Back to Languages
Tajik - Chapter 7
Translation by Www.islamhouse.com
Verse 1
Alif, lom, mim, sod
Verse 2
[Ej pajomʙar, in Qur'on] Kitoʙest, ki ʙar tu nozil şudaast, pas, naʙojad dar sinaat nisʙat ʙa on tardide ʙoşad, [nozil şuda] to ʙo on [mardumro] ʙim dihī va ʙaroi mu'minon pand [va tazakkure] ʙoşad
Verse 3
[Ej mardum] On ciro az çoniʙi Parvardigoraton ʙar şumo nozil şudaast, pajravī kuned va az [dūstonu] korsozoni digar ʙa çuz Ū pajravī nakuned, ci andak pand mepazired
Verse 4
Ci ʙisjor [sokinoni rustoho] va şahrho, ki noʙudaşon kardem va azoʙi Mo şaʙhangom jo dar hole ki ʙa xoʙi nimrūzī furū rafta ʙudand, ʙa suroƣaşon omad
Verse 5
Va cun azoʙi Mo ʙa suroƣaşon omad, suxanaşon çuz in naʙud, ki guftand: «Ba rostī, ki mo [kofiru] sitamgor ʙudem»
Verse 6
Musallaman, Mo az kasone, ki [pajomʙaronamon] ʙa sūjaşon firistoda şudand, [dar ʙorai pazirişi pajomi haq] suol xohem kard va hatman, az pajomʙaron [niz darʙorai posuxi ummathojaşon ʙa da'vati onon] xohem pursid
Verse 7
Jaqinan, [kirdori ʙandagonro] ʙo ilm [-i xud] ʙarojaşon ʙajon mekunem va mo hargiz ƣoiʙ [va ƣofil az ahvoli onon] naʙudaem
Verse 8
Dar on rūz, vazn [-u me'jori sançişi a'mol, adolat] haq ast. Pas,onhoe, ki vazni a'molaşon sangin ʙoşad, ononand, ki rastagorand
Verse 9
Va onhoe, ki vazni a'molaş saʙuk ʙoşad, onon kasone hastand, ki ʙa xeş zijon rasonidaand, caro ki [ʙo inkori Qur'on] ʙa ojoti Mo sitam mekardand
Verse 10
Va [ej mardum] ʙa rostī, ki Mo şumoro dar zamin çoj dodem va dar onço ʙarojaton vasoil [-u imkonot]-i zindagī nihodem. Ci andak şukr meguzored
Verse 11
Va ʙe tardid, Mo [nasli] şumoro [dar zamin] padid ovardem, sipas şumoro [ʙa ʙehtarin holat] şakl dodem, on goh ʙa fariştagon guftem: «Baroi [ʙuzurgdoştu ehtirom, ʙar] Odam saçda kuned», pas, [hamagī] saçda kardand, magar iʙlis, ki az saçdakunandagon naʙud
Verse 12
[Alloh taolo] Farmud: «Vaqte ki turo [ʙa saçda] farmon dodam, ci ciz moneat şud, ki saçda kunī»? [Iʙlis] Guft: «Man az ū ʙehtaram: maro az otaş ofaridī va [-le] ūro az gil padid ovardī»
Verse 13
[Alloh taolo] Farmud: «Az in [ʙihişti ʙarin] furud o, [zero] haqqi tu nest, ki dar on [makon gardankaşī va] takaʙʙur kunī. Pas, ʙerun rav, [ki] ʙe tardid, tu az xorşudagonī»
Verse 14
[Iʙlis] Guft: «To rūze, ki [insonho] ʙarangexta şavand, maro muhlat ʙideh [to fireʙaşon diham]
Verse 15
[Alloh taolo] Farmud: «Hatman, tu az muhlatjoftagonī»
Verse 16
[Iʙlis] guft: «Pas, ʙa xotiri on ki maro ʙa gumrohī [va halokat] afkandī, man niz ʙar sari rohi mustaqimi Tu ʙaroi [fireʙi] onon menişinam
Verse 17
Sipas ʙar onon, az rūʙarū va az puşti sar va az tarafi rostu capaşon, darmeojam va [cunon mekunam] ʙeştaraşro şukurguzor [-i ne'mathoi xud] namejoʙī»
Verse 18
[Alloh taolo] Farmud: «Az onço [ʙihişt] nakuhida va rondaşuda ʙerun rav. Har kase az onon, ki az tu pajravī kunad, [dar sipohi tust va rūzi qijomat] hatman, duzaxro az hamai şumo pur xoham kard
Verse 19
Va, ej Odam, tu va hamsarat dar ʙihişt sokin şaved va az [xūrdanihoi on az] har çoje ki xosted ʙixured, va [-le] ʙa in daraxt nazdik naşaved ki az sitamgoroni [nofarmon] xohed ʙud»
Verse 20
Pas, şajton on duro vasvasa kard, to on ci az şarmgohaşon ʙa onon pūşida monda ʙud, ʙar eşon oşkor sozad [pas, hilae andeşid] va guft: «Parvardigoraton şumoro az [xūrdani mevai] in daraxt man' nakard, magar [ʙaroi] on ki [maʙodo taʙdil ʙa] du farişta garded jo az çovidonon şaved»
Verse 21
Va ʙaroi on du savgand xūrd, ki: «Man, hatman, xajrxohaton hastam»
Verse 22
Pas, onhoro ʙo fireʙ [az maqomu manzilaşon] furud ovard va cun az [mevai] on daraxt ʙicaşidand, şarmgohaşon ʙar onon namojon şud va şurū' kardand ʙa qaror dodani ʙargi [daraxtoni] ʙihişt ʙar [şarmgohi] xud.Va Parvardigoraşon [incunin] ʙa onho nido dod: «Ojo şumoro az [xūrdani mevai] on daraxt man' nakardam va ʙa şumo naguftam, ki ʙe tardid, şajton duşmani oşkori şumost»
Verse 23
[On du] Guftand: «Parvardigoro, mo [ ʙo sarpecī az dasturat] ʙa xeştan sitam kardaem va agar moro najomurzī va ʙar mo rahm nakunī, hatman, az zijonkoron xohem ʙud»
Verse 24
[Alloh taolo] Farmud: «[Az ʙihişt ʙar zamin] furud oed, [dar hole ki azin pas] ʙarxe az şumo duşmani ʙarxe digared va dar zamin ʙarojaton to muddat [-i muajjan]-e qarorgoh va ʙahramandī xohad ʙud»
Verse 25
[Va] Farmud: «Dar on zindagī mekuned va dar hamon[ço] memired va [rūzi qijomat niz] az on ʙerun ovarda meşaved»
Verse 26
Ej farzandoni Odam, hamono ʙarojaton liʙose furū firistodem, ki şarmgohhotonro mepūşonad va [mojai] zinati şumost va [ʙaroi mu'min] liʙosi parhezgorī ʙehtar ast. In az nişonahoi [qudrati] Alloh taolost, ʙoşad, ki [insonho] pand girand
Verse 27
Ej farzandoni Odam, [ogoh ʙoşed, ki] şajton şumoro nafireʙad, cunonci padaru modaratonro az ʙihişt ʙerun kard va liʙosaşonro az tanaşon [ʙerun] kaşid, to şarmgohaşonro ʙa onon nişon dihad. Be tardid, ū va gurūhaş az çoje, ki onhoro nameʙined, şumoro meʙinand. Ba rostī, ki Mo şajotinro dūstoni kasone qaror dodaem, ki imon nameovarand
Verse 28
Va cun [muşrikon] kori zişte ançom medihand, megūjand: «Mo nijogoni xudro ʙar in [kor] joftaem va Alloh taolo moro ʙa [ançomi] on farmon dodast». Bigū: «Alloh taolo hargiz ʙa ziştkorī farmon namedihad. Ojo suxanero, ki namedoned, ʙa Alloh taolo nisʙat medihed?»
