Back to Languages
Tajik - Chapter 18
Translation by Www.islamhouse.com
Verse 1
Hamdu sipos maxsusi Alloh taolo ast, ki Qur'onro ʙar ʙandaaş [Muhammad] nozil kard va heç guna inhirofe dar on qaror nadod
Verse 2
[Kitoʙe] Ustuvor to [kofironro] az azoʙe saxt az çoniʙi Ū [Alloh taolo] ʙim dihad va ʙa mu'minone, ki korhoi şoista mekunand, muƶda dihad, ki podoşi nakue ʙarojaşon [dar peş] ast
Verse 3
[Hamon ʙihişte] ki çovidona dar on xohand monad
Verse 4
Va [niz] kasonero, ki guftand: «Alloh taolo farzande [ʙaroi xud] ʙarguzida ast», ʙim dihad
Verse 5
Na xudaşon ʙa in [guftori nodurust] ilm [-u jaqin] dorand na padaronaşon. Suxani ʙisjor nopisandest, ki az dahonaşon ʙerun meojad [va] çuz durūƣ namegūjand
Verse 6
Pas, [ej Pajomʙar] nazdik ast, agar [qavmat ʙa in suxan [Qur'on]] imon najovarand, dar paji [ʙeimonii] onon xudro [az taassuf va andūh] halok kunī
Verse 7
Dar haqiqat, Mo on ciro, ki rūji zamin ast, zevare ʙaroi on qaror dodaem, to ononro ʙijozmoem, ki kadomaşon nakukortarand
Verse 8
Va Mo [pas az pojoni hajot] on ciro, ki rūji zamin ast, ʙa ʙijoʙone xuşk va ʙegijoh taʙdil xohem kard
Verse 9
Ojo pindoştaī, ki [moçaroi] ashoʙi Kahf va on sangnavişta [ki nomaşon ʙar on hak şuda ʙud] az çumlai nişonahoi şigiftangez [va ƣajrimumkini] Mo ʙudaast
Verse 10
Hangome ki on çavonmardon ʙa ƣor panoh ʙurdand va guftand: «Parvardigoro, moro az çoniʙi xeş rahmate arzonī dor va dar kori [hiçrati] mo ʙarojamon hidojat va naçot faroham soz»
Verse 11
Pas, dar on ƣor ʙar gūşhojaşon to solijoni daroz [pardae az sukutu oromiş] zadem [to ʙa xoʙ ravand]
Verse 12
Sipas ʙedoraşon kardem, to ʙidonem kadom jak az on du gurūh muddatero, ki [dar xoʙ] mondaand, durusttar hisoʙ kardaast
Verse 13
[Ej Pajomʙar] Mo dostoni ononro, ʙa durustī, ʙarojat ʙozgū mekunem. Onon çavonone [şoista] ʙudand, ki ʙa Parvardigoraşon imon ovarda ʙudand va Mo [niz] ʙar hidojataşon afzudem
Verse 14
Va dilhojaşonro [ʙar imon] ustuvor soxtem, on goh ki [dar ʙaroʙari podşohi kofir] qijom kardand va guftand: «Parvardigori mo parvardigori osmonho va zamin ast; va hargiz çuz ū ma'ʙudero nameparastem, ki on goh [agar cunin kunem] suxane gazofu noravo guftaem»
Verse 15
[Sipas ʙa hamfikronaşon guftand:] «In qavmi mo [ki] ʙa çoi Ū [Alloh taolo] ma'ʙudone [digar] ʙarguzidaand, caro daleli oşkore ʙar [haqqonijati] onon nameovarand? Pas, kist sitamgortar az on ki ʙar Alloh taolo durūƣ ʙast [va ʙarojaş şarik qoil şud]
Verse 16
Va cun az onon va az on ci ʙa çoji Alloh taolo meparastand, kanoragirī karded, pas, ʙa ƣor panoh ʙiʙared, to Parvardigoraton az [sojai] rahmati xeş ʙar şumo ʙigustaronad va dar koraton [osoişu] kuşoişe padid ovarad
Verse 17
