Back to Languages

    Tajik - Chapter 12

    Translation by Khoja Mirov

    Verse 1

    Alif, Lom, Ro. In ojothoi Kitoʙ ma'nohojaş ravşan, rohi haq va halolu haromro ʙajon mekunad

    Verse 2

    Mo Qur'onro ʙa zaʙoni araʙī nozil kardem, to in ki şumo (ej araʙho) ma'noi onro ʙifahmed va on ciro, ki dar on ast, ʙa aql darjoʙed va ʙa rohnamudiaş amal namoed

    Verse 3

    Bo in Qur'on, ki ʙa tu - ej Rasul, vahj kardaem, ʙehtarin qissahoro hikojat mekunem va turo ʙar onho xaʙardor mesozem, ki tu peş az in az ahvoli qavmhoi guzaşta az ʙexaʙaron ʙudī

    Verse 4

    Ej Pajomʙar, ʙa jod or on zamonero, ki cun Jusuf ʙa padari xud guft: «Ej padar, man dar xoʙ jozdah sitora va xurşed va mohro didam. Onhoro didam, ki saçdaam mekunand»

    Verse 5

    Ja'quʙ ʙa pisaraş Jusuf guft: «Ej pisarakam, xoʙatro ʙaroi ʙarodaronat hikojat makun, ki ʙa tu hasad meʙarand va ʙa tu hillae meandeşand. Zero şajton duşmani oşkori odamijon ast! Pas, Jusuf ʙa farmoni padaraş xoʙaşro az ʙarodaronaş pinhon kard

    Verse 6

    Va on cunon ki dar xoʙ ʙa tu namud, Parvardigorat turo ixtijor mekunad va ta'ʙiri xoʙro ʙa tu ta'lim medihad va hamcunon, ki ne'mati xudro peş az in ʙar padaroni tu Iʙrohimu Ishoq purra karda ʙud, ʙar tuvu xonadoni Ja'quʙ ham purra mekunad, ki Parvardigorat dono ast, har kiro ʙixohad az ʙandagonaş ixtijor mekunad va hakim ast dar ço ʙa çojguzorii korhoi maxluqotaş!»

    Verse 7

    Begumon, dar sarguzaşti Jusuf va ʙarodaronaş ʙaroi onon, ki az on purson meşavand, iʙrathost

    Verse 8

    On goh ki ʙarodaronaş guftand: «Jusuf va ʙarodaraş (Binjomin, ki az jak padaru jak modarand) nazdi padaramon mahʙuʙtar az mo hastand, hol on ki mo xud jak gūruhi nerūmandem. Alʙatta, padaramon dar iştiʙohi oşkorest»

    Verse 9

    «Jusufro ʙikuşed jo dar sarzamini noma'lume ʙiandozed, to tavaççūhi padar xosi şumo gardad va az on pas az gunohaton puşajmonī karda, tavʙa mekuned mardume şoista ʙa şumor meoed, zero ki Alloh tavʙapazir ast va padar ham uzratonro qaʙul menamojad»

    Verse 10

    Jake az onho guft: «Agar Jusufro az padar dur kardanied, ūro makuşed, ki kuştori odami ʙegunoh az gunohi azim ast, ʙalki ūro dar qa'ri cohi torik ʙijafkaned, to musofirone ūro ʙigirand, agar mexohed kore ʙikuned»

    Verse 11

    Guftand: «Ej padarçon, caro ʙar Jusuf ʙa mo ʙovarī nadorī, hol on ki mo xajrxohi ū hastem

    Verse 12

    Fardo ūro ʙo mo ʙifirist, to sajru gaştu ʙozj kunad va hamono, mo nigahʙoni ū hastem»

    Verse 13

    Ja'quʙ guft: «Agar ūro ʙiʙared, ƣamgin meşavam va metarsam, ki az ū ƣofil şaved va gurg ūro ʙixūrad»

    Verse 14

    Barodaroni Jusuf ʙa padaraşon guftand: «Bo in çamoati nerūmande, ki mo hastem, agar gurg ūro ʙixūrad, hamono, mo az zijonkoron xohem ʙud»

    Verse 15

    Pas, cun ūro ʙurdand va tasmim giriftand, ki dar qa'ri cohi torik ʙijafkanand, ʙa ū vahj kardem, ki alʙatta, onhoro dar ojanda az in koraşon ogoh xohī soxt dar hole, ki namefahmand va onho turo nameşinosand