Verse 29
[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Parvardigoram ʙa adolat farmon dodaast va [inki hama ço, ʙa viƶa] dar har masçide [xolisona] rūji xeşro ʙa sūji [qiʙlai] Ū kuned va Ūro dar holi [ʙa duo va nijoiş] ʙixoned ki din [-i xud]-ro ʙarojaş xolis namudaed. [Va ʙidoned] Hamon guna ki şumoro dar oƣoz padid ovard, [pas az marg niz ʙori digar ʙa sūjaş] ʙozmegarded
Verse 30
[Alloh taolo] Gurūhero hidojat kard va ʙar gurūh [-i digar]-e gumrohī muqarrar gaştaast; zero onon ʙa çoji Alloh taolo şajotinro [ʙa unvoni] dūston [-i xeş] ʙarguzidand va gumon mekardand, ki hidojat joftaand»
Verse 31
Ej farzandoni Odam, hangomi raftan ʙa masçid [va dar har namoze] zinati xudro ʙargired [va liʙosi şoista ʙipūşed] va [dar zindagī, az xūrokhoi pokiza] ʙixūred va ʙioşomed, vale isrof nakuned, [ki] ʙe tardid, Alloh taolo isrofkunandagonro dūst namedorad
Verse 32
[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Liʙos [-u zinatho]e-ro ki Alloh taolo ʙaroi ʙandagonaş padid ovarda va [hamcunin] rūzihoi pokizaro ci kase harom kardaast?». Bigū: «In [ne'matho] dar zindagii dunjo ʙaroi kasonest, ki imon ovardaand, [va agar ci kofiron niz az onho ʙahramandand] rūzi qijomat maxsus [-i mu'minon] xohad ʙud. Mo incunin ojot [-i xud]-ro ʙaroi gurūhe, ki medonand, ʙa tafsil ʙajon mekunem
Verse 33
Bigū: «Parvardigoram ziştkoriho, ci oşkor [ʙoşad] va ci pinhon va gunohu sitami nohaqro harom namudaast va in ki cizero şariki Alloh taolo ʙidoned, ki dalele ʙar [haqqonijati] on nozil nakardaast va inki cizero, ki namedoned, ʙa Alloh taolo nisʙat dihed
Verse 34
Har ummate açale dorad.Pas, hangome ki açalaşon ʙa sar ojad, na lahzae [az on] ta'xir mekunand va na [ʙar on] peşī megirand
Verse 35
Ej farzandoni Odam, agar pajomʙarone az xudi şumo [nazdaton] ʙiojand, ki ojoti Maro ʙarojaton ʙixonand, [az on pajravī kuned] pas, onon, ki parhezgorī namojand va [raftorhoi guzaştaro] isloh kunand, na tarse xohand doşt va na anduhgin meşavand
Verse 36
Va kasone, ki ojoti Moro durūƣ mepindorand va dar ʙaroʙaraş [gardankaşī va] takaʙʙur mevarzand, ahli duzaxand va çovidona dar on xohand mond
Verse 37
Pas, kist sitamgortar az on ki ʙar Alloh taolo durūƣ meʙandad jo ojotaşro durūƣ mepindorad? Onon kasone hastand, ki nasiʙaşon az onci [dar Lavhi mahfuz] muqarrar şudaast, ʙa eşon xohad rasid, to on goh ki firistodagoni Mo ʙa suroƣaşon meojand, ki çonaşonro ʙigirand, [ʙa onon] megūjand: «Onhoe, ki ʙa çoji Alloh taolo meparastided, kuço hastand»? [Onon] Megūjand: «Az [nazdi] mo gum şudand».Va [in guna] alajhi xud guvohī medihand, ki kofir ʙudaand
Verse 38
[Fariştagon] Ba onho megūjand: «Dar ʙajni gurūhhoe az çin va ins, ki peş az şumo [kofiru gumroh] ʙudand, dar otaş [-i duzax] vorid şaved». Har goh gurūhe vorid meşavand, gurūhi digarro la'nat mekunand, to hangome ki [sarançom] hamagī dar onço ʙa ham merasand. Pajravoni [fireʙxūrdai] onho dar ʙorai rahʙaronaşon megūjand: «Parvardigoro, inho ʙudand, ki moro gumroh kardand. Pas, azoʙi ducand az otaş ʙa onon ʙideh». [Alloh taolo] Mefarmojad: «Baroi har kadom [az şumo azoʙi] ducand ast, vale namedoned»
Verse 39
Rahʙaroni onho ʙa pajravonaşon megūjand: «Şumo ʙar mo heç imtijoze nadored, pas, ʙa [kajfari] onci mekarded, azoʙro ʙicaşed»
Verse 40
Kasone, ki ojoti Moro durūƣ angoştand va dar ʙaroʙari onho [gardankaşī va] takaʙʙur namudand, darhoi osmon hargiz ʙarojaşon kuşoda nameşavad va ʙa ʙihişt vorid naxohand şud, magar onki şutur az sūroxi sūzan vorid şavad.Va gunahgoronro incunin kajfar medihem
Verse 41
Bar eşon ʙistare az [otaşi] duzax [muhajjost] va [rūjandozaşon niz] pūşişhoe [az otaş ast] va sitamgoronro incunin kajfar medihem
Verse 42
Kasone, ki imon ovardaand va korhoi şoista kardaand [har andoza amali nek kardaand, mepazirem, caro ki] va heç kasro çuz ʙa andozai tavonaş mukallaf namesozem. Inon ʙihiştijand va dar on çovidon xohand ʙud
Verse 43
Va har kinaero az sinahojaşon mezudoem.Az zeri [qasrhoi] onon çujʙorho çorī ast va megūjand: «Sipos maxsusi Alloh taolo ast, ki moro [tavfiqi iʙodat dod va] ʙa in [ʙihişt] hidojat namud.Va agar Alloh taolo hidojatamon namekard, hargiz roh namejoftem. Be tardid, firistodagoni Parvardigoramon, ʙa rostī va durustī omadand». [On goh] Ba onon nido doda meşavad, ki: «In ʙihişt ʙa podoşi on ci mekarded, ʙa şumo rasidaast»
Verse 44
Bihiştijon duzaxijonro nido medihand, ki: «Mo on ciro, ki Parvardigoramon ʙa mo va'da doda ʙud, durust joftem. Ojo şumo [niz] on ciro, ki Parvardigoraton va'da karda ʙud, durust jofted?» Onon megūjand: «Ore». Pas, nidodihandae mijonaşon nido medihad, ki: «La'nati Alloh taolo ʙar sitamgoron [kofiron] ʙod»
Verse 45
[Hamon] Kasone, ki [mardumro] az rohi Alloh taolo ʙozmedoştand va onro [ʙo ilqoi şuʙahot] munharif mexostand va oxiratro ʙovar nadoştand»
Verse 46
Dar mijoni on du [gurūh: ʙihiştī va duzaxī] mone'e ast va ʙar a'rof [ʙalandihoi on mone'] mardone hastand, ki har jak [az on du gurūh]-ro az [nişonahoi] cehraaşon meşinosand va [az ʙalandii a'rof] ahli ʙihiştro nido medihand, ki: «Salom ʙar şumo ʙod». Inon umedi ʙihişt dorand va hanūz ʙa on vorid naşudaand
Verse 47
Va cun caşmonaşon mutavaççehi ahli duzax meşavad, megūjand: «Parvardigoro, moro ʙo gurūhi sitamgoron [dar jakço] qaror madeh»
Verse 48
Ahli a'rof mardone [az duzaxijonro], ki ononro az cehrahojaşon meşinosand, sado mezanand [va] megūjand: «Çam'ijat [-u molanduzī]-i şumo va on [hama] gardankaşī [va takaʙʙur]-e, ki mekarded, ʙa holaton sude nadoşt»
Verse 49
Ojo inho [ʙihiştijon] hamon kasone hastand, ki savgand jod mekarded, ki Alloh taolo [hargiz] rahmate ʙa onon namerasonad? [Sipas Alloh taolo mefarmojad: ej mu'minon] Ba ʙihişt vorid şaved [ki dar onço], na tarse xohed doşt va na anduhgin meşaved
Verse 50
