pas ʙaroi ust hangomi margas rahmatu osoisu guli xusʙuj va ʙihisti purne'mat dar oxirat

    [90] Va ammo agar murda az joroni rost (ahli sa'odat ʙosad)

    [91] pas gufta mesavad ʙa u: Salom va amon ʙod ʙa tu az coniʙi joroni rost (ahli sa'odat)

    [92] Va ammo agar murda az duruƣsumorandagoni ʙa'su gumrohoni rohi hidojat ʙosad

    [93] pas uro ʙa oʙi garmu cusoni duzax mehmoni kunand

    [94] Va sarancomi u daraftodan ʙa duzax ast

    [95] Alʙatta in xaʙarhoe, ki ej Pajomʙar ʙa tu zikr kardem, hama rostu durust ast

    [96] Pas, ʙa nomi Parvardigori ʙuzurgat tasʙeh guj va Uro pok sumor az on ci zolimon megujand

    Surah 57
    Ҳадид

    [1] Allohro ʙa poki jod mekunad, har ci dar osmonhovu zamin ast az cami'i maxluqotas va U ʙar xalqas piruzmand va dar tadʙiri korason hakim ast

    [2] Farmonravoii osmonhovu zamin az oni Ust. Zinda mekunad va memironad va U ʙar har ciz tavonost. On ci xost sud va on ci naxost nasud

    [3] Ust avvalin pes az hama ciz va Ust oxirin ʙa'd az hama ciz va Ust oskor pajdo ast, ki ʙolotar az U cize nest va Ust pinhon nopajdo ast, ki pinhontar az U cize nest va U ʙa hama ciz donost. Va cize dar osmon va zamin ʙar U pusida namemonad

    [4] Ust, ki osmonhovu zaminro va on ci mijoni onhost dar sas ruz ofarid. Sipas ʙa arsi Xud va ʙoloi hamai xalqas istivo joft. Har cizero, ki dar zamin furu meravad az dona va ʙoron va cizero, ki az zamin ʙerun meojad az naʙotot va ziroatho va har cizero, ki az osmon furu meojad az ʙoron va har cizero, ki ʙa osmon ʙolo meravad, az faristagon va amalhoi ʙandagon medonad. Va har co, ki ʙosed, ʙo ilmi Xud hamrohi sumost va ʙa har kore, ki mekuned, ʙinost va ʙar on amalhoi neke, ki mekuned sumoro podos medihad

    [5] Farmonravoii osmonhovu zamin az oni Ust va hamai korho ʙa sui Alloh ʙoz megardad va muvofiqi amalhojason ʙandagonasro podos medihad

    [6] Saʙro az vaqtas kam karda dar ruz doxil mekunad va ruzro meafzojad va ruzro az vaqtas kam karda dar saʙ doxil mekunad va saʙro meafzojad. Va Alloh ʙa har ci dar dilhost, az nek jo ʙad ogoh ast

    [7] Ba Allohu pajomʙaras Muhammad sallallohu alajhi va sallam imon ʙijovared va az on ci ki Alloh sumoro dar on conisin soxtaast az molhojaton, dar rohi U xarc kuned. Pas ej odamon, kasone az sumo, ki imon ovardaand va az molhojason dar rohi Alloh xarc kardaand, ʙarojason savoʙi ʙuzurgest

    [8] Va sumoro ci sudaast, ki ʙa Alloh imon nameovared va ʙa sari'ati U amal namekuned va hol on ki pajomʙar sumoro ʙa on da'vat mekunad, ki ʙa Parvardigoraton imon ʙijovared va agar mu'min ʙosed, ʙa rosti Alloh az sumo pajmonatonro giriftaast

    [9] Ust on Allohe, ki ʙar ʙandai xud Muhammad sallallohu alajhi va sallam ojoti ravsanro az Qur'on nozil mekunad, to sumoro az torikii kufr ʙa rusnoii imon ʙerun ovarad. Va haroina, Alloh ʙa sumo dar ʙerun ovardanaton az toriki ʙa sui rusnoi, hatman, musfiqu mehruʙon ast va sumoro ʙa nekutarin savoʙ podos medihad

    [10] Va caro dar rohi Alloh nafaqa namequned va hol on ki az oni Alloh ast merosi osmonhovu zamin? Az mijoni sumo onon, ki pes az fath sudani Makka nafaqa kardaand va ʙa kuffor cang kardaand, ʙo onon, ki ʙa'd az fath nafaqa kardaand va ʙa kuffor cang kardaand, dar acru savoʙ ʙaroʙar nestand. Daracahoi onon (guruhi avval) ʙolotar ast, az onhoe, ki ʙa'd az fath cang va nafaqa kardaand. Va Alloh har jak az du guruhro va'dai nek (cannat) medihad. Va Alloh ʙa har kore, ki mekuned, ogoh ast va cize ʙar U pusida nest

    [11] Kist, ki Allohro qarzi neku (ja'ne, dar rohi Alloh sadaqai ʙe minnat) dihad, ʙa on umed, ki to acru savoʙi onro ʙarojas candon ʙaroʙar zijod kunad va uro podosi neku ʙosad va on cannat ast

    [12] Ruze, ki mardoni mu'minu zanoni mu'minro meʙini, ki nurason pesopesi onon dar samti rostason meravad. Dar on ruz sumoro ʙasorat ʙod ʙa ʙihisthoe, ki dar on darjoho ravon ast va dar on covidon xohed mond va in komjoʙii ʙuzurgest ʙaroi sumo dar oxirat

    [13] Ruze mardoni munofiqu zanoni munofiq ʙa kasone, ki imon ovardaand, megujand: «Ba mo nigoh kuned, to az nuraton ravsani girem!» Faristagon ʙarojason tamasxurona gujand: «Ba aqiʙ ʙa dunjo ʙozgarded va az on co nur ʙitalaʙed!» Ongoh mijoni onho devore zada mesavad, ki ʙar on devor dare ʙosad, daruni on ki ru ʙa mu'minon ast rahmat ʙosadu ʙeruni on ki ru ʙa munofiqon ast, azoʙ ast

    [14] Va munofiqon onhoro (ja'ne, mu'minonro) nido dihand, ki ojo mo dar dunjo ʙo sumo hamroh naʙudem va misli sumo iʙodat mekardem? Mu'minon ʙarojason megujand: «Bale, ammo sumo xudro ʙa nifoqu ma'sijat dar ʙalo afkanded va ʙa margi pajomʙar va noʙudii musalmonon intizori karded va ʙa ruzi az nav zinda sudani ʙa'di murdan dar sak ʙuded va orzuhoi dunjo sumoro ʙifireft, to on goh ki farmoni Alloh (acal) darrasid va fireʙgarii sajton dar farmonʙardori ʙa Alloh fireʙaton dod

    [15] Pas imruz az hec jake az sumo munofiqon fidjae (ivaze) girifta namesavad, to xudro az azoʙi Alloh nacot dihad va na fidja girifta mesavad az kasone, ki kofir sudand. "Cojgohaton otas ast. Otas jovar va sarparasti sumost va ci ʙad sarancomest!»

    [16] Ojo ʙaroi on kasone, ki imon ʙa Alloh va rasulas ovardaand, vaqti on narasidaast, ki dilhojason dar ʙaroʙari jodi Alloh va sunidani suxani haq (Qur'on), ki nozil sudaast, narm gardad? Va niz monandi kasone (ja'ne, jahudu nasoro) naʙosand, ki pes az in Qur'on ʙa onho kitoʙ doda sudaaast va ruzgor ʙar onho daroz omad, kalomi Allohro taʙdil dodand, ongoh dilhojason saxt sud va ʙisjore az onho fosiqonand

    [17] Bidoned, ki haroina, Alloh ʙa ʙoron zaminro pas az murdanas zinda mekunad. Incunin qodir hast ʙar zinda gardondani murdaho dar ruzi qijomat va qodir hast dilhoi saxtro narm gardonad. Ba tahqiq, Mo ojotro ʙarojaton ʙa ravsani ʙajon kardem, to in ki sumo xirad varzed

    [18] Haroina, Alloh ʙa mardoni sadaqadihanda va zanoni sadaqadihanda va onhoe, ki ʙa nijati xolis ʙa Alloh qarzi neku medihand, candon ʙaroʙar zijod ʙarojason podos doda mesavad va onon podosi garonqadr dorand va on cannat ast

    [19] Va kasone, ki ʙa Alloh va pajomʙaronas imon ovardaand va mijoni hec jake az pajomʙaronas farqe nanihodand, onho siddiqonand. Va sahidon dar nazdi Parvardigorason hastand. Baroi onhost podosason va nurason ruzi qijomat. Va onhoe, ki kofir sudand va ojoti Moro duruƣ sumoridand, na ʙarojason podos va na nur ast, ʙalki onho sohiʙoni cahannamand

    [20] Bidoned, ki ej mardum, dar haqiqat zindagii incahoni ʙozivu ʙehudagist, ki ʙa on ʙadanho ʙozi mekunand va dilho sargarm mesavand va orois ast, ki xudro ʙa on zinnat medihand va mijoni sumo faxr kardanu afzuncui dar molhovu farzandon ʙa monandi ʙoronest, ki ruidanihojas kisovarzonro dar taaccuʙ ovarad. Sipas on gijoh paƶmurda mesavad, pas meʙini, ki zard gastaast, sipas xasu xosok sudaast va dar oxirat ʙaroi kofiron azoʙi saxt ast va ʙaroi axli imon omurzisi Alloh va xusnudii Ust. Va zindagii dunjo ʙaroi kase, ki oxiratasro faromus kardaast, cuz mato'e fireʙanda cizi digare nest

    [21] Ej mardum, ʙaroi rasidan ʙa saʙaʙhoi omurzisi Parvardigoraton ʙa vositai tavʙai nasuh va duri az gunoh va ʙa ʙihiste, ki vase'ii on monandi vase'ii osmonhovu zamin ast, ʙar jakdigar musoʙiqa kuned. In ʙihist ʙaroi kasone muhajjo sudaast, ki ʙa Allohu pajomʙaronas imon ovardaand. In ʙaxsoisest az coniʙi Alloh, ki ʙa har kas ʙixohad medihad va Alloh sohiʙi ʙaxsoise ʙuzurg ast. (In ojat dalel ast; ki ʙe ʙaxsois va rahmati Alloh va amali soleh hec kas ʙa ʙihist vorid namesavad)

    [22] Hec musiʙate dar zamin va na dar conaton narasad, magar pes az on ki onro ʙijovarem dar kitoʙe (Lavhi Mahfuz) navista sudaast. Begumon in amr ʙar Alloh oson ast

    [23] In ʙar on xotir ast, ki to ʙar on ci ki dar dunjo az dastaton meravad, anduhgin maʙosed va ʙa on ci ʙa dastaton meojad, sodmoni nakuned. (Ja'ne, faxr va takaʙʙur nakuned) Va Alloh hec mutakaʙʙiri xudsitojandaro dust nadorad

    [24] Onho (mutakaʙʙiron), ki dar adoi zakoti molhoi xud ʙuxl mevarzand va dar rohi Alloh onhoro xarc namekunand va mardumro ʙa ʙuxl mefarmojand. Va har ki az to'ati Alloh ruj megardonad, ʙa cuz xud kasero zarar namerasonad. Pas ʙidonad, ki ʙegumon Alloh az tamomi xalqas ʙenijoz va sutudaast. Urost tamomi sifathoi naku

    [25] Hamono Mo pajomʙaronamonro ʙo dalelhoi ravsan firistodem va ʙo onho kitoʙro ʙa ahkomu sari'athojas va tarozuro niz nozil kardem, to mardum ʙajni jakdigar ʙa adolat amal kunand va ohanro, ki dar on nerui saxt va manfi'athoi digare ʙaroi mardum hast, furu firistodem, to Alloh ʙidonad va ʙuʙinad dar olami voqe' ci kase nodida Uro va pajomʙaronasro jori mekunad. Alʙatta, Alloh tavono ast, notavon karda namesavad, piruzmand ast, maƣluʙ karda namesavad

    [26] Va hamono Mo Nuhu Iʙrohimro ʙa sui qavmason ʙa pajomʙari firistodem va dar mijoni farzandonason nuʙuvvat va kitoʙ nihodem. Pas az mijoni onho ʙa'zeason hidojatjoftagon ʙudand, vale ʙisjore az onho fosiqand

    [27] Boz az pai onho Nuhu Iʙrohim pajomʙaroni xudro firistodem. Va Iso iʙni Marjamro az pasi onho firistodem va ʙa u Incilro dodem va dar dili pajravonas mehruʙoniju ʙaxsiis qaror dodem. Va rahʙonijate, ki xud uro pajdo karda ʙudand. Mo onro ʙarojason farz nakarda ʙudem, ammo dar on xusnudii Alloh mecustand, vale haqqi onro ʙa co naguzoridand. Mo az mijoni onho kasonero, ki imon ʙa Allohu pajomʙaronas ovarda ʙudand, muvofiq ʙa imonason podos dodem, vale ʙisjore az onho fosiqonand

    [28] Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed, az Alloh ʙitarsed ʙo ʙa co ovardani amrhojas va dur ʙudan az man'kardahojas va ʙa pajomʙaras imon ʙijovared, to sumoro az rahmati xes du ʙaroʙar muzd ʙidihad. Va sumoro nure ato kunad, to ʙa on roh raved va ʙaroi sumo gunohonatonro meomurzad. Va Alloh ʙo ʙandagonas omurzandavu mehruʙon ast

    [29] to ahli kitoʙ (onon, ki ʙa Muhammad sallallohu alajhi va sallam imon naovardaand), ʙidonand, ki onho ʙar cize az fazli Alloh qodir nestand va haroina, in fazl va ato ʙa dasti Ust, ki ʙa har ki xohad, arzoni medorad va Alloh doroi ʙaxsoisi azime ast

    Surah 58
    Муҷодала

    [1] Ba tahqiq Alloh suxani Xavla ʙinti Sa'laʙaro, ki dar ʙorai savharas Avs ʙinni Somit on cize, ki az u sodir sud, ʙo tu guftugu mekard va ʙa Alloh sikojat mekard, sunid. Va Alloh guftugui sumoro ʙegumon mesunavad, Alloh sunavoju ʙino ʙa hama ciz ast! Hec ciz az U pusida namemonad

    [2] Az mijoni sumo kasone, ki zanonasonro zihor mekunand, hamono pesi Alloh gunahgorand va muxolifati sari'at kardaand, ʙidonand, ki zanonason modaronason nasavand, ʙalki hamsaronason hastand. Modaronason faqat zanone hastand, ki onhoro zoidaand. Alʙatta in asxosi zihorkunanda suxani duruƣu nopisande megujand, ki haqiqat nadorad. Va haroina, Alloh az ʙa'ze gunohoni sodirsuda darguzaranda va omurzanda ast. Va on omurzis ʙa tavʙai nasuh ast

    [3] Va onon, ki ʙo zanoni xud zihor mekunand, sipas az on ci guftaand, ʙozmegardand, pas ozod kardani ƣulome pes az on ki zanu mard ʙo jakdigar hamxoʙi kunand, vociʙ ast. In dars va pande ast, ki ʙa sumo doda mesavad va Alloh ʙa on ci mekuned, ogoh ast

    [4] Pas har kase, ki ƣulomero ʙaroi ozod kardan najoʙad, vociʙ ast ʙar vaj du moh paj dar paj (ʙe fosila) pes az hamxoʙi, ruza ʙidorad, pas har ki ruza dostanro ʙa uzri sar'i, natavonad, pas ʙojad sast miskinro ʙa seri ta'om dihad. In hukmhoi zihore, ki ʙaroi sumo ʙajon kardem ʙa on saʙaʙ ast, ki ʙa Allohu pajomʙaras imon ʙijovared va korhoi davrai cohilijatro tark namoed. Va in ahkomi ʙajonsuda haddi qonuni muqarrarkardai Alloh ast, pas onro tacovuz nakuned. Va ʙaroi munkironi in hukm azoʙi dardnok ast

    [5] Haroina, kasone, ki ʙo Allohu pajomʙaras muxolifat (ziddijat, muqoʙala) mevarzand, xoru zalil mesavand, hamcunon ki ummatoni pesina xor sudaand. Va hamono Mo ojathoi vozihu ravsane nozil kardem, ki dalolat mekunad ʙar in, ki sari'ati Alloh haq ast va munkironi in ojathoro azoʙi xorkunandae ast dar cahannam

    [6] Ba jod or ej Pajomʙar ruzi qijomatro, ruze, ki Alloh hamai murdagonro zinda mekunad va avvalinu oxirinro dar jak zamin cam' meovarad, pas xaʙar medihad ʙa onho on amalhoi ʙad va nekero, ki ancom doda ʙudand. Jod dost va hifz kard onhoro Alloh dar Lavhi Mahfuz va navist onhoro dar nomahoi a'molason. Va hamono inho onro faromus kardand. Va Alloh ʙar hama ciz sohid ast, cize az U maxfi namemonad

    [7] Ojo nadonistai, ki Alloh har ciro ki dar osmonhovu zamin ast, medonad? Se kas ʙo ham nacvo (roz, suxani ʙadi maxfi) kunand, Alloh ʙo ilmas cahorumini onhost va panc kas ʙosand, Alloh sasumini onhost. Va kamtar az in, har co ki ʙosand va ʙestar az in, Alloh ʙo ilmas dar kucoe ʙosand, ʙo onhost. Cize az U maxfi namemonad. Sipas hamaro dar ruzi qijomat ʙa korhoi ʙadu neke, ki kardaand, ogoh mekunad va cazojason medihad. Haroina, Alloh ʙar hama ciz ogoh ast

    [8] Ojo na nigaristai ej Pajomʙar, ʙa jahudijone, ki az nacvo, ki dar nafsi mu'minon sakku suʙharo meovarad, man' suda ʙudand, ʙoz ham ʙa gunoh nacvo mekunand. Va ʙo jakdigar pinhoni suxan megujand, suxane, ki dar on gunohu dusmani va nofarmoni az pajomʙar ast? Va cun (ej Pajomʙar) on jahudijon nazdi tu ʙaroi kore meojand, ʙa tavre turo salom megujand, ki Alloh turo ʙa on tavr salom naguftaast va dar ʙajni xud megujand: Caro Alloh moro ʙa on ci ʙa Muhammad meguem, azoʙ namekunad, agar u pajomʙari ʙarhaq ʙosad? Cahannam ʙarojason kofist. Ba on doxil mesavand va in ʙad sarancomest

    [9] Ej kasone, ki ʙa Allohu Rasulas imon ovardaed, agar ʙo jakdigar nacvo (roz, suxani maxfi) mekuned, dar ʙoʙi gunohu dusmani va nofarmoni az pajomʙar nacvo (suxan ʙad) magued, ʙalki dar ʙoʙi nekivu parhezgori nacvo kuned. Va az Alloh ʙitarsed ʙo ʙa coj ovardani amrhojas va ʙa parhez kardan az man' kardahojas, pas hamagon (ʙa amalho va suxanhojaton) ʙa sui U ʙozmegarded va zud ast, ki muvofiqi on sumoro cazo medihad

    [10] Haroina nacvo (roz guftani ʙad), az vasvasai sajton ast, ki mexohad muʹminonro ƣamgin kunad va hol on ki hec zijone cuz ʙa farmonu xohisi Alloh ʙa onho namerasonad. Va mu'minon ʙojad, ki ʙar Allohi jagona tavakkal kunand

    [11] Ej kasone, ki ʙa Allohu Rasulas imon ovardaed, cun sumoro gujand, dar maclisho coj vase' kuned, pas coj vase' kuned, to Alloh dar dunjovu oxirat ʙaroi sumo vase' kunad. Va cun gujand, ki ʙarxezed, ʙarxezed. Alloh onhoero, ki imon ovardaand va kasonero, ki axli ilm meʙosand ʙa daracahoi ʙalandi savoʙ va martaʙahoi rizvon ʙardorad va Alloh ta'olo ʙa korhoe, ki mekuned, ogoh ast. Az U cize maxfi namemonad va muvofiqi on sumoro cazo medihad

    [12] Ej kasone, ki ʙa Allohu Rasulas imon ovardaed, cun ʙixohed, ki ʙo pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) nacvo kuned (pinhoni suxan gued), pes az nacvo kardanaton sadaqa ʙidihed ʙa hocatmandon. In ʙaroi sumo az cihati savoʙ ʙehtar va ʙar dilhojaton pokizatar ast. Va agar ʙaroi sadaqa cize najofted ʙoke nest, pas hamono Alloh omurzandavu mehruʙon ast

    [13] Ojo tarsided az sadaqa dodan, pes az rozi pinhoni guftan ʙo pajomʙar in, ki kamʙaƣal mesaved? Pas cun nakarded (ja'ne sadaqa nadoded) va Alloh sumoro ʙaxsid va ruxsat dod sumoro ʙa sadaqa nadodan, pas namoz ʙiguzored va zakot ʙidihed va Allohu pajomʙarasro ito'at kuned, ki Alloh ʙa korhoe mekuned, ogoh ast va sumoro muvofiqi on cazo medihad

    [14] Ojo nadidai on munofiqonro, ki ʙo mardume, ki Alloh ʙar onho xasm girifta ʙud, (jahudijon) dusti kardand? Inho munofiqon na az sumojand va na az jahudijonand. Va qasami ʙarduruƣ mexurand, ki onho musalmonand va tu firistodai Alloh hasti va xud medonand, ki ʙarduruƣ savgand mexurand

    [15] Alloh ʙaroi on munofiqon azoʙi saxte omoda kardaast. Zero korhoe, ki mekunand, (az nifoqu qasami ʙarduruƣ) xele ham nopisandand

    [16] Sipar giriftand munofiqon savgandhoi duruƣini xudro. Pas ʙa in fireʙu najrangi xud ʙozdostand xudro va digaronro az rohi Alloh (Islom). Pas, ʙaroi onhost azoʙi xorkunanda dar duzax ʙa saʙaʙi takaʙʙurason az imoni ʙa Alloh va rasulas

    [17] Amvolu farzandonason ʙarojason dar ʙaroʙari azoʙi Alloh foidae nakunad. Onho ahli cahannamand va dar on covidonand, az on co xoric namesavand

    [18] Ruze, ki Alloh hamai munofiqonro az qaʙrhojason zinda mekunad, pas hamcunon ki dar dunjo ʙaroi sumo qasam mexurdand, ʙaroi U ham qasam xohand xurd, ki mu'minand. Va mepindorand, ki in qasam dar nazdi Alloh foidaason medihad, cunone, ki dar dunjo nazdi mu'minon foidaason medod. Ogoh ʙosed, ki haroina, onho xele duruƣgujonand

    [19] Sajton ʙar onho ƣoliʙ sudaast hatto in, ki amrhoi Alloh va amal ʙa to'ati Vajro tark kardaand. Onho xud hizʙi sajtonand. Ogoh ʙos, ki hizʙi sajton dar dunjo va oxirat zijonkoronand

    [20] Haroiina, kasone, ki ʙa amrhoi Allohu pajomʙaras muxolifat mevarzand, inho az guruhi xorsudagon va maƣluʙsudagonand dar dunjo va oxirat

    [21] Alloh muqarar kardaast, ki man va pajomʙaronam piruz mesavem. Begumon Parvardigor tavonoju piruzmand ast! Hec ciz Uro ociz ovarda nametavonad

    [22] Guruhero, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat imon meovarand naxohi joft, ki dusti kunand ʙo kasone, ki ʙo Alloh va pajomʙari U muxolifat varzidand. Agar ci onho padaronason jo farzandonason jo ʙarodaronason jo digar xesovandonason ʙosand ham. Inho hastand, ki Alloh dar dilhojason imonro andoxtaast va onhoro ʙo fajze az tarafi xud tavono gardonidaast va onhoro ʙa cannathoe medarorad, ki az zeri qasrho va daraxtoni onho darjoho ravon ast va covidona dar on co memonand. Parvardigor az onho xusnud ast va onho (niz) az U xusnud hastand. Inho laskaron va dustoni Allohand, ogoh ʙos, ki laskaroni Alloh, haroina dar dunjovu oxirat nacotjoftagonand

    Surah 59
    Ҳашр

    [1] Allohro ʙa poki jod kard har ci dar osmonhovu har ci dar zamin ast. Va Ust piruzmand dar mulkas va hakim ast dar andoza, tadʙir va san'atas, ki asjoro dar mavze'i munosiʙi onho qaror medihad

    [2] Ust on Allohe, ki dar naxustin girdihamoi (az cazirai Araʙ ʙa sarzamini Som) kofironi ahli kitoʙro, ki (onho jahudoni ʙani Nazir ʙudand), az xonahojason ʙerun rond va sumo (ej musalmonon) gumon nameʙurded, ki ʙo in quvvatu tavonoiason xoru zalil suda ʙerun ravand. Va onho gumon ʙurdand, ki qal'ahojason ʙozdorandai onho hast, az azoʙi Alloh. Pas Alloh az sue omad, ki gumonasro namekardand, (ja'ne, ʙar onho azoʙ ovard) va dar dilason tars afkand, cunon ki xonahoi xudro ʙo dasti xud va ʙo dasti mu'minon vajron mekardand. Pas, ej sohiʙxiradmandon iʙrat ʙigired az on ci ʙa onho rux dod

    [3] Va agar Alloh tarki dijorro ʙar onho muqarrar nakarda ʙud, dar dunjo ʙa azoʙi qatl va asiri giriftorason mekard va ʙarojason dar oxirat azoʙi otasi duzax ast

    [4] In musiʙate, ki dar dunjo ʙa jahudiho rasid va on ci dar oxirat muntazir mesavand, ʙa cazoi on ʙud, ki ʙo Allohu pajomʙaras dusmani kardand va har ki ʙo Alloh dusmani mevarzad, ʙidonad, ki alʙatta, Alloh saxt azoʙkunandaast

    [5] Har daraxti xurmoero, ki ʙurided (ej mu'minon) jo onro ʙar resaas ʙoqi guzorided, ʙa farmoni Alloh ʙud, to fosiqon xor gardand, (ja'ne, xor sudanason in ʙud, ki sumoro ʙar onho hukmron kard, to daraxtonasonro qat' kuned va ʙisuzoned)

    [6] Va on ci Alloh az molhoi jahudihoi ʙani Nazir ʙa pajomʙari xud ʙozgardonda va ʙaxsidaast, pas ʙar on (amvol) na aspe toxtaed va na suture va lekin Alloh pajomʙaronasro ʙar har kase, ki az dusmanonas ʙixohad, ƣoliʙ megardonad, pas dusmanon ʙarojason ʙe hec cang taslim mesavand va Alloh ʙar har cize qodir ast va hec cize Uro notavon karda nametavonad

    [7] On ƣanimate, ki Alloh az molhoi musrikoni mardumi dehaho ʙe rancu zahmat nasiʙi pajomʙaras kardaast, pas on molho az oni Alloh ast va az oni pajomʙar va az oni xesovandoni pajomʙar va niz ʙaroi jatimon va miskinonu musofironi dar roh mondaast, to mijoni tavongaronaton dast ʙa dast nasavad. Har ci pajomʙar ʙa sumo dod, onro ʙigired va az har ci sumoro man' kard, az on ʙozisted. Va az Alloh ʙo ʙa co ovardani amrhojas va dur ʙudan az man'kardahojas ʙitarsed, ki haroina, Alloh azoʙi saxte dorad ʙaroi onon, ki Uro nofarmonʙardori kardaand va dar amru nahji U zid ʙaromadaand

    [8] Niz ƣanimatho ʙaroi faqironi muhocire, ki az dijor va amvoli xud az Makka ʙerun ronda sudaand va onho ʙo rizqu ruzi joftan dar dunjo va kasʙi rizoi haq dar oxirat fazlu xusnudii Allohro metalaʙand va dini Alloh va pajomʙarasro jori mekunand, inho rostgujonand, ki suxani xesro ʙo amal rost gardonidaand

    [9] Va kasone, ki pes az omadani muhociron dar dijori xud dar Madina coj giriftand va niz imon ovarda ʙudand, kasonero, ki ʙa sujason muhocirat kardaand, dust medorand va dar amvolu cojhoi xud onhoro sarik mesozand. Va az on ci doda sudaast az ƣanimatho dar dilhoi xud ʙa muhociron ehsosi hasad va nijozmandi namekunand va onhoro (ja'ne, muhociron va nijozmandonro) ʙar xud muqaddam medorand, har cand xud (ansor) muhtoc ʙosand. Va kasone, ki az hirsu ʙuxli xes dar amon monda ʙosand, pas on guruh rastagoronand

    [10] Va kasone, ki az pasi onho (muhociru ansor) omadaand, megujand: «Ej Parvardigori mo, gunohoni movu ʙarodaroni moro, ki pes az mo imon ovardaand, ʙijomurz va dar dilhoi mo nisʙat ʙa kasone, ki imon ovardaand, hec kinae qaror nadeh. Ej Parvardigori mo, haroina, tu ʙo ʙandagoni xud musfiqu mehruʙon hasti!»

