Back to Languages

    Tajik - Chapter 28

    Translation by Khoja Mirov

    Verse 1

    To, Sin, Mim

    Verse 2

    In ojathoi kitoʙi ravşan ast, ja'ne, Qur'oni maçid, ʙajon mekunad haqro az ʙotil va namudor mesozad rohi rostro az kaç va rohi saodati dunjovu oxiratro ʙaroi insonho nişon medihad

    Verse 3

    Baroi onhoe, ki ʙa in Qur'on imon meovarand, dostoni rostini Mūso va Fir'avnro ʙar tu mexonem

    Verse 4

    Fir'avn dar on sarzamini Misr ʙartarī çust va mardumaşro gurūh - gurūh soxt. Gurūhero (ja'ne, ʙanī Isroil) xor medoşt va pisaronaşonro mekuşt va zanonaşonro zinda meguzoşt, ki haroina, ū az fasodkoron ʙud

    Verse 5

    Va mexohem ʙar onon, ki dar zamin zaif va notavon qaror doda şudaand, minnat nihem va ononro dar xuʙiho peşvo sozem va ʙa'di haloki Fir'avn va qavmaş ononro vorisi zamin sozem

    Verse 6

    Va onhoro dar on sarzamin (Misru Şom) oʙrūvu qudrat ʙaxşidem va ʙa Fir'avnu Homon (vaziri Fir'avn) va laşkarijonaşon cizero, ki az on metarsidand, nişon dihem

    Verse 7

    Va ʙa modari Mūso vahj kardem, ki ūro şir ʙideh va agar ʙar ū tarsidī ʙa darjoi Nil ʙiandoz va matarsu ƣamgin maşav, ūro ʙa tu, hatman ʙozmegardonem va ūro az pajomʙaron qaror medihem

    Verse 8

    Pas, hangome ki modari Mūso ūro dar sanduq nihod va ʙa darjo afkand, jordamcihoi Fir'avn ūro az oʙ ʙargiriftand, to sarançomi duşmani onon va mojai andūhaşon gardad. Haroina, Fir'avnu Homon va laşkarijonaşon xatokor (muşrik) ʙudand

    Verse 9

    Va zani Fir'avn (Osija ʙaroi Fir'avn) guft: «In tifl mojai şodmonii manu tust. Ūro makuşed, şojad ʙa mo naf'e ʙirasonad jo ūro ʙa farzandī girem». Va onho haqiqati holro namedonistand, ki halokiaşon az dasti on tifl ast

    Verse 10

    Va dili modari Mūso az hama cizhoi dunjo xolī gaşt, ʙa çuz ƣami Mūso. Va agar dilaşro qavī nakarda ʙudem, ki az mū'minon ʙoşad, nazdik ʙud, ki on cī dar dil doşt, onro oşkor kunad

    Verse 11

    Va hangome, ki modari Mūso, Mūsoro ʙa darjo afkand, ʙa xohari ū guft: «Az paji ū ʙirav». Va xoharaş ūro az dur medid, hol on ki onho (qavmi Fir'avn) namedonistand, ki ū xoharaş meʙoşad

    Verse 12

    Va pistoni hamai zanoni şirdehro peş az ʙargaştanaş ʙa sūi modaraş ʙar ū harom karda ʙudem. Xoharaş guft: «Ojo mexohed şumoro ʙa xonavodae rahnamoī kunam, ki ūro ʙarojaton şir dihad va nekū tarʙija kunad va onho ʙaroi ū nekxoh ʙoşand?»