Ahli duzax ʙihiştijonro nido medihand, ki: «Az on oʙ jo onci Alloh taolo rūzijaton dodaast, andake moro ʙahramand sozed» [Onon dar posux] Megūjand: «Alloh taolo harduro ʙar kofiron harom kardaast»
Verse 51
[Hamon] Kasone, ki dini xudro ʙa sargarmī va ʙozī giriftand va zindagii dunjo fireʙaşon dod. Pas, cunon ki onon didori imrūzaşonro az jod ʙurdand va ojoti Moro inkor kardand, Mo [niz] imrūz ononro az jod meʙarem [va dar azoʙ raho mekunem]
Verse 52
Ba rostī, mo ʙarojaşon kitoʙe ovardem, ki onro ʙar [asosi] ilm [-i ʙekaroni ilohī] ʙa tafsil ʙajon kardaem va [nozil kardem, to] ʙaroi gurūhe, ki imon meovarand, hidojatu rahmate ʙoşad
Verse 53
Ojo onon [kofiron] çuz ta'vili ojot [va faro rasidani qijomat] intizori [digare] dorand? Rūze, ki ta'vilaş [qijomat] faro rasad, kasone, ki onro peştar faromūş karda ʙudand, megūjand: «Jaqinan, firistodagoni Parvardigoramon ʙa haq omada ʙudand.Pas, ojo [imrūz] şafoatgarone dorem, ki şafoatamon kunand jo [metavonem ʙa dunjo] ʙozgardem, to korhoe ƣajr az onci mekardem, ançom dihem»? Be tardid, [onon] ʙa xud zijon zadand va onciro ʙa durūƣ [ma'ʙudi xud] mesoxtand, [hama] mahvu noʙud şud
Verse 54
[Ej mardum] Be gumon, Parvardigori şumo Alloh taolo ast, ki osmonho va zaminro dar şaş rūz ofarid, sipas ʙar Arş qaror girift. [Torikii] Şaʙro ʙo [rūşnoii] rūz mepūşonad, ki [harjaki] on [digare]-ro şitoʙon meçūjad va xurşedu moh va sitoragonro [padid ovard], ki [hamagī] ʙa farmoni Ū ʙa xidmat [-iinson] gumoşta şudaand. Ogoh ʙoşed! Ofariniş va farmonravoī az oni Ūst. Purʙarakat [-u ʙuzurg] ast Alloh taoloe, ki Parvardigori çahonijon ast
Verse 55
[Ej mu'minon] Parvardigoratonro ʙa zorī va pinhonī ʙixoned, ki Ū taçovuzkunandagon [-i hududi ilohī]-ro dūst namedorad
Verse 56
Va dar zamin, pas az on ki [ʙo ʙi'sati pajomʙaron va dindorii mu'minon] isloh gaştaast, fitna va fasod nakuned va Ū [Alloh taolo]-ro ʙo ʙimu umed ʙixoned, [ki] ʙe tardid, rahmati Alloh taolo ʙa nakukoron nazdik ast
Verse 57
Ūst, ki peşopeşi [ʙoroni] rahmataş ʙodhoro ʙaşoratʙaxş mefiristad, to aʙrhoi sanginʙorro [ʙar dūş] kaşand [va] onro ʙa sūji zamini [xuşku] murda mefiristem,on goh ʙar on [sarzamin] oʙ furū meʙorem va [az ʙarakati] on [oʙ] har guna mevae ʙarmeovarem. Ba in son, murdagonro [niz az qaʙr] xoriç mesozem, ʙoşad, ki pand gired
Verse 58
Sarzamini pokiza [va omoda] gijohaş ʙa farmoni Parvardigoraş [farovonu purʙor] merūjad va az on [şūrazore], ki nopok ast, çuz [gijohi] andaku ʙearziş namerūjad. In guna ojot [-i xud]-ro ʙaroi gurūhe, ki sipos meguzorand, gunogun ʙajon mekunem
Verse 59
Be tardid, Mo Nuhro ʙa sūji qavmaş firistodem, pas, guft: «Ej qavmi man, Alloh taoloro ʙiparasted, ki çuz Ū ma'ʙude [ʙa haq] nadored. [Agar Ūro iʙodat nakuned] Man ʙar şumo az azoʙi rūzi ʙuzurg metarsam»
Verse 60
Aşrof [-u ʙuzurgon]-i qavmaş guftand: «Ba rostī, ki mo turo dar gumrohii oşkor meʙinem»
Verse 61
Ū guft: «Ej qavmi man, heç guna gumrohī [va inhirofe] dar man nest, ʙalki man firistodae az [çoniʙi] Parvardigori çahonijonam
Verse 62
Pajomhoi Parvardigoramro ʙa şumo merasonam va ʙarojaton xajrxohī mekunam va az [şariati] Alloh taolo cizhoe medonam, ki şumo namedoned
Verse 63
Ojo taaççuʙ kardaed, ki pande az çoniʙi Parvardigoraton tavassuti marde az xudi şumo ʙarojaton omada ʙoşad, to şumoro [az azoʙi qijomat] ʙim dihad, ki parvo peşa kuned va ʙoşad, ki farogiriftai rahmat garded»
Verse 64
Pas, vajro durūƣgū pindoştand,on goh Mo ū va kasone, ki hamrohaş dar kiştī ʙudand, naçot dodem va kasone, ki ojoti Moro durūƣ angoşta ʙudand, ƣarq kardem. Ba rostī, ki onon [dar qaʙuli haq] gurūhi noʙino ʙudand
Verse 65
Va ʙa [sūji qavmi] Od ʙarodaraşon Hudro [firistodem]. Ū guft: «Ej qavmi man, Alloh taoloro ʙiparasted, ki çuz Ū ma'ʙudi [ʙarhaq] nadored. Ojo parvo namekuned»
Verse 66
Aşrof [-u ʙuzurgon]-i qavmi ū ki kofir ʙudand, guftand: «Be gumon, mo turo dar nodonī meʙinem va mo, hatman, turo az durūƣgūjon mepindorem»
Verse 67
Guft: «Ej qavmi man, heçguna nodonie dar man nest, ʙalki man firistodae az [çoniʙi] Parvardigori çahonijon hastam
Verse 68
Pajomhoi Parvardigoramro ʙa şumo merasonam va man ʙarojaton xajrxohi amin hastam
Verse 69
Ojo taaççuʙ kardaed, ki pande az çoniʙi Parvardigoraton tavassuti marde az xudi şumo ʙarojaton omada ʙoşad, to şumoro [az azoʙi qijomat] ʙim dihad? Va ʙa jod ovared, hangome ki pas az qavmi Nuh şumoro çonişinon [-i onon] qaror dod va ʙa şumo dar ofariniş fuzunī [va qudrat] dod. Pas, ne'mathoi Alloh taoloro ʙa jod ovared, ʙoşad, ki rastagor şaved»
Verse 70
[Kofiron] Guftand: «Ojo sūji mo omadaī, ki faqat Alloh taoloro ʙiparastem va on ciro padaronamon meparastidand, raho kunem? Pas, agar az rostgūjonī, on ci [az azoʙi ilohī, ki] ʙa mo va'da medihī ʙijovar»
Verse 71
[Hud] guft: «Be tardid, azoʙ va xaşmi [saxt] az [sūji] Parvardigoraton ʙar şumo voqe' şuda [va şumoro farogirifta] ast. Ojo dar ʙorai ismhoe, ki xudi şumo va padaronaton onhoro [ma'ʙud] nom nihodaed va Alloh taolo heç dalele ʙar [haqqonijati] on nozil nakardaast, ʙo man muçodala mekuned? Pas, muntazir ʙoşed, [ki] ʙe gumon, man [niz] ʙo şumo az muntazironam»
Verse 72
Pas, ū va kasonero, ki hamrohaş ʙudand, ʙa rahmat [va lutfe] az [çoniʙi] xeş naçot dodem va reşai kasone, ki ojoti Moro durūƣ angoştand va az mu'minon naʙudand, ʙarandoxtem
Verse 73
Va ʙa [sūji qavmi] Samud ʙarodaraşon Soleh ro [firistodem] Ū guft: «Ej qavmi man, Alloh taoloro ʙiparasted, ki çuz Ū ma'ʙud [-i ʙarhaq] nadored. Be tardid, daleli ravşane az [sūji] Parvardigoraton ʙaroi şumo omadaast. In modaşuturi Alloh taolo [ki az dili saxraho ʙerun omadaast] ʙarojaton mu'çizaest, pas, ūro [ʙa holi xud] voguzored, to dar zamini Alloh taolo [ʙicarad va alaf] ʙixūrad va ʙa ū ozor [-u oseʙe] narasoned, ki şumoro azoʙi dardnoke faro xohad girift
Verse 74
