Back to Languages

    Tajik - Chapter 13

    Translation by Khoja Mirov

    Verse 1

    Alif, lom, mim, ro. Inho ojoti Qur'on ast va on cī az Parvardigorat ʙar tu ej Pajomʙar, nozil şudaast, haq ast, vale ʙeştari mardum imon nameovarand

    Verse 2

    Alloh, hamon zotest, ki haft osmonro ʙe heç sutune, ki onro meʙined, ʙarafroşt. Sipas ʙar Arş ʙaland va murtafe' gardid va oftoʙu mohro rom kard, ki har jak to zamone muajjan dar sajrand. Alloh tadʙirkunandai korhoi dunjo va oxirat ast va alomatu nişonahoi qudrati xudro ʙajon mekunad, to şumo ʙa muloqoti Parvardigoraton ʙovar kuned

    Verse 3

    Va Alloh zotest, ki zaminro pahn kard va dar on kūhhovu rūdho qaror dod va az har namudi meva çuft-çuft (turuşu şirin, safedu sijoh) padid ovard va şaʙro dar rūz mepūşonad va ʙa omadani şaʙ çahon torik meşavad. Hamono dar in hama ofariniş alomatu nişonahoi qudrat ast, ʙaroi mardume, ki meandeşand

    Verse 4

    Va ʙar rūi zamin qit'ahoest dar kanori jakdigar ʙa'zejaşon sarsaʙzu xurram va ʙa'zeaşon xuşk va ʙoƣhoi anguru kiştzorho va daraxtoni xurmo, ki du tana az jak reşa rūjida ast jo jak ʙex az jak reşa va hama ʙa jak oʙ seroʙ meşavand va dar ta'm va mazzai meva ʙa'zero ʙar digare ʙartarī nihodaem. Alʙatta, dar inho ʙaroi xiradmandon iʙrathost

    Verse 5

    Agar tu ej Pajomʙar, az imon naovardani kuffor ʙa'di didani hamai in ojotho dar taaççuʙ meoī, pas taaççuʙ dar suxani onhost, ki megūjand: ojo on hangom ki xok şavem, az nav moro ʙijofarinad? Inho ʙa Parvardigoraşon imon nadorand va dar rūzi qijomat ʙar gardanhojaşon zançirho ʙoşad va ahli çahannamand va dar on çovidonand

    Verse 6

    Kofiron ʙa şitoʙ az tu ej Pajomʙar, omadani uquʙatu azoʙro peş az rahmatu nekī metalaʙand. Hamono peş az inho ʙaroi takziʙkunandagon azoʙu uquʙatho guzaştaast. Pas cī guna iʙrat namegirand? Hamono Parvardigori tu ʙo vuçudi zolim ʙudanaşon sohiʙi omurziş ast mardumonro. Hamono Parvardigori tu saxt azoʙkunanda ast

    Verse 7

    Kofiron megūjand: «Caro az çoniʙi Parvardigoraş mū'çizae ʙar ū nozil nameşavad?» Hamono tu tarsonanda hastī kofironro az azoʙi Ilohī. Va ʙaroi har qavm rahnamoe meʙoşad, ki ononro ʙa sūi Alloh da'vat mekunad

    Verse 8

    Alloh medonad, holi homiladorii har zanro, ki dar şikami ū pisar ast jo duxtar, xuşʙaxt ast jo ʙadʙaxt? Va medonad holi on tiflero, ki zanon peş az muddat mepartojand va medonad holi on tiflero, ki az nūh moh zijoda dar şikam meistad va har cize nazdi Alloh ʙa andoza ast

    Verse 9

    Alloh zotest, ki donandai pinhonu oşkor ast, ʙuzurg ast dar nomho va sifathojaş, ʙalandmartaʙa ast ʙar tamomi xalqaş ʙo qudrati xud

    Verse 10

    Baroi Ū ʙaroʙar ast az şumo har kī suxan pinhon gūjad jo oşkoro. Va on ki dar torikii şaʙ pinhon amal mekunad va on ki dar rūz oşkoro amal mekunad