Va [ej Muhammad, agar on ço ʙudī] xurşedro medidī, ki vaqte tulu' mekunad, ʙa samti rost [-i ƣor] mutamoil megardad va vaqte ƣuruʙ mekunad, az samti capi onon dur meşud [va garmo ozoraşon namedod]; va onon dar mahalle gustarda az on [ƣor] ʙudand. In az nişonahoi [qudrati] Alloh taolo ast. Har kiro Alloh taolo hidojat kunad, pas, ū hidojatjofta [-i voqeī] ast va har kiro gumroh kunad, hargiz dūst [va] rohnamoe ʙarojaş namejoʙī
Verse 18
Va [agar ʙa onho nigoh mekardī] mepindoştī, ʙedorand; dar hole ki [ʙo caşmoni ʙoz] xufta ʙudand; va Mo ononro ʙa pahlui rostu cap megardondem [to ʙadanaşon oseʙ naʙinad]; va sagaşon ʙar ostonai ƣor [nişasta va ʙa holati posʙonī] dasthojaşro kuşoda ʙud. Agar [nigohaşon mekardī va] az holaşon ogoh meşudī, hatman, [az vahşat] firor mekardī va dilat az tarsi onon laʙrez meşud
Verse 19
Va hamcunon [ki xoʙaşon kardem] ononro [az xoʙ] ʙedor namudem, to ʙajni xud az jakdigar suol kunand. Jake az onon guft: «Ci muddat dar xoʙ monded?» [Baqija] Guftand: «Jak rūz jo ʙaxşe az jak rūz». [Sarançom] Guftand: «Parvardigoraton donotar ast, ki ci qadar [dar in holat] mondaed. Pas, [aknun] jak nafar az xudatonro ʙo in sikka[-hoja]-ton ʙa şahr ʙifiristed, to ʙuʙinad, kadom jak az [furuşandagoni on ço kosiʙī va] ƣizojaş pokizatar ast va az [nazdi] ū ƣizoe ʙarojaton ʙijovarad; va ʙojad [dar raftuomadu xarid pinhonkorī va] zirakī namojad va heç kasro az [holi] şumo ogoh nasozad
Verse 20
Be tardid, agar onon [makonatonro ʙidonand va] ʙar şumo dast joʙand, sangsoraton mekunand jo şumoro ʙa oini xeş ʙozmegardonand va dar on surat, hargiz rastagor naxohed şud
Verse 21
Va ʙad-in guna [mardumi on sarzamin]-ro az holi onon ogoh kardem, to ʙidonand, ki va'dai Alloh taolo [dar ʙorai jorii mu'minon va ʙarangextani murdagon] rostu durust ast va in ki dar [faro rasidani] qijomat tardide nest. Hangome ki [mardumi şahr] ʙajni xud [dar ʙorai on çavonmardoni mutavaffo] ducori ixtilof şudand, pas, gurūhe guftand: «Devore ʙar [vurudi] on [ƣor] ʙisozed. Parvardigoraşon ʙa holi onon ogohtar ast». Barxe digar, ki [noogoh ʙudand va nufuzu] qudrat doştand, guftand: «[Ba nişonai ʙuzurgdoşt] Bar [ƣori] eşon parastişgohe mesozem»
Verse 22
[Dar ʙorai te'dodaşon] Xohand, guft: «Se nafar ʙudand va cahorumini onon sagaşon ʙud». Va [gurūhe] megūjand: «Panç nafar ʙudand va şaşumini onon sagaşon ʙud» - [ki alʙatta] hama az rūi hads va gumon ast – va [gurūhe] megūjand: «Haft nafar ʙudand va haştumini onon sagaşon ʙud». Bigū: «Parvadigoram az te'dodi onon ogohtar ast [va] çuz gurūhe andak te'dodaşonro kase namedonad. Pas, dar ʙorai onon guftugūe muxtasar [va ʙahse orom va guzaro] doşta ʙoş va dar ʙorai onon az heç kas suol nakun
Verse 23