    Verse 16

    Va ʙegohī ʙarodaroni Jusuf girjon nazdi padaraşon ʙozomadand

    Verse 17

    Guftand: «Ej padar, hamono, mo ʙa musoʙiqa (davidan va tirandozī) rafta ʙudem va Jusufro nazdi mato'i xud (liʙoshojamon) guzoşta ʙudem, pas, xurg ūro xūrd. Va harcand rost ʙigūem ham, tu suxanoni moro ʙovar nadorī»

    Verse 18

    Va çomaaşro, ki ʙa xuni durūƣin oƣūşta ʙud, ovardand, to ʙar durūƣaşon huççate şavad. Ja'quʙ alajhissalom ʙa farzandonaş guft: «Nafsi ʙadi şumo korero dar nazaraton ʙijorostaast, ki ʙo Jusuf cunin kardaed. Aknun ʙaroi man saʙri çamil (saʙre, ki şikojat nadoşta ʙoşad) ʙehtar ast va ʙar on ci şumo ʙajon mekuned, Alloh madadgori man ast»

    Verse 19

    Va çamoate az musofiron omadand; pas oʙkaşi xudro firistodand. Satilro oʙkaş dar coh furū kard, ki Jusuf dar gūşae az qa'ri coh qaror doşt, pas xudro ʙa tanoʙi satil ovezon kard, cun sohiʙi satil ūro did, zeʙoijaş ūro dar taaççuʙ darovard va guft: «Muƶdagonī, in navçavonest». Oʙkaş ʙo şarikoni xud Jusufro az ʙoqimondai musofiron cun mato'e pinhon soxtand va Alloh ʙa kore, ki ʙa Jusuf mekardand, ogoh ʙud

    Verse 20

    Va ʙarodaroni Jusuf, Jusufro ʙa ʙahoi andak, ʙa cand dirham furūxtand, ki heç raƣʙate ʙa ū nadoştand. Zero onho namedonistand, ki Alloh ūro ʙa manzalai ʙuzurg va ʙa pajomʙarī merasonad

    Verse 21

    Va kase az mardumi Misr (ja'ne azizi Misr), ki ūro xarida ʙud, ʙa zanaş guft: «To dar in çost, giromijaş ʙidor, şojad ʙa mo sude ʙirasonad jo ūro ʙa farzandī ʙipazirem». Va hamcunin Jusufro dar zamini Misr martaʙai ʙaland dodem va ūro moliki xazinahoi Misr gardonidem, to ʙa ū ta'ʙiri xoʙ omūzem. Va Alloh ʙar kori xeş ƣoliʙ ast. Vale ʙeştari mardum namedonand

    Verse 22

    Va cun çavoni nerūmand va xiradmand şud, hikmatu donişaş dodem va nekukoronro hamcunin podoş medihem

    Verse 23

    Va zani azizi Misr, ki Jusuf dar xonaaş ʙud, az husni zeʙoi ū maftun şuda Jusufro ʙo suxani narmu muloim ʙa nazdi xud talaʙ kard. Va darhoro ʙastu guft: «Bijo ʙa sūi man». Jusuf guft: «Panoh meʙaram ʙa Alloh, az on ci ki maro ʙa on da'vat kardī, ū (ja'ne, şavhari tu) sarvari man ast va maro oʙrūi ʙaland doda va axli ūro naxoham xijonat kard. Alʙatta, sitamkoron naçot namejoʙand»

    Verse 24

    Va ʙa tahqiq on zan qasdi ū kard. Va agar ʙurhoni Parvardigoraşro namedid, ū niz qasdi on zan mekard. Cunin kardem, to ʙadī (xijonati sajid jo mavlo) va ʙehajoiro az ū dur sozem. Cunki Jusuf az ʙandagoni pokiza va ixtijorkardai Mo ʙud

    Verse 25

    Jusuf ʙa sūi dar firor kard va hamsari aziz az puşti ū david, to ūro ʙargardonad va zan çomai ūro az aqiʙ ʙidarond. Va şavhari on zanro tasodufan nazdiki dar joftand. Zan guft: «Çazoi kase, ki ʙo zani tu qasdi ʙade doşta ʙoşad, cist va tarsid, ki Jusufro nakuşad va guft: çuz in ki ʙa zindon aftad jo ʙa azoʙe dardovar giriftor ojad?»