    [11] Ojo munofiqonro nadidai, ki ʙa ʙarodaroni ahli kitoʙason, az ʙani Nazir, ki kufr varzidaand, meguftand: «Agar sumoro Muhammad va ashoʙas az manzilhojaton ʙadarƣa kunand, mo niz ʙo sumo ʙerun meoem va hargiz suxani kasero dar mavridi sumo ito'at naxohem kard va agar ʙo sumo cangidand, hatman, joriaton mekunem». Va hol on ki Alloh guvohi medihad, ki haroina, munofiqon duruƣgu hastand dar on ci ki ʙa jahudijoni ʙani Nazir va'da dodaand

    [12] Agar jahudijon az Madina ʙadarƣa savand, munofiqon ʙo onho ʙerun nameravand. Va agar ʙa onho cang savad, onhoro jori namekunand va agar ham ʙa joriason ʙarxezand, hatman pust ʙa majdon karda firor mekunand. Sipas jahudijon jori doda namesavand, ʙalki Alloh xoru zalilason megardonad

    [13] Besak, xavf az sumo (ej mu'minon) dar dilhojason ʙestar az tarsi Alloh ast. Zero onho mardume hastand, ki ʙuzurgii Allohro namefahmand va az azoʙas nametarsand

    [14] Jahudijon hamagi ʙo sumo cang namekunand, magar dar dehahoe, ki qal'a dosta ʙosad jo az pasi devor. Onho saxt ʙo jakdigar dusmanand, tu onhoro muttahid mepindori va hol on ki dilhojason az ham cudo ast. In ʙa on saʙaʙ ast, ki haroina, onho mardumi ʙexiradand va dar ojoti Alloh nameandesand

    [15] Sarguzasti jahudijon monandi sarguzasti onhoest, ki cande pes dar cangi Badr oqiʙati gunohi xesro casidand va dar oxirat ʙa azoʙi dardovar niz giriftor xohand sud

    [16] Sarguzasti munofiqon ʙo jahudijon dar ʙevafoi monandi sarguzasti sajton ʙo inson ast, ki kufrro dar nigohi vaj orosta va ʙa on da'vat namudaast, cun ʙa odami guft: «Kofir sav!» Cun kofir sud, (sajton) guft: «Haroina, man az tu ʙezoram. Alʙatta, man az Alloh Parvardigori cahonijon metarsam!»

    [17] Pas oqiʙati kori har dui onho (ja'ne, sajton va insoni kofir) on sud, ki hardu ʙa otas aftand va covidona dar on ʙosand. Va in ast cazoi sitamkoron

    [18] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati U amal kardaed, az Alloh ʙo ʙa co ovardani amrhojas va dur ʙudan az man'kardahojas, ʙitarsed. Va har kas ʙojad ʙingarad, ki ʙaroi fardo ruzi qijomat ci firistodaast. Az Alloh ʙitarsed, dar har farmudaho va man'kardahojas, ki haroina, Alloh ʙa korhoe, ki mekuned, ogoh ast va cize az a'moli sumo ʙar Vaj pusida nest

    [19] Va ej mu'minon, az on kasone maʙosed, ki Allohro faromus kardand va farmonhojasro tark kardand va Alloh niz cunon kard, ki nasiʙai neki xudro, ki az azoʙi ruzi qijomat nacotason medod, faromus kunand. Onho fosiqonand. (ja'ne, az to'ati Alloh va rasulas ʙerunraftagonand)

    [20] Ahli duzax va ahli ʙihist dar martaʙai xud ʙo ham ʙaroʙar nestand. Ahli ʙihist xud komjoʙsudagonand va az hama noxusiho nacotjoftagonand

    [21] Agar in Qur'onro ʙar kuhe az kuhho nozil mekardem, az va'davu va'idhoe, ki dar on Qur'on ast, kuh ʙo saxti va mahkamias az xavfi Alloh onro xoksor va az ham posida medidi. Va in misolhoest, ki ʙaroi mardum meovarem, sojad dar qudrati Alloh va ʙuzurgias ʙiandesand

    [22] Ust Allohi jagona, ki hec ma'ʙudi ʙarhaq cuz U nest. Donoi nihonu oskor, medonad on ci ƣoiʙu hozir ast va ʙa ahli imon ʙaxsojandavu mehruʙon ast

    [23] Ust Allohi jagona, ki hec ma'ʙudi ʙarhaq cuz U nest, podsohi cami'i asjoho ast, nihojat pok ast, salomat ast (az har ajʙu nuqs), eminiʙaxs ast, ki pajomʙaronasro ʙa vositai mu'cizoti ravsan tasdiq menamojad, nigahʙon ast, ʙar hamai a'moli xalqas, piruzmand ast, ki hargiz maƣluʙ namesavad, caʙʙor ast, ki ƣalaʙai Uro kase toʙ ovarda nametavonad va hamai ofaridaho dar ʙaroʙari U furutanand, ʙuzurgvor ast, ki doroi kiʙrijo va azamat ast. Pok ast Alloh az on ci musrikon ʙaroi U dar iʙodat va sifot va ofarinisi U sarik qaror medihand

    [24] Ust Allohe, ki ofaridgori hamai maxluqot ast, ecodkunandai hamai asjo ast va suratʙaxs ast, ci guna xohad tasvir mekunad ʙaroi U nomhoi neku ast. Har ci dar osmonho va zamin ast, tasʙehguji U hastand va U piruzmand ast ʙar dusmanonas va hakim ast dar tadʙiri umuri xalqas

    Surah 60
    Мумтаҳана

    [1] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed, va ʙa sariati U amal kardaed, dusmani Manu dusmani xudro ʙa dusti ixtijor makuned. Sumo ʙo musrikon tarhi dusti meafkaned va axʙori Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam va mu'minonro ʙa onho megued va hol on ki onho ʙa suxani haqqe, ki Qur'on ast, ʙar sumo omadaast, imon nadorand. Va ʙa xotiri on, ki sumo ʙa Alloh, Parvardigori xes imon ovarda ʙuded, Pajomʙar va sumoro az Makka ʙerun rondand. Ej mu'minon, agar ʙaroi cihod dar rohi Man va talaʙi rizoi Man ʙerun omadaed, pinhonan ʙo onho dusti makuned va Man ʙa har ci pinhon medored jo oskor mesozed, ogohtaram. Pas, hamono har ki cunin mekunad, az rohi rost xato karda gumroh gastaast

    [2] Agar ʙar sumo dast joʙand, (zafar joʙand,) ʙarojaton dusman ʙosand va ʙaroi ozor dodanaton dastu zaʙon mekusojand, (ja'ne, ʙo latukuʙ, qatl va dasnom va monandi on) va niz dust dorand, ki sumo kofir garded

    [3] Hargiz xesovandon va farzandoni sumo ʙa sumo dar ruzi qijomat cizero foida namerasonand, garci sumo ʙa xotiri onon ʙo kuffor dusti va mehruʙoni varzed. Ruzi qijomat Alloh mijonaton cudoi meafkanad, pas ahli to'ati xudro ʙa ʙihist va ahli ma'sijati xudro ʙa duzax doxil mekunad va Alloh ʙa on ci mekuned, ʙinost va cize az guftoru amalhojaton ʙar U pusida namemonad

    [4] Haroina, ʙaroi sumo ej mu'minon, dar zindagii Iʙrohim va kasone, ki hamrohi u az mu'minon ʙudand, sarmasqi nekuest. Ongoh ʙa qavmason guftand: «Haroina, mo az sumo ʙezor va dur hastem va az on ci ƣajri Alloh meparsted az sirku ʙuthojaton ʙa sumo kofir va munkir sudaem va mijoni mo va mijoni sumo ʙa tavri hamesa dusmani va kina padid omad, modome, ki ʙar kufri xud pojdored, to ʙa vaqte ki faqat ʙa Alloh imon ovared,» magar dar in suxani Iʙrohim ʙa padaras, (Ozar guft,) ki hatman ʙaroi tu omurzis talaʙ mekunam va dar ʙaroʙari Alloh ʙaroi tu ixtijori cizero nadoram: Parvardigoro! Bar Tu tavakkal kardaem va ʙa Tu ruj ovardaem va ʙozgasti hama ruzi qijomat ʙa sui Tust

    [5] Ej Parvardigori mo, moro ʙa saʙaʙi gunohamon ʙaroi kofiron fitanae magardon va onhoro ʙar mo ƣoliʙ magardon, to nagujand agar onho (ja'ne, ahli imon) ʙarhaq meʙudand, ʙa azoʙu xori giriftor namesudand, pas ongoh in ʙoisi zijodsavii kufri onon mesavad. Va gunohoni moro ʙijomurz, ki haroina, Tu piruzmandi, hargiz maƣluʙ namesavi va dar guftoru korhojat ʙo hikmat hasti

    [6] Haroina, ʙaroi sumo ej mu'minon dar zindagii Iʙrohim alajhissalom va pajravonas sarmasqi xuʙe ast ʙaroi kase, ki ʙa didori Alloh va nacoti ruzi qijomat umed dorad va har ki iqtido az pajomʙaroni U ruj gardonad va ʙa dusmanoni Alloh roʙitai dustona kunad, pas alʙatta, Alloh az imon va to'ati ʙandagonas ʙenijoz ast va dar nazdi duston va ahli to'atas sutuda ast

    [7] Sojad Alloh dar mijoni sumo ej mu'minon va dar mijoni kasone, ki ʙo onho dusmani dosted, az xesovandonaton az musrikon ʙo tavfiq dodani onon ʙa imon va qaʙuli islom dusti padid ovarad. Alloh ʙar hama ciz qodir ast va Alloh ʙaroi ʙandagonas omurzandavu mehruʙon ast

    [8] Alloh sumoro ej mu'minon az neki kardan va adolat varzidan ʙa onon, ki ʙo sumo dar din nacangidaand va az sarzaminaton ʙerun narondaand, ʙoznamedorad. haroina, Alloh kasonero, ki dar guftor va kirdorason ʙa adolat raftor mekunand, dust medorad

    [9] Faqat Alloh az dusti varzidan ʙo kasone, ki ʙo sumo dar din cangidaand va az sarzaminaton (ja'ne, Makka) ʙerunaton rondaand va az ʙaroi ʙerun rondani sumo digaronro kumak va pustiʙoni kardaand, sumoro man' mekunad. Va har ki ʙo onho dusti varzad, pas on guruh sitamkoronand va az hududi muqarrar kardai Alloh xoricand

    [10] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sariati u amal kardaed, cun zanoni mu'mine, ki hicrat kardaand, az dori kufr ʙa dori islom ʙa nazdaton ojand, pas onhoro ozmois kuned, to az haqiqati imonason ogohi pajdo namoed. Alloh ʙa haqiqati imonason donotar ast. Pas, agar donisted az zohiri holason, ki imon ovardaand, ononro ʙa sui kofiron ʙoznagardoned. Zero inho mu'mina zanho ʙar nikohi mardoni kofir halol nestand va mardoni kofir niz ʙar nikohi onho halol nestand. Va on ciro savharoni kofir dar haqqi zanone, ki ʙa sui sumo raftaand, xarc kardaand ʙa onho ʙidihed. Va agar onhoro nikoh kuned va mahrasonro ʙidihed, gunohe ʙar sumo nest. Va zanoni kofiri xudro nigoh madored. Va sumo niz ej mu'minon, har ci xarc kardaed, ʙa zanone, ki az nikohi sumo ʙerun raftaand, az mardoni kofir xarci mahrro talaʙ kuned va onho niz har ci sarf kardaand dar mahri on zanone, ki ʙa nikohi sumo daromadaand, az sumo talaʙ kunand. In hukmi Alloh ast. Alloh mijoni sumo hukm mekunad, pas, hukmi Allohro muxolifat nakuned va U dono ast hec ciz ʙar U pusida namemonad va hakim ast dar guftoru korhojas

    [11] Va agar jake az zanoni sumo murtad sud va ʙa kofiron pajvast va kofiron mahre, ki sumo dar haqqi on zanon sarf namudaed, ʙa sumo nadodand va on goh sumo dar cang ʙar onon piruz suded va ʙa intiqom az kofiron ʙarxosted, pas az amvoli ƣanimat girifta suda ʙa kasone, ki zanonason ʙa sui kofiron raftaand, monandi on cize, ki xarc kardaand dar mahri on zanon, ʙidihed va az Allohe, ki ʙa U imon dored, ʙitarsed

    [12] Ej Pajomʙar, agar zanoni mu'min nazdi tu omadand, to ʙaj'at (ahdu pajmon) kunand, ʙa in sart, ki hec kasro ʙo Allohi ʙarhaq dar iʙodatas sarik nakunand va cizero duzdi nakunand va zino nakunand va farzandoni xudro pes jo ʙa'd az tavallud nakusand va farzandonero, ki az savharonason nestand, ʙa duruƣ ʙa onho nisʙat nadihand va dar korhoi nek nofarmonii tu nakunand, pas dar in surat, ʙo onho ʙaj'at kun va ʙarojason az Alloh omurzis ʙixoh, ki haroina, Alloh ʙaroi ʙandagone, ki tavʙa mekunand, omurzandavu mehruʙon ast

    [13] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed, ʙo mardume, ki Alloh ʙar onho xasm giriftaast, dusti makuned. Inho ʙa saʙaʙi kufrason az rahmati Alloh va savoʙi oxirat noumed sudand, hamcunon ki on kofirone, ki dar gur xufta az haqiqati kor voqif sudand va ʙo ilmi jaqin donistand, ki az savoʙi oxirat noumed hastand

    Surah 61
    Саф

    [1] Allohro az on ci loiq va sazovori U nest ʙa poki jod kardaand har ci dar osmonhovu dar zamin ast. Va Ust piruzmand hec kas ʙar U ƣoliʙ naojad va dar suxanhovu korhojas ʙo hikmat ast U

    [2] Ej kasone, ki ʙa Allohu rasulas imon ovardaed, caro va'dae medihed, jo suxane megued, ki icro namekuned

    [3] Alloh ta'olo saxt ʙa xasm meojad, ki cizero ʙiguedu ʙa coj najovared

    [4] Haroina, Alloh kasonero, ki dar rohi U, saf kasida mecangand dust dorad cunon saf mekasand, ki gujo ki onho monandi devore, ki xisthojasonro ʙo ham pajvand doda ʙosand

    [5] Va ʙajon kun ʙa qavmat ej Pajomʙar, hangome ki Muso (alajhis salom) ʙa qavmi xud guft: «Ej qavmi man, caro maro ʙa suxanu kirdoraton meozored, hol on ki medoned, ki haroina, man pajomʙari Alloh firistodasuda ʙa sui sumo hastam?» Cun didavu donista az haq ruj gardonidand va ʙar in holason davomat kardand, Alloh niz dilhojasonro az qaʙuli haq ʙigardonid. Va Alloh mardumi nofarmonro hidojat namekunad

    [6] Va ʙajon kun ʙa qavmat ej Pajomʙar, hangome, ki Iso pisari Marjam ʙa qavmas guft: «Ej ʙani Isroil, haroina, man pajomʙari Alloh firistodasuda ʙa sui sumo hastam. Tavrotero, ki pes az man ʙudaast, tasdiq mekunam va ʙa pajomʙare, ki ʙa'd az man meojad va nomas Ahmad ast, xusxaʙaraton mediham». Cun on Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ʙo ojoti ravsani xud omad, guftand: «In cize, ki ovardai ʙa mo codui oskorest!»

    [7] Kist sitamkortaru dusmantar az on kas, ki ʙa Alloh duruƣ meʙandad va dar iʙodati U sarikone meorad, dar hole ki uro ʙa islom va ixlos dar iʙodati Allohi jagona da'vat mekunand? Va Alloh guruhi sitamkoronro, ki ʙar conason (ʙa saʙaʙi kufru sirk) sitam kardand, ʙa sui nacot hidojat namekunad

    [8] Mexohand in zolimon nuri Ilohiro (ja'ne, Qur'onro, ki ʙa on Muhammad sallallohu alajhi va sallam firistoda sudaast,) ʙo suxanhoi duruƣinason ʙotil sozand. Va Alloh ta'olo komilkunandai nuri haq ast, agarci kofironro noxus ojad

    [9] U Zotest, ki pajomʙari Xudro ʙa hidojat va dini haq firistod, to dini Islomro ʙar hamai dinho piruz gardonad, harcand musrikonro noxus ojad

    [10] Ej kasone, ki ʙa Allohu rasulas imon ovardaed, ojo sumoro ʙa ticorate, ki az azoʙi dardovar rahoijaton dihad, roh ʙinamojam

    [11] Davomat kuned ʙar imoni Allohu pajomʙaras va dar rohi Alloh ʙaroi piruzii dinas ʙo molu coni xes cihod kuned. In ʙaroi sumo az ticorati dunjo ʙehtar ast, agar (foida jo zarari cizero) ʙidoned

    [12] Ej mu'minon! Agar icro kuned amrhoi Parvardigorro, gunohoni sumoro meomurzad va ʙa ʙihisthoe, ki dar zeri daraxthojas rudho corist va niz xonahoe xusu pokiza dar ʙihisthoi covidon doxil mekunad. In piruzii ʙuzurgest

    [13] Va ne'mati digare, ki (ej mu'minon) dustas medored: Nusratest az coniʙi Alloh va ʙa piruzii nazdik, ki on fathi Makka ast. Va mu'minonro (ej Pajomʙar) xaʙari xus deh ʙa piruzi dar dunjo va ʙa cannat dar oxirat

    [14] Ej kasone, ki ʙa Allohu rasulas imon ovardaed, nusratdihandagoni dini Alloh ʙosed, hamcunon ki joroni Iso iʙni Marjam nusratdihandagoni dini Alloh ʙudand. Hangome ki Iso ʙa onho guft: «Ci kasone az sumo ʙa uhda megirad piruzi va kumaki maro, ki dar on nazdiki ʙa Alloh ast?» Havorijon guftand: «Mo nusratdihandagoni dini Alloh hastem. Pas, guruhe az ʙani Isroil imon ovardand va guruhe kofir sudand. Pas Mo, kasonero, ki ʙa Allohu rasulas imon ovarda ʙudand, ʙar ziddi dusmanonason madad kardem, pas ʙar onho piruz sudand. Va in to ʙa pajomʙari maʙ'us sudani Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙud

    Surah 62
    Ҷумъа

    [1] Allohro tasʙeh megujand har ci dar osmonhovu har ci dar zamin ast, Alloh, ki farmonravo, podsohi olam pok az hama ajʙ, piruzmand va dar tadʙir va san'atas ʙo hikmat ast

    [2] Ust Alloh, ki dar mijoni araʙhoi ʙesavod, ki xonda nametavonistand, na kitoʙ va na risolate dostand, pajomʙare az xudason firistod, to ojotasro ʙar onho ʙixonad va onhoro az aqidahoi ʙotil va axloqi ʙad pokiza sozad va ʙa onon kitoʙ (Qur'on) va hikmat (Sunnat) ʙijomuzonad. Va agarci pes az in ʙi'sati Rasuli akram onho dar gumrohii oskor ʙudand

    [3] Va niz in pajomʙar firistoda sudaast ʙar guruhi digare az onho, (az farzandoni Odam), ki hanuz ʙo onho napajvastaand va ʙa zudi dar ojanda ʙa dunjo xohand omad. Va Ust piruzmand ʙar hama ciz va hakim dar guftor va korhojas

    [4] In ʙi'sati Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam dar mardumi araʙ va ƣajri araʙ fazlu ne'mati Ilohi ast, ki ʙa har ki xohad, medihad va Allohro ʙaxsoisi ʙuzurge ast

    [5] Misoli kasone, ki iTavrot ʙa onho (jahudiho) ʙor sud, sipas onro ʙarnadostand, (ja'ne ʙa on amal nakardand), misli on xar ast, ki kitoʙhoero ʙar pust ʙor mekunad va namedonad dar on cist. Ci ʙad misolest, misoli mardume, ki ojoti Allohro duruƣ sumurdand va az on manfi'at naʙurdand. Va Alloh sitamkoronero, ki az hududi muqarrar kardai Alloh ʙerun meravand, hidojat namekunad

    [6] Bigu ej Rasul ʙa jahudihoe, ki da'voi ʙuzurgi mekunand: «Ej kasone, ki jahudi sudaed, agar gumon dored, ki haroina, tanho sumo dustoni Alloh hasted, na mardumi digar, pas orzui marg kuned, agar rostguj hasted!»