    Verse 13

    Pas, Mūsoro nazdi modaraş ʙargardonidem, to caşmoni on zan az didori tiflaş ravşan gardad va ƣamgin naʙoşad va ʙidonad, ki alʙatta, va'dai Alloh haq ast, ki farzandaşro ʙa ū ʙozmegardonad va ʙa pajomʙariaş mexonad, vale ʙeştari mardum haq ʙudani va'dai Allohro namedonand

    Verse 14

    Va cun Mūso ʙa kamoli ruşdi xud rasid va ʙarūmand şud, ūro hikmatu doniş dodem va nekūkoronro cunin podoş medihem

    Verse 15

    Bexaʙar az mardumi şahr ʙa şahr doxil şud. Nogahon du tanro did, ki ʙo ham meçangand. Jake az onho az pajravoni ū ʙud va digare az duşmanonaş. Pas, on kī az pajravonaş ʙud, ʙar ziddi on digar, ki az duşmanonaş ʙud, az ū jorī xost. Pas, Mūso muşti mahkame ʙar ū zad va ūro kuşt. Guft: «In kori şajton ʙud. Haroina, ū duşmani gumrohkunandai oşkor ast»

    Verse 16

    Mūso guft: «Ej Parvardigoram, haroina, man ʙa xud sitam kardam. Maro ʙijomurz». Pas, Alloh ūro ʙijomurzid. Alʙatta, Ū omurzandai gunohho va ʙo ʙandagonaş mehruʙon ast

    Verse 17

    Mūso guft: «Ej Parvardigori man, ʙa şukronai ne'mate, ki ʙar man ato kardī, pas, hargiz puştiʙoni gunahkoron naxoham şud!»

    Verse 18

    Pas, Mūso dar şahr tarson va caşm ʙa rohi hodisa şaʙro suʙh namud. Nogahon did, ki marde, ki dirūz az ū madad xosta ʙud, ʙoz ham ūro farjod mezanad va kūmak mexohad. Mūso ʙa ū guft: «Haroina, tu gumrohi oşkor hastī

    Verse 19

    Pas, hangome ki Mūso xost ʙa kase, ki duşmani hardui onho ʙud, hamla ʙarad va ʙizanad, ū farjod zad va guft: «Ej Mūso, ojo mexohī hamcunon ki dirūz jakero kuştī, maro niz ʙikuşī? Tu mexohī, ki dar in sarzamin zolime ʙoşī va namexohī, ki az solehon ʙoşī»

    Verse 20

    Marde az durdasti şahr davon omadu guft: «Ej Mūso, sardoroni qavmi Fir'avn dar ʙorai tu maşvarat mekunand, to turo ʙikuşand. Az in şahr ʙerun ʙirav. Man, haroina, xajrxohi tu hastam!»

    Verse 21

    Pas, tarsonu nigaron az şahr ʙerun şud. Guft: «Ej Parvardigori man, maro az qavmi sitamkoron naçot ʙideh!»

    Verse 22

    Vaqte ki Mūso qasd ʙa sūi şahri Madjan kard, ʙerun az vatani Fir'avn şuda guft: «Umed ast, ki Parvardigori man maro ʙa rohi rost rahʙarī kunad»

    Verse 23

    Cun ʙa oʙi cohi şahri Madjan rasid, gurūhe az mardumro did, ki corpojoni xudro oʙ medihand va dar kanori onho du zanro did, ki gūsfandoni xudro ʙozmedorand va ʙa coh nazdik nameşavand, Mūso guft: «Şumo cī mekuned, caro gūsfandoni xudro oʙ namedihed?» Guftand: «Mo onhoro oʙ namedihem, to on goh ki cūponho ʙozgardand va ʙiravand, ki padari mo piri kūhansol ast va tavonoii in korro nadorad.»

    Verse 24

    Pas, Mūso ʙaroi gūsfandoni on du zan oʙ dod. Sipas ʙa sojai daraxte ʙozgaştu guft: «Ej Parvardigoram, man, ʙa tahqiq, ʙa on ne'mate, ki ʙarojam mefiristī, mūhtoçam»

    Verse 25

    Pas, jake az on du zan, ki şarmida roh meraft, nazdi Mūso omad va guft: «Haroina, padaram turo da'vat mekunad, to muzdi oʙ dodani gūsfandonro ʙidihad». Cun Mūso nazdi padari ū omad va qissai sarguzaşti xudro ʙarojaş hikojat kard, padari ū guft: «Matars, ki tu az mardumi sitamkor (Fir'avn va qavmaş) naçot joftaī»