Va hargiz dar mavridi kore nagū: «Fardo onro ançom mediham»
Verse 24
Magar in ki [ʙigūī] «Inşoalloh»; va har goh faromūş kardī, [ʙo guftani in lafz] Parvardigoratro jod kun va ʙigū: «Umedvoram Parvardigoram maro ʙa rohe rahnamun gardad, ki az in [roh] ʙa hidojat [va saloh] nazdiktar ʙoşad»
Verse 25
Va onon [ashoʙi Kahf] sesad sol dar ƣoraşon [dar holati xoʙ] mondand va nuh sol [niz] ʙar on afzudand
Verse 26
[Ej pajomʙar] Bigū: «Alloh taolo az [muddati] mondanaşon [dar ƣor] ogohtar ast; ƣajʙi osmonho va zamin az oni Ūst. [Ba rostī, ki] Ū ci ʙino va ci şunavo ast! Onon [çahonijon] ʙa çuz Ū heç [dūstu] korsoze nadorand va Ū heç kasro dar hukm [-u farmon]-i xeş şarik namesozad»
Verse 27
Va [ej pajomʙar] az kitoʙi Parvardigorat on ciro ʙa tu vahj şudaast, tilovat kun. Heç kas taƣjirdihandai suxanoni Ū [Alloh taolo] nest va hargiz panohgohe çuz Ū namejoʙī
Verse 28
Va xudro [ʙar musohiʙat] ʙo kasone hamroh [va şikeʙo] gardon, ki Parvardigoraşonro ʙomdod va şomgoh mexonand [va ʙo on ki faqirand, tanho] rizoijati Ūro mexohand; va hargiz caşmonatro az onon ʙarnagardon, to zevarhoi dunjo [va hamnişinī ʙo aşrof va qudratmandon]-ro ʙixohī va [hamcunin] az kase pajravī nakun, ki dilaşro az jodi xeş ƣofil soxtaem va az havoi nafsi xeş pajravī karda va koraş taʙoh ast
Verse 29
[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] ʙigū: «[In Qur'on suxani] Haq ast az çoniʙi Parvardigoraton; pas, har ki mexohad, imon ovarad va har ki mexohad, kofir şavad». Mo ʙaroi sitamgoron otaşe omoda kardaem, ki saropardahojaş ononro az har sū faro megirad; va agar [dar talaʙi oʙ] farjodrase ʙiçūjand, ʙo oʙe hamcun misi gudoxta ʙa farjodaşon merasand; [oʙe, ki harorataş] cehrahoro ʙirjon mekunad. Ci ʙad nuşidanī va ci ʙad çojgahe ast
Verse 30
Kasone, ki imon ovardand va korhoi şoista ançom dodaand [ʙa jaqin, ʙidonand, ki] Mo podoşi kasero, ki kori nakū karda ʙoşad, hargiz taʙoh namekunem
Verse 31
Ononand, ki ʙihişthoi çovidonī dorand, ki [az zeri daraxtoni] onho çūjʙorho çorī ast. Dar on ço ʙo dastʙandhoi zarrin orosta meşavand va çomahoi [foxiri] saʙzrang az hariri nozuk va hariri zaxim ʙar tan mekunand, dar hole ki ʙar taxtho takja zadaand. Ci podoşi şoista va ci naku çojgohe ast
Verse 32
Va [ej pajomʙar] ʙaroi onon misole ʙizan: du mard [kofir va mu'min], ki ʙaroi jake az onon [ki kofir ast] du ʙoƣi angur qaror dodem va peromuni on du [ʙoƣ]-ro ʙo daraxtoni naxl pūşonidem va mijoni on kiştzore [purʙor] nihodem
Verse 33
Har du ʙoƣ meva medod va cize az on namekost; va mijoni on du [ʙoƣ] nahre ʙuzurg çorī kardem
Verse 34
Ū [sohiʙi ʙoƣ] mevahoe [ʙisjor va daromade farovon] doşt; pas, ʙa dūsti xud, ki ʙo ū guftugū mekard, guft: «Sarvati man az tu ʙeştar ast va az lihozi xonavoda [va nafaron] az tu tavonmandtaram»
