Back to Languages
Tajik - Chapter 46
Translation by Khoja Mirov
Verse 1
Ho Mim. (Zikri harfhoi muqatt'a dar avalli surai Baqara guzaşt)
Verse 2
In Qur'on kitoʙest nozil gardida az çoniʙi Allohi pirūzmande, ki maƣluʙ nameşavad va dar tadʙiru kardahojaş ʙohikmat ast
Verse 3
Mo osmonhovu zamin va on ciro, ki dar mijoni on du ast, ʙarhaq va dar muddati muajjan ofaridaem. Va kofiron az on ci Qur'on ʙimaşon medihad, rūj megardonand
Verse 4
Bigū ej Pajomʙar ʙaroi kofiron: Ojo dided on ciro ʙa çuz Alloh meparasted (az ʙuton murdagon va toƣutho), ʙa man nişon dihed, ki az in zamin cī cizro ofaridaand? Jo dar xilqati (ofaridani) osmonho ʙo hamrohi Alloh şirkat doştaand? Agar rost megūed, ʙaroi man kitoʙe, ki peş az in Qur'on omada ʙoşad jo agar donişe az peşinijon mondaast, ʙijovared
Verse 5
Va kist gumrohtar az on, ki ʙa çuz Alloh cizero ʙa du'o mexonad, ki to rūzi qijomat ʙa ū çavoʙ namedihad, cunki onho (ʙuton, jo murdagon, jo sangho va daraxton va monandi inho) az du'oi ʙutparaston ʙexaʙarand, na xud meşunavand va na mefahmand
Verse 6
Va cun dar qijomat mardumro ʙaroi hisoʙu kitoʙ çam' orand, ʙuton ʙo parastandagoni xeş duşman ʙoşand va iʙodataşonro inkor kunand
Verse 7
Va cun ojoti ravşani Mo ʙa on muşrikon xonda şavad, kofiron Qur'onero, ki ʙarojaşon nozil şudaast, gūjand: «Çodui oşkor ast»
Verse 8
Jo megūjand muşrikon: In Qur'on durūƣest, ki xud Muhammad ʙoftaast! Bigū ej Pajomʙar: Agar man onro cun durūƣe ʙa ham ʙofta ʙoşam, şumo nametavoned xaşmi Allohro az man ʙozdored. Alloh az on ta'nahoe, ki ʙa in Qur'on mezaned, ogohtar ast. Va şahodati Ū mijoni manu şumo kofist. Va Ūst omūrzandai tavʙakunandagon, mehruʙoni ʙandagoni mu'min
Verse 9
Bigū ej Pajomʙar ʙa muşrikoni qavmat: Man az mijoni digar pajomʙaron naxustin pajomʙar nestam, (ja'ne, peş az man niz digar pajomʙaroni Alloh guzaştaand va şumo medoned, pas caro az pajomʙarii man hajron şuda inkor mekuned) va namedonam, ki ʙar man jo ʙar şumo dar dunjo cī xohad rasid, cunki ilmi ƣajʙ namedonam. Man az cize çuz on cī ʙa man vahj meşavad, pajravj namekunam va şumoro niz ʙa on amr namekunam va man çuz ʙimdihandai oşkore nestam
Verse 10
Bigū ej Pajomʙar ʙa muşrikoni qavmat: «Ba man xaʙar dihed, agar Qur'on az çoniʙi Alloh ʙoşad va şumo ʙa on imon naovared va jake az mardoni ʙani Isroil (misli Aʙdullo iʙni Salom) ʙa on guvohī dihad va imon ʙiovarad, vale şumo gardankaşī karded, ojo sitamgar nested? Alʙatta, Alloh ta'olo mardumi sitamkorro ʙa sūi Islom hidojat namekunad!»