    Verse 11

    Odamiro fariştagonest, ki pajopaj ʙa amri Alloh az rūʙarūvu puşti saraş meojand va nigahʙonijaş mekunand va amalhoi neku ʙadaşro menavisand. Haroina, Alloh on ne'matero, ki az oni mardumest, digargun nakunad, to on mardum xud gunoh karda digargun şavand. Cun Alloh ʙaroi mardume ʙadī xohad, heç ciz mone'i on ʙadī natavonad şud va onhoro çuz Alloh heç tadʙirkunandae nest, ki on ʙadiro dur kunad

    Verse 12

    Ūst, ki ʙarqro goh ʙaroi tarsonidan az dahşatu otaşaki on va goh ʙaroi umed ʙaxşidan ʙa ʙoridani ʙoron ʙa şumo menamojonad va aʙrhoi garonʙorro pajdo mekunad

    Verse 13

    Ra'd ʙa sitoişi Ū va fariştagon az tarsi Ū tasʙeh megūjand. Va soiqahoro mefiristad va har kiro ʙixohad, ʙo on oseʙ merasonad. Boz ham kuffor dar ʙorai jagonagii Alloh ʙahsu munozara mekunand. Va Ū taolost, ki ʙa saxtī azoʙ mekunad

    Verse 14

    Alloh ast şoistai iʙodat va duo va kasonero ki ʙa çoi Ū az ʙutho duo mepursand, ʙa heç vaçhe duojaşonro içoʙat namenamojand, magar monandi kase, ki du dasti xudro ʙa sūi oʙ ʙikuşojad, to ʙa dahonaş ʙirasad, vale hargiz oʙ ʙa dahonaş naxohad rasid. Va duoi kofiron çuz dar gumrohī nest

    Verse 15

    Va Allohro saçda mekunad xohu noxoh . har ci dar osmonhovu zamin ast. Va sojahojaşon niz ʙomdodonu şomgohon ʙa saçda meojand

    Verse 16

    Bigū ej Pajomʙar: «Kist Parvardigori osmonhovu zamin?» Bigū: «Alloh». Bigū: «Ojo ƣajri Ū ma'ʙudone ʙarguzidaed, ki qodir ʙa foidavu zijoni xeş nestand? Bigū ej Pajomʙar: «Ojo noʙinovu (kofir) ʙino (mū'min) ʙaroʙarand? Jo toriki (kufr)-u ravşanī (imon) ʙaroʙarand? Jo şarikone, ki ʙaroi Alloh muqarrar kardand, cizhoe ofaridaand, monandi on cī Alloh ofaridaast va onon dar ʙorai ofariniş ʙa inştiʙoh aftodaand?» Bigū: «Alloh ofarinandai har cizest va Ū jagona sazovori iʙodat ast va qahhor ast ʙoloi ʙandagon!»

    Verse 17

    Alloh, az osmon oʙ firistod va har rūdxona ʙa andozai xeş çorj şud va oʙi ravon kafk ʙar sar ovard. Va az on cī ʙar otaş megudozand az ma'danho ʙa monandi tillovu nuqraju mis, to zevaru mato'e sozand, niz kafke ʙar sar ojad. Alloh ʙadin son haq va ʙotilro ʙajon mekunad. Ammo kafk (ʙotil) ʙa kanore aftad va noʙud şavad va on cī (oʙi sof, ja'ne haq) ʙaroi mardum sudmand ast, dar zamin pojdor ʙimonad. Alloh incunin ʙaroi mardum misol meorad, to haq az ʙotil ravşan şavad

    Verse 18

    Baroi mū'minone, ki da'vati Parvardigoraşonro paziruftand, mukofoti nekūest (ja'ne çannat ast). Va kasone, ki da'vati Ūro napaziruftaand, çojaşon dūzax ast, agar har on ciro, ki ʙar rūi zamin ast va monandi onro doşta ʙoşand, onro fidja kunand, to ki azoʙi Allohro az xud dur kunand az onon qaʙul karda naşavad. Onon ʙa saxtī pursida şavand az amalhoi ʙadaşon va makonaşon çahannam ast va on ʙad çojgohest

    Verse 19

    Ojo kase, ki medonad on cī az çoniʙi Parvardigorat ʙar tu ej Pajomʙar nozil şuda haq ast va imon meorad, monandi kasest, ki noʙinost va imon nameorad? Hamono xiradmandon pand megirand