Verse 35
Va ū dar hole ʙa ʙoƣi xeş doxil şud, ki [ʙa xotiri kufru ƣurur] dar haqqi xeş sitamgor ʙud; [pas, ʙa dūstaş rū ovarda] guft: «Gumon namekunam, ki in [ʙoƣ] hargiz noʙud gardad
Verse 36
Va gumon namekunam, ki qijomat ʙarpo gardad; va agar [qijomate dar kor ʙoşad va] ʙa sūji Parvardigoram ʙozgardanda şavam, hatman, çojgohe ʙehtar az in mejoʙam»
Verse 37
Dūstaş, ki ʙo vaj guftugū mekard, ʙa ū guft: «Ojo ʙa on kase, ki turo az xok [va] sipas az nutfa ofarid va sipas turo marde [komil] somon dod, kofir şudaī
Verse 38
Ammo man [megūjam:] Ū Alloh taolo parvardigori man ast va heç kasro ʙo Parvardigoram şarik namedonam
Verse 39
Vaqte voridi ʙoƣat şudī, caro naguftī, har ci Alloh taolo ʙixohad [hamon meşavad] va heç nerue çuz ʙa [ta'jidi] Alloh taolo nest? Agar meʙinī man az nazari molu farzand az tu kamtaram [muhim nest]
Verse 40
Ci ʙaso Parvardigoram [cize] ʙehtar az ʙoƣi tu ʙa man ʙidihad va az osmon cunon azoʙe [otaşʙor] ʙar ʙoƣat furū ʙorad, ki [taʙdil ʙa zamin] ʙegijohi laƣƶandae gardad
Verse 41
Jo oʙaş dar [a'moqi zamin cunon] furū ravad, ki hargiz natavonī ʙa on dast ʙijoʙī»
Verse 42
[Sarançom azoʙi ilohī faro rasid] Va tamomi mevahojaşro dar ʙar girift [va noʙud şud]. Va ū ʙa xotiri xarçhoe, ki carfi on ço karda ʙud, pajvasta dasthojaşro [az puşajmonī va andūh] ʙar ham mezad va dar hole ki dorʙast va cuʙʙandhojaş furū rexta ʙud, meguft: «Ej koş [dar parastiş] kasero şariki Parvardigoram qaror nadoda ʙudam»
Verse 43
Va ū [ki ʙa xondani xud meʙolid, inak] gurūhe nadoşt, ki dar ʙaroʙari [azoʙi] Alloh taolo joriaş kunand va xud [niz] jorikunandai xeş naʙud
Verse 44
On ço [soʙit şud, ki jorī va] korsozī az oni [Parvardigori] haq ast. Ū podoşi [iʙodataş] ʙehtar ast va sarançomi [ʙandagoni mu'minaş] nakutar
Verse 45
Va [ej pajomʙar, fanopazirii] zindagii dunjoro ʙa oʙe masal ʙizan, ki az osmon furū firistodem va ʙa vasilai on gijohi zamin [sarsaʙz şud va] dar ham omext; sipas [cunon] xuşku şikasta şud, ki ʙodho [ʙa har sū] parokandaaş megardonad; va Alloh taolo ʙar har cize tavonost
Verse 46
Molu farzandon zinati zindagii dunjost va nekihoi pojdor [raftoru guftori şoista] nazdi Parvardigorat podoşaş ʙehtar ast, umed doştan [ʙa savoʙaş] nakutar
Verse 47
Va [jod kun az] rūze, ki kūhhoro ʙa harakat darmeovarem va zaminro oşkor [va hamvor] meʙinī va hama [maxluqot]-ro çam' mekunem va heç jak az ononro [ʙa holi xud] raho namekunem
Verse 48
Va [hamagī] safkaşida ʙar Parvardigorat arza meşavand [va ʙa onon megūjand:] «Be tardid, cunon ki naxustin ʙor şumoro ofaridem, [imrūz niz tanho va poʙarahna] nazdi Mo omaded; ʙalki mepindoşted, ki hargiz va'dagohe ʙarojaton qaror namedihem»