    Verse 26

    Jake az on du zan ʙaroi padaraş guft: «Ej padar, ūro mardikor ʙigir, ʙegumon ʙehtarin kasero, ki metavonī mardi kor ʙigirī, kase ast, ki nerumandi amin ʙoşad va ū cunin ast»

    Verse 27

    (Padari duxtar Şuʹajʙ nom doşt,) guft: «Haroina, mexoham jake az in du duxtaramro zani tu kunam, ʙa şarti on, ki haşt sol mardikori man ʙoşī. Va agar onro to dah sol tamom kunī, pas lutfu muhaʙʙate az sūi tust va man namexoham ʙar tu saxtgirī kunam. Inşoalloh, maro az solehon xohī joft»

    Verse 28

    (Mūso guft:) «In qarordod mijoni manu tu ʙoşad, ki har kadom az in du muddatro ançom dodam, ʙar man sitame naxohad ʙud va Alloh taolo ʙar on cī megūem, guvoh ast»

    Verse 29

    Pas, cun Mūso on muddati muajjanro ʙa pojon rasonid va on dah soli komil ʙud va ʙo zanaş ʙa sūi Misr ravon şud, az sūi kūhi Tur otaşe did. Ba axli xud guft: «In ço isted. Hamono man otaşe didam. Şojad az on xaʙare jo porai otaşe ʙijovaram, to garm şaved»

    Verse 30

    Cun Mūso nazdi otaş omad, az kanorai rosti vodī, dar on sarzamini muʙorak, az mijoni jak daraxt nido doda şud, ki ej Mūso, alʙatta, man Allohi ʙarhaqu Parvardigori çahonijonam

    Verse 31

    Asojatro ʙijandoz! Cun didaş, ki monandi more meçunʙad, tarsid va gurezon ʙozgaşt va ʙa aqiʙ nanigarist. Alloh guft: «Ej Mūso, peş oj va matars. Haroina, Tu az hama noxuşiho dar amon hastī

    Verse 32

    Dastatro dar gireʙoni xud furū kun, to safed va duraxşanda ʙerun ojad, ʙe heç oseʙe. Va to az vahşat ʙijoromī, dasti xud dar ʙaƣal kun. In du mū'çiza aso va dasti duraxşon az çoniʙi Parvardigorat ʙurhoni ravşan ʙaroi Fir'avn va aşrofi qavmi ūst, ʙegumon onon mardume sarkaşand»

    Verse 33

    Mūso guft: «Ej Parvardigoram, man jak tan az onhoro kuştaam, pas metarsam, ki maro ʙikuşand

    Verse 34

    Va ʙarodaram Horun ʙa zaʙon az man fasehtar ast. Pas, ūro ʙa madadi man ʙifirist, to maro tasdiq kunad, haroina, ʙimi on doram, ki durūƣgūjam meşumorand»

    Verse 35

    Alloh taolo guft: «Turo ʙo ʙarodarat qavī va nerūmand xohem kard va ʙarojaton huççate qaror medihem. Pas, ʙa saʙaʙi nişonahoe, ki şumoro dodaem, ʙa şumo dast naxohand joft. Şumo va pajravonaton pirūz xohed ʙud»

    Verse 36

    Cun Mūso ojoti ravşani Moro nazdaşon (nazdi Fir'avn va qavm) ovard, guftand: «In çoduest ʙarxosta, mo az nijogonamon cunin cizhoe naşunidaem»

    Verse 37

    Va Mūso ʙa Fir'avn guft: «Parvardigori man ʙa holi on kase, ki az çoniʙi Ū ʙa hidojat omadaast va oqiʙati pisandida dar on saroji digar az oni ūst, ogohtar ast. Alʙatta, sitamkoron naçot namejoʙand!»