    [7] Va on jahudiho ʙa saʙaʙi a'moli ʙade, ki pes az in kardaand, ʙaroi hajoti dunjoro ʙar oxirat muqaddam donistason va tarsason az azoʙi Alloh hargiz orzui marg naxohand kard va Alloh az holi sitamkoron donost va az sitamkorii onho cize ʙar U pusida namemonad

    [8] Bigu: «Haroina, on marge, ki az on megurezed, holo on ki coi gurez nest sumoro, hatman, darxohad joft va sipas ruzi qijomat ʙa sui Allohi donandai nihonu oskoro ʙargardonida xohed sud, pas sumoro ʙa on ci mekarded xaʙar medihad

    [9] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati U amal kardaed, cun azoni namozi ruzi cum'a gufta savad, ʙa sui zikri Alloh ʙa gus kardani xutʙa va adoi namoz ʙisitoʙed va xaridu furusro va tamomi korhoe, ki sumoro az on masƣul mesozad, tark kuned. Agar ʙidoned, in dasturoti farmudasuda ʙarojaton ʙehtar ast

    [10] Pas cun xutʙaro sunided va namoz ʙa oxir rasid, az paji rizqu ruzi dar zamin parokanda saved va az rizqi Alloh talaʙ kuned va Allohro ʙo dilu zaʙon va dar hama hol ʙisjor jod kuned, ʙosad, ki dar dunjovu oxirat rastagor saved

    [11] Va cun ticorate jo ʙozie ʙinand, ʙa'ze az musalmonon parokanda mesavand va ʙa coniʙi on meravand va turo ej Pajomʙar ʙar minʙar istoda raho kunand? Bigu: «On ci dar nazdi Alloh az podosi ʙuzurg ast az ʙozivu ticorat ʙehtar ast». Va Alloh ʙehtarini ruzidihandagon ast, pas az U talaʙi rizqu ruzi kuned va ʙo to'ati U madad cued az xajri dunjovu oxirat

    Surah 63
    Мунофиқун

    [1] Cun munofiqon nazdi tu ojand, (ʙo zaʙonason) gujand: «Sahodat (guvohi) medihem, ki tu harojina, pajomʙari Alloh hasti». Alʙatta, Alloh medonad, ki tu pajomʙaras hasti va Alloh sahodat medihad, ki harojina, munofiqon duruƣgujand (on ci ʙarojat zohir kardaand ʙo zaʙonason, vale dar dil kufrro pinhon dostaand)

    [2] (Munofiqon) savgandhoi xudro sipar soxtand, (to xudasonro az azoʙ nigoh dorand) va (mardumro) az rohi Alloh ʙozdostand va dar haqiqat ci ʙad ast, on ci onho mekunand

    [3] In ʙa on saʙaʙ ast, ki harojina, onho (zohiran ʙa zaʙon) imon ovardand, sipas (ʙotinan dar dil) kofir sudand. (Ba saʙaʙi kufrason) Alloh ʙar dilhojason muhr nihod, pas onon darnamejoʙand (on ciro ki salohijatason dar on ast)

    [4] Va cun onhoro ʙuʙini, turo az (tanu haj'ati) ʙadani onho xus meojad va agar suxan ʙigujand, (az fasohati zaʙonason) ʙa suxanason gus medihi (va hol on ki dilhojason az imon xoli ast). Gujo, ki harojina, onho (aqlason dar ilmi nofe' va fahmisi haq, monandi) cuʙhoe hastand ʙa devor takja doda. (Az saʙaʙi donistani haqiqati holi xes va ʙuzdili va tarsu harose, ki dar dilason coj giriftaast,) har ovozero ʙa zijoni xud mepindorand. Onho (ʙaroi tu va mu'minon) dusmani (asaddii haqiqi) hastand. Az onho hazar kun. Alloh onhoro ʙikusad, (ja'ne, Alloh onhoro xor va az rahmatas mahrum gardonad)! ci guna (az haq) kacrav mesavand (ʙa sui kufru nifoq)

    [5] Va cun ʙa onho (munofiqon) gufta savad, ki ʙijoed, (tavʙa va uzrxohi kuned az suxanoni ʙade, ki az sumo sar zadaast,) to pajomʙari Alloh ʙarojaton omurzis ʙixohad, (ʙo takaʙʙur va tamasxur) sar mepecand. Va onhoro meʙini, ki (az suxanoni tu ej Rasul) ruj megardonad va kiʙr mekunand

    [6] Baroi onho ʙaroʙar ast (ej Rasul), ci ʙarojason omurzis ʙixohi jo ʙarojason omurzis naxohi, hargiz Alloh (gunohoni) onhoro naxohad omurzid. (Zero onho dar fisqu kufrason saxt ustuvorand). Begumon Alloh guruhi fosiqonro (ʙa sui imon) hidojat namekunad

    [7] Inho (munofiqon) hamonhojand, ki (ʙa ahli Madina) megujand: «Bar onho, (muhociron), ki girdi pajomʙari Allohand, cize nadihed, to az girdas parokanda savand». Va hol on ki xazinahoi osmonhovu zamin (va on ci mijoni onhost az rizqu ruziho) az oni Alloh ast, (ʙa kase, ki xohad medihad va az kase, ki xohad ʙozmedorad,) vale munofiqon (onro) namefahmand

    [8] (Munofiqon) megujand: «Agar ʙa Madina ʙozgardem, sohiʙoni izzat xoru zalilhoro az on co hatman ʙerun xohand kard». Izzat az oni Allohu pajomʙaras va mu'minon ast, (na az oni digaron). Vale munofiqon (az saʙaʙi caxdu caholatason in haqiqati ravsanro) namedonand

    [9] Ej kasone, ki (ʙa Alloh va rasulas) imon ovarded (va ʙa sari'ati U amal kardaed,) amvolu avlodaton sumoro az zikri Alloh ʙa xud masƣul nadorad, ki har ki cunin kunad, pas on guruh xud zijonkoronand (va az karomat va rahmati Alloh ʙenasiʙ sudagonand)

    [10] Az on ci (rizqu) ruzijaton dodem, (ej mu'minon) dar rohi Alloh sadaqa kuned, pes az on ki jake az sumoro marg faro rasad (va nisonahoi onro musohida kunad) va (ʙo pusajmoni) ʙigujad: «Ej Parvardigori man, caro margi maro andake ʙa dertar najandoxti, to sadaqa diham az moli xud va az zumrai soistagoni taqvodor ʙosam?»

    [11] Cun kase acalas faro rasad, Alloh margi uro ʙa ta'xir (dertar) nameafkanad. Va Alloh ʙa korhoe, ki mekuned, az neku ʙad ogoh ast va dar ʙaroʙari a'molaton cazo xohad dod

    Surah 64
    Тағобун

    [1] Allohro tasʙeh megujand har ci dar osmonhovu har ci dar zamin ast. Farmonravoi va hokimijat az oni Ust va sipos va sitoisi neku sazovori Ust va U ʙa har cize tavonost

    [2] Ust, ki sumoro ʙijofarid. Ba'ze az sumo ʙa Ilohi ʙar haq ʙudani U kofirand va ʙa'ze mu'minand va ʙa sari'ati U amalkunandaand. Va hamai korhoe, ki mekuned, meʙinad va hec ciz az on ʙar U pinhon namemonad va dar ʙaroʙari amalhojaton cazodihandaast

    [3] Osmonhovu zaminro ʙarhaq va ʙa hikmati raso ʙijofarid va sumoro tasvir kard va neku tasvir kard. Va oqiʙati ʙozgasti hama dar ruzi qijomat ʙa sui Ust

    [4] Ej mardum! Har ciro dar osmonhovu zamin ast, Alloh ta'olo medonad va niz medonad ʙa on ci pinhon medored ʙajni jakdigar jo oskor mesozed. Va Alloh ʙa har ci dar dilho meguzarad va pinhondosta mesavad, dono ast

    [5] Ojo ej musrikon sumoro xaʙari kasone, ki az in pes kofir suda ʙudand, narasidaast? Uquʙati noguvori amalasonro dar dunjo casidand va ʙarojason dar oxirat azoʙi dardovar ast

    [6] In azoʙi dardnoke, ki dar dunjo ducorason sud, ʙa saʙaʙi on ʙud, ki haroina, pajomʙaronason ʙo dalelhoi ravsan ʙar onon firistoda sudand: Va onho ʙo taaccuʙ va inkor guftand: «Ojo monandi mo odamijon moro hidojat mekunand?» Pas, ʙa Alloh kofir sudand va risolati rasulonasro inkor kardand va az haq ruj gardonidand va onro qaʙul nakardand va Alloh ʙenijoz az imon va ito'ati onho ʙud va hamesa Alloh ʙenijoz ast va sazovori sitois ast dar guftoru korho va sifotas

    [7] Onon, ki kofir sudand, pindostand, ki onho hargiz ʙa'd az murdanason zinda karda namesavand. Bigu ʙarojason ej Rasul: «ore, ʙa Parvardigoram savgand, ki sumoro, hatman, ʙa'd az murdanaton zinda xohad kard. Sipas ʙa on ci dar dunjo kardaed, hatman, ogoh soxta mesaved. Va in ʙar Alloh oson ast»

    [8] Pas, ej musrikon ʙa Allohu pajomʙaras va in nur, Qur'on, ki nozil kardem, imon ʙijovared. Va Alloh ʙa korhoe, ki mekuned, ogoh ast! Pas cize az suxanon va af'olaton ʙar U pusida namemonad va ruzi qijomat dar ʙaroʙari amalhojaton cazojaton xohad dod

    [9] Ruze, ki hamai sumoro ʙaroi ruzi cam' (ruzi qijomat, ki avvalin to oxirin) gird ovarad, on ruz, ruzi taƣoʙun ast. Va har ki ʙa Alloh imon ʙijovarad va kori soista kunad, gunohonasro meʙaxsad va ʙa ʙihisthoe, ki dar qasrhoi onho darjoho corist, doxil kunad. On co covidona xohad ʙud. In komjoʙii ʙuzurgest, ki hec komjoʙii digare ʙo on ʙaroʙar nametavonad sud

    [10] Va onon, ki ʙa jagonagii Alloh kufr varzidand va ojoti Moro, ki pajomʙaron ʙa dalelhoi ravsan ovardaand, duruƣ sumoridand, on guruh az ahli otasand. Dar on covidonaand va cahannam ci ʙad sarancomest

    [11] Hec musiʙate cuz ʙa farmoni Alloh va qazovu qadaras ʙa kase namerasad. Va har ki ʙa Alloh imon ʙijovarad, Alloh dilasro ʙa taslimi amras va xusnudi ʙa qazovu qadaras va ʙa ʙehtarin guftoru kirdor va ahvol hidojat mekunad. Zero asli hidojat dil ast va a'zoi ʙadan toʙe'i on ast. Va Alloh ʙa har cize donost va cize az U pinhon namemonad

    [12] Ej mardum, Allohro ito'at kuned dar on ci ʙa sumo farmudaast va az on ci sumoro man' kardaast va pajomʙarro ito'at kuned dar on ci ʙa sumo az coniʙi Parvardigoraton ovardaast. Pas, agar az to'ati Alloh va rasulas sumo ruj gardoned, pas, haroina, ʙa firistodai Mo zarare nest az ruj gardonidani sumo, zero ʙaroi u hec vazifae cuz rasonidani pajomi oskor nest

    [13] Allohi jaktost, ki hec Allohe ʙarhaq cuz U nest. Pas, mu'minon ʙojad dar hamai kori zindagiason ʙar Allohi jakto tavakkal kunand

    [14] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed, haroina, ʙa'ze az zanonu farzandonaton dusmani sumo hastand, ki sumoro az rohi Alloh ʙozmedorand va az to'atas sust megardonand. Az onho hazar kuned va onhoro ito'at makuned. Va agar afv kuned va casm ʙipusedu gunohasonro pusida dored, haroina, Alloh omurzandavu mehruʙon ast gunohoni sumoro meomurzad, zero U ʙisjor ʙaxsanda va doroi rahmati vase' ast

    [15] Cuz in nest, ki amvolu avlodi sumo ozmoise hastand. Va hol on ki savoʙi ʙuzurg nazdi Alloh ast ʙaroi kase, ki to'ati Uro ʙar to'ati digaron muqaddam dosta ʙosad va haqqi Allohro dar molas ado namuda ʙosad

    [16] To tavoned, ej mu'minon sa'ju kusis va tavoni toqati xudro dar taqvoi Alloh sarf namoed va az Alloh ʙitarsed va ʙa Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam ʙo tadaʙʙur va tafakkur gus faro dored va dar amru nahjas ito'at kuned va az on ci Alloh ruzi dodaast sumoro ʙa manfi'ati xud az molaton xajr kuned. Va onon, ki az ʙuxli nafsi xes dar amon mondaand, rastagorond ʙa har xajre va dastjoftagonand ʙa har matluʙe

    [17] Agar ʙa nijati xolis ʙa Alloh qarzi neku sadaqa dihed, ʙarojaton savoʙi onro ducand megardonad. Va sumoro meomurzad, ki U sukrkunanda qadrsinos az xajri kam va savoʙi ʙisjor medihad va ʙurdʙor ast osijonro zud ʙa azoʙas namegirad

    [18] U ta'olo donoi har nihonu oskor ast, piruzmand ʙar hama ciz, ƣoliʙ ast va dar guftoru korhojas ʙo hikmat ast

    Surah 65
    Талоқ

    [1] Ej Pajomʙar, agar tu va mu'minon mexohed, ki zanonatonro taloq dihed, pas taloq dihed zanhoro dar avvali iddaason. Va sumori iddaro nigah dored, to ʙidoned vaqti ʙozgastanro, agar ʙixohed onhoro ʙozgardoned. Va az Allohi jakto, Parvardigoraton ʙitarsed. Va onhoro az xonahojason, ki zindagi mekardand, to komil sudani iddai xud ʙerun nakuned: Va az xona tanho ʙerun naravand, magar on ki ʙa oskoro kori ziste (zino) kunand. Inho ahkomi Alloh hastand, ki ʙaroi ʙandagon amr kardaast va har ki az on tacovuz kunad, pas hamono ʙa xud sitam karda xudro mavridi halok qaror dodaast. Tu ci doni (ej taloqsuda), sojad Alloh ʙa'd az in taloq amrero padid ovarad, ki tu namedonisti va u turo ʙozgardonad

    [2] Pas, vaqte ki iddai zanhoi taloqsuda ʙud savad, pas ʙa vachi neku nigohason dored jo ʙa vachi neku az onho cudo saved. Va dar hardu holat ham, alʙatta guvoh gired du musalmoni sohiʙtaqvoro. Va (ej sohidon) xolis ʙaroi Alloh guvohiro ado kuned, na ʙaroi cizi digar. In hukmi Alloh ast, pand doda mesavad ʙa on har kiro, ki imon dorad ʙa Allohu ruzi qijomat. Va har ki az Alloh ʙitarsad, pas amrhoi Uro ʙa coj orad va az man' kardahojas parhez kunad, Alloh rohi nacotu xalosiro az tamomi ƣamu anduh ʙarojas pajdo kunad

    [3] Va az coe, ki gumonasro nadorad, saʙaʙhoi ʙa dast ovardani rizqu ruziro ʙa u oson megardonad. Va har ki ʙa Alloh tavakkal kunad, Alloh uro kofist dar ancomi tamomi korho. Haroina, Alloh kori xudro ʙa icro merasonad. Hamono Alloh ʙaroi har ciz (ja'ne az saxtiho va osudaholiho) jak andozavu miqdori muajjanro muqarrar kardaast

    [4] Va zanhoe, ki ʙa saʙaʙi kalonsoliason az didani hajz noumed sudand, agar dar suʙha aftoded, ki idaason ci qadar ʙosad? Pas ʙidoned, ki iddaason guzastani se moh ast. Va zanhoe, ki ʙa sinni hajz didan narasidaand, iddai onho niz se moh ast. Va iddai zanhoi homilador, vaz'i haml (tavallud) ast. Va har ki az Alloh ʙitarsad va hukmhoi Uro ʙa coj orad, Alloh korasro dar dunjovu oxirat oson xohad kard

    [5] In hama on ci zikr sud az ahkomi taloq va idda, farmoni Alloh ast, ki ʙar sumo (ej odamon) nozil kardaast, to ʙa on amal kuned. Va har ki az Alloh ʙitarsad, az gunohho parhez kunad va farzhoro ʙa coj orad, gunohasro az u dur mekunad va uro dar oxirat podosi ʙuzurge (cannat) medihad

    [6] Ba qadri tavonoii xud zanoni taloqsudaro dar vaqti idaason dar coe, ki xud sukunat ixtijor karded, coj dihed. Va ʙa onho zijon narasoned, to ki tangiri kuned ʙa onho dar maskan. Va agar homila ʙudand, nafaqaasonro ʙidihed (dar vaqti idaason), to ki tavallud kunand. Pas agar farzandi sumoro sir medihand, muzdasonro ʙa purragi ʙidihed. Va ʙo tarzi neku ʙo jakdigar korfarmoi (tavofuq) kuned. Va agar dar ʙoʙi sir dodan ʙa tavofuq narasided, pas zani digar (ƣajri modari taloqsuda) ʙixohed, ki kudakro sir dihad

    [7] Har savhari moldore az moli xud ʙar zani talolqsuda va ʙar farzandi navzod nafaqa dihad. Va kase, ki faqir va tangdast ʙosad, az har ci Alloh ʙa u dodaast, nafaqa dihad. Alloh hec kamʙaƣalro ʙa monandi moldor vazifador namesozad va ʙa zudi Alloh pas az tangdasti va saxti, moldori va osoni pes orad

    [8] Ci ʙaso mardumi dehahoe, ki az farmoni Parvardigorason va pajomʙaronas sarkasi kardand va ʙa kufru tuƣjon cur'at kardand. Pas ʙa saʙaʙi nosiposii ne'mathoi Mo saxt ʙa hisoʙason rasidem va ʙa azoʙi vaznin azoʙason kardem

    [9] Pas, uquʙati amali xudro casidand. Oqiʙati korason zijonkori ʙud

    [10] Alloh ta'olo ʙaroi onhoe, ki amrhoi Alloh va rasulasro ʙa co naovardand, azoʙi saxt omoda kard. Pas, ej xiradmandone, ki imon ovardaed, az Alloh ʙitarsed. Hamono Alloh ʙaroi sumo (ej mu'minon) zikre nozil kardaast, ki sumoro mutazzakir mesozad va sumoro ʙar nasiʙaton az imoni ʙa Alloh va amal kardan ʙa to'atas ogah menamojad

    [11] Va in zikr Rasulalloh meʙosad, ki ojoti ravsani Allohro ʙarojaton mexonad, to kasonero, ki ʙa Allohu rasulas imon ovardaand va korhoi soista kardaand, az torikii kufr ʙa rusnoii imon ovarad va har ki ʙa Alloh imon ovarad va kori soista kunad, ʙa ʙihisthoe medarovarad, ki dar zeri daraxthojas rudho corist, hamesa dar on co ʙimonand va hamono Alloh ʙaroi mu'mini soleh rizqasro dar cannat neku gardonad

    [12] Alloh ast, ki haft osmonu monandi onho zamin ʙijofarid. Furud meojad tadʙiri kor az coniʙi Alloh mijoni osmonhovu zamin, to jaqin ʙidoned, ej odamon, ki haroina, Alloh ʙa har ciz qodir ast, cize Uro ociz nakunad va haroina Alloh ʙa ilm ʙar hama ciz ihota dorad, pas cize az ilm va qudrati U ʙerun namesavad

    Surah 66
    Таҳрим

    [1] Ej Pajomʙar, caro ʙa xud cizero, ki Alloh ʙar tu halol kardaast, ʙa xotiri xusnud soxtani zanonat ʙar xud harom mekuni? Va Alloh ʙaroi tu omurzanda va mehruʙon ast

    [2] Alloh ʙaroi sumo ej mu'minon kusodani (sikastan) savgandhojatonro muqarrar dostaast; va on ʙa dah miskin ta'om dodan jo pusondani onho jo jak ƣulom ozod kardan ast, pas kase cize najoft, lozim ast ʙar vaj se ruz ruza dorad. Alloh jovar va nusratdihandai sumost, Ust dono ʙa on ci ki saloh va nacoti sumo dar on ast va dar af'ol va suxanoni xes hakim ast

    [3] Va on goh ki Pajomʙar ʙo jake az zanoni xud (Hafsa razijallohu anho) sirre dar mijon nihod, cun on zan on sir ʙo digare (Oisa razijallohu anho) ʙoz guft, Alloh Pajomʙarro az fos kardani on sir ogoh soxt va u ʙa'ze az on sirro ʙar on zan (Hafsa) oskor kard va rui lutfu mehruʙoni az ʙa'zei digaras xuddori kard. Cun uro az on xaʙar dod, (Hafsa) guft: «ci kase turo az in xaʙar ogoh kardaast?» Guft: On Allohi donoi ogoh ʙa man xaʙar dodaast, ki ʙar Vaj cize pinhon namemonad

    [4] Agar sumo du zan (Hafsa va Oisa) ʙa dargohi Alloh tavʙa kuned, ʙehtar ast, hamono kame kac sud dili sumo az rohi haq. Va agar ʙar ziddi u hamdast saved, pas ʙidoned, ki Alloh sarvar va madadgori ust va niz Caʙrail va mu'minoni soista va faristagon ʙa'd az in nusrati Alloh va Caʙrail va mu'minoni soista pustiʙoni on xohand ʙud

    [5] Sojad agar sumoro ej zanon taloq dihad, Parvardigoras ʙa coji sumo zanone ʙehtar az sumo ʙarojas ʙidihad. Zanone musalmon, mu'min, farmonʙardor, tavʙakunanda, axli iʙodatu ruzagir, xoh savhar karda, xoh ʙokira

    [6] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed, va ʙa sari'ati U amal kardaed, xud va xonavodai xudro ʙo ancom dodani amrhoi Alloh va man'kardahos az otase, ki hezumi on mardum va sangho hastand, nigah dored. Faristagone durustguftoru saxtgir ʙar on otas muvakkaland. Har ci Alloh ʙigujad, nofarmoni namekunand va hamon mekunand, ki ʙa on amr sudaand

    [7] Baroi kasone, ki ma'ʙudi ʙarhaqro inkor menamojand, hangomi partoftanason ʙa duzax gufta mesavad: Ej kofiron, imruz uzr pes majored. Faqat ʙaroi kore, ki dar dunjo kardaed, cazo doda mesaved

    [8] Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulas imon ovardaed va ʙa sari'ati U amal kardaed, ʙa dargohi Alloh tavʙa kuned, tavʙae az rui ixlos, ki ʙa'd az on gunohe naʙosad. Bosad, ki Parvardigoraton gunohonatonro mahv kunad va sumoro ʙa ʙihisthoe doxil kunad, ki dar zeri qasrhoi on darjoho corist. Dar on ruz Alloh Pajomʙar va kasonero, ki ʙo hamrohii u imon ovardaand, xoru zor nakunad va nurason pesopes az samti rostason dar harakat ʙosad. Megujand: «Ej Parvardigori mo, nuri moro ʙaroi mo ʙa kamol rason, to az siroti qijomat guzarem va ʙa cannat muvaffaq savem va moro ʙijomurz, ki haroina, tu ʙar har kore tavono hasti!»

    [9] Ej Pajomʙar, ʙar kofironu munofiqon ʙo huccat va ʙurhon va ʙarpo dostani hudud va sa'oiri din cihod kun va ʙar onho saxt ʙigir. Cojgohason dar oxirat cahannam ast va ʙad sarancomest duzax

    [10] Alloh ʙaroi kofiron dar omezis va muosiroti onho ʙo musalmonon hec foidae nadorad misoli zani Nuhu zani Lutro meovarad, ki har du hamsari Nuh va hamsari Lut alajhimassalom dar nikohi du tan az ʙandagoni solehi Mo ʙudand va ʙa on du xijonat kardand, cunki on du zan kofir ʙudand. Pas on du pajomʙar natavonistand az zanoni xud daf'i azoʙ kunand va ʙaroi on du zan gufta sud: «Bo hamrohi digaron ʙa otas daroed!»

    [11] Va Alloh ʙaroi kasone, ki imon ovardaand va tanho Uro iʙodat kardaand va ʙa sari'ati U amal kardaand, ki omezisu muomilot va muosiroti onho ʙo kofiron hec zararason nameorad va az in saʙaʙ zani Fir'avnro, ki mu'minazan ʙud, dar dasti asadditarini kofiron hajot ʙa sar meʙurd misol meorad, on goh ki guft: «Ej Parvardigori man, ʙaroi man dar ʙihist nazdi xud xonae ʙino kun va maro az Fir'avn va amalas nacot deh, maro az mardumi sitamkor ʙirahon!»

    [12] Va niz misoli digarero ʙaroi mu'minon meorad, ki Marjam duxtari Imronro, ki sarmgohi xesro az zino nigah dost va Mo az ruhi Xud dar on damidem. (Ja'ne, ʙa Caʙrail farmon dodem, to dar kisai kurtai vaj ʙidamad, pas on dam ʙa rahmi vaj rasid, ʙa Iso alajhissalom ʙordor sud) Va u (Marjam) kalimoti Parvardigori xud va kitoʙhojasro tasdiq kard va ʙa sari'ate, ki ʙar ʙandagonas muqarrar karda ʙud, ʙa on amal namud. Va u (Marjam) az farmonʙardoron ʙud

    Surah 67
    Мулк

    [1] Purʙarakat va ʙuzurgvor ast (ja'ne, xajri Alloh ʙisjor va in'omas ʙuzurg ast,) on ki ʙa dasti Ust mulk va podsohii dunjovu oxirat az oni Ust va amru qazojas dar har du cahon guzarost va U ʙar hama ciz tavonost

    [2] On, ki marg va zindagiro ofarid, to sumoro ej mardum, ʙijozmojad, ki kadom jak az sumo nekukirdortar, xolistaru durusttar ast va Ust piruzmandi tavono, ki Uro cize notavon naxohad kard, ʙaxsanda ast ʙaroi kase, ki tavʙa kardaast

    [3] On, ki haft osmonro taʙaqa-taʙaqa (ja'ne, ʙoloi ham) ofarid. Dar ofarinisi Allohi mehruʙon hec xalal va kamʙudie nameʙini. Boznigar, ojo hec nuqsone va sikofi dar on meʙini

    [4] Sipas ʙori digar casm ʙigardon, casmi tu dar hole, ki xasta va notavon ast ʙa sui tu ʙoz megardad

    [5] Va haroina osmoni dunjoro ʙa caroƣhoi azim, duraxsanda zinnat dodem va onhoro ʙaroi rondani sajtonho (suzonanda) qaror dodem, zero sajtonho mexohand, ki az axʙori osmon gus dihand va duzdand va ʙaroi onho dar oxirat azoʙ va otasi suzon omoda soxtem, ki ʙa on casonda mesavand

    [6] Va ʙaroi kasone, ki ʙa Parvardigorason kofir sudand, azoʙi cahannam ast va ʙarojason ci ʙad cojgahe ast

    [7] Hangome ki dar on duzax andoxta savand, az on ovoze ʙenihojat saxti ʙad, vahsatnok mesunavand, dar hole ki duzax ʙar on mecusad

    [8] Az siddati xasm nazdik ast, ki duzax ʙar kofiron pora pora savad, hargoh, ki guruhe az odamon dar on duzax andoxta mesavand, faristagoni nigohʙoni on duzax az onho mepursand: «Ojo ʙimdihandae ʙa suroƣi sumo najomad, ki az in azoʙ sumoro ʙim namojad?!»