Va ʙa jod ovared, hangome ki [Alloh taolo] şumoro az [qavmi] Od çonişinon [-i onon] qaror dod va dar zamin mustaqar soxt, ki dar daşthojaş qasrhoe ʙino mekuned va dar kūhho xonahoe metaroşed. Pas, ne'mathoi Alloh taoloro ʙa jod ovared va dar zamin ʙa fasod [-u taʙohī] nakuşed»
Verse 75
Aşrof [-u ʙuzurgon]-i qavmi ū, ki gardankaşī mekardand, ʙa zaifonu ʙecoragon, ʙa [hamon] kasone, ki imon ovarda ʙudand, guftand: «Ojo [ʙa jaqin] medoned, ki Soleh az [tarafi] Parvardigoraş firistoda şudaast»? [Onon] Guftand: «Mo ʙa on ci ū ʙa on firistoda şudaast, imon dorem»
Verse 76
Onon, ki gardankaşī mekardand, guftand: «Mo ʙa onci şumo ʙa on imon ovardaed, ʙovar nadorem»
Verse 77
Pas, modaşuturro paj kardand va az farmoni Parvardigoraşon sarpecidand va guftand: «Ej Soleh, agar az pajomʙaron [-ilohī] hastī, onci az azoʙ, ki ʙa mo va'da medihī, [ʙar saramon] ʙijovar»
Verse 78
Sarançom zaminlarza ononro faro girift, pas, dar xonahoi xud ʙa rū aftodand [va halok şudand]
Verse 79
Pas, [Soleh] az onon rū gardonidu guft: «Ej qavmi man, man pajomi Parvardigoramro ʙa şumo rasonidam va ʙarojaton xajrxohī kardam, vale şumo [xajrxohonu] nasihatgaronro dūst namedored»
Verse 80
Va Lutro [ʙa pajomʙarī firistodem], ki ʙa qavmi xud guft: «Ojo kori ʙisjor ziştero ançom medihed, ki peş az şumo heç jak az çahonijon ançom nadodaast
Verse 81
Şumo az rūji şahvat ʙa çoji zanon ʙo mardon meomezed. Ore, şumo [az hududi ilohī farotar raftaed va] gurūhi taçovuzkored»
Verse 82
Va [-le] posuxi qavmaş çuz in naʙud, ki guftand: «Ononro az şahraton ʙerun kuned, [caroki] ʙe tardid, inho afrodi pokdoman [-u muqaddasmaoʙ] hastand»
Verse 83
Pas, Mo ū va xonadonaşro naçot dodem, magar hamsaraş, ki az ʙozmondagon [dar azoʙ] ʙud
Verse 84
Va ʙorone [az sang] ʙar onon ʙoridem. Pas, ʙingar, ki sarançomi gunahkoron ci guna ʙud
Verse 85
Va ʙa sūji [mardumi] Madjan ʙarodaraş Şuajʙro [firistodem]. Ū guft: «Ej qavmi man, Alloh taoloro ʙiparasted, ki çuz Ū ma'ʙud [-i ʙarhaq] nadored. Jaqinan, az [sūji] Parvardigoraton ʙaroi şumo daleli ravşan omadaast, pas, [haqqi] pajmona va tarozuro komil [-u durust] ado kuned va ʙa mardum açnosaşonro kam nadihed va dar zamin pas az islohaş fasod nakuned. Agar imon dored, in ʙaroi şumo ʙehtar ast
Verse 86
Va ʙar sari har rohe nanişined, ki [ʙo zūrgirī va duzdī mardumro] ʙitarsoned va harkiro imon dorad, az rohi Alloh taolo ʙozdored va rohaşro munharif ʙixohed [ki ʙa hidojat dast najoʙad]. Va ʙa jod ovared, hangomero ki andak ʙuded, sipas Alloh taolo [te'dodi] şumoro fuzunī ʙaxşid va ʙingared, ki sarançomi mufsidon [-i taʙahkor] ci guna ʙud
Verse 87
Agar gurūhe az şumo ʙa onci ʙa on firistoda şudaam, imon ovardand va gurūhi digar imon naovardand, pas, saʙr kuned, to Alloh taolo mijoni mo dovarī kunad va Ū ʙehtarin dovar ast»
Verse 88
Aşrof [-u ʙuzurgon]-i qavmaş, ki takaʙʙur mevarzidand guftand: «Ej Şuajʙ, hatman, tu va kasonero, ki hamrohat imon ovardaand, az şahramon ʙerun mekunem, [pas, jo ʙiraved] jo ʙa oini mo ʙargarded». [Şuajʙ] Guft: «Ojo [ʙozgardem hatto] agar az on karohat doşta [va ʙezor] ʙoşem
Verse 89
Agar ʙa oini şumo ʙargardem, pas az on ki Alloh taolo moro az on naçot ʙaxşid, dar haqiqat, ʙa Alloh taolo durūƣ ʙastaem.Va moro sazovor nest, ki ʙa on ʙozgardem, magar on ki Alloh taolo – Parvardigori mo ʙixohad. Ilmi Parvardigoramon hama cizro faro giriftaast.Bar Alloh taolo tavakkal kardaem. Parvardigoro, mijoni mo va qavmamon ʙa haq dovarī kun va Tu ʙehtarin dovarī»
Verse 90
Va aşrof [-u ʙuzurgon]-i qavmaş, ki kofir ʙudand, guftand: «Agar az Şuajʙ pajravī kuned, hatman, zijonkor xohed ʙud»
Verse 91
On goh zilzila [-i şadid]-e ononro faro girift, pas, dar xonahoi xud ʙa rū daraftodand [va halok şudand]
Verse 92
Onon, ki Şuajʙro durūƣgū angoştand, [cunon az ʙajn raftand ki] gūī hargiz dar on [dijor] naʙudaand va onon ki Şuajʙro durūƣgū angoştand, xud zijonkoron ʙudand
Verse 93
Pas, [Şuajʙ] az eşon rūj gardondu guft: «Ej qavmi man, ʙe tardid pajomhoi Parvardigoramro ʙa şumo rasondam va pandaton dodam. Pas, ciguna ʙaroi gurūhi kofir [-i laçuç] anduhgin ʙoşam»
Verse 94
Va mo dar heç şahr [va dijore] pajomʙare nafiristodem, magar inki sokinonaşro ʙa rançho va saxtiho giriftor soxtem, ʙoşad, ki [ʙa dargohi ilohī furūtanī va] tazarru' kunand
Verse 95
Sipas ʙa çoji noxūşī [va ʙadī] nekī [va xuşī] ovardem, to afzun şudand va guftand: «Be tardid, ʙa padaroni mo [niz ʙa hukmi taʙiat] saxtī va rohate merasid». Pas, dar hole ki ʙexaʙar ʙudand, ononro [ʙa azoʙ] faro giriftem
Verse 96
Va agar ahli on şahrho imon meovardand va parvo mekardand, [darhoi] ʙarakati osmon va zaminro ʙar onon mekuşodem, vale [ojotu pajomhoi Moro] durūƣ angoştaand, pas, ʙa [kajfari] onci mekardand, ononro [ʙa azoʙ] faro giriftem
Verse 97
Ojo sokinoni [in] şahrho dar amonand az inki azoʙi Mo [nogahon] şaʙhangom, ki xuftaand ʙa suroƣaşon ʙiojad
Verse 98
Va ojo sokinoni [in] şahrho dar amonand az in ki azoʙi Mo nimrūzī, ki ʙa ʙozī [va umuri ʙehuda] sargarmand, ʙa suroƣaşon ʙiojad
Verse 99
Ojo xudro az makr [-u tadʙir]-i Alloh taolo emin donistaand? [Hol on ki] Çuz mardumi zijonkor [kase] xudro az makri Alloh taolo dar amon namedonad
Verse 100
Ojo ʙaroi kasone, ki zaminro pas az sokinoni [peşini] on ʙa irs meʙarand, ravşan naşudaast, ki agar mexostem, ononro ʙa [kajfari] gunohonaşon noʙud mekardem va ʙa dilhojaşon muhr menihodem, to digar [nidoi haqro] naşnavand
Verse 101
[Ej pajomʙar] Inho şahrhoest, ki ʙarxe az xaʙarhojaşonro ʙar tu hikojat mekunem. Be tardid, pajomʙaroni onho daloili ravşan ʙaroi eşon ovardand, vale onon namexostand ʙa cize, ki peştar durūƣ şumurda ʙudand, imon ovarand. Alloh taolo ʙar dilhoi kofiron, in guna muhr [-i ƣaflat] menihad
Verse 102
Va dar ʙeştaraşon vafoe ʙa ahd najoftem va aksaraşonro çiddan nofarmon joftem
Verse 103
Sipas ʙa'd az onho Mūsoro ʙo ojoti xeş ʙa sūji Fir'avn va ʙuzurgoni qavmaş firistodem, vale onho ʙa on [ojot] kufr varzidand.Pas, ʙingar, ki sarançomi taʙahkoron ciguna ʙudaast