    Verse 26

    Jusuf guft: «Ū az nafsi man xohişe kard va maro ʙa xud xond». Va şohide az xonavodai zan (ja'ne, kūdaki şirxorae ʙud dar gahvora) guvohī dod, ki agar çomaaş az peş daridaast, pas zan rost megūjad va ū az durūƣgūjon ast

    Verse 27

    Va agar çomaaş az pas daridaast, pas zan durūƣ megūjad va ū az rostgūjon ast

    Verse 28

    Pas, cun şavhari zan did, çomaaş az pas daridaast, guft: «In az makri şumo ast, hamono, makri şumo ej zanon, makri ʙuzurg ast

    Verse 29

    Azizi Misr guft: Ej Jusuf, zaʙoni xeş nigoh dor va ʙa kase magū! Va ej zan, az gunohi xud omurziş ʙixoh, ki hamono, tu az gunahkoronī»

    Verse 30

    Va in xaʙar ʙa şahr rasid, zanone dar şahr guftand: «Zani Aziz (sarvaziri Misr) xostaast, ki xodimi xudro ʙifireʙad va ʙa xud xonad va alʙatta, muhaʙʙat va işqi in çavon dar qalʙaş nufuz kardaast. Mo ʙa tahqiq ūro dar gumrohii oşkoro meʙinem»

    Verse 31

    Pas, cun (zani Aziz) ƣajʙat va suxanoni ʙadaşonro şunid, nazdaşon kas firistod va mehmonie tartiʙ dod va ʙaroi pūst kardani meva ʙa har jake korde dod va guft: «Berun oj, to turo ʙingarand». Cun Jusufro didand, ʙuzurgaş şumurdand va az husnu çamoli ū dasti xeş ʙiʙuridand va guftand: «Ma'ozalloh, in odamizoda nest, ʙalki fariştae ʙuzurgvor ast!»

    Verse 32

    (Zani Aziz) guft: «In hamon ast, ki maro dar ʙoʙi dūst doştani ū malomat mekarded. Va hamono, man ūro ʙa xud xondaam va ū xeştanro nigoh doşt. Agar on ci farmonaş mediham, nakunad, ʙa zindon xohad aftod va xor xohad şud». Pas, Jusuf ʙar xud zindonro ixtijor kard

    Verse 33

    Guft Jusuf panohçujona az şarri zanon: «Ej Parvardigori man, ʙaroi man zindon mahʙuʙtar ast az on cī maro ʙa on mexonand va agar makri in zanonro az man nagardonī, ʙa onho majl mekunam va dar şumori nodonon darmeojam

    Verse 34

    Pas, Parvardigoraş duojaşro içoʙat kard va makri zanonro az ū dur kard. Alʙatta, Alloh ʙa duoi Jusuf va duoi har jak duokunanda şunavo ast va ʙa on ci ki Jusuf va çamii ʙandagonaş ʙa on ehtijoç dorand va ʙarojaşon şoista ast, donost

    Verse 35

    Pas, ʙo on nişonaho, ki ʙar Aziz va çamoataş zohir şud, tasmim giriftand, ki ʙaroi daf'i ovozai mardum muddati noma'lume ʙa zindonaş ʙijafkanand

    Verse 36

    Va du çavon niz ʙo ū ʙa zindon aftodand. Jake az on du guft: Dar xoʙ xudro didam, ki angur mefişoram, to şaroʙ gardad. Digare guft: Xudro didam, ki non ʙar sar nihoda meʙaram va parandagon az on mexūrdand. Moro az ta'ʙiri on ogoh kun, ki hamono, mo turo meʙinem, ki iʙodati Allohro ʙa xuʙī ançom medihī va ʙo mardum nekūkorī mekunī

    Verse 37

    Guft (Jusuf): «Ba şumo heç nav' taome, ki dar xoʙ doda meşaved, naxohad omad, magar xaʙardor kunam şumoro ʙa ta'ʙiri on, peş az on ki daleli sidqi in ta'ʙir dar ʙedorī ʙa şumo ʙijojad, cunon ki Parvardigoram ʙa man omūzonidaast. Hamono, man dini mardumero, ki ʙa Allohi jakto imon nadorand va ʙa rūzi qijomat kofirand, tark kardaam

    Verse 38

    Va man pajravi dini padaronam Iʙrohimu Ishoqu Ja'quʙ hastam va moro nasazad, ki heç cizro şariki Alloh qaror dihem. In (jaktoparastī) fazilatest, ki Alloh ʙar movu ʙar mardumi digar arzonī doştaast, vale ʙeştari mardum noşukrī mekunand

    Verse 39

    Jusuf ʙaroi in du çavon guft: Ej du rafiqi zindonii man, ojo iʙodati ma'ʙudoni parokanda ʙehtar ast jo iʙodati Allohi jaktoi ƣoliʙ ʙar hamagon