Verse 49
Va noma [-i a'mol dar mijon] nihoda meşavad; pas, gunahkoronro meʙinī, ki az on ci dar on [noma] ast, tarson va nigaronand va megūjand: «Ej voj ʙar mo! In ci nomae ast, ki heç [guftoru raftori] kucak va ʙuzurgro raho nakardaast, magar in ki onro dar şumor ovardaast?» Va har ci kardaand, hozir mejoʙand va Parvardigorat ʙa heç kase sitam namekunad
Verse 50
Va [jod kun az] hangome ki ʙa fariştagon guftem: «Baroi Odam saçda kuned»; pas, [hama] saçda kardand, magar Iʙlis, ki az çin ʙud va az farmoni Parvardigoraş sar pecid. Pas, [ej mardum] ojo ʙa çoji Man ū va farzandonaşro dūston [-i xud] megired, hol on ki onon duşmanaton hastand? Sitamgoron [-i muşrik ʙaroi Alloh taolo] ci ʙad çojguzine dorand
Verse 51
Man ononro [ki muşrikona ʙa parastiş megired] na hangomi ofarinişi osmonu zamin ʙa guvohī giriftam va na hangomi ofarinişi xudaşon; va man hargiz gumrohgaronro joru madadgori [xeş] nagiriftaam
Verse 52
Va [jod kun az] rūze, ki Alloh taolo [ʙa muşrikon] mefarmojad: «Şarikonero, ki ʙaroi man mepindoşted, faro ʙixoned [to şumoro az azoʙ ʙirahonand]; pas, onhoro mexonand, vale posuxaşonro namedihand; va Mo dar mijoni in du gurūh mahlakae [az otaşi duzax] qaror dodaem
Verse 53
Va gunahgoron otaş [-i duzax]-ro meʙinand va ʙa jaqin darmejoʙand, ki dar on xohand aftod va az on ço heç rohi ʙozgaşte nadorand
Verse 54
Va ʙa rostī, dar in Qur'on ʙaroi mardum az har guna masale ovardem; va[-le] inson ʙeş az har cize ʙa sitez [va cunucaro] mepardozad
Verse 55
Va cize mardumro ʙoznadoşt, ki vaqte hidojat [pajomʙar va Qur'on] ʙa sūjaşon omad, imon ʙijovarand va az Parvardigoraşon omurziş ʙixohand, magar in ki [az rūi laçoçat mexostand] sunnati [Alloh taolo dar mavridi azoʙi] peşinijon ʙar [sari] onon [niz] ʙijojad jo azoʙi rū dar rū ʙa onon ʙirasad
Verse 56
Va mo pajomʙaronro çuz ʙaşoratgar va ʙimdihanda namefiristem va kasone, ki kufr varzidand, ʙa [suxanoni ʙehuda va] ʙotil siteza mekunand, to ʙa vasilai on haq [Qur'on]-ro pojmol kunand va [mu'çizotu] ojoti man va on ciro, ki ʙa on ʙim doda şudaand, ʙa tamasxur giriftand
Verse 57
Kist sitamgortar az on ki ʙa ojoti Parvardigoraş pand doda şavad, vale az on rū ʙigardonad va korhoi [zişti] guzaştaaşro faromūş kunad? Mo ʙar dilhojaşon pardahoe afkandaem, to [pajomi haq]-ro darnajoʙand va dar gūşhojaşon sanginī [nihodaem, to suxani haqro naşnavand]; va agar ononro ʙa sūi hidojat ʙixonī, hargiz hidojat nameşavand
Verse 58
[Ej Pajomʙar] Parvardigorat omurzanda va doroi rahmat [farovon] ast. Agar onon [kofiron]-ro ʙa [sazoi] on ci kardaand, ʙozxost mekard, hatman, dar azoʙaşon şitoʙ menamud; [ammo cunin namekunad] ʙalki onon mav'ide dorand, ki hargiz az on gureze naxohand doşt