Verse 104
Va Mūso guft: «Ej Fir'avn, man firistodae az [sūji] Parvardigori çahonijonam
Verse 105
Sazovorast, ki dar mavridi Alloh taolo çuz [ʙa rostī va] haq suxan nagūem. Be tardid, man dalel [va mu'çizai ravşan] az Parvardigoraton ʙaroi şumo ovardaam.Pas,Bani Isroilro hamrohi man ʙifirist»
Verse 106
[Fir'avn] Guft: «Agar mu'çizae ovardaī, [va] agar rost megūī, onro ʙijovar»
Verse 107
Pas, [Mūso] asoi xudro andoxt va nogahon [aso taʙdil ʙa] aƶdahoi oşkor şud
Verse 108
Va dasti xudro [az gireʙon] ʙerun ovard va nogahon ʙaroi tamoşogaron saped [-u duraxşon] menamud
Verse 109
Aşrof [-u ʙuzurgoni] qavmi Fir'avn guftand: «Haqqo, ki in [mard] çodugari donost»
Verse 110
[Fir'avn] Guft: «Ū mexohad şumoro az sarzaminaton ʙerun kunad pas nazaraton cist»
Verse 111
Onon guftand: «Kori ū va ʙarodaraşro ʙa ta'xir ʙiandoz va ma'muroni çam'ovariro ʙa [hamai] şahrho ʙifirist
Verse 112
To hamai çodugaroni dono [va mohir]–ro nazdat ovarand
Verse 113
Va [sarançom] çodugaron nazdi Fir'avn omadand, [va] guftand: «Agar mo pirūz şavem, [nazdi tu] podoşe xohem doşt»
Verse 114
[Fir'avn] Guft: «Ore, hatman, şumo az muqarraʙon [-i dargoham] xohed ʙud»
Verse 115
[Dar rūzi mav'ud çodugaron maƣrurona] Guftand: «Ej Mūso, jo tu naxust [asoi xudro] ʙiafkan jo mo [aʙzori xudro] meafkanem»
Verse 116
[Mūso] Guft: «Şumo ʙiafkaned». Hangome ki [aʙzori xudro] afkandand, caşmoni mardumro afsun kardand va ononro saxt tarsondand va çodui ʙuzurg [padid] ovardand
Verse 117
Va [mo] ʙa Mūso vahj kardem, ki: «Asoi xudro ʙiafkan». Pas, nogahon on [aso ʙa mori ʙuzurge taʙdil şud va] onciro, ki ʙa durūƣ soxta ʙudand, furū ʙal'id
Verse 118
Pas, haqiqat oşkor gardid va on ci mekardand, ʙotil şud
Verse 119
Va [Fir'avnu fir'avnijon hamagī dar] onço şikast xūrdand va xor gardidand
Verse 120
Va çodugaron ʙa saçda aftodand
Verse 121
Guftand: «Ba Parvardigori çahonijon imon ovardem
Verse 122
Parvardigori Mūso va Horun»
Verse 123
Fir'avn guft: «Peş az onki ʙa şumo içozat diham, ʙa ū imon ovarded? Hatman, in najrangest, ki dar şahr ʙa roh andoxtaed, to sokinonaşro az on ʙerun kuned. Pas, ʙa zudī [natiçai koratonro] xohed donist
Verse 124
Jaqinan, dastu pojatonro ʙarxilofi jakdigar [az capu rost] qat' mekunam va hamai şumoro ʙa dor meovezam»
Verse 125
Onon guftand: «Be tardid, mo [pas az marg] ʙa sūji Parvardigoramon ʙozmegardem
Verse 126
Va [ej Fir'avn] tu çuz ʙaroi in moro ʙa kajfar namerasonī, ki ʙa mu'çizoti Parvardigoramon on goh ki ʙa mo rasid, imon ovardem. Parvardigoro, ʙar mo şikeʙoī [va istiqomat] ʙiʙor va moro dar hole ʙimiron ki taslimi [farmoni tu] hastem»
Verse 127
Va ʙuzurgoni qavmi Fir'avn [ʙa ū] guftand: «Ojo Mūso va qavmaşro raho mekunī, to dar in sarzamin fasod kunand va tu va ma'ʙudonatro voguzorad»? [Fir'avn] Guft: «[Hargiz, ʙalki] Pisaronaşonro xohem kuşt va zanonaşonro [ʙaroi kanizī] zinda xohem guzoşt va mo ʙar onon ciraem»
Verse 128
Mūso ʙa qavmaş guft: «Az Alloh taolo jorī ʙiçūed va şikeʙoī [va istiqomat] peşa kuned. Be tardid, zamin az oni Alloh taolo ast [va] onro ʙa har kase az ʙandagonaş, ki ʙixohad, ʙa meros medihad va sarançomi nek az oni parhezgoron ast»
Verse 129
[Bani Isroil] Guftand: «Peş az on ki nazdi mo ʙijoī va [hatto] pas az on ki nazdi mo omadī, [az sitamhoi Fir'avn] ozoru azijat didaem» [Mūso] guft: «Umedast, ki Parvardigori şumo duşmanatonro halok kunad va şumoro dar zamin çonişin [-i onon] sozad,on goh ʙingarad, ki ciguna raftor mekuned»
Verse 130
Va ʙe tardid, Mo fir'avnijonro ʙa xuşksolī va kamʙudi mahsulot ducor kardem, ʙoşad, ki pand girand [va tavʙa kunand]
Verse 131
Pas, hangome ki nekī [va farovonii ne'mat] ʙa onon merasid, meguftand: «In ʙa xotiri [şoistagii] xudi most». Va agar ʙadī [va xuşksolī] ʙa eşon merasid, ʙa Mūso va kasone, ki hamrohaş ʙudand, foli ʙad mezadand. Ogoh ʙoşed! Sarnavişti şumi onon tanho nazdi Alloh taolo [va ʙa dasti Ū] ast, ammo ʙeştaraşon namedonand
Verse 132
Va [pajravoni Fir'avn ʙa ū] guftand: «Har [mu'çiza va] nişonae ʙarojamon ʙijovarī, to ʙo on çodujamon kunī, [hargiz] ʙa tu imon nameovarem»
Verse 133
Pas, ʙar onon [ʙalohoe hamcun] tūfon va malax va şapuş va qurʙoqaho va [rūdi pur]-i xun firistodem, [ki] nişonahoi çudo [az ham va pajopaje] ʙudand.Pas, [ʙoz ham] gardankaşī kardand va gurūhi gunahkor ʙudand
Verse 134
Va hangome ki azoʙ ʙar onon voqe' şud, guftand: «Ej Mūso, az Parvardigorat ʙaroi mo ʙixoh, ki ʙino ʙa pajmone, ki ʙo tu dorad, [tavʙai moro ʙipazirad va in ʙalohoero qat' kunad] Agar in azoʙro az mo ʙardorī, hatman, ʙa tu imon meovarem va Bani Isroilro hamrohat ravona mekunem»
Verse 135
Pas, hangome ki azoʙro to muddati muajjane, ki [peş az halokat] fursat doştand az onon dur kardem, ʙoz ham pajmonşikanī kardand
Verse 136
Pas az onon intiqom giriftem va dar darjo ƣarqaşon soxtem, zero ojot [-u mu'çizoti] Moro durūƣ meangoştand va az on ƣofil ʙudand
Verse 137
Va ʙa on gurūhe, ki hamvora mavridi sitam voqe' meşudand, [ʙaxşhoi] şarqī va ƣarʙii sarzamin [-i Şom]-ro, ki ʙa on ʙarakat ʙaxşida ʙudem, ʙa meros ato kardem va ʙa podoşi on ki şikeʙoī kardand, va'dai nekui Parvardigorat ʙa Bani Isroil [jorii sitamdidagon] tahaqquq joft va on ciro, ki Fir'avn va qavmaş mesoxtand va ʙarmeafroştand, [jaksara] vajron kardem
Verse 138
Va Bani Isroilro az darjo guzarondem, pas, [dar roh] ʙa qavme rasidand, ki ʙaroi [parastişi] ʙuthojaşon gird omada ʙudand, [pas, onon niz] guftand: «Ej Mūso, hamonguna ki onon ma'ʙudone dorand, ʙaroi mo [niz] ma'ʙude ta'jin kun». [Mūso] Guft: «Be tardid, şumo gurūhe hasted, ki nodonī mekuned [va azamati Alloh taoloro namedoned]
Verse 139
Jaqinan, oini [muşrikonai] inho noʙudşudanī ast va onci mekunand, [niz] ʙotil ast»
Verse 140
[Sipas] Guft: «Ojo ʙa çuz Alloh taolo ma'ʙudi [digar] ʙarojaton ʙiçūjam, dar hole ki Ū şumoro ʙar çahonijon [-i hamasraton] ʙartarī dodaast»