    Verse 38

    Fir'avn guft: «Ej çamoat, man ʙaroi şumo ma'ʙude çuz xud nameşinosam. Ej Homon, ʙaroi man xişt ʙipaz va ʙaland manorae ʙisoz, şojad ki az Allohi Mūso ʙoxaʙar şavam, haroina, man durūƣgūjaş mepindoram»

    Verse 39

    Fir'avn va laşkarhojaş ʙa nohaq dar zamini Misr sarkaşī kardand va pindoştand, ki ʙa'di margaşon onho ʙa nazdi mo ʙozgardonida nameşavand

    Verse 40

    Pas, Mo Fira'vn va laşkarhojaşro giriftem va ʙa ʙahr andoxtem. Pas, ʙingar, ki oqiʙati kori sitamkoron cī guna ʙud

    Verse 41

    Va ononro az on guna peşvojone soxtem, ki mardumro ʙa otaşi çahannam da'vat mekunand va dar rūzi qijomat kase joriaşon namekunad

    Verse 42

    Dar in dunjo az pajaşon la'nat (xorī va ƣazaʙro) ravona soxtem va dar rūzi qijomat az ziştrūjonand va az rahmati Alloh taolo mahrumand

    Verse 43

    Pas, az on ki mardumi rūzgori peşinro halok soxtem, (monandi qavmi Nūh, Od, Samud va qavmi Lut va ashoʙi Madjan) ʙa Mūso kitoʙi Tavrot dodem, ki ʙaroi mardumi ʙanī Isroil iʙratu hidojat va rahmat ʙoşad. Şojad onho az in ne'mathoi Parvardigor pand girand

    Verse 44

    On goh ki ʙa Mūso farmoni amri pajƣamʙariro vahj kardem, tu ej Rasul, na dar çoniʙi ƣarʙii kūhi Tur ʙudī va na dar on ço hozir ʙudī, to gufta şavad az in tariq in xaʙar ʙa ū rasidaast

    Verse 45

    Vale Mo az on pas (ʙa'di Mūso) naslhoero ʙijofaridem, ki umri daroz joftand. Pas, ahdi Allohro faromūş kardand va amraşro tark namudand. Va tu dar mijoni mardumi Madjan muqim naʙudī, ki ojoti Moro ʙar onho ʙixonī. Vale Mo ʙudem, ki ʙa sūi tu onro vahj guftem va ʙaroi mardum turo ʙa Pajomʙari firistodem

    Verse 46

    Ej Rasul, tu dar kanori kūhi Tur naʙudī, on goh ki Mūsoro nido dodem. Vale in rahmatest az çoniʙi Parvardigorat, to mardumero, ki peş az tu ʙimdihandae nadoştand, ʙim dihī. Boşad, ki onho pandpazir şavand va har xuʙiro ʙa ço orand va az har ʙadī durī girand

    Verse 47

    Va cun ʙa saʙaʙi a'mole, ki kardaand, musiʙate ʙa onho rasad, megūjand: «Ej Parvardigori mo, caro pajomʙare ʙar mo nafiristodī, to az ojoti Tu pajravī kunem va az mū'minon ʙoşem?»

    Verse 48

    Cun pajomʙari rostgūj (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) az çoniʙi Mo ʙar onon maʙ'us şud, (kofironi Qurajş) guftand: «Caro on cī ʙa Mūso az mū'çizaho doda şud, ʙa ū doda naşudaast?» (Ej Rasul, ʙigū ʙarojaşon:) Ojo inho (jahudiho) peş az in ʙa on cī ʙa Mūso doda şuda ʙud, kofir naşuda ʙudand? Va guftand, ki in hardu (Tavrotu Qur'on) çoduand va puştiʙoni jakdigarand va guftand: Mo ʙa har kadome az onho imon nameovarem

    Verse 49

    Bigū ej Rasul: «Agar rost megūed, az çoniʙi Alloh kitoʙe ʙijovared, ki az in du (Tavrotu Qur'on) ʙehtar roh ʙinamojad, to man ham az on pajravī kunam!»