Verse 11
Va kofiron ʙa mū'minon guftand: «Agar on ci ki Muhammad az Qur'on va nuʙuvvat ovardaast xuʙie meʙud, inho dar paziruftanaş ʙar mo saʙqat va peşdastī namekardand». Va cun ʙa vasilai Qur'on rohi hidojat najoftand, pas megūjand, ki in Qur'on durūƣi derina ast
Verse 12
Va peş az in Qur'on kitoʙi Mūso (ja'ne Tavrot) ʙaroi ʙani Isroil rohnamovu rahmat ʙud va ʙa on iqtido mekardand. Va in Qur'on kitoʙest tasdiqkunandai kitoʙhoi peşina, ʙa zaʙoni araʙī nozil şudaast, to sitamkoron (kofiron)-ro ʙime va nekūkoron (mū'minon)-ro muƶdae ʙoşad
Verse 13
Alʙatta, onon, ki guftand, Parvardigori mo Alloh ast va ʙa'd dar imonaşon mustahkam istodand, pas heç tarsu andūhe nest ʙarojaşon az tarsi qijomat va ʙar on cizhoe, ki dar dunjo ʙoqī guzoştaand ʙa'd az margaşon, andūhgin nameşavand
Verse 14
Inho ahli ʙihiştand va (ʙa rahmati Alloh) dar on ço çovidon ʙoşand, ʙa saʙaʙi amalhoi şoistae, ki dar dunjo mekardand
Verse 15
Va odamiro ʙa nekī kardan ʙo padaru modari xud dar hajotaşon va ʙa'd az margaşon amr kardaem. Alʙatta modaraş ūro hangomi homilagī ʙo duşvorī ʙardoşt va ʙa duşvorī ʙa zamin nihod (ja'ne, tavallud kard). Va muddati haml va to az şir çudo şudanaş, sī moh ast, to cun ʙa sinni çavonī (purquvvatī) rasad va ʙa cihilsolagī medarojad, du'o karda megūjad: «Ej Parvardigori man, ʙa man tavfiq deh, to şukri ne'mate, ki ʙar man va ʙar padaru modaram arzonī doştaj, ʙa çoj oram va kori şoista ʙikunam, ki Tu az on xuşnud şavī va farzandoni maro soleh gardon. Alʙatta tavʙa kardam az tamomi gunohhojam va ʙozgaştam ʙa sūi Tu. Hamono man az zumrai musulmononam»
Verse 16
Inho kasone hastand, ki korhoi nekaşonro mepazirem va az gunohaşon darmeguzarem. Dar zumrai ahli ʙihiştand. In va'dai rostine ast, ki ʙa onho doda meşavad
Verse 17
Va kase, ki ʙa padaru modaraş, guft: «Uf (ʙezoram) az şumo, ojo ʙa man va'da medihed, ki az gūram zinda ʙerun ovarda xoham şud va hol on ki mardume peş az man ʙudaand va zinda naşudand. Va on du (volidajn) az dargohi Alloh mepursand hidojataşro va gūjand: «Voj ʙar tu, imon ʙijovar, ki alʙatta, va'dai Alloh haq ast hamaro zinda mekunad!», megūjad: «Inho (ja'ne, on ci ki şumo dar ʙorai zinda şudani pas az marg megūed) çuz hamon afsonahoi peşinijon nest!»
Verse 18
Dar ʙorai inho hamon suxan, ki (voçiʙ şudani azoʙ) dar ʙorai ummathoi peşin az çinnu ins gufta şuda ʙud, soʙit şuda ʙud. Haroina, inho zijonkoron ʙudand
Verse 19
Va ʙaroi har jak az du gūruh (ahli xajr va ahli şar) nisʙat ʙa korhoe, ki kardaand, nazdi Alloh daraçotest, to ki Alloh podoşi korhojaşonro, ki dar dunjo kardaand, ʙa purragī ʙidihad va ʙa onon sitam naşavad, na ʙar gunohaşon afzuda meşavad va na az xuʙihojaşon kam karda meşavad
Verse 20
Va rūze, ki kofironro ʙar otaş ʙaroi azoʙ peşkaş kunand, ʙa onon gufta şavad: şumo dar zindagii dunjavī az cizhoi pokiza va xuş ʙahramand şuded va onhoro az ʙajn ʙurded. Imrūz ej kofiron, ʙa azoʙu xorī dar dūzax podoşaton medihand. Va in ʙa on saʙaʙ ast, ki dar zamin ʙe heç haqqe gardankaşī mekarded va isjongarī peş girifta ʙuded
Verse 21
Va ʙa jod ʙijovar ej pajomʙar, ʙarodari qavmi Odro, ki cun qavmi xudro dar Ahqof az omadani azoʙi ilohī tarsond va ʙa rostī peş az ū pajomʙarone ʙudand va raftandu pas az ū pajomʙarone omadand, ʙo in pajom, ki çuz Allohi jaktoro naparasted, ki haroina, man az azoʙi rūzi ʙuzurgi qijomat ʙar şumo metarsam ʙa saʙaʙi şirk ovardanaton
Verse 22
Qavmi Hud guftand: «Ojo omadaī, ʙo durūƣhojat to moro az parastişi ma'ʙudonamon ʙargardonī? Pas agar rost megūī, har cī ʙa mo va'da medihī, az azoʙi ʙuzurg ʙa mijon ʙijovar»