Verse 141
Va [ʙa jod ovared] zamone, ki şumoro az [oseʙi] fir'avnijon naçot dodem, [ki] ʙadtarin [va xortarin] azoʙro ʙar saraton meovardand: pisaronatonro mekuştand va zanonatonro [ʙaroi kanizī] zinda nigah medoştand va ʙaroi şumo dar in [azoʙu naçot] ozmoişi ʙuzurg az çoniʙi Parvardigoraton ʙud
Verse 142
Va ʙo Mūso sī şaʙ [ʙaroi munoçot] va'da nihodem va onro ʙo dah şaʙ [-i digar] komil kardem.Pas, va'dai Parvardigoraş [ʙo ū] dar cihil şaʙ tamom şud. Va Mūso [hangomi raftan ʙa kūhi Tur] ʙa ʙarodaraş Horun guft: «Çojnişini man dar mijoni qavm ʙoş va [umuraşonro] isloh kun va az rohi mufsidon pajravī nakun»
Verse 143
Va hangome ki Mūso ʙa ahdgohi Mo omad va Parvardigoraş [ʙevosita] ʙo ū suxan guft, [Mūso] arz kard: «Parvardirgoro, xudro ʙa man nişon ʙideh, to ʙa Tu ʙingaram». [Alloh taolo] Farmud: «[Dar dunjo] hargiz Maro naxohī did, vale ʙa in kūh ʙingar, agar dar çoji xud ʙarqaror ʙoqī monad, tu [niz] Moro xohī did». Pas, cun Parvardigoraş ʙar [on] kūh taçallī kard, onro mutaloşī [va parokanda] soxt va Mūso madhuş aftod va cun ʙa huş omad, arz kard: «[Bor iloho] Tu poku munazzahī. Ba dargohat tavʙa kardam va ʙe tardid, man [mijoni qavmi xud] naxustin mu'min hastam»
Verse 144
[Alloh taolo] farmud: «Ej Mūso, [ʙidon ki] man turo ʙa pajomho va kalomi [ʙevositai] xeş ʙar mardumon ʙarguzidam, onci ʙa tu meʙaxşam, ʙigir va siposguzor ʙoş»
Verse 145
Va dar alvoh [Tavrot] ʙaroi ū dar har mavride pande [ovardem] va ʙaroi har amre şarhe nigoştem [va ʙa Mūso farmudem]: «Onro ʙo çiddijat ʙigir va ʙa qavmat dastur ʙideh, ki nekutarini onhoro faro girand [va ʙa on amal kunand] va ʙa zudī [çojgohu] saroi nofarmononro ʙa şumo nişon xoham dod»
Verse 146
Ba zudī kasonero ki ʙa nohaq dar zamin [ʙartariçūī va] takaʙʙur mekunand, az [fahmi] ojoti xeş ʙozxoham doşt, [cunon ki] agar har nişonae [az qudratam]-ro ʙingarand, ʙa on imon naovarand va agar rohi haqro ʙuʙinand, onro dar peş nagirand va agar rohi gumrohiro ʙuʙinand onro ʙarguzinand. In [muçozot] ʙaroi on ast, ki ojoti Moro durūƣ angoştand va az onho ƣofil ʙudand
Verse 147
Va kasone, ki ojoti Mo va didori oxiratro durūƣ angoştand, korhojaşon taʙoh gaştaast. Ojo çuz [dar ʙaroʙari] onci mekardand, muçozot meşavand
Verse 148
Va qavmi Mūso pas az [raftani] ū [ʙa kūhi Tur] az zevarhojaşon muçassamai gūsolaero soxtand [va parastidand], ki sadoe [hamcun sadoi gūsola] doşt. Ojo namedidand, ki [on pajkari ʙeçon] ʙo onon suxan namegūjad va ʙa rohe hidojataşon namekunad? Onro [ʙa parastiş] giriftand va [ʙa xotiri in şirk nisʙat ʙa xeş] sitamgor ʙudand
Verse 149
Va cun [az kardai xeş] puşajmon şudand va didand, ki ʙa rostī, gumroh şudaand, guftand: «Agar Parvardigoramon ʙa mo rahm nakunad va moro naomurzad, musallaman, zijonkor xohem ʙud»
Verse 150
Va cun Mūso ʙa sūji qavmaş ʙozgaşt [va ononro ʙar şirk va gumrohī joft], ʙo xaşmu anduh guft: «Pas az man ci ʙad çonişinī karded! Ojo az hukmi Parvardigoraton peşī girifted»? Va [on goh] alvohro andoxt va [rişu mūji] sari ʙarodari xudro girift va ʙa sūji xud kaşid. [Horun] Guft: «Ej pisari modaram, ʙa rostī, in qavm maro notavon pindoştand [va tahqiram kardand] va nazdik ʙud maro ʙikuşand, pas, duşmanonro ʙo [sarzanişi] man şodmon nakun va maro dar zumrai gurūhi sitamgor [-u nofarmon] qaror nadeh»
Verse 151
[Mūso] Guft: «Parvardigoro, man va ʙarodaramro ʙijomurz va moro dar [panohi] rahmati xeş darovar.Va Tu mehruʙontarin mehruʙonī»
Verse 152
Be tardid, kasone, ki gūsolaro [ʙa parastiş] giriftand, ʙa zudī xaşme az Parvardigoraşon va zillate dar zindagii dunjo ʙa onon xohad rasid va mo durūƣpardozonro incunin kajfar medihem
Verse 153
Va kasone, ki murtakiʙi korhoi noşoista [kufru gunoh] şudand, sipas ʙa'd az on tavʙa namudand va imon ovardand, ʙe gumon, Parvardigorat az on pas omurzandai mehruʙon ast
Verse 154
Va cun xaşmi Mūso furū nişast, alvoh [-i Tavrot]-ro ʙargirift va dar naviştahojaş ʙaroi kasone, ki az Parvardigoraşon metarsand, hidojatu rahmati [ʙuzurg] ʙud
Verse 155
Va Mūso az qavmaş haftod mardro ʙaroi va'dagohi Mo [dar Tūri Sino] ʙarguzid [to ʙa xotiri şirku gunohi qavmaşon ʙa dargohi ilohī tavʙa kunand]. Pas, hangome ki [ʙa daleli nofarmonī va darxosti ru'jati Alloh taolo] zilzila ononro faro girift [va hamagī murdand, Mūso] guft: «Parvardigoro, agar mexostī, onon va maro peş az in halok mekardī. Ojo moro ʙa xotiri onci ʙexiradonamon kardaand, halok mekunī? In [azoʙ cize] nest, magar ozmoişi Tu [az imoni mo], ʙa [vasilai] on harkiro ʙixohī, gumroh mesozī va harkiro ʙixohī, hidojat mekunī. Tu [dūstu] korsozi moī, pas, moro ʙijomurz va ʙar mo rahm ovar va Tu ʙehtarin omurzandaī
Verse 156
Va ʙarojamon dar in dunjo va dar saroi oxirat nekī muqarrar farmo, [ki] ʙe tardid, mo ʙa sūji Tu ʙozgaştem». [Alloh taolo] Farmud: «Azoʙamro ʙa har ki ʙixoham merasonam va rahmatam hama cizro faro giriftaast, pas, onro ʙaroi kasone muqarrar xoham doşt, ki parvo peşa mekunand va zakot medihand va [hamcunin] ʙaroi kasone, ki ʙa ojoti mo imon meovarand
Verse 157
Kasone, ki az firistoda va pajomʙari darsnoxonda [ummī] pajravī mekunand, [hamon] ki nom [va nişonahoi] ūro nazdi xud dar Tavrotu Inçil navişta mejoʙand, [ham ū] ki ononro ʙa nekiho farmon medihad va az ziştiho [va korhoi nopisand] ʙozaşon medorad va pokizahoro ʙarojaşon halol megardonad va palidihoro ʙa onon harom mekunad va ʙori garoni [takolifi şar'ī]-ro, ki ʙar eşon ʙudaast, az [uhdai] onon ʙarmedorad. Pas, kasone, ki ʙa Ū imon ovardand va giromijaş doştand va joriaş kardand va az nure, ki ʙo ū nozil şudaast, pajravī namudand, ononand, ki rastagorand»
Verse 158
Bigū: «Ej mardum, man firistodai Alloh taolo ʙa sūji hamai şumo hastam.Hamon [Parvardigore], ki farmonravoii osmonho va zamin az oni Ūst, ma'ʙude [ʙarhaq] çuz Ū nest; zinda mekunad va memironad, pas, ʙa Alloh taolo va firistodaaş – on pajomʙari darsnoxondae, ki ʙa Alloh taolo va suxanonaş ʙovar dorad, imon ʙijovared va az Ū pajravī kuned, ʙoşad, ki hidojat şaved»