    Verse 40

    Nameparasted ƣajri Allohi jakto, magar ʙutonero, ki xud va padaronaton onhoro ʙa nomhoe xondaed (ja'ne, on ʙuthoro ma'ʙudoni xud xondaed) va Alloh huççate ʙar sihatī va isʙoti onho nozil nakardaast. Hukm, çuz hukmi Alloh nest. Farmon dodaast, ki çuz Ūro naparasted. In ast dini rostu ustuvor, vale ʙeştari mardum haqiqati onro namedonand

    Verse 41

    Ej du rafiqi zindonii man, pas jake az şumo ʙaroi xoçai xeş şaroʙ merezad, pas digarero, ʙa dor ovexta meşavad va parandagon az majnai sari ū mexūrand. Kore, ki dar ʙorai on mepursed qaʙul kuned jo nakuned, farmoni Alloh muqarrar şudaast»

    Verse 42

    Va Jusuf ʙa jake az on du nafare, ki medonist, naçot mejoʙad, guft: «Qissai maro nazdi xoçai xud jod kun, ki man mazlumam va ʙegunoh ʙa zindon aftodaam!» Ammo şajton qissai Jusufro az xotiraş dur kard, ki peşi mavlojaş az qissai ū jod kunad va Jusuf (alajhissalom) cand sol dar zindon ʙimond

    Verse 43

    Va podşoh guft: «Dar. xoʙ haft govi farʙehro didam, ki onhoro haft govi loƣar mexūrand va haft xūşai saʙz va haft xūşai xuşki digarro didam. Ej peşvojoni xalq, xoʙi maro ta'ʙir kuned, agar ta'ʙiri xoʙ medoned»

    Verse 44

    Guftand: «In xoʙho az zumrai xoʙhoi pareşon ast va mo az ta'ʙiri in xoʙho ogohī nadorem»

    Verse 45

    Va jake az on du çavoni dar zindon ʙuda, ki az qatl naçot jofta ʙud va pas az muddate xohişi Jusuf ʙa jodaş omada ʙud, guft: «Man şumoro az ta'ʙiri on xaʙar mediham. Pas, maro nazdi Jusuf ʙifiristed»

    Verse 46

    Ej Jusuf, ej mardi ʙisjor rostgūj dar guftor va rostkor dar kirdor, ʙaroi mo ta'ʙir kun, ki haft govi farʙehro haft govi loƣar mexūrand va haft xūşai saʙzu haft xūşai xuşk. Boşad, ki man nazdi mardum ʙozgardam va onon az ta'ʙiri in xoʙ ogoh gardand»

    Verse 47

    Jusuf ʙa pursandai xoʙi podşoh guft: Haft sol paj dar paj ʙo çiddijat kişt kuned va har cī ki medaraved, çuz andake, ki mexūred, ʙoqimondaro ʙo xūşa anʙor kuned, to zamone ʙisjor istad va zud vajron naşavad

    Verse 48

    Az on pas haft sol qahtī va saxtī meojad va dar on haft sol on cī ʙarojaşon çam' kardaed, ʙixūrand, magar kame, az onro ʙo ehtijot nigoh dored

    Verse 49

    Pas az on sole ojad, ki mardumonro ʙoron doda şavad va dar on sol afşurdanihoro mefişurand (ja'ne, xajru ʙarakat ʙisjor meşavad)

    Verse 50

    Va podşoh ʙa muovinonaş guft: Ta'ʙirkunandai xoʙi maro az zindon ozod kuned va ūro nazdi man ʙijovared». Cun firistoda nazdi ū omad, Jusuf ʙa ū guft: «Nazdi xoçaat ʙozgard va ʙipurs: Holi on zanone, ki dasthoi xudro ʙuridand, cist? Alʙatta, Parvardigori man ʙa makraşon ogoh ast!»

    Verse 51

    (Podşoh) guft: «Ej zanon, cī guna ʙud in kori şumo, ki Jusufro ʙa nazdi xud xonded, ū xohişi nafsi şumo kard jo şumo xohişi nafsi ū karded?» Guftand: «Ma'ozalloh (panoh ʙar Alloh)! Nadidem az ū heç xijonate, vale zani Aziz ʙa mo xaʙar dod, ki ū Jusufro ʙa xud xondaast». Zani Aziz iqror şuda guft: «Aknun haq oşkor şud. Man xostam Jusufro, vale ū xudro az in amal ʙoz doşt, alʙatta, ū dar zumrai rostgūjon ast dar suxanone, ki megūjad!»

    Verse 52

    (Zani Aziz guft): In hama ʙaroi on ast, ki to ʙidonad (Aziz), ki man ƣoiʙona xijonati ū nakardaam va az man kori zişte sodir naşudaast va hamono, Alloh hilai xoinonro ʙa maqsad namerasonad

    Verse 53

    Va man (ja'ne, zani Aziz) xeştanro ʙegunoh namedonam, hamono, nafs odamiro ʙa ʙadī (fahş va gunoh) farmon medihad. Magar kase, ki Parvardigori man ūro nigoh dorad, alʙatta, Parvardigori man omurzandavu mehruʙon ast!»