Verse 23
Guft (Hud alajhis salom): In va'dai omadani azoʙro tanho Alloh medonad va man firistodai Alloh hastam va on ciro ʙa on firistoda şudaam, ʙa şumo merasonam. Vale meʙinam, ki mardumi nodon hasted, dar talaʙ kardani azoʙ va nofarmonī kardanaton ʙa Alloh
Verse 24
Pas cun qavmi Hud azoʙro dar hajati aʙre didand, ki rūj ovaranda ʙa sūi vodihojaşon, guftand: In aʙrest, ki ʙoron meorad ʙa mo. Pas guft Hud alajhissalom ʙa onon: Ne, ʙalki in hamon azoʙe ast, ki ʙa şitoʙ talaʙ namuded omadani onro. In ʙodesg, ki dar on uquʙatu azoʙi dardnok ast
Verse 25
Bo farmon va xohişi Parvardigoraş hama cizro noʙud mekunad. Pas cunon şudand, ki çuz xonahojaşon cizi digare dida nameşud. Mo in tavr gunahgoronro (ʙa saʙaʙi tuƣjonaşon) çazo medihem
Verse 26
Va hamono ʙa qavmi Od dar dunjo cunon tavonoiju qudrat doda ʙudem, ki ʙa şumo nadodaem ej kuffori Qurajş. Barojaşon xūşi, şunavo to ʙişunavand va caşmhoi ʙino to ʙuʙinand va dilho to dark kunand, qaror doda ʙudem. Vale gūşu caşmu dilaşon ʙa holaşon heç foidae nakard, cunki ojoti Allohro inkor mekardand va on azoʙero, ki ʙa masxaraaş megiriftand, onhoro faro girift
Verse 27
Ba tahqiq, Mo hamai dehahoero, ki dar atrofi şumo (ej ahli Makka) ʙudand, halok kardem va Mo ojoti xudro ʙa surathoi gunogun ʙajon doştem, ʙoşad, ki onho az kufri xud ʙargardand
Verse 28
Pas, caro kasonero, ki ʙa ƣajri Alloh (ʙaroi nazdikī ʙa Allohi jagona) ma'ʙud girifta ʙudand, joriaşon nakardand, ʙalki az nazaraşon gum şudand? In durūƣ va ʙoftahoi onho ʙud, (ja'ne, aqida doştand, ki ʙutho moro ʙa Alloh nazdik mesozand)
Verse 29
Va ʙa jod ovar ej pajomʙar, cun gurūhe az çinhoro nazdi tu ravona kardem, to Qur'onro ʙişnavand. Cun ʙa nazdaş rasidand va Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) Qur'on mexond, guftand: «Xomūş ʙoşed, to Qur'onro ʙişnavem! Pas cun tilovati Qur'on ʙa pojon rasid hamono Qur'on ʙa onho ta'sir kard, onho ʙa sūi qavmi xud, huşdordihanda ʙozgaştand, to onhoro az azoʙi Ilohī ʙitarsonand, agar imon naorand
Verse 30
Guftand: «Ej qavmi mo, haroina, mo kitoʙero şunidem, ki ʙa'd az Mūso nozil şuda, kitoʙhoi peşinro, ki ʙa pajomʙaronaş nozil kardaast, tasdiq mekunad va ʙa haq va rohi rost roh menamojad
Verse 31
Ej qavmi mo, suxanhoi in firistodai Alloh (Muhammad)-ro qaʙul kuned va ʙa ū imon ʙijovared, to Alloh gunohhojatonro ʙijomūrzad va şumoro az azoʙi dardovar dar amon Dorad
Verse 32
Va har kase, ki qaʙul nakunad da'vati da'vatkunandai Allohro, ki da'vat mekunad ʙa sūi Alloh, nametavonad, dar rūji zamin az azoʙi Allohi ʙarhaq ʙigurezad va ūro çuz Allohi ʙarhaq heç jovare nest va dar gumrohii oşkorest!»
Verse 33
Ojo nameʙinand va nadonistaand, Allohe, ki osmonhovu zaminro naxustin ʙor ʙijofarid, dar ofaridani onho oçiz namondaast. Ū tavonost, ʙar on ki murdagonro zinda kunad. Bale, in kor ʙa Alloh oson ast. Ū ʙar har kore tavonost
Verse 34
Va rūzi qijomat, ki kofiron ʙar otaşi dūzax ʙaroi azoʙ peşkaş karda şavand, pas gufta şavad ʙa onon: Ojo in azoʙ haq nest? Gūjand: «Bale, savgand ʙa Parvardigoramon!» Parvardigoraşon mefarmojad: «Ba xotiri kufre, ki mevarzidaed, azoʙro ʙicaşed!»
Verse 35
Pas, saʙr kun ej pajomʙar, ʙa ozoru azijati muşrikon, hamcunon ki pajomʙaroni ululazm saʙr karda ʙudand. Va dar azoʙ dodani onho şitoʙ makun. On rūz, ki on va'daero, ki ʙa onho doda şudaast, ʙingarand, pindorand, ki çuz dar dunjo ʙa qadri soate az rūz hajot nadidaand. In xaʙar astu ʙas ʙaroi onon va ƣajraşon. Pas tanho mardumi fosiqi ʙadkor, halok (azoʙ) karda meşavand