    Verse 50

    Pas, agar in suxani turo içoʙat nakardand, ʙidon, ki az paji havoi nafsi xeş meravand va kist gumrohtar az kase, ki ʙe rahnamoī az sūi Alloh, az paji havoi nafsi xud meravad? Haroina, Alloh mardumi sitamkorro, ki muxolifati amri Ū kardand va az hududaş ʙerun raftand, hidojat namekunad

    Verse 51

    Barojaşon suxan dar suxan pajvastem (ja'ne, paj dar paj ojoti Qur'onro nozil kardem), ʙoşad, ki pandpazir gardand

    Verse 52

    Kasone, ki peş az in kitoʙ (Qur'on) kitoʙaşon doda ʙudem, (ja'ne, jahudu nasoroe, ki kitoʙi Allohro taʙdil nadoda ʙudand) ʙa on Qur'on va Muhammad sallallohu alajhi va sallam imon meovarand

    Verse 53

    Va cun ʙar onho Qur'on tilovat karda şud, guftand: «Ba on imon ovardem. Begumon in az çoniʙi Parvardigori mo ast va haqiqatan mo peş az nuzuli on ham musalmon ʙudem»

    Verse 54

    Onho kasoneand, ki ʙa saʙaʙi saʙre, ki kardaand, du ʙor ʙa onho podoş doda meşavand. Zero onho imon ʙa kitoʙi xudaşon dorand va niz imon ʙa Qur'on dorand. Inho ʙadiro ʙa nekī dur mekunand va niz az on ci rūziaşon dodaem, sadaqa mekunand

    Verse 55

    Va cun suxani ʙehudae ʙişnavand, az on rūjgardonī mekunand va megūjand: «Kirdorhoi mo az oni mo va kirdorhoi şumo az oni şumo. Ba salomat ʙimoned. Mo xostori çohilon nestem!»

    Verse 56

    Haroina, tu ej Rasul, har kasro, ki dūst dorī nametavonī, hidojat kunī, vale Alloh taolo har kiro ʙixohad, hidojat mekunad va Ū hidojatjoftagonro ʙehtar meşinosad

    Verse 57

    Muşrikon guftand: «Agar az dini tu pajravī kunem, moro az sarzaminamon ʙarmekanand». Ojo onhoro dar harame amn çoj nadodaem, ki hama guna mevaho dar on faroham meşavad va in rizqest az çoniʙi Mo? Vale aksari muşrikon qadri in ne'mathoro namedonand, to şukri Allohro ʙa ço orand

    Verse 58

    Cī ʙaso mardumi şahrero halok soxtem, ki dar zindagii xud mastu maƣrur şuda va sarkaşī karda ʙudand va in xonahoi onhost, ki ʙa'd az onho, çuz andake kase dar onho sukunat nakard va Mo vorisi onho ʙudem va onhoro memironem va ʙa sūi mo ʙozmegardand, pas, onhoro muvofiqi amalhojaşon çazo xohem dod

    Verse 59

    Ej Rasul, dar zamoni tu hargiz Parvardigori tu mardumi şahrhoro, ki girdu atrofi «Makka» ʙudand, halok nakard, to on goh ki az xudaşon dar Makka pajomʙare ʙar onho firistod va ū ojoti Moro ʙar onho ʙixond. Va mo şahrhoro noʙud nakardaem, magar on ki mardumaş sitamkor ʙudaand

    Verse 60

    Ej mardum, cizhoe, ki ʙa şumo doda şudaast; (az molu farzand ʙarxurdorī va) oroişi in zindagii dunjavist. Hol on ki ʙaroi parhezgoron on ci nazdi Alloh ast, ʙehtaru pojdortar ast. Caro nameandeşed

    Verse 61

    Ojo on kas, ki ūro va'dahoi nek dodaem, pas ū ʙa on va'daho xohad rasid, hamonandi kasest, ki ūro az moli inçahonī ʙahramand kardaem, sipas dar rūzi qijomat az hozirşudagon dar azoʙ xohad ʙud

    Verse 62

    Va rūze, ki Alloh taolo ononro nido medihad va megūjad: «Şarikonero, ki ʙaroi Man mepindoştaed, kuçojand?»