Verse 59
Mo [sokinoni] on şahrhoro hangome halok namudem, ki [ʙa xotiri kufru gunoh] ʙa xud sitam kardand va ʙaroi halokataşon mav'ide ta'jin kardem
Verse 60
[Jod kun az] Hangome ki Mūso ʙa [xidmatkori] çavoni xud [Juşa' iʙni Nun] guft: «Hamcunon xoham raft, to ʙa mahalli ʙarxūrdi du darjo ʙirasam jo ʙaroi muddati tūlonī roh ʙipajmojam [to ʙandai durustkore ʙijoʙam va nodonistahojamro az ū ʙijomūzam]»
Verse 61
Pas, cun ʙa mahalli ʙarxūrdi du darjo rasidand, mohii xudro [ki ʙaroi xūrdan hamroh doştand] faromūş kardand [pas, Alloh taolo onro zinda kard va ʙa oʙ andoxt] va mohī rohi xudro dar darjo peş girift
Verse 62
Pas, hangome ki [ʙa roh aftodand va az on ço] guzaştand, [Mūso] ʙa [xidmatkori] çavoni xud guft: «Ƣizojamonro ʙijovar, ki az in safar ʙisjor xasta şudaem»
Verse 63
[Juşa'] Guft: «Ba jod dorī, hangome ki [ʙaroi istirohat] ʙa kanori on taxtasang çoj giriftem, man [dar on ço dostoni zinda şudani] mohiro faromūş kardam [ki ʙo tu ʙigūjam] va çuz şajton [kase] maro az jodovarii on [doston] ʙa faromūşī naandoxt va mohī ʙa tarze şigiftovar rohaşro dar darjo peş girift»
Verse 64
[Mūso] Guft: «On hamon cizest, ki mexostem [va çojgohi on ʙandai nakukor hamon çost]». Pas, çustuçūkunon radi poi xudro giriftand [va az hamon roh] ʙozgaştand
Verse 65
Pas, [dar on ço] ʙandae az ʙandagoni mo [Xizr]-ro joftand, ki az çoniʙi xeş ʙa ū rahmate doda ʙudem va az nazdi xud ʙa vaj donişe omūxta ʙudem
Verse 66
Mūso ʙa ū guft: «Ojo [içozat medihī] hamrohat ʙijojam, to az on ci ʙa tu omūxta şuda va mojai hidojatu irşod ast ʙa man ʙijomūzī?»
Verse 67
[Xizr] Guft: «Tu hargiz nametavonī, [dar itoat va hamrohī] hamrohi man şikeʙoī kunī
Verse 68
Va ci guna ʙar [ançomi] kore, ki ʙa [rozi] on ogoh nestī, şikeʙoī mekunī?»
Verse 69
[Mūso] Guft: «Inşoalloh şikeʙo xoham ʙud va dar heç kore az tu nofarmonī namekunam»
Verse 70
[Xizr] Guft: «Pas, agar ʙo man hamroh şudī, dar ʙorai heç ciz az man suol nakun, to xud ʙo tu dar ʙoraaş suxane ʙigūjam»
Verse 71
Pas, on du ʙa roh aftodand, to on ki savori kiştī şudand. [Xizr] Kiştiro sūrox kard. [Mūso] guft: «Onro sūrox kardī, to sarnişinonaşro ƣarq kunī? Rostī, ci kori noravoe kardī!»
Verse 72
[Xizr] Guft: «Ojo naguftam, tu hargiz nametavonī ʙo man şikeʙoī kunī?»
Verse 73
[Mūso] guft: «Ba xotiri on ci faromūş kardam, sarzanişam nakun va dar koram ʙar man saxt nagir»
Verse 74
Pas, ʙa roh aftodand, to hangome ki ʙa navçavone rasidand va [Xizr] ūro kuşt. [Mūso] guft: «Şaxsi [ʙegunohu] pokero kuştī [on ham] ʙiduni in ki kasero kuşta ʙoşad? Voqean, kori nopisande kardī!»
Verse 75
Xizr guft: «Ba tu naguftam, ki hargiz nametavonī ʙo man şikeʙoī kunī?»