    Verse 54

    Va podşoh guft: «Jusufro nazdi man ʙijovared to hamnişini xosi xud gardonam». Va cun ʙo ū dar suxan şud, guft: «Hamono, tu az imrūz nazdi mo sohiʙqadr va amonatdor hastī»

    Verse 55

    (Jusuf) guft: «Maro ʙar xazinahoi xūrok va amvoli in sarzamin muqarrar kun, hamono, man muhofizatkunandaam xazinahoro va donojam ʙa sarfi durusti on»

    Verse 56

    Va incunin Jusufro dar on sarzamini Misr oʙrū dodem. Har ço ki mexost, çoj megirift. Rahmati xudro ʙa har kas, ki ʙixohem, arzonī medorem va podoşi nekūkoronro ʙarʙod namekunem

    Verse 57

    Va alʙatta, podoşi oxirat ʙaroi kasone, ki imon ovardaand va parhezgorī mekunand, ʙehtar ast (ja'ne, az azoʙi Alloh metarsand va amru nahjjaşro ʙa ço meorand)

    Verse 58

    Va ʙarodaroni Jusuf, ki dar sarzaminaşon xuşkī omada ʙud, ʙa Misr omadand va ʙar nazdi ū doxil şudand, Jusuf onhoro şinoxt va onho ūro naşinoxtand

    Verse 59

    Va Jusuf cun ʙorhojaşonro jak şutur ʙor az taom va ƣalla muhajjo soxt, guft: «Barodari padarijatonro niz nazdi man ʙijovared, ojo nameʙined, ki pajmonaro komil ado mekunam va ʙehtarin mizʙonam

    Verse 60

    Pas, agar ūro (ja'ne, ʙarodaratonro) nazdi man najovared, pajmonae (ja'ne, taome) nazdi man naxohed joft va ʙa man nazdik maşaved»

    Verse 61

    Guftand: «Mo ūro ʙa kūşişi zijod az padaraş xohem xost va in korro alʙatta, xohem kard»

    Verse 62

    Va Jusuf (alajhissalom) ʙa xodimoni xud guft: «Sarmojaaşonro (ja'ne, pule, ki ʙa ivazi ozuqa doda ʙudand) dar ʙorhojaşon pinhonī ʙinihed, ʙoşad, ki cun nazdi xonavodaaşon ʙozgardand va onro (sarmojaaşonro) ʙişinosand va mehmondorii moro qadr karda ʙoz ojand»

    Verse 63

    Pas, cun nazdi padar ʙozgaştand, guftand: «Ej padar, pajmona ʙar mo man' karda şud. Barodaramonro ʙo mo ʙifirist, to pajmona ʙozgirem. Va hamono, mo nigahdori ū hastem»

    Verse 64

    Guft Ja'quʙ (alajhissalom): "Ojo man dar ʙorai ū (Binjomin) ʙa şumo ʙovar kunam, hamon guna ki qaʙlan dar ʙorai ʙarodaraş (Jusuf) ʙa şumo ʙovar kardam, pas man ʙa ahdi şumo ʙovar namekunam, ʙalki ʙa Alloh tavakkal menamojam, pas Alloh ʙehtarin nigohʙon va mehruʙontarini mehruʙonon ast

    Verse 65

    Va cun ʙori hudro ʙikuşodand, sarmojai xudro joftand, ki ʙa onho ʙozgardonida şudaast. Guftand: «Ej padari mo, ʙeş az in cī mexohem?! In sarmojai mo ast, ki ʙa sūi mo ʙozgardonida şudaast. Pas, ʙozravem va ʙaroi xonavodahoi xud ozuqa ovarem; ʙarodari xudro nigahʙonī kunem va ʙori jak şutur zijoda orem; va ʙa dast ovardani in ʙor ʙarojamon oson ast

    Verse 66

    Guft Ja'quʙ (alajhissalom): «Hargiz ūro ʙo şumo namefiristam, to ʙo man ʙa nomi Alloh pajmone ʙiʙanded va ʙa nomi Ū qasam xūred, ki ūro ʙa nazdi man ʙozmegardoned. Magar on ki cize ʙar sari şumo ojad va hama giriftor şaved va tavonoii az on xalos şudanro nadoşta ʙoşed». Pas, cun ahdi xeşro dodand, guft (Ja'quʙ): «Alloh ʙar on cī megūem, guvoh ast!»