    [9] Gujand: «Ore, ʙimdihandae az nazdi Alloh ʙa sui mo omad va moro ʙim dod, pas mo uro duruƣ sumoridem va guftem, hargiz Alloh cize ʙar kase az odami nozil nakardaast, sumo ej Rasulon cuz dar gumrohii ʙuzurg nested»

    [10] Va kofiron gujand: «Agar mo dar dunjo ʙa sunavoii qaʙul mesunidem jo ta'aqqul (fikr) mekardem, misli haqtalaʙon, imruz dar zumrai duzaxijon naʙudem.»

    [11] Pas onho ʙa gunohi xud e'tirof kardand va ʙa saʙaʙi kufrason sazovori azoʙi duzax sudand. Dur ʙod axdi duzax az rahmati Alloh

    [12] Begumon kasone ki ƣoiʙona az Parvardigorason metarsand, hatto dar holathoe, ki gajr az Alloh kase digar xaʙar nadorad va Uro iʙodat mekunand va nofarmonʙardori namekunand, ʙaroi onho omurzis az gunohho va podosi ʙuzurge (cannat) ast

    [13] Va guftori xudro pinhon dored jo onro oskor sozed, ʙa har hol nazdi Alloh ʙaroʙar ast va cize az guftoru kirdori sumo ʙar Vaj pinhon namemonad, hatto U ʙa on ci dar dilhost, ogoh ast

    [14] Ojo kase, ki hamai mavcudotro ofaridaast, xalqijati onro xuʙ va mahkam kardaast, pas ci guna az holi onho namedonad? Dar hole, ki U nozukʙinu ogoh ast ʙa a'moli ʙandagonas

    [15] U Zotest, ki zaminro ʙaroi sumo rom hamvor va narm gardonid, to ʙar on qaror gired pas dar gusavu kanori on roh ʙiraved va az rizqu ruzii U ʙixured va zinda sudani duʙora pas az marg ʙaroi hisoʙu cazo ʙa sui Ust

    [16] Ojo ej kofironi Makka, xudro az Zote, ki dar osmon Alloh ast dar amon medoned, ki farmon dihad zamin sumoro furu ʙarad, pas on nogahon ʙa larzis darojad, to hama halok saved

    [17] Jo xudro az Zote, ki dar osmon ast, dar amon medoned, ki tundʙode hamroh ʙo sangreza ʙar sumo firistad? Pas ej kofiron, ʙa zudi xohed donist, ki husdori man ci guna ast va on zamone, ki ʙo casmi xud azoʙro musohida karded, donistan ʙa sumo foidae nadihad

    [18] Va ʙa rosti, kasone ki pes az on kofironi Makka ʙudand, monandi qavmi Nuh, Od va Samud da'vati pajomʙaronro duruƣ sumoridand. Pas azoʙi Man dar ʙaroʙari duruƣ sumoridanason pajomʙaronro ci xuna ʙud

    [19] Ojo in kofiron ʙexaʙarand, ʙa parrandagone, ki ʙar ʙoloi sarason ast, ki gohe ʙolhoi xudro mekusojand va gohe furu meʙandand, nigoh nakardand?! Cuz Allohi mehruʙon kase onhoro ʙar farozi osmon nigoh namedorad. Begumon U ʙa har ciz ʙinost

    [20] Jo ʙa gumoni sumo on kase ki xud ʙaroi sumo cun sipohe ast, ki sumoro dar ʙaroʙari Allohi mehruʙon jori mekunad, kist? Kofiron cuz dar fireʙ va ƣururason nestand

    [21] Jo kist, on Zot, ki ʙa sumo rizqu ruzi dihad, agar U rizqi xudro az sumo ʙozdorad? Balki on kofiron dar sarkasi va ramidagi az haq mahkam pajvastaand. Ja'ne, az haq nafrat va takaʙʙur mevarzand va na pand megirand va na pajravi mekunand

    [22] Ojo kase, ki ʙa ru aftoda harakat mekunad va namedonad kuco meravad va ci guna meravad, ʙa hidojat nazdiktarast, jo on kase ki istoda ʙa rohi rost meravad, ki dar on hec kaci nest

    [23] Bigu ej Rasul: «U Zotest, ki sumoro naxustin ʙor ofarid, ʙa'd az on ki cize naʙuded va dar adam (nesti) qaror dosted va ʙaroi sumo gus, dod, to ʙa vasilai on ʙisnaved va casmon dod, to ʙa vasilai on ʙuʙined va dilhoro qaror dod, to ʙa vasilai onho dar maxluqoti Alloh ʙiandesed, ammo sumo ej kofiron andake siposguzori mekuned»

    [24] Bigu: «U Zotest sumoro ʙijofarid va dar zamin parokanda soxt va ʙa'd az in parokandagi ʙaroi hisoʙu cazo ʙa sui U gird ovarda mesaved»

    [25] Va kofiron megujand: Ej Muhammad va ej mu'minon ʙa mo xaʙar dihed va ravsan sozed «Agar rost megued in va'dai qijomat ci zamonest?»

    [26] Bigu ej Pajomʙar ʙarojason: «Ilmi qijomat tanho nazdi Alloh ast va man faqat husdordihandai oskor hastam va az oqiʙati kufraton sumoro ʙim mediham va ʙaroi sumo on ciro, ki Alloh ta'olo maro ʙa ʙajoni on amr namudaast, ʙajon mekunam»

    [27] Pas cun on kofiron va'dai Allohro az nazdik ʙinand, cehrai kasone, ki kofir sudand sijohu anduhgin megardad va ʙa onho sarzanis karda gufta mesavad: In hamon cizest, ki sumo onro dar dunjo ʙo sitoʙ metalaʙided

    [28] Bigu ej Rasul ʙaroi inho kofiron: «Ba man xaʙar dihed, agar Alloh maro va kasone, ki ʙo man hastand, halok kunad, hamcunon ki tamanno mekuned, jo ʙar mo rahmat ovarad va acali moro ʙa ta'xir andozad va az azoʙas nigoh dorad, pas ci kase kofironro az azoʙi dardnok panoh medihad?!»

    [29] Bigu: «U Allohi mehruʙon ast ʙa U imon ovardem va ʙa sariati U amal kardem va ʙar U dar hamai umuri zindagiamon tavakkal kardem, pas ej kofiron ʙa zudi xohed donist, ci kase dar gumrohii oskor ast mo jo sumo?!»

    [30] Bigu ej Rasul ʙaroi in musrikon: «Ba man xaʙar dihed agar oʙi nusokii sumo dar zamin furu ravad va ʙa hec vasilae dastrase jofta natavoned, pas ci kase metavonad ʙaroi sumo oʙi ravon ʙijovarad?!»

    Surah 68
    Қалам

    [1] Nun. Alloh savgand jod mekunad: Savgand ʙa qalam va on ci menavisand, faristagon va odamon az xajru naf' va ilmho

    [2] ki tu ej Rasul ʙa fazli Parvardigorat, ki pajomʙari va risolatro ʙar tu arzoni namudaast, devona nesti

    [3] Begumon ʙaroi tu ej Rasul, on ci az saxtiho kasidai ʙar taʙliƣi risolat, mukofoti pojonnopazir ast

    [4] va haroina, tu ej Rasul ʙar xulqi azim hasti

    [5] Ba zudi tu ej Rasul meʙini va on kofiron niz meʙinand

    [6] ki devonagi dar kadom jake az sumost

    [7] Alʙatta, Parvardigori tu ʙehtar medonad ci kase ʙadʙaxt ast va az rohi hidojati U gumroh gastaast va U ʙa parhezgoroni rohjoftagon (ʙa dini haq) donotar ast

    [8] Pas, ej Rasul ʙar dini xud ustuvor ʙos va ʙa duruƣsumorandagon ito'at makun

    [9] Tamanno va dust dorand, ki ʙo onho narmi kuni, to ʙaroi tu narmi kunand

    [10] Va ej Rasul, az har furumojae (paste), ki ʙisjor savgand mexurad, pajravi makun

    [11] Ajʙcue, ki ʙaroi suxancini in covu on co meravad va mijoni onho fasod meorad

    [12] ʙozdoranda az xajr, ki ʙar xajr kardani mol ʙaxil ast, az had guzaranda, ki ʙa mardum tacovuz mekunad, gunahkor, ki ʙar harom ʙisjor dast zadaast

    [13] daƣalmarde, ki ʙadxulq va ʙadraftor ast, zinozoda, (haromzodai ʙepadar)

    [14] ʙa xotire, ki sohiʙi molu farzand ast sarkasi kard va az paziruftani haq takaʙʙur kard

    [15] cun jake az ojoti Mo ʙar u xonda savad, onro duruƣ sumorad va gujad: «Afsonahoi pesinijon ast»

    [16] Ba zudi ʙar ʙinias doƣ guzorem, ki nazdi mardum ʙo on doƣ ʙad savad

    [17] Haroina, Mo ahli Makkaro ʙo gurusnagivu qahti ozmudaem, cunon ki sohiʙoni on ʙoƣro ozmudem. On goh, ki mijoni xud qasam xurdand, ki fardo ʙomdod hatman mevahoro xohand cid va azm kardand, ki miskinonro az on mahrum gardonand

    [18] Va insoalloh naguftand, (ja'ne, «agar Alloh xohad» naguftand)

    [19] GTas, azoʙe (otasi farogir saʙona) az sui Parvardigorat ʙar ʙoƣi onho furu omad, dar hole, ki hama dar xoʙ ʙudand

    [20] Pas on ʙoƣi saʙzu xurram hamcun saʙi sijoh sud

    [21] Va sahargohon jakdigarro nido dodand

    [22] «Agar mexohed meva ʙicined, ʙomdodon ʙa kistzori xud ʙiraved!»

    [23] Sipas ʙa roh aftodand va ohista ʙa hamdigar suxan meguftand

    [24] ki imruz naʙojad miskine ʙa ʙoƣi sumo darojad

    [25] Va suʙhgohon zud tavonmand (ʙa xotiri man'i ʙenavojon) ʙa on ʙoƣ rasidand, ki xudro ʙar cidani meva va man'i ʙenavojon tavono medidand

    [26] Cun ʙoƣi xudro didand, guftand: Rohro gum kardem. Pas on hangom, donistand, ki on ʙoƣi onhost, guftand

    [27] Balki, mo az hosil mahrumsudaem, ʙa saʙaʙi ʙuxle, ki az mo sar zad

    [28] Jake az ʙehtarini onho guft: Ojo ʙa sumo naguftam, caro sukru tasʙehi Allohro namegued va «insoalloh» nagufted

    [29] Ba'd az on ki ʙa rohi haq ʙargastand, guftand: Pok ast Parvardigori mo, az zulme, ki ʙa mo rasidaast, ʙalki haroina, mo ʙar nafsi xud va qasdi ʙadamon sitamkor ʙudaem

    [30] Pas, ʙa xotiri «insoalloh» naguftanason va qasdi ʙadason on goh malomatkunon ʙa jakdigar ru ovardand

    [31] Guftand: Voj ʙar mo, : haroina, mo mardumi sarkase ʙudaem, ki ʙenavojonro man' kardem va muxolifati amri Alloh ʙaromadem

    [32] ʙosad, ki ʙa saʙaʙi tavʙa va iqrori gunohoni xud Parvardigori mo dar ivaz, cize ʙehtar az on ʙoƣ moro dihad. Haroina, Mo ʙa Parvardigori xud ruj ovardaem

    [33] Incunin ast azoʙ, monandi azoʙe, ki sohiʙoni on ʙoƣro muʙtalo kardem, hamin guna azoʙi mo dar dunjo ʙaroi kasest, ki amri Allohro muxolifat mekunad va az xajr kardani mol ʙaxili menamojad. Va agar ʙidonand, azoʙi oxirat ʙuzurgtar ast, alʙatta az har saʙaʙe, ki muciʙi azoʙ ast, xudro ʙartaraf mesoxtand

    [34] Haroina, ʙaroi parhezgoron, onon, ki az azoʙi Alloh tarsidand, ʙo ancom dodani amrhojas va tark namudani man'kardahojas dar nazdi Parvardigorason ʙoƣhoest purne'mat va ʙardavom

    [35] Ojo pas mo musalmononro hamcun gunahkoron qaror medihem

    [36] Sumoro ci sudaast? ci guna dovari mekuned, pas har du guruhro dar cazo ʙaroʙar xohem kard? Hec goh

    [37] Ojo sumoro kitoʙest, az osmon nozil suda, ki az on mexoned va dars megired, ki farmonʙardor monandi gunahkor ast

    [38] Va ʙa tahqiq, dar on kitoʙ on ciro intixoʙ kuned, ʙaroi sumo navistasuda ast?! (Hargiz cunin nest)

    [39] Jo in ki sumo ʙar uhdai Mo ahdu pajmoni ustuvore dored, ki to ruzi qijomat har ciro hukm kuned, haq ʙaroi sumo ʙosad

    [40] Ej Rasul, az musrikon ʙipurs, kadom jakeason zomini cunin pajmonest, ki kofiron dar oxirat monandi mu'minonand

    [41] Jo onhoro sarikonest, ki onhoro dar oxirat hamonandi musalmonon gardonand? Agar rost megujand, dar da'voi xud, pas sarikoni xudro ʙijovarand

    [42] Ruze, ki soq ʙarahna va maksuf gardad, (ja'ne, ruzi qijomat vaz'ijat ʙenihojat Dusvor gardad, dar on ruz Alloh ta'olo soqi xudro, ki ʙe ci gunagi va ʙa cize monandi nadorad, oskor kunad, Alloh ta'olo ʙaroi dovari mijoni mardum ʙijojad) va hama xaloiq ʙa sacda faro xonda savand, pas munofiqon va musrikon sacda kardan nametavonand

    [43] Dar hole, ki casmonason az nadomat va xicolat furu aftoda va az azoʙi Alloh zillat va xori onhoro furu girad va haqiqatan, ki pes az on dar dunjo dar hole, ki solim ʙudand, ʙa sacda faro xonda mesudand, ammo onho az rui takaʙʙur sacda namekardand

    [44] Pas, ej Rasul, Maro ʙo kase, ki in suxan (Qur'on)-ro duruƣ meʙarorad, voguzor, zero intiqom az onho va cazo dodanason ʙar Man ast. Mo onhoro ʙa zudi az on coe, ki namedonand, andak-andak ʙa azoʙ xohem girift

    [45] Va ʙa onho muhlat diham va umrasonro daroz kunam, to gunohro zijod kunand. Alʙatta, tadʙiri Man tadʙiri ustuvor ast va kase az on rahoi nadorad

    [46] Ej Rasul jo az musrikon, dar ivazi taʙliƣi risolat muzde metalaʙi, pas tovoni on ʙarojason garonʙor ast va onho az adoi on dar rancand

    [47] Jo ilmi ƣajʙ nazdi onhost, pas onho az rui on menavisand on ciro, ki megujand

    [48] Pas ej Rasul ʙaroi farmon va hukmi Parvardigorat saʙr kun, va monandi sohiʙi mohi (Junus iʙni Mato alajhissalom,) maʙos, ki dar da'vati qavmas saʙr nakard va cun sarsor az ƣamu anduh ʙud, Allohro nido kard

    [49] Agar ne'mat va rahmate az sui Parvardigoras uro darnamejoft, jaqinan az sikami mohi ʙa sahroi ʙeoʙu alaf partofta mesud, dar hole, ki u ʙadhol ʙud

    [50] Pas, Parvardigoras uro ʙaroi risolatas ixtijor kard va uro az zumrai solehon qaror dod, ki nijat, a'mol va aqvolason soista va durust ast

    [51] Va kofiron cun Qur'onro sunidand, nazdik ʙud, ki az saʙaʙi ʙad didanason turo ʙo casmoni xud ʙilaƣƶonand va az rui hasad megujand, ki qat'an u devona ast

    [52] Va hol on ki Qur'on ʙaroi cahonijon (az insu cin) faqat pande ast

    Surah 69
    Ҳаққа

    [1] On ruzi ʙarhaq, (ja'ne qijomate, ki omadani on haq ast va savoʙu azoʙ va haqiqat dar on ruz oskor mesavad)

    [2] Cist ahvol va sifathoi on ruzi ʙarhaq

    [3] Va ci ciz turo ej Rasul ogoh kard, az haqiqat va saxtii on ruzi ʙarhaq

    [4] Qavmi Samudu Od saxtii ruzi qijomatro duruƣ sumoridand

    [5] Pas, ammo qavmi Samud ʙa on ʙongi saxt qavi va halokkunanda halok sudand

    [6] Va ammo qavmi Od ʙo vazisi ʙodi Sarsar (saxt sard) ʙa halokat rasidand

    [7] On azoʙro haft saʙu hast ruz paj dar paj ʙar onon firistod, na qat' mesud va na orom megirift. On qavmro dar on saʙhovu ruzho az po dar aftoda cun tanahoi pusidai daraxti xurmo resakansuda medidi, ki aftodaandu murdaand

    [8] Ojo kasero meʙini, ki az onho ʙar coj monda ʙosad? (Hargiz)

    [9] Va Fir'avnu mardume, ki pes az u ʙudand, az ahli kuffor va niz mardumi Mu'tafika gunahkor omadand

    [10] Har ummate az onho firistodai Parvardigorasonro nofarmoni kardand, pas, Alloh niz onhoro ʙa nihojat saxti furu girift

    [11] Mo on goh, ki oʙ az had guzast va ʙar hama ciz ʙaland sud, sumoro ʙar sulʙi padaraton ʙa kisti savor kardem

    [12] to nacot dodani mu'minon va ƣarq kardani kofironro ʙaroi sumo pande qaror dihem va gushoi sunavo onro ʙisunavand va ʙa jod suporand

    [13] Pas cun jak ʙor dar sur damida savad, hama mardum memirand va olam vajron mesavad

    [14] va zaminu kuhho ʙardosta savad va jakʙora darham kuʙida savand, pas sikasta savand

    [15] pas on ruz on voqe'a (qijomat) ruj dihad

    [16] Va osmon sikofta mesavad, pas dar on ruz sust megardad va furu merezad

    [17] Va faristagon dar atrofi osmon ʙosand, Va dar on ruz hast tan az onho Arsi Parvardigoratro ʙar ʙoloi sarason meʙardorand

    [18] On ruz sumoro, ej odamon ʙaroi hisoʙu cazo nazdi Parvardigoraton pes ovarand va hec ciz az asrori sumo nihon namonad

    [19] Pas cun har kasro, ki nomai a'molasro ʙa dasti rostas dihand, pas az xursandi megujad: Nomai maro ʙigiredu ʙixoned

    [20] Man dar dunjo jaqin dostam, ki hisoʙi xudro ruzi qijomat xoham did va az ʙaroi imruz ʙo imonu amali soleh xudro omoda kardaam

    [21] Pas, u dar jak zindagii pisandidavu xus xohad ʙud

    [22] dar ʙihiste oli

    [23] ki mevahojas dastras ʙosad

    [24] Barojason gufta mesavad: Bixuredu ʙijosomed, guvoro ʙod sumoro. Inho mukofoti a'molest, ki dar ajjomi guzasta dar dunjo pes firistoda ʙuded

    [25] Va ammo on kas, ki nomai a'molasro ʙa dasti capas dihand, (az rui hasrat) megujad: «Ej kos, nomai maro ʙa dasti man nadoda ʙudand

    [26] va nadonista ʙudam, ki thisoʙi man cist

    [27] Ej kos, hamon marg dar dunjo meʙudu ʙas! Va dar oxirat zinda namesudam

    [28] Doroii man, ki dar dunjo cam' namuda ʙudam, maro sud naʙaxsid

    [29] qudrat va huccati man az dasti man raft va ʙa kulli noʙud sud va maro huccate nest, ki ʙa on huccatovari namojam

    [30] Ba nigahʙononi duzax gufta mesavad: «Bigired va dastoni uro ʙar gardanas ʙo zancirho ʙuʙanded

    [31] Ba ʙa'd az on ʙa cahannamas darored, to garmii onro ʙicasad

    [32] Va uro ʙo zancire, ki darozii on haftod ziro' ast, ʙikased

    [33] Zero ʙa Allohi ʙuzurg imon nadost va ʙa guftahoi U amal namekard

    [34] va dar dunjo ʙa ta'om dodan ʙa miskinon kasero tarƣiʙ namekard

    [35] Pas ʙaroi kofir imruz dar in co dar ruzi qijomat dusti samime va mehruʙone nadorad, ki az azoʙi Alloh uro nacot dihad

    [36] Ta'omas cize cuz cirku xuni axdi duzax nest

    [37] Tanho xatokoron, ki ʙar kufri xud pojdorand az on ta'om mexurand

    [38] Pas, Alloh savgand jod mekunad: Savgand ʙa on ci meʙined az didaniho

    [39] va on ci nameʙined, az nodidaniho

    [40] ki alʙatta, in haroina, Qur'on suxani firistodae ʙuzurgvor ast, ki onro pajomʙari azimussa'n tilovat mekunad

    [41] na suxani so'ire. Ci andak imon meovared

    [42] Va niz suxani kohine (folʙin, codugar) nest. Ci andak pand megired

    [43] Valekin az coniʙi Parvardigori cahonijon ʙar firistodai xud, Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) nozil sudaast

    [44] Agar (Muhammad) ʙa'ze suxanonro az xud ʙofta ʙar mo meʙast

    [45] haroina, ʙo qudrat uro furu megiriftem

    [46] sipas, haroina, ragi dilasro pora mekardem

    [47] va hec jak az sumoro tavoni on naʙuvad, ki az azoʙi u mone' savad

    [48] Va alʙatta, Qur'on ʙaroi parhezgoron pandest, ki onho farmudahoi Allohro ʙa co meorand va az man'kardahojas dur meistand

    [49] Mo, haroina, medonem, ki az mijoni sumo kasone hastand, ki ʙa in Qur'on ʙo vucudi ravsan ʙudani ojotas takziʙ mekunand, duruƣ mesumorand

    [50] Va alʙatta, Qur'on kofironro mojai hasrat va pusajmoni ast dar ruzi qijomat, ongoh, ki podosi mu'minon va azoʙasonro meʙinand

    [51] Va on, haroina, suxani haq va jaqin ast, ki dar on sakke nest

    [52] Pas, ʙa nomi Parvardigori ʙuzurgat tasʙeh ʙiguj va az on ci ki ʙa Zoti poki U loiq nest, ʙa poki jod kun

    Surah 70
    Маориҷ

    [1] Pursandae az musrikon ʙaroi xud va qavmas azoʙe pursid, ki

    [2] ʙar kofiron ruzi qijomat furud xohad omad, ki kase onro daf' natavonad kard

    [3] Az coniʙi Allohe, ki sohiʙi martaʙahoi ʙuzurgu olist

    [4] Dar ruze, ki miqdoras ʙo ruzhoi dunjo pancoh hazor sol ast, faristagon va ruh (Caʙrail alajhissalom) ʙa sui U ʙolo ravand

    [5] Pas, saʙr kun ej Pajomʙar dar ʙaroʙari ozoru azijati onho, saʙre, ki dar on nolis va sikojat nest, ʙa ƣajri Alloh

    [6] Alʙatta kofiron on ruzi azoʙro dur va voqe'nopazir meʙinand

    [7] Ba Mo onro voqe'savanda va nazdikas meʙinem

    [8] Ruze, ki osmon cun misi gudoxta gardad

    [9] Va kuhho cun pasmi rangine gardand, ki ʙod onhoro pareson kardaast

    [10] Va hec xesovande az holi xesovandi xud napursad

    [11] Jakdigarro meʙinand va mesinosand, nametavonad kase ʙa digare foidae rasonad. Az azoʙi on ruz kofir orzu mekunad, ki ʙaroi nacoti xud farzandoni xudro ʙa ivaz dihad

    [12] va niz zanu ʙarodarasro

    [13] va niz xesonasro, ki uro coj dodaand

    [14] va niz hamai onhoero, ki dar rui zaminand az odamon va ƣajrason, sipas xudro az azoʙi Alloh nacot dihad

    [15] Hargiz na, ej kofir! Hec guna ivaz turo az azoʙ nacot namedihad. Hamono duzax otasest su'lazananda

    [16] Az saxtii garmias pusti sar va soiri atrofi ʙadanro mekanad

    [17] Mexonad ʙa xud in otasi suzon har kiro, ki dar dunjo az haq ruj gardonida, tarki ito'ati Alloh va rasulas karda ʙud

    [18] Va cam' kard pulu molro, pas zaxira kard va ado nakard haqqi Allohro dar molas

    [19] Alʙatta, odami harisu ʙesaʙr ofarida sudaast

    [20] Cun ʙadi va vazninie ʙa u rasad, ʙeqarori kunad

    [21] Va cun xuʙi va osoni ʙa dastas aftad, ʙaxili mekunad

    [22] magar namozguzorone

    [23] ki namozasonro dar hama holat mexonand va jagon cize onhoro az namoz masƣul namesozad

    [24] Va onon, ki dar amvolason haqqest mu'ajjan (ja'ne, zakot)

    [25] ʙaroi pursandavu (gadojon) va on, ki az qano'atmandi namepursad

    [26] Va kasone, ki ruzi qijomatro tasdiq mekunand, pas ʙa amalhoi soleh ʙaroi on ruz tajjori meʙinand

    [27] Va kasone, ki az azoʙi Parvardigorason tarsonand

    [28] ki haroina az azoʙi Parvardigorason dar amon natavonand ʙud

    [29] Va kasone, ki sarmgohi xudro az tamomi on cizhoe, ki harom ast, nigah medorand

    [30] magar ʙaroi hamsaronason jo kanizonason, ki dar in hol, alʙatta, malomate ʙar onho nest

    [31] Pas kase, ki ʙaroi qazoi sahvati xud az ƣajri hamsaronu kanizoni xud talaʙ kunad, pas onho, az had xuzastagonand

    [32] Va kasone, ki amonathoi Alloh va ʙandagon va ahdhoi ʙa Alloh va ʙandagonro ri'oja mekunand