Verse 76
Mūso guft: «Agar az in pas cize az tu pursidam, digar ʙo man hamrohī nakun va az çoniʙi man, hatman, ma'zur xohī ʙud»
Verse 77
Pas, ʙa roh aftodand, to ʙa ahli şahre rasidand [va] az onon ƣizo xostand; [ammo onon] az mehmon kardani eşon xuddorī kardand. Sipas dar on ço devore joftand, ki mexost furū ʙirezad va [Xizr] onro rostu ustuvor kard. [Mūso] Guft: «Agar mexostī, [metavonistī] ʙaroi on [kor az onon] muzde ʙigirī»
Verse 78
[Xizr] Guft: «In ki zamoni çudoii manu tu faro rasidaast. Ba zudī turo az tavzeh [va daleli] on ci ki natavonistī dar ʙaroʙaraş şikeʙoī kunī, ogoh xoham soxt
Verse 79
Ammo on kiştī az oni ʙenavojone ʙud, ki dar darjo kor mekardand; pas, xostam ma'juʙaş kunam; [zero] peşi rohaşon [dar darjo] podşohe [sitamgor] ʙud, ki har kiştii [solime]-ro ʙa zūr megirift
Verse 80
Va ammo on navçavon padaru modaraş mu'min ʙudand; pas, tarsidem, ki on duro ʙa sarkaşī va kufr vo dorad
Verse 81
Az in rū, xostem, ki Parvardigoraşon ʙa çoji ū [farzandi] poktaru mehruʙontare ʙa onho ato farmojad
Verse 82
Va ammo on devor ʙaroi ʙa du pisarʙacai jatim dar on şahr ʙud va zeri on gançe ʙud, ki ʙa on du taalluq doşt va padaraşon [niz] marde durustkor ʙud; pas, Parvardigorat xost, ki onon ʙa haddi ʙuluƣ ʙirasand va gançi xeşro [az zeri on devor] ʙerun ovarand. In rahmate az çoniʙi Parvardigori tu ʙud va man in [korho]-ro xudsarona nakardam, in ʙud tavzeh [va daleli] korhoe, ki natavonistī dar ʙaroʙaraş şikeʙoī kunī»
Verse 83
Va [ej pajomʙar, muşrikonu jahudijon] dar ʙorai «Zu-l-qarnajn» az tu mepursand; ʙigū: «Ba zudī cize az sarguzaşti ū ʙarojaton xoham xond»
Verse 84
Mo dar zamin ʙa ū qudratu hukumat dodem va vasilai [rasidan ʙa] har cizero dar ixtijoraş nihodem
Verse 85
Pas, ū [az in] vasoil [ʙaroi rasidan ʙa ahdofaş] istifoda kard
Verse 86
[Rūze dar zamin ʙa roh aftod] To ʙa mahalli ƣuruʙi xurşed rasid. [Cunin ʙa nazaraş rasid] Ki xurşed dar caşmae garm va gilolud ƣuruʙ mekunad va dar [nazdikii on ço qavme [kofir]] joft. [Ba ū] Guftem: «Ej Zu-l-qarnajn, jo [ononro] muçozot mekunī jo dar mijonaşon [raftori] nakue peş megirī»
Verse 87
[Zu-l-qarnajn] Guft: «Ammo kasero, ki sitam karda [va şirk varzida] ast, muçozot xohem kard, sipas ʙa sūji Parvardigoraş ʙozgardonida meşavad, on goh ūro ʙa azoʙe ʙisjor saxt muçozot xohad kard
Verse 88
Va ammo kase, ki imon ovarad va kori şoista ançom dihad, pas, [dar oxirat] nakutarin podoş [ʙihişt]-ro xohad doşt va ʙo muloimat [va mehruʙonī] ʙo vaj suxan xohem guft»
Verse 89
Sipas [Zu-l-qarnajn] az vasoili [xud] istifoda kard [va ʙa sūji maşriq raft]
Verse 90
To on ki ʙa çojgohi ʙaromadani xurşed rasid. [Dar on ço xurşedro] Did, ki ʙar mardumone tulu' mekunad, ki dar ʙaroʙari on [nuru garmoi oftoʙ] ʙarojaşon pūşişe qaror nadoda ʙudem [na sarpanohe na sojai daraxte]
Verse 91
[Kori Zu-l-qarnajn] Incunin, ʙud va Mo ʙa on ci ū dar ixtijor doşt [va ançom medod], komilan ogoh ʙudem
Verse 92
Sipas [Zu-l-qarnajn] az imkonot [-i xud] istifoda kard [va ʙa çoje ʙajni şarqu ƣarʙ raft]
Verse 93
[Ū hamcunon raft] To ʙa [darae] mijoni du kūh rasid va dar kanori on du [kūh] mardumero joft, ki suxane [ʙa çuz zaʙoni xudro] namefahmidand
Verse 94
[Onon] Guftand: «Ej Zu-l-qarnajn, Ja'çuçu Ma'çuç dar in sarzamin [taʙahkorī va] fasod mekunand. Pas, ojo [mumkin ast] xarçe dar ixtijor qaror dihem, to mijoni mo va onon sadde ʙisozī?»