    Verse 63

    Onon, ki hukmi azoʙ dar ʙoraaşon tahqiq şudaast, megūjand: «Ej Parvardigori mo, inho kasone, hastand, ki mo gumrohaşon kardem. Az on rū gumrohaşon kardem, ki xud gumroh ʙudem. Az onho ʙezorī meçūem va ʙa tu megaravem. Inho moro nameparastidaand, ʙalki şajtonhoro meparastidand»

    Verse 64

    Va ʙaroi muşrikon gufta şavad: «Aknun ma'ʙudoni xudro, ki şariki Alloh mepindoşted, farjod kuned, to şumoro jorī kunand». Pas, onhoro mexonand, vale ʙa onho çavoʙ namedihand. Va cun azoʙro ʙo caşmi xud ʙuʙinand, orzu mekunand, ki koş az hidojatjoftagon meʙudand

    Verse 65

    Va rūze, ki Alloh muşrikonro nido kunad va gūjad: «Da'vati pajomʙaronro cī guna qaʙul karded?»

    Verse 66

    Dar in rūz xaʙarho ʙar onho pūşida şavad va az jakdigar niz natavonand pursid

    Verse 67

    Ammo on kas, ki tavʙa kard az muşrikon va imon ovard va amali soleh ʙa çoj ovard, pas, umed ast, ki az rastagoron ʙoşad

    Verse 68

    Parvardigori tu har ciro, ki ʙixohad, meofarinad va ixtijor mekunad. Vale onhoro heç tavoni ixtijor nest. Pok ast Alloh va az har cī ʙarojaş şarik mesozand, ʙartar ast

    Verse 69

    Va Parvardigori tu har ciro, ki dar dil pinhon doştaand jo oşkor kardaand, medonad

    Verse 70

    Ūst Allohi jakto. Heç ma'ʙude ʙarhaq ƣajri Ū nest. Sitoiş xosi Ūst, ci dar in çahon va ci dar çahoni digar. Va farmon, farmoni Ūst. Va hamai şumo ʙa sūi Ū ʙozgardonda meşaved

    Verse 71

    Bigū ej Rasul: Xaʙar dihed maro ej mardum: «Cī tasavvur mekuned, agar Alloh şaʙatonro to rūzi qijomat tūlonī sozad? Çuz Ū kadom Alloh ast, ki şumoro ravşanī arzonī dorad? Magar nameşunaved?»

    Verse 72

    Bigū ʙarojaşon: xaʙar dihed maro: «Cī tasavvur mekuned, agar Alloh rūzatonro to rūzi qijomat tūlonī sozad? Çuz Ū kadom ma'ʙudest, ki ʙaroi şumo şaʙe ovarad, ki dar on ʙijosoed? Magar nişonaho va ojoti Allohro nameʙined

    Verse 73

    Va az rahmati Ū on ki ʙaroi şumo ej mardum, şaʙu rūzro padid ovard, to dar on şaʙ orom ʙigired va dar on rūz ʙa talaʙi rūzī ʙarxezed, ʙoşad, ki şukr gūed»

    Verse 74

    Va rūze, ki Alloh on muşrikonro nido dihad va ʙarojaşon ʙigūjad: «Şarikone, ki ʙaroi Man dar dunjo mepindoşted, kuçojand

    Verse 75

    Va az har millate şohide ʙijovarem va gūem: «Daleli xeş ʙijovared. Pas, on goh ʙidonand, ki haq az oni Alloh ast va ƣoiʙ şavad az nazaraşon on ʙutonero, ki ʙa durūƣ mexonand.»

    Verse 76

    Haroina, Qorun az qavmi Mūso ʙud, ki ʙar onho sitam kard. Va ʙa ū cunon gançhoe dodem, ki ʙeşak, hamli kalidhojaş ʙar gurūhe az mardumi nerūmand duşvor menamud. On goh ki qavmaş ʙa ū guftand: «Ba xotiri in hama molat maƣrurona şodī makun, ʙa durustī, ki Alloh taolo kasonero, ki şodī mekunand va maƣrur meşavand va şukri Alloh namekunand, dūst namedorad

    Verse 77

    Dar on cī Alloh ʙa tu arzonī doştaast, saroji oxiratro ʙiçūj va ʙahrai xeşro az dunjo faromūş makun. Va hamcunon ki Alloh ʙa tu nekī kardaast, ʙo digaron nekī kun va dar zamin az paji fasod marav, ki haroina, Alloh taolo fasodkunandagonro dūst namedorad!»