    [33] Va kasone, ki sahodati xudro ʙa haq ʙetaƣjir va pusis ado mekunand

    [34] Va kasone, ki namozhojasonro dar vaqtas mexonand va jagon vociʙero az on tark namekunand

    [35] Inhoe, ki cunin sifathoi ʙuzurtero dorand, coj doda sudaand dar ʙihisthoi giromi mukarramu mu'azzaz

    [36] Pas, cist, ki kofiron ʙa sui tu ej Pajomʙar mesitoʙand

    [37] Dasta - dasta az coniʙi capu rosti tu cam' sudaand, suxan megujandu taaccuʙ mekunand

    [38] Ojo har jake az on kofiron tama' mekunad, ki Alloh ta'olo ʙa ʙihisti purne'mat doxilas mekunad

    [39] Hargiz na, hec jake az onho ʙa cannat doxil namesavad. Alʙatta Mo ofaridem onhoro az oʙi mani, ki xud medonand, pas imon naovardand. Pas ci guna musarraf mesavand ʙa daromadani cannat

    [40] Pas, savgand ʙa Parvardigori masriqi oftoʙu sitoragon va maƣriʙhojason, ki Mo, haroina tavonoem

    [41] ki ʙa coi onho mardumi ʙehtar va mute'tar ʙa Allohro ʙijovarem va dar in kor notavon nestem va hec kas az Mo pesdasti nakunad va Moro ʙoznadorad, har vaqte ki xohem i'oda kardani onhoro

    [42] Pas, ʙiguzorason (musrikonro), to ʙa ʙehudagi masƣul savandu va dar dunjojason ʙozi kunand, to ʙa ruzi qijomat ʙirasand, ki va'daason dodaem ʙa azoʙ

    [43] Ruze, ki sitoʙon az qaʙrho ʙarojand, cunonki dar dunjo nazdi ʙutonason, ki ʙa ƣajri Aldoh onhoro iʙodat mekardand, mesitoʙand

    [44] Vahsat ʙar casmonason ƣoliʙ suda az havlu haros va ʙa xori aftodaand. In ast hamon ruze, ki onhoro va'da doda mesud dar hajoti dunjo, ki omadani qijomat haq va rost ast va onho istehzo mekardandu duruƣ meʙarovardand

    Surah 71
    Нӯҳ

    [1] Mo, haroina, Nuhro ʙa sui qavmas firistodem va ʙa u guftem, ki qavmi xudro pes az on ki azoʙi dardovar ʙar sarason furud ojad, ʙim deh

    [2] Nuh guft: «Ej qavmi man, man haroina, ʙimdihandai oskoro hastam sumoro az azoʙi Alloh, agar Uro nofarmoni kuned

    [3] Va hamono man firistodai Alloh hastam ʙa sui sumo, pas Uro jagona ʙiparasted va az azoʙi U ʙitarsed va az man ito'at kuned, dar on cize, ki sumoro amr jo man' mekunam

    [4] Alloh gunohonatonro ʙijomurzad va sumoro dar umraton, to muddati mu'ajjane, ki dar ilmi Alloh ast muhlat dihad, haroina, on acali Ilohi cun ʙa sar ojad, digar ta'xir nasavad, agar sumo inro medonisted, hamono ʙa sui imon va to'at harakat mekarded»

    [5] Guft Nuh: «Ej Parvardigori man, man haroina, qavmi xudro saʙu ruz ʙa sui Tu da'vat kardam

    [6] Pas da'vati man onhoro ʙa sui imon zijoda nakard dar onho, cuz gurextanu nafrat az imonro

    [7] Va alʙatta, man, har ʙor, ki onhoro ʙa sui Tu da'vat kardam, to Tu onhoro ʙijomurzi, angustho dar gushoi xud kardand, to da'vati haqro nasunavand va coma dar sar kasidand, to, ki maro naʙinand va davomat kardand ʙar kufri xud va takaʙʙur kardand az qaʙuli imon, takaʙʙur kardani saxt

    [8] Pas, ʙarojason oskoro da'vat kardam

    [9] Boz, haroina, dar hama hol ham ʙa ovozi ʙaland va ham ʙo ovozi past ʙarojason da'vat kardam

    [10] Sipas guftam ʙa qavmam: «Az Parvardigoraton omurzisi gunohojatonro kuned va ʙa sui U az kufri xud tavʙa kuned. Alʙatta, U ta'olo omurzandai tavʙai ʙandagonas ast

    [11] Agar tavʙa karda az U omurzis talaʙ kuned, mefiristad Alloh ta'olo ʙarojaton ʙoronhoi rezandaro paj dar paj

    [12] Va molu farzandonatonro zijod mekunad va ʙarojaton ʙustonho ʙijofarinad, to, ki az mevahojas foida ʙared va darjoho to, ki az oʙas ziro'at va molhojatonro oʙ ʙidihed

    [13] Sumoro ej qavm ci sudaast, ki az ʙuzurgi va azamati Alloh nametarsed

    [14] Va hamono sumoro ʙa gunahoi muxtalif ʙijofarid

    [15] Ojo nameʙined, ki ci guna Alloh haft osmonro taʙaqa - taʙaqa ʙoloi ham ʙijofarid

    [16] Va mohro dar in osmonho ravsani va xursedro ʙaroi ahli zamin caroƣason gardonid

    [17] Va Alloh asli sumoro az zamin ʙirujonid

    [18] Boz sumoro ʙa'd az margaton ʙa on ʙozmegardonad va ʙoz ruzi ʙa's az on ʙerun meovarad

    [19] Va Alloh zaminro cun farse ʙarojaton soxt

    [20] to ʙar rohhoi pahnovari on ʙiraved»

    [21] Nuh guft: «Ej Parvardigori man, hamono qavmi man nofarmonii man kardand va ʙecoragoni onho pajravi kardand pesvojoni gumrohasonro, ki molu farzandas cuz ʙa zijonason najafzud

    [22] Va makru hila kardand sardoroni kuffor pajravoni xudro - makri ʙuzurge

    [23] Va guftand: «Parastisi ma'ʙudoni xudro, ʙa coi Allohi jagonae, ki Nuh ʙa sui on da'vat mekunad, tark nakuned. Va parastisi Vadd va Suvo' va Jaƣus va Ja'uq va Nasrro tark makuned!»

    [24] Va hamono on pajravon ʙisjore az mardumro ʙo zinnat dodani rohhoi gunoh gumroh kardand. Ba'd az on Nuh alajhissalom guft: Ej Parvardigori mo majafzoj ʙa on sitamkoroni sarkas magar duriro az haq!»

    [25] Ba cazoi gunohonason ʙa tufon ƣarqa karda sudand, pas ʙa otasi dargirandavu suzonanda doxil karda sudand, pas ʙa cuz Alloh ʙaroi xud jovare najoftand, ki az onho azoʙro dur kunad

    [26] Va Nuh alajhissalom ʙa'di noumed sudanas az qavmas guft: «Ej Parvardigori man, ʙar rui zamin hec jak az kofironro maguzor, ki harakat kunad

    [27] Hamono, agar tu onhoro ʙiguzoriju va halokason nakuni, ʙandagonero, ki ʙa Tu az rohi haq imon ovardaand, gumroh mekunand va farzandone tavallud namekunand, magar fociru kofir

    [28] Ej Parvardigori man, marovu padaru modaramro va har kiro ʙo imon ʙa xonai man vorid savad va niz mardoni mu'minu zanoni mu'minro ʙijomurz va sitamkoronro dar dunjovu oxirat cuz ʙa halokatason majafzoj!»

    Surah 72
    Ҷин

    [1] Bigu ej Pajomʙar: Alloh ta'olo ʙa man vahj kardaast, ki guruhe az cin hamono gus faro dodand, hangome ki man tilovati Qur'on mekardam. Pas cun sunidand, ʙa qavmason guftand: Hamono sunidem Qur'onro, xele xus ast dar ʙaloƣatas, fasohatas va dar axkomu axʙoras

    [2] da'vat mekunad ʙa sui haq va hidojat. Pas, mo ʙa in Qur'on imon ovardem va hargiz kasero dar iʙodat sariki Parvardigoramon namesozem

    [3] Va alʙatta, azamati Parvardigori mo olist. Na hamsare girad va na farzande dorad

    [4] Va ʙexiradi mo Iʙlis dar ʙorai Alloh ta'olo suxanoni dur az haq meguft

    [5] Va mo, haroina, mepindostem, odamu cin dar ʙorai Alloh ta'olo, hargiz duruƣ namegujand

    [6] Va niz mardone ʙudand az odamijon, ki ʙa mardone az cin panoh meʙurdand, pas zijoda kardand mardoni cin ʙar inshoi panohcuj tarsu harosi ʙestarro

    [7] Va hamcunon, ki sumo ej guruhi cinho mepindosted, insonhoi kofir ham mepindostand, ki Alloh ta'olo, hargiz, hec kasro duʙora ʙa'd az marg zinda namegardonad

    [8] Va mo guruhi cinho talaʙ kardem ʙa osmon rasidanro to ʙisnavem suxanhoi ahli osmonro, pas onro joftem pur az faristagoni nigahʙonu qudratmand ʙo sitoragon, ki andoxta mesavad ʙa on kasero, ki ʙa osmon nazdik mesavad

    [9] Va mo, haroina menisastem pes az in ʙa cojhoe az osmon; to ʙisnavem axʙorasro. Pas, har ki aknun ʙaroi gus kardan nisinad, sihoʙero (otasporaero) dar kamini xud joʙad, ki uro suzonda halok mekunad

    [10] Va mo guruhi cinho namedonem, ki ojo ʙaroi kasone, ki ʙa ruji zamin hastand, ʙadi muqaddar mesavad jo Parvardigorason mexohad ʙa rohi rostason ʙiʙarad

    [11] Va ʙa'ze az mo nekukoru solehand va ʙa'ze az mo ƣajri in kofiru fosiqand va guruhhoi gunogunem

    [12] Va mo jaqin donistem, ki Alloh ʙar mo qodir ast va mo dar zeri qaʙza va farmonravoii U meʙosem, pas agar korero ʙa mo xohad, az U gurextan natavonem. Va hargiz natavonem sui osmon gurextan az azoʙas, agar ʙadiero ʙa mo xohad

    [13] Va cun Qur'onro sunidem, ʙa on imon ovardem va iqror kardem, ki Qur'on az nazdi Alloh ast. Pas har ki ʙa Parvardigoras imon ovarad, pas na az nuqsoni hasanotas metarsad va na az sitam (ja'ne, maʙodo, ki dar ʙadihojas izofae nasavad)

    [14] Va haroina, ʙa'ze az mo cinho musalmononand va ʙa'ze az haq dur. Pas onhoe, ki islom ovardaand, pas onho qasd kardaand rohi rostro

    [15] Va ammo onhoe, ki az rohi Islom durand, pas onho hezumi cahannamand

    [16] Va agar odamoni kofir va cinhoi kofir ʙa rohi Islom meraftand, haroina, ʙaroi onho oʙi ʙisjorero furud meovardem va rizqasonro dar dunjo farox mekardem

    [17] to onhoro ʙijozmoem ci guna ne'mathoi Allohro sukr mekunand? Va har ki az to'ati Parvardigoras va gus kardani Qur'on va amal kardan ʙa on ruj gardonad, uro ʙa azoʙe saxt darandozand

    [18] Va haroina, mascidho ʙaroi iʙodati Allohi jagona hastand. Pas iʙodat nakuned dar on co ƣajrasro. Hamono mascidho faqat ʙaroi iʙodati Allohi jagona soxta sudaand

    [19] Va cun ʙandai Alloh Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ʙaroi parastisi Parvardigoras ʙarxost, nazdik ʙud, ki cinho uro ʙolo-ʙoloi ham gird kunand, to ʙisnavand az u Qur'onro

    [20] Bigu ej Pajomʙar ʙa on kofiron: Tanho Parvardigoramro jagona parastis mekunam va hec kasro dar iʙodat sariki U namesozam

    [21] Bigu ej Pajomʙar ʙa onho: Alʙatta, man nametavonam ʙar sumo zijone ʙirasonam jo ʙaroi sumo foidae ʙijovaram

    [22] Bigu: Hec kas maro, az azoʙi Alloh nacot nadihad agar nofarmonii U kunam va man cuz U, hargiz, panohgohe namejoʙam

    [23] Vale on ci metavonam rasondani pajjomi U ta'olo va ancom dodani risolathoi U meʙosad. Va har ki Allohu pajomʙarasro nofarmoni kunad, pas, nasiʙi u, haroina, otasi cahannam ast, ki hamesa dar on xohad ʙud

    [24] To on goh, ki on ciro ʙa musrikon va'da doda ʙudand, (ja'ne azoʙro) ʙingarand. Pas, xohand donist, ci kasonero joroni notavontar va sumori kamtar ʙudaast

    [25] Ej Pajomʙar, ʙa musrikon ʙigu: Man namedonam, ki ojo on va'dai azoʙe, ki ʙa sumo dodaand, nazdik ast jo Parvardigori man ʙaroi on zamone nihodaast

    [26] U ta'olo donoi ƣajʙ ast va ƣajʙi Xudro ʙar hec kas az xalkas oskor namesozad

    [27] magar ʙar on pajomʙare, ki uro ʙaroi risolatas ixtijor kardaast va az u xusnud ʙosad, pas uro ʙa ʙa'ze az ilmi ƣajʙas xaʙardor mekunad va ʙaroi nigahʙonii u (az cin), az pesi ruj va pusti saras nigahʙone (faristae) qaror medihad, maʙodo xaʙari ƣajʙro naduzdand va ʙa gusi kohinon narasonand

    [28] To ʙidonad, Pajomʙar (sallallohu alajhi va salllam), pajomʙaroni pes az u niz ham pajomhoi Parvardigorasonro haq va rost rasonidaand va u ham hifz karda sudaast az cin, hamcunon ki pajomʙaroni pesina hifz karda suda ʙudand. Va Alloh ta'olo ʙa on ci dar nazdi onhost, az ilmhoi oskoro va pinhoni amrho va hukmho ihota dorad, cize az U favt nasavad va U ta'olo hama cizro ʙa adad sumor kardaast

    Surah 73
    Муззаммил

    [1] Ej coma ʙar xud pecida

    [2] saʙro ʙo namoz zinda ʙidor, magar andakero

    [3] qijomi nimi saʙ kun jo andake az nima kam kun

    [4] Jo andake ʙar soati nimi saʙ ʙijafzoj va Qur'onro ohista ʙo tadaʙʙur sumurdavu (ʙodiqqatu) ravsan ʙixon

    [5] Hamono Mo ʙa tu ej Pajomʙar Qur'oni ʙuzurgero, ki dar ʙar megirad amru nahjho va ahkomi sari'atro nozil xohem kard

    [6] Alʙatta, iʙodate, ki dar dili saʙ surat megirad, ta'siri saxte dorad dar dil va lafzhojas durusttar ast ʙa saʙaʙi foriƣ ʙudani dil az korhoi dunjavi

    [7] Alʙatta, korhoi tu dar ruz ʙisjor ast. Pas, saʙho Parvardigoratro iʙodat kun

    [8] Va jod kun ej Pajomʙar, nomi Parvardigoratro va az hama taraf gusasta kanda suda ʙa iʙodatas ʙipajvand

    [9] (ja'ne, ʙo sidqu ixlos ʙandagi kun). Ust podsohi masriqu maƣriʙ. Nest hec ma'ʙudi ʙarhaqqe cuz U. Pas Uro korsozi xes intixoʙ kun

    [10] Va saʙr kun ʙar on ci musrikon dar sa'ni tu va dinat megujand va ʙa vachi pisandida az onho duri cuj

    [11] Duruƣsumorandagoni sohiʙne'matro ʙa Man voguzor. Va andake muhlatason deh, to furud omadani azoʙ ʙar onho

    [12] Alʙatta, hast nazdi Mo dar oxirat kisanghoi garon va ʙaroi suxtanu azoʙ dodani onho otasi duzax ast

    [13] Va nazdi Mo ta'omi gulugir ast, ki na furu meravad va na ʙerun meojad va niz azoʙi dardovar ast

    [14] Ruze, ki zaminu kuhho ʙa larza ojand va kuhho teppae az regi ravon gardand! (Ba'd az on, ki saxtu ustuvor ʙudand)

    [15] haroina, Mo ʙar sumo (ej ahli Makka) Muhammadro firistodem, ki guvohidihanda ast ʙar kufru isjoni sumo, hamcunon ki ʙa sui Fir'avn Musoro firistodem

    [16] Pas ito'at nakard Fir'avn Musoro. Va ʙa risolatas imon naovard. Pas halok kardem uro halok kardani saxt

    [17] Pas ci guna nafshojatonro dar amon memoned, agar kofir ʙosed ʙa azoʙi ruzi qijomat, ki az saxtii vazninias kudakonro pir megardonad

    [18] Dar on ruz osmon ʙisikofad va va'dai Alloh xohu noxoh ʙa vuqu' pajvandad

    [19] harojina, in nisonahoi tarsonanda pandest ʙaroi mardum. Pas, har ki ʙixohad pand va manfia'te ʙigirad, rohe ʙa sui rozigii Parvardigoras ʙigirad, ki uro xalq kard

    [20] haroina, Parvardigori tu (ej Pajomʙar) medonad, ki tu va guruhe az onon, ki ʙo tu hastand, nazdik ʙa du savvumi saʙ jo nisfi on va jo sejaki saʙro ʙa namoz meisted. Va Alloh jagona xudas andozai saʙu ruzro mu'ajjan mekunad. Va medonad, ki sumo tamomi saʙro ʙo namoz guzaronida nametavoned. Pas, tavʙai sumoro ʙipaziruft. Va har ci mujassar savad dar namozi saʙ, az Qur'on ʙixoned. Alloh medonad ci kasone az sumo ʙa saʙaʙi ʙemori az namozi saʙ memonad va guruhe digar ʙa talaʙi rizqi halol az Alloh dar rui zamin ʙaroi ticorat va kor ʙa safar meravand va guruhi digar dar rohi Alloh ʙa cang meravand. Pas har ci mujassar savad, dar namozhojaton az qur'on ʙixoned. Namoz ʙiguzoredu zakot ʙidihed va dar rohhoi xajr va nekuj az molhojaton ehson kuned. Va har xajru ehsone, ki ʙaroi xud dar in dunjo pesopes ʙifiristed, acru savoʙasro ruzi qijomat ʙarzijod xohed joft. Va az Alloh dar tamomi holathojaton omurzis ʙixohed. Haroina, Alloh ʙisjor omurzgor ast ʙaroi kase, ki az vaj omurzis ʙixohad va ʙisjor mehruʙon ast ʙaroi kase, ki az vaj talaʙi rahm kunad

    Surah 74
    Муддассир

    [1] Ej coma dar sar kasida

    [2] ʙarxez az coi xoʙat, pas ʙim deh odamonro az azoʙi Alloh

    [3] Va takʙiru ta'zimu iʙodatro maxsusi Parvardigorat gardon

    [4] Va comaatro az nacosatho pokiza dor

    [5] Va davomat kun duri custanro az ʙutho va az korhoi sirk, pas ʙa onho nazdiki makun

    [6] Va cize madeh, ki ʙes az on casm dosta ʙosi

    [7] Va ʙaroi rozigii Parvardigorat ʙar amru nahjhojas soʙir ʙos

    [8] Pas on goh ki dar sur (karnaj) ʙaroi az nav zinda sudan, damida savad

    [9] pas on ruz ruzi saxte xohad ʙud

    [10] Baroi kofiron oson nest, ki xalos savand az munoqisai hisoʙu kitoʙ

    [11] Maro ej Pajomʙar, ʙo on ki dar sikami modaras tanhojas ʙe molu farzand, ofaridaam, voguzor

    [12] Va uro moli ʙisjore dodam

    [13] Va pisarone hama dar Makka nazdi u hozir

    [14] Va vasoili zindagiro az har cihat ʙaroi u faroham soxtaam

    [15] On goh tama' meʙandad, ki ʙar ne'matas ʙiafzojam

    [16] Hargiz, ki hamono, u dar ʙaroʙari Qur'on va ojoti Mo sarkasi kardu siteza cust

    [17] Zud ast, ki ʙa saras masaqqathoero az nav'hoi azoʙe, ki dar on rohat nest meorem

    [18] Haroina, u andesid va naqsae kasid

    [19] Pas marg ʙar uʙod, ci guna naqsae kasid

    [20] Boz ham marg ʙaru ʙod, ci naqsae kasid

    [21] Sipas on goh, ki nigarist, (ja'ne, fikr kardu naqsa kasid va tajjori did dar ta'na zadani Qur'on)

    [22] Sipas ruj turs kard va pesoni darham kasid. Ba'd az on, ki cize najoft, ki ʙa on Qur'onro ta'na zanad

    [23] Sipas ruj gardonid az haq va gardankasi kard az e'tirof sudan ʙa maƣluʙijatas

    [24] Pas guft dar ʙorai Qur'on: «In cize, ki Muhammad megujad, cuz codue, manqul az pesinijon rivojat suda, hec nest

    [25] In suxani maxluqon ast, ki Muhammad onro ta'lim giriftaastu, ʙa'd az on da'vo mekunad, ki on az nazdi Alloh ast

    [26] Ba zudi uro ʙa saqar (duzax) ʙijafkanam. To ʙisuzad dar otasas

    [27] Tu ci medoni, ki saqar ci guna ast

    [28] Na, gustero ʙoqi meguzorad va na ustuxonero raho mesozad

    [29] Taƣjirdihanda va sijohkunandai pust ast

    [30] Nuzdah farista ʙaroi azoʙi onho muvakkaland

    [31] Muvakkaloni duzaxro cuz az faristagoni saxtgir qaror nadodem. Va sumori onho cuz ʙaroi imtihoni kofiron nest. To ahli kitoʙ (Jahud va Nasoro) ʙovar kunand va ʙar imoni mu'minon ʙijafzojad va axdi kitoʙu mu'minon sak nakunand. Va to on munofiqon va kofiron, ki dar dilhojason marazest, ʙigujand: «Alloh az in sumorai acoiʙ ci mexostaast?» Alloh incunin har kasro, ki ʙixohad, gumroh mekunad va har kasro, ki ʙixohad roh menamojad. Va sumori laskari Parvardigoratro cuz U kasse nadonad. Va in cahannam cuz husdor va pande az ʙaroi mardum nest

    [32] Incunin nest, ki onho mepindorand, savgand ʙa moh

    [33] Va savgand ʙa saʙ, cun pust kunad ruj ʙa raftan orad

    [34] Va savgand ʙa suʙh, cun parda ʙarafkanad

    [35] ki haroina, in duzax jake az hodisahoi ʙuzurg ast

    [36] Tarsonandai odamijon ast

    [37] Baroi har kase az sumo, ki ʙixohad, nazdik sudan ʙa Parvardigorasro ʙo amali nek jo ʙozpas monad ʙo kufru nofarmoni

    [38] Har kas garavgoni korest, ki kardaast, xoh nek ast, xoh ʙad az on raho namejoʙad, to on vaqte ki haqqasro ʙidihad

    [39] Ƣajri musalmononi xolis onhoe, ki xudasonro ʙo amalhoi soista nacot dodand

    [40] Onho dar ʙihistho nisastaand va az jakdigarason mepursand

    [41] az kofirone, ki dar haqqi xudason gunoh kardaand

    [42] Ci cizhoe sumoro ʙa cahannam darovard

    [43] Gujand gunahkoron: "Mo dar dunjo az namozguzoron naʙudem

    [44] va ʙa darvesonu kamʙaƣalon ta'om namedodem

    [45] va ʙo onon, ki suxani ʙotil meguftand, hamovoz mesudem

    [46] va ruzi qijomatro duruƣ mesumoridem

    [47] to margi mo faro rasid va mo dar hamon gumrohi ʙudem

    [48] Pas, safo'ati safoatkunandagon foidaason naʙaxsad. Zero safo'at ʙaroi onhoest, ki Alloh ta'olo az onho rozist va ʙaroi safoatkunanda icozat dodaast

    [49] Pas on musrikonro ci sudaast, ki az Qur'on va pandhoi on ruj gardonand

    [50] Monandi xaroni vahsie, ki ramida

    [51] az ser megurezand

    [52] Balki har jak az on musrikho mexohand, ki az suji Alloh kitoʙi kusodae ʙa u doda savad

    [53] Na cunin ast, ki onho mepindorand, ʙalki onho az oxirat nametarsand. Va ʙa ʙa'su cazo ʙovari nadorand

    [54] Na cunin ast, ki onho dar ʙorai Qur'on meandesand alʙatta, ki in Qur'on pandest agar sa'odati xudro ʙixohand

    [55] pas har ki ʙixohad, onro ʙixonad va az on andarz ʙigirad va az hidojatas foida ʙiʙarad

    [56] Va pand nagirand, magar in ki Alloh xohad hidojati onhoro. U ta'olo sojoni on ast, ki az U ʙitarsand va ito'atas kunand. Va U sojoni omurzidan ast kasonero, ki ʙa U imon orandu ito'atas kunand

    Surah 75
    Қиёмат

    [1] Alloh ta'olo savgand jod mekunad: Qasam mexuram ʙa ruzi qijomat ruze, ki hisoʙu cazo ast

    [2] Va qasam mexuram ʙa nafsi mu'mini parhezgor, ki sohiʙasro ʙar tarki to'atho va murtakiʙ sudani gunohho malomatgar ast

    [3] Ojo insoni kofir mepindorad, ki Mo hargiz ustuxonhojasro gird naxohem ovard, ʙa'd az on ki pusid va parokandagardid

    [4] Ore, mo tamomi ustuxonhoi pusidai insonro gird meovarem va hatto az in ham farotar qodir hastem, ki sarangusthojasro ʙaroʙar kunem, cunonki pes az marg dar hajoti dunjo ʙudand

    [5] Balki, insoni munkir ʙa ruzi ʙa's mexohad, ki dar ojanda niz ʙa korhoi nosoista pardozad

    [6] Insoni kofir az rui takaʙʙur va risxand mepursad: «Ruzi qijomat ci vaqt xohad ʙud?»