    Verse 20

    kasone, ki ʙa ahdi Alloh vafo mekunand va xud ahdu pajmon nameşikanand

    Verse 21

    Va onon, ki on ciro Alloh ʙa pajvastani on farmon doda, mepajvandand va az Parvardigoraşon metarsand va az saxtii pursişi Alloh metarsand, ki maʙodo maƣfirat karda naşavand

    Verse 22

    Onon, ki ʙaroi ʙa dast ovardani rozigii Parvardigori xeş saʙr peşa kardand va namoz guzoridand va dar nihonu oşkor az on cī ʙa onho rūzī dodaem, xajr kardand va ʙadiro ʙo nekī dur mekunand, in gūruh ʙarojaşon saroi oxirat (ja'ne çannat) xosi onhost

    Verse 23

    Bihişthoi çovidon; onho va har kī nekūkor ʙudaast az padaronu hamsaron va farzandonaşon, ʙa on doxil şavand va fariştagon az har dar ʙa nazdaşon ojand, to gūjand ʙa onon

    Verse 24

    Salom ʙar şumo ʙa xotiri on hama saʙre, ki dar rohi Alloh varzidaed. Saroji oxirat (ja'ne çannat) cī saroe nekūst

    Verse 25

    Va on ʙadʙaxtone, ki pajmoni Allohro pas az ustuvor kardanaş meşikanand va on ciro, ki Alloh ʙa pajvastani on (silai rahm) farmon doda, qat' mekunand va dar zamin fasod mekunand, la'nat (durī az rahmati Alloh) ʙar onhost va ʙadihoi on çahon (dūzaxi sūzon) nasiʙaşon ast

    Verse 26

    Alloh har kiro xohad, rūzii (pulu mol) ʙisjor dihad jo rūzii andak. Va kofiron ʙa zindagii dunjo xuşnudand, hol on ki zindagii dunjo dar ʙaroʙari zindagii oxirat çuz andak mato'e nest

    Verse 27

    Kofiron megūjand: «Caro az çoniʙi Parvardigoraş mū'çizae ʙar ū (Muhammad) nozil nameşavad?» Bigū: «Alloh har kiro ʙixohad, gumroh mekunad. Va har kiro ʙa dargohi Ū rūj ovarad, hidojat mekunad»

    Verse 28

    Onon, ki ʙa jagonagii Alloh imon ovardaand va dilhojaşon ʙa jodi Ū oromiş mejoʙad, ogoh ʙoşed, ki dilho ʙa jodi Alloh oromiş mejoʙand

    Verse 29

    Zindagii xuş va ʙozgaştgohi nekū (ja'ne çannat) az oni kasonest, ki imon ovardaand ʙa Allohu rasulaş va korhoi şoista kardaand

    Verse 30

    Hamcunin turo ej Pajomʙar, ʙa mijoni ummate, ki peş az onho ummathoe digar ʙudaand, ʙa pajƣamʙarī firistodaem, to on ciro, ki ʙar tu vahj kardaem (ja'ne Qur'onro), ʙarojaşon tilovat kunī va onho ʙa jagonagii Rahmon kofir meşavand. Bigū: «Ū Parvardigori man ast. Allohe çuz Ū ma'ʙude nest. Bar Alloh tavakkal kardaam va ʙozgaşti man ʙa dargohi Ūst!»

    Verse 31

    Agar Qur'one meʙud, ki ʙa saʙaʙi on kūhho ravon karda meşud jo ʙa saʙaʙi on zamin pora-pora meşud va darjoho ravon karda meşud, jo ʙa saʙaʙi on murdagon ʙa suxan darovarda şavand niz imon nameovarand, ʙalki hamai korho dar dasti Alloh ast. Ojo mū'minon hanūz nadonistaand, ki agar Alloh mexost, hamai mardumro hidojat mekard (ʙiduni mū'çiza)? Va kofironro pajvasta ʙa saʙaʙi a'molaşon musiʙate (ʙa monandi kuştor jo ʙa asiri aftodan) rasad, jo on hodisa dar nazdikii xonahojaşon furud meojad, to on goh ki va'dai Alloh rasad, zero Alloh xilofi va'da namekunad