    Verse 78

    (Qorun dar çavoʙi nasihati qavmaş guft:) «Hamono on cī ʙa man doda şudaast, az in gançho ʙa saʙaʙi donişi man ʙud». Ojo Qorun nadonistaast, ki ʙa tahqiq, Alloh peş az ū naslhoero halok karda, ki quvvataşon az ū afzuntar va şumoraaşon ʙeştar ʙudaast? Va in gunahkoronro, ki gunohaşon muajjan ast, az gunohaşon namepursand, ʙalki holati onhoro medonad va onhoro azoʙ medihad

    Verse 79

    Pas, rūze Qorun ʙo oroiş va zinati xeş ʙar qavmaş ʙerun omad, kasone, ki xohoni zindagii dunjo ʙudand, guftand: «Ej koş, on cī ki ʙa Qorun doda şuda, moro niz meʙud, ʙa durustī, ki ū az ʙahrai ʙuzurg ʙarxūrdor ast»

    Verse 80

    Va kasone, ki ʙa onho donişi (ilmi şariat) doda şuda ʙud, guftand: «Voj ʙar şumo. Az Alloh ʙitarsed va Ūro itoat kuned, ki savoʙi Alloh ʙaroi kase, ki imon ovarad va kori şoista ançom dihad, ʙehtar ast az on cī ʙa Qorun doda şudaast. Va in nasihatro ʙa çuz saʙrkunandagon kase digar namepazirand.»

    Verse 81

    Pas, Qorun va xonaaşro dar zamin furū ʙurdem va dar ʙaroʙari Alloh heç gurūhe nadoşt, ki jorijaş kunad va niz xud jorī kardani xeş natavonist

    Verse 82

    Va kasone, ki dirūz orzu mekardand, ki ʙa çoi ū ʙoşand, meguftand: «Açaʙo, ki Alloh rūzii har kasro, ki xohad farovon kunad jo tang sozad. Agar in'omu fazli Alloh ʙar mo nameʙud, alʙatta, moro ham zamin misli Qorun furū meʙurd. Açaʙo, ki kofiron na dar dunjo va na dar oxirat naçot namejoʙand»

    Verse 83

    In saroji oxiratro az oni kasone soxtaem, ki dar in çahon na xohoni ʙartariçūī hastand va na xohoni fasod. Va sarançomi nek, ki çannat ast, az oni parhezgoron ast

    Verse 84

    Har kas, ki kori neke ʙa çoj orad, podoşi ʙehtare az on dorad va har kī gunohe kunad, pas, ʙidonand kasone, ki murtakiʙi gunoh meşavand, çuz ʙa andozai amalaşon çazo doda nameşavand

    Verse 85

    Ba durustī, on Allohe, ki Qur'onro ʙar tu nozil va farz kardaast rasonidani onro, turo ʙa çojgohat (Makka) ʙozmegardonad. Bigū ej Rasul, ʙaroi muşrikon: «Parvardigori man ʙehtar medonad, ki cī kase ʙar rohi rost va cī kase dar gumrohii oşkor ast»

    Verse 86

    Agar rahmati Parvardigorat nameʙud, umedi onro nadoştī, ki in kitoʙ ʙar tu doda meşavad, pas şukri Allohro ʙa ço or ʙar on ne'mate, ki ʙar tu arzonī namudaast. Pas, hargiz, naʙojad puştiʙoni kofiron ʙoşī

    Verse 87

    Pas, az on ki ojoti Alloh ʙar tu nozil şud, turo kofiron az on ʙeroha nakunand. Mardumro ʙa sūi Parvardigorat ʙixon va hargiz az muşrikon maʙoş

    Verse 88

    Bo Allohi jakto ma'ʙudi digarero maxon. Heç Allohe ʙarhaq, çuz Ū nest. Har cize noʙud şudanī hast, ƣajri rūji Zoti Ū. Farmon, farmoni Ūst va hama ʙa sūji Ū ʙozgardonida meşaved va hisoʙu kitoʙi guftoru kirdoratonro ʙozrasī mekunad va dar mijonaton odilona dovarī xohad kard