Verse 159
Va gurūhe az qavmi Mūso hastand, ki [mardumro] ʙa [rohi] haq hidojat mekunand va ʙar asosi on [niz qazovat va] adolat mekunand
Verse 160
Va ononro ʙa duvozdah qaʙila [ki har kadom] şoxae az navodagon [-i Ja'quʙ] ʙudand, taqsim kardem va ʙa Mūso,on goh ki qavmaş az ū oʙ xostand, vahj kardem, ki: «Asojatro ʙar sang ʙizan», pas, duvozdah caşmae az on çūşid [va] har gurūhe caşmai xudro şinoxt va aʙrro ʙar [sari] onon sojagustar namudem va ʙar eşon mannu salvo furū firistodem [va guft] «Az cizhoi pokizae, ki rūzijaton kardaem, ʙixūred». Onon [ʙo nofarmonī va muxolifat, dar haqiqat] ʙa Mo sitam nakardand, ʙalki ʙa xeştan sitam menamudand
Verse 161
Va [jod kun az] on goh ki ʙa onon gufta şud: «Dar in şahr [Bajtu-l-muqaddas] sokin şaved va [az ne'mathoi] on, az har ço [va har vaqt], ki xosted, ʙixūred va [ʙaroi uzrxohī] ʙigūed: «[Parvardigoro] Gunohonamonro furū rez» va ʙo furūtanī az darvoza[-i şahr] vorid şaved, to gunohonatonro ʙijomurzem, [va podoşi dunjo va oxirati] nakukoronro xohem afzud»
Verse 162
Ammo afrode az onho, ki [nofarmonu] sitamgor ʙudand, suxanro ʙa cize ƣajr az onci ki ʙa onon gufta şuda ʙud, taʙdil kardand [va ʙaçoi istiƣfor donai çav xostand]. Pas, ʙa [kajfari] onki sitam mekardand, azoʙe az osmon ʙar onon furū firistodem
Verse 163
Va [ej pajomʙar] az onon dar ʙorai [sokinoni] şahre, ki nazdiki darjo ʙud, ʙipurs, hangome ki onon az [hukmi tahrimi sajd dar rūzi] şanʙe taçovuz mekardand, on goh ki mohihoi eşon dar rūzhoi şanʙe [ki rūzi ta'tilu iʙodat ʙud] rūji oʙ zohir meşudand va rūzhoi ƣajri şanʙe ʙar eşon [heç sajde rūji oʙ] nameomad. Ononro ʙa [xotiri] on ki nofarmonī mekardand, incunin ozmudem
Verse 164
Va [jod kun az] hangome ki gurūhe az onon [ʙa gurūhi digar] guftand: «Caro qavmero pand medihed, [ki sarançom] Alloh taolo halokaşon xohad kard jo ʙa azoʙi şadid giriftoraşon xohad namud»? [Nosehon] Guftand: «In [pandu nahj dar hukmi] ma'zarate ʙa dargohi Parvardigori şumost va ʙoşad, ki parvo kunand»
Verse 165
Pas, cun onciro ʙa eşon pand doda ʙudand, ʙa faromūşī supurdand, kasonero, ki az [kori] ʙad ʙozmedoştand, naçot dodem va kasonero, ki [ʙo nodida giriftani hukmi ilohī ʙa xud] sitam karda ʙudand, ʙa sazoi onki nofarmonī mekardand, ʙa azoʙi şadid giriftor namudem
Verse 166
Va cun dar ʙaroʙari onci az on nahj şuda ʙudand, [laçoçatu] sarpecī kardand, ʙa onon guftem: «Ba surati ʙuzinahoe [xoru] rondaşuda daroed»
Verse 167
Va [jod kun az] hangome ki Parvardigorat farmud, ki jaqinan, to rūzi qijomat, kasero ʙar onon xohad gumoşt, ki hamvora ʙadtarin [va sangintarin] azoro ʙa saraşon ʙijovarad. Be gumon, Parvardigorat zudkajfar ast, [va-le] jaqinan, Ū omurzandai mehruʙon ast
Verse 168
Va ononro dar zamin ʙa surati gurūhhoi muxtalif parokanda soxtem. [Barxe] Az onon şoistaand va [ʙarxe mijonarav hastand va gurūhe niz] ƣajr az inand. Va ononro ʙa nekiho va ʙadiho ozmudem, ʙoşad, ki [ʙa rohi haq] ʙoz gardand
Verse 169
Va pas az onon çonişinon [-i noşoista]-e omadand, ki kitoʙ [Tavrot]-ro ʙa irs ʙurdand. Onon [sarvatu] koloi in [dunjoi] pastro megirand, [ki suxanoni Alloh taoloro tahrifu ʙa nohaq hukm kunand] va megūjand: «Baxşida xohem şud». Va agar kolo [-i digar]-e hammonandi on ʙarojaşon ʙiojad, onro [niz] megirand. Ojo dar kitoʙ [-i osmonī] az onon pajmon girifta naşudaast, ki dar ʙorai Alloh taolo çuz [suxani] haq nagūjand? [Pas, nofarmonijaşon az rūji nodonī nest, zero ʙorho Tavrotro xondaand] Va onciro, ki dar on ast, omūxtaand va saroi oxirat ʙaroi kasone, ki parvo kunand, ʙehtar ast. Ojo nameandeşed
Verse 170
Va kasone, ki ʙa kitoʙi [Alloh taolo] tamassuk meçūjand va namoz ʙarpo medorand, ʙa jaqin [ʙidonand, ki] Mo podoşi nakukoronro taʙoh namekunem
Verse 171
Va [jod kun az] hangome ki kūhro [az çoj ʙarkandem va] hamcun sojaʙone ʙar farozaşon ʙarafroştem va pindoştand, ki ʙar onon furud meojad [va dar in holat az onon ahd giriftem va guftem] «On ciro, ki ʙa şumo dodaem, ʙo neru [va çiddijat] ʙigired va onciro, ki dar on ast, ʙa jod doşta ʙoşed [va ʙa on amal namoed], ʙoşad, ki parvo kuned
Verse 172
Va [jod kun az] hangome ki Parvardigorat az puşti farzandoni Odam, naslaşonro ʙargirift va ononro ʙar xudaşon guvoh girift [va farmud]: «Ojo man Parvardigori şumo nestam»? Onon guftand: «Ore, [ʙar in haqiqat] guvohī medihem». [Alloh taolo farmud: «Az şumo iqror giriftam] To maʙodo rūzi qijomat ʙigūed, ki: «Mo, hatman, az in [amr] ʙexaʙar ʙudem»
Verse 173
Jo [maʙodo] ʙigūed, ki padaronamon peştar şirk ovarda ʙudand va mo niz farzandone pas az onon ʙudem. Ojo moro ʙa [sazoi] onci [kofironu] ʙotilandeşon ançom dodaand, halok mekunī»
Verse 174
Va incunin ojotro ʙa tafsil ʙajon mekunem [to onhoro ʙifahmand] va ʙoşad, ki [ʙa tavhid] ʙozgardand
Verse 175
Va [ej pajomʙar] sarguzaşti kasero ʙar onon hikojat kun, ki ojot [-u nişonaho]-i xeşro ʙa ū dodem va [ū haqqonijataşonro dark kard, vale] az onho çudo [va orī] gaşt.Pas, şajton ʙa dunʙolaş aftod va ū az gumrohon şud
Verse 176
Va agar mexostem, [maqomu manzalati] ūro ʙa xotiri [pojʙandī va amal ʙa] on [ojot] ʙolo meʙurdem, vale ū ʙa dunjo [va pastī] garoid va az havoi nafsi xeş pajravī kard. Pas, masali ū [dar dunjodūstī] hamcun masali sag ast, ki agar ʙa on hamla kunī [va az xud dur kunī], zaʙon az dahon ʙerun meovarad va agar onro [ʙa holi xud] voguzorī, [ʙoz ham] zaʙon az dahon ʙerun meovarad [cunin şaxsero niz ci pand ʙidihī jo nadihī, tafovute nadorad]. In masali gurūhest, ki ojoti Moro durūƣ angoştand, pas, in dostonro [ʙar eşon] hikojat kun, ʙoşad, ki ʙijandeşand
Verse 177
Ci zişt ast dostoni gurūhe, ki ojoti Moro durūƣ angoştand va ʙa xeş sitam kardand
Verse 178