    Verse 32

    Pajomʙarone ham, ki peş az tu ʙudand, ʙa masxara girifta şudand. Man ʙa kofiron mūhlat dodam, sipas onhoro ʙa azoʙ giriftor kardam va on azoʙi man cī saxt ʙud

    Verse 33

    Ojo on zote, ki ʙar hamai mardum va a'molaşon nozir ast, monandi ʙuton ast? Baroi Alloh onon az rūi nodoniaşon şarikone qaror dodand, ki onro iʙodat mekunand. Bigū ej Pajomʙar: «Nom va sifathoi on ʙutonro zikr kuned va namejoʙed dar sifathojaşon cizero, ki ononro loiqi iʙodat gardonad. Ojo Allohro az on ci ki dar zamin ogoh nest, xaʙar medihed, jo ʙa suxanoni ʙehuda firefta meşaved?» Balki dar nazari kofiron şajton amalaşonro zinnat doda va onhoro az rohi rost ʙeroha kardaast. Va har kiro Alloh gumroh kunad, heç rohnamoe nadorad

    Verse 34

    Dar in zindagii dunjo ʙa azoʙe (ʙa monandi kuştor, asirī va xorī) giriftor şavand va azoʙi oxirat saxttar ast va onhoro heç nigahdorandae az azoʙi Alloh nest

    Verse 35

    Sifati ʙihişte, ki ʙa parhezgoron va'da şudaast: oʙ az zeri daraxtonaş ravon ast va mevahovu sojaaş hameşagist. In sarançomi kasonest, ki parhezgorand va sarançomi kofiron otaş ast

    Verse 36

    Va kasone, ki ʙa onho kitoʙi Tavrot va Inçilro dodaem va ʙa muqtazoi kitoʙaşon amal mekunand az on cī ʙa sūi tu nozil şuda şod meşavand. Va az on çamoati kofiron kasone hastand, ki ʙaxşe az onro inkor mekunand. Bigū: «Man amr şudaam, ki tanho Allohi jaktoro ʙiparastam va ʙa Ū şirk najovaram. Ba sūi Ū da'vat mekunam va ʙozgaşti man ʙa sūi Ūst

    Verse 37

    Hamcunin Qur'onro muhkam (ja'ne kuşodu ravşan) ʙa zaʙoni araʙī nozil kardem, to ʙa on hukm namoī. Agar pas az donişe, ki ʙa tu rasida, az paji havovu havasi onon ʙiravī, dar ʙaroʙari azoʙi Alloh korsozu nigahdorandae naxohī doşt

    Verse 38

    Ba tahqiq peş az tu pajomʙarone firistodaem va ʙarojaşon hamsaronu farzandon qaror dodaem. Va heç pajomʙarero haqqi on naʙud, ki çuz ʙa farmoni Alloh ojate (mū'çizae) ʙijovarad va har amrero zamoni muajjanest

    Verse 39

    Alloh har ciro ʙixohad, (az hukmhoi şariat) mahv jo ʙoqī meguzorad va Ummulkitoʙ nazdi Ūst

    Verse 40

    Agar porae az azoʙe, ki ʙa duşmanonat va'da kardaem, ʙa tu ʙinamojonem, jo turo peş az on, ki onro ʙuʙinī ʙimironem, dar har hol on ci ʙar ūhdai tust, taʙliƣ (ja'ne rasonidani da'vat) ast va on cī ʙar ūhdai Most, hisoʙ kardan

    Verse 41

    Ojo hanūz nadonistaand, ki mo az atrofi in sarzamin kam mekunem va Alloh hukm mekunad va heç ciz hukmi Ūro rad namekunad va Ū zud ʙa hisoʙi hama merasad

    Verse 42

    Kasone, ki peş az inho ʙudand ʙar muqoʙili pajomʙaronaşon makrho kardand, vale hamai tadʙirho nazdi Alloh ast. Medonad, ki har kase cī mekunad. Va kofiron ʙa zudī xohand donist, ki saroji oxirat az oni kist

    Verse 43

    Kofiron megūjand, ki tu ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), pajomʙar nestī. Bigū: «Alloh va har kas, ki (az jahudu nasoro) az kitoʙ ogohī doşta ʙoşad, ʙa şohidī mijoni manu şumo kofist