    Verse 67

    Va guft padaraşon: «Ej pisaroni man, cun ʙa Misr rasided, az jak darvoza doxil naşaved, az darvozahoi gunogun doxil şaved, to zaxmi caşm narasad ʙar şumo. Va nametavonam cizero ki Alloh ʙar şumo muqarrar kardaast az şumo dur kunam va heç farmone çuz farmoni Alloh nest. Bar Ū tavakkal kardam va tavakkalkunandagon ʙar Ū tavakkal kunand»

    Verse 68

    Va cun az çoe, ki padar farmon doda ʙud, doxil şudand, in kor qazo va hukmi Allohro ʙar onho ʙartaraf nakard. Tanho nijoze dar zamiri Ja'quʙ ʙud metarsid, ki ʙa farzandonaş caşm narasad, ki onro oşkor soxt, va hamono, Ja'quʙro ilme ʙud, ki Xud ʙa ū omūxta ʙudem, vale ʙeştari mardum namedonand

    Verse 69

    Va cun ʙar Jusuf doxil şudand, ʙarodaraşro (Binjomin) nazdi xud çoj dod. Guft (pinhonī ʙa ʙarodaraş): "Hamono, man ʙarodari tu hastam. Az kore, ki inho ʙar man kardaand, andūhgin maʙoş va in suhʙati moro ʙa heç kas magūj»

    Verse 70

    Pas, cun Jusuf ʙorhojaşonro omoda kard, ʙa xodimonaş farmud, to zarfero, ki ʙo on gandum ʙarmekaşidand dar ʙori ʙarodaraş (Binjomin) ʙa tarzi pinhonī ʙiguzorand. On goh nidokunanda nido kard: «Ej korvonijon, hamono, şumo Duzdoned»

    Verse 71

    Korvonijon rūj ʙa sūi onho kardand va guftand: «cī gum kardaed?»

    Verse 72

    Guftand: «Zarfi podşohro, ki ʙo on pajmona mekard, gum kardaem. Va har ki ʙijovaradaş, ūro mukofotest jak ʙori şutur va guft nidokunanda man ʙa in va'da zominam»

    Verse 73

    Guftand ʙarodaroni Jusuf: «Hamono qasam ʙa Alloh, şumo xud medoned, ki mo ʙaroi fasod kardan dar in sarzamini Misr najomadaem va duzd naʙudaem»

    Verse 74

    Guftand: «Agar durūƣ gufta ʙoşed, çazoi duzd cist?»

    Verse 75

    Guftand (ʙarodaroni Jusuf): «Sazojaş in ast, ki har kase on pajmona dar ʙoraş joft şavad, asir gardad va mo incunin çazo medihem dar dinamon kasonero, ki ʙa saʙaʙi duzdī ʙa çoni xud sitam mekunand

    Verse 76

    Pas, şurū' kard Jusuf ʙa koftukovi ʙorxaltahojaşon, peş az koftani ʙorxaltai ʙarodaraş (Binjomin), ʙa'd az on dar oxir ʙarovard pajmonaro az ʙorxaltai ʙarodaraş, hamcunin tadʙir omūxtem ʙaroi Jusuf, cunki Jusuf omoda naʙud, ki asir girad ʙarodari xudro dar dini podşohi Misr, lek ʙa vositai in tadʙir asir giriftan irodai xosi Alloh ʙud. Baland megardonem martaʙai har kasero, ki xohem va ʙoloi har sohiʙilm ʙoz donişmande hast

    Verse 77

    Guftand (ʙarodaronaş): «Mumkin ast agar ū duzdī kunad, cunki ʙarodaraş (ja'ne Jusuf) niz peş az in duzdī kardaast». Jusuf çavoʙi on suxan dar dil pinhon doşt va heç izhore nakard va guft dar dili xud): «Şumo maqomi ʙadtare dored va Alloh ʙa on ci ki ʙajon mekuned, donotar ast!»