    [7] Ruze, ki casmho az siddati saxtii ruzi qijomat xira savad

    [8] va moh tira savad va nuras az ʙajn ravad

    [9] va oftoʙu moh ʙo raftani nurason dar jak coj gird ojand

    [10] Inson dar on ruz megujad: «Rohi gurez az azoʙ kucost?»

    [11] Amr na cunon ast, ki ej inson, tu tamanno mekuni. Hargiz (dar on ruz panohgohe nest)

    [12] Qarorgohi hama dar on ruz nazdi Parvardigori tust! Pas har jakero tiʙqi amalhojas cazoi munosiʙ xohad dod

    [13] Dar on ruz odamiro az tamomi amalhoi neku ʙade, ki on ci pesopes dar hajoti xud firistoda va on ci ʙa'd az xes guzostaast, xaʙar doda mesavad

    [14] Balki inson ʙar nafsi xud ʙino ast va haqiqati kore, ki az to'at jo ma'sijat ancom dodaast, medonad

    [15] Harcand uzrhoi xudro dar mijon ovarad, ʙa holas hec foidae namekunad

    [16] Ej Pajomʙar hangomi furud omadani vahj ʙasitoʙ zaʙon ʙa xondani Qur'on macunʙon, ʙa xotiri on ki hifzi on az jodi tu naravad

    [17] ki haroina, cam' ovardanu xondanas ʙar uhdai Most, ʙa'd az on har kuco ki xohi ʙixon, az xotirat nameravad

    [18] cun onro ʙa zaʙoni Caʙrail alajhissalom ʙar tu ʙixondem, ʙa diqqat gus faro deh va az xondani on pajravi kun

    [19] sipas ʙajoni ma'noho va hukmhoi on ʙar uhdai Most

    [20] Hargiz cunin nest, ki sumo musrikon mepindored, ki duʙora zinda sudan va cazo nest, ʙalki sumo in cahoni zudguzarro dust medored

    [21] va oxiratro ʙo ne'mathojas tark mekuned

    [22] Dar on ruz ʙaroi mu'minoni sa'odatmand cehrahoe hast zeʙovu duraxson

    [23] ki sui Parvardigorason nazar mekunand

    [24] Va dar on ruz ʙaroi kofironi ʙadʙaxt cehrahoe hast aʙusu turs, (pesoni dar ham kasida, zistruj)

    [25] ki medonad on azoʙi kamarsikan ʙar u furud ojad

    [26] Ore, cun con ʙa halqum (ʙa gulu) rasad

    [27] va gufta savad, ki ci kasest, ki afsun ʙixonad va uro nacot dihad

    [28] Va odami miranda jaqin kunad, ki zamoni cudoi faro rasida

    [29] va soqhoi po dar ham pecida savand

    [30] on ruz, ruzi rondan va ʙozgastan ʙa sui Parvardigori tust. Va oqiʙati kori ʙandagon ʙa cannat ast jo ʙa duzax

    [31] Na tasdiq kardaast in insoni kofir ʙa pajomʙar va Qur'on va ruzi oxirat va na ʙaroi Parvardigoras namoz guzoridaast

    [32] Vale Qur'onro duruƣ ʙarovarda va az imon ruj gardonidaast

    [33] On goh ʙa raftori xiromon va sarmast nazdi ahli xud raftaast

    [34] Voj (halok) ʙar tu, pas voj (halok) ʙar tu

    [35] Boz ham voj (halok) ʙar tu, pas voj (halok) ʙar tu

    [36] Ojo insoni munkir ʙa ruzi ʙa's mepindorad, ki uro ʙa holi xud voguzostaand? Pas na mavridi amru nahj va na mavridi hisoʙu cazo qaror xohad girift

    [37] Ojo u nutfae az mani, ki dar ʙacadone rexta mesud, naʙud

    [38] Sipas ʙa'd az nutfa ʙa surati xuni ʙasta daromad. Pas Alloh uro ofarid va durust va ustuvor soxt

    [39] Pas az u du cuft: naru moda padid ovard

    [40] Ojo cunin Ofaridagor qodir nest, ki murdagonro zinda sozad? Ore ʙar in kor tavonost, zero ʙozgardonidani ofarinis az ecodi naxustini on osontar ast

    Surah 76
    Инсон

    [1] Ba rosti, ki omadaast ʙar odami muddate az zamon, ki pes az damidani ruh dar vucudas cize qoʙili zikre naʙud

    [2] Haroina, Mo odamiro az nutfae omexta ofaridem, to uro ʙo vazifahoi sar'i imtihon kunem. Va sunavoju ʙinojas soxtaem, to ʙisnavad ojathoro va ʙuʙinad dalelhoro

    [3] Haroina, rohro ʙa u nison dodem. Xoh mu'mini sukrguzor ʙosad xoh kofiri nosukr

    [4] Haroina, Mo ʙaroi kofiron zancirho omoda kardem, to pojhojasonro ʙuʙandand va tavqho muhajjo kardem, to dasthojasonro ʙar gardanhojason ʙuʙandand va otasi afruxta niz omoda kardem

    [5] Haroina, nekon ahli to'at va ixlos, onhoe ki haqqi Allohro ado mekunand, ruzi qijomat az saroʙe menusand, ki omexta ʙa kofur ast

    [6] In saroʙe, ki omexta ʙo kofur ast az casmaest, ki ʙandagoni Alloh az on menusand va onro ʙar har coe, ki mexohand, ʙa osoni ravon mesozand

    [7] In ʙandagoni Alloh cun nazr kunand, vafo mekunand va az azoʙi Alloh dar ruzi qijomat, ki zarar va ʙadii on hama insonhoro faro megirad, metarsand

    [8] Va ta'omero dar hole xud dustas dorandu va ʙa on muhtoc hastand, ʙa kamʙaƣalu jatim va asir mexuronand

    [9] Ba zaʙoni hol megujand cuz in hadafi digare nest, ki sumoro faqat ʙaroi rizogii Alloh ta'om medihem va az sumo na podose mexohem na sipose

    [10] Badurusti, Mo az Parvardigori xud, dar ruze, ki gunahkoron tursruj ʙosand va on ruzi xele saxt ast, metarsem

    [11] Pas Alloh onhoro az saxtii on ruz nigah dost va dar rujhojason xusholiju tarovat va dar dilhojason sodmoni ʙaxsid

    [12] Baroi saʙre, ki dar dunjo kardaand, mukofoti on ʙihisti anʙarsirist dod, ki dar on liʙoshoi aʙresimi mepusand

    [13] Dar on co ʙar taxtho takja zadaand, na garmii oftoʙero meʙinand va na xunukii saxtero

    [14] Sojahoi daraxtonas ʙar sarason aftoda va mevahojas ʙa farmonason ʙosad

    [15] Va xodimon ta'omhoro dar kosahoi nuqragin va saroʙro dar kuzaho dar mijonason ʙa gardis meorand

    [16] Kuzahoe az nuqra, ki onhoro ʙa andozae pur kardaand

    [17] Dar on co nekukoronro saroʙe ʙinusonand, ki omexta ʙo zancaʙil ʙosad

    [18] az casmae, ki onro Salsaʙil megujand

    [19] Va hamesa cavonone ʙa girdason ʙaroi xidmat davr mezanand, ki cun onhoro ʙuʙini, pindori, ki az zeʙoiason gujo marvoridi afsondasudaand

    [20] Va cun ongoh ʙa kadom coi cannat ʙingari, har ci ʙingari, ne'mati farovon va mulki vase'i ʙuzurgast, ki intiho nadorad

    [21] Bar tani ʙihistijon comahoest darunas az aʙresimi tunuki saʙz va ʙerunas az aʙresimi ƣafs. Va ʙo dastʙandhoe az nuqra orosta sudaand va ʙinusonad onhoro Parvaridigorason saroʙi pokro

    [22] Va gufta savad ʙa onho: Haroina, in podosi amalhoi neki sumost va kusishoe, ki dar dunjo karded, az nazdi Alloh siposguzori sudaast

    [23] Haroina, Mo Qur'onro ej Pajomʙar ʙar tu ʙo tadric nozil kardem, to ki mardumro ʙa savoʙu va'daho va ʙa azoʙu husdorhoi on pand dihi

    [24] Pas dar ʙaroʙari farmoni Parvardigorat soʙir ʙos va az hec musrike, ki dar sahvatho ƣutta zadaast jo kofire, ki dar kufru zalolat furu raftaast, ito'at makun

    [25] Va ʙomdodu somgohon nomi Parvardigoratro ʙa zaʙon jod kun

    [26] Va dar ʙaxse az saʙ ʙarojas namoz ʙigzor va Uro ʙaxsi daroze az saʙ ʙa poki jod kun

    [27] Haroina, inho kofiron va musrikon in dunjoi zudguzarro dust dorand va on ruzi dusvor (qijomat)-ro pusti sar mepartojand. (Ja'ne, ʙaroi oxirat amal namekunand)

    [28] Mo ʙa qudrati Xud onhoro (odamijonro) ofaridaem va a'zovu pajvandhojasonro ʙa vasilai ragu pajvand nerumandu mustahkam gardonidem va agar xohem onhoro halok karda, ʙa coi onho qavme monandason ʙijovarem, ki ʙandai mutei Alloh savand

    [29] Haroina, in sura pandest ʙaroi olamijon. Pas, har ki ʙaroi xud dar dunjovu oxirat nekui xohad, ʙigirad rohi imon va parhezgoriro, on rohe ki uro ʙa sui ʙaxsis va rozigii Alloh meʙarad

    [30] Va sumo cuz on nametavoned ʙixohed, magar in ki Alloh xosta ʙosad. Hamono Alloh donost ʙa ahvoli ʙandagonas va hakim ast dar tadʙiru korguzorihojas

    [31] Har kasro, ki az ʙandagonas ʙixohad, somili rahmat va rozigii xud sozad va ʙaroi sitamkoron va tacovuzkunandagoni hududhoi Ilohi azoʙi dardovare omoda kardaast

    Surah 77
    Мурсалот

    [1] Alloh savgand jod mekunad: Savgand ʙa ʙodhoe, ki az pai ham meojand

    [2] va savgand ʙa ʙodhoi saxti vazandai haloksozanda

    [3] va savgand ʙa faristagone, ki ʙa ʙodhoi ʙoronovar uhdadorand, har kuco ki Alloh xohad ʙoronro meʙarand

    [4] va savgand ʙa faristagone, ki cudokunandaand haqro az ʙotil va halolro az harom

    [5] va savgand ʙa faristagone, ki vahji Ilohiro az nazdi Alloh ʙa sui pajomʙaron mefarorand

    [6] to huccatro ʙarpo namojand jo mardumro ʙim namojand

    [7] ki haroina, on ci ʙa sumo az amri ruzi qijomat va'da doda savad, voqe' xohad sud

    [8] Pas, on goh ki sitoragon nest va xomus savand va ravsanii onho az ʙajn ravad

    [9] va on goh ki osmon sikofta savad

    [10] va on goh ki kuhho pora-pora gardand va dar fazo ʙarʙod ravand va hec asare az onho ʙoqi namonad

    [11] va on goh ki pajomʙaronro vaqte mu'ajjan savad, ki mijoni onho va ummatonason dovari savad

    [12] Pas gujand: ʙaroi kadom ruz in cizho mavquf guzosta sud

    [13] Ongoh gufta savad: ʙaroi ruzi fasl, ki dar on mijoni mardum muvofiqi a'molason dovari sodir mesavad

    [14] Va ci doni, ki ruzi fasl va siddat va saxtii on cist

    [15] Dar on ruz voj (haloki ʙod) ʙar duruƣsumorandagon

    [16] Ojo ʙa saʙaʙi duruƣʙarovardanason pajomʙaronro ummatoni pesinaro monandi qavmi Nuh, Od va Samud halok nakardaem

    [17] Ba'd az on ummatoni oxirinro (az kuffori Makka va amsoli onho, ki hazrati Muhammad sallallohu alajhi va sallamro duruƣ meʙarorand,) niz az pai onho nameʙarem

    [18] Bo gunahkoron cunin raftor mekunem. In ravisi mo dar mavridi onhost

    [19] Dar on ruz voj (haloki va azoʙi saxt ʙod) ʙar duruƣsumorandagon; kasone, ki ʙa jagonagii Alloh va risolati pajomʙaron va ʙa ruzi zinda sudani ʙa'd az marg va hisoʙ ʙovar nadorand

    [20] Ojo ej kofiron, sumoro az oʙe haqiru nociz (nutfa) najofaridaem

    [21] Va onro dar cojgohe ustuvor qaror nadodem, ki on ʙacadoni zan ast

    [22] to zamone mu'ajjan, ki hamon zamoni homiladori ast

    [23] Mo ʙar on kor tavono ʙudaem, pas Mo neku tavono hastem

    [24] Dar on ruzi qijomat voj (haloki va azoʙi saxt ʙod) ʙar duruƣsumorandagon, ki qudrati Moro duruƣ meʙarorand

    [25] Ojo zaminro cojgohi farogire nasoxtem, ki hamai sumoro faro megirad

    [26] ʙaroi zindagivu margaton, ki zindaho dar on zindagi mekunand va murdaho dar on dafn mesavand

    [27] Dar on (zamin) kuhhoi ʙaland padid ovardem, to zamin mahkam gardad va takon naxurad va ʙa sumo oʙi sirin va guvoro nusonidem

    [28] Dar on ruzi qijomat voj (haloki va azoʙi saxt ʙod) ʙar duruƣsumorandagon ʙa in ne'matho

    [29] Ruzi qijomat ʙaroi kofiron gufta mesavad: Biraved ʙa sui azoʙi duzax on ci dar dunjo duruƣas mesumorided

    [30] Biraved ʙa sui sojae az dudi cahannam, ki doroi sesoxa ast

    [31] ki on na sojai xunuk ast va na dar on ruz harorati otasro ʙozmedorad

    [32] Haroina, cahannam sarorahoe meafkanad, ki dar ʙuzurgii xud monandi ʙalandii qasri azim ast

    [33] gujo, ki on saroraho usturone sijahtoʙi zardrang ʙosand

    [34] Dar on ruzi qijomat voj (haloki va azoʙi saxt ʙod) ʙar duruƣsumorandagon, ki azoʙi Allohro duruƣ meʙarorand

    [35] In qijomat ruzest, ki hec kas az duruƣsumorandagon suxan nagujand

    [36] Onhoro ruxsat nadihand, to uzr xohand, zero ʙarojason uzre nest

    [37] Dar on ruzi qijomat voj (haloki va azoʙi saxt ʙod) ʙar duruƣsumorandagon, ki in ruzro va on ci dar on ast duruƣ meʙarorand

    [38] In ruz, ruzi fasl ast, ki dar in ruz ʙajni haq va ʙotil cudo megardad va sumo ej kofironi in ummat va kofironi pesinijonatonro gird meovarem

    [39] Pas, agar hilae dored, ki xudro az azoʙ xalos kuned, ʙa kor ʙared

    [40] Dar on ruzi qijomat voj (haloki va azoʙi saxt ʙod) ʙar duruƣsumorandagon, ki ruzi qijomatro duruƣ meʙarorand

    [41] Haroina, parhezgoron, ki dar dunjo az azoʙi Pravardigorason tarsidand va farmudahojasro ʙa co ovardand va az man'kardhojas dur istodand, dar sojaho va kanori casmasoronand

    [42] Va az har mevae, ki orzu kunand, ʙahra meʙarand

    [43] Barojason gufta mesavad: Ba podosi korhoe, ki dar dunjo az amalhoi soista mekardaed, ʙo lazzatu guvoro ʙixured va ʙijosomed

    [44] Haroina, Mo nekukoronro incunin podos medihem

    [45] Dar on ruzi qijomat voj (haloki va azoʙi saxt ʙod) ʙar duruƣsumorandagon, ki ruzi hisoʙu cazoro va on ci dar on ast az ne'matho va azoʙho duruƣ meʙarorand

    [46] Sipas Alloh kofironro tahdid karda guftaast: Bixuredu andak ʙahrae ʙargired dar dunjo, ki haroina, sumo gunahkoroned ʙa saʙaʙe, ki ʙa Allohi jakto sarik meovarded

    [47] Dar on ruzi qijomat voj (haloki va azoʙi saxt ʙod) ʙar duruƣsumorandagon, ki ruzi hisoʙu cazoro duruƣ meʙarorand

    [48] Va cun ʙaroi musrikon gufta savad, ki namoz guzored va ruku' kuned, namoz nameguzorand va ruku' namekunand, ʙalki takaʙʙur mevarzand

    [49] Dar on ruzi qijomat voj (haloki va azoʙi saxt ʙod) ʙar duruƣsumorandagon, ki mu'cizahoi Allohro duruƣ meʙarorand

    [50] Agar ʙa in Qur'on imon naovardand, pas, az Qur'on ʙa kadom suxan imon meovarand? Hol on ki Qur'on xud mu'ciza va ʙajonkunandai hama cizhost va ahkomu xaʙarhojas ravsan ast

    Surah 78
    Набаъ

    [1] Az ci ciz (kofironi Qurajs) hamdigarro mepursand

    [2] Az on xaʙari ʙuzurge suol mekunand

    [3] ki dar on ixtilof dorand va on Qur'on ast, ki xaʙar medihad az ruzi ʙa's, (ki kofironi Qurajs ʙa on imon najovarda ʙudand)

    [4] Ore, musrikon ʙa zudi xohand donist, (ki Alloh ʙa saʙaʙi ʙovar nadostanason ʙa ruzi qijomat, esonro ci xohad kard)

    [5] (Boz ham, ta'kid menamojad:) Ore, ʙa zudi xohand donist! (In ta'kid ʙaroi rost va haqiqat ʙudani pajomʙarii Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam dalolat menamojad va on ci ki u, az Qur'on va az ruzi zinda gardonidani ʙa'd az mironidan ovardaast.) (Dar in ojat va'id va tahdide ast ʙaroi ahli kuffor)

    [6] Ojo Mo zaminrro ʙistare nasoxtem

    [7] Va kuhhoro mexhoe nanamudaem, to zamin ustuvor istad

    [8] Va sumoro cuft-cuft (mardu zan) ofaridem

    [9] Va xoʙatonro mojai oromis qaror dodem, to ʙadanhojaton rohat kunad

    [10] Va saʙro pusisaton qaror dodem, ki ʙo torikias sumoro faro megirad, cunon ki dar ʙar dorandai liʙosro mepusonad

    [11] Va ruzro vaqti talosi ma'os (kasʙ) qaror dodem, to ʙaroi oʙodii hajoti xud sa'ju kusis namoed

    [12] Va ʙar ʙoloi saraton haft osmoni ustuvor ʙino kardem, ki dar on sikofi va nuqson nest

    [13] Va xursedro caroƣi ravsane ofaridem

    [14] Az aʙrhoi ʙoronafson oʙi farovone nozil kardem

    [15] to ʙo vasilai on donavu naʙotot ʙirujonem ʙaroi mardumon va hajvonot

    [16] va ʙa vasilai on niz ʙustonhoi darhampecidaro ato farmoem

    [17] Begumon ruzi dovari (qijomat,) ruzest mu'ajjan, ʙaroi avvalinu oxirin

    [18] Ruze, ki dar sur damida savad va sumo ongoh guruh-guruh meoed. (Ja'ne, hamai ummat ʙo hamrohi pesvojonason meojand)

    [19] Osmon sikofta savad va har suroxi dare ʙosad, to faristagon az on darvozaho furud ojand

    [20] Va kuhho, ʙa'di ustuvor ʙudan ravon soxta savand va cun saroʙe nestu noʙud gardand

    [21] Begumon cahannam kamingohest, dar intizori kofiron va ʙaroi onho omoda sudaast

    [22] va ʙaroi sarkason ʙozgastgohest

    [23] Zamonhoi daroz dar on co aʙadi ʙosand

    [24] Dar on co na havoi xunuki mecasandu na nusidanihoi forame menusand

    [25] faqat oʙi cusonu xunu cirk nusand

    [26] In cazoest muvofiqi kirdorason, ki dar in dunjo cunin amal karda ʙudand

    [27] Begumon, ki onon ʙa ruzi hisoʙ umed nadostand va nametarsidand

    [28] Va ojoti Moro ʙa kulli duruƣ mesumurdand va ʙa on ci Rasuli Alloh (sallallohu alajhi va sallam) ovarda ʙud, onro tasdiq nadostand

    [29] Va hama cizro donistaem va dar, kitoʙe saʙt kardaem

    [30] Pas ta'mi talxii azoʙro ʙicased, ej kofiron, ki dar haqqi sumo cuz azoʙe naxohem afzud

    [31] Alʙatta parhezgoronro komjoʙii ʙuzurgest, onon kasoneand, ki az Parvardigori xes metarsand va amali soista mekunand va ʙa doxil sudani cannat komjoʙ mesavand

    [32] va ʙarojason niz ʙustonhovu daraxtoni angur

    [33] va duxtaroni navcavone hamsinnu sol

    [34] va comhoi pur az saroʙ

    [35] Va onho dar on co na suxani ʙehuda mesunavand va na duruƣ

    [36] va in mukofotest az sui Parvardigorat, podos va ʙaxsise az rui hisoʙ

    [37] Parvardigori osmonhovu zamin va on ci mijoni onhost. On Allohi Rahmon, dar dunjovu oxirat, ki az hajʙati U suxan gufta natavonand

    [38] ruze, ki Caʙrail va faristagon ʙa saf meistand va kase suxan namegujad, magar kase ki Allohi Mehruʙon ʙa u ruxsat dihad, va u suxani durust gujad. Va hec kasro safo'at karda nametavonand, magar ʙa icozati Allohi Mehruʙon

    [39] On ruz, ruzi haq ast. Dar omadani on ruz hec sakke nest. Pas har kase ʙixohad, nacot joftanro az azoʙ, rohi ʙozgaste ʙa sui Parvardigori xud ʙigirad ʙo amalhoi soleh

    [40] Mo sumoro az azoʙi ruzi qijomat, ki nazdikast, ʙim dodem: ruze, ki odami har ciro pesopes firistodaast, az amali nek jo ʙad, meʙinad va kofir az saxtii hisoʙ megujad: Ej kos, man xok meʙudam va ʙoz zinda namesudam

    Surah 79
    Нозиъот

    [1] Alloh savgand jod mekunad ʙa faristagone, ki conhoi kofironro ʙa saxti megirand

    [2] va savgand ʙa faristagone, ki conhoi mu'minonro ʙa osoni megirand

    [3] va savgand ʙa faristagone, ki ʙaroi rasonidani farmoni Alloh sinokunon va sitoʙon az osmon furud meojand

    [4] va savgand, ʙa faristagone, ki ʙar jakdigar saʙqat mekunand dar icro namudani amrhoi Parvardigor

    [5] va savgand ʙa faristagone, ki hamai korhoro tadʙir mekunand

    [6] ki on ruz, ki naxustin nafxai qijomat, ki nafxai mironidan ast, zaminro ʙilarzonad

    [7] va nafxai duvvum az pasi on ʙijojad, mardum az nav zinda xohand sud

    [8] Dar on ruz dilhoi kofiron az saxtii tars dar larza ʙosand

    [9] va azoʙu dahsathoi ruzi qijomatro musohida kunand, ʙar casmonason xori va furuaftodagi namojon savad

    [10] Munkironi ruzi az nav zinda gardonidani ʙa'd az mironidan megujand: Ojo mo ʙa holati naxustin ʙozmegardem

    [11] on goh ki ustuxonhoe pusida ʙudem

    [12] Gujand: In ʙozgasti mo ʙozgastest zijonovar

    [13] Pas tanho jak ovozi ʙaland ast

    [14] va ongoh onon dar zamini hamvor (sahroi qijomat) meojand

    [15] Ej Pajomʙar, ojo qissai Muso (alajhis salom) ʙa tu rasidaast

    [16] On goh ki Parvardigoras uro dar vodii muqaddasi Tuvo sado kard

    [17] Ba sui Fir'avn ʙirav, ki u dar gunoh az had guzastaast

    [18] Bigu: Ojo turo raƣʙate hast, ki pokiza savi va ʙa imon nafsi xudro orosta kuni

    [19] va man turo ʙa sui Parvardigorat roh ʙinamojam va to tu ʙitarsi az U

    [20] Pas, Muso ʙa Fir'avn on mu'cizai ʙuzurg; aso va dastro nison dod

    [21] Va Fir'avn pajomʙari Alloh Muso (alajhissalom)-ro duruƣ ʙarovardu nofarmoni kard

    [22] Sipas pust gardond az imon va ʙar ziddi Muso sa'j va talos mekard

    [23] Pas hama ahli mamlakatasro cam' kard va nido dod

    [24] va Guft: Man Parvardigori ʙuzurgi sumo hastam

    [25] Pas Parvardigoras uro ʙa azoʙi oxiratu dunjo giriftor kard

    [26] Begumon dar in kirdori Fir'avn va on azoʙe, ki ʙar vaj nozil sud, pandi ʙuzurgest ʙaroi kase, ki az Alloh metarsad

    [27] Ej odamon, ojo ofarinisi sumo saxttar ast jo ofarinisi osmone ki Alloh onro soxtaast

    [28] Balandii onro ʙarafrost va onro ustuvor kard

    [29] saʙasro torik kard ʙa furu raftani oftoʙ va ruzasro ravsan kard ʙa ʙaromadani oftoʙ