Kasero, ki Alloh taolo hidojat kunad, pas, ū hidojatjofta [-i voqeī] ast va kasero, ki gumroh sozad, pas, ononand, ki zijondidagonand
Verse 179
Va ʙe tardid, ʙisjore az çinnijon va odamijonro ʙaroi duzax ofaridaem, [caro ki] dilhoe dorand, ki ʙo onho [haqoiqro] dark namekunand va caşmone dorand, ki ʙo onho [nişonahoi tavonu tadʙiri ilohiro] nameʙinand va gūşhoe dorand, ki ʙo onho [suxanoni haqro] nameşunavand. Onon hamcun cahorpojonand, ʙalki [az onho ham] gumrohtarand. [Ore] Ononand,ki [az oxirat] ƣofiland
Verse 180
Va zeʙotarin nomho ʙaroi Alloh taolo ast, pas, Ūro ʙa on [nomho] ʙixoned va kasonero, ki dar [mavridi] nomhojaş ʙa inhirof meravand [va onhoro ta'vilu tahrif mekunand] raho kuned. Onon ʙa [sazoi] onci mekardand, muçozot xohand şud
Verse 181
Va az [mijoni] onon, ki ofaridaem, gurūhe hastand, ki [mardum] ʙahaq hidojat menamojand va ʙar [asosi] on ʙa adolat raftor mekunand
Verse 182
Va kasone, ki ojoti Moro durūƣ angoştand, [darhoi rūziro ʙa rūjaşon mekuşoem, to ʙeştar dar gunoh ƣarq şavand va ʙa in son] andak andak az çoje, ki namedonand [ʙa kajfari xud] giriftoraşon xohem soxt
Verse 183
Va ʙa onon muhlat mediham. Ba rostī, ki tadʙiri Man ustuvor [va hisoʙşuda] ast
Verse 184
Ojo naandeşidaand, ki hamnişini onon [rasululloh] heç çunune nadorad? Ū çuz ʙimdihandai oşkor nest
Verse 185
Ojo dar farmonravoii osmonho va zamin va onci Alloh taolo ofaridaast, namenigarand va inki ci ʙaso hangomi margaşon nazdik şuda ʙoşad? Pas, ʙa'd az in [Qur'on] ʙa kadom suxan imon meovarand
Verse 186
Har kiro Alloh taolo gumroh kunad, pas, [heç] rohnamoe ʙarojaş nest va ononro dar sarkaşii xeş sargardon raho mekunad
Verse 187
[Ej pajomʙar, kofironi Makka] dar ʙorai qijomat az tu mepursand, [ki] kaj voqe' meşavad? Bigū: «Be tardid, donişi on nazdi Parvardigori man ast va heç kas çuz Ū [nametavonad] onro dar vaqti muajjanaş padidor sozad.In amr [zuhuri qijomat] ʙar ahli osmonho va zamin duşvor ast va çuz ʙa tavri nogahonī ʙa sūjaton nameojad». [Onon cunon] Az tu mepursand, ki gūjo tu xud muştoqi [donistani zamoni] on hastī [hol on ki tu dar ʙorai zamoni vuquaş heç namepursī]. Bigū: «Donişi on faqat nazdi Alloh taolo ast, vale ʙeştari mardum namedonand»
Verse 188
[Ej pajomʙar] Bigū: «Man moliki sudu zijoni xeştan nestam, magar onciro, ki Alloh taolo ʙixohad va agar ƣajʙro medonistam, xajr [-u sudi] ʙisjore [ʙaroi xud] faroham mesoxtam va heç ʙadī [va zijone] ʙa man namerasid. Man [kase] nestam, magar ʙimdihanda va ʙaşoratʙaxş [-i dilsūz] ʙaroi gurūhe, ki imon dorand
Verse 189
[Ej mardum] Ūst, ki şumoro az jak tan ofarid va hamsaraşro az ū padid ovard, to dar kanoraş orom girad. Pas, cun [Odam] ʙo vaj [Havo] daromext, ʙordor şud – ʙori saʙuk – va [naxustin mohhoi ʙordoriro] guzarond va cun sanginʙor şud, Alloh taolo – Parvardigori xudro xondand, ki: «Agar ʙa mo [farzandi tandurustu] şoista ato kunī, hatman, siposguzor xohem ʙud»
Verse 190
Pas, cun [Alloh taolo farzandi tandurust va] şoista ʙa onon dod, dar in ne'mat, ki ʙa onho ʙaxşida ʙud, ʙarojaş şarikone qaror dodand. Va Alloh taolo az onci şarik [va hamtoi] Ū mesozand, ʙartar ast
Verse 191
Ojo cizhoero şarik megirand, ki cize nameofarand va xud ofarida meşavand
Verse 192
Va nametavonand ononro jorī kunand va na xeştanro jorī medihand
Verse 193
Va [ej muşrikon] agar onho [ʙutho]-ro ʙa hidojat da'vat kuned, az şumo pajravī namekunand. Ci da'vataşon kuned jo xomūş ʙoşed, ʙarojaton jakson ast [va posuxe naxohed şunid]
Verse 194
Be gumon, onhoe, ki ʙa çoji Alloh taolo mexoned, ofaridagone hamcun şumo hastand [ammo çomid va ʙerūh], pas, onhoro [dar saxtiho] ʙixoned. Agar rost megūed, ʙojad posuxatonro ʙidihand
Verse 195
Ojo [ʙuthoe, ki ma'ʙudi xud medoned] pojhoe dorand, ki ʙo onho roh ʙiravand jo dasthoe dorand, ki ʙo onho [joriaton dihand va az şumo] difo' kunand? Ojo caşmone dorand, ki ʙo onho ʙuʙinand jo gūşhoe dorand, ki ʙo onho ʙişnavand? [Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Şarikonatonro ʙixoned, sipas [alajhi man] tadʙir [-u najrang] kuned va maro muhlat nadihed
Verse 196
Be tardid, [dūstu] korsozi man Alloh taolo ast, ki [in] kitoʙro nozil kardaast va Ū ʙaroi şoistagon [dūstī va] korsozī mekunad
Verse 197
Va kasonero, ki [şumo muşrikon] ʙa çoji Ū mexoned, nametavonand şumoro jorī kunand va na ʙa xeştan jorī rasonand
Verse 198
Va agar ononro ʙa hidojat da'vat kuned, [suxanonatonro] nameşunavand va ononro meʙinī, ki [zohiran] ʙa tu nigoh mekunand, dar hole [çimodote hastand] ki nameʙinand»
Verse 199
[Ej pajomʙar] Guzaşt peşa kun va ʙa nekī farmon ʙideh va az nodonon rū ʙigardon
Verse 200
Va agar vasvasae az sūji şajton turo ʙarangezond, ʙa Alloh taolo panoh ʙiʙar, [ki] ʙe tardid, Ū şunavovu donost
Verse 201
Dar haqiqat, kasone, ki [az Alloh taolo] parvo mekunand, cun vasvasae az çoniʙi şajton ʙa onon rasad, [Alloh taoloro] ʙa jod meovarand va on goh [nisʙat ʙa haqiqat] ʙino meşavand
Verse 202
Va ʙarodaronaşon [ʙarodaroni kofiron va muşrikon, ki şajotin hastand] ononro ʙa gumrohī mekaşonand va [hargiz dar in kor] kūtohī namekunand
Verse 203
Va [ej pajomʙar] hangome ki [nuzuli vahj ʙa ta'xir meaftod va] tu ojate ʙar eşon nameovarī, megūjand: «Caro tu xud onro namesozī»? Bigū: «Man faqat az cize pajravī mekunam, ki az sūji Parvardigoram ʙa man vahj meşavad. In [Qur'on şomili] ravşangarihoe az sūji Pavardigoraton ast va ʙaroi gurūhe, ki imon meovarand, hidojatu rahmat ast
Verse 204
Va hangome ki Qur'on xonda meşavad, pas, ʙa on gūş faro dihed va xomūş ʙoşed, ʙoşad, ki farogiri rahmat şaved»
Verse 205
Va Parvardigoratro dar dili xeş ʙo tazarru' va tars, ʙiduni ovozi ʙalandguftor [dar] ʙomdodon va şomgohon jod kun va [az jodi Alloh taolo] ƣofil maʙoş
Verse 206
[Ej pajomʙar] Kasone, ki nazdi Parvardigori tu hastand [fariştagon], jaqinan, az parastişi Vaj [sarkaşī va] takaʙʙur namevarzand va Ūro ʙa pokī mesitojand va ʙarojaş saçda mekunand