    Verse 78

    Guftand (ʙarodaronaş): «Ej aziz, ūro padarest solxūrda. Jake az moro ʙa çoi ū ʙigir, hamono meʙinem turo, az nekūkoron»

    Verse 79

    Guft (Jusuf): «Alloh panoh dihad, ki çuz on kasro, ki ʙori xeş nazdi ū joftaem, ʙigirem. Agar cunin kunem, az sitamkoron xohem ʙud»

    Verse 80

    Cun az ū noumed şudand, ʙaroi maşvarat ʙa kanore raftand va ʙuzurgtarinaşon guft: «Ojo namedoned, ki padaraton az şumo ʙa nomi Alloh pajmon girifta va peş az in niz dar haqqi Jusuf kūtohī kardaed? Man az in sarzamini Misr ʙerun nameojam, to padaram maro içozat dihad jo Alloh dar haqqi man dovarie kunad, ki Ū ʙehtarini dovaron ast

    Verse 81

    Nazdi padar ʙozgarded va ʙigūed: «Ej padar, pisarat duzdī kard va mo çuz ʙa on cī medonistem, şahodat nadodem va az ƣajʙ niz ogoh nestem. (Ja'ne, cun ʙa tu va'da doda ʙudem, ki ūro himoja mekunem, namedonistem, ki dar ojanda duzdī mekunad)

    Verse 82

    Az ahli şahre, ki dar on ʙudaem va az korvone, ki hamrohaş omadaem, ʙipurs, ki hamono mo rost megūem»

    Verse 83

    Guft (Ja'quʙ): «Balki, nafshoi şumo kori ʙadero dar nazaraton zinnat dod va maro saʙri çamil1. ʙehtar ast. Umed hast, ki Alloh hamaro (ja'ne Jusuf, Binjomin va pisari kaloniamro) ʙa man ʙozgardonad, ki Ū dono ast ʙar holi man va ʙohikmat ast dar korhojaş

    Verse 84

    Ja'quʙ rūi xud az onho ʙigardonidu guft: «Ej voj ʙar andūhi man, ʙar durī az Jusuf». Va caşmonaş az ƣam sapedī girift va hamcunon andūhi xud furū meʙurd

    Verse 85

    Guftand pisaronaş: «Ba Alloh savgand, pajvasta Jusufro jod mekunī, to ʙemor gardī jo ʙimirī»

    Verse 86

    Guft Ja'quʙ: «Çuz in nest, ki şarhi andūhi xeş tanho ʙo Alloh megūjam. Zero on cī man az Alloh dar ʙoʙati mehruʙonivu fazlu rahmataş medonam, şumo namedoned

    Verse 87

    Ej pisaroni man, ʙiravedu Jusuf va ʙarodaraşro ʙiçūed va az rahmati Alloh noumed maşaved. Zero tanho kofiron az rahmati Alloh noumed meşavand»

    Verse 88

    Cun ʙa Misr raftand va ʙa nazdi Jusuf doxil şudand, guftand: «Ej aziz, movu xonavodaamon ʙa gurusnagī aftodaem va ʙo sarmojai andak omadaem, pajmonai moro komil ado kun va ʙar mo sadaqa ʙideh, hamono Alloh sadaqadihandagonro dūst dorad!»

    Verse 89

    Guft Jusuf: «Medoned, ki az rūi nodonī ʙo Jusuf va ʙarodaraş cī karded?»

    Verse 90

    Guftand: «Ojo ʙa haqiqat tu Jusufī?» Guft: «Man Jusufam va in ʙarodari man ast va Alloh ʙa mo ne'mat dod va ʙajni moro çam' kard. Hamono har kas, ki parhezgorī kunad va saʙrro peşa kunad, Alloh muzdaşro noʙud namegardonad, ʙalki ʙehtarin podoş ʙarojaş ato xohad kard»

    Verse 91

    Guftand: «Ba Alloh savgand, ki Alloh turo ʙar mo fazilatu ʙartarī dodaast. Va hamai mo on ci qasdan dar haqqi tu va ʙarodarat kardem, xato kardaem»

    Verse 92

    Guft (Jusuf): «Imrūz şumoro sarzanişu malomat naʙojad kard; Alloh şumoro meʙaxşojad, ki Ū mehruʙontarini mehruʙonon ast

    Verse 93

    In çomai maro ʙiʙared va ʙar rūi padaram andozed, to ʙino gardad. Va hamai ahlu ajoli xudro nazdi man ʙijovared»

    Verse 94

    Cun korvon az Misr, ʙerun şud, padaraşon guft: «Hamono agar maro devona naxoned, ʙūi Jusufro his mekunam»

    Verse 95

    Guftand (hammaçlisonaş): «Ba Alloh savgand, ki hamono tu dar hamon gumrohii derinai xeş hastī!»

    Verse 96

    Cun muƶdadihanda omad va çoma ʙar rūi Ja'quʙ andoxt, ʙino gaşt. Guft: «Ojo ʙa şumo naguftam, ki on cī man az Alloh medonam dar ʙoʙati mehruʙoniaş, şumo namedoned?»