    [30] va ʙa'd az xalqi osmon zaminro pahn kard

    [31] va az on oʙ ʙerun ovard va carogohho padid ovard

    [32] va kuhhoro ustuvor soxt

    [33] ʙaroi foidai sumo va corpojonaton. Az nav zinda gardonidani sumo ruzi qijomat dar nazdi Alloh osontarast az ofarinisi in cizho

    [34] Cun on hodisai ʙuzurgi qijomat darrasad

    [35] ruze, ki odami hamai amalhoi xudro az neku ʙad ʙa jod ovarad

    [36] va duzax ʙaroi har fardi ʙino oskor va namojon megardad

    [37] Pas har ki az had guzasta ʙosad dar kufru isjon

    [38] va zindagii incahonro ʙar zindagii oxirat ixtijor karda ʙosad

    [39] ʙegumon cahannam cojgohi ust

    [40] Ammo har kas, ki az istodan dar ʙaroʙari Parvardigoras tarsida ʙosad va nafsi xudro az havo va havas ʙozdosta ʙosad

    [41] pas ʙegumon ʙihist cojgohi ust

    [42] Ej Pajomʙar, turo musrikon tamasxuromezona az qijomat mepursand, ki ci vaqt voqe' savad

    [43] Az voqe' sudani on turo ci xaʙarest

    [44] Balki, ogohi az zamoni ʙarpo savii qijomat ʙa Parvardigorat ast

    [45] Tu tanho ʙimdihandai kase hasti, ki az qijomat metarsad

    [46] Ruze, ki onro ʙuʙinand, az havli qijomat pindorand dar in cahon faqat jak somgoh jo costgoh istodaand

    Surah 80
    Абаса

    [1] Rasululloh (sallallohu alajhi va sallam) rujro turs kard va ruj ʙargardonid

    [2] cun on noʙino; Aʙdullo iʙni Maktum ʙa nazdas omad, dar on vaqt Rasululloh (sallallohu alajhi va sallam) ʙa da'vati ʙuzurgoni Qurajs masƣul ʙud

    [3] Va tu ej Pajomʙar ci doni, sojad, ki on mardi noʙino pokiza savad

    [4] jo pand girad va pandi tu foidaas kunad

    [5] Ammo on ki u tavongar ast, ʙo mol va ʙa imon ehtijoc nadorad

    [6] tu rui xud ʙa u mekuni va ʙa kalomi vaj gus medihi

    [7] va agar ham pok nagardad, cize ʙar zijoni tu nest

    [8] Va ammo on, kase ki sitoʙon ʙa nazdi tu omad

    [9] va u az kamʙudi kardan dar rohi haq az Alloh metarsad

    [10] vale tu az u ruj metoʙi, ʙa digare ruj meori, amri Alloh cunin nest, magar in ki ʙajni ʙuzurgu notavon, ʙoju kamʙaƣal, mardu zan ʙaroʙar ʙosi

    [11] Ore, in ojathoi Qur'on pandest

    [12] pas har ki xohad, az on pand girad

    [13] Ojathoi Qur'on dar sahifahoe garonqadr ast

    [14] sahifahoe, ki pok va doroi manzalati ʙaland

    [15] ʙa dasti kotiʙoni

    [16] ʙuzurgvoru nekukor saʙt sudaast

    [17] La'nat va azoʙ ʙod ʙar insoni kofir, ki ci nosipos (nosukr) ast

    [18] Alloh uro avvalin ʙor az ci ofaridaast

    [19] Az nutfae ofaridast va ongoh uro ʙa andozae soxtaast

    [20] sipas rohasro oson soxt va ʙarojas rohi neku ʙadro ʙajon kard

    [21] Ba'd uro memironad va voridi guras megardonad

    [22] Sipas har vaqte ki xohad, uro ʙaroi hisoʙu kitoʙ zinda megardonad

    [23] Hargiz cunin maʙod! On ciro, ki ʙa u farmuda ʙud, ancom nadod

    [24] Pas odami ʙa ta'omi xud ʙingarad, ki ci guna Alloh ta'omi uro ʙaroi nigoh dostani hajotas ofarid

    [25] Mo ʙoronro ʙa farovoni furu rextem

    [26] sipas zaminro ʙa neki sikoftem

    [27] ongoh dar on donaho rujonidem

    [28] va anguru saʙzavot

    [29] va zajtunu daraxtoni xurmo

    [30] va ʙoƣhoi purdaraxtu anʙuh

    [31] va mevavu alafro

    [32] to sumovu corpojonaton ʙahra ʙared

    [33] Pas hangome ki on ʙongi guskarkunanda ruzi qijomat, ki gushoro kar mesozad, darrasad

    [34] ruze, ki odami az havli on ruz az ʙarodaras ʙigurezad

    [35] va az modaru padaras

    [36] va az hamsaru farzandonas

    [37] Har kasero az onon dar on ruzi qijomat kore hast, ki uro ʙa xud masƣul medorad

    [38] Dar on ruz cehrahoe sod va duraxsonand

    [39] xandonandu sodonand

    [40] Va cehrahoi duzaxijon dar on ruz ƣuʙoroludand

    [41] toriki onhoro furu mepusonad

    [42] Inho kofironand, ki ʙa ne'mathoi Alloh kufr ovardand va ojothoi Uro duruƣ ʙarovardand va ʙadkoronand, ki ʙa mahorimi Alloh cur'at kardand

    Surah 81
    Таквир

    [1] Cun oftoʙ dar ham pecida savad va nuras xira savad

    [2] va cun sitoragon tira savand

    [3] va cun kuhho az coi xud ʙeco ʙisavand va pora-pora savand

    [4] va cun suturoni homila ʙa holi xud ʙesohiʙ guzosta savand

    [5] va cun convaroni vahsi cam' ovarda savand

    [6] va cun darjoho otas girand

    [7] va cun ruhho ʙo casadho nazdik savand va cam' ojand

    [8] va cun az duxtari zinda ʙa gur suda pursida savad, ki

    [9] ʙa ci gunohe kusta sudaast

    [10] va cun sahifahoi a'mol ʙoz savand

    [11] va cun osmon az coi xud kanda savad

    [12] va cun cahannam afruxta su'lavar gardad

    [13] va cun ʙihist nazdik ovarda savad

    [14] har kas ʙidonad, ki ci omoda kardaast, az xuʙi va ʙadiho

    [15] Alloh savgand jod mekunad ʙa sitoragoni ʙozgardanda, ki dar ruz pinhon mesavand

    [16] sitoragoni sajrkunandai ƣoiʙsavanda

    [17] va savgand ʙa saʙ, cun torik savad

    [18] va savgand ʙa suʙh, cun ʙidamad

    [19] ki in Qur'on suxani rasuli ʙuzurgvor Caʙrail (alajhissalom) ast

    [20] U nerumand ast, dar nazdi Allohi Ars, doroi maqomi ʙolost

    [21] on co dar nazdi Alloh farmonʙardorsuda, ʙovarinok ast

    [22] Va hamsuhʙati sumo Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) devona nest

    [23] Ba durusti, u Caʙrailro ʙa surati haqiqaas dar ufuqi ravsan didaast

    [24] Va on ciro az ƣajʙ ʙa u gujand, dareƣ namedorad

    [25] Va on (Qur'on) guftai sajtoni rondasuda nest, ʙalki suxan va vahji Ilohi ast

    [26] Pas ʙa kuco meraved ʙa'di in qadar huccathoi qote'

    [27] In kitoʙ, pandest ʙaroi cahonijon

    [28] ʙaroi har kas az sumo, ki ʙixohad rostkirdor savad

    [29] Va sumo rosti va istiqomatro namexohed va ʙar in xost qodir ham nameʙosed, magar on ciro, ki Parvardigori cahonijon ʙixohad

    Surah 82
    Инфитор

    [1] On goh, ki osmon sikofta megardad va nizomi on vajron mesavad

    [2] va on goh ki sitoragon furu merezand

    [3] va on goh, ki darjoho ʙa siddat ravon mesavand

    [4] va on goh, ki qaʙrho zer va ru megardand

    [5] har kas, ki ci ciz pesopes firistoda va ci ciz ʙozpas guzostaast, xohad donist

    [6] Ej odami, ci ciz turo nisʙat ʙa Parvardigori karimat maƣrur soxtaast

    [7] On ki turo ʙijofarid va a'zojat durust kard, sipas ofarinisi turo mu'tadil gardond

    [8] Va ʙa har sakle, ki xost, turo tarkiʙ kard

    [9] Hargiz cunin nest, ki megued, ʙalki omadani qijomatro duruƣ mesumored

    [10] Va ʙegumon ʙar sumo muhofizone (faristagone) voʙasta sudaand

    [11] navisandagoni giromiqadrand

    [12] on ciro ki mekuned az nek jo ʙad, medonand

    [13] Alʙatta nekukoron, ki huquqi Alloh va ʙandagonro ʙaco meorand, dar ne'mat xohand ʙud

    [14] va gunohkoron, ki dar huquqi Alloh va ʙandagonas kamʙudi mekunand, dar cahannamand

    [15] Dar ruzi cazo (qijomat) ʙa cahannam darojand

    [16] Onon hecgoh az on dur namesavand

    [17] Tu ci doni, ki ʙuzurgii ruzi cazo cist

    [18] Boz ham tu ci doni, ki ʙuzurgii ruzi cazo cist

    [19] Ruzest, ki kase ʙaroi kasi digar hec kore naf' natavonad kard va dar on ruz farmon, farmoni Alloh ʙosad

    Surah 83
    Мутаффифин

    [1] Voj ʙar holi kamkunandagon

    [2] onon, ki cun az mardum ʙaroi xud xarid kardand, pajmona mesitonand, (ʙarmekasand) onro pur mekunand

    [3] va cun ʙaroi mardum cize furuxtand, mepajmojand jo ʙarmekasand, az on kam mekunand

    [4] Ojo inho namedonand, ki zinda mesavand

    [5] dar on ruzi ʙuzurg? Va muvofiqi a'molason hisoʙu kitoʙ karda mesavand

    [6] Ruze, ki mardum dar pesgohi Parvardigori cahonijon furutan meistand

    [7] Haqiqatan ʙozgasti ʙadkoron coi tang ast

    [8] Va tu ci medoni on tangi cist? Hamono on coj zindonest, ki dar on azoʙi dardovar ast

    [9] Va ʙarojason kitoʙest navistasuda! Na dar on cize afzuda mesavad va na kam karda mesavad

    [10] Dar on ruz voj ʙar holi duruƣsumorandagon

    [11] onon, ki ruzi cazoro duruƣ mehisoʙand

    [12] Va on ruzro ʙa cuz har sitamgari gunahkor kase duruƣ namesumorad

    [13] Cun ojoti Mo ʙar u xonda sud, ƣuft: «Afsonahoi pesinijon ast!» Amr cunin nest, ki mepindorand, ʙalki on kalomi Alloh ast va ʙa tariqi vahj ʙa sui pajomʙaras firistoda sudaast

    [14] Cunin nest, ki megujand, ʙalki korhoe, ki karda ʙudand az gunoh ʙar dilhoson ƣoliʙ suda zang ʙastaast

    [15] Cunin nest, ki megujand, ʙegumon onon dar on ruz az didori Parvardigorason mahrum ʙosand

    [16] Pas onho ʙa cahannam darojand, harorati garmii onro mecasand

    [17] Sipas ʙa onho gufta mesavad: «In ast on ci duruƣas mesumurded!»

    [18] Ba durusti, ki nomai amalhoi nekukoron dar Illijin qaror dorad

    [19] Va tu ej Rasul ci medoni, ki Illijin cist

    [20] Kitoʙest navistasuda! Na dar on cize afzuda mesavad va na kam karda mesavad

    [21] ki faristagoni muqarraʙi Alloh dar on huzur mejoʙand

    [22] Begumon nekon dar ne'matand

    [23] ʙar taxtho nisasta va ʙa sui Parvardigorason va ʙa on ci az ne'matho ʙarojason omoda karda sudaast, nazzora mekunand

    [24] Xusi va xurramii ne'matro dar cehrahojason meʙini

    [25] Az saroʙe xolis, ki ʙar sari on muhr nihodaand, nusonida mesavand

    [26] Muhri on az musk ast. Va raƣʙatkunandagon ʙojad, ki ʙaroi hamin ne'mati doimi raƣʙat kunand

    [27] Va omezisi on saroʙ az oʙi Tasnim ast

    [28] Tasnim casmaest, ki muaqarraʙoni dargohi Alloh az on menusand va ʙa on lazzat meʙarand

    [29] Ba durusti, ki gunahkoron dar dunjo ʙa mu'minon mexandidand

    [30] Va cun ʙar onho meguzastand, masxaraomezona ʙa casmu aʙru isora mekardand

    [31] va cun ʙa ahli xonai xud ʙozmegastand, sodmon ʙozmegastand

    [32] Va cun kofiron ashoʙi Muhammad sallallohu alajhi va sallamro medidand, meguftand, ki inho gumrohand

    [33] Va hol on ki in kofiron ʙa sari mu'minon nigohʙon firistoda nasuda ʙudand

    [34] Pas ruzi qijomat mu'minon ʙa kofiron mexandand, cunon ki kofiron dar dunjo ʙa onho xandida ʙudand

    [35] ʙar taxtho takja zada va ʙa on ci az karomat va ne'mathoi cannat ʙarojason doda sudaast, menigarand

    [36] Ojo ʙa kofiron podos va sazoi korhoe, ki mekardand, doda sudaast

    Surah 84
    Иншиқоқ

    [1] Cun osmon dar ruzi qijomat sikofta savad

    [2] va ʙa farmoni Parvardigoras gus dihad va haq ʙuvad, ki cunin kunad

    [3] va hangome ki zamin ʙozkasida va pahn mesavad va kuhhoi on dar ham kuʙida savad

    [4] va har ciro ki dar darun dorad az xazinaho va murdaho ʙerun partojad va xoli gardad

    [5] va ʙa farmoni Parvardigoras gus dihad va haq ʙuvad, ki cunin kunad

    [6] Ej inson, tu dar rohi Parvardigorat ranci farovon mekasi, ʙa'd az on ʙa Parvardigori xes dar ruzi qijomat didor meʙini, pas mukofoti amalatro ʙa fazlu adli Alloh xohi did

    [7] Har kas, ki nomaasro ʙa dasti rostas dihand, u mu'min ast

    [8] ʙa zudi az u ʙa tavri oson hisoʙ kunand

    [9] va sodmon dar cannat ʙa sui ahlas ʙozgardad

    [10] Ammo har kas, ki nomai a'molas az pusti sar doda savad, vaj kofir ast

    [11] ʙa zudi noʙudi va halokiro talaʙ kunad

    [12] Va ʙa otasi afruxta darojad

    [13] Zero u da r dunjo nazdi ahli xud sodmonu maƣrur zista ʙud

    [14] Va mepindost, ki hargiz ʙa nazdi Parvardigoras ʙaroi hisoʙ, ʙoznaxohad gast

    [15] Ore, Parvardigoras ʙa ahvoli u ʙino ʙud, az zamone, ki uro ʙijofarid, to zamone ki uro az nav zinda gardonid

    [16] Pas, Alloh megujad: ʙa surxii kanorai osmoni som savgand mexuram

    [17] va savgand ʙa saʙ va har ciro ki faro ʙigirad az corpojon va hasarot va ƣajraho

    [18] va savgand ʙa moh, cun purra savad nuri on

    [19] ki ej odamon, ʙa hole ʙa'd az holi digar xohed rasid

    [20] Ononro ci sudaast, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat imon nameovarand

    [21] Va hangome ki Qur'on ʙar onho xonda savad, sacda namekunand

    [22] Balki kofiron haqro duruƣ mesumorand

    [23] Va Alloh ʙa on ci dar dil dorand, donotar ast

    [24] Pas ej Rasul, ononro ʙa azoʙi dardovare muƶda ʙideh

    [25] magar kasone, ki ʙa Alloh va Rasuli U imon ovardaand va korhoi soista kardaand, podosi hamesagi dorand

    Surah 85
    Буруҷ

    [1] Alloh qasam mexurad ʙa osmon, ki doroi ʙurchost

    [2] va qasam ʙa ruzi qijomat, ki va'da dodaast, dar on xalqro cam' meovarad

    [3] va qasam ʙa guvoh va on ci ki ʙa on guvohi doda sudaast

    [4] ahli xandaqho halok sudand az ʙaroi on, ki mu'minonro azoʙ dodand

    [5] va otase afruxtand az hezumho

    [6] on goh ki ʙar kanori on otas nisasta ʙudand

    [7] va onon ʙar on ci ki ʙo mu'minon (azoʙ) mekardand, sohid ʙudand

    [8] Va az onho intiqom megiriftand, azoʙ mekardand mu'minonro, magar ʙaroi on ki ʙa Allohi ƣoliʙi loiqi sitois imon ovarda ʙudand

    [9] on Allohe, ki podsohii osmonhovu zamin az oni Ust va ʙar har cize guvoh ast va cize ʙar U pusida nest

    [10] Alʙatta onon, ki mardonu zanoni mu'minro sikanca kardand, to ki onhoro az dini Alloh ʙozdorand, sipas tavʙa nakardand, azoʙi cahannam va azoʙi otas ʙaroi onhost

    [11] Begumon ʙaroi kasone, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, ʙihisthoest, ki dar on darjoho corist va on komjoʙii ʙuzurgest

    [12] Alʙatta intiqom giriftani Parvardigori tu az dusmanonas saxt ast

    [13] Ust, ki naxust pajdo mekunad va pas az marg zinda mesozad

    [14] U ʙaxsojandavu dustdoranda ast, ʙaroi tavʙakunandagon

    [15] Ust sohiʙi Arsi ʙuzurg

    [16] Har ciro iroda kunad, ʙa ancom merasonad va cize mone'i irodai U suda nametavonad

    [17] Ej Rasul, ojo xaʙari laskarho ʙa tu rasidaast

    [18] Laskarhoi Fir'avnu qavmi Samud, ki onho pajomʙaroni xesro duruƣ ʙarovardand va ʙa azoʙi Alloh giriftor sudand

    [19] Ore, onon, ki rohi kufr pes giriftaand, ojathoi Allohro tasdiq nakardand

    [20] va Alloh az hama su ʙo ilmu qudrati xud ʙar onho ihota dorad

    [21] Balki, in Qur'oni ʙuzurgvor va oliqadr ast

    [22] Dar Lavhi Mahfuz coj dorad! Hec goh taʙdilu tahrif naxohad sud

    Surah 86
    Ториқ

    [1] Alloh savgand jod mekunad ʙa osmon va sitorae, ki saʙonagoh pajdo mesavad

    [2] Va tu ci doni, ki sitorae, ki dar saʙ pajdo mesavad, ci hast

    [3] Sitorai duraxsone hast, ki torikii saʙro mesikofad

    [4] Kase vucud nadorad, magar ki ʙar u faristae vakil karda sudaast ʙaroi navistani amalhoi u

    [5] Pas odami, ki ruzi az nav zinda gardonidani ʙa'd az mironidanro inkor mekunad, ʙingarad, ki az ci ciz ofarida sudaast

    [6] Az oʙi manii cahandai nociz ofarida sudaast

    [7] ki az mijoni ustuxoni pusti mard va ustuxoni sinai zan ʙerun meojad

    [8] Begumon, Alloh ʙa ʙozofarinisi u tavonost

    [9] ruze, ki rozhoi nihon oskor mesavand. Va amali soleh az amali fosid cudo megardad

    [10] Ongoh uro tavonoi va jovare naʙosad

    [11] Savgand ʙa osmoni ʙozʙoranda

    [12] Savgand ʙa zamine, ki dar on sikofiho hast az onho gijohho merujand

    [13] Begumon, Qur'on suxani ravsan va cudokunandai haq az ʙotil ast

    [14] Va on hazl nest

    [15] Begumon, onone ki pajomʙar sallalllohu alajhi va sallamro ʙovar namekunand hilae meandesand, to Qur'on va rasulro duruƣ ʙarorand va ʙotili xudro ta'jid namojand

    [16] Va Man niz corae meandesam, to haqro nusrat diham, agarci kofironro nopisand ojad

    [17] Pas kofironro muxlat deh, andak muxlatason deh! Va dar furud omadani azoʙ ʙa onho sitoʙ makun

    Surah 87
    Аъло

    [1] Nomi Parvardigori ʙuzurgi xudro ʙa poki jod kun, cunon ki loiqi ʙuzurgii Ust

    [2] on Zote, ki ofarid maxluqotro va ustuvor dost

    [3] Va on Zote, ki andoza mu'ajjan kard. Sipas hama xalqro ʙa on ci munosiʙ mesavand, roh namud

    [4] Va on Zote, ki carogohhoro rujonid

    [5] sipas xusku sijoh gardonid

    [6] Mo Qur'onro ʙaroi tu ej Rasul xohem xond va tu digar onro faromus naxohi kard

    [7] ƣajri on ci Alloh ʙixohad, hamono U oskoru pinhonro medonad

    [8] Va dar kori tu va dar hamai umuri dini va dunjavie, ki ʙa tu ru menamojad, osoni padid meovarem

    [9] Ej Rasul, agar ʙa qavmat pand dodanat foida kunad, pand deh. Xudro azoʙ madeh dar pand dodani saxse, ki sarkasi mekunad

    [10] Har kase, ki az Alloh metarsad, ʙa zudi pand xohad paziruft

    [11] Va ʙadʙaxttarin fard az on pand duri xohad guzid

    [12] Hamon kas, ki dar otasi ʙuzurgi cahannam daraftad

    [13] Ongoh dar on co na ʙimirad, ki rohat joʙad va na zinda mesavad, ki foida ʙinad

    [14] Ba durusti, kase ki xudro pokiza dost, nacot joft

    [15] Va rastagor sud, har ki nomi Parvardigori xudro ʙar zaʙon ovard va ʙaroi rizogii U namoz guzorid

    [16] Balki, sumo ej mardum, zindagii in cahonro az ne'mathoi oxirat afzal mesumored

    [17] Hol on ki oxirat ʙehtaru pojandatar ast

    [18] Begumon, in suxanho dar kitoʙhoi pesina niz hast

    [19] kitoʙhoi Iʙrohim va Muso alajhimassalom

    Surah 88
    Ғошия

    [1] Ej Rasul, ojo xaʙari qijomat, ki ʙo saxtihojas odamonro faro megirad ʙa tu rasidaast

    [2] Cehrahoi kofiron dar on ruz ʙa azoʙ xor xohand ʙud

    [3] taloskardavu rancdida

    [4] otasi suzon ʙa on merasad

    [5] az casmai ʙisjor garm nusonda mesavand

    [6] onon xurokero cuz xori talx nadorand

    [7] ki na farʙeh mekunad va na gurusnagiro az ʙajn meʙarad

    [8] Cehrahoi mu'minon dar on ruz xurram va toza xohand ʙud

    [9] Va az kusisi xud va amale, ki dar dunjo kardaand, dar oxirat rozi xohand ʙud

    [10] dar ʙihiste olimaqom

    [11] ki dar on co hec suxani ʙehuda nasunavi

    [12] va dar on casmasorho ravon ʙosand

    [13] va dar on co taxthoi ʙaland va oli ast

    [14] va kuzahoe nihoda ʙaroi nusandagon

    [15] va ʙolisthoe dar kanori ham cida

    [16] va farshoi nafisi pahnkarda

    [17] Ojo kofiron ʙa sutur namenigarand, ki ci guna ofarida sudaast

    [18] Va ʙa osmon, nigoh namekunand, ki ci guna ʙardosta sudaast

    [19] Va ʙa kuhho, namenigarand, ki ci guna ʙarqaror gardidaand

    [20] Va ʙa zamin, namenigarand, ki ci guna gusturda sudaast

    [21] Pas pand deh ej Rasul, ki tu panddihandae hasti. Va ƣamgin maʙos az on kasone, ki haqro qaʙul nadorand

    [22] Tu ʙar onon farmonravo nesti, to ononro ʙa imon ovardan macʙur kuni

    [23] Magar, on kas ki ruj gardond az pandu nasihat va kofir sud va ʙar kufras davomat kard

    [24] Alloh ʙo ʙuzurgtarin azoʙ uro azoʙ mekunad

    [25] Alʙatta ʙozgastason ʙa'di marg ʙa sui Most

    [26] Ongoh hisoʙi onon ʙar uhdai Mo ast

    Surah 89
    Фаҷр

    [1] Alloh savgand mexurad ʙa vaqti suʙh

    [2] va savgand ʙa saʙhoi dahgona, dah saʙi Zulhicca, saʙhoi purfajz

    [3] va savgand ʙa cuftu toq, az hama asjo

    [4] va savgand ʙa saʙ, cun ʙigzarad

    [5] Ojo xiradmandonro in savgandho ʙasanda nest

    [6] Ej Rasul, ojo nadidi, ki Parvardigori tu ʙo qavmi Od ci kard

    [7] Qavmi Iram, ki sohiʙi qomathoi ʙaland va sutunmonand ʙudand

    [8] Ki monandi on dar quvvat va ʙuzurgii casad dar hec sahre ofarida nasudaast

    [9] Va ci guna kard ʙo qavmi Samud, ki dar on vodi taxtasanghoi ʙuzurgro tarosida va az on ʙaroi xud xonaho girifta ʙudand

    [10] Va ci guna kard ʙo Fir'avn, podsohi Misr sohiʙi laskari azim, ki mulkasro ustuvor va amrasro qavi dostand

    [11] Hamon kasone, ki dar sahrho az had tacovuz kardand

    [12] va dar onho ʙisjor fasod kardand

    [13] pas Parvardigori tu tozijonai azoʙro saxt ʙar sarason furud ovard

    [14] Ej Rasul, hamono Parvardigorat dar kamingoh ast. Kasone, ki Uro nofarmoni kardand, andake muhlat medihad va ʙa'd az on onhoro ʙa azoʙi saxt giriftor mekunad

    [15] Ammo odamiro, cun Parvardigoras ʙijozmojad va giromias dorad va ne'matas dihad, megujad: «Parvardigori man maro giromi dost»

    [16] Va cun ʙijozmojadas va rizqasro ʙar u tang girad, megujad: «Parvardigori man maro xor dostaast»

    [17] Na! Cunin nest, ʙalki giromi dostan ʙo to'ati Alloh ast va xori dostan ʙa nofarmonʙardorii Ust, sumo jatimro giromi namedored

    [18] va hamdigarro ʙa ta'om dodani miskin tarƣiʙ namekuned

    [19] va moli merosro harisona mexured

    [20] va molro ʙisjor dust dored

    [21] Na! Hargiz cunin nest, ki megued, cun zamin sikasta savad va pora-pora gardad

    [22] va Parvardigori tu ʙaroi hisoʙu kitoʙi xalqas ojad va faristagon saf - saf hozir savand

    [23] Va dar on ruz cahannamro hozir orand, kofir pand girad va tavʙa kunad. Va ci coi pand giriftan ʙosad

    [24] Megujad: «Ej kos, ki ʙaroi hajoti covidonai xud pesopes nekihoe mefiristodam». Va ci coi pusajmoni ast, ki dar dunjo pusajmon nasud va tavʙa nakard

    [25] Pas dar on ruzi dusvor kase cun azoʙi U azoʙ nakunad

    [26] va hec kas monandi zanciri U ʙa zancir nakasad

    [27] Gufta savad: Ej ruhi oromisjofta, ʙa zikri Alloh

    [28] xusnudu pisandida ʙa sui Parvardigorat ʙozgard

    [29] va dar zumrai ʙandagoni solehi Man doxil sav

    [30] va ʙa hamrohason ʙa ʙihisti Man daroj

    Surah 90
    Балад

    [1] (Alloh savgand jod mekunad:) Savgand ʙa in sahr (va on Makka ast)

    [2] Va sahre, ki tu sokini on hasti

    [3] Va savgand ʙa padar va farzande, ki ʙa vucud ovard, (ja'ne, ʙa padari ʙasarijat, Odam alajhissalom va farzandoni u)

    [4] Hamono, ki odamiro dar rancu mehnat ʙijofaridaem

    [5] Ojo mepindorad, ʙo on ci az mol cam' namud, ki kase ʙar u tavono nagardad

    [6] Faxr karda megujad: «Moli farovonero xarc kardam!»