Verse 95
Ū guft: «On ci [az qudratu sarvat] ki Parvardigoram dar on ʙa man tavonoī dodaast [az on ci arza mekuned], ʙehtar ast; pas, maro ʙo neru [-i insonī] jorī kuned, [to] mijoni şumo va onon sadde muhkami ustuvor sozem
Verse 96
Hatman, qit'ahoi ohan ʙarojam ʙijovared [va rūji ham ʙicined]», to vaqte komilan mijoni du kūhro ʙaroʙar soxt [va pūşond. Sipas] guft: «[Dar atrofi devorai ohanin otaş ʙijafrūzed va] dar on ʙidamed». [Onon cunin kardand] To vaqte on [qitaoti ohan]-ro gudoxta kard; [sipas] guft: «[Aknun] misi oʙşuda ʙarojam ʙijovared, to rūji on [devor] ʙirezam»
Verse 97
Pas, [Ja'çuçu Ma'çuç] digar natavonistand az on ʙolo ravand va [hatto] natavonistand sūroxe dar on eçod kunand
Verse 98
[On goh Zu-l-qarnajn] Guft: «In [sad] az rahmati Parvardigori man ast [va to Alloh taolo ʙixohad, ʙoqī memonad]; ammo hangome ki va'dai Parvardigoram faro rasad, onro darham mekūʙad va va'dai Parvardigoram haq ast»
Verse 99
Va dar on rūz [ki çahon pojon mepazirad] ononro [cunon] raho mekunem, ki [az farovonii çam'ijat] dar ham meomezand va [hamin, ki] dar sur damida şud, hamaro [dar jak ço] çam' mekunem
Verse 100
Va on rūz duzaxro oşkoro ʙar kofiron arza medorem
Verse 101
[Hamon] Kasone, ki caşmonaşon az jodi man dar parda [-i ƣaflat] ʙud va tavoni şunidan [-i ojoti ilohiro] nadoştand
Verse 102
Ojo kasone, ki kufr varzidand, pindoştaand, ki [metavonand] ʙa çoji man ʙandagonamro korsoz [va dūsti xud] ʙigirand? Be tardid, Mo duzaxro ʙaroi kofiron çojgohi paziroī soxtaem
Verse 103
[Ej Pajomʙar] Bigū: «[Mexohed] Şumoro az zijonkortarin [mardum] dar korho ogoh sozam
Verse 104
Kasone, ki taloşaşon dar zindagii dunjo taʙoh gaştaast va xud mepindorad, ki kori naku mekunand»
Verse 105
Onon kasone hastand, ki ʙa ojoti Parvardigoraşon va didori Ū [dar oxirat] kofir şudand; pas, korhojaşon taʙoh gaşt va rūzi qijomat ʙarojaşon [heç qadru] arzişe qoil nameşavem
Verse 106
Incunin ast, ki ʙa xotiri kufre, ki varzidaand va ojotu pajomʙaroni Maro ʙa tamasxur giriftaand podoşaşon duzax ast
Verse 107
Be tardid, kasone, ki imon ovardaand va korhoe şoista ançom dodaand, ʙoƣhoi [ʙihişti] ʙarin manzilgohaşon xohad ʙud
Verse 108
Çovidona dar on xohand mond va hargiz az on ço ʙa çoji digare garoiş nadorand
Verse 109
[Ej Pajomʙar] Bigū: «Agar darjo ʙaroi [nigorişi] kalimoti Parvardigoram rang şavad, peş az on ki kalimoti Parvardigoram pojon joʙad, hatman, darjo ʙa pojon merasad; harcand [darjohoe digar] hammonandi on [darjoro niz] ʙa kumak ʙijovarem»
Verse 110
[Ej pajomʙar] Bigū: «Man faqat ʙaşare [odī] hamcun şumo hastam. Ba man vahj meşavad, ki tanho ma'ʙudaton Alloh taolo jaktost; pas, har ki ʙa didori Parvardigoraş [dar oxirat] umed dorad, ʙojad kori şoista ançom dihad va heç kasro dar parastişi Parvardigoraş şarik nasozad»