    Verse 97

    Guftand pisaronaş: «Ej padar ʙaroi gunohoni mo az Parvardigorat omurziş ʙixoh, ki hamono mo dar haqqi tu va Jusuf gunahkor ʙudaem»

    Verse 98

    Guft Ja'quʙ (alajhissalom): «Ba zudī az Parvardigoram ʙaroi şumo omurziş xoham xost, hamono Ū omurzandai gunohi ʙandagon va ʙar tavʙakunandagon mehruʙon ast!»

    Verse 99

    Cun ʙar nazdi Jusuf doxil şudand, padaru modarro ʙa oƣūş kaşidu guft: «Ba Misr daroed, ki agar Alloh ʙixohad (az xuşkivu qahtī), dar amon xohed ʙud!»

    Verse 100

    Padaru modarro ʙar taxt ʙarovard va hama (padaru modar va jozdah ʙarodar) dar ʙaroʙari Jusuf ʙaroi hurmatu ehtirom ʙa saçda daromadand. Guft "Ej padar, in ast ta'ʙiri on xoʙi man, ki ʙa tahqiq, Parvardigoram onro rost ʙarovard. Va cī qadar ʙa man nekī kardaast, on goh ki maro az zindon ʙirahonid va pas az on, ki şajton mijoni manu ʙarodaronam fasod karda ʙud, şumoro az ʙodija ʙa in ço ovard. Parvardigori man ʙa har cī iroda kunad, sançida, daqiq ançom medihad, ki Ū donovu hakim ast

    Verse 101

    Ej Parvardigori man, maro podşohī dodī va maro ilmi ta'ʙiri xoʙ omūxtī. Ej ofarinandai osmonhovu zamin, Tu dar dunjovu oxirat sarparasti manī. Maro to oxiri hajotam musalmon ʙimiron va ʙipajvand maro ʙo ʙandagoni solehat

    Verse 102

    Inho az xaʙarhoi ƣajʙ ast, ki ʙa tu ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), vahj mekunem. Va on hangom ki ʙo jakdigar (ʙarodaroni Jusuf) gird omada ʙudand va maşvarat mekardand va najrang mesoxtand, tu nazdi onho naʙudī

    Verse 103

    Harcand tu ej Pajomʙar, ʙa imonaşon (ja'ne, ʙa imon ovardani qavmat) haris ʙoşī, mardumi qavmi tu imon nameovarand

    Verse 104

    Va tu dar muqoʙili pajomʙarijat az onho muzde nametalaʙī va in Qur'on çuz pande ʙaroi mardumi çahon nest

    Verse 105

    Cī ʙisjor nişonahoe ast, ki dalolat mekunand hama ʙa jagonagii Alloh dar osmonhovu zamin, ki az kanori on meguzarand va az on rūj ʙarmetoʙandu va pandu iʙrate namegirand

    Verse 106

    Va ʙeştaraşon ʙa Alloh imon nameovarand, magar in ki onon muşrikand

    Verse 107

    Ojo emin hastand, az on ki azoʙi farogire az sūi Alloh ononro darʙar girad, jo nogahon qijomat ʙa suroƣaşon ʙijojad, dar hole ki ƣofil va ʙexaʙar ʙoşand

    Verse 108

    Bigū ej Pajomʙar: «In rohi man ast. Manu pajravonam hamagonro ʙo dalelu huççat ʙa sūi Allohi jagona da'vat mekunem. Pok ast Alloh va man hargiz az muşrikon nestam!»

    Verse 109

    Va Mo peş az tu ej Pajomʙar, ʙa pajomʙarī nafiristodem, magar mardonero az mardumi şahrho va oʙodiho, ki ʙa onho vahj mekardem. Ojo dar rūi zamin namegardand, to ʙingarand, ki pojoni kori peşinijonaşon onon, ki ʙeimon ʙudand, cī ʙudaast? Va hamono saroji oxirat parhezgoronro ʙehtar ast, caro nameandeşed

    Verse 110

    Mūhlat dodem az halokatu omadani azoʙ, to zamone, ki noumed şudand pajomʙaron az imon ovardani on ummatu qavmi xud va gumon kardand qavmhojaşon, ki onho ʙa durūƣ va'da karda şudaand, nogoh jorivu nusrati Mo ʙa pajomʙaron rasid. Va har kiro, ki xostem, az pajomʙaron va pajravonaşon naçot dodem va azoʙi Mo az mardumi gunahkor ʙozgardonida naşavad

    Verse 111

    Hamono xiradmandonro dar qissahoi pajomʙaron pandu iʙratest. In Qur'on suxani soxta nest, ʙalki tasdiqi suxani kitoʙhoi peşinijon va ʙajonkunandai har cizest va ʙaroi onho, ki imon ovardaand, rahnamo va rahmat ast