    [7] Ojo mepindorad, ki kase uro nadidaast

    [8] Ojo ʙaroi u du casm najofaridaem

    [9] Va zaʙonu du laʙro najofaridaem

    [10] Va ojo ʙaroi vaj rohi neku ʙadro ʙajon nakardaem

    [11] Pas in saxsi xudsito holo ʙa guzargohi dusvor darnajomadaast

    [12] Va tu ci doni, ki guzargohi saxt cist va ʙa guzastani on ci madad merasonad

    [13] Ozod kardani ƣulomi mu'min ast

    [14] jo ta'om dodan dar ruzi gurusnagi

    [15] ʙa jatime, ki xesovand ʙosad, ki ham sadaqa mesavad va silai rahm ʙa co meojad

    [16] jo ʙa miskini xoknisine, (ja'ne, ʙenavoe, ki hec ciz nadorad)

    [17] Ba'd, az on ʙosad, az guruhi onhoe, ki imon ovardaand ʙa Allohu Pajomʙar va vasijat kardand jakdigarro ʙa saʙr namudan ʙar to'ati Alloh va saʙr az nofarmonihoi U va tavsija namudand jakdigarro ʙa safqatu mehruʙoni ʙa ʙandagoni Alloh

    [18] Onon, ki cunin af'olro icro namudand, inho ahli sa'odatand

    [19] Va kasone, ki ʙa ojoti Mo kofir sudand, inho ʙadʙaxtonand

    [20] Nasiʙi onhost otase, ki az har su saras pusidaast

    Surah 91
    Шамс

    [1] Alloh savgand jod mekunad: Savgand ʙa oftoʙ va ravsanias ʙa hangomi cost

    [2] va savgand, ʙa moh cun az pai on ʙarojad

    [3] va savgand, ʙa ruz, cun dunjoro ravsan kunad

    [4] va savgand, ʙa saʙ, cun ruzro ʙipusad

    [5] va savgand, ʙa osmon va ʙa on ki onro ʙino kard

    [6] va savgand, ʙa zamin va ʙa on ki onro pahn kard

    [7] va savgand, ʙa nafsi odami va ʙa on ki nekujas ʙijofarid

    [8] sipas sinoxti ʙadihovu parhezgorihojasro ʙa u ilhom kard

    [9] Hamono kase, ki nafsasro pok dost, nacot joft

    [10] Hamono kase, ki nafsasro palid soxt va onro dar ma'sijat odat dod, halok sud

    [11] Qavmi Samud pajomʙarasonro az rui sarkasii xud, duruƣ ʙarovardand

    [12] On goh, ki ʙadʙaxttarinason ʙarxost va raft az ʙaroi kustani sutur

    [13] Pajomʙari Alloh Soleh alajhissalom ʙa onho guft, ki ʙa sutur kore nadosta ʙosed, hamono in mu'cizai Alloh ast va uro az navʙati oʙas ʙoz nadored

    [14] Uro duruƣ ʙarovardand va suturro kustand. Pas Parvardigorason ʙa saʙaʙi gunohason ʙar sarason azoʙ ovard va ʙo xok ʙaroʙar soxt

    [15] Va U ta'olo ʙa'd az furud ovardani azoʙ az oqiʙati kori onho nametarsad

    Surah 92
    Лайл

    [1] Alloh savgand jod mekunad, ʙa saʙ, hangome ki torikii on hama coro mepusad

    [2] va savgand, ʙa ruz, on goh, ki ravsan savad

    [3] va savgand, ʙa on ki naru modaro ʙijofarid

    [4] ʙegumon kusisu amalhoi sumo gunogun ast

    [5] Ammo kase, ki az molas ʙaxsid va parhezgori kard

    [6] va oini nekro (kalimai tajiʙaro) tasdiq kard

    [7] pas ʙa zudi rohi rasidan ʙa osoisro ʙarojas oson megardonem

    [8] Ammo on kase, ki ʙaxilivu ʙeehtijoci kard

    [9] va ʙa kalimai tajiʙa imon najovard

    [10] pas ʙa zudi rohasro ʙa sui ʙadi va dusvori oson megardonem, (ja'ne, ʙaroi duzax omoda mesozem)

    [11] Va cun halok gardad va dar cahannam furu aftad, doroijas ʙa holas foida naʙaxsad

    [12] Va ʙegumon nison dodani roh ʙa sui Alloh va cannati U ʙar dusi most

    [13] Va az oni Most hama mulki on cahonu in cahon

    [14] Pas sumoro ej odamon az otase, ki zaʙona mezanad, ʙim dodem

    [15] Ba on doxil namesavad va namesuzad, magar ʙadʙaxttarin inson

    [16] Hamon ki Pajomʙari Alloh Muhammad sallallohu alajhi va sallamro duruƣ ʙarovard va az imon ovardan ruj gardonid

    [17] Va parhezgortarin mardum az on otase, ki su'la mezanad dur dosta xohad sud

    [18] kase, ki moli xudro medihad, to xestanro pokiza ʙidorad

    [19] Va hec kasro nazdi u haqqi ne'mate nest, to ʙixohad ʙa in vasila ʙa u cazo doda savad

    [20] Ƣajri custani xusnudii Parvardigori ʙalandmartaʙai xud

    [21] Va ʙa zudi dar cannat xusnud xohad sud

    Surah 93
    Зуҳо

    [1] Alloh savgand jod mekunad: Savgand ʙa vaqti cost

    [2] Va savgand, ʙa saʙ, cun ʙipusad ʙo torikii xud atrofro

    [3] Ej Muhammad, ki Parvardigorat turo tark nakardaast ʙa saʙaʙi ta'xiri vahj va ʙad ham nadidaast

    [4] Alʙatta oxirat ʙaroi tu ʙehtar az dunjost

    [5] Ba zudi Parvardigorat turo ej Muhammad az ne'mathoi gunogun ato xohad dod, to xusnud savi

    [6] Ojo turo qaʙl az in jatim najoft va cojat dod

    [7] Va turo rohgumkarda joft, ki namedonisti ci ast kitoʙ va ci ast imon, pas ta'lim dod turo on ciro, ki namedonisti va ʙa nekutarin amalho hidojatat kard

    [8] Va turo faqir va ʙeciz joft va ʙa qano'at va saʙr sarvatmand va dorojat gardond

    [9] Pas jatimro majozor

    [10] va gadoro maron, ʙalki ta'om deh va hocatasro ʙaroʙar gardon

    [11] va az ne'mati Parvardigorat, ki ʙa tu arzoni kardaast, suxan ʙiguj

    Surah 94
    Иншироҳ

    [1] Ej Pajomʙar, ojo sinaatro ʙaroi tu (ʙaroi muqarraroti dini va da'vat ʙa sui Alloh va cami'i xuʙiho) nakusodem

    [2] Va ʙori garonatro az pustat ʙarnadostem

    [3] Hamon ʙore, ki pusti turo vaznin kardaast

    [4] Va nomu ovozaatro dar dunjovu oxirat ʙarojat ʙaland gardonidem

    [5] Pas ʙegumon dar kanori dusvori osoni ast

    [6] Alʙatta dar kanori dusvori osonist. Azijati dusmanonat turo az nasri risolat ʙoznadorand

    [7] Cun az koru ʙori dunjo foriƣ savi, ʙa iʙodat kus

    [8] va ʙa sui Parvardigorat ruj or

    Surah 95
    Тин

    [1] Alloh savgand jod mekunad: Savgand ʙa anciru zajtun

    [2] va savgand ʙa kuhi Turi Sino, ki dar on co Alloh ʙevosita ʙo Muso alajhissalom suxan guft

    [3] Savgand ʙa in sahri emin az hamai xavf, ki Makka ast

    [4] ki mo odamiro ʙa tahqiq dar nekutarin surate ʙijofaridem

    [5] On goh uro ʙa sui duzax gardonidem, agar az ito'ati Parvardigoras va az pajravii rasuli Alloh ruj gardonad

    [6] magar onon, ki imon ovardaand va korhoi soista kardaand, pas ʙaroi onon podosi ʙepojon ast

    [7] Ej inson, pas cist, ki ʙa'd az in hama pandu nasihat turo ʙa duruƣ sumoridani qijomat vomedorad

    [8] Ojo Alloh hukmkunandatarini hokimon nameʙosad dar hama cize, ki ofaridast? Bale alʙatta meʙosad

    Surah 96
    Алақ

    [1] Bixon, ej Pajomʙar ʙa nomi Parvardigorat, On ki hama cahonro ofaridaast

    [2] odamiro az porai xuni ʙasta ofaridaast

    [3] Bixon! Va Parvardigori tu arcmandtarin ast

    [4] Allohe, ki ʙa vositai qalam xalqasro ta'lim dod

    [5] ʙa odami on ciro, ki namedonist, ʙijomuxt. Va az torikihoi cahl ʙa nuri ilm ʙarovard

    [6] Haqqo, ki odami az had meguzarad

    [7] har goh ki xestanro tavongar ʙinad

    [8] Haroina, ʙidonad har jak sarkas, ki ʙozgast ʙa sui Parvardigori tust. Pas har jak insonro muvofiqi amalas podosu cazo xohad dod

    [9] Ej Pajomʙar, ojo didi on kasro, ki man' mekunad

    [10] ʙandaero (Muhammad sallallohu alajhi va sallamro), ki cun ʙa namoz istad

    [11] Ojo didi ej man'kunanda, agar on mard (ja'ne Muhammad) ʙar rohi hidojat meʙud, pas ci guna uro ʙozmedost

    [12] Jo in ki ʙa taqvo va parhezgori farmon medod

    [13] Ojo didi ej Muhammad, man'kunanda agar duruƣ ʙarorad haqro va az farmon rujgardonad. Ojo az azoʙi Alloh nametarsad

    [14] Ojo magar nadonistaast, ki har ciro ki mekunad, Alloh meʙinad? Amr cunin nest, cunonki Aʙucahl mepindorad

    [15] Na, agar ʙoznaistad az ʙadʙaxtias pesonaasro xohem kasid

    [16] Pesonai duruƣgui gunahgorro

    [17] Pas joroni xudro da'vat kunad

    [18] Mo niz faristagoni ma'muri duzaxro sado mezanem

    [19] Farmoni uro qaʙul makun, ki hargiz ʙa tu ʙadi natavonad rasond va sacda kunu ʙa Alloh nazdik sav

    Surah 97
    Қадр

    [1] Begumon, Mo Qur'onro dar Saʙi Qadr nozil kardem! va on jake az saʙhoi mohi sarifi ramazon ast

    [2] Va tu ci medoni, ki Saʙi Qadr cist

    [3] Fazli Saʙi Qadr ʙehtar az hazor moh ast

    [4] Dar on saʙ faristagonu ruh (Caʙrail alajhissalom) ʙa icozati Parvardigorason ʙaroi ancom dodani har guna kor mefarojand

    [5] On saʙ, saʙi salomat va rahmat ast to dami suʙh

    Surah 98
    Баййина

    [1] Kofironi ahli kitoʙ (az jahudu nasoro) va musrikon dast ʙarnadorand az kufri xud, to ʙarojason xuccati ravsane ʙijojad

    [2] Firistodae ast (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) az coniʙi Alloh, ki sahifahoi poki Qur'onro mexonad

    [3] dar onho navistahoest rostu durust, az axʙor va amrhoi odilona, ki ʙa rohi haq hidojat menamojad

    [4] Va ahli kitoʙ parokanda nasudand, magar ʙa'd az on ki ʙarojason ʙurhone ravsan omad. Va on ʙurhon Pajomʙari Alloh Muhammad sallallohu alajhi va sallam ʙud, ki dar Tavrotu Incil ʙarojason va'da doda suda ʙud. Hama dar pajomʙarii u ittifoq ʙudand. Pas on hangom, ki ʙa pajomʙari maʙ'us gardid, inkor kardand va parokanda sudand

    [5] Va ononro faqat in farmon dodand, ki Allohro muxlisona ʙiparastand, dar hole ki dar dini U ʙo ixlos ʙosand. Va namoz guzorandu zakot dihand. In ast dini durustu rost

    [6] Hamono az ahli kitoʙ onhoe, ki kofir sudand va musrikon, dar otasi cahannamand va dar on hamesa xohand ʙud. Inho ʙadtarini ofaridagonand

    [7] Alʙatta kasone, ki imon ovardaand va korhoi soista mekunand, ʙehtarini ofaridagonand

    [8] Podosason dar nazdi Parvardigorason ʙustonhoest covidon, ki zeri on cujho meravad. Dar on co hamesa covidon ʙosand. Alloh az onho rozi ast, ki amalhojasonro qaʙul kardaast va onho az Alloh roziand, ʙa on ci ki az ne'mathojas ʙaroi onho omoda kardaast. Va in ʙaroi kasest, ki az Parvardigoras ʙitarsad va az ma'sijati U dur istad

    Surah 99
    Зилзила

    [1] On goh ki zamin larzonda savad ʙa saxttarin larzahojas

    [2] va zamin ʙorhoi sanginasro ʙerun rezad

    [3] va odami az tars ʙigujad, ki zaminro ci sudaast

    [4] Dar in ruz zamin xaʙarhoi xudro az neku ʙad hikojat mekunad

    [5] Zero Parvardigorat ʙa u amr kardaast, ki xaʙar ʙidihad dar rui u on ci karda sudaast

    [6] Dar on ruz mardum parokanda az qaʙrho ʙerun meojand, to amalhojasonro ʙa onho nison dihand

    [7] Pas har kas ʙa andozai zarrae neki karda ʙosad, podosi onro dar oxirat meʙinad

    [8] Va har kas ʙa andozai zarrae ʙadi karda ʙosad, azoʙasro dar oxirat meʙinad

    Surah 100
    Одиёт

    [1] Alloh savgand jod mekunad: Savgand ʙa asponi tozandae ki nafaszanon ʙa tarafi dusman hamla mekunand

    [2] Savgand, ʙa aspone, ki ʙa na'li xud sangro zada otas meʙarorand

    [3] Pas savgand ʙa aspone, ki ʙar muqoʙili dusman ʙomdodon hucum ovarand

    [4] va on goh dar on co ƣuʙor ʙarxezonand

    [5] va on goh dar on co dar mijon darojand va dusmanro sarnagun sozand

    [6] Ba durusti, ki odami Parvardigori xudro sukr namegujad

    [7] Ba durusti, u xud ʙar in guvoh ast

    [8] Va u aloqai saxt ʙo doroi va mol dorad

    [9] Ojo insone, ki maƣrur ast namedonad Alloh ta'olo murdagonro az gurhojason ʙaroi hisoʙu cazo ʙerun meovarad

    [10] va on ci dar dilho az neku ʙad pinhon ast, oskor savad

    [11] Parvardigorason dar on ruz az holi onho va amalhojason ogoh ast. Va hec cize az U pinhon naxohad mond

    Surah 101
    Қориа

    [1] Qori'ah, ruzest, ki dilho az havli on kuʙida mesavand

    [2] Cist qori'ah

    [3] Va tu ci doni, ki qori'ah cist

    [4] Ruzest, ki mardumon hamcun parvonahoi parokanda xohand ʙud

    [5] Va kuhho monandi pasmi zadasuda ʙo halloci pareson karda suda xohand sud

    [6] Ammo har kasero pallai nekihoi tarozujas vaznin ʙosad

    [7] pas u dar cannat dar zindagii pisandida ʙosad

    [8] Va ammo har kasero saʙuk sud pallai nekihoi tarozujas

    [9] cojgohas dar hovijah ast

    [10] Va tu ci doni, ki hovijah cist

    [11] Otasi ʙuzurg va ʙisjor garmu suzonest

    Surah 102
    Такосур

    [1] Ba ƣaflat kasid sumoro az ito'ati Alloh faxr kardan ʙa ʙisjorii molu farzand

    [2] to ʙa gurho rasided va dar on co dafn suded

    [3] Na, in tavr ne, nasojad ki molhojaton sumojonro ʙa ƣaflat andozad ʙa zudi xohed donist, ki hajoti oxirat ʙarojaton ʙehtarast

    [4] Sipas hazar kuned, ki ʙa zudi oqiʙati ʙa dunjo masƣul sudanatonro xohed donist

    [5] Na, in tavr nest, agar az rui jaqin medonisted, hatman tezi mekarded ʙar nacot dodani nafshojaton az haloki

    [6] Alʙatta, cahannamro xohed did

    [7] Sipas ʙa casmi jaqinas xohed did, ʙiduni sak

    [8] Sipas dar on ruz sumoro az tamomi ne'mathoi dunjavi ʙozxost mekunand

    Surah 103
    Аср

    [1] Alloh savgand jod mekunad, ʙa zamon

    [2] ʙa tahqiq, ki odami dar zijonkori ast

    [3] ƣajri onhoe, ki imon ovardand va korhoi soista kardand va jakdigarro ʙa haq da'vat kardaand va jakdigarro ʙa saʙr vasijat namudand

    Surah 104
    Ҳумаза

    [1] Voj (halok ʙod), ʙar holi har ajʙcui ta'nazan

    [2] on ki mole cam' kard va ʙa sumori on ʙand sud

    [3] Mepindorad, ki doroijas dar dunjo covidonaas medorad

    [4] Na cunin nest ki u fikr mekunad, u ʙegumon dar hutamah andoxta xohad sud

    [5] Va ej Rasul tu ci medoni, ki hutamah cist

    [6] Otasi afruxtai Allohast

    [7] Otase, ki ʙar dilho piruz mesavad

    [8] Begumon on otas az har su ʙar onho furu ʙasta sudaast

    [9] dar sutunhoi darozi otasi darovarda sudaast, to az on ʙerun naojand

    Surah 105
    Фил

    [1] Ej Pajomʙar, ojo nadonisti, ki Parvardigorat ʙo Ashoʙi Fil ci kard? Onhoe, ki mexostand, ki xonai Ka'ʙaro vajron kunand

    [2] Ojo makrasonro ʙotil nasoxt

    [3] Va ʙar sari onho parrandagoni guruh-guruh firistod

    [4] to onhoro ʙo siccil sangʙoron kardand

    [5] Pas, ononro cun kohi xurdasuda gardonid

    Surah 106
    Қурайш

    [1] Baroi unsu ulfatu amni Qurajs; ta'accuʙ kuned, ki

    [2] ulfatu amnason dar safari zimiston ʙa sui Jaman va dar toʙiston ʙa sui Som ʙud

    [3] Pas, ʙojad sukri Parvardigori in xonaro (Ka'ʙaro) ʙaco orand va Uro ʙa ixlos ʙiparastand

    [4] on Zote, ki ononro dar gurusnagi xurok dod va dar ʙimnoki amn va amon ʙaxsid

    Surah 107
    Моъун

    [1] Ojo didai onro, ki ruzi cazoro duruƣ mesumurd

    [2] U hamon kasest, ki jatimro ʙa xori az xud meronad

    [3] Va mardumro ʙa ta'om dodan ʙa ʙenavojon tarƣiʙ namekunad. Pas ci guna u az coniʙi xud vajro ta'om dihad

    [4] Pas voj, ʙar on namozguzoron

    [5] hamon kasone ki az namozi xud dar ƣaflatand va ʙa tamomi huquqhojas onro ʙaco nameorand va dar vaqtas ado namenamojand

    [6] Onon, ki ʙo amalhoi xuʙ rijo mekunand

    [7] va az dodani mo'un sarkasi mekunand. Pas onho na iʙodati Parvardigorasonro ʙa xuʙi ʙaco meorand va na ʙa mardum nekraftorand

    Surah 108
    Кавсар

    [1] Ba rosti Mo Kavsarro ʙa tu ato kardem

    [2] Pas ʙa ixlos ʙaroi Parvardigorat namoz ʙixon va ʙa nomi U qurʙoni kun

    [3] Begumon ʙadxohi tu va ʙadxohi on ci ki tu az hidojat va nur ovardai, xud aʙtar ast

    Surah 109
    Кофирун

    [1] Bigu ej Rasul ʙaroi onon, ki ʙa Allohu rasulas imon najovardand: «Ej kofiron

    [2] Man cizero, ki sumo meparasted az ʙutho va ma'ʙudoni ʙotili xes, nameparastam

    [3] va sumo niz cizero, ki man meparastam az ma'ʙudi ʙarhaq, nameparasted

    [4] va man parastandai cize, ki sumo meparasted, nestam

    [5] va sumo parastandai cize, ki man meparastam, nested

    [6] Sumoro dini xud, ki ʙa on pajravi dored va maro dini xud! Ki ƣajr az vaj digar dinro talaʙ nadoram

    Surah 110
    Наср

    [1] Cun jorii Allohu piruzi ʙar kofironi Qurajs ojad

    [2] va mardumro ʙuʙini, ki guruh-guruh ʙa dini Alloh medarojand

    [3] Vaqte ki cunin sud, pas Parvardigori xudro sipos guj va az U ʙaxsois ʙixoh, ki U tavʙapazir ast

    Surah 111
    Масад

    [1] Halok ʙod dastoni Aʙulahaʙ ki u Rasululloh sallallohu alajhi va sallamro azijat medod va halok sud xudi u

    [2] Moli u va on ci ʙa dast ovarda ʙud, ʙa holas foida namekunad

    [3] Ba zudi ʙa otase su'lavare medarojad

    [4] va zani u, niz ʙa duzax medarojad, ki hezumkas ast, dar rohi Rasululloh sallallohu alajhi va sallam onro matrah mekard, to azijat kasad

    [5] Va ʙar gardan resmone az lifi (pusti) xurmo dorad. Bo on resmon dar duzax ʙardosta mesavad, ʙa'd az on ʙa pojontarini duzax partofta mesavad

    Surah 112
    Ихлос

    [1] Bigu ej Rasul: «Ust Allohi jakto, dar uluhijat, ruʙuʙijat va asmo va sifot va kase Uro sarik suda nametavonad

    [2] Allohe, ki ʙenijoz, sarvar, volo va ʙarovarandai umedho ast

    [3] na zoida ast va na zoida sudaast

    [4] va na hec kas hamtoi Ust!» dar xalq va af'ol va nomho va sifathojas

    Surah 113
    Фалақ

    [1] Bigu ej Rasul: «Ba Parvardigori suʙhgoh panoh meʙaram

    [2] az sarri on ci ʙijofaridaast

    [3] va az sarri saʙ, cun darojad va torik savad

    [4] va az sarri codugarzanhoe, ki dar girehho afsun medamand

    [5] va az sarri hasud, ki mardumonro ʙadʙinandaast va ʙar ne'mathoe, ki ʙa ʙandaas dodaast cun hasad mekunad, to ki az ʙajn ravand va ʙa azijat giriftor savand»

    Surah 114
    Нос

    [1] Bigu ej Rasul: «Ba Parvardigori mardum panoh meʙaram, ki U qodir ast dar gardonidani vasvasahoi ʙad

    [2] Podsohi mardum, ki dar tamomi holathojason ʙa onho ehtijoc nadorad

    [3] Allohi mardum, ʙa ƣajr az u hec kas ma'ʙud suda nametavonad

    [4] Az ʙadii vasvasagari pinhonsavanda, hangome ki Alloh ʙa jod ovarda savad

    [5] on ki dar dilhoi mardum vasvasa mekunad va sakku suʙhaho meandozad

    [6] xoh az cinho ʙosad jo